Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/38/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/A, IČO: 35 730 978, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o, so sídlom v Bratislave, Prievozská 4/B, proti žalovanému E. Š., F.. XX.X.XXXX, bývajúcemu v P.O., E. XXX/X, o zaplatenie 5.152,29 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 25C/99/2014-158 zo dňa 10.10.2017 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 5.152,29 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne Eur od 17.8.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa svojou žalobou pôvodne domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6.462,64 € s prísl. titulom uzavretej kúpnej/lízingovej zmluvy č. 519027740 zo dňa 13.11.2008. Predmetom leasingu bolo osobné motorové vozidlo Fiat Bravo 1,6 MultiJet, pričom kúpna cena predmetu lízingu predstavovala 16.453,31 € bez DPH. Prvá leasingová splátka bola splatná vopred vo výške 8.226,65 € bez DPH a napokon sa strany dohodli o platbách nájomného k lízingovej zmluve

- splátkovým kalendárom, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi mesačné splátky v počte 36 vo výške 326,23 €, počnúc od 5.12.2008. Keďže žalovaný si túto povinnosť riadne neplnil, žalobca v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami predčasne ukončil leasingovú zmluvu, dňa 30.6.2010 vyúčtoval svoje nároky voči žalovanému formou Protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy z dôvodu porušenia podmienok. Jednotlivé nároky vyplývajú z neuhradených splátok nesplatenej istiny, penalizačných faktúr, nákladov žalobcu spojených s predmetom leasingu, pričom predajná cena predmetu leasingu bola zaúčtovaná v prospech žalovaného. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy výzvou, ktorá mu bola doručená 9.8.2010, avšak lehota na plnenie márne uplynula 16.8.2010. Žalobca teda vyúčtoval nesplatenú istinu 5.412,34 € a náklady nerefa 479,75 €.

3. V priebehu konania žaloba zobral žalobu v časti o zaplatenie 1.310,35 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 17.8.2010 do zaplatenia späť a súd prvej inštancie uznesením 25C/99/2014 -47 právoplatným dňa 20.3.2015 v tejto časti konanie zastavil.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a vec právne posúdil podľa ustanovení § 489 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 vl. nar. č. 87/1995 Zb. účinného do 31.1.2015 a v zmysle § 274 Civilného sporového poriadku (CSP) rozhodol o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie.

5. Konštatoval, že v danom prípade boli splnené podmienky pre rozhodnutie súdu o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, pretože žalovaný sa nedostavil na pojednávanie dňa 10.10.2017, hoci bol riadne a včas predvolaný, súdu bolo doručené ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávaní dňa 10.10.2017 s odôvodnením, že je pracovne v zahraničí a má naplánované rokovania s obchodnými partnermi. Zároveň oznámil, že aby nemusel ospravedlňovať svoju neprítomnosť na pojednávaní, takmer celý január 2018 bude čerpať dovolenku a v tomto termíne je pripravený zúčastniť sa vytýčeného pojednávania. Súd konštatoval, že v uvedenom ospravedlnení žalobca nežiadal o odročenie predmetného pojednávania, napriek tomu súd v súlade s § 183 ods. 4 elektronicky upovedomil žalovaného, že dôvod, ktorý uviedol v ospravedlnení súd nepovažuje za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Zo samotného ospravedlnenia žalovaného totiž vyplynulo, že termíne pracovných stretnutí s obchodnými partnermi v zahraničí vedel už rok dopredu, pretože tieto termíny sú plánované rok vopred, a teda od doručenia predvolania na pojednávanie do dňa termínu pojednávania mal dostatočný časový priestor usporiadať si pracovné stretnutia s obchodnými partnermi tak, aby sa súdneho pojednávania vytýčeného na deň 10.10.2017 mohol zúčastniť a doručenie ospravedlnenia v deň pojednávania 10.10.2017 súd nepovažoval za včasné ospravedlnenie vzhľadom na časový predstih doručenia predvolania na pojednávanie (4.9.2017). Súd tiež konštatoval, že v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný riadne poučený o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a vzhľadom k tomu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému.

7. V zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, vyjadril presvedčenie, že celé konanie od začiatku sudkyňa vo veci konajúca smerovala k vyneseniu rozsudku bez jeho prítomnosti a bez prítomnosti jeho právneho zástupcu. Tvrdil, že žalobca v listinných dôkazoch predložil leasingovú zmluvu, ktorá nebola potvrdená podpisom žalovaného, nakoľko došlo k uvedeniu zákazníka pri uzatváraní zmluvy do omylu a nedošlo k požadovanej zmene. V splátkovom kalendári je nesprávne uvedená a vypočítaná zostatková hodnota podľa splátkového kalendára predloženého leasingovou spoločnosťou a z toho vyplýva aj nesprávny údaj vypočítaných úrokov z omeškania. Taktiež došlo k neoprávnenému vyúčtovaniu nákladov za odobratie motorového vozidla súvisiacich s odťahovou spoločnosťou OVER-LEASE s.r.o., keď následne je v rozsudku uvedené, že odťah vozidla bol vykonaný prostredníctvom odťahov MsP Košice vo výške 28,09 € za odťah a následne si uvedená spoločnosť účtuje sumu 355,51 € za odťah. Leasingová spoločnosť všetko smerovala k odobratiu motorového vozidla vo svoj prospech, vozidlo odobrala bez vedomia žalovaného s možnosťou predkupného práva a splatenia leasingových splátok v hotovosti. Žalobca potvrdil prevzatie doručenia nedoplatku, ale zároveň napadol aj mylné vyúčtovanie, ku ktorému ku dnešnému dňu nedošlo. Napadol aj 9% úrok z omeškania, ktorý žiada žalobca uhradiť ako základnú sadzbu úrokov z omeškania, pretože táto sadzba nekorešponduje s percentuálnymi bodmi. Taktiež žalovaný napadol rozhodnutie žalobcu, keď využil ust. § 137 písm. a/ a navrhol rozsudok pre zmeškanie aj napriek tomu, že predložil súdu zavádzajúce a finančne mylné vyčíslenie sumy, ktoré od žalovaného žiada. Súd preto vyniesol rozsudok jednostranne a odoprel žalovanému právo brániť svoje práva a predložiť doklady o tom, že žalobca predložil doklady, ktoré nie sú korektné. Nesúhlasil s tým, že si nesplnil svoju povinnosť riadne a včas svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlniť, pretože ponúkol súdu termín, ktorého sa rád zúčastní aj so svojim právnym zástupcom, kde predloží všetky dôkazy, avšak súd to nevzal do úvahy a napriek všetkým informáciám, ktoré mu žalovaný poskytol, vo veci rozhodol. Žalovaný to považuje za hrubé porušenie svojich práv, bol uvedený do omylu a bol vynesený rozsudok v prospech žalobcu. Žalovaný v odvolaní žiadal nariadiť nové pojednávanie s jeho prítomnosťou a s dôkazmi, ktoré chce predložiť.

8. K predmetnému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania opakovane ignoroval pojednávania, pričom od roku 2016 sa ich nezúčastňoval alebo sa zúčastňoval podľa svojej vlastnej svojvôle. Napriek opakovanému namietaniu žalovaný si nezvolil právneho zástupcu, hoci mu v tomto smere nebolo žiadnym spôsobom bránené. Bolo povinnosťou žalovaného dostaviť sa na pojednávanie, prípadne svoju neúčasť ospravedlniť včas a vážnymi okolnosťami. Argumentácia žalovaného, ktorý sa podľa vlastných vyjadrení za tri roky trvania sporu vždy v čase pojednávania nemohol toho zúčastniť, považuje žalobca za účelovú a ničím nepodloženú. Žalovaný počas celého konania neoznačil žiadne dôkazy, obmedzil sa len na zmätočné a ničím nepodložené tvrdenia a vlastnou nečinnosťou, ktorá je v rozpore so zásadami sporového konania zapríčinil rozhodnutie formou rozsudku pre zmeškanie. Taktiež žalobca dal odvolaciemu súdu na zreteľ, že žalovaný uzatváral predmetnú kúpnu/leasingovú zmluvu na obchodné meno E. Š.-Kránium- Slovensko, IČO: 37 260 731, t.j. ako fyzická osoba podnikateľ, a nie ako spotrebiteľ. Žalobca a žalovaný v tomto zmluvnom vzťahu si boli rovní a konajúci súd nesmie nahrádzať úkony účastníkov konania, preto postup konajúceho súdu možno označiť ako zákonný a správny. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu má žalobca za to, že odvolanie žalovaného smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému odvolanie nie je prípustné, pričom splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa zavinil sám žalovaný svojou opakovanou nečinnosťou. Žiadal preto, aby príslušný súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Žaloba si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Odvolací súd v prvom rade skúmal, či je tu prípustnosť odvolania proti rozsudku, ktorý bol vydaný pre zmeškanie v zmysle ust. § 274 CSP.

10. Podľa § 365 písm. b/ odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.

11. Ako vyplýva z odvolania žalovaného, v odvolaní namieta, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie súdom prvej inštancie, a teda odvolanie je v tomto prípade prípustné.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. Podľa § 274 na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ sa žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávaní bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

14. Podmienky normované v tomto ustanovení musia byť splnené kumulatívne. Rozsudkom pre zmeškanie tak súd môže rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ak nemusí ísť len o prvé pojednávanie vo veci samej. Vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine). Vážnosť okolností je však na posúdení a voľnej úvahe súdu.

15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že voči platobnému rozkazu, ktorý bol na návrh žalobcu súdom prvej inštancie vydaný, žalovaný podal odpor, ktorý však odôvodnil v podstate len tým, že je po vykonanej operácii a zdravotný stav mu nedovoľuje predložiť relevantné dôkazy na jeho obhajobu, preto žiada vytýčenie súdneho pojednávania. Potom, čo mu bolo doručené uznesenie súdu prvej inštancie procesné poučenie o jeho právach a povinnostiach zo dňa 29.5.2014 žalovaný opätovne listom zo dňa 10.6.2014 uviedol, že nesúhlasí s tým, aby súd vo veci rozhodol len na základe listinných dôkazov bez nariadenia pojednávania, žiadal vytýčiť pojednávanie potom, čo bude ukončená jeho práceneschopnosť. Súd prvej inštancie na to nariadil pojednávanie na deň 30.9.2014, na ktoré pojednávanie sa žalovaný ospravedlnil z dôvodu pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky. Pojednávanie bolo opätovne vytýčené na deň 14.12.2014, aj na toto pojednávanie sa žalovaný ospravedlnil z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty a došlo k odročeniu pojednávaniu. Aj na pojednávanie nariadené na deň 17.2.2015 žalovaný sa ospravedlnil z dôvodu pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky. Všetky tieto ospravedlnenia napokon vyústili do toho, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.2.2015 uložil žalovanému poriadkovú pokutu vo výške 300 €, pretože odporca sa nezúčastňoval pojednávania bez predloženia relevantných dôkazov ospravedlňujúcich jeho neúčasť na pojednávaní. Žalovaný sa zúčastnil pojednávania 10.9.2015, ktorý však žiadal odročiť z dôvodu, že jeho právny zástupca sa nemôže zúčastniť a plnú moc na zastupovanie v tomto konaní mal predložiť práve jeho právny zástupca na pojednávanie. Odvolací súd tu konštatuje, že v celom spisovom materiáli sa doposiaľ nenachádza žiadna plná moc, ktorá by bola zo strany žalovaného udelená právnemu zástupcovi.

16. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 25C/99/20014-115 zo dňa 3.12.2015 a to rozsudkom pre zmeškanie, avšak v dôsledku odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č.k. 2Co/109/2016-138 zo dňa 6.4.2017 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Urobil tak po konštatovaní, že neboli splnené podmienky na vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie.

17. Následne súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 27.6.2017, z ktorého sa ospravedlnil žalovaný z dôvodu dlhodobo plánovaného stretnutia, ktoré nie je možné zrušiť a upozorňoval na ďalšie čerpanie dovolenky v mesiacoch júl a august 2017. Na ďalšie vytýčené pojednávanie na deň 10.10.2017 sa písomne ospravedlnil žalovaný podaním, ktoré došlo na Okresný súd Košice II v deň pojednávania 10.10.2017 a je datované dňom 6.10.2017. Opätovne ospravedlňuje svoju neúčasť z dôvodu pracovného pobytu v zahraničí s tým, že naplánované pracovné stretnutia s obchodnými partnermi boli rok dopredu a zároveň upozornil súd, aby sa nemusel ospravedlňovať na pojednávaní, že celý mesiac január 2018 bude čerpať dovolenku v kruhu rodiny a je pripravený kedykoľvek sa zúčastniť pojednávania. Napriek tomu, že nežiadal odročiť pojednávanie súd mu mailom oznámil, že dôvody uvedené v ospravedlnení nepovažuje za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania už aj vzhľadom na predchádzajúce ospravedlnenia sa s tým, že pojednávanie sa uskutoční. Na pojednávaní žalobca využil svoje právo, navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie, súd to akceptoval a vo veci rozhodol.

18. Odvolací súd jednoznačne konštatuje, že boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a súd prvej inštancie správne vyhodnotil celkovú situáciu, pričom v žiadnom prípade svojím postupom neodňal žalovanému právo na spravodlivý proces. Skutkovým základom kontumačného rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav a v tomto prípade tvrdený skutkový stav za celé obdobie žalovaný relevantne nespochybnil, hoci mal na to dostatočný časový priestor. V zmysle ustanoví nie je možné napadnúť rozsudok pre zmeškanie žalovaného z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný, preto mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol, úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .