Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/26/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému M. A., nar. XX.X.XXXX v L., trvale bytom D., U. XXXX/XX , pre trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa k , účinného do 31.12.2005 (ďalej len Tr.zák.), prejednal na verejnom zasadnutí dňa 3. septembra 2020 odvolania obžalovaného, prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske a poškodenej spoločnosti - Pastroj, s.r.o. so sídlom Partizánske, ul. Februára 159 proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 2. decembra 2019, sp. zn. a takto

rozhodol:

I. Podľa sa odvolania obžalovaného M. A. a prokurátora z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

II. Podľa sa odvolanie poškodenej spoločnosti Pastroj, s.r.o. so sídlom Partizánske, ul. Februárova 159 z a m i e t a , pretože bolo podané oneskorene.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 2.12.2019, sp.zn. , bol obžalovaný M. A. uznaný za vinného z trestného činu krádeže spolupáchateľstvom podľa k , na tom skutkovom základe, že dňa 20.09.2005 v Partizánskom na Nitrianskej ceste v priestoroch spol. S Machinery, s.r.o. v areáli bývalého strojárskeho závodu sa na základe antedatovanej kúpnej zmluvy, zmocnil a zabezpečil demontáž a odvoz na neznáme miesto dvoch kusov CNC sústruhov značky GILDEMEISTER MD 5iT-4A výrobných čísel 105346 a 105348, kedy vopred zabezpečil súhlas k vývozu predmetných strojov a to tak, že po spoločnom dohovore obvinený B.. E. N. podpísal za bližšie nezistených okolností niekedy v roku 2005, pravdepodobne v Bratislave, kúpnu zmluvu s antedatovaným dátumom vyhotovenia 21.10.2002 medzi predávajúcim - spoločnosťou EGIDA, s.r.o., so sídlom Bratislava a kupujúcim - spoločnosťou Gerd Seidler Werkzeug und Maschinenbau, so sídlom Kőnigswald, Spolková republika Nemecko na predaj CNC sústruhu GILDEMEISTER MD 5iT-4A, výrobné číslo 105346 a CNC sústruhu GILDEMEISTER MD 5iT-4A, výrobné číslo 105348 za dohodnutú kúpnu cenu 1,- Slovenská koruna, a to za účelom neoprávneného zmocnenia sa predmetných strojov, ktoré boli vo vlastníctve spoločnosti AVRIL, s.r.o., so sídlom Prešov a boli umiestnené v areály predmetného strojárskeho závodu spoločnosti S MACHINERY v Partizánskom, čím spoločným konaním spôsobili spoločnosti Pastroj, s.r.o., so sídlom Partizánske (predtým AVRIL, s.r.o.) škodu vo výške 2.063.872,- Sk bez DPH, t.j. v prepočte 68.507,99 €.

Za to bol odsúdený podľa s použitím na trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa mu bol výkon trestu podmienečne odložený a podľa mu okresný súd určil skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej

spoločnosti - Pastroj s.r.o., so sídlom Partizánske, Februárová 159, IČO:36 483 494 škodu vo výške 68 507,99 €.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní okresného súdu, teda včas, ho napadol odvolaním obžalovaný M. A. pre nesprávnosť všetkých jeho výrokov i pre nesprávnosť postupu, ktoré vyhláseniu napadnutého rozsudku predchádzalo a v zákonnej lehote ho napadol odvolaním aj prokurátor a to vo výroku o treste v neprospech obžalovaného. Napokon dňa 21.2.2020 podala odvolanie aj poškodená spoločnosť Pastroj, s.r.o. Partizánske.

Obžalovaný M. A. v podrobnom písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia v otázke vlastníctva predmetných strojov v čase skutku a určenia osoby poškodeného, naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 5 Tr.zák. účinného do 31.12.2005 a napokon náhrady škody tj. osoby poškodeného a výške škody. V dôsledku uvedeného je odvolaním napadnutý výrok o vine, výrok o treste, ako aj výrok o náhrade škody. Popis skutku v časti, ktorá uvádza, že predmetné stroje „...boli vo vlastníctve spoločnosti AVRIL, s.r.o., so sídlom Prešov ...“ nezodpovedá zistenému skutkovému stavu a je dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia vlastníckych vzťahov k predmetným strojom. V chronológii prevodov predmetných strojov došlo postupne k uzatvoreniu kúpnych zmlúv zo dňa 9.10.2002, zo dňa 21.10.2002, zo dňa 5.5.2003 a napokon zo dňa 7.7.2003. Kúpna zmluva zo dňa 9.10.2002 bola uzatvorená medzi spoločnosťou EGIDA s.r.o. zastúpenou konateľom B.. E. N. ako predávajúcim a spoločnosťou CARREX, s.r.o. zastúpenou konateľkou B. A. ako kupujúcim. Vo svojej svedeckej výpovedi svedkyňa B. A. uviedla, že túto zmluvu nepodpisovala. Zástupca poškodeného, konateľ spoločnosti Pastroj, s.r.o. B.. C. O. (ktorý je od 1.10.2001 aj jedným zo spoločníkov spoločnosti EGIDA s.r.o.) vo svojej výpovedi (napr. zo dňa 11.4.2014) uviedol, že predmetnú zmluvu za kupujúceho CARREX, s.r.o. podpísal obžalovaný ako prokurista, čo obžalovaný nepoprel. Pri predmetnom podpise kupujúceho (resp. prokuristu za kupujúceho) absentuje dodatok označujúci prokúru. Tento nedostatok vedie z právneho hľadiska k dvom úvahám: 1. kúpna zmluva je neplatným právnym úkonom, 2. kúpna zmluva je platným právnym úkonom, nakoľko z ostatných okolností napr. stavu zápisu v obchodnom registri vyplýva, že obžalovaný bol v dobe jej podpisu prokuristom spoločnosti CARREX, s.r.o. Súdna a právna prax sa prikláňa k záveru o platnosti právneho úkonu podpísaného prokuristom bez uvedenia dodatku označujúceho prokúru. Na podklade vyššie uvedeného tak došlo na základe platného právneho úkonu k tomu, že vlastníkom predmetných strojov sa stala spoločnosť CARREX, s.r.o.. Kúpna zmluva z 21.10.2002 medzi spoločnosťou EGIDA, s.r.o. zastúpenou B.. E. N. ako konateľom spoločnosti ako predávajúcou a spoločnosťou Gerd Seidler Werkzeug un Maschninenbau ako kupujúcou bola vyhodnotená ako antedatovaná a skutočne uzatvorená v roku 2005, kedy B.. N. nebol konateľom predávajúceho a teda nebol oprávnený za spoločnosť EGIDA, s.r.o. takúto zmluvu uzavrieť. So zreteľom k týmto skutočnostiam predmetná kúpna zmluva nie je platným právnym úkonom. Kúpna zmluva zo dňa 5.5.2003 bola uzatvorená medzi spoločnosťou CARREX s.r.o. zastúpenou konateľom B. A. ako predávajúcim a spoločnosťou PAS-Plus, s.r.o. zastúpenou ako konateľom B.. K. H. ako kupujúcim. Z údajov obchodného registra kupujúceho (spoločnosti PAS-Plus, s.r.o.) plynie, že v dobe uzatvorenia tejto zmluvy nebolo obchodným menom kupujúceho PAS-Plus, s.r.o., ale MVS, spol. s r.o. O zmene obchodného mena na PAS-Plus, s.r.o. rozhodlo valné zhromaždenie dňa 13.5.2003. V obchodnom registri bola táto zmena zapísaná od 23.6.2003. B.. K. H. nebol teda v dobe podpisu zmluvy konateľom kupujúceho. Táto funkcia mu vznikla až dňa 13.5.2003. V konaní bola do súdneho spisu zástupcom poškodeného predložené Splnomocnenie zo dňa 2.5.2003, ktorým B.. G. H., konateľ firmy MVS, spol. s r.o. so sídlom Horská 1306/27, 958 06 Partizánske splnomocnila B.. K. H. na svoje zastupovanie vo všetkých úkonoch firmy MVS, spol. s r.o. Tzn. nesplnomocňovala spoločnosť ako taká, ale konateľka tejto spoločnosti na svoje zastupovanie, tj. na zastupovanie konateľa spoločnosti MVS, spol. s r.o., pričom B.. K. H. bol týmto dokumentom splnomocnený na zastupovanie konateľa vo všetkých úkonoch spoločnosti. Takéto vymedzenie splnomocnenia je neurčité a z tohto dôvodu absolútne neplatné, rozporné so zákonom a to s , ktoré k vykonávaniu právnych úkonov právnickej osoby vo všetkých veciach oprávňuje len štatutárne orgány, a z toho dôvodu absolútne neplatné. Tento právny záver vyplýva z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 1.8.2012 sp. zn. -17. So zreteľom k vyššie uvedenému, nakoľko predmetnú kúpnu zmluvu podpísala za kupujúceho osoba, ktorá v dobe podpisu nebola konateľom kupujúceho a zároveň nebola na tento úkon platne splnomocnená, teda, že zmluva bola podpísaná neoprávnenou osobu (tj. osobou

nesplnomocnenou konať za kupujúceho) je predmetná kúpna zmluva z 5.5.2003 absolútne neplatným právnym úkonom a teda kupujúci sa nestal vlastníkom predmetných strojov. Kúpna zmluva zo dňa 7.7.2003 bola uzatvorená medzi spoločnosťou PAS-Plus, s.r.o. zastúpenou konateľom B.. K. H. ako predávajúcim a spoločnosťou AVRIL, s.r.o. (v súčasnosti Pastroj, s.r.o.) zastúpeným ako konateľom G. G. ako kupujúcim. Zo skutočností popísaných vyššie v tomto podaní a údajov obchodného registra kupujúceho (spoločnosti AVRIL, s.r.o.) plynie, že v dobe uzatvorenia tejto zmluvy predávajúci PAS- Plus, s.r.o. nebol vlastníkom predmetných strojov, G. G. nebol v dobe podpisu zmluvy konateľom kupujúceho. Táto funkcia mu vznikla až 30.1.2004. V konaní bolo do súdneho spisu zástupcom poškodeného predložené splnomocnenie zo dňa 20.6.2003, ktorým AVRIL, s.r.o., zastúpená konateľom G. L. splnomocnila G. G. na všetky právne úkony za spoločnosť v rozsahu právomoci konateľa. Takéto vymedzenie splnomocnenia je neurčité a z toho dôvodu absolútne neplatné, rozporné so zákonom a to s , ktoré k vykonávaniu právnych úkonov právnickej osoby vo všetkých veciach oprávňuje len štatutárne úkony, a z toho dôvodu absolútne neplatné. Tento právny záver je uvedený aj v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 1.8.2012 sp. zn. -17. So zreteľom k vyššie uvedenému, nakoľko predmetnú kúpnu zmluvu podpísala za predávajúceho osoba, ktorá nebola vlastníkom predmetných strojov (neplatná kúpna zmluva z 5.5.2003), za kupujúceho osoba, ktorá v dobe podpisu nebola konateľom kupujúceho a zároveň nebola na tento úkon platne splnomocnená, tzn. neoprávnená osoba (tj. osoba nesplnomocnená konať za kupujúceho) je predmetná kúpna zmluva z 7.7.2003 absolútne neplatným právnym úkonom. Rovnako neplatným právnym úkonom vo vzťahu k predmetným strojom je aj Nájomná zmluva z 2.1.2004, v ktorej ako prenajímateľ vystupuje spoločnosť AVRIL, s.r.o. (Pastroj, s.r.o.) tj. nevlastník a zároveň je táto spoločnosť zastupovaná osobou G. G. ako konateľa napriek skutočnosti, že týmto sa stal až 30.1.2004 a splnomocnenie z 20.6.2003 je absolútne neplatným právnym úkonom. Z vyššie popísaného vyvstáva, že vlastníkom predmetných strojov mohla byť spoločnosť CARREX, s.r.o. a nie poškodený. Do tohto záveru vstupuje skutočnosť, že spoločnosť EGIDA, s.r.o. listom zo dňa 27.7.2003 odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2002. A teda v prípade, že je toto odstúpenie platným právnym úkonom, je tak s ohľadom k absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv z 21.10.2002, 5.5.2003, 7.7.2003 možné predmetné stroje vrátiť tejto spoločnosti a tak môže dôjsť k obnoveniu jej vlastníckeho práva k predmetným strojom. V napádanom rozsudku, napriek vedomiu vyššie popísaných skutkových okolností a namietaniu uvedeného obhajcom obžalovaného, rozhodujúci súd neposudzoval platnosť/neplatnosť kúpnych zmlúv z 9.10.2002, 5.5.2003, 7.7.2003 a dôsledky z toho plynúce - napriek tomu, že súd je povinný na prípadnú absolútne neplatnosť prihliadať ex offo, neposudzoval platnosť/neplatnosť odstúpenia od zmluvy z 27.7.2003 a dôsledky z toho plynúce

- napriek tomu, že súd je povinný na prípadnú absolútne neplatnosť prihliadať ex offo, neprihliadol k absolútnej neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv, kedy uviedol, že sú platné, pretože ich platnosť nikto z ich účastníkov nenapadol - napriek tomu, že súd je povinný na prípadnú absolútne neplatnosť prihliadať ex offo, napriek tomu, že tieto skutočnosti mali rozhodujúci význam pre určenie (stotožnenie) osoby poškodeného v danej trestnej veci a samozrejme tým aj na definovanie objektu trestného činu. K otázke predmetného odstúpenia od zmluvy súd bez posúdenia platnosti predmetných zmlúv uviedol, že nie je možné navrátenie veci spoločnosti EGIDA a teda obnovenie jej vlastníckeho práva, čo odporuje skutočnosti, že zmluvy uzatvorené chronologicky po zmluve z 9.10.2002 (od ktorej sa odstupovalo) sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi a teda navrátenie veci tejto spoločnosti a obnovenie jej vlastníckeho práva je možným. V dôsledku vyššie popísaného tak došlo k nesprávnemu určeniu osoby poškodeného v predmetnej trestnej veci, čo spôsobuje aj nesprávnosť popisu skutku v predmetnej časti. Obžalovaný bol napádaným rozsudkom uznaným vinným zo spáchania trestného činu krádeže podľa , účinného do 31.12.2005 napriek skutočnosti, že neboli naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu, a to objekt, objektívna stránka a subjektívna stránka. Za osobu poškodeného bola súdom v rozpore so skutočnosťami označená spoločnosť Pastroj, s.r.o. (predtým AVRIL, s.r.o.). Vo vzťahu k tejto osobe, nakoľko spoločnosť Pastroj nie je vlastníkom predmetných strojov, nemohlo dôjsť k naplneniu objektu trestného činu krádeže, ktorým je ochrana vlastníckeho práva k určitej veci. Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa , účinného do 31.12.2015 je vymedzená ako prisvojenie si cudzej veci tým, že sa jej páchateľ zmocní a spôsobí tak škodu nie nepatrnú, spôsobenie značnej škody konaním popísaným vyššie. V zmysle právnej teórie sa cudzou vecou rozumie hnuteľná vec nepatriaca páchateľovi vôbec, alebo nepatriaca iba jemu, a ktorú páchateľ nemá vo svojom dispozícii. V tomto smere chceme poukázať na to, že vlastníkom predmetných strojov (veci) nie je spoločnosť Pastroj, s.r.o. označená za poškodeného, vlastníkom predmetných strojov je buď spoločnosť CARREX s.r.o. (v ktorej bol obžalovaný od 28.4.1999 do 1.8.2005 (skončenie funkcie: 30.6.2005) a od 1.7.2005 do 27.3.2012 konateľom) alebo spoločnosť EGIDA, s.r.o., u ktorej nebol v

trestnom konaní skúmaný súhlas/nesúhlas s konaním obžalovaného v predmetnej veci. Obžalovaný po celú dobu obchodného rokovania s G. L. a I. E. vystupoval len ako sprostredkovateľ predaja strojov (nikdy a nikde sa ale neuvádza, že vystupoval v rozhodnom období ako sprostredkovateľ predaja strojov popísaných v skutku), ktoré mu vlastnícky nepatrili a ako vlastník strojov u strojov, ktoré mu vlastnícky patrili. Od počiatku naviazania spolupráce mali ako svedok G. L. tak aj I. E. záujem o viacero strojov, tj. nielen o stroje, ktoré sú predmetom obžaloby. Všetky tieto stroje si boli ako svedok L., tak aj E. ohliadnuť v hale v areáli bývalého strojárskeho závodu v Partizánskom. Išlo o dokopy 40 strojov, z ktorých ako potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi v prípravnom konaní G. L., mu obžalovaný uviedol, že vlastní 18 strojov. Teda obžalovaný nikdy svedkovi G. L. (ani I. E.) neuviedol, že je vlastníkom strojov uvedených v obžalobe. Podotýkame, že svedok I. E. sa v otázke či obžalovaný tvrdil, že je vlastníkom predmetných strojov, odvolal výlučne na tvrdenia G. L., že mu to povedal obžalovaný. Žiadny z týchto svedkov ale stroje, o ktoré sa malo jednať, neuviedol stroje popísané v skutku. Súd záver o tom, že obžalovaný vystupoval ako vlastník, opiera o fax obžalovaného z 26.4.2005 (doručený súdu svedkom G. L.), v ktorom sa uvádza, že stroje v Partizánskom sú vlastníctvom firmy CARREX, s.r.o. a nie sú zaťažené právami tretích osôb. Z predmetného faxu však neplynie, vo vzťahu ku ktorým strojom sa potvrdenie o vlastníctve dáva (stroje nie sú nikde definované a teda úvaha súdu je nesprávna), tzn. nie je z neho zrejmé, že vyhlásenie o vlastníctve sa vzťahuje aj na stroje uvedené v obžalobe, ale naopak z neho vyplýva, že vlastníkom strojov v Partizánskom je spoločnosť CARREX s.r.o. a nie osoba obžalovaného. Na podklade vyššie uvedeného tak v trestnom konaní nebolo bez akejkoľvek pochybnosti preukázané, že obžalovaný nakladal so strojmi uvedenými v obžalobe ako s vlastnými vecami, keďže svedok G. L. predložil súdu listinu nadpísanú ako list 4 ku kúpnej zmluve zo dňa 25.5.2005, pričom v konaní nebola preukázaná jej bezprostredná naviazanosť na fax z 26.4.2005, medzi obžalovaným a svedkom G. L. nedošlo k uzatvoreniu žiadnej kúpnej zmluvy a ani na tejto listine nie sú identifikovateľné stroje, ktoré sú predmetom obžaloby. Na hlavnom pojednávaní 30.9.2019 predložili listinu zo dňa 19.8.2005 označenú ako Kúpna zmluva s firmou G. L., vypracovanú svedkom I. E., ktorá v bode 1 obsahuje súpis strojov pripravených na okamžité prevzatie, v ktorom rovnako absentujú stroje, ktoré sú predmetom obžaloby. Listiny označené ako Žiadosť na vydanie súhlasu pre vývoz strojov z areálu S- machinery a Súhlas s vývozom strojov z S-Machinery neobsahujú označenie strojov, na ktoré sa majú vzťahovať, tzn. neoznačujú, že sa majú vzťahovať na odvoz strojov uvedených v obžalobe. Listina obsahujúca potvrdenie z banky o bankovom prevode do zahraničia vo výške 10.000,- EUR (predložená svedkom G. L. v podaní z 20.8.2019), nepreukazuje, za aké stroje bola táto suma poskytnutá, teda nepreukazuje, že bola poskytnutá za stroje ktoré sú predmetom obžaloby. V zmysle právnej teórie sa prisvojením rozumie získanie možnosti trvalej dispozície s vecou, teda vylúčenie doterajšieho vlastníka alebo držiteľa veci z držby, užívania a nakladania s vecou. Páchateľ si prisvojí vec tým, že sa jej zmocní, ak odníme vec z dispozície vlastníka, oprávneného držiteľa alebo faktického držiteľa a ak tak získa možnosť s vecou trvalo nakladať podľa svojej vôle sám alebo s ďalšími osobami. Ani jeden z týchto znakov, tj. prisvojenie veci, zmocnenie veci, nie je na strane obžalovaného naplnený. Svedkovia B.. G. N., B. T. a E. O., ktorí boli prítomní na demontáži dňa 20.9.2005, vo svojich výpovediach ako v prípravnom konaní tak na hlavnom pojednávaní potvrdili, že na tejto bol okrem žalovaného prítomný I. E. (tj. kupujúci z Kúpnej zmluvy z 21.10.2002 na podklade ktorej bol vývoz uskutočnený) a ďalší nemecky hovoriaci človek, ktorí zabezpečovali demontáž a ktorí si demontované stroje odviezli. Účasť obžalovaného popisovali ako časovo krátku a vo vzťahu k vykonávaniu demontáže pasívnu. Skutočnosť, že predmetné stroje si odviezol svedok I. E. pokladal za pravdepodobnú aj rozhodujúci súd. Teda obžalovaný nikdy neodňal z dispozície vlastníka (ktorým však nie je spoločnosť Pastroj, s.r.o.) predmetné stroje a nezískal možnosť s nimi nakladať, nakoľko predmetné stroje demontoval a z areálu bývalých strojárni v Partizánskom odviezol kupujúci z kúpnej zmluvy z 21.10.2002 I. E.. Naplnenie znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa účinného do 31.12.2005 predpokladá existenciu značnej škody. V zmysle účinného do 31.12.2005 sa značnou škodu rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok minimálnej mesačnej mzdy. Minimálnou mesačnou mzdou v roku 2005 bola suma 229 €. Pri určení výšky spôsobenej škody súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca v odbore strojárstvo B.. G. G. č. 1/2016 (ďalej aj ako len „znalecký posudok č. 1/2016“), ktorý stanovil hodnotu predmetných strojov ku dňu 20.9.2015. K odvozu strojov však došlo 20.9.2005 a ohodnocovanou je hodnota strojov k 20.9.2015, tj. nie k dobe spáchaniu skutku. Znalec oceňované stroje nevnímal vlastným pozorovaním, nemohol teda pri stanovovaní všeobecnej hodnoty strojov posúdiť a poznať skutočný stav strojov, mieru ich opotrebenia a to či sú funkčné, čo sú skutočnosti majúce bezprostredný vplyv na hodnotu oceňovaných strojov. Hodnota strojov stanovená znaleckým posudkom č. 1/2016 nezodpovedá ich hodnote v čase spáchania skutku a preto nemôže byť podkladom pre kategorizáciu škody ako škody značnej.

So zreteľom k chýbajúcej objektívnej stránke nemôže byť naplnenou ani subjektívna stránka skutkovej podstaty, nakoľko úmysel páchateľa musí zahŕňať všetky znaky objektívnej stránky vrátane prisvojenia, čo nebolo naplnené. Na strane obžalovaného nedošlo k nakladaniu ako s vlastnou vecou, prisvojeniu ani zmocneniu sa cudzej veci. Obžalovaný vo veci vystupoval ako sprostredkovateľ kúpy predmetných strojov svedkovi I. E., s ktorým pred uzavretím kúpnej zmluvy 21.10.2002 komunikoval a následne za účelom dotiahnutia uzatvoreného obchodu medzi svedkom a spoločnosťou EGIDA, s.r.o. ako kupujúcim sa dňa 20.9.2005 dostavil do areálu v Partizánskom, kde bol prítomný toho, ako boli stroje demontované a odvezené pracovníkom svedka I. E. a následne svedkom odvezené z priestoru areálu na obžalovanému neznáme miesto. Do uvedeného procesu demontovania a odvozu sa obžalovaný nezapájal. Jedinou aktivitou v smere k odvozu strojov bola iniciatíva pri vybavení súhlasu vlastníka nehnuteľnosti pre odvoz predmetných strojov. Tento súhlas bol nevyhnutný pre dodržanie ustanovení kúpnej zmluvy z 21.10.2002 uzatvorenej medzi EGIDOU, s.r.o., ktorú obžalovaný vychádzajúc z odstúpenia od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 9.10.2002 pokladal za vlastníka predmetných strojov. Napádaným rozsudkom bol obžalovaný (vo výroku o náhrade škody) zaviazaný zaplatiť poškodenému Pastroj, s.r.o. škodu vo výške 68 507,99 €. Spoločnosť Pastroj, s.r.o. však v dobe skutku (ani v súčasnosti) nebola (nie je) vlastníkom predmetných strojov. V dôsledku neplatnosti prevodných zmlúv je možným vlastníkom predmetných strojov, tj. poškodeným spoločnosť CARREX, s.r.o.(ktorá bola vymazaná z obchodného registra ku dňu 12.3.2013) a v prípade platnosti odstúpenia od zmluvy z 27.7.2003 je ním spoločnosť EGIDA, s.r.o. Namietame správnosť výšky škody určenej znaleckým posudkom č. 1/2016, nakoľko tento znalecký posudok nestanovil hodnotu strojov ku dňu spáchania skutku a zároveň znalec nemal možnosť sa oboznámiť so skutočným stavom predmetných strojov, tj. zistiť mieru ich opotrebenia a ich funkčnosť a tieto zistenia zohľadniť pri stanovení ich hodnoty, a teda aj z tohto dôvodu nemôže hodnota stanovená znaleckým posudkom odpovedať skutočnej hodnote strojov v dobe spáchania skutku, tzn. predmetný znalecký posudok nie je zodpovedným podkladom pre stanovenie výšky škody spôsobenej trestným činom. So zreteľom k vyššie uvedenému preto navrhli, aby odvolací súd napádaný rozsudok zrušil v celom rozsahu a oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa . V prípade ak sa odvolací súd nestotožní so záverom o nenaplnení obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa , účinného do 31.12.2015 navrhli, aby odvolací súd zrušil výrok o náhrade škody a odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces. Vo vzťahu k doplneniu odvolania prokurátora je potrebné uviesť, že v prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s tým, že obžalovaný je vinný, výrok o treste je správny a postačujúci na nápravu obžalovaného. Správne je aj rozhodnutie v časti, v ktorej súd aplikoval pri stanovení výšky trestu mimoriadne zníženie pod dolnú hranicu, nakoľko je nesprávne, aby súd ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody po uplynutí cca 15 rokov od spáchania skutku napriek tomu, že obžalovaný viedol pred skutkom a aj po ňom riadny život, je v dôchodkovom veku a existuje množstvo pochybností o vlastníctve strojov. S ohľadom na uvedené by bolo neprimerane prísnym ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody a to bez ohľadu na to, či sa bude postupovať podľa aktuálneho alebo podľa účinného v čase spáchania skutku.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že Okresný súd Partizánske, na základe správne zisteného a preukázaného skutkového stavu, pri ukladaní trestu nesprávne aplikoval ustanovenie účinného do 31.12.2005 a neodôvodnene uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Výrok o treste súd odôvodnil v podstate tým, že pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov, pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľa, ako aj na možnosť jeho nápravy, nakoľko trest musí mať najmä prevýchovný účinok. Súd ďalej uviedol, že obžalovaný je bezúhonnou osobou a vzhľadom na dlhý časový odstup od spáchania trestnej činnosti, dĺžku trestného konania sa efekt prevencie pred páchaním trestnej činností a potreba represie znižuje, pričom konanie obvineného je podľa súdu excesom z doteraz riadne vedeného života a motív páchania trestnej činnosti u obžalovaného sa podľa súdu nejaví byť snaha obohacovať sa, ale skôr kryť straty v súvislosti so svojim podnikaním. Vo všetkých uvedených dôvodoch vidí súd aj dôvod mimoriadneho zníženia trestu s poukazom na okolnosti prípadu a vzhľadom na pomery páchateľa, pretože by použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Súd v odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že pre obžalovaného je priaznivejšie posudzovanie skutku podľa Pri ukladaní trestu súd správne zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť uvedenú v účinného do 31.12.2005, teda že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd však žiadnym relevantným

spôsobom neodôvodnil použitie ustanovenia , teda uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom. Súd po vyhodnotení okolností prípadu a pomerov páchateľa nesprávne aplikoval u obžalovaného ustanovenie účinného do 31.12.2005, nakoľko obžalovaný evidentne vedel, že stroje, ktoré predal, resp. na ktorých predaji sa spolupodieľal nepatria jemu, ani spol. Egida, s.r.o., ale sú vo vlastníctve spol. Pastroj, s.r.o. a napriek tomu s uvedenými strojmi nakladal ako s vlastnými a umožnil ich predaj a odvoz z miesta, kde boli uskladnené. Pokiaľ ide o motív obžalovaného, tento sa javí byť jasne zištný, nakoľko obžalovaný ako páchateľ chcel jednoznačne získať predajom cudzej veci finančné prostriedky, na ktoré nemal nárok a následne chcel týmito finančnými prostriedkami disponovať podľa svojej vôle, pričom je irelevantné, na aký účel boli, resp. mali byť uvedené prostriedky v prospech obžalovaného použité. Pokiaľ ide o argumentáciu Okresného súdu Partizánske, že uloženie trestu pod dolnú hranicu aj základnej trestnej sadzby trestu vo výmere 3 roky je pre obžalovaného neprimerane prísne, ktorú súd odôvodnil pomermi páchateľa, spôsobom a závažnosťou spáchania trestného činu, s tým nie je možné súhlasiť, nakoľko je evidentné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa k trestnej činnosti kladenej mu za vinu nepriznáva, je osobou v dôchodkovom veku, bez kritického pohľadu k dôsledkom svojho protiprávneho konania a v jeho prípade nemožno uvažovať o výchovnom pôsobení trestu v smere individuálnej prevencie, ale je potrebné vziať zreteľ dominantne na generálnu prevenciu, ktorú súd uložením tak nízkeho trestu absolútne potlačil. Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod. Žiadna z uvedených okolností, ktoré sú príkladom považované za okolnosti, ktoré odôvodňujú uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby však na hlavnom pojednávaní nebola preukázaná. Tiež nemožno použitie tohto ustanovenia odôvodňovať nízkou spoločenskou nebezpečnosťou konania páchateľa (materiálna stránka trestného činu v zmysle ), nakoľko výška spôsobenej škody v sume 68.507,99 €, predstavuje závažný následok konania obžalovaného. Nemožno teda súhlasiť s argumentáciou súdu, že vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa by bolo použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom, pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj podmienečný trest uložený pod dolnú hranicu základnej trestnej sadzby ustanovenej zákonom, nakoľko je evidentné, že obžalovaný A. sa k trestnému činu nepriznáva, k následkom svojej trestnej činnosti sa stavia nekriticky a trest uložený pod dolnú hranicu základnej trestnej sadzby nemôže zabezpečiť nápravu páchateľa v smere individuálnej prevencie a neplní ani účel generálnej prevencie vo vzťahu k potenciálnym páchateľom trestných činov. Pokiaľ ide o skutočnosť, podľa ktorého mal byť skutok obžalovaného posudzovaný, je potrebné uviesť, že základná trestná sadzba podľa (3 až 8 rokov) je pre obžalovaného priaznivejšia, avšak po zohľadnení poľahčujúcej okolnosti, ktorú súd obžalovanému priznal, teda vedenie riadneho života, pri neexistencii žiadnej priťažujúcej okolnosti, za aplikácie ustanovenia /2005 Z.z. by bola trestná sadzba podľa v súčasnosti účinného v rozpätí 3 roky až 92 mesiacov (7 rokov a 8 mesiacov), teda výsledná trestná sadzba podľa nového pre obžalovaného priaznivejšia, pričom súd by mohol uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a primeranou skúšobnou dobou s probačným dohľadom aj bez porušenia zákona, teda bez hľadania fiktívnych dôvodov na aplikáciu ustanovenia umožňujúceho uložiť trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. S poukazom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle , zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Partizánske vo výroku o treste a aby v zmysle , na podklade správne zisteného skutkového stavu veci, uložil obžalovanému M. A., podľa účinného do 31.12.2005 s použitím účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky so zaradením na výkon uloženého trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny, bez zmeny výroku o náhrade škody.

Poškodená spoločnosť Pastroj, s.r.o. Partizánske vo svojom písomnom odvolaní (i keď písomnosť je označená iba ako vyjadrenie k odôvodneniu odvolania prokurátora, z jej obsahu je zrejmé, že ide tiež o odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku o náhrade škody) doručenom okresnému súdu dňa 21.2.2020 uviedla, že ani napadnutý rozsudok a ani odvolanie prokurátora neobsahuje pri stanovenej výške škody v sume 68.507,99 EUR aj príslušenstvo, hoci ho na prvom hlavnom pojednávaní žiadali a týmto podaním žiadajú rozsudok doplniť o stanovenie aj výšky príslušenstva. Rovnako rozsudok neobsahuje ani stanovenie konečného termínu, do ktorého má byť škoda v uvedenej

výške poškodenému uhradená. Domáhali sa preto, aby bol rozsudok doplnený a o určenie termínu náhrady škody po nadobudnutí jeho právoplatnosti.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 9. marca 2020, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaného a prokurátora podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na verejnom zasadnutí vykonanom dňa 3. septembra 2020 preskúmal postupom podľa zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine, treste i náhrade škody napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovaného M. A. a prokurátora nie sú dôvodné a odvolanie poškodenej spoločnosti Pastroj, s.r.o. Partizánske bolo podané oneskorene. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia a a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaného M. A., ktorý však aj na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, ale predovšetkým o jednoznačne usvedčujúce svedecké výpovede zástupcu poškodenej spoločnosti D., s.r.o. Ing. C. O., svedecké výpovede B.. K. H., I. E., G. L., B.. G. N., B. T., E. O. i Ing. H. H. a listinné dôkazy, na ktoré vo svojom rozhodnutí poukázal a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia dostatočne podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade správne zistil, že obžalovaný M. A. spáchal skutok spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku. Krajský súd uvádza, že rozsiahle odvolacie námietky obžalovaného sú v podstate len opakovaním obhajobných námietok uvádzaných už pred okresným súdom, ktorý sa s nimi riadne vysporiadal a v zásadných smeroch odôvodnil, prečo obrane obžalovaného neuveril a naopak prečo uveril výpovediam vyššie citovaných svedkov, podporených listinnými dôkazmi, na podklade ktorých uznal vinu obžalovaného zo žalovaného trestného činu. Keďže skutkové zistenia a právne závery okresného súdu tak, ako to vyjadril v písomnom vyhotovení svojho rozsudku, majú podklad vo vykonanom dokazovaní, s podrobnejším odôvodnením odvolací súd plne odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožnil a odvolanie obžalovaného voči výroku o vine nepovažoval za dôvodné. Súd prvého stupňa preto dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného, keďže boli jednoznačne vyvrátené vyššie uvedenými dôkazmi.

Odvolací súd preto po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré na hlavných pojednávaniach vykonal a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného M. A. zo spáchania žalovaného skutku. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní neboli preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a odvolací súd ich nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Krajský súd považuje za potrebné dodať, že ani obžalovaný nepoprel, že k demontáži sústruhov došlo 20.9.2005 a pritom z výpovedí svedkov I. E. a G. L. jednoznačne vyplýva, že obchod sa dojednával približne pol roka pred jeho uskutočnením a obžalovaný v ňom jednoznačne vystupoval ako osoba, ktorá je vlastníkom predmetných sústruhov, čo preukazuje aj ním odoslaná faxová komunikácia, v ktorej uvádza, že sústruhy nie sú zaťažené právom tretích osôb. Bolo tiež jednoznačne a to predovšetkým logickou svedeckou výpoveďou B. T. preukázané, že sústruhy si fyzicky svedok I. E. aj reálne odviezol, pričom na mieste činu pri ich odvoze bol bez akýchkoľvek pochybností prítomný aj samotný obžalovaný. Okresný súd pritom správne nemal pochybnosti ani o objektívnosti výšky spôsobenej škody, keďže táto je evidentná zo záverov znaleckého posudku z odboru strojárstva. Pokiaľ sa týka obžalovaného, ten tiež bez akýchkoľvek pochybností vedel, že vlastníctvo sústruhov bolo prevedené na ďalšie osoby, ktorých vlastníctvo sa predtým aj za jeho aktívnej účasti až do ich demontáže menilo účelovo bez toho, aby boli fyzicky premiestnené na iné miesto. Z listinných dôkazov pritom vyplýva, že obžalovaný sa správal ako ich vlastník a za ich prevedenie prevzal aj finančnú zálohu.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného M. A. zhodne s obžalobným návrhom ako trestného činu krádeže spolupáchateľstvom podľa k , , pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako súd prvého stupňa, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok prednesených už pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, neboli spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného súdom prvého stupňa, preto ich odvolací súd nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. V podrobnostiach pritom opakovane len poukazuje na podrobné a vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Pochybenie zo strany súdu prvého stupňa nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody a o náhrade škody. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému M. A. podľa § 247 ods.5 Tr.zák. s použitím § 40 ods.1 Tr.zák. vo výmere 24 mesiacov, výkon ktorého obžalovanému okresný súd podľa § 58 ods.1 písm.a) Tr.zák., § 59 ods.1 Tr.zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu 24 mesiacov, je trestom primeraným, keďže okresný súd pri jeho určovaní dôsledne vychádzal z ustanovenia § 23 ods.1 a § 31 ods.1 Tr.zák; dostatočne vyhodnotil stupeň spoločenskej nebezpečnosti spáchaného trestného činu, ako aj osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného, pritom pri zohľadnení tej významnej skutočnosti, že od spáchania teraz prejednávaného trestného činu do dňa rozhodovania krajského súdu uplynula doba 15 rokov, počas ktorej sa obžalovaný nedopustil žiadneho ďalšieho protiprávneho konania. Trest uložený súdom prvého stupňa a to aj s použitím ustanovenia § 40 ods.1 Tr. zák. považuje preto aj odvolací súd za zákonný a postačujúci nielen k náprave obžalovaného, ale aj k splneniu účelu trestu z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie a nezistil preto dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o treste odňatia slobody uloženého obžalovanému M. A. tak, ako to navrhoval vo svojom odvolaní prokurátor. Jeho odvolacie námietky v tomto smere nepovažoval preto za dôvodné. Rovnako vecne správne a v súlade s ustanovením je aj obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Pastroj, s.r.o. Partizánske škodu vo výške 68 507,99 eur.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech obžalovaného ani v neprospech obžalovaného na podklade podaných odvolaní obžalovaného a prokurátora vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody, preto ani v tomto smere odvolacie námietky neakceptoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolania obžalovaného M. A. a prokurátora ako nedôvodné podľa zamietol.

Pokiaľ sa týka odvolania podaného poškodenou spoločnosťou Pastroj, s.r.o. Partizánske, Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania poškodeného bol povinný najskôr zistiť, či označené odvolanie bolo podané včas ( ), či ho podala oprávnená osoba (, ), či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania (, ) a či nedošlo k navráteniu lehoty na podanie odvolania postupom podľa

Po splnení tejto povinnosti zistil, že poškodený Pastroj, s.r.o. Partizánske podal odvolanie oneskorene. Z ustanovenia vyplýva, že odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Podľa ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

V posudzovanej veci bol rozsudok procesným stranám, t. j. prokurátorovi, obžalovanému a zástupcovi poškodenej spoločnosti oznámený jeho vyhlásením na hlavnom pojednávaní dňa 2. decembra 2019, na ktorom bol zástupca poškodenej spoločnosti Ing. C. O. prítomný a aj zákonným spôsobom poučený

o práve podať proti nemu opravný prostriedok v lehote 15 dní od jeho oznámenia (čl. 1152). Zástupca poškodenej spoločnosti po vyhlásení rozsudku a poučení podľa v zmysle uviedol, že si ponecháva lehotu na prípadné podanie odvolania. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania mu preto začala plynúť nasledujúci deň - 3. decembra 2019 a koniec lehoty pripadol na deň 17. decembra 2019. Poškodená spoločnosť Pastroj, s.r.o. Partizánske podala však odvolanie na Okresnom súde Partizánske až dňa 21. februára 2020, teda oneskorene, po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty.

Podľa odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. Tak je tomu aj v posudzovanom prípade. Poškodený svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok proti predmetnému rozsudku, ktorým je odvolanie, napriek riadnemu poučeniu nevykonal zákonom predpísaným spôsobom, preto krajský súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia odvolanie poškodenej spoločnosti Pastroj, s.r.o. Partizánske ako oneskorene podané zamietol (výrok pod bodom II. tohto uznesenia).

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia pod bodom I. a II.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.