Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-103-2008.pdf
PDF · 179.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/103/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom v spore žalobcu 1./ Y. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX B. a 2./ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, zastúpených JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Horná č. 35, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Slovenská republika - Ozbrojené sily SR, zastúpenému Ministerstvom obrany SR, Kutuzovova č. 8, 832 47 Bratislava 3, o uloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi 1./ sumu 2.605,19 Eur s príslušenstvom a žalobcovi 2./ sumu 4.273,30 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1./ Y. J. 2.515,24 Eur s 8,50% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 2.515,24 Eur od 08.02.2008 do zaplatenia do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2./ Z. Z. 4.273,30 Eur s 8,50% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 4.273,30 Eur od 08.02.2008 do zaplatenia do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd žalobu žalobcu 1./ Y. J. z a m i e t a v časti žalovanej sumy 89,95 Eur s 8,50% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 89,95 Eur od 08.02.2008 do zaplatenia.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 1./ a žalobcovi 2./ trovy konania v plnom rozsahu 100% do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca 1. rade Y. J. žalobou podanou 27.8.2008 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 78.484 Sk s príslušenstvom, čo je 2.605,19 Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v období od januára 2006 do júna 2007 odpracoval 337,5 hodín práce nadčas, ktoré mu žalovaný nepreplatil. Poukázal na ustanovenie § 88 zákona č. 346/2005 Z.z. v znení zákona č. 253/2007 Z.z., podľa ktorého služobný čas je definovaný ako časový úsek, v ktorom je profesionálny vojak k dispozícii služobnému úradu, vykonáva štátnu službu a plní služobné povinnosti vyplývajúce z a) funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, alebo b) vojenského rozkazu vedúceho služobného úradu alebo veliteľa. Poukázal aj na ustanovenie § 90 ods. 1-4 uvedeného zákona, kde je definovaná štátna služba nad určený pracovný čas. Podľa žalobcu z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že profesionálny vojak vykonáva štátnu službu podľa rozvrhnutia služobného času, ktorý je oprávnený rozhodnúť vedúci služobného úradu, ktorý určí začiatok a koniec služobného času v jednotlivých dňoch. Štátna služba, ktorá je vykonávaná nad čas určený rozvrhnutím služobného času je považovaná za výkon štátnej služby, ktorý presiahne 5 hodín v týždni. Za tento nadčas patrí profesionálnemu vojakovi podľa ustanovenia § 90 ods. 3 náhradné voľno. Ak sa za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno patrí profesionálnemu vojakovi za každú hodinu takej služby hodinová sadzba jeho služobného
času. Žalobcovi žalovaný neposkytol za prácu nadčas náhradné voľno a nevyhovel ani jeho žiadosti na zaplatenie služby nadčas vo výške hodinovej sadzby jeho služobného platu. Z vyššie uvedených rozpisov výkonu štátnej služby vyplývajú hodiny štátnej služby nadčas, ktoré boli počítané ako výkon štátnej služby, ktorý presiahol rozvrhnutý služobný čas podľa jednotlivých týždňov. Od počtu hodín štátnej služby nadčas boli odpočítané hodiny, v ktorých žalobca vykonával štátnu službu po čas kratší ako bol rozvrhnutý služobný čas.
2. Žalobca požiadal veliteľa dňa 21.1.2008 o preplatenie hodín za prácu nadčas. Veliteľ vojenského útvaru XXXX R. dňa 7.2.2008 k žiadosti uviedol, že požiadal o výklad Úrad právnych služieb Ministerstva obrany SR k spôsobu prepočítania štátnej služby nadčas, ale doteraz žiadne vyjadrenie neobdržal a nedokáže tak prijať jednoznačné rozhodnutie.
3. Žalobca v 2. rade Z. Z. z tých istých dôvodov žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 140.226 Sk s príslušenstvom, čo je 4.654,65 Eur s príslušenstvom.
4. Žalobca v žalobe uviedol, že v období od septembra 2005 do júna 2007 odpracoval 792,5 hodiny práce nadčas.
5. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 11C 103/2008-357 zo dňa 25.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.3.2011 zastavil čiastočne konanie o zaplatenie sumy 381,35 Eur žalobcovi 2. Z. Z.. Žalovaná suma po čiastočnom zastavení konania predstavuje 4.273,30 Eur s príslušenstvom.
6. Žalovaný sa k žalobe žalobcu v 1. rade Y. J. vyjadril vyjadrením zo dňa 19.11.2008. Vo vyjadrení poukázal na to, že žalobca žiada zaviazať žalovaného na zaplatenie 78.484 Sk s príslušenstvom, z titulu preplatenia štátnej služby na určený služobný čas, ktorý žalobca vykonal v období september 2005 až jún 2007. Žalovaný namietal vyjadrením správny výpočet počtu hodín štátnej služby nad určený služobný čas a tým aj nesprávnosť výšky vypočítanej náhrady. Štátna služba nad určený služobný čas profesionálnych vojakov je upravená § 90 zákona č 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poukázal na ustanovenie § 138 ods.3 zákona č. 346/2005 Z.z. podľa ktorého služobný plat profesionálneho vojaka je určený už s prihliadnutím na štátnu službu vykonávanú v noci, v sobotu, v nedeľu, vo sviatok a na štátnu službu nadčas. Služobný plat profesionálneho vojaka je tiež určený už s prihliadnutím na služobnú povinnosť. Z obsahu uvedených ustanovení vyplýva, že i v prípade, ak by žalobca vykonával štátnu službu nad určený služobný čas, mohla by mu patriť finančná náhrada podľa § 90 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z.z. pri 40 hodinovom pracovnom týždni len za štátnu službu nad služobný čas presahujúci 45 hodín v týždni.
7. Podľa žalovaného prevažná časť služieb, ktoré žalobca vykonával v rozhodnom období sú služby v pohotovostnom systéme (PoSy).
8. Podľa vyčíslenia žalovaného podľa jednotlivých týždňov žalobca 1. Y. J. v období od 1.9.2005 do 1.7.2007 vykonával štátnu službu nad určený služobný čas v rozsahu 63 hodín. Za rozhodné obdobie bolo žalobcovi preplatený výkon štátnej služby nad určený služobný čas v rozsahu 97 hodín, teda viac ako mu v zmysle zákona patrilo.
9. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe žalobcu v 2. rade Z. Z. zo dňa 20.11.2008 bolo zistené, že žalovaný navrhuje návrh na začatie konania v plnom rozsahu zamietnuť. Z vyjadrenia vyplýva, že podľa žalovaného prevažnú časť služieb, ktorú žalobca vykonával v rozhodnom období sú práve stále služby v pohotovostnom systéme (PoSy). V období od 1.9.2005 do 31.8.2007 žalobca vykonal štátnu službu nad určený služobný čas v rozsahu 68 hodín. Žalobcovi však bol za rozhodné obdobie preplatený výkon štátnej služby nad určený služobný čas v rozsahu 109 hodín, čo je viac ako mu v zmysle zákona patrilo.
10. Žalobcovia, ako aj žalovaný predložili do spisu listinné dôkazy o dochádzke žalobcov v rozhodnom období.
11. Právny zástupca žalobcov vo svojom vyjadrení zo dňa 25.2.2009 uviedol, že žalobcovia už pri spracovaní dochádzky odpočítali žalovaným uvádzaných 5 hodín výkonu práce nad 40 hodinový pracovný čas. Žalobcovia sa nestotožňujú s právnym názorom žalovaného, že výkon práce v systéme
PoSy je potrebné chápať ako výkon stálej služby obdobnej službám dozorným, strážnym a pod. Ustanovenie § 88 ods. 1 vyššie citovaného zákona je definovaný služobný čas ako časový úsek, v ktorom je profesionálny vojak k dispozícii služobnému úradu, vykonáva štátnu službu a plní služobné povinnosti vyplývajúce z funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, alebo vojenského rozkazu služobného rozkazu alebo veliteľa. V ustanovení § 89 ods. 3 je uvedené rozvrhnutie služobného času o ktorom rozhoduje vedúci služobného úradu, ktorý určí začiatok a koniec služobného času v jednotlivých dňoch. Služobným predpisom č. 13 zo dňa 4.11.2005, ktorý vydal hlavný služobný úrad pre štátnu službu profesionálnych vojakov je uvedená výnimka nad rámec určeného služobného času v prípadoch špecifických činností. V čl. I sú povolené výnimky v odseku 1 výnimka nad rámec určeného služobného času pri výkone špecifických činností sa povoľuje profesionálnemu vojakovi, ktorému tento výkon a) vyplýva z funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, b) nevyplýva z funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný. Na účely služobného predpisu sa za špecifickú činnosť považuje aj činnosť technickej, požiarnej a záchrannej pohotovosti vo vzdušných silách. V opise činností vyplývajúcich z funkcie majú žalobcovia výslovne uvedené, že služobný čas majú nerovnomerne rozhodnutý, a podieľajú sa na zabezpečení PoSy. Za podstatnú otázku je potrebné považovať posúdenie, či výkon práce v systéme PoSy OS SR je u žalobcu výkon práce nadčas v rámci nepravidelne rozhodnutého pracovného času, alebo ide o výkon stálej služby, tak ako to tvrdí vo svojich vyjadreniach žalovaný.
12. Na pojednávaní dňa 27.3.2009 súd spojil konania vedené na Okresnom súdu Zvolen pod spisovými značkami 11C 103/2008 a 11C 104/2008 do jedného konania, ktoré bolo ďalej vedené pod spisovou značkou 11C 103/2008.
13. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia sa v plnom rozsahu pridržiavajú podaného návrhu, ktorý dopĺňajú o služobný predpis č. 13 zo dňa 4.11.2005, ktorý bol vydaný hlavným služobným úradom pre štátnu službu profesionálnych vojakov. Tento predpis priamo nadväzuje na ustanovenie § 89 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z. V uvedenom predpise v čl. 1 je ustanovená výnimka nad rámec určeného služobného času pri výkone špecifických činností a povoľuje sa profesionálnemu vojakovi, ktorému tento výkon a) vyplýva z funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, b) nevyplýva z funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný. V odseku 2 citovaného článku pod písmenom b) je uvedené, čo sa považuje za špecifickú činnosť. Podľa tohto ustanovenia špecifickou činnosťou je požiarna pohotovosť vo vzdušných silách. Podľa opisu činnosti žalobca 1. Y. J. bol zaradený na funkcii starší technik a žalobca 2. Z. Z. ako náčelník skupiny. Z týchto funkčných náplní jednoznačne vyplýva, že majú služobný čas nerovnomerne rozhodnutý a podieľajú sa na zabezpečení pohotovostného systému PoSy OS SR. Uviedol, že u žalobcov tento špecifický charakter práce je funkčnou náplňou, preto výkon tejto práce nemožno chápať za službu, do ktorej je profesionálny vojak určený, či už na 12 alebo 24 hodín trikrát do mesiaca. Je tu dvojkoľajnosť výkladu, ak výkon služby PoSy nie je plnenie si funkčnej náplne, prečo sa potom započítavajú tieto hodiny do fondu pracovného času. Uviedol, že výklad žalovaného považuje za nesprávny.
14. Žalobca 1. Y. J. vo svojej výpovedi uviedol, že vo všetkých bodoch súhlasí s tým, čo uviedol jeho právny zástupca. Jeho zaradenie je technik lietadla, z čoho vyplývajú jeho funkčné povinnosti zabezpečiť prevádzky schopnosť a let lietadla. Jedinou výnimkou oproti systému PoSy je, že tam je ostrá munícia a oni počas cvičení majú lietalo bez ostrej munície. Okrem toho plnia to isté ako na cvičení leteckej akcie. Sú tam 24 hodín. Pri bežnej službe majú na starosti prípravu lietadla, leteckej techniky. Služba trvá 8 hodín alebo aj kratšie. Pri leteckej akcii samotná akcia trvá 7 hodín ale povinnosťou je aj predletová aj poletová príprava. Služba PoSy je 24 hodinová. Nastupuje sa ráno pred 7 hodinou, musia pripraviť materiál a lietadlá. Lietadlo musí byť pripravené tak, aby mohlo do 15 minút vzlietnuť opakovane. Počas týchto 24 hodín musí byť vždy v pohotovosti, môže byť ostro alebo umelo vyvolaný poplach. Počas 24 hodinovej služby musia skontrolovať stav lietadiel, stav kvapalinu, plynu. Lietadlo musí byť stále schopné vzlietnuť. Pokiaľ zistia poruchu musia ju nahlásiť.
15. Žalobca 2. Z. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že on je zaradený ako náčelník skupiny ošetrovania leteckej výzbroje. V tejto funkcii je zaradený od novembra 2005. Má na starosti leteckú výzbroj a letecké zbraňové systémy lietadiel MIG 29, má pravidelnú pracovnú dobu, buď je v 8 hodinovej pracovnej dobe, ale môže to byť aj 4 hodinová. Potom sú to letové akcie, ktoré môžu trvať 11 aj 12 hodín a ďalej sú to 24 hodinové nepretržité zmeny, tam vykonáva prácu podľa svojho pracovného zaradenia.
16. Zástupkyňa žalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že podľa ich názoru je v predmetnom sporu rozhodujúcou skutočnosťou právne posúdenie, či výkon pohotovostného systému vzdušných síl možno hodnotiť ako 24 hodinovú smenu resp. stálu službu, ktorej výkon nezakladá nárok na aplikáciu ustanovenia § 83 ods.4 zákona č. 346/2005 Z.z. alebo nie. Poukázala na ustanovenie § 138 ods. 3 uvedeného zákona, podľa ktorého služobný plat profesionálneho vojaka je určený už s prihliadnutím na štátnu službu vykonávanú v noci, v sobotu, v nedeľu, vo sviatok a štátnu službu nadčas. Služobný plat profesionálneho vojaka je tiež určený už s prihliadnutím na služobnú pohotovosť. Na rozdiel od civilných zamestnancov, ktorý dostávajú plat za pracovné dni, profesionálny vojaci dostávajú hodnostný plat za kalendárny mesiac, to znamená, že majú zaplatených 30 resp. 31 dní v mesiaci. Poukázala aj na ustanovenie § 92 písm. f uvedeného zákona, podľa ktorého z ustanovenia o služobnom čase, o službe nadčas a o pohotovosti sa na profesionálneho vojaka nevzťahujú počas výkonu 24 hodinovej smeny stálych služieb a dozorných pohotovostných služieb. Ak profesionálny vojak síce vykonáva štátnu službu nad určený čas, resp. nad 45 hodín týždenne, avšak ide o výkon 24 hodinových služieb vzhľadom na ustanovenie § 92 písm. g zákona nejde o pracovnú službu určenú včas a preto by podľa názoru odporcu za výkon týchto služieb nemalo patriť ani náhradné voľno podľa § 90 ods. 3 zákona a ani peňažná náhrada podľa § 90 ods. 4 zákona. Služobný predpis č. 13 roku 2005 bol vydaný na základe ustanovenia § 89 ods. 3 zákona, v ktorom sa hovorí, že dĺžka jednej nepretržitej smeny v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín. Výnimku z tohto ustanovenia predstavuje predpis č. 13 roku 2005, ktorý povoľuje profesionálnemu vojakovi v prípadoch špecifických činností vykonávať štátnu službu so začiatkom o 07.00 hodine. V rozhodnom období mohli vykonávať službu nad určený čas, avšak vzhľadom na to, že odporcom bol preplatený výkon služby vo väčšom rozsahu ako to bolo vypočítané, navrhovatelia nemajú nárok na preplatenie štátnej služby nadčas. Žiadala preto podaný návrh zamietnuť.
17. Vo veciach vedených na Okresnom súde Zvolen pod spisovými značkami 17C 101/08, 17C 102/08 a 17C 103/08 boli vypočutí aj svedkovia A.. O. O., A.. E. G. a A.. J. Y..
18. Svedok A.. O. O. vo svojej výpovedi uviedol, že on je štatutárom technickej letky, je zodpovedný za chod celej letky. On má k dispozícii hlavnú evidenciu dochádzky zamestnancov. Evidencia dochádzky, ktorá bola pripojená do spisu, je z jeho evidencie dochádzky. Názov PoSy je pohotovostný systém vzdušných síl. Uviedol, že v roku 2000 keď sa vlastne nevedelo akým spôsobom sa to má robiť. Preto zo strany plukovníka G. bolo v podstate nariadené, že tento časový fond majú evidovať, ale nemajú ho preplácať a dávať náhradné voľno. Nebolo jasné, či služba PoSy, aký má štatút. Zákonom, ktorý bol platný od septembra 2003 bolo dané, že celodenné smeny a služby majú prejsť na 12 hodinové smeny a nie na 24 hodinové smeny ako bolo dovtedy. Výnimku mala iba stála technická pomoc a požiarnici.
19. Svedok A.. E. G. vo svojej výpovedi uviedol, že od 1.12.2004 je vo funkcii veliteľa vojenského útvaru na R.. Uviedol, že žiadosti na preplatenie práce nadčas riešil v súlade so zákonom č. 346/2005 tým, že žalobcovia si svoj nárok uplatňovali podľa § 90. On upozornil žalobcov ako aj ďalších, ktorí mali takéto požiadavky, aby si prečítali nielen § 90, ale celé ustanovenie až po § 92 písm. f), kde sa uvádza, že stála 24 hodinová štátna služba, celodenná smena a pohotovostné služby sú vyňaté z preplácania podľa § 88 toho istého zákona. Preto to nepreplácali. Práca nadčas sa začala preplácať až keď vstúpila do platnosti smernica č. 58, ktorá dopĺňala smernicu č. 13 z roku 2005. Smernica č. 58 bola účinná od 1. júla 2007. Služby v systéme PoSy sa nepreplácajú. Nie je to hlavná pracovná náplň. Do systému PoSy je vojak z povolania zaraďovaný len na základe pokynu veliteľa vojenského útvaru. Systém PoSy je vlastne systém, ktorý zabezpečuje vzdušný priestor a suverenitu Slovenskej republiky. Do tejto služby sú určovaní špecialisti od pilotov cez technikov až po pozemný personál, vrátane služieb riadenia letovej prevádzky. V dennom rozkaze je určený pilot, druhý pilot, služby riadenia letovej prevádzky, inžiniersko - letecká služby, pozemné zabezpečenie. Je to jeden z článkov v rozkaze a piloti sa striedajú podľa toho, koľko majú osádok k dispozícii.
20. Svedok A.. J. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že on je zaradený vo funkcii veliteľa prvej stíhacej letky. Z titulu svojej funkcie má zabezpečovať systém PoSy. Reálne tento systém aj zabezpečuje. V podstate systém PoSy má zabezpečovať stálu ochranu vzdušného priestoru v Slovenskej republike. Je to vlastne stála 24 hodinová služba. Tento systém vlastne funguje každý deň. Systém znamená to, že vždy od ráno od 08.00 hodiny do ďalšieho rána do 08.00 hodinu sú tam dvaja piloti plus technici, ktorí to zabezpečujú. Služba v systéme PoSy začína ráno o 07.00 hodine, kde si musia pripraviť veci, ktoré si potom so sebou zoberú do priestorov, v ktorej sa vykonáva tento systém. Potom si musia prevziať pracovisko, musia si prevziať lietadlo, na ktorom musia lietať a do 08.00 hodiny zahlásiť svoju ako aj pripravenosť lietadla.
Tí piloti, ktorí sú určení na ten deň v systéme PoSy potom musia komunikovať s nadriadeným stupňom. Zisťujú stav letiska, poveternostné podmienky, schopnosť záložného letiska, potom vlastne nasleduje rozhodnutie o tom, koľko letov sa v ten deň vykoná. Po pristáti znovu pripravujú lietadlo. Pokiaľ bude závada, odstraňujú poruchy. Hodiny strávené v systéme PoSy počítajú do fondu pracovného času. Tieto hodiny sa počítali do fondu pracovného času aj v rokoch 2005,2006 a až do júla 2007. Tieto hodiny neboli preplatené za obdobie roku 2005 až do júla 2007.
21. Uskutočneným dokazovaním súd dospel k názoru, že právnym problémom je otázka diametrálne odlišného výkladu jednotlivých ustanovení „lex specialis“ tak zo strany žalobcu a jeho právneho zástupcu, ako aj zo strany žalovaného.
22. Podľa § 88 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, služobným časom je časový úsek, v ktorom je profesionálny vojak k dispozícii služobnému úradu, vykonáva štátnu službu a plní služobné povinnosti vyplývajúce z a) funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, alebo b) vojenského rozkazu vedúceho služobného úradu alebo veliteľa.
23. Podľa § 90 ods. 1 citovaného zákona, ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, profesionálny vojak je povinný vykonávať štátnu službu nad určený služobný čas (ďalej len „štátna služba nadčas“). Štátna služba nadčas zahŕňa plnenie služobných povinností, ktoré vzhľadom na dôležitý záujem štátnej služby, rozsah služobných povinností alebo ich neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom služobnom čase. Štátnu službu nadčas vykonáva profesionálny vojak na príkaz alebo so súhlasom vedúceho služobného úradu alebo veliteľa. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia na štátnu službu nadčas, ktorá presiahne päť hodín v týždni, patrí profesionálnemu vojakovi náhradné voľno, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia ak sa za štátnu službu nadčas podľa odseku 3 neposkytne náhradne voľno, patrí profesionálnemu vojakovi za každú hodinu takej služby hodinová sadzba jeho služobného platu.
24. Z obsahu služobného predpisu č. 13 vydaného 4.11.2005 hlavným služobným úradom pre štátnu službu profesionálnych vojakov z článku I. ods. 1 vyplýva, že výnimka nad rámec určeného služobného času pri výkone špecifických činností sa povoľuje profesionálnemu vojakovi, ktorému tento výkon a) vyplýva z funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, b) nevyplýva z funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný.
25. K uvedenému článku a konkrétnemu odstavcu je odkaz na § 88 ods. 1 písm. a) a § 92 písm. f, g) zákona č. 346/2005 Z.z.
26. Podľa § 92 písm.f, g zákona č. 346/2005 Z.z. ustanovenia § 88 ods. 1 a § 89 až 91 sa na profesionálneho vojaka nevzťahujú počas výkonu 24 hodinovej smeny stálych služieb a dozorných pohotovostných zmien a výkonu poriadkovej, strážnej, eskortnej a dozornej služby.
27. Podľa čl. I. ods. 2 písm. b) č. 13 zo dňa 4.11.2005 sa na účely daného služobného predpisu za špecifickú činnosť považuje činnosť technickej, požiarnej a záchrannej pohotovosti vo vzdušných silách.
28. Zástupca žalobcov tvrdil, že s prihliadnutím na pracovné zaradenie žalobcov u odporcu je potrebné žalobcov subsumovať pod inštitút technickej pohotovosti vo vzdušných silách, teda treba ho zaradiť v zmysle článku I. ods. 2 písm. b).
29. Z opisu činností vyplývajúcich z funkcie žalobcov v časti charakteristiky funkčnej náplne vyplýva, že žalobcovia boli zaradení do špeciálnych odborných činností a podieľajú sa aj na zabezpečení PoSy OS SR.
30. Z obsahu vestníka MOSR čiastka 60 vyplýva, že v ňom bol uverejnený služobný predpis č. 58, ktorým sa menil a doplnil služobný predpis hlavného služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. 13/2005 o výnimke nad rámec určeného služobného času v prípadoch špecifických činností, kde v čl. I. ods. 2 písm. b) sa uvádza, že výnimku možno povoliť na účely tohto služobného predpisu v tej špecifickej činnosti, za ktorú sa považuje aj pohotovostný systém vzdušných síl.
31. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17Co 304/2009-298 zo dňa 24.2.2010 zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 11C 103/2008-264 zo dňa 4.9.2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje zrušujúce uznesenie odôvodnil tým, že žalobcovia sa uplatňovaných nárokov domáhali z titulu práva na zaplatenie služobného platu za výkon štátnej služby nadčas podľa ustanovenia § 90 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z.z., lebo v predmetnom období (žalobca 1. v období január 2006 až jún 2007 a žalobca 2. v období september 2005 až jún 2007) vykonávali bežnú služobnú činnosť a služobnú činnosť v rámci pohotovostného systému (ďalej len PoSy), ktorej celkový rozsah presahoval 5 hodín v týždni (§90 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z.). Okresný súd dospel k záveru, že 24-hodinová služba v pohotovostnom systéme nepredstavuje výkon služobných funkčných povinností, ale že sa jedná o služobnú činnosť, ktorú možno subsumovať pod ustanovenie § 92 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z.z., teda že ide o služobnú činnosť, za ktorú nevzniká služba nadčas a teda profesionálnemu vojakovi za ňu nevzniká ani nárok na náhradné voľno (§ 90 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z.) a ani nárok na preplatenie nadčasu ( § 90 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z.z.). Odvolací súd sa s týmto názorom okresného súdu nestotožnil. Tento svoj právny názor odôvodnil tým, že výkon služby v pohotovostnom systéme totiž nemožno hodnotiť len čisto formálne a to tak, že vzhľadom na to, že ide o 24-hodinovú služobnú činnosť, je ju potrebné považovať za niektorú zo služobných činností uvedených v ustanovení § 92 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z.z., teda napríklad za výkon 24-hodinovej zmeny. Výkon stálej služby alebo za výkon dozorných pohotovostných zmien. Pre právne posúdenie veci je potrebné, aby výkon služby v pohotovostnom systéme bol analyzovaný z viacerých konkrétnych aspektov. V prvom rade treba skúmať charakter faktickej pracovnej činnosti navrhovateľov počas výkonu služby v pohotovostnom systéme. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že počas výkonu služby v pohotovostnom systéme vykonávajú totožnú pracovnú činnosť ako v rámci bežnej služobnej činnosti. Už z tejto samotnej okolnosti možno vyvodiť, že v prípade výkonu služby v pohotovostnom systéme realizujú plnenie svojich služobných (funkčných) povinností. Túto skutočnosť potvrdzuje i to, že žalobca 1. a žalobca 2. majú zabezpečenie pohotovostného systému uvedené ako funkčnú povinnosť priamo vo svojej funkčnej náplni ( č.l. 107 a 111 spisu). Tak teda v prípade žalobcov výkon služby PoSy predstavuje realizáciu ich služobných (funkčných) povinností vyplývajúcich z ich funkčnej náplne, potom ich výkon služby v PoSy v žiadnom prípade nemožno považovať za „výkon 24-hodinovej zmeny“ v zmysle § 92 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z.z.. O výkon takejto 24-hodinovej zmeny by v prípade žalobcov išlo len vtedy, ak by sa jednalo o 24-hodinovú zmenu, v ktorej by nevykonávali svoje špecifické funkčné povinnosti, vyplývajúce z ich služobných (funkčných) povinností. Iný výklad otázky výkonu služby žalobcov v PoSy by nebol v súlade s dobrými mravmi (§3 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z.). Odvolací súd poukázal zároveň na ďalší podstatný aspekt, a to konkrétne na skutočnosť, že samotný žalovaný potvrdil, že výkon služby v PoSy sa žalobcom započítaval do fondu pracovnej doby. Za tohto stavu je potom absolútne logické, že ak žalobcovia vykonávali službu nadčas ( v ktorom je zahrnutý výkon ich bežnej služobnej činnosti i výkon služby v pohotovostnom systéme) v rozsahu viac ako päť hodín v týždni, vzniká im ako profesionálnym vojakom nárok na náhradné voľno (§90 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z.) eventuálne nárok na preplatenie nárok nadčasu (§90 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z.z.).
32. Po zrušení rozsudku Okresného súdu Zvolen Krajským súdom v Banskej Bystrici žalovaný písomným podaním zo dňa 23.12.2010 uviedol, pretože žalobcovia v písomnom podaní zo dňa 4.11.2010 špecifikovali počet hodín v štátnej službe nadčas v rozhodnom období tak, že žalobca v 1. rade vykonával štátnu službu nadčas v trvaní 438,5 hodiny a po odpočítaní už preplatených 97 hodín štátnej služby nadčas uplatňuje nárok na zaplatenie 341,5 hodiny štátnej služby nadčas v sume 2.583,49 Eur a žalobca v 2. rade vykonával štátnu službu nadčas 853,5 hodiny a po odpočítaní už preplatených 109 hodín štátnej služby nadčas uplatňuje nárok na zaplatenie 744,5 hodiny štátnej služby nadčas v sume 4.326,30 Eur. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 88 ods. 1,§ 90 ods. 1, § 90 ods. 3, § 90 ods. 4 a § 138 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z.z.. Uviedol, že zákon č. 346/2005 Z.z. rozlišuje medzi služobným časom, resp. určeným služobným časom a štátnou službou nadčas. Určený služobný čas profesionálneho vojaka je 40 hodín týždenne, pričom finančná náhrada mu patrí len za štátnu službu nadčas presahujúcu 45 hodín týždenne. Kým za určený služobný čas patrí profesionálnemu vojakovi služobný plat bez ohľadu na to, či počas neho plní služobné povinnosti alebo nie, za štátnu službu nadčas patrí profesionálnemu vojakovi finančná náhrada len v prípade, ak reálne plní služobné povinnosti. Žalovaný tvrdí, že samotná skutočnosť, že profesionálny vojak bol zaradený do 24-hodinovej služby v rámci pohotovostného systému, ešte automaticky neznamená, že celých týchto 24 hodín možno považovať za štátnu službu nadčas, pretože za štátnu službu nadčas treba v zmysle § 90 ods.1 zákona č. 346/2005 Z.z. považovať len faktické plnenie služobných povinností, teda len tú dobu, počas ktorej
profesionálny vojak aj fakticky pracoval. Vzhľadom na zaradenie žalobcov v 1. a 2. rade preto počas výkonu 24-hodinovej služby nepracovali priemerne viac ako 16 hodín.
33. Vo svojom vyjadrení zdôraznil, že túto dobu len podľa názoru žalovaného nesprávne právne závery Krajského súdu, sú ochotní uznať bez vykonávania dokazovania o priebehu osobitne každej 24- hodinovej zmeny v pohotovostnom systéme žalobcov v 1 a 2. rade. Prejavil ochotu preplatiť žalobcovi 1. prácu nadčas v rozsahu 95,5 hodiny a žalobcovi 2. v rozsahu 190,5 hodiny.
34. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 28.1.2011 uviedol, že neexistuje evidencia z rozhodného obdobia, z ktorej by sa dalo zistiť skutočný rozsah vykonávanej práce počas 24-hodinových zmien v PoSy. Podľa jeho názoru sa toto nebude dať dokázať. Preto navrhli vo svojom vyjadrení riešenie, kde navrhli vychádzať zo 16 hodín práce počas 24-hodinovej zmeny v systéme PoSy.
35. Právny zástupca žalobcov s navrhovaným riešením nesúhlasil a uviedol, že žalobocvia trvajú na podanej žalobe a žiadajú preplatiť všetky nadčasové hodiny v zmysle podaného návrhu.
36. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 29.4.2011 uviedol, že žalobu žiada zamietnuť, lebo podľa jeho názoru nie je dôležitá len prítomnosť v zamestnaní, ale štátna služba nadčas zahŕňa len plnenie služobných povinností. Predložil do spisu uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 50/2010-11 zo dňa 4.2.2010.
37. Ústavný súd SR týmto uznesením odmietol sťažnosť sťažovateľa pre zjavnú neopodstatnenosť. Sťažovateľ namietal porušenie základného práva nebyť poslaný na nútené práce alebo nútené služby a na súdnu ochranu podľa článku 18 ods. 1 a 2 písm. b/ a článku 46 ods.1 v spojení s článkom 12 ods. 1 a 2 článku 13 ods. 1 písm. a/ ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. 16Co 206/2009.
38. Sťažnosť sa týkala postupu v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 16Co 206/2009. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co 206/2009-130 z 24.9.2009 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 6C 77/2008-102 zo dňa 30.3.2009. Sťažovateľ sa v uvedenom konaní domáha priznania peňažných nárokov za výkon štátnej služby nad určený služobný čas v zmysle ustanovení § 89 a § 90 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okresný súd Zvolen dospel dokazovaním k záveru, že sťažovateľ pri výkone 24-hodinovej služby v pohotovostnom systéme nemá právny nárok na preplatenie hodín a prácu nadčas, lebo to vylučuje § 92 písm. f/ zákona o štátnej službe.
39. Z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. II. ÚS50/2010-11 zo dňa 4.2.2010 vyplýva, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa článku 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a potvrdzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdu, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnom zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Z rozsudku krajského súdu možno vyvodiť, že tento dostatočne zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom vysvetlil svoj právny záver, podľa ktorého sťažovateľovi neprináleží finančná odmena za vykonanú prácu nadčas. Vychádzal pri tom z analýzy platnej právnej úpravy.
40. Okresný súd Zvolen v spore rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že základ žalovaného nároku obidvoch žalobcov je daný. Medzitýmny rozsudok bol vydaný pod sp.zn. 11C/103/2009-373 zo dňa 29.4.2011. Okresný súd Zvolen medzitýmny rozsudok odôvodnil okrem iného tým, že ako vyplýva z vyjadrení obidvoch právnych zástupcov sporových strán, neexistuje evidencia, z ktorej by sa dalo zistiť,
čo konkrétne a v ktorý deň robili počas uvedenej 24-hodinovej služby v systéme PoSy žalobcovia. Preto nie je možné uskutočniť analýzu ich faktickej pracovnej činnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia počas výkonu služby v pohotovostnom systéme vykonávajú totožnú pracovnú činnosť ako v rámci bežnej služobnej činnosti. V prípade výkonu služby v pohotovostnom systéme (PoSy) žalobcovia realizovali plnenie svojich služobných (funkčných) povinností. Žalovaná potvrdila, že výkon služby v pohotovostnom systéme sa žalobcom započítaval do fondu pracovnej doby. Žalobcovia poukázali na to, že v súčasnosti sú už nadčasy riadne vyplácané.
41. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp.zn. 14Co/235/2011-395 zo dňa 14.12.2011 potvrdil vyššie uvedený medzitýmny rozsudok Okresného súdu Zvolen. Z odôvodnenia tohto potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplýva, že prvostupňový súd (v súčasnosti súd prvej inštancie) v súlade s právnym názorom formulovaným Krajským súdom v Banskej Bystrici v uznesení sp.zn. 17Co/304/2009-298 zo dňa 24.2.2010 ustálil, že výkon služby realizovaný žalobcami v pohotovostnom systéme nemožno hodnotiť len čisto formálne, podľa označenia služobnej zmeny a jej dĺžky. Konštatoval, že pre správne posúdenie veci je potrebné skúmať najmä charakter faktickej pracovnej činnosti žalobcov počas výkonu služby v pohotovostnom systéme, pričom dospel k záveru, že nakoľko výkon služby v pohotovostnom systéme predstavuje realizáciu služobných povinností žalobcov, vyplývajúcich z ich služobnej náplne, výkon služby v pohotovostnom systéme nemožno považovať za výkon 24-hodinovej zmeny v zmysle § 92 písm. f) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Z toho dôvodu sa na žalobcov vzťahuje ustanovenie § 90 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, a teda majú nárok na náhradné voľno, eventuálne nárok na preplatenie nadčasov. Odvolací súd sa s uvedenými závermi prvostupňového súdu celkom stotožnil. Podľa zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, profesionálny vojak je povinný vykonávať štátnu službu nadčas, ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, a to a príkaz alebo so súhlasom vedúceho služobného úradu alebo veliteľa. Štátna služba nadčas zahŕňa plnenie služobných povinností, ktoré vzhľadom na dôležitý záujem štátnej služby, rozsah služobných povinností alebo ich neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom služobnom čase. Jedným z pojmových znakov práce nadčas je teda, že sa jedná o plnenie služobných povinností profesionálnym vojakom, pričom uvedené služobné povinnosti nie je možné zabezpečiť v určenom služobnom čase. Samotné služobné povinnosti profesionálneho vojaka sú stanovené v opise činností vyplývajúcich z funkcie profesionálneho vojaka a sú neoddeliteľnou súčasťou jeho služobnej zmluvy. Z opisu činnosti vyplývajúcich z funkcie žalobcu 1./ a žalobcu 2./ bolo zistené, že obaja žalobcovia majú zabezpečovanie systému PoSy uvedené ako svoju služobnú povinnosť. Výsluchmi žalobcov bolo zistené, že v rámci 24-hodinovej zmeny v pohotovostnom systéme majú tú istú náplň práce, a teda vykonávajú tú istú činnosť ako v prípade štandardnej pracovnej zmeny. Pokiaľ bolo teda preukázané, že žalobcovia v rámci služby v pohotovostnom systéme vykonávajú služobné povinnosti vyplývajúce z ich funkčnej náplne, stanovené v opise činností vyplývajúcich z ich funkcie, pričom sa výkon služby v pohotovostnom systéme dokonca započítaval do fondu ich pracovnej doby, možno bez akýchkoľvek racionálnych pochybností ustáliť, že výkon takejto služby nemožno považovať za výkon 24-hodinovej zmeny v stálych službách tak, ako to má na mysli § 92 písm. f) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. O výkon takejto 24-hodinovej zmeny, v priebehu ktorej sa neuplatňujú ustanovenia o práci nadčas, by sa jednalo vtedy, ak by v jeho priebehu žalobcovia vykonávali iný, špecifický druh práce, odlišný od ich bežne vykonávaných služobných povinností. Teda nešlo by o výkon činností, ktoré sú v služobnej zmluve a v opise činností ustanovené, a ktoré žalobcovia nad ustanovený rozsah pracovného času vykonávajú.
42. Pojem služobná pohotovosť možno vymedziť ako stav pripravenosti profesionálneho vojaka nastúpiť na výkon štátnej služby po tom, čo bol na to vyzvaný. Jej súčasťou je povinnosť profesionálneho vojaka zdržiavať sa mimo rámca rozvrhu služobného času na dostupnom mieste, a to buď priamo v mieste výkonu štátnej služby, alebo na inom známom (dohodnutom) mieste, a tiež povinnosť profesionálneho vojaka byť pripravený na štátnu službu. Z uvedenej charakteristiky možno vymedziť, že základným znakom služobnej pohotovosti je povinnosť profesionálneho vojaka zdržiavať sa na vymedzenom mieste a byť pripravený na faktický výkon služby. Služba žalobcov v pohotovostnom systéme (PoSy) však uvedený základný znak služobnej pohotovosti (napriek podobnosti v označení) nespĺňa. Výkon služby v pohotovostnom systéme je jednou zo základných služobných povinností žalobcov vyplývajúcich z ich funkcie tak, ako bolo už uvedené v predchádzajúcom odseku. Preto je služobnými predpismi stanovené, aká náplň práce profesionálnym vojakom z plnenia pohotovostnej služby vyplýva. Touto náplňou je predletová príprava lietadiel, príprava k opakovanému vzletu, poletová príprava a podobne. Táto činnosť je žalobcami vykonávaná opakovane a v rámci každej pohotovostnej zmeny. Nejedná sa teda o stav
pripravenosti profesionálneho vojaka na výkon služby vo vymedzenom čase a výkon služby len v prípade potreby, ale o sústavnú činnosť zameranú na zabezpečenie prevádzkyschopnosti lietadiel a inej techniky počas 24 hodín. Podľa § 90 ods.1 druhá veta zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, plnenie služobných povinností, ktoré vzhľadom na dôležitý záujem štátnej služby, rozsah služobných povinností alebo ich neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom služobnom čase zahŕňa štátna služba nadčas.
43. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky dňa 28.11.2012 podala na Najvyššom súde Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 11C/103/2008-373 z 29.4.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/235/2011-395 zo dňa 14.12.2011.
44. Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 1M Cdo/17/2012-440 zo dňa 10.12.2015 mimoriadne dovolanie odmietol.
45. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti sa nič nezmenilo na právoplatnosti medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Zvolen. Na základe nároku bolo preto právoplatne rozhodnuté a predmetom sporu už zostalo len určenie výšky mzdy za prácu nadčas u obidvoch žalobcov.
46. Na pojednávaní dňa 14.4.2016 právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade uviedol, že medzi sporovými stranami nedošlo k žiadnemu rokovaniu, lebo názory sporových strán sa naďalej diametrálne rozchádzajú. Podľa jeho názoru je to momentálne matematická záležitosť vyčísliť nárok a nie je dôvod na odročovanie pojednávania z dôvodu uzavretia nejakej mimosúdnej dohody.
47. Poverená zástupkyňa žalovanej uviedla, že viackrát bola ponúkaná možnosť ešte jej predchodcom žalobcom na vyplatenie určitej sumy na základe určitých výpočtov, ale s týmito výpočtami právny zástupca žalobcov nesúhlasil.
48. Okresný súd Zvolen preto uznesením č.k. 11C/103/2008-452 zo dňa 12.5.2016 nariadil vo veci znalecké dokazovanie súdnou znalkyňou z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie - účtovníctvo a daňovníctvo. Súdna znalkyňa vypracovala a súdu dňa 13.2.2017 predložila znalecký posudok č. 5/2016. Podľa tohto znaleckého posudku vznikol nárok žalobcovi 1. na preplatenie práce nadčas v rozsahu 448,50 hodín vo výške 2.712,51 Eur. Žalobcovi v 2. rade za 822 odpracovaných nadčasových hodín vznikol nárok na zaplatenie mzdy za prácu nadčas vo výške 4.796,49 Eur.
49. Právny zástupca žalobcov vo vyjadrení zo dňa 6.3.2017 uviedol, že nemá námietky proti uvedenému znaleckému posudku.
50. Žalovaná súdu predložila námietky k znaleckému posudku dňa 1.6.2017. Žalovaná nesúhlasila so závermi znaleckého posudku. Žiadala aby súdna znalkyňa bola predvolaná na pojednávanie a aby sa vyjadrila k skutočnostiam namietaným žalovanou.
51. Súdna znalkyňa bola vypočutá na pojednávaní dňa 8.9.2017. Uviedla, že k vypracovaniu znaleckého posudku pristupovala svedomito a postup vypracovania sa snažila aplikovať na zákony účinné v období znaleckého zisťovania čo najpresnejšie. K námietkam, ktoré vzniesla žalovaná proti znaleckému posudku uviedla, že v znaleckom posudku v časti 2. v článku I. je citovaný § 97 ods.1 Zákonníka práce, ale následne v ďalšom odseku je vylúčená aplikácia tohto zákona, nakoľko sa jedná o osobitný druh vykonávanej a odmeňovanej práce, ktorá je upravená zákonom č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR. Zákon č. 281/2015 Z.z. nie je pri výpočte údajov uvedený v odpovediach, ktoré jej boli zadané uznesením aplikovaným. V znaleckom posudku je deklarované, že zákon č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ruší zákon č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR. To znamená, že v znaleckom posudku je len informatívne uvedené, že následne bol zákon č. 346 zrušený a bol stanovený nový zákon č. 281/2015 Z.z. V znaleckom posudku je uvedená činnosť služobného predpisu hlavného služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. 58/2007 z 25. júna 2005. Daný predpis nahrádza služobný predpis hlavného služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. 13/2005, ktorý bol účinný v období znaleckého zisťovania a ktorý bol aplikovateľný pri znaleckom posudzovaní. Na základe uvedeného § 90 ods.3 a § 90 ods.4 je zadefinované odmeňovanie profesionálnych vojakov za štátnu
službu nadčas v zákone č. 346/2005 Z.z. Znenie § 138 ods.3 hovorí o služobnom plate aj za prácu nadčas. Pri výpočte hodnôt týkajúcich sa znaleckého zisťovania to bolo zohľadnené. Ďalej uviedla, že ak by chcela vypočítať hodinovú sadzbu služobného platu v rozhodnom období, nie je možné tento výpočet použiť s prihliadnutím k skutočnosti, že ak chceme vypočítať hodinovú sadzbu služobného platu, potrebujeme vedieť už konkrétnu hodnotu platu a počet odpracovaných hodín. Keďže uvedenú hodnotu v rozhodujúcom období potrebujeme vypočítať, musíme vychádzať z presného časového vymedzenia, ktoré je možné použiť na výpočet hodinového služobného platu a ten zákon č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR absentuje. Preto pri výpočte hodinovej odmeny profesionálneho vojaka vychádzal zo znenia § 311 Zákonníka práce. K použitým podkladom pre výpočet počtu nadčasových hodín bola ako podklad použitá evidencia dochádzky spracovaná kpt. A.. O. O., veliteľom 1. technickej letky Y. XXXX R.. Pre výpočet odmeňovania zamestnancov sa používajú podklady z evidencie dochádzky, spracovaná osobou, ktorá je zodpovedná za vykonanie týchto podkladov. Na základe tejto skutočnosti považovala dokumentáciu dochádzky vypracovanú kpt. A.. O. O. za vierohodný podklad k výpočtu a vyčísleniu nadčasových hodín, ktoré sa týkajú znaleckého zisťovania. Ďalším podkladom boli mzdové listy a tie mzdové listy sú taktiež podkladom vierohodným, na základe ktorých bola mzda aj vypočítaná. K námietke žalovaného, že sa v znaleckom posudku absolútne nezaoberá skutočnosťou, že profesionálnemu vojakovi vzniká nárok na náhradné voľno až po vykonaní 5 hodín štátnej služby, uviedla, že to už žalovaná uvádzala v námietke na strane 8. Pri výpočte nadčasových hodín žalobcu v 1. rade Y. J. túto skutočnosť zohľadnila a na strane 13. znaleckého posudku č. 5/2016 je tento výpočet aj potvrdený. Pri výpočte nadčasových hodín žalobcu v 2. rade Z. Z. uvedenú skutočnosť tiež zohľadnila a na strane 17. znaleckého posudku je tento výpočet aj potvrdený. K pojmu používanému v znaleckom posudku „mzda“ a nie „služobný plat“ uviedla len toľko, že v znaleckom posudku uvádzala pojem služobný plat, ale vzhľadom na otázky, ktoré vyplynuli z uznesenia k vypracovaniu znaleckého posudku vyčísliť mzdu žalobcu v I. rade za odpracované nadčasové hodiny, potom vyčísliť mzdu žalobcu v II. rade za odpracované nadčasové hodiny, sa pri spracovaní znaleckého posudku pridržiavala aj znenia uvedených otázok, ktoré jej boli dané zadávateľom. K vyjadreniam zástupcov sporových strán, ktoré boli uvedené na pojednávaní uviedla, že k tomu sa hneď vyjadriť nevie, musí sa na také vyjadrenie pripraviť a môže spracovať na základe uvedených skutočností dodatok k znaleckému posudku po preverení a pripravení zodpovedania vznesených námietok.
52. Súdna znalkyňa Ing. Jarmila Kubišová dňa 27.11.2017 predložila súdu doplnok k znaleckému posudku č. 5/2016. Z tohto doplnku znaleckého posudku vyplýva, že po vznesení námietok a predložených vyjadrení sporových strán súdna znalkyňa určila u žalobcu v 1. rade Y. J. počet nadčasových hodín 448,50 hod. a vyčíslenú mzdu (služobný plat za prácu nadčas) vo výške 2.577,08 Eur. U žalobcu 2. Z. Z. to predstavuje za 822 nadčasových hodín sumu 4.612,73 Eur.
53. Žalovaná predložila dňa 9.2.2018 súdu vyjadrenie k doplnku znaleckého posudku. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že tak žalobca v 1. rade, žalobca v 2. rade, ako aj žalovaný, majú identický právny názor na výpočet „priemerného zárobku profesionálneho vojaka“, ktorý má zákonnú oporu v § 90 ods.4 zákona č. 346/2005 Z.z. v spojení s § 214 ods.3 zákona č. 346/2005 Z.z. Sekcia legislatívy a práva Ministerstva obrany SR v predmetnej právnej veci požiadala tiež vecne príslušnú organizačnú zložku žalovaného o vyčíslenie platu žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade za obdobie, ktoré je predmetom znaleckého zisťovania a to pri zachovaní vstupných údajov, „nadčasových hodín“, ktoré boli znalkyňou použité v znaleckom posudku č. 5/2016 z 31.12.2016, ako aj v doplnku č. 5/2016 z 13.11.2017. Žalovaný sa nestotožnil s výpočtom priemernej hodinovej mzdy služobného času, s ktorým pracuje znalkyňa v doplnku č. 5/2016 z 13.11.2017, a to v porovnaní s „priemernou hodnotou mzdy služobného platu“ uvedenej v znaleckom posudku č. 5/2016 z 31.12.2016. Súdu predložili Prehľad výsledkov zúčtovania za obdobie 1.9.2005 - 31.12.2007 z 30. mája 2017, vecne príslušnej organizačnej zložky žalovaného, z ktorého vyplýva „priemerný zárobok profesionálneho vojaka“ v jednotlivých mesiacoch, ktoré sú predmetom znaleckého zisťovania, a to v slovenských korunách. Z predloženej tabuľky a výpočtov vyplýva, že za nadčasové hodiny u žalobcu v 1. rade Y. J. vychádza suma 2.515,24 Eur, čo je oproti dodatku k znaleckému posudku rozdiel o 62,56 Eur a u žalobcu v 2. rade je to 4.416,09 Eur a uvedený rozdiel je 196,64 Eur. Preto žalovaná namietala výšku platu žalobcu v 1. rade za „nadčasové hodiny“ za obdobie, ktoré sa týka znaleckého zisťovania o 62,56 Eur a výšku platu žalobcu v 2. rade za „nadčasové hodiny“ za obdobie, ktoré sa týka znaleckého zisťovania o 196,64 Eur, a to v nadväznosti na výpočet „priemerného zárobku profesionálneho vojaka“ realizovaného prostredníctvom systému SAP R3-HR PY vecne príslušnou organizačnou zložkou žalovaného.
54. Podľa žalovanej, štátna služba nad určený služobný čas predstavuje právny inštitút, ktorý sa neuplatňuje v procese rozvrhovania služobného času. Na to, aby mohol vedúci služobného úradu alebo veliteľ vo všeobecnosti adekvátne určiť rozsah nároku profesionálneho vojaka na náhradné voľno, na udelenie čerpania náhradného voľna, resp. na preplatenie štátnej služby nad určený služobný čas, a to v prípade neposkytnutia náhradného voľna, potrebuje bezpodmienečne vedieť, akým spôsobom má profesionálny vojak rozvrhnutý služobný čas na príslušný kalendárny týždeň, teda aký je vedúcim služobného úradu resp. veliteľom určený služobný čas profesionálneho vojaka v konkrétnom týždni, pričom následne mimo tohto rámca určeného služobného času je možné vykonávať na príkaz alebo so súhlasom vedúceho služobného úradu alebo veliteľa štátnu službu nad určený služobný čas. Aj napriek vyššie uvedenej rozporuplnej argumentácii žalobcov, či konštatovaniam uvedeným znalkyňou, žalovaná zotrváva na stanovisku, ktoré má oporu v platnej a účinnej právnej úprave v rozhodnom období. Zastáva názor, že aby bolo možné určiť rozsah štátnej služby nad určený služobný čas žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade a tak adekvátne určiť nárok žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade, je nutné poznať, akým spôsobom mal žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade rozvrhnutý služobný čas na príslušný kalendárny týždeň, teda aký bol určený služobný čas žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade v určenom týždni, pričom následne mimo tohto rámca určeného služobného času je možné vykonávať, a to len na príkaz alebo so súhlasom vedúceho služobného úradu alebo veliteľa, štátnu službu nad určený služobný čas. Žalovaná tvrdí vo vyjadrení, že určený týždenný služobný čas žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade, ktorý za obdobie, ktoré je predmetom znaleckého zisťovania absentuje, je nutné komparovať s podkladmi o dochádzke, resp. s evidenciou odpracovaného služobného času žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade, a teda nie je pri určení rozsahu štátnej služby nad určený služobný čas možné vychádzať len z podkladov o dochádzke.
55. V nadväznosti na vyššie uvedené je otázne, či je za takto deklarovaných podmienok vôbec možné určiť rozsah štátnej služby nad určený služobný čas, od ktorého sa odvíja samotný výpočet nároku žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade.
56. Právny zástupca žalobcov predložil súdu 9.3.2018 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že k námietkam žalovanej žalobcovia v 1. a 2. rade uvádzajú, že znalkyňa pri výpočte hodín nad určený služobný čas vychádzala z podkladov, ktoré predložil žalovaný, resp. jeho organizačná zložka. Na jednej strane žalovaný namieta, že stanovenie počtu hodín služby nadčas nebolo správne vypočítané, na druhej strane podklady pre výpočet predložil nadriadený žalobcov v 1. a 2. rade, teda pracovník organizačnej zložky žalovaného. Vyjadrenie žalovaného si potom absolútne odporuje, pretože spochybňuje podklady, ktoré samotná organizačná zložka súdu predložila. Čo sa týka výpočtu priemerného zárobku profesionálneho vojaka je nepochybné, že podľa § 90 ods.4 zákona č. 346/2005 Z.z. patrí profesionálnemu vojakovi za každú hodinu služby nadčas hodinová sadzba jeho služobného platu. Priemerný zárobok profesionálneho vojaka je služobným platom priznaným v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie. Zo znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa mala k dispozícii doklady o mzde obidvoch žalobcov za vyššie uvedené obdobie a teda vychádzala z podkladov, ktoré jej poskytol samotný žalovaný. Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade nemajú dôvod nedôverovať výpočtu, ktorý stanovila znalkyňa. Znalkyňa postupovala potom ako boli sporovými stranami predložené námietky, v súlade so zákonom. V konečnom dôsledku rozdiely vo výpočtoch, ktoré predložil žalovaný a ktoré boli realizované samotnou znalkyňou sú vzhľadom na výšku žalovanej sumy nepodstatné.
57. Dňa 29.5.2018 predložila súdna znalkyňa Ing. Kubišová vyjadrenie k vzneseným námietkam k doplnku znaleckého posudku. Uviedla, že pri výpočte výšky platu profesionálneho vojaka v právnej veci žalobcov v 1. a 2. rade nebola použitá aplikácia ustanovení Zákonníka práce týkajúca sa výpočtu „priemerného zárobku na pracovnoprávne účely“ (§ 134 a 135 Zákonníka práce). Aplikácia zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce bola použitá pri výpočte „mzdy za nadčasové hodiny“ žalobcu v 1. a 2. rade v znaleckom posudku č. 5/2016. Pri vypracovaní doplnku bol výpočet realizovaný na základe zákona č. 346/2005 Z.z., ktorý ustanovuje „priemerný zárobok profesionálneho vojaka“ a má prednosť pred ustanoveniami Zákonníka práce. Pojem „mzda“ použitý pri vypracovaní Doplnku k znaleckému posudku č. 5/2016 zo dňa 13.11.2017 má byť nahradený pojmom „výška platu profesionálneho vojaka za nadčasové hodiny“. Pri výpočte platu za nadčasové hodiny žalobcu 1. Y. J. bol použitý odlišný mechanizmus výpočtu (nadčasové hodiny - hodiny náhradného voľna - FPČ s prihliadnutím na DO) x priemerná hodinová mzda služobného času, ako je v programe SAP R3-HR PY (používanom v rámci MO SR). Po dôkladnom preskúmaní a prehodnotení mechanizmu výpočtu pri softvérovom spracovaní platu profesionálneho vojaka SAP R3 - HR PY súdna znalkyňa súhlasí s výpočtom výšky platu žalobcu
v 1. rade a žalobcu v 2. rade, ktorý je použitý v 3. stĺpci vyjadrenia H.. A. Z., zástupkyne Ministerstva obrany SR.
58. Výška platu žalobcu v 1. rade Y. J. za nadčasové hodiny je na základe mechanizmu výpočtu realizovaného prostredníctvom systému SAP R3-HR PY správna vo výške 2.515,24 Eur.
59. Výška platu žalobcu v 2. rade Z. Z. za nadčasové hodiny je na základe mechanizmu výpočtu realizovaného prostredníctvom systému SAP R3-HR PY správna vo výške 4.416,09 Eur.
60. Rozdiel medzi výsledkom platu žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade za nadčasové hodiny v znaleckom posudku č. 5/2016 z 31.12.2016 a Doplnku k znaleckému posudku z 13.11.2016 vznikol na základe nasledovnej skutočnosti: 1.) v znaleckom posudku č. 5/2016 bola použitá aplikácia zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce „priemerná hodinová mzda z predchádzajúceho štvrťroka“, 2.) v Doplnku k znaleckému posudku č. 5/2016 bol použitý odlišný mechanizmus „priemernej hodinovej mzdy služobného času“ než je zakotvený v softvérovom spracovaní SAP R3-HR PY. Po dôkladnom preskúmaní súdna znalkyňa dospela k záveru, že mechanizmus programového spracovania a výsledok v 3. stĺpci žalobcu Y. J. a v 3. stĺpci V.C. Z. je správny.
61. Počet nadčasových hodín u žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade je vyčíslený v znaleckom posudku č. 5/2016. Taktiež je uvedený aj mechanizmus výpočtu a aplikácia právnych noriem. Na výsledku zisteného počtu nadčasových hodín pre prípad vyčíslenia platu za uvedené nadčasové hodiny znalkyňa trvá a nemá k tomuto zisteniu čo dodať.
62. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 20.7.2018 uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach. Čo sa týka posudku, resp. úpravy súm, jedná sa o minimálne rozdiely v týchto sumách tak ako to uviedla súdna znalkyňa. Uviedol, že tieto nenamieta a súhlasí s tým. Na základe hodnotenia dôkazov, predovšetkým predložených listín v tomto konaní tak ako to už bolo povedané, išlo len o výšku nároku a nie o právny titul. Právny titul bol rozhodnutý medzitýmnym rozsudkom. V tomto konaní bolo fakticky potrebné spočítať aký finančný nárok žalobcom náleží. Podľa jeho názoru ten nárok, ktorý bol uplatnený, resp. upravený, bol preukázaný znaleckým posudkom. Znalkyňa trochu modifikovala ten návrh z dôvodov, že vychádzala z iných právnych dôvodov a teda podkladov pre ich výpočet. Uviedol, že on túto skutočnosť nenamieta. Suma, ktorá bola vypočítaná u žalobcu Z.C. Z. bola dokonca vyššia ako bol uplatnený samotný nárok. Uviedol, že podľa jeho názoru žalobcovia uniesli dôkazné bremeno, preukázali výšku svojho nároku. Preto žiadal žalobe vyhovieť.
63. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu sa pridržiava svojich ústnych prednesov a písomných vyjadrení, žiadala žalobu zamietnuť a v prípade úspechu si uplatnila právo na náhradu trov konania. Uviedla, že k znaleckému posudku a jeho doplnku sa vyjadrovali prostredníctvom svojich vyjadrení. Uviedla, že znalkyňa vo svojom znaleckom posudku vychádzala z dochádzky žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade alebo z evidencie skutočne odpracovaného služobného času, pričom pri štátnej službe nad určený služobný čas je dôležitým inštitútom aj tzv. určený týždenný služobný čas žalobcov, ktorý v tomto prípade absentuje. Rozvrhovaný služobný čas žalobcom nebol a z toho dôvodu má za to, že nie je možné vychádzať len čisto z dochádzky žalobcov ako z evidencie skutočne odpracovaného služobného času, ale je nutné ho brať len ako jednu z premenných, ktorý v rámci štátnej služby nad určený služobný čas sa vyskytuje a ktorý treba komparovať s určeným služobným časom profesionálnych vojakov. Uviedla, že nemá návrhy na ďalšie dokazovanie.
64. Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 11C/103/2008-373 zo dňa 29.4.2011 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/235/2011-395 zo dňa 14.12.2011 bolo právoplatne rozhodnuté o základe nároku obidvoch žalobcov. Z odôvodnenia uvedených rozsudkov vyplýva čo a prečo sa považuje za prácu nadčas, za ktorú patrí žalobcom plat profesionálneho vojaka za nadčasové hodiny.
65. Preto predmetom ďalšieho dokazovania bolo určenie - zistenie výšky jednotlivých nárokov žalobcov v 1. a 2. rade na vyplatenie platu profesionálneho vojaka za nadčasové hodiny. S prihliadnutím na to, že medzi sporovými stranami nedošlo k žiadnej dohode a uzavretiu zmieru, súd nariadil v spore znalecké dokazovanie súdnou znalkyňou Ing. Jarmilou Kubišovou, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 5/2016,
ako aj doplnok k znaleckému posudku zo dňa 13.11.2017. Súdna znalkyňa na základe vznesených námietok proti doplnku k znaleckému posudku súdu predložila aj písomné vyjadrenie zo dňa 9.3.2018, ktorým akceptovala výsledok - výpočet platu profesionálneho vojaka za nadčasové hodiny u žalobcov v 1. a 2. rade, tak ako ho predložila žalovaná. U žalobcu v 1. rade Y. J. predstavuje oprávnený nárok sumu 2.515,24 Eur a u žalobcu v 2. rade Z. Z. 4.416,09 Eur. Súdna znalkyňa vypracovala a mohla vypracovať znalecký posudok a doplnok k znaleckému posudku len na základe listín - podkladov, ktoré jej boli predložené organizačnou zložkou žalovaného. Pokiaľ súdnej znalkyni neboli predložené všetky listiny - podklady pre výpočet a vypracovanie znaleckého posudku, pokiaľ ešte nejaké ďalšie podklady vôbec existujú, nie je to chybou súdnej znalkyne a ani chybou žalobcov v 1. a 2. rade. Takáto skutočnosť nemôže byť ani dôvodom na zamietnutie žaloby, keď už právoplatne bolo rozhodnuté, že základ žalovaného nároku u obidvoch žalobcov je daný.
66. S prihliadnutím na to, že právny zástupca žalobcov nenamietal výsledok znaleckého dokazovania a s prihliadnutím na to, že aj keď poverená zástupkyňa žalovanej namietala nesprávnosť výsledku znaleckého dokazovania, nepredložila súdu iný znalecký posudok a ani žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalobcom nevzniklo právo na zaplatenie súm určených v konečnom dôsledku súdnou znalkyňou.
67. Predmetom sporu bol uplatnený nárok žalobcu v 1. rade Y. J. na zaplatenie sumy 2.605,19 Eur a po predchádzajúcom čiastočnom späťvzatí žaloby a čiastočnom zastavení konania nárok žalobcu v 2. rade na zaplatenie sumy 4.273,30 Eur.
68. Súd na základe znaleckého dokazovania zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.515,24 Eur žalobcovi v 1. rade, na zaplatenie sumy 4.273,30 Eur žalobcovi v 2. rade a zároveň súd zamietol žalobu žalobcu v 1. rade Y. J. v časti žalovanej sumy 89,95 Eur, čo je rozdiel medzi žalovanou sumou 2.605,19 Eur a priznanou sumou 2.515,24 Eur.
69. O uplatnenom nároku na zaplatenie 8,50% úrokov z omeškania ročne súd rozhodol podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
70. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.
71. Podľa § 3 uvedeného Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase podania žaloby, ako aj v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Uvedená sadzba bola v rozhodnom období 0,50%, preto úroky z omeškania sú 8,50% ročne.
72. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a § 262 ods.1 CSP.
73. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
74. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
75. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p. a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§ 360 ods.2 C.s.p.).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 C.s.p.).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).