Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Csp-147-2019.pdf
PDF · 101.78 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/147/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD v spore žalobcu: W. U., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX Z. XX, zast.: JUDr. Ladislav Riedl, advokát, so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, o určenie neexistencie záložného práva, takto
rozhodol:
I. U r č u j e sa, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese N., P. Z., katastrálne územie Z.Ľ., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, ktoré tvorí rodinný dom so súpisným číslom XX spolu s pozemkom, na ktorom je postavený, a to na parcele reg. C parc. č. XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1503 m2 a pozemok na parcele reg. C parc. č. XX, druh pozemku záhrada o výmere 2726 m2, vo výlučnom vlastníctve žalobcu v podiele 1/1, nie sú zaťažené záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. R. XXXXXXX-XX z 24.4.2014 uzavretej medzi žalobcom a VÚB a.s..
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.11.2019 domáhal určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese N., P. Z., katastrálne územie Z., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, ktoré tvorí rodinný dom so súpisným číslom XX spolu s pozemkom, na ktorom je postavený, a to na parcele reg. C parc. č. XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1503 m2 a pozemok na parcele reg. C parc. č. XX, druh pozemku záhrada o výmere 2726 m2, vo výlučnom vlastníctve žalobcu v podiele 1/1, nie sú zaťažené záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. R. XXXXXXX-XX z 24.4.2014 uzavretej medzi žalobcom a VÚB a.s.. Svoju žalobu odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, dňa 24.04.2014 uzavrel Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. R. XXXXXXX-XX, ktorá bola povinnou súčasťou Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. X.-XX. Na jej základe bolo žalobcovi a jeho manželke poskytnutých 48.445,50 €. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese N., P. Z., G. Ú. Z., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, ktoré tvorí rodinný dom so súpisným číslom XX spolu s pozemkom, na ktorom je postavený, a to na parcele reg. C parc. č. XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1503 m2 a pozemok na parcele reg. C parc. č. XX, druh pozemku záhrada o výmere 2726 m2. Dňa 05.12.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky z banky na žalovaného. K predčasnému ukončeniu úverovej zmluvy formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňa 01.10.2014. Záložné právo sa premlčuje rovnako ako pohľadávka podľa § 100 ods. 2 OZ. Vzniesol námietku premlčania celého nároku z
pohľadávky aj záložného práva, nakoľko pôvodný ani súčasný záložný veriteľ ani po piatich rokoch od momentu, kedy tak mohli urobiť po prvýkrát, výkon záložného práva úspešne neuskutočnili. Žalovaný mu prostredníctvom dražobníka zaslal Oznámenie o dražbe zo dňa 29.10.2019.
2. Na základe návrhu žalobcu súd vydal vo veci neodkladné opatrenie uznesením zo dňa 03.12.2019, v ktorom zaviazal žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese N., P. Z., G. Ú. Z., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, ktoré tvorí rodinný dom súpisné číslo XX a pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený, a to na parcele registra C parcelné číslo XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1503 m2 a pozemok na parcele registra C parcelné číslo XX, druh pozemku záhrada o výmere 2726 m2, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.12.2019.
3. Žalovaný sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.12.2019. Uviedol, že s výkonom záložného práva začal ešte právny predchodca žalovaného - Všeobecná úverová banka, a.s., písomným podaním zo dňa 28.05.2015, t.j. v čase, keď pohľadávka zo zmluvy nebola premlčaná, keďže právny predchodca žalovaného pristúpil k zosplatneniu až listom zo dňa 01.10.2014, ktorý žalobca prevzal dňa 06.10.2014. Premlčaniu podlieha záložné právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Odkázal na § 151j ods. 2 OZ a § 151md ods. 1 OZ. Žalovaný mal za to, že premlčané záložné právo aj po vznesení námietky premlčania záložcom naďalej existuje v naturálnej forme a nie je dôvod na jeho výmaz, keďže táto skutočnosť nevyplýva zo žiadnych zákonných ustanovení, pričom zákon taxatívne stanovuje dôvody zániku záložného práva. Nakoniec navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
4. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 07.09.2020, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu aj právny zástupca žalovaného. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, ako aj ostatným spisovým materiálom, a zistil tento skutkový stav veci:
5. Dňa 24.04.2014 uzatvoril žalobca ako dlžník a jeho manželka ako spoludlžníčka so Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, a Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. X.- XX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 48.445,50, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 348 mesačných splátkach vo výške 239,- € s dátumom prvej splátky 20.05.2014 a termínom konečnej splatnosti 20.04.2043.
6. Toho istého dňa 24.04.2014 žalobca uzavrel so Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. R. XXXXXXX- XX. Zálohom boli nehnuteľnosti v hodnote 70.700,- € vo výlučnom vlastníctve žalobcu nachádzajúce sa v okrese N., P. Z., G. Ú. Z., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, ktoré tvorí rodinný dom so súpisným číslom XX spolu s pozemkom, na ktorom je postavený, a to na parcele reg. C parc. č. XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1503 m2 a pozemok na parcele reg. C parc. č. XX, druh pozemku záhrada o výmere 2726 m2.
7. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
9. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané
11. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
12. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
20. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
22. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
23. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
24. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
25. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
26. Podľa § 552 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.
27. V prvom rade je nevyhnutné uviesť, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a teda je vždy uzatváraná v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. S ohľadom na povahu zmluvných strán - dodávateľ a spotrebiteľ - potom možno považovať úverovú zmluvu aj za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Veriteľ bol v zmluve označený obchodným menom, sídlom spoločnosti a identifikačným číslom, a teda možno s poukazom na § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyvodiť, že zmluvu uzatváral ako dodávateľ. Dlžník bol identifikovaný ako fyzická osoba s uvedením jeho mena, priezviska, adresy trvalého bydliska, a rodného čísla. Vzhľadom na akcesorickú povahu záložného práva je za spotrebiteľskú zmluvu potrebné považovať aj zmluvu o záložnom práve.
28. Žalobca vzniesol námietku premlčania, a to tak zmluvy o úvere, ako aj samotného záložného práva. Súd uvedené preskúmal a dospel k záveru, že táto námietka žalobcu bola uplatnená dôvodne.
29. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého je možné odvrátiť súdnu vymáhateľnosť vznesenou námietkou. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1M Cdo 8/2008 zo dňa 31.07.2009 je „účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva.“
30. Záložné právo má vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke akcesorickú povahu a nepremlčí sa skôr ako zabezpečená pohľadávka. Je to v dôsledku vzájomnej previazanosti právneho vzťahu založeného zmluvou záložnou a zmluvou, na základe ktorej vznikla zabezpečená pohľadávka. Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou súdu preskúmať najskôr, či došlo k premlčaniu hlavného záväzku. V konaní nebolo sporné, že listom zo dňa 01.10.2014 bola vyhlásená splatnosť úveru. Dňa 02.10.2014 teda začala plynúť premlčacia lehota a právo sa premlčalo dňa 02.10.2017.
31. Premlčaniu podlieha aj záložné právo, čo vyplýva z § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka a premlčí sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Námietku premlčania záložného práva môže vzniesť iba záložca a po prvýkrát tak môže úspešne urobiť až v momente, keď uplynula aj premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky a nielen trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu.
32. Z vyššie uvedeného vyplýva, že námietka premlčania záložného práva vznesená žalobcom bola dôvodná, pričom dlžníkom účinne vznesená námietka premlčania bráni súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva a okamihom jej vznesenia došlo k zániku nároku veriteľa - žalovaného na jej súdnu vymáhateľnosť. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v konaní bola žalovanému nariadeným neodkladným opatrením uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Keďže sa veriteľ svojho práva v priebehu plynutia premlčacej lehoty nedomáhal jeho uplatnením na súde, námietka žalobcu bola úspešne uplatnená.
33. Podľa § 16 ods. 1-3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby. Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie,
predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.
34. Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa.
35. Žalovaný namietal tiež, že listom (bez datovania) na čl. 46 spisu došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty, avšak uvedený list nemožno podľa názoru súdu považovať za riadne uplatnenie práva na uspokojenie pohľadávky zo zálohu, keďže nepreukazuje skutočnosť, že by sa s riadnym výkonom záložného práva začalo. Podľa obsahu ide o oznámenie o dlhu s tým, že ho je potrebné uhradiť do 30 dní od doručenia tohto oznámenia, avšak skutočnosť, že k reálnemu začiatku výkonu záložného práva došlo, nepreukazuje. Naviac z ustanovení § 16 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách plynie, že dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom a že oznámenie o dražbe zasiela dražobník, nie záložný veriteľ (§ 17 ods. 5 zákona o dražbách). V tejto súvislosti treba uviesť, že žalovaný v koncentračnej lehote nepredložil žiadne iné dôkazy.
36. K právnym zástupcom žalovaného tvrdenej skutočnosti, že premlčaním záložného práva nezaniká záložné právo, súd uvádza, že vznesením námietky premlčania a dovolaním sa premlčania záložného práva zo strany žalobcu, stráca žalovaný ako záložný veriteľ možnosť domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané. Záložné právo po vznesení námietky premlčania (dovolaní sa premlčania) zostáva v podobe naturálnej obligácie, jeho ďalšia existencia nemá žiaden zmysel, pretože je nerealizovateľné a možno sa úspešne domáhať určenia, že záložné právo k zálohu neexistuje, a na základe takéhoto rozhodnutia súdu je potom možné dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. K takémuto záveru dospel aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku zo dňa 21.12.2010 vo veci sp. zn. 21Cdo/2185/2009, v ktorom uviedol, že ak sa záložca dôvodne dovolal premlčania záložného práva, je nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku zo speňaženia zálohu a že záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. S týmto záverom sa konajúci súd plne stotožňuje. Rovnaké závery si osvojil Okresný súd Pezinok v rozsudku zo dňa 03.06.2013 vo veci sp. zn. 5C/257/2011, Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 24.02.2014 vo veci sp. zn. 7Co/164/2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 13.06.2013 vo veci sp. zn. 6C/15/2013. Záložné právo v podobe naturálnej obligácie, ktoré je nevykonateľné z dôvodu vznesenia námietky premlčania a dovolania sa premlčania, teda nemá zmysel a nemôže slúžiť potrebám praktického života, preto je potrebné určiť, že záložné právo neexistuje, keďže je nevykonateľné.
37. Na základe vyššie uvedeného súd nárok žalobcu považoval za dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese N., P. Z., G. Ú. Z., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, ktoré tvorí rodinný dom so súpisným číslom XX spolu s pozemkom, na ktorom je postavený, a to na parcele reg. C parc. č. XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1503 m2 a pozemok na parcele reg. C parc. č. XX, druh pozemku záhrada o výmere 2726 m2, vo výlučnom vlastníctve žalobcu v podiele 1/1, nie sú zaťažené záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. R. XXXXXXX-XX z 24.4.2014 uzavretej medzi žalobcom a VÚB a.s..
38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 a 262 CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Záverom súd dodáva, že v záhlaví rozhodnutia neuviedol právneho zástupcu žalovaného, nakoľko medzičasom došlo k odvolaniu plnomocenstva Mgr. Martine Klačanovej zo strany splnomocniteľa (žalovaného) a to s účinnosťou ku dňu 30.9.2020 s tým, že žalovaný oznámil, že doručí splnomocnenie na zastupovanie novému splnomocnencovi, k čomu však nateraz nedošlo, preto súd rozhodnutie doručoval priamo žalovanému, ktorý aj v odvolaní plnomocenstva uvádza, že administráciu a vedenie spisovej dokumentácie súvisiacej s právnym zastúpením splnomocniteľa po celý čas trvania právneho zastúpenia na základe plnomocenstva vykonával v prospech splnomocnenca a nevyžaduje sa protokolárne odovzdanie poskytnutej spisovej dokumentácie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.