Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/96/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: Obec Rybník, so sídlom Rybník, Hlavná 2, IČO: 00 307 424, zastúpený JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou, so sídlom Levice, Bernolákova 12, proti žalovanej: Andrea Kollárová, miesto podnikania: 935 23 Rybník, Hlavná 103/30, IČO: 47 896 230, o zaplatenie 2.640,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 11. apríla 2019 č. k. -120 v jeho vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku o nároku na náhradu trov konania (III.) p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.640,88 eura s úrokom z omeškania 5% očne zo sumy 2.640,88 eura od 31. 03. 2017 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (II.), a napokon rozhodol o trovách konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100% (III.). Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , , , , , a zároveň vychádzal z vykonaného dokazovania.

1.1. Medzi stranami sporu nie je sporné, že uzavreli Zmluvu č. 1/2015 o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 01. 2015, žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomkyňa a že predmetom nájmu podľa zmluvy sú nebytové priestory vo vlastníctve prenajímateľa nachádzajúce sa v časti budovy so samostatným vchodom, v k. ú. F., v obci známej ako budova bývalého MNV a sála starého KD nachádzajúcej sa na parc. č. 442/2 súp. č. 201 ako miestnosť označená č. 1 - výrobňa o výmere 46 m2, miestnosť označená č. 2 - mäsiareň o výmere 12 m2, miestnosť označená č. 3 - peciareň o výmere 104 m2, miestnosť označená č. 4 - sklady o výmere 26 m2, miestnosť označená č. 5 - ostatné priestory o výmere 33 m2, teda o celkovej výmere 221 m2. Tiež nie je medzi stranami sporu sporné, že nájom podľa zmluvy bol dojednaný na určitý čas od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2017, že sa strany sporu dohodli na výške nájomného 152,83 eura mesačne a že účelom zmluvy je prenechanie nebytového priestoru prenajímateľom do dočasného užívania nájomcovi na dohodnutý účel, ktorým je predajná plocha, výrobná plocha, skladovacie plochy a ostatné plochy. Medzi stranami sporu nie je sporné, že podľa zmluvy prenajímateľ bude nájomcovi účtovať pomerné množstvo nákladov vynaložených na dodávku vody. Medzi stranami sporu nie je sporné, že budova, v ktorej sú tieto nebytové priestory, má stavebné určenie ako administratívna budova, čo vyplýva z listu vlastníctva č. 1, kat. úz. F.. Žalovaná

poukazovala na to, že zápis budovy na liste vlastníctva o určení stavby ako administratívnej budovy je v zmysle kolaudačného rozhodnutia, čo žalobca nepoprel. Strany nepredložili dôkaz, z ktorého by vyplynulo iné stavebné určenie tejto budovy, než je uvedené na liste vlastníctva.

1.2. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o nájme nebytových priestorov je podľa určenie účelu nájmu nebytových priestorov. Nebytové priestory sa podľa uvedeného ustanovenia môžu prenajať len na účely, ktoré sú stavebne určené. Nájomná zmluva, v ktorej je účel nájmu dojednaný v rozpore so stavebným určením nebytového priestoru je neplatná pre rozpor so zákonom podľa . Účel nájmu dohodnutý v zmluve o nájme nebytového priestoru uzatvorené medzi stranami sporu je - predajná plocha, výrobná plocha, skladovacie plochy a ostatná plocha, teda iný účel, než je účel, na ktorý je administratívna budova, v ktorej sa tieto nebytové priestory nachádzajú, stavebne určená. Žalovaná mala pri uzavieraní nájomnej zmluvy v predmete činnosti ako živnostníčka predaj a výrobu pekárenských a cukrárenských výrobkov. Vzhľadom na obsah zákonného ustanovenia nemožno prihliadať pri posudzovaní platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov len na faktické užívanie nebytových priestorov, bez prihliadnutia na to, na aký účel sú nebytové priestory stavebne určené v čase uzavretia zmluvy. Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú medzi stranami sporu preto súd považoval z uvedených dôvodov za absolútne neplatnú s poukazom na , preto neprichádza do úvahy, aby na základe nej žalovaná žalobcovi plnila nájomné za užívanie nebytových priestorov.

1.3. Súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, že sú dané dôvody pre právne posúdenie nároku žalobcu uplatneného proti žalovanej ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V konaní bolo preukázané, že žalovaná užívala predmetné nebytové priestory v období od 01. 01. 2015 do marca 2017. Nakoľko zmluva o nájme nebytových priestorov je zmluvou neplatnou, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Plnením bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. V takom prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože taký užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením z neplatnej zmluvy je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá peňažným čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobného predmetu nájmu za nebytové priestory a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa platnej nájomnej zmluvy (výška ekvivalentu obvyklého nájomného za obdobné nebytové priestory). Zo strany žalobcu bolo žalovanej poskytované plnenie za obdobie od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2016 spočívajúce v tom, že žalovaná mala umožnené užívať predmetné nebytové priestory. Žalovanej vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi ním poskytnuté plnenie ako cenu, hodnotu tohto užívania z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za to obdobie, za ktoré hodnotu tohto užívania žalobcovi neuhradila. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z výšky nájomného (výška ekvivalentu obvyklého nájomného) 152,83 eura mesačne za užívanie predmetných nebytových priestorov, nakoľko na tejto výške sa strany sporu dohodli, majúc za to, že ich zmluva je platná. Dohodnuté nájomné v tejto výške nespochybňovali a žalovaná ho aj v tejto výške za niektoré mesiace žalobcovi uhradila. Aj keď zmluva o nájme nebytových priestorov je neplatným právnym úkonom, táto listina preukazuje určité skutkové okolnosti, ako predmet nájmu a výšku mesačného nájomného. Výška bezdôvodného obohatenia z vyššie uvedených dôvodov zodpovedá výške nájomného, ak by bolo dohodnuté na základe platnej nájomnej zmluvy. Výška bezdôvodného obohatenia predstavuje aj cenu za plnenie pre žalovanú, za dodávku vody dodávanej prostredníctvom žalobcu na základe neplatnej zmluvy. Cena predstavuje výšku bez platného zmluvného vzťahu. Súd prihliadol na to, že žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie z neplatnej zmluvy v celkovej sume 2.640,88 eura - za užívanie nebytových priestorov v mesiacoch júl 2015 až november 2015 152,83 eura x 5, v mesiacoch január 2016 až december 2016 152,83 eura x 12, za spotrebu vody 11/15 9,07 eur, 6/16 7,78 eura, 7/16 7,78 eura, 9/16 6,48 eura, 11/16 6,48 eura, 12/16 5,18 eura, ktoré je povinná žalovaná žalobcovi vydať. Pretože žalovaná nebytové priestory za iné mesiace v období od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2016 užívala a spotrebovala dodanú vodu a zaplatila za to žalobcovi úhrady, tieto úhrady žalobca nie je povinný žalovanej vydať, nakoľko zo strany žalovanej ide o poskytnutie peňažného plnenia pre žalobcu, ktoré zodpovedá výške ekvivalentu obvyklého nájomného a cene za dodanú vodu, ktoré žalobcovi prislúcha.

1.4. Žalovaná nepreukázala, že žalobcovi zaplatila sumu 2.640,88 eura, súd preto stanovil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.640,88 eura.

1.5. Súd stanovil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania zo sumy 2.640,88 eura vo výške 5,05% ročne od 31. 03. 2017 do zaplatenia. Nakoľko čas plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia medzi stranami sporu nebol dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, ani určený v rozhodnutí, nastala povinnosť žalovanej splniť dlh prvého dňa po tom, čo ju o plnenie žalobca požiadal. Žalobca preukázateľne žalovanú vyzval na plnenie vo výške 2.640,88 eura dňom doručenia žaloby 30. 03. 2017, povinnosť plniť nastala dňom 31. 03. 2017. Súd preto úrok z omeškania stanovil od 31. 03. 2017. Úrok z omeškania od 31. 03. 2017 prislúcha v zmysle nariadenia č. vo výške 5% ročne. Súd vo zvyšnej časti žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania zamietol. Zamietajúca časť žaloby sa týka uplatneného úroku z omeškania 5,05% ročne z uplatnených súm a obdobie od 20. 08. 2015 do 30. 03. 2017 a uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,5% zo sumy 2.640,88 eura za obdobie od 31. 03. 2017 do zaplatenia. Súd pri rozhodovaní o úroku z omeškania nemohol vychádzať zo dňa splatnosti jednotlivých fakturovaných súm istiny podľa žaloby, keďže z dôvodu neplatnosti nájomnej zmluvy nemožno vychádzať z toho, že strany sporu sa dohodli na termíne plnenia dňom splatnosti jednotlivých faktúr.

1.6. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a dokazovanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne nesprávne, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietala, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.643,88 eura z titulu nezaplatenia nájomného na základe Zmluvy č. 1/2015 o nájme nebytových priestorov, uzatvorenej dňa 01. 01. 2015 medzi stranami sporu. Súd dokazovaním vyhodnotil predmetnú zmluvu ako neplatnú na základe jej vyjadrenia k žalobe a právneho posúdenia. Žalobca sa v konaní nedomáhal zaplatenia dlžnej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, ani v záverečnom návrhu neuviedol právne posúdenie sporu ako bezdôvodné obohatenie, napriek tejto skutočnosti súd uznal jeho nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd v rámci dokazovania nevykonal dôkaz svedčiaci o skutočnosti, že predmetnú nehnuteľnosť užívala ona alebo uvedený priestor užívala iná spoločnosť, ktorá mala podpísanú Zmluvu č. 1/2012, jej nájomcom bola spoločnosť „U Kollárky“ , s. r. o., Hlavná 103/30, zastúpená konateľom Andreou Kollárovou. Uvedená nájomná zmluva nebola žiadnym spôsobom ukončená. V uvedených priestoroch vykonávala podnikateľskú činnosť prostredníctvom spoločnosti „U Kollárky“, s. r. o., v ktorej je konateľka, o čom prikladá aj listinné dôkazy, a to faktúry za spotrebu elektrickej energie a plynu. V konaní namieta pasívnu vecnú legitimáciu. Ďalej namietala, že súd nevykonal dôkaz, ktorý by preukazoval, že priestory užívala ako Andrea Kollárová, IČO: 47 896 230. Zmluvu č. 1/2015 podpísala ako fyzická osoba - podnikateľ a zmluvu č. 1/2012 ako konateľ spoločnosti „U Kollárky“, s. r. o., pričom obe zmluvy majú dohodnutú dobu platnosti do 31. 12. 2017. Súd sa pri právnom posúdení neplatnosti zmluvy a nadväzujúceho posúdenia o bezdôvodnom obohatení nevyporiadal so skutočnosťou, na základe ktorej zmluvy - neplatnej zmluvy došlo k bezdôvodnému obohateniu.

2.1. Nepopiera, že uvedené priestory užívala, ako uviedla vo svojej výpovedi, ale neuviedla, či ich užívala ako fyzická osoba - podnikateľ. Súd výšku bezdôvodného obohatenia prevzal len z nájomnej zmluvy a žiadnym spôsobom neskúmal hodnotu nájmu v danej veci. Posúdenie výšky bezdôvodného obohatenia preto považuje za arbitrárne a nepodložené vykonaným dokazovaním. Súd ďalej neskúmal, akým spôsobom bola účtovaná spotreba vody, či vystavená faktúra zodpovedá realite a či sa zakladá na zmluve a spôsobe vyúčtovania. V zmluve nebol zakotvený žiadny spôsob výpočtu spotreby vody - pomerné množstvo nákladov spotreby vody neurčuje konkrétny a nespochybniteľný spôsob fakturácie vody. Vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie nebolo vykonané tak, aby bezdôvodné obohatenie, ktoré je zaviazaná v zmysle rozsudku plniť žalobcovi, bolo založené na riadnom vykonaní dokazovania a obvyklom nájomnom, resp. ekvivalente obvyklého nájomného. Záverom podotkla, že prenajatý priestor, ktorý užívala, nebol žiadnym spôsobom zhodnocovaný, napriek skutočnosti, že pri kontrolách z hygieny mali opakované problémy s technickým stavom priestorov, napr. problém s oknami.

3. K podanému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch podľa potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalovaná poukazovala na fakt, že sa v konaní nedomáhal zaplatenia dlžnej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, poukázal na to, že súd v priebehu konania zaujal predbežné právne stanovisko a to, že sa musí vyporiadať s otázkou, či bude daný nárok posudzovať ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, alebo nárok vyplývajúci z porušenia zmluvného vzťahu zmluvy o nájme nebytových priestorov. Súd v zmysle hodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo.

3.1. Pokiaľ žalovaná poukazovala, že predmetnú nehnuteľnosť užívala na základe dvoch zmlúv, opomenula v odvolaní uviesť skutočnosť, že Zmluva č. 1/2012 bola nahradená Zmluvou č. 1/2015 na základe Uznesenia Obecného zastupiteľstva v Rybníku zo dňa 21. 01. 2015 č. , čo žalovaná aj sama uviedla na pojednávaní dňa 12. 03. 2019. Obecné zastupiteľstva predmetným uznesením schválilo žiadosť žalovanej o zmenu nájomnej zmluvy a odporučilo vypracovať novú nájomnú zmluvu. Platnosť tohto uznesenia žalovaná nikdy v konaní nenamietala. Žiadosť žalovanej spočívala v zmene subjektu nájomcu, pretože sa rozhodla, že ďalej podniká ako fyzická osoba. Dňom 01. 09. 2014 jej vzniklo živnostenské oprávnenie, z čoho je zrejmé, že podnikateľskú činnosť vykonávala ako fyzická osoba. V žalovanom období sa nájomný vzťah spravoval zmluvou č. 1/2015 a žalovaná v prenajatých priestoroch vykonávala podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba - podnikateľka. Preto jej námietka o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie nie je dôvodná. Žalobca poskytoval žalovanej do prenajatých priestorov len dodávku vody, pričom si samostatnými účtovnými dokladmi uplatňuje úhradu za dodanú vodu podľa skutočného odberu, ktorá je dodaná do odberného miesta: Hlavná 205/8, Rybník. Evidenčné číslo odberu: 7044060. Účtovné doklady za nájom a dodávku vody boli žalovanej vystavované ako fyzickej osobe - podnikateľke, a nie ako právnickej osobe. Pokiaľ, ako žalovaná tvrdí, že podnikateľskú činnosť v žalovanom období vykonávala ako právnická osoba, mala tieto faktúry namietať a žiadať žalobcu, aby túto „chybu“ napravil. Uvedené vystavené faktúry nikdy nenamietala, práve naopak, niektoré z nich uhradila, čím ich aj akceptovala.

3.2. Žalobca sa s názorom súdu prvej inštancie ohľadne posúdenia výšky bezdôvodného obohatenia stotožňuje, pričom poukazuje na komentované znenie , v zmysle ktorého je možné v konkrétnom prípade výšku bezdôvodného obohatenia posudzovať na základe toho, že sa na plnení a výške nájomného strany dohodli, majúc za to, že zmluva je platná. Ani jedna zo strán sporu výšku nájomného a cenu plnenia pre žalovanú, t. j. dodávku vody, nenamietala. Má za to, že nové skutkové tvrdenia žalovanej uvedené v podanom odvolaní sú prostriedkami procesnej obrany, ktoré mala povinnosť uplatniť včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaná nepopiera, že predmetné priestory síce aj fakticky užívala, zároveň však uvádza, že pred súdom prvej inštancie neuviedla, či tieto priestory užívala ako fyzická osoba, alebo ako právnická osoba, čo podľa jej názoru mal súd dokazovať v konaní. Žalovaná považuje tieto skutočnosti za kľúčové dôvody podaného odvolania. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s tvrdeniami, ktoré sú obsahom vyjadrenia, tak žalobca dôvody podaného odvolania, ktoré už nie sú v tomto štádiu konania prípustné, považuje v zmysle za novoty v odvolacom konaní a žiada, aby odvolací súd na ne neprihliadal.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( a ) a zistení, že spĺňa náležitosti , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) za splnenia povinnosti ustanovenej v a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.), ako aj v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania (III.) ako vecne správny podľa potvrdiť.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

5.1. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený na súde prvej inštancie dňa 23. 02. 2017 voči žalovanej na zaplatenie sumy 2.640,88 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne z jednotlivých súm, tak ako sú špecifikované v žalobe. Svoj nárok odvíjal od Zmluvy č. 1/2015 o nájme nebytových priestorov, uzatvorenej dňa 01. 01. 2015 podľa o nájme nebytových priestorov, v zmysle ktorej žalobca ako prenajímateľ na účely prevádzkovania pekárne prenechal žalovanej do užívania priestory nachádzajúce sa v časti budovy so samostatným vchodom v kat. úz. F. (budova bývalého MNV) postavenej na parcele CKN č. 442/2 súp. č. X, a to miestnosť označenú č. 1 - výrobňa o výmere 46 m2, miestnosť označenú č. 2 - mäsiareň o výmere 12 m2, miestnosť označenú č. 3 - peciareň o výmere 104 m2, miestnosť označenú č. 4 - sklady o výmere 26 m2 a miestnosť označenú č. 5 - ostatné priestory o výmere 33 m2 v celkovej výmere 221 m2 na dobu určitú s účinnosťou od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2017. Žalobca je vlastníkom budovy súp. č. 201 v pomere 1/1 k celku, čo preukázal LV č. X . pre kat. úz. F.. Žalovaná je živnostníčkou vykonávajúcou živnosť od 01. 09. 2014 - výroba pekárenských a cukrárenských výrobkov v prevádzkarni F., C. 8. V zmysle článku III. nájomnej zmluvy sa strany sporu dohodli na cene mesačného nájomného vo výške 152,83 eura, ktoré nájomné bolo splatné podľa vystavených faktúr. Ďalej sa žalobca ako prenajímateľ zaviazal žalovanej poskytovať dodávku vody, ktorú samostatnými účtovnými dokladmi uplatňuje ako úhradu za dodanú vodu podľa skutočného odberu do odberného miesta: C. XXX/X, F., evidenčné číslo odberu: 7044060. Žalobca podľa zmluvy prenechal nebytové priestory žalovanej na dohodnuté účely - prevádzkovanie pekárne. Žalovaná ani v jednom prípade nereklamovala doručené účtovné doklady, žiadnu faktúru nevrátila, napriek tomu neuhrádzala riadne a včas nájomné, ani platby za dodávku vody do prevádzky žalovanej. Žalovaná suma predstavuje vyčíslené neuhradené nájomné za obdobie od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2016, ako aj spotrebu vody dodanej žalovanej účtovnými dokladmi za obdobie rokov 2015 - 2016. Súd prvej inštancie predbežne posudzoval platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa z hľadiska určenia účelu nájmu nebytových priestorov. Vychádzal z citovaného ust. , v zmysle ktorého je možné nebytové priestory prenajať len na účel, na ktorý sú stavebne určené. Zistil, že účel nájmu, ktorý bol dohodnutý v zmluve o nájme nebytového priestoru, uzatvorenej stranami sporu, ktorým je predajná plocha, výrobná plocha, skladovacie plochy a ostatná plocha i iný účel, na ktorý je administratívna budova, v ktorej sa tieto nebytové priestory nachádzajú, stavebne určená.

Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, možno stavbu užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, príp. v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, zmene spôsobu a podstatnom rozšírení výroby alebo činnosti, ktorá by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby. Vymedzenie účelu prenájmu v nájomnej zmluve musí byť teda zásadne v súlade s určením účelu užívania daným kolaudačným rozhodnutím.

Vzhľadom na to, že žalobca predložil výpis z LV č. 1, na ktorom je zapísaná aj budova so súp. č. XXX. s popisom stavby ako administratívna budova, a iné rozhodnutie o inom účele užívania stavby v konaní nepredložil, súd prvej inštancie potom správne zmluvu o nájme nebytových priestorov považoval pre rozpor s ust. v spojení s za absolútne neplatnú a z tohto dôvodu nemohol priznať žalobcovi jeho nárok z titulu nájomnej zmluvy, ktorú posúdil ako neplatnú. Následne nárok žalobcu posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže žalovaná dohodnuté nájomné a jeho výšku nespochybňovala, dokonca za niektoré mesiace nájomné uhradila, dospel k záveru, že výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá výške nájomného, ktoré bolo dohodnuté na základe nájomnej zmluvy. Výška bezdôvodného obohatenia predstavuje aj cenu za plnenia pre žalovanú za dodávky vody, ktorú reálne prostredníctvom žalobcu mala dodanú do svojich priestorov. Pokiaľ súd prvej inštancie potom žalovanú zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy vo výške 2.640,88 eura, a to za užívanie nebytových priestorov v mesiacoch júl 2015 až november 2015 (152,83 eura x 5 mesiacov), v mesiacoch január 2016 až december 2016 (152,83 eura x 12 mesiacov) a za spotrebu vody 11/15 9,07 eura, 06/16 7,78 eura, 07/16 7,78 eura, 09/16 6,48 eura, 11/16 6,48 eura a 12/16 5,18 eura, považoval odvolací súd jeho rozhodnutie za vecne správne majúce oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom vychádzal zo skutočnosti, že žalovaná predmetné nebytové

priestory v období od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2016 užívala, spotrebovanú dodanú vodu používala, resp. nenamietala výšku doručených účtovných dokladov, ktorými jej bolo fakturované, či už nájomné, alebo dodávka vody, a preto súd vychádzal z týchto nesporných tvrdení, podložených a preukázaných listinnými dôkazmi (faktúrami). Priznané peňažné plnenie tak podľa názoru súdu prvej inštancie, ale aj odvolacieho súdu zodpovedá ekvivalentu obvyklého nájomného, ako aj cene za dodávku vody, ktoré žalobcovi prislúcha.

Odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené, po preskúmaní veci v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (vo vyhovujúcom výroku) dospel k záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie správne odôvodnil po skutkovej, ako aj právnej stránke, svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil, keď vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám uvedeným v . Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správnosť dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie.

6.1. Napriek tomu, že odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle , , považoval za potrebné vysporiadať sa s argumentáciou a dôvodmi uvedenými v odvolaní žalovanej.

7. Žalovaná vo svojom odvolaní uviedla, že rozhodnutie považuje za vecne nesprávne, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní, najmä keď sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.640,88 eura z titulu zaplatenia nájomného na základe Zmluvy č. 1/2015 a po vyhodnotení tejto zmluvy súdom prvej inštancie ako absolútne neplatnej mu priznal nárok z titulu bezdôvodného obohatenia.

S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí námietka nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie, pričom odvolací súd k tejto námietke vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v danej sporovej veci nenastala.

K uvedenému odvolací súd dodáva, že v zmysle ust. až 3 si žalobca splnil svoju povinnosť, keď v žalobe okrem všeobecných náležitosti pravdivo a úplne opísal rozhodujúce skutočnosti, označil dôkazy na ich preukázanie a rozhodujúce dôkazy k žalobe aj pripojil. Žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré predstavujú samotný základ žaloby, pričom svoj nárok si odvíjal od nájomnej zmluvy č. 1/2015.

Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorých uplatňuje svoj nárok a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo). Žalobca nie je povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Neuvedenie právnej kvalifikácie uplatneného nároku preto nie je vadou žaloby a neprichádza do úvahy odmietnutie takéhoto podania. V danom prípade nešlo ani o zmenu v skutkovom stave, napriek tomu, že došlo k zmene právneho dôvodu, ale bez zmeny v skutkovom stave. Komentár k k jednoznačne uvádza, že o zmenu v skutkovom stave nepôjde vtedy, ak dôjde síce ku zmene právneho dôvodu (napr. nepôjde o zaplatenie dlžného nájomného, ale pre neplatnosť zmluvy o vydanie bezdôvodného obohatenia), ale bez zmeny v skutkovom stave. Je totiž vecou súdu, aby tvrdený skutkový stav podradil pod hmotno-právnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá. Právne posúdenie veci je vždy vecou súdu, a preto námietka žalovanej, že súd ju zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy z iného dôvodu, t. j. z titulu bezdôvodného obohatenia, nie je dôvodná. Keďže žalovaná v priebehu konania namietala neplatnosť zmluvy, súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 04. 12. 2018 uviedol, ktoré skutočnosti považuje medzi stranami sporu sporné a ktoré sporné nie sú, ktoré dôkazy vykoná a uviedol aj predbežné právne posúdenie nároku. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu a potvrdil, že súd v priebehu konania zaujal predbežné právne stanovisko a to, že sa musí vysporiadať s otázkou, či daný

nárok bude posudzovať aj nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, alebo nárok vyplývajúci z porušenia zmluvného vzťahu zmluvy o nájme nebytových priestorov. Z tohto dôvodu nie je možné posudzovať rozhodnutie súdu prvej inštancie ani ako prekvapivé rozhodnutie, keď súd oboznámil strany sporu v priebehu konania predbežným právnym posúdením veci.

7.1. Za ďalšiu nedôvodnú odvolaciu námietku považoval odvolací súd tvrdenie žalovanej, že súd nevykonal dokazovanie o skutočnosti, že predmetnú nehnuteľnosť užívala ona ako žalovaná, resp. iná spoločnosť („U Kollárky“, s. r. o.). V podanom odpore žalovaná sama uvádza, že predmety jej podnikania sú uvedené v živnostenskom registri, a nie sú administratívneho charakteru, pričom súdu predložila výpis zo živnostenského registra, ako aj Zmluvu č. 1/2015, z ktorej vyplýva, že sama seba označuje za fyzickú osobu - podnikateľa. Žalovaná ako živnostníčka podpísala aj nájomnú zmluvu č. 1/2015 a na takto označenú žalovanú jej boli vystavované aj jednotlivé faktúry v zmysle nájomnej zmluvy. Žalovaná v priebehu konania nespochybnila skutočnosť, ani netvrdila, že žalované priestory užívala. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval jej námietku o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie za nedôvodnú, navyše, ide o novotu v zmysle , ktorý prostriedok procesnej obrany žalovaná nevyužila v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní takýto prostriedok procesnej obrany nie je možné použiť, pretože nejde o výnimky uvedené v až d/ . Keďže žalovaná nenavrhla vykonať dôkaz svedčiaci o tom, či predmetnú nehnuteľnosť užívala ona ako živnostníčka, alebo iná spoločnosť („U Kollárky“, s. r. o.), považoval skutkové tvrdenia žalobcu, že žalovaná užívala predmetné nebytové priestory ako živnostníčka, za nesporné a z týchto aj vychádzal ( ).

Keďže pasívna legitimácia žalovanej nebola v konaní sporná a súd predbežne posúdil Zmluvu č. 1/2015 o prenájme nebytových priestorov zo dňa 01. 01. 2015 ako absolútne neplatnú, priznal žalobcovi nárok proti žalovanej z titulu bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného pohľadu je potom nepodstatná námietka žalovanej, že súd sa nevysporiadal s jej tvrdením, že Zmluva č. 1/2012 nebola žiadnym spôsobom ukončená, keď nárok bol žalobcovi priznaný nie z titulu porušenia povinností z nájomných zmlúv, ale z titulu bezdôvodného obohatenia.

8. Napokon, žalovaná v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie prevzal výšku bezdôvodného obohatenia z nájomnej zmluvy a žiadnym spôsobom neskúmal hodnotu nájmu v danej obci - ekvivalent obvyklého nájomného.

8.1. V zásade platí, že pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré spočívalo vo výkonoch (napr. za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu, či na základe neplatnej zmluvy) a nie je možné ho vydať, sa určí výška tohto bezdôvodného obohatenia úvahou súdu, a to peňažnou čiastkou, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobnej veci spravidla formou nájmu, ktorý bol nájomca za obvyklých okolností povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy. Konštantná súdna prax vychádza z toho, že v prípade neplatnej nájomnej zmluvy spočíva obohatenie prenajímateľa v obdržaných platbách nájomného a obohatenie nájomcu v tom, že užíval cudziu vec, pričom na rozdiel od prenajímateľa, ktorý je povinný vrátiť inkasované nájomné, nájomca nie je schopný spotrebované plnenie po dobu výkonu práva nájmu vrátiť. Je tento povinný vrátiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou; majetkovým vyjadrením takéhoto prospechu je potom peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným v obvykle danom mieste a čase za užívanie obdobnej veci spravidla formou nájmu, ktorý bol nájomca za bežných okolností povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy. Dôvodne sa preto takáto náhrada pomeruje s obvyklou hladinou nájomného. Aby mohlo ísť skutočne o čiastku obvyklú, vzhľadom k porovnávanému stavu, je nepochybné, že pri porovnávaní musí byť posudzované miesto a obdobie, ako aj charakter, stav a spôsob užívania konkrétnej veci (uznesenie NS ČR z 26. 04. 2001 sp. zn. ).

V súlade s uvedeným rozhodnutím je súladný aj rozsudok NS ČR z 11. 11. 2010 sp. zn. , ktorý okrem iného uviedol, že nie je možné vylúčiť, aby stanovená výška plnenia zodpovedala čiastke predpokladanej neplatnou zmluvou, pričom takýto záver je možné urobiť, pokiaľ súd dospeje k záveru, že obvyklá cena poskytnutej služby, a teda aj výška získaného obohatenia, zodpovedá i cene dojednanej.

8.2. V podanom odvolaní sa žalovaná bránila, resp. namietala, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie na stanovenie obvyklého nájomného, resp. ekvivalentu obvyklého nájomného. Odvolací súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ale aj zo samotnej nájomnej zmluvy, napriek tomu, že bola

vyslovená jej neplatnosť, mal za to, že na výške nájomného, ako aj povinnosti platiť náhradu za reálne spotrebovanú vodu sa strany sporu dohodli v zmluve a výšku stanoveného nájomného akceptovali, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalovaná niektoré vyfakturované sumy vo výške dohodnutého nájomného, ako aj spotreby vody uhradila a žiadnu z vystavených faktúr nereklamovala, resp. ani v konaní nenamietala. Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie, tak ako bolo uvedené vyššie, zaujal stanovisko, ako bude nárok posudzovať, pričom uviedol, že zvažuje právne posúdenie z titulu bezdôvodného obohatenia, žalovaná výšku bezdôvodného obohatenia nespochybňovala a návrh na vykonanie dôkazu, resp. dôkaz na preukázanie inej výšky čiastky zodpovedajúcej vynakladaným nákladom v obvykle danom mieste a čase pri užívaní obdobnej veci súdu ani nenavrhla, ani neponúkla. Rovnako v tomto smere nenavrhla vykonať ani znalecké dokazovanie, preto jej námietka uvádzaná až v podanom odvolaní, ktorou spochybňuje výšku bezdôvodného obohatenia, je nedôvodná. Stanovená výška bezdôvodného obohatenia súdom prvej inštancie, či už z titulu neuhrádzaného nájmu, resp. užívania nebytových priestorov žalovanou v žalovanom období, ako ani výška vyfakturovanej spotreby vody, ktorú súd priznal žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia, nie je neobvyklá v danom mieste a čase, keď ani uvádzaná judikatúra nevylučuje, že výška bezdôvodného obohatenia v určitých prípadoch môže zodpovedať i dojednanému nájmu, hoci z neplatnej nájomnej zmluvy.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovanej za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v časti výšky priznanej sumy bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania (ktorú výšku, ani počiatok žalovaná v podanom odvolaní nenamietala), ako aj súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania (ktorý výrok tiež žalovaná v podanom odvolaní nenamietala) ako vecne správny podľa , potvrdil.

9. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal v súlade so zásadou úspechu vo veci ( ) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).