Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/79/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobkyne R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297 proti žalovanému D. B., T.. XX.XX.XXXX, H. H. XXXX/XX, Q., občanovi SR v konaní o zaplatenie 1 447,87 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 447,87 Eur s úrokmi vo výške 1 414,98 Eur a úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 447,87 Eur od 12.07.2019 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu čo do zvyšku uplatnených úrokov z a m i e t a .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Lučenec, ktorým samostatným uznesením súd rozhodne aj o výške tejto náhrady.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala prisúdenia sumy 1 447,87 Eur s príslušenstvom proti žalovanému. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 06.08.2018 medzi zmluvnými stranami Poštovou banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 ako postupcom a spoločnosťou R Collectors s. r. o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297 ako postupníkom, bola pohľadávka postupcu vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX postúpená na žalobkyňu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli okrem iného obchodné podmienky postupcu pre spotrebiteľské úvery, všeobecné obchodné podmienky postupcu a sadzobník poplatkov postupcu. Žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 1 550,-Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť postupcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru postupca v zmysle zákona v spojení s vyhlásil dňa 06.02.2019 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný časť dlžnej sumy z úveru zaplatil. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. Poslednú čiastkovú úhradu úveru žalovaný vykonal dňa 06.02.2019. Od tohto dňa však žalovaný žiadnu ďalšiu úhradu úveru nevykonal. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný ku dňu 11.07.2019 povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 1 447,87 Eur, dlžné úroky z istiny do 11.07.2019 vo výške 995,55 Eur, zmluvný úrok vo výške 18,35% ročne zo sumy 1 447,87 Eur od 12.07.2019 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 447,87 Eur od 12.07.2019 do zaplatenia.

2. Žalobkyňa na základe výzvy súdu vo svojom vyjadrení zo dňa 08.08.2019 uviedla, že podľa nesúhlasí s názorom súdu, že žalobkyňa nemá nárok na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Zo zmluvy o úvere v zmysle ust. vyplýva, že touto zmluvou sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. V uvedenom zákonnom ustanovení sa neuvádza, že dlžník je povinný platiť úroky len do času splatnosti, ako si mylne vykladá súd nad rámec predmetného ustanovenia. Podľa ust. zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Zákonná dikcia jednoznačne definuje, aký záväzok vyplýva žalovanému z uzatvorenej zmluvy o úvere, t. j. záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky ako i zaplatiť úroky a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. V danom konaní bolo preukázané, že žalovaný zostáva dlžný, a teda je správny ten záver, že jeho záväzok doposiaľ nezanikol. Keďže nezanikol hlavný záväzok dlžníka, nemožno hovoriť o zániku akcesorického zmluvného úroku. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nie je spôsobom zániku hlavného záväzku. K zmene dochádza len čo do lehoty splatnosti a spôsobu splatenia dlhu stratou výhody splátok, povinnosť zaplatiť istinu, zmluvný úrok a zákonný úrok z omeškania sa však nemení. Podľa ust. , ktorým sa zmluva o úvere riadi platí, že veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru. Z obsahu uvedeného ustanovenia, nie je možné dospieť k takému záveru, že veriteľ nemá v prípade zosplatnenia úveru nárok na zmluvný úrok, resp. že zmluvný úrok prináleží len do času doby splatnosti. Podľa ust. je z platného záväzku dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Podľa ust. je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Ustanovenie upravuje, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa bodu 6.8 Obchodných podmienok môže v prípade omeškania dlžníka banka požadovať splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, čím sa celý úver stane predčasne splatným; v takom prípade banka je oprávnená úročiť nesplatenú pohľadávku banky, a to až do jej úplného splatenia zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania. Uvedené ustanovenie však neupravuje, že úrok z omeškania vylučuje zmluvný úrok veriteľa alebo že omeškaním dlžníka zaniká právo veriteľa na zmluvný úrok. Podobne nevyplýva záver súdu ani z ustanovenia , v zmysle ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší svoju povinnosť. Zosplatnenie úveru je tak následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku úveru jednorázovo a nie po častiach. Pokiaľ tak platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho splatenia. Nie je teda dôvodný taký výklad, že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky (zosplatnenie úveru) povinnosť platiť zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Veriteľ zosplatnením úveru získava právo disponovať celou sumou požičaných peňazí, avšak s tým neodpadá jeho obmedzenie práva na dispozíciu s istinou úveru, nakoľko k takémuto odpadnutiu obmedzenia dôjde až celkovým splatením úveru. Výklad, ktorý odbremeňuje dlžníka od platenia zmluvného úroku by bol až absurdný, keďže privodením stavu predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka by sa postavenie dlžníka zvýhodnilo v porovnaní s jeho postavením v prípade, ak by povinnosť neporušil. Takýto výklad tak nie je prípustný. V zosplatnení úveru žalobcom totiž neboli započítané zmluvné úroky, ide len o dlžnú sumu do času zosplatnenia, ku ktorej bol pripočítaný zvyšok dlžnej istiny. Ad absurdum v prípade nepoctivého dlžníka by tento zo špekulatívnych dôvodov mohol bezprostredne po čerpaní úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa tak plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadze určenej trhovými mechanizmami. Nepoctivý dlžník by tak bol viazaný iba na platenie výhodnejších úrokov z omeškania v právnymi predpismi regulovanej výške úrokovej sadzbe a súd by zároveň takejto nepoctivosti poskytoval ochranu. Súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy tú skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Súd tak de facto napriek uzatvorenej platnej zmluve o úvere rozhodol o zániku zmluvnej podmienky v rozpore s platnou právnou úpravou, čím žalobcu bezdôvodne

ukrátil o čas zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru. Ani sankčný úrok nie je kompenzáciou veriteľa za poskytnutie úveru. Zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov. Pokiaľ pred časom vyhlásenia predčasného splatenia úveru v prípade omeškania dlžníka s úhradou je možné od neho požadovať tak zmluvný úrok ako i úrok z omeškania, vzniká otázka, z akého dôvodu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa zrazu súdu javí vzťah medzi dvoma úrokmi, zmluvným a zákonným z omeškania iný. Ide o totožné právne i skutkové situácie, ktoré nemožno posudzovať rozdielne. Žalobca poukázal na aktuálny názor Krajského súdu v Košiciach vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. , podľa ktorého rovnako tak ani z uznesenia -14 z 18.09.2012 ÚS SR nevyplýva, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Ústavný súd len skúmal, či existujú skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktorý by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu, resp. či postup a rozhodnutie krajského súdu vychádzajúc z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy, a či ich možno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd. Výslovne sa však nevyjadril k správnosti alebo nesprávnosti právneho názoru zaujatého súdmi pri výklade noriem hmotného práva, z ktorých pri rozhodovaní vychádzali. Žalobca má nárok na zmluvné úroky aj podľa názorov súdov Slovenskej republiky. Napríklad podľa Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. , v ktorej jednou zo strán sporu bol aj žalobca, teda kladie dôraz na ustálenie právnej istoty: „Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy a predstavujú cenu úveru, ktorú je dlžník povinný platiť od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to bez ohľadu na to, či lehotu splatenia celého dlhu, vrátane úrokov z úveru dodrží alebo sa dostane do omeškania.“ Krajský súd Prešov v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 28.06.2018 zastal nasledovný názor: „odvolací súd sa nestotožňuje sa s názorom prvej inštancie, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 06.08.2014 a z dôvodu, že od konečnej splatnosti dlžník je v omeškaní a musí platiť zákonné úroky z omeškania, bolo by dvojnásobným zaťažením spotrebiteľa, ak by mal platiť úroky z úveru ako aj úroky z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi. Odvolací súd zastáva názor, že zmluvný úrok bol dohodnutý medzi zmluvnými stranami v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX a žalovaný sa touto zmluvou zaviazal zaplatiť aj zmluvný úrok. V prípade, ak by úver splácal riadne a včas, platil by aj tento zmluvný úrok. Tým, že žalovaný neplnil úver riadne a včas, žalobca podľa v znení neskorších predpisov vyhlásil dňa 06.08.2014 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný zaplatil časť sumy z úveru, a teda dlžná nezaplatená suma je vo výške 2 433,59 Eur a žalobcovi vznikol nárok okrem iného aj na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 16,50% ročne zo sumy 2 433,59 Eur od 14.02.2017 do zaplatenia. Skutočnosť, že po zosplatnení vznikol žalobcovi nárok aj na úrok z omeškania, neznamená zánik nároku žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku v požadovanej výške. Súbežné uplatňovanie nároku na zmluvný úrok a na úrok z omeškania nemôže byť považované za dvojité sankcionovanie žalovaného a nejedná sa o dvojnásobné zaťaženie veriteľa.“ Obdobne úroky po zosplatnení priznáva aj Krajský súd v Prešove v konaní sp. zn. , Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. , Krajský súd v Prešove v uznesení sp. zn. , Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku , Krajský súd v Košiciach sp. zn. a pod.. Z uvedeného je zjavné, že názor, podľa ktorého by neprináležali veriteľovi zmluvné úroky po zosplatnení úveru, je v zmysle aktuálnej súdnej praxe prekonaný. Žalobca spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu doručil konajúcemu súdu aj Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 21.02.2017, v ktorej je výška úroku z úveru ku dňu 21.02.2017 určená vo výške 255,13 Eur.

3. Súd vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k žalobe v zmysle uznesením č. k. -69 zo dňa 09.08.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2019. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že s vyjadrením žalobkyne nesúhlasí a potvrdzuje skutočnosti, že v uzatvorenej zmluve o úvere medzi pôvodným veriteľom a žalovaným v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, a to v súlade s ustanovením v znení, že „spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti." Pôvodný veriteľ ako poskytovateľ úveru mal v tomto zmluvnom vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle ustanovenia : „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti." Na základe uvedeného možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že „spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom“, preto je potrebné prejednávanú zmluvu posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú. Má za to, že žalobkyňa podľa § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, vykonával nekalé obchodné praktiky zakázané pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie (ods. 1), pričom obchodná praktika sa považuje za nekalú v prípade, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti /ods. 2, písm. a)/, alebo podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa /ods. 2, písm. b)/, pričom tieto praktiky sú zakázané aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy (ods.5). Zakázané je aj klamlivé konanie podľa § 8, v zmysle ktorého sa obchodná praktika považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa. Zmluva o úvere obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky podľa až 54 a taktiež podľa platných smerníc EÚ, konkrétne článku 6 odsek /EHS. Nakoľko žalovaný nemá odborné znalosti v oblasti špeciálnych predpisov spotrebiteľského práva, navrhuje súdu, aby dôsledne posúdil dôvodnosť nároku žalobcu a aby súd zmluvu o úvere podrobil súdnej kontrole, nakoľko sa jedná o spotrebiteľský úver a on ako slabšia strana nedisponuje s takými odbornými znalosťami, aby sa vedel brániť proti nekalým podmienkam žalobcu. Zmluva bola vopred predformulovaná takmer nečitateľným písmom, zmluvné podmienky spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech a vôbec mu neboli odborne vysvetlené náležitosti zmluvy. Podľa uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.7.2015 bola pôvodným veriteľom udaná doba splátok, ktoré predstavovali 108 mesačných splátok po 33,30 Eur mesačne, čo však nezodpovedá celkovej čiastke úveru uvedenej v zmluve 3 126,27 Eur, ale sume 3 596,40 Eur. Zároveň z opatrnosti vznáša námietku premlčania podľa vyššie uvedených skutočností. Má za to, aby súd skúmal na zaplatenie akej sumy má žalobca v skutočnosti platný právny titul, a aby skúmal, či je uplatňovaný nárok žalobcu v súlade so zákonom. Žiadal žalobu zamietol v rozsahu, v akom to vyplynie z vykonaného dokazovania. Pre prípad, ak bude žalovaný zaviazaný zaplatiť časť uplatňovanej sumy naraz, poukazuje na skutočnosť, že sa nachádza v ťaživej sociálnej situácii, ktorá mu neumožňuje zaplatiť celú požadovanú sumu naraz. V prípade, že bude povinný zaplatiť žalobcovi akúkoľvek sumu, je schopný ju splácať v primeraných mesačných splátkach. Zaplatenie celej sumy naraz by mohlo mať pre žalovaného negatívne ekonomické dôsledky, preto žiada, aby mu súd v takom prípade povolil splátky; hospodárske záujmy žalobcu by naopak povolením splátok neboli nijako vážne dotknuté.

4. Súd vyzval žalobkyňu, aby sa písomne vyjadrila k vyjadreniu žalovanej v zmysle uznesením č. k. -80 zo dňa 03.09.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2019.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 24.09.2019 uviedla, že dňa 16.07.2015 bola medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1 550,-Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť veriteľovi svoj dlh prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške 33,30 Eur vždy k 25. dňu v mesiaci. Dátum prvej splátky bol nastavený na 25.08.2015. Žalovaný prijal úver so všetkými náležitosťami vyplývajúcimi zo zmluvy a nikdy nepoprel a ani poprieť nemôže, že úver prijal. Už z toho titulu, že žalovaný platil splátky za dohodnutých podmienok vyplývajúcich zo zmluvy, pričom od zmluvy v lehote 14 dní od jej uzatvorenia neodstúpil, z čoho vyplýva jeho skutočná a vážna vôľa uzatvoriť zmluvu o úvere za daných podmienok. Tým, že žalovaný čerpal úver, plnil splátky v zmysle ustanovení zmluvy v pravidelných mesačných splátkach, potvrdil prijatie návrhu nie len podpisom a nie mlčaním ani nečinnosťou, ale aj aktívnou akceptáciou a činnosťou. Zmluva o úvere, hoci ide o spotrebiteľský vzťah, nestráca charakter absolútneho obchodu. Podľa ust. pritom čiastočným plnením dlhu dochádza k jeho úplnému uznaniu. Už z predmetnej logiky zákona vyplýva akceptácia podmienok zmluvy zo strany žalobcu uzatvorenej v písomnej forme. V zmysle bodu 4.6 zmluvy, právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia obchodnými podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, ako aj právnym poriadkom Slovenskej republiky. Žalovaný sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička a rovnako aj s obchodnými podmienkami a všeobecnými obchodnými podmienkami platnými v čase uzatvorenia zmluvy. Svojím podpisom na zmluve žalovaný potvrdil, že sa s predmetnými dokumentmi oboznámil a súhlasí s nimi. Žalovaný tvrdí, že zmluva o úvere obsahuje viacero neprijateľných podmienok. Žalovaný však neuvádza, ktoré zmluvné dojednania sú neprijateľné. Žalobkyňa sa preto nemôže vyjadriť

k tomu, ktoré zo zmluvných ustanovení má povahu neprijateľnej podmienky. Žalobkyňa rešpektuje tú skutočnosť, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora ES1 nekalú zmluvnú podmienku konštatuje vnútroštátny súd ex offo bez toho, aby musel čakať, či spotrebiteľ navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená. Na druhej strane však v prípade, ak vnútroštátny súd pri súdnom prieskume dospeje k predbežnému právnemu názoru, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, druhý účastník má právo sa k tomu vyjadriť a prípadne tento názor vyvrátiť. V takom prípade totiž platí, že zásada kontradiktórnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky informovať účastníka konania v spore a vyzvať ho, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadril spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy. Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy podľa generálnej klauzuly neprijateľnej podmienky je totiž potrebné vykonať test proporcionality. Vlastným testom proporcionality je potrebné preveriť prípadnú existenciu nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Pritom nerovnováha v právach a povinnostiach účastníkov musí byť značná. Domnienka prípadnej značnej nerovnováhy je však vyvrátiteľná a druhý účastník môže v prípadnom súdnom spore ponúknuť všetky relevantné argumenty, ktoré by mohli aplikáciu generálnej klauzuly neprijateľnej podmienky vyvrátiť. Žalovaný ďalej napáda aj veľkosť písma, keď uvádza, že zmluva je napísaná „takmer nečitateľným písmom“. Podľa názoru žalobcu veľkosť a čitateľnosť písma zmluvy je postačujúca. Dokonca sken zmluvy o úvere, ktorý zhoršuje kvalitu čitateľnosti, je dostatočne zreteľný, potom je zrejmé, že originál zmluvy o úvere bol jasný na to, aby žalovaný poznal podmienky úveru. Nakoniec v zmysle týchto podmienok úver aj čiastočne splácal. Žalovaný má za to, že zmluva o úvere a všetky prílohy z ktorých zmluva o úvere pozostáva boli vyhotovené tak, že veľkosť písma a jeho čitateľnosť spĺňajú požiadavku na veľkosť a čitateľnosť podľa súčasnej právnej úpravy. Predmet zmluvy a cena zmluvy sú uvedené písmom, ktorého veľkosť je vyššia ako je veľkosť písma, ktorým sú napísané ostatné ustanovenia zmluvy o úvere. Písmo má veľkosť, ktorého výška je 1,9 mm, použitý štýl, formát a štýl písma je obvyklý, čo znamená, že čitateľnosť písma nie je sťažená. Tvrdenie žalovaného je tak preukázateľne nepravdivé a nesprávne. Písmo, ktorým je napísaná zmluva o úvere, je dostatočne veľké, čitateľnosť postačujúca na to, aby sa so znením zmluvy o úvere mohol oboznámiť každý spotrebiteľ. Čitateľnosť písma sa pritom hodnotí na základe objektívnych kritérií, keďže nie je možné očakávať, aby sa objektívne každý bez použitia technických pomôcok mohol oboznámiť s jeho znením. Dikcia zákona nehovorí o tom, že celkovou čiastkou, ktorú má spotrebiteľ uhradiť, je násobok počtu splátok s ich výškou, ale podľa ust. celkovou čiastkou sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp. zn. : „pokiaľ aj súčet dohodnutých splátok prevyšuje v zmluve uvedenú celkovú čiastku úveru, čo sa stalo tým, že veriteľ v zmluve neuviedol, že posledná splátka je nižšia než ostatné, tu je potrebné vychádzať z toho, že príslušný zákon vyžaduje len uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí veriteľ zaplatiť a z obsahu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.09.2014 je zrejmé, že je v nej daná náležitosť uvedená je a to dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom, nevyvolávajúcim pochybnosti u spotrebiteľa o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a takéto uvedenie zodpovedá požiadavke . V dôsledku toho preto nemožno za správny považovať názor súdu prvej inštancie, že poskytnutý úver je pre nedostatok náležitosti podľa bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd tu zastáva súhlasný názor s odvolateľom, že i pre prípad zaplatenia aj poslednej 72. splátky dlžníkom v celej dohodnutej výške 106,-Eur (tu pritom nie je vylúčené ani to, že veriteľ sám počas zmluvného vzťahu upozorní dlžníka, že posledná splátka bude nižšia s jej presnou špecifikáciou, čo sa v bežnej praxi bánk nevylučuje), by sa prípadný preplatok, tu vo výške 38,75 Eur, stal zo strany dlžníka nárokovateľným preplatkom z úveru, ktorý by mu bol vrátený.“ V zmysle vyššie uvedeného má za to, že celkovú výšku úveru nemožno stotožniť s jednoduchým súčinom počtu výšky splátok, ale do jej výsledného čísla vstupujú viaceré aspekty, ktoré je potrebné zohľadniť, najmä výšku celkových nákladov (všetky náklady spojené s poskytnutím úveru). Uvedená výška celkovej sumy je teda uvedená v uvedenej zmluve v správnej hodnote. Žalovaný predkladá z dôvodu opatrnosti námietku premlčania. Žalobkyňa trvá na tom, že jeho nárok nie je premlčaný. Táto skutočnosť vyplýva z toho, že žalobu podal včas, t. j. pred uplynutím premlčacej doby. V zmysle ust. v spojení s ust. , ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V danom prípade sa žalovaný zaviazal na plnenie formou mesačných splátok vo výške 33,30 Eur. Z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a dňa 25.01.2017 zaslal žalovanému upozornenie - výzvu na splatenie dlžnej časti úveru, prostredníctvom ktorého mu oznámil, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Z predmetného upozornenia teda

vyplýva, že na základe splátky splatnej dňa 25.10.2016 sa stal zročným celý dlh. Premlčacia doba tak začala plynúť odo dňa zročnosti, t. j. odo dňa 25.10.2016 a uplynula dňa 25.10.2019. Žaloba bola na súd doručená dňa 15.07.2019, dva mesiace pred uplynutím premlčacej doby. Žalobkyňa sa v uvedenom prípade odvoláva aj na ustálenú súdnu prax súdov Slovenskej republiky. V zmysle súdnej praxe Krajského súdu Žilina, napríklad sp. zn. vyplýva, že: podľa názoru okresného súdu splatnosť žalovanej pohľadávky nastala na základe jednostranného právneho úkonu pôvodného veriteľa Poštovej banky, a. s. a to oznámením o zosplatnení, ktoré bolo dôvodné, nakoľko v čase, kedy k nemu došlo, bola žalovaná v omeškaní so zaplatením viac ako štyroch splátok úveru (počnúc splátkou splatnou dňa 17.06.2009). Pohľadávka sa stala predčasne splatnou ku dňu, kedy žalovaná prevzala oznámenie o zosplatnení (tento záver súd opiera o právny názor Krajského súdu v Žiline uvedený v uznesení sp. zn.11Co/92/2016 zo dňa 29.03.2016). V danom prípade k doručeniu oznámenia o zosplatnení žalovanej došlo fikciou, vychádzajúc zo zmluvnej podmienky uvedenej v obchodných podmienkach (súd odkazuje na jej konkrétne znenie citované v odseku 9 písomného odôvodnenia svojho rozhodnutia) dňom 16.10.2009. Svoje právo tak mohla Poštová banka, a. s. po prvýkrát uplatniť na súde dňa 17.10.2009, od tohto dňa začala plynúť aj 3 ročná premlčacia lehota. Podľa názoru Krajského súdu Prešov sp. zn. , kde sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, je uvedené, že pri posudzovaní vedľajším účastníkom vznesenej námietky premlčania súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení a uzavrel, že žalobcovi na uplatnenie nároku zo zmluvy o revolvingovom úvere voči žalovanej začala plynúť premlčacia lehota nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty na zosplatnenie nesplatených splátok úveru na základe oznámenia zo dňa 08.11.2009 prevzatého žalovanou dňa 12.11.2009 s určením 15-dňovej lehoty, teda k zosplatneniu došlo dňa 27.11.2009. Napríklad aj podľa rozsudku Krajského súdu Trnava, sp. zn. , kde súd posudzoval plynutie premlčacej doby s poukazom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobca zosplatnil úver ku dňu 26.02.2011 (uplynutím 3 dní od doručenia výzvy žalovanému s poukazom na bod 14.2 VOP), teda ide o premlčanie práva na zaplatenie zvyšku poskytnutého spotrebiteľského úveru (vo forme pôžičky) s príslušenstvom, ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa , keďže zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním návrhu na súde. V danom prípade splatnosť úveru nastala dňom 26.02.2011 a všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť v deň zročnosti dlhu dňa 26.02.2011 a uplynula dňa 26.02.2014 Námietka premlčania tak bola žalovaným vznesená nedôvodne. Žalovaný v závere vyjadrenia poukazuje na svoju ťaživú sociálnu situáciu a navrhuje konajúcemu súdu splatenie dlžnej sumy formou mesačných splátok. Žalobkyňa prípadnú možnosť splatenia žalovaného dlhu formou mesačných splátok ponecháva na rozhodnutí súdom, pričom má za to, že výška mesačnej splátky ba mala byť primeraná k výške žalovanej sumy. Žalovaný žiadnym spôsobom nepopiera existenciu ani výšku žalovanej pohľadávky, naopak, žalovanú pohľadávku uznáva a preto, v zmysle vyššie uvedeného žalobca považuje podanú žalobu za dôvodnú a žiada konajúci súd, aby vyhovel žalobnému návrhu v plnom rozsahu, a to rozsudkom pre uznanie nároku v zmysle ust. .

6. Žalovaný bol uznesením č .k. -97 zo dňa 25.09.2019 vyzvaný, aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu, doručeného súdu dňa 25.09.2019. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 14.10.2019 v ktorom uviedol, že s vyjadrením žalobcu nesúhlasí a potvrdzuje skutočnosti uvedené vo svojom vyjadrení zo dňa 30.08.2019. Poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky zakotvené v zmluve, keďže vo vyjadrení žalobcu tento poukázal na tú skutočnosť, že nekonkretizoval žiadne neprijateľné podmienky). Predovšetkým poukázal na údaj o RPMN, ktorý je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru okrem podrobného vysvetlenia s odbornou starostlivosťou pri uzatvorení zmluvy, čo sa však nestalo a v praxi sa ani nestáva. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. V zmluve zo dňa 16.07.2015 sa uvádza celková čiastka úveru 3 126,27 Eur, ktorá pri počte splátok 108 vo výške po 33,30 Eur mesačne by mala predstavovať celkovú čiastku 3 596,40 Eur. Ďalšou neprijateľnou podmienkou je, že dodávateľ predlžuje premlčaciu dobu vyplývajúcu z akéhokoľvek záväzkového vzťahu s bankou na lehotu 10 rokov od doby, keď táto lehota začala plynúť po prvý raz. Predĺženie premlčacej doby na 10 rokov vo vzťahoch podriadených , teda i vo vzťahoch

spotrebiteľských, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá sa v rozpore s ustanovením v neprospech spotrebiteľa zhoršujúc jeho postavenie, odchyľuje sa od ustanovenia , podľa ktorého, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa. keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na spotrebiteľský právny vzťah treba aplikovať všeobecnú právnu úpravu a nie všeobecnú právnu úpravu obsiahnutú v . Táto zmluvná podmienka je v rozpore so zásadami právnej istoty zabezpečenými inštitútom premlčania a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa . Právo žalobcu sa mohlo vykonať už 26.06.2016 po nesplatení splátky za mesiac apríl, máj, jún 2016, teda žaloba podaná dňa 15.07.2019 na Okresný súd Lučenec bola podaná po lehote aj v zmysle . Okrem vyššie uvedených skutočností uvedená zmluva obsahuje ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky a nakoľko žalovaný nemá odborné znalosti v oblasti špeciálnych predpisov spotrebiteľského práva, navrhuje súdu, aby posúdil dôvodnosť nároku žalobcu a zmluvu o úvere podrobil súdnej kontrole, nakoľko sa jedná o spotrebiteľský úver a on ako slabšia strana nedisponuje s takými odbornými znalosťami, aby sa vedel brániť proti nekalým podmienkam žalobcu. Zmluva bola vopred pred formulovaná, zmluvné podmienky spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech a vôbec mu neboli odborne vysvetlené náležitosti zmluvy.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 12.11.2019 predložil prehľad platieb, ktoré žalovaný celkovo uhradil na splatenie predmetného dlhu ako aj ich následné započítanie na jednotlivé čiastkové nároky žalobcu. Žalovaný v období od poskytnutia úveru do dátumu podania žaloby vykonal úhrady vo výške 466,40 Eur, z ktorých bolo na poplatky zaúčtovaných 89,25 Eur, na úroky (úrok z omeškania a zmluvný úrok) 275,02 Eur a na istinu 102,13 Eur. Z uvedeného vyplýva výpočet žalovanej istiny ako rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 1 550,-Eur a započítanými úhradami na istinu 102,13 Eur, t. j. 1 447,87 Eur. Všetky tieto úhrady vykonané žalovaným boli v plnej miere zohľadnené pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu. Informácie sú obsiahnuté v aktuálnom stave úveru na strane 1 a 2, v časti „zaplatené splátky“, ktorý bol prílohou žalobného návrhu a predstavuje platobnú históriu žalovaného. V predloženom dokumente aktuálny stav úveru je v časti „výška úveru“; “vyčerpané“ uvedená suma 1 550,-Eur, z čoho vyplýva, že žalovanému bolo poskytnutých 1 550, Eur a tie aj reálne vyčerpal. Konajúci súd vo výzve žiada žalobcu, aby oznámil, akú sumu žalovaný celkovo uhradil, pričom odkazuje práve na žalobcom predloženú listinu aktuálny stav úveru. Konajúci súd sa vo výzve zaoberá platbami uvedenými v časti „zaplatené splátky“ ako i v časti „plán splátok“. Listina aktuálny stav úveru, ktorú žalobca zasielal konajúcemu súdu spolu so žalobným návrhom bola vyhotovená ku dňu 28.09.2018 z dôvodu pripravovaného postúpenia uvedenej pohľadávky na nového veriteľa - žalobkyňu R Collectors s. r. o.. V zmysle aktuálneho stavu úveru boli celkové platby vykonané žalovaným na úhradu žalovanej pohľadávky celkom v sume 416,40 Eur (ide o úhrady vykonané do dňa 12.09.2018 vrátane, uvedené v časti „zaplatené splátky“). Žalovaný však vykonal úhrady aj po dátume 12.09.2018, išlo o úhrady od 16.10.2018 do 06.02.2019 vrátane, celkom v sume 50,-Eur (uvedené v prehľade úhrad v texte vyššie), ktoré žalobca taktiež zohľadnil v návrhu na vydanie platobného rozkazu a započítal ich na istinu pohľadávky. Po uvedenom dátume, t. j. po 06.02.2019 žalovaný nevykonal žiadne platby na úhradu dlžnej sumy. S poukazom na skutočnosť, že konajúci súd vo výzve uvádza aj splátky uvedené v časti „plán splátok“, žalobca vysvetľuje, že v časti „plán splátok“ nie sú uvedené reálne vykonané splátky/platby, ktoré vykonal žalovaný. V časti „plán splátok“ sú uvedené len platby, ktoré mali byť vykonané. Reálne vykonané platby sú uvedené v časti „zaplatené splátky“, ktoré žalobca uviedol v texte vyššie. V zmysle bodu 4.13 zmluvy platí, že „dlžník/spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: [1] poplatky podľa ZoÚ [2] úrok z omeškania [3] zmluvný úrok z úveru [4] splátka istiny úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok banky voči dlžníkovi/spoludlžníkovi sa platby dlžníka/spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné.“ Žalovaný svojim podpisom zmluvy potvrdil, že sa s týmito ustanoveniami oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Žalobca v texte nižšie vyčísľuje konajúcemu súdu výšku nesplatených zmluvných úrokov od začatia čerpania úveru (žalobca si so žalovaným dohodli v zmluve úrokovú sadzbu vo výške 18,35% p.a.). Suma jednotlivých nesplatených úrokov z omeškania je vypočítaná pomocou zákonnej sadzby úroku z omeškania, pričom žalobca pri výpočte úrokov (zmluvných aj úrokov z omeškania) postupuje podľa nasledovného matematického vzorca: výška úroku za príslušný interval = výška dlžnej istiny, resp. omeškanej splátky x úroková sadzba / 100 / 365 (počet dní v kalendárnom roku) x počet dní v príslušnom intervale1e. Vyčíslené úroky predstavujú zmluvný úrok z istiny 1 091,44 Eur, úrok z omeškania 178,40 Eur, čo spolu predstavuje sumu 1 269,84 Eur. Z toho úhrady žalovaného započítané na úroky 275,02 Eur, z toho neuhradené úroky 994,82 Eur, z toho neuhradené úroky uplatnené v žalobe: 995,55 Eur.

Rozdiel 0,73 Eur vznikol v dôsledku zaokrúhľovania na dve desatinné miesta. Žalobca má za to, že súdu dostatočne preukázal oprávnenosť svojho uplatneného nároku čo do výšky, aj do dôvodu. Na základe uvedeného žiadal žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.

8. Následne súd vytýčil pojednávanie. Žalobkyňa mala doručenie predvolania vykázané, pričom svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnila a súhlasila s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Preto súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobkyne.

9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že platil pôžičku, kým vládal, teda pokiaľ pracoval. Potom však mal porážku a odvtedy mu tŕpnu ruky a jednoducho nevie robiť, kedy ho z práce prepustili. Nevie platiť, pretože ani on a ani manželka nemá príjem a bývajú v nájomnom byte, kde musia platiť nájomné. Najviac peňazí dáva na lieky. Navyše majú ďalších päť pôžičiek, spolu ich majú šesť. Každú platia po asi 5 - 10,-Eur, viac zaplatiť nevedia. Aj prejednávaný úver by mohli splácať len v tejto výške splátok. To je dôvod, prečo neplatia a viac ani nevedia zaplatiť. Predovšetkým zdôrazňuje, že nemá príjem na to, aby zaplatil prejednávaný úver. Pokiaľ je uvedené, že neplatil od apríla 2016, tak to je možné, pretože mal zdravotné problémy. Potom čiastočne platil aj v časoch, keď nepracoval. Žiadal, aby súd preskúmal otázku zosplatnenia a aby zisťoval, či žalobkyňa súhlasí so zaplatením dlhu v splátkach a v akej výške. Nemôže zaplatiť viac ako 10,-Eur max. 15,-Eur, pretože by mu zostalo asi 20,-Eur mesačne.

10. Súd vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, obchodnými podmienkami pre spotrebiteľské úvery, sadzobníkom poplatkov, všeobecnými ustanoveniami, upozornením - výzvou na zaplatenie dlžného úveru, výzvou na úhradu dlžnej sumy, doručenkou, podacím hárkom, aktuálnym stavom úveru, výpisom z úverového účtu, vyjadreniami žalobcu, vyjadreniami žalovaného a podacím hárkom.

11. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že právny predchodca žalobkyne Poštová banka, a. s. uzatvorila dňa 16.07.2015 so žalovaným ako spotrebiteľom v postavení dlžníka zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX označenú ako dobrá pôžička. Uvedenou spotrebiteľskou zmluvou bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1 550,-Eur. Žalovaný sa v zmysle zmluvy o úvere zaviazal splácať úver po 33,30 Eur, z toho výška anuitnej splátky (úroky + istina 30,-Eur a náklady spojené s poistením splácať úver 3,30 Eur) v 108. mesačných splátkach. Úver bol poskytnutý pri úrokovej sadzbe 18,35% ročne, pri RPMN 20,00 % ročne s priemernou RPMN na trhu vo výške 11,53% ročne. Žalovaný mal splatiť 3 126,27 Eur. Dátum prvej platby bol dohodnutý dňa 25.08.2015 so splatnosťou každej splátky ku 25. dňu v mesiaci, pričom dátum konečnosti splatnosti bol 25.07.2024. Žalovaný nesplácal úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru právny predchodca žalobkyne v zmysle v znení neskorších predpisov v spojení s vyhlásil úver ku dňu 21.02.2017 za predčasne splatný podľa čl. VI bodu 6.9 písm. a/ obchodných podmienok Poštovej banky, a. s. Bratislava pre úvery dobrá pôžička. Výzva na zaplatenie zo dňa 25.01.2017, ktorá predchádzala zosplatneniu úveru bola doručovaná žalovanému v zmysle poštového podacieho hárku 26.01.2017, pričom oznámenie o zosplatnení zo dňa 21.02.2017 bolo žalovanému doručenie do vlastných rúk dňa 24.02.2017. Zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá pozostávala z istiny 1497,87 Eur s príslušenstvom. Uvedenú sumu bol žalovaný povinný v zmysle výzvy zaplatiť do 10 kalendárnych dní od obdržania výzvy. Z dôvodu, že žalovaný nezaplatila dlžnú sumu, žalobkyňa, spoločnosť R Collectors s. r. o., Bratislava, ktorej bola pohľadávka postúpená zmluvou zo dňa 06.08.2018, uplatnila svoj nárok na zaplatenia prostredníctvom súdu.

12. Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa (ďalej len ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 06.08.2018 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ku dňu 06.08.2018, iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa v znení 16.07.2015 od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

19. Podľa v znení k 16.07.2015 záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

20. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa Nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Žalobkyňa eviduje voči žalovanému nezaplatenú istinu 1 447,87 Eur a žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie tejto sumy. Nakoľko nárok žalobkyne je preukázaný, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo vyššie uvedenej výške.

23. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti namietal, že došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola predformulovaná takmer nečitateľným písmom obsahujúca neprijateľné podmienky, kedy podľa jeho názoru sa žalobkyňa dopúšťala klamlivého konania, ktoré spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech, čo je zakázané rovnako ako klamlivé konanie, súd uvádza, že nie je sporné a žalobkyňa to ani nepopiera, že prejednávaná zmluva je spotrebiteľská, na ktorú sa vzťahujú predpisy o ochrane spotrebiteľov. V tejto súvislosti žalovaný neuviedol, o aké neprijateľné podmienky sa v zmluve jedná okrem toho, že podľa jeho vyjadrenia mala byť spotrebiteľská zmluva napísaná takmer nečitateľným písmom, pričom v podstate len žiadal, aby súd podrobil zmluvu, ktorá je spotrebiteľská, súdnej kontrole. V rámci preskúmania zmluvy súd zistil, že zmluva žiadne neprijateľné podmienky neobsahuje a nie je ani napísaná (použijúc terminológiu žalovaného) „takmer nečitateľným písmom“.

Neboli zistené ani žiadne nekalé praktiky a klamlivé konanie, kedy je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že veriteľ nebol nebankovou spoločnosťou, ale bankou, ktorá podlieha bankovému dozoru. K námietke premlčania súd uvádza, že podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach a ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V danom prípade žalobkyňa dlh žalovaného zosplatnila z dôvodu omeškania splátok ku dňu 25.01.2017, kedy bola následne žaloba doručená súdu 15.07.2019, teda od 25.01.2017 neuplynula trojročná premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky žalobkyne. Súd v danom prípade preskúmal aj uplatnenie práva veriteľa na zosplatnenie úveru poskytnutého spotrebiteľovi podľa v spojení s , kedy zistil, že boli naplnené podmienky pre vznik a uplatnenie práva veriteľa na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 1 447,87 Eur.

24. Z amortizačnej tabuľky súd zistil, že ak by bol žalovaný zaplatil dohodnuté anuitné splátky vo výške 33,30 Eur (30,-Eur istina úveru a úrok + 3,30 Eur náklady s poistením) v počte 108 v období od 25.08.2015 do 25.07.2024, bol by zaplatil na úrokoch z úveru dohodnutého sadzbou 18,35% ročne celkom 1 690,-Eur. Z prehľadu splácania úveru do predčasného zosplatnenia, bolo zistené, že zo splátok úveru poskytnutých žalovanému bolo na istinu započítaných 102,13 Eur, na úrok 275,02 Eur a na poistenie a poplatky 89,25 Eur. Rozdiel medzi sumou, na ktorú žalobcovi vznikol nárok z titulu úrokov z úveru pri riadnom plnení dohodnutých zmluvných podmienok splácania úveru a sumou, ktorú zo splátok úveru si žalobca na zmluvné úroky započítal je 1 414,98 Eur, ktorú súd priznal ako vyčíslené úroky z úveru. K tejto sume dospel súd tak, že od dohodnutých úrokov z úveru 1 690, Eur (celková čiastka splatného úveru 3 240,- Eur t.j. 108 splátok x 30,-Eur výška mesačnej anuitnej splátky - 1 550,-Eur poskytnutý úver) odpočítal úroky zaplatené žalovaným splátkami úveru a započítanými žalobcom vo výške 275,02 Eur na úrok z úveru.

25. Žalobkyňa tiež žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžných úrokov z istiny vo výške 995,55 Eur a zmluvných úrokov vo výške 18,35% ročne zo sumy 1 447,87 Eur od 12.07.2019 do zaplatenia. Nakoľko súd priznal žalobkyni celkovú sumu dlžných úrokov vo výške 1 414,98 Eur, ktorá predstavuje úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí, súd potom žalobu v časti zvyšku uplatnených úrokov z úveru nad sumu 1 414,98 Eur zamietol, čo je podľa názoru súdu v súlade s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. júna 2020, v zmysle ktorého má veriteľ nárok len na úroky do doby dojednaného v zmluve.

26. Istinu ako aj jej príslušenstvo je žalovaný povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalovaný požiadal o možnosť zaplatenia dlžnej sumy v splátkach na pojednávaní dňa 29.07.2020, ktorej výšku označil sumou okolo 10,-Eur mesačne, pričom na pojednávaní dňa 07.09.2020 pripustil splátku maximálne 15,-Eur. Žalovaný o splátky požiadal už vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.08.2019, ktoré bolo zaslané žalobcovi v zmysle výzvy súdu na vyjadrenie uznesením č. k. -80 zo dňa 03.09.2019, kedy na žiadosť žalovaného o možnosť zaplatenia dlhu v splátkach žalobca upriamil pozornosť na primeranosť prípadnej mesačnej splátky k výške žalovanej sumy. Žalobca dňa 11.08.2020 oznámil súdu, že s navrhovanou výškou splátky nesúhlasí. Vychádzajúc z tejto skutočnosti ako aj z výšky dlhu a navrhovanej výšky splátok súd nepovolil úhradu dlhu v splátkach, nakoľko pri najvyššej navrhovanej výške splátky 15,00 Eur by len splácanie istiny trvalo neprimerane dlhú dobu viac ako 96 mesiacov, čím by bola narušená vyváženosť záujmov, najmä na strane žalobcu, ktorému by sa plnilo napriek iniciovanému súdnemu sporu de facto v menších splátkach ako tých, ktoré boli dohodnuté v samotnej zmluve a k úplnému splateniu by došlo neskôr ako bola dohodnutá splatnosť úveru.

27. Podľa , (ďalej len ) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. V prejednanej veci mala žalobkyňa plný úspech, neúspech mala len čo do príslušenstva pohľadávky, aj to len v nepatrnej miere. Súd preto pričítal priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník samostatné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Fiľakovská cesta 287, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.