Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ek-2226-2019.pdf
PDF · 94.44 KB
Case nature
Subarea
6Ek/2226/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., IČO: 35 730 978, so sídlom: Šancová 1/A, 814 99 Bratislava, zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., IČO: 47 239 921, so sídlom: Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti povinnému: R. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. XXX/X, XXX XX Q. - O., o vymoženie 5 152,29 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Peter Cirbes, so sídlom exekútorského úradu Ďumbierska 2, 040 01 Košice, pod sp. zn.: 293EX 641/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/2226/2019 zo dňa 27. apríla 2020, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného z a m i e t a.
II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/2226/2019 zo dňa 27. apríla 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
2. Súd vychádzal zo zistení, že exekúcia proti povinnému sa vykonáva na základe exekučného titulu
- rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 10.10.2017, č. k.: 25C/99/2014 - 158, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2019 a vykonateľnosť dňa 31.03.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.01.2019, sp. zn.: 2Co/38/2018 a na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 16.07.2019, č. k.: 25C/99/2014 - 243, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2019 a vykonateľnosť dňa 24.09.2019. V zmysle exekučného titulu (rozsudku Okresného súdu Košice II) bol povinný (žalovaný) zaviazaný k povinnosti zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu vo výške 5 152,29 Eur, úrok z omeškania vo výške vo výške 9,00 % ročne zo sumy 5 152,29 Eur od 17.08.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice II. V zmysle exekučného titulu (uznesenia Okresného súdu Košice II) bol povinný (žalovaný) zaviazaný k povinnosti zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) trovy prvostupňového, ako aj odvolacieho konania, spočívajúce v náhrade za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 387,50 Eur a v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 1 720,27 Eur, všetko na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 20.12.2019 v tejto exekučnej veci poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Peter Cirbes, so sídlom exekútorského úradu Ďumbierska 2, 040 01 Košice, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn.: 293EX 641/19. Súdny exekútor predložil súdu dňa 23.02.2020 návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 31.01.2020 spolu s vyjadrením oprávneného zo dňa 27.02.2020. 3. Povinný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že aj napriek jeho nesúhlasu, aby pojednávanie prebiehalo bez jeho prítomnosti, súd nezobral na zreteľ, že je dlhodobo zamestnaný mimo územia
Slovenskej republiky a nemôže sa zúčastniť vytýčeného pojednávania. V priebehu konania jasne deklaroval termín svojho pobytu v Slovenskej republike a možnosť v tomto časovom horizonte vytýčiť kedykoľvek pojednávanie za jeho prítomnosti. Nebolo mu umožnené vyjadriť sa k obžalobe, bolo mu odopreté právo brániť sa v súdnom procese a predložiť relevantné dôkazy. Verdikt ako okresného súdu, tak aj potvrdenie rozsudku krajským súdom sa zakladá na jednostrannej výpovedi a dokladoch, ktoré nezodpovedajú skutkovej realite. Povinný nesúhlasil s celkovou dlžnou čiastkou. Pri kontrole účtovných dokladov zistil, že priamym vkladom boli v pobočke oprávneného vložené finančné prostriedky - 5 splátok v hodnote 321,21 €, ktoré v celkovom vyúčtovaní oprávneného nikde nenašiel. Uviedol, že na základe uvedených skutočností sa nemôže jednať o celkovú dlžnú čiastku 5 152,29 €, keď priamym vkladom do pokladne bola vložená čiastka v celkovej sume 1 606,05 €. Dňa 03.12.2015 mu spoločnosť Over -Lease s.r.o. vyfakturovala neadekvátne a horibilné poplatky za odtiahnutie motorového vozidla a následne vyfakturovala opravy na motorovom vozidle, ktoré bolo bez akéhokoľvek poškodenia a bez akýchkoľvek vád. Namietal, že oprávnený predal vozidlo spoločnosti Eurotip na celkovú sumu 8 000,00 €, čím mu znemožnil odkúpenie motorového vozidla v celkovej dlžnej sume tak, ako to bolo uvedené v zmluve. Spoločnosť Over Lease s.r.o. si za odtiahnutie motorového vozidla v rámci Košíc vyfakturovala celkovú sumu 355,51 €, pričom z doložených dokladov vyplýva, že celková čiastka za odtiahnutie motorového vozidla bola realizovaná odťahovou službou Mestskej Polície a bola v sume 28,09 €. Spoločnosť Uni Credit leasing Slovensko v spolupráci s Over Lease s.r.o. účelovo smerovala všetky svoje aktivity k tomu, aby došlo k odobratiu motorového vozidla za účelom jeho ďalšieho predaja s cieľom získania finančného benefitu. Požiadavky oprávneného boli postavené na spochybniteľných podkladoch a oprávnený si nárokuje úhradu už raz zaplatených splátok.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Uviedol, že o nároku oprávneného právoplatne rozhodol Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn.: 25C/99/2014
- 158 zo dňa 10.10.2017, čo potvrdil Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn.: 2Co/38/2018 zo dňa 31.01.2019. Povinný uvádza obdobné argumenty v súčasnom návrhu na zastavenie exekúcie, ako v podanom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Poukázal na odôvodnenie Krajského súdu v Košiciach, v zmysle ktorého súd prvej inštancie správne vyhodnotil celkovú situáciu, pričom v žiadnom prípade svojím postupom neodňal žalovanému právo na spravodlivý proces. Povinný počas celého konania neoznačil žiadne dôkazy, obmedzil sa len na zmätočné a ničím nepodložené tvrdenia, ktoré opakuje aj v podanom návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený má za to, že začatie exekučného konania bolo dôvodné a sú splnené všetky podmienky na vykonanie exekúcie voči povinnému.
5. Súd v napadnutom uznesení po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že tento návrh je nedôvodný. Svoj záver odôvodnil tým, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. V tejto súvislosti pripomenul, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii z dôvodov taxatívne stanovených v zákone, a nie ďalší opravný prostriedok, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul) alebo naprávali prípadné vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Cieľom exekučného konania je vymoženie peňažnej alebo nepeňažnej pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu v prípade, keď ju povinný dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil a nie opätovné hmotnoprávne skúmanie ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie je predmetom základného konania. Exekučné tituly nadobudli vykonateľnosť a sú spôsobilými exekučnými titulmi, na podklade ktorých možno viesť exekúciu voči povinnému. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že povinný nepreukázal, že by z jeho strany došlo k úhrade dlžnej sumy (ani jej časti), pričom platí, že povinný nesie dôkazné bremeno, aby preukázal skutočnosti ním tvrdené v návrhu na zastavenie exekúcie relevantnými dôkazmi (v zmysle konštantnej judikatúry dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného: viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4 Cdo 83/02 zo dňa 30. júla 2002).
6. Voči tomuto uzneseniu podal povinný podanie označené ako „odpor“, ktoré podanie súd podľa jeho obsahu (§ 124 CSP) posúdil ako sťažnosť voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/2226/2019 zo dňa 27. apríla 2020, keďže zákon proti tomuto rozhodnutiu pripúšťa výlučne sťažnosť (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku).
7. Povinný sa v podanej sťažnosti domáhal zastavenia exekúcie. Zopakoval svoje tvrdenia uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, že pojednávanie napriek jeho nesúhlasu prebehlo v jeho neprítomnosti a nebolo mu tak umožnené vyjadriť sa k dôkazom oprávneného vystupujúceho v tomto konaní v procesnej pozícii žalobcu. Priamym vkladom v pobočke UniCredit Leasing v Košiciach boli vložené finančné prostriedky v podobe 5 splátok v hodnote 321,21 €, ktoré neboli nikde vo vyúčtovaní zohľadnené. Na poslednom pojednávaní 3.12.2016 spoločnosť Over-Lease s.r.o. vyfakturovala neadekvátne a priam horibilné poplatky za odtiahnutie motorového vozidla a vedľajšie náklady za vady a opravy na motorovom vozidle, ktoré bolo bez akéhokoľvek poškodenia a kozmetických či konštrukčných vád. Spoločnosť Over- Lease s.r.o. si za odtiahnutie motorového vozidla v rámci Košíc vyfakturovala celkovú čiastku v hodnote 355,51 €, z predložených dôkazných materiálov vyplýva, že celková čiastka za odtiahnutie motorového vozidla realizovaná prostredníctvom odťahovej služby Mestskej Polície v Košiciach bola v sume 28,09 €. V tomto prípade vyfakturovaný rozdiel hraničí s úžerou. Tvrdenia oprávneného v základnom konaní, podľa ktorých nekomunikoval a odmietal vydať motorové vozidla, označil za lživé, keďže podľa jeho tvrdení ho nikto nekontaktoval. Oprávnený spolu so spoločnosťou Over-Lease s.r.o. podľa presvedčenia povinného účelovo smerovala všetky svoje aktivity k tomu, aby došlo k odobratiu motorového vozidla povinnému za účelom jeho ďalšieho predaja a získania finančného benefitu. Žiadal o opätovné vytýčenie pojednávania v tejto veci.
8. Oprávnený sa na výzvu súdu k sťažnosti povinného nevyjadril.
9. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
10. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
14. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že nedostatok predpísaných náležitostí sťažnosti nebráni jej vecnému prejednaniu (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach naň preto odkazuje, keďže povinný závery súdu vyjadrené v preskúmavanom rozhodnutí žiadnym spôsobom nespochybnil a v podanej sťažnosti len zopakoval svoje tvrdenia uvedené aj v podanom návrhu na zastavenie exekúcie. Napadnuté rozhodnutie tak dáva odpoveď aj na argumentáciu povinného uvedenú v podanej sťažnosti. Preto aby sťažnostný súd neopakoval už raz správne vyslovené závery vyslovené v uznesení Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/2226/2019 zo dňa 27. apríla 2020, svoj výklad vo väzbe k dôvodom podania sťažnosti obmedzil už len na zdôraznenie ich správnosti.
15. Civilné sporové konanie sa rozpadá na dva samostatné úseky, a to na konanie nachádzacie a konanie vykonávacie (exekučné). V rámci nachádzacieho konania súd rozhoduje o spore, ktorý vznikol medzi jeho účastníkmi a výsledkom jeho rozhodovacej činnosti je exekučný titul. Pokiaľ sa účastník takéhoto nachádzacieho konania domnieva, že rozhodnutie nie je správne, eventuálne spravodlivé,
prípadne že v konaní došlo k závažným procesným pochybeniam konajúceho súdu, môže sa domáhať svojej ochrany opäť len v konaní nachádzacom (v danom prípade konanie pred Okresným súdom Košice II) a to využitím opravných prostriedkov (riadnych alebo mimoriadnych), ktoré mu zákon poskytuje. Všetky námietky týkajúce sa vlastného vzťahu s oprávneným mal povinný možnosť namietať v základnom konaní. Právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V odseku 18. rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/38/2018 zo dňa 31. januára 2019 tento súd ako súd odvolací konštatoval, že „boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a súd prvej inštancie správne vyhodnotil celkovú situáciu, pričom v žiadnom prípade svojím postupom neodňal žalovanému právo na spravodlivý proces. Skutkovým základom kontumačného rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav a v tomto prípade tvrdený skutkový stav za celé obdobie žalovaný relevantne nespochybnil, hoci mal na to dostatočný časový priestor. V zmysle ustanovení CSP nie je možné napadnúť rozsudok pre zmeškanie žalovaného z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“ Aj na podklade citovanej časti odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vydaného v základnom konaní vyplýva, že povinný sa celkom zjavne nedostatok svojej procesnej aktivity snaží nahradiť v exekučnom konaní, čo je však neprípustné. Pokiaľ rozhodnutie súdu v základnom konaní nadobudne právoplatnosť a stane sa vykonateľným, môže sa oprávnený účastník domáhať vynútenia splnenia judikovanej povinnosti v exekučnom konaní, ktoré je však konaním samostatným. To v praxi znamená, že exekučný titul je predpokladom pre nariadenie exekúcie, nie je však predmetom prieskumu (posudzovania jeho správnosti lebo nesprávnosti) zo strany exekučného súdu. Z týchto dôvodov preto nemohol exekučný súd vyhovieť žiadosti povinného, aby „opätovne nariadil pojednávanie“ za účelom posúdenia skutočností vedúcich k vydaniu exekučného titulu, táto úloha bola zverená súdu v základnom konaní, ktorého výsledkom je exekučný titul, ktorým je exekučný súd viazaný (§ 226 CSP). Aplikačná prax súdov v tejto otázke vychádza zo zásady, že námietky voči vadám nachádzacieho konania (resp. rozhodnutia ako jeho výsledku) zásadne nie je možné prenášať do konania exekučného, keďže platí, že exekučné konanie je zo svojej podstaty určené už len na faktický výkon rozhodnutia a nie pre autoritatívne nachádzanie práva, ako to aj správne uviedol súd v preskúmavanom rozhodnutí. Pokiaľ sa potom povinný bránil voči exekúcii tvrdeniami o nesprávnych skutkových zisteniach súdu základnom konaní vo vzťahu k výške svojho záväzku voči oprávnenému, či existenciou procesných vád, tejto obrane exekučný súd v danom štádiu konania nemohol pripísať žiadnu relevanciu, keďže ako už bolo spomenuté, vykonávacie konanie je z hľadiska svojej podstaty určené výlučne na faktický výkon rozhodnutia, nie pre autoritatívne nachádzanie práva a rovnako tak nie je konaním prieskumným, či dokonca opravným. Aj v prípade, ak by súdne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, bolo postihnuté akoukoľvek vadou, táto skutočnosť nezakladá súčasne vadu konania o nariadení exekúcie na podklade takto vydaného exekučného titulu. Sťažnostný súd pri posúdení tohto prípadu preto vychádzal zo súdnou praxou i právnou teóriou akceptovaného názoru, že pokiaľ sa obrana povinného proti exekúcii týka skutočností, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, je zrejmé, že povinný tým žiada súd o vecný prieskum exekučného titulu, na čo však exekučný súd nemá žiadnu právomoc.
16. Súd preto nemal inú možnosť, než sťažnosť povinného postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v konaní v obsahovej zhode so správne vyslovenými závermi v napadnutom uznesení nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať osobitné dokazovanie k skutkovým okolnostiam, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre zákonné rozhodnutie. Povinný v konaní netvrdil a ani nepreukázal žiadne také skutočnosti, ktoré by si vyžadovali doplnenie skutkových zistení, resp. doplnenie dokazovania a ani žiadne iné dôkazné prostriedky neoznačil a doplnenie dokazovania v žiadnom smere nežiadal. Súd v tejto súvislosti opätovne akcentuje, že viazanosť súdu exekučným titulom vylučuje vykonanie dokazovania ohľadom správnosti záverov súdu prezentovaných v exekučnom titule a preto v tomto smere ani dokazovanie exekučným súdom nemohlo byť vedené. Je potom zrejmé, že rozhodovacia činnosť v danom prípade spočívala výlučne v právnom posúdení veci, bez potreby vykonania dokazovania na pojednávaní.
17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
20. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si v sťažnostnom konaní žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli, keďže sa k sťažnosti povinného nevyjadril. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania o sťažnosti neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli. Sťažnostný súd preto v konaní dospel k záveru, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani mu žiadne trovy v konaní nevznikli, je v podmienkach exekučného konania s použitím základného princípu podľa čl. 17 CSP na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).