Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-371-2018.pdf
PDF · 104.77 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/371/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcov 1/ Y. J., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX B., 2/ Z. Z., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX, oboch právne zastúpených JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom, so sídlom Horná 35, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Slovenská republika - Ozbrojené sily Slovenskej republiky, za ktorého koná Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava 3, IČO: 30 845 572, o zaplatenie 2.605,19 Eur s príslušenstvom a o zaplatenie 4.273,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/103/2008-662 z 20. júla 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v I., II. a IV. výroku p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 2.515,24 Eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z tejto sumy od 08. 02. 2008 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Ďalej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 4.273,30 Eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z tejto sumy od 08. 02. 2008 do zaplatenia, takisto v lehote 3 dní od dňa právoplatnosti rozsudku (II. výrok). Žalobu žalobcu 1/ zamietol v časti žalovanej sumy 89,95 Eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z tejto sumy od 08. 02. 2008 do zaplatenia (III. výrok). O náhrade trov konania rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ trovy konania v plnom rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu o ich výške (IV. výrok).
2. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že po zrušení prvého rozhodnutia vo veci zo dňa 04. 09. 2009 rozhodol následne vo veci medzitýmnym rozsudkom č. k. 11C/103/2008-373 zo dňa 29. 04. 2011 tak, že základ žalovaného nároku obidvoch žalobcov je daný. Medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/235/2011-395 zo dňa 14. 12. 2011 a preto predmetom sporu zostalo už len určenie výšky náhrady platu za prácu nadčas u obidvoch žalobcov. V tomto ohľade okresný súd poukázal na znalecký posudok vypracovaný znalkyňou pod č. 5/2016, podľa ktorého vznikol žalobcovi 1/ nárok na preplatenie práce nadčas v rozsahu 448,58 hodín v sume 2.712,50 Eur a zasa žalobcovi 2/ za 822 odpracovaných nadčasových hodín nárok na preplatenie práce nadčas v sume 4.796,49 Eur. Poukázal ďalej na výpoveď znalkyne na pojednávaní dňa 08. 09. 2017 a na jej doplnok k znaleckému posudku, v ktorom korigovala vyčíslené nároky u žalobcu 1/ na sumu 2.577,08 Eur a u žalobcu 2/ na sumu 4.612,73 Eur a tiež na
vyjadrenie znalkyne k vzneseným námietkam zo strany žalovaného a na jej záver, že po preskúmaní a prehodnotení mechanizmu výpočtu pri softvérovom spracovaní platu profesionálneho vojaka systémom SAP R3-HR PY znalkyňa súhlasila s výpočtom výšky platu žalobcov 1/ a 2/, ktorý je použitý vo vyjadrení žalovaného a teda u žalobcu 1/ určila nárok vo výške 2.515,24 Eur a u žalobcu 2/ vo výške 4.416,09 Eur. Okresný súd konštatoval, že súdna znalkyňa vypracovala a mohla vypracovať znalecký posudok a jeho doplnok na základe listín, t. j. podkladov, ktoré jej boli predložené organizačnou zložkou žalovaného a pokiaľ znalkyni neboli predložené všetky listiny - podklady pre výpočet a vypracovanie znaleckého posudku (ak ešte nejaké ďalšie vôbec existujú), nie je to chybou ani súdnej znalkyne ani žalobcov 1/ a 2/. Táto skutočnosť preto nemohla byť ani dôvodom na zamietnutie žaloby, lebo už bolo právoplatne rozhodnuté, že základ žalovaného nároku u obidvoch žalobcov je daný. Okresný súd ďalej uviedol, že právny zástupca žalobcov nenamietal výsledok znaleckého dokazovania a aj keď žalovaná strana namietala nesprávnosť výsledku znaleckého dokazovania, tak nepredložila iný znalecký posudok ani žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalobcom nevzniklo právo na zaplatenie súm určených v konečnom dôsledku súdnou znalkyňou. Preto na podklade znaleckého dokazovania uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 2.515,24 Eur a žalobcovi 2/ sumu 4.273,30 Eur a zamietol žalobu žalobcu 1/ v časti žalovanej sumy 89,95 Eur predstavujúcej rozdiel medzi žalovanou sumou 2.605,19 Eur a priznanou sumou 2.515,24 Eur. Pri právnom posúdení merita veci aplikoval ust. § 88, § 90 ods. 1, 3 a 4 a § 92 písm. f) a g) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej služby profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR.
3. O uplatnených úrokoch z omeškania rozhodol okresný súd použijúc ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. „v znení účinnom v čase podania žaloby“ poukazujúc na to, že k prvému dňu omeškania s plnením žalovaného dlhu bola základná úroková sadzba ECB 0,5 % a preto úroky z omeškania po zvýšení o osem percentuálnych bodov predstavujú hodnotu 8,5 % ročne.
4. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval okresný súd ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
5. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Napadol prvý, druhý a štvrtý výrok rozsudku, ktoré žiadal zmeniť tak, že žaloba oboch žalobcov bude zamietnutá a jemu bude priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu.
6. Uviedol, že nesúhlasí s právnym posúdením danej veci okresným súdom, ktorý dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil nesprávne právne závery. Prvoinštančný súd mu tiež nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
7. Poukázal konkrétne na to, že po vydaní medzitýmneho rozsudku bolo predmetom súdneho konania určenie rozsahu štátnej služby nad určený služobný čas žalobcov 1/ a 2/, t. j. určenie počtu nadčasových hodín žalobcov a tiež určenie výšky finančných nárokov žalobcov vzhľadom na rozsah štátnej služby nad určený služobný čas, t. j. vyčíslenie „mzdy žalobcov za odpracované nadčasové hodiny“, a to v rozhodnom období od septembra 2005 až júna 2007. Namietal, že žalobcovia v celom rozhodnom období nemali nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas, lebo ako vyplýva z vykonaného dokazovania, takto im bol rozvrhnutý až na podklade nariadenia veliteľa vzdušných síl vo Vojenskom útvare Sliač od 1. februára 2006, avšak súčasne nedošlo k rozvrhnutiu služobného času v jednotlivých týždňoch daného rozhodného obdobia. Poukázal na § 90 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 346/2005 Z. z. argumentujúc, že štátna služby nad určený služobný čas predstavuje inštitút, ktorý sa neuplatňuje v procese rozvrhovania služobného času. Podľa neho, aby mohol byť určený rozsah nároku profesionálneho vojaka na náhradné voľno, udelenie jeho čerpania, resp. preplatenie štátnej služby nad určený služobný čas v prípade neposkytnutie náhradného voľna, treba vedieť akým spôsobom má profesionálny vojak rozvrhnutý služobný čas na príslušný kalendárny týždeň, teda aký je vedúcim služobného úradu či veliteľom určený služobný čas profesionálneho vojaka v konkrétnom týždni, pričom následne mimo tohto rámca určeného služobného času je možné vykonávať na príkaz alebo so súhlasom vedúceho služobného úradu alebo veriteľa štátnu službu nad určený služobný čas. Tvrdil, že aby bolo možné určiť rozsah štátnej služby nad určený služobný čas žalobcov a tak adekvátne určiť aj výšku ich finančných nárokov vzhľadom na určený rozsah štátnej služby nad určený služobný čas, je nutné poznať, akým spôsobom mali žalobcovia rozvrhnutý služobný čas na príslušný kalendárny týždeň rozhodného obdobia, teda aký bol ich určený služobný čas v určenom týždni rozhodného obdobia a následne mimo tohto rámca určeného služobného času mohli žalobcovia vykonávať len na príkaz či so súhlasom vedúceho či veliteľa štátnu službu nad
určený služobný čas. Určený týždenný služobný čas žalobcov, ktorý za rozhodné obdobie vo vzťahu k žalovaným nárokom absentuje, je nutné komparovať s podkladmi o dochádzke, resp. s evidenciou reálne odpracovaného služobného času žalobcov, teda pri určovaní rozsahu štátnej služby nad určený služobný čas nie je možné vychádzať len z podkladov o dochádzke. Preto sa nestotožnil so záverom okresného súdu, ktorý na základe znaleckého dokazovania priznal žalobcom žalované sumy. Znalecký posudok mal okresný súd zhodnotiť v zmysle § 191 ods. 1 CSP, čo ale neurobil ani sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré namietal vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku. Preto nezohľadnenie spôsobu rozvrhnutia služobného času žalobcov a absencia podkladov neumožňuje reálne určenie rozsahu štátnej služby nad určený služobný čas, teda aj následného určenia výšky žalovaných nárokov vzhľadom na určený rozsah štátnej služby nad určený služobný čas. Súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne závery, keď predtým nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov vyplynuli, t. j. rôzne spôsoby rozvrhnutia služobného času žalobcov v rozhodnom období a absenciu podkladov týkajúcich sa určeného týždenného služobného času žalobcov v rozhodnom období. Okresný súd len konštatoval, že on ako žalovaný do konania nepredložil iné dôkazy na podporu svojich tvrdení, t. j. iný znalecký posudok, či žiadne listinné dôkazy, ale má za to, že reálne existenciu rozvrhnutia služobného času žalobcov nie je možné akokoľvek preukázať a nebolo preukázané tiež zo strany samotných žalobcov.
8. Žalovaný tiež v odvolaní tvrdil, že mu okresný súd nedoručil vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/ predložené súdu dňa 09. 03. 2018. Nebolo mu zaslané ani len na vedomie a odkazujúc na konkrétne označenú judikatúru Ústavného súdu SR a ESĽP uviedol, že uvedeným nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie mu bolo znemožnené uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania.
10. Uviedli, že ak žalovaný vyčíta súdu, že pri výpočte hodín práce nad určený služobný čas nevychádzal z predpokladu, či mali v posudzovanom období rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a vychádzal z dochádzky a zo znaleckého posudku, tak otázka právneho titulu a právneho posúdenia ich nárokov bola už vyriešená medzitýmnym rozsudkom právoplatne. Vykonávali štátnu službu, ktorej doba presiahla vymedzený týždenný služobný čas, rovnako bol presiahnutý priemerný služobný čas v období najviac 4 mesiacov nad určený týždenný služobný čas a úlohou súdu prvej inštancie bolo preto posúdiť už len výšku ich nároku. V priebehu dokazovania bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou Ing. Jarmilou Kubišovou, ku ktorému žalovaný vzniesol námietky, tieto v dodatku znalkyňa zohľadnila a napriek tomu žalovaný namieta správnosť výpočtu žalovaných nárokov. Rozporuplne preto pôsobí jeho vyjadrenie k znaleckému posudku, ktoré v počte hodín práce nadčas je prakticky identické s dodatkom znaleckého posudku a s obsahom samotného odvolania. Žalovaný namieta správnosť výpočtu na základe podkladov, ktoré súdu sám poskytol a s ktorými sa v konečnom dôsledku stotožnila znalkyňa aj súd. K námietke, že žalovanému nebolo doručené ich vyjadrenie sa nemôžu vyjadriť, lebo bolo zaslané súdu a žalovaný sa zúčastnil po podaní vyjadrenia na ďalších dvoch pojednávaniach, na ktorých nenamietal túto skutočnosť. V konečnom dôsledku predmetné písomné vyjadrenie nerozporuje tvrdenia žalovaného a predpokladá správnosť výpočtu, ktorý uviedla znalkyňa.
11. V následnom písomnom vyjadrení žalovaný zopakoval, že po medzitýmnom rozsudku bolo predmetom konania určenie rozsahu štátnej služby nad určený služobný čas, určenie výšky finančných nárokov žalobcov vzhľadom na určený rozsah štátnej služby nad určený služobný čas v rozhodnom období. Nezohľadnenie spôsobu rozvrhnutia služobného času žalobcov ako aj absencia podkladov spôsobuje nemožnosť reálneho určenia rozsahu štátnej služby nad určený služobný čas žalobcov a teda aj následného určenia výšky finančných nárokov vzhľadom na určený rozsah štátnej služby nad určený služobný čas. Zopakoval, že určený týždenný služobný čas, ktorý za rozhodné obdobie absentuje v súdnom konaní, je nutné porovnať s podkladmi o dochádzke, nie je možné vychádzať len zo samotných podkladov o dochádzke a pokiaľ namietol správnosť výpočtov na základe podkladov, ktoré poskytol súdu, tak vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku zdôraznil, že pri zachovaní vstupných údajov nadčasových hodín predložil tento výpočet za účelom preukázania mylného výpočtu priemernej hodnoty služobného platu uvedenej v znaleckom posudku a z toho rezultujúceho mylného výpočtu výšky platu žalobcov za obdobie, ktoré sa týkalo znaleckého zisťovania. Preto predloženie takéhoto verifikačného prehľadu priemerných zárobkov žalobcov nezakladá predpoklad reálnosti a správnosti samotného výpočtu výšky ich finančných nárokov, keď bol v konaní spochybnený samotný rozsah štátnej
služby žalobcov nad určený služobný čas v rozhodnom období. Opakoval, že z údajov v dochádzke nie je možné určiť rozsah štátnej služby nad určený služobný čas a takisto zotrval na stanovisku, že nedoručením vyjadrenia žalobcov mu bolo znemožnené uskutočňovať procesné práva v miere porušujúcej jeho právo na spravodlivý proces.
12. Ďalšie vyjadrenia v rámci odvolacieho konania už podané neboli.
13. Na základe odvolania žalovaného krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v I., II. a IV. výroku podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
14. V súdenej veci sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali preplatenia výkonu štátnej služby nad určený služobný čas v súlade s ust. § 89 a § 90 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z. z.). V konaní už bolo medzitýmnym rozsudkom okresného súdu č. k. 11C/103/2008-373 zo dňa 29. 04. 2011 (ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/235/2011-395 zo dňa 14. 12. 2011) rozhodnuté, že základ žalovaného nároku žalobcu 1/ a žalobcu 2/ je daný. Preto predmetom ďalšieho konania zostalo posúdenie výšky žalobcami 1/ a 2/ uplatnených nárokov.
15. V tomto smere okresný súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovená znalkyňa Ing. Jarmila Kubišová najskôr vypracovala znalecký posudok a následne jeho doplnok. V nadväznosti na námietky žalovaného znalkyňa považovala za správny samotným žalovaným realizovaný a predložený „verifikačný“ prepočet, podľa ktorého výška nároku predstavuje u žalobcu 1/ sumu 2.515,24 Eur a u žalovaného 2/ sumu 4.416,09 Eur. Z tohto stanoviska znalkyne vychádzal potom aj okresný súd, ktorý sa s ním stotožnil a preto priznal žalobcovi 1/ sumu 2.515,24 Eur s príslušenstvom a vo zvyšku jeho žalobu zamietol. Vzhľadom na žalobcom 2/ uplatnenú sumu 4.273,30 Eur s príslušenstvom, ktorá bola predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, tomuto priznal nárok iba v tomto rozsahu.
16. Odvolací súd považuje priznanie nárokov žalobcom 1/ a 2/ v tomto rozsahu za zodpovedajúce skutkovému aj právnemu stavu veci a preto vyhodnotil žalovaným podané odvolanie ako nedôvodné. Odvolací súd uvádza, že žalovaný v odvolaní správne poukázal na to, že vzhľadom na právoplatnosť medzitýmneho rozsudku bolo potrebné ustáliť počet nadčasových hodín u žalobcov 1/ a 2/ a vyčísliť aj ich plat za odpracované nadčasové hodiny v rozhodnom období, za ktoré si svoje nároky uplatnili. Toto však znalkyňa realizovala a je faktom, ako na to poukázal aj okresný súd, že hoci žalovaný správnosť postupov znalkyne spochybňoval, nepredložil iný znalecký posudok, či listinný dôkaz, ktorý by výsledky výpočtov znaleckého dokazovania označoval za nesprávne. Obrana žalovaného tak zostala iba v rovine jeho tvrdení o nesprávnosti záverov znalkyne. Znalkyňa totiž vychádzala pri ustálení rozsahu nadčasových hodín z dokladov o dochádzke vedených príslušným služobným úradom žalobcov 1/ a 2/ a vo svojej výpovedi na pojednávaní vysvetlila, že ak by aj bol predložený „rozpis služieb“ ohľadne rozvrhnutia štátnej služby, pri výpočte platu sa vychádza z dochádzky. Odvolací súd nepovažuje toto vysvetlenie za nelogické, pretože jednoduchá úvaha v tejto otázke nasvedčuje tomu, že ak bolo možné na základe predložených podkladov zistiť, koľko hodín v rozhodnom období žalobcovia skutočne odslúžili a porovnať to s ich ustanoveným rozsahom pracovného času, bolo možné dospieť k záveru o rozsahu nadčasových hodín. Odvolací súd už len preto nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, že bolo treba „porovnať“ dochádzku žalobcov s tým, ako mali rozvrhnutý služobný čas na príslušný kalendárny týždeň žalovaného obdobia. Ak žalovaný chcel napriek stanovisku znalkyne komparovať určité podklady s dochádzkou žalobcov, mal takéto doklady predložiť a keďže tak neurobil, nemožno v tomto smere znaleckému dokazovaniu nič vytýkať. Znalkyňa logicky mohla vychádzať a vychádzala len z tých podkladov, ktoré mala k dispozícii. Odvolací súd preto uzatvára, že počet nadčasových hodín u žalobcov bol ustálený znaleckým dokazovaním (konkrétne u žalobcu 1/ v rozsahu 448,5 hod. a u žalobcu 2/ v rozsahu 822 hod.), ktorého závery relevantne nespochybňuje žiaden iný dôkaz a preto tento počet hodín bolo potrebné považovať za počet hodín výkonu práce nadčas žalobcami. Za tieto hodiny im nebolo poskytnuté v zmysle ust. § 90 ods. 3 a 4 zákona č. 346/2005 Z. z. ani náhradné voľno ani vyplatená príslušná sadzba služobného platu.
17. Pokiaľ potom išlo o vyčíslenie služobného platu za nadčasové hodiny, znalkyňa svoje prvotné výpočty skutočne korigovala a dala za pravdu prepočtu žalovaného (ktorý ho označil iba za „verifikačný“), ktorý
bol urobený ním používaným výpočtovým systémom SAP R3-HR PY. Znalkyňa v tejto súvislosti uviedla, že po prehodnotení mechanizmu výpočtu pri softvérovom spracovaní platu profesionálneho vojaka prostredníctvom SAP R3-HR PY dospela k záveru o správnosti výpočtu, ktorý predložil žalovaný a preto výška platu za nadčasové hodiny u žalobcu 1/ je na úrovni 2.515,24 Eur a u žalobcu 2/ na úrovni 4.416,09 Eur. Z uvedeného vyplýva, že sám žalovaný nepriamo potvrdil, že vzhľadom na počet nadčasových hodín určených znalkyňou bol jej prvotný výpočet v zásade správnym, lebo aj žalovaným (jeho príslušnou zložkou) použitý a používaný výpočtový systém určil u žalobcov 1/ a 2/ plat za nadčasy v podstate v porovnateľnej výške ako ju najskôr určila znalkyňa. Podľa odvolacieho súdu je rozdiel vysvetliteľný tým, že v danom softvéri je zapracovaný iný mechanizmus výpočtu, než prv použila znalkyňa a tým je daná odpoveď žalovanému aj na jeho výhrady, ktoré vzniesol ešte vo svojom písomnom podaní, ktorým reagoval na znalecký posudok znalkyne. Okresný súd tak vzhľadom na vykonané dokazovanie správne priznal žalobcovi 1/ čiastku 2.515,24 Eur s príslušným úrokom z omeškania a žalobcovi 2/ čiastku 4.273,30 Eur s príslušným úrokom z omeškania.
18. Napokon nedôvodnou bola aj odvolacia námietka žalovaného o nedoručení vyjadrenia žalobcov zo dňa 09. 03. 2018. Je pravdou, že toto podanie žalovanému doručené nebolo, avšak podstatu podania okresný súd doslovne odcitoval v 56. odseku napadnutého rozsudku. Žalovaný preto mal možnosť sa s ním oboznámiť, mohol naň reagovať v rámci odvolacieho konania (ktoré spolu s prvoinštančným konaním tvoria jednotu) a preto ak jeho obsahom nebol žiaden (následne realizovaný) návrh na vykonanie dokazovania, či určité podstatné skutkové tvrdenie, nebolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Obsah predmetného podania bol teda žalovanému v čase podania odvolania známy. Právo na spravodlivý proces totiž nemožno ponímať formálne, ale materiálne, t. j. konkrétne v tomto žalovaným namietanom aspekte tým spôsobom, že ako strana sporu mal reálnu možnosť reagovať na všetky dôkazy a návrhy protistrany vediac aj o obsahu predmetného písomného podania žalobcov 1/ a 2/. V tomto ohľade teda nijak nedošlo k ukráteniu možnosti žalovaného vyjadriť sa k nemu.
19. Vzhľadom na uvedené bol rozsudok súdu prvej inštancie v I. a II. výroku vecne správnym, preto ho odvolací súd v tomto rozsahu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ohľadne ktorého žalovaný v odvolaní neuviedol žiadnu konkrétnu odvolaciu argumentáciu.
20. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalobcovia 1/ a 2/ a preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).