Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cob-99-2019.pdf
PDF · 126.87 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/99/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a. s., Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: Obec Chotín, 946 31 Chotín 486, IČO: 00 306 461, o zaplatenie 11 098,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti II. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/106/2013 - 360 zo dňa 16. 05. 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd m e n í rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/106/2013 - 360 zo dňa 16. 05. 2019 v napadnutej časti II. výroku tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 11 098,19 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11 098,19 eura od 16. 02. 2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v napadnutej časti III. výroku tak, že žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 539,07 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4 370,57 eura od 16. 02. 2012 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). V ostatnej časti súd žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 44 % (III. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 59 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z. účinného do 01. 09. 2012, § 1 ods. 1, § 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z. z., § 369 ods. 1, ods. 2, § 373, § 378 Obchodného zákonníka, § 488, § 489 Občianskeho zákonníka, čl. 2 ods. 2, § 255 ods. 2, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 15 468,76 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 10. 01. 2012 bolo zamestnancami SPP - distribúcia, a. s., na odbernom mieste Obecný úrad Chotín, Hlavná 141, Chotín, t. j. v mieste podnikania žalovaného zistené porušenie overovacej značky na počítadle (v. č. XXXXXXXXXXXX). V dôsledku uvedeného dochádzalo v období od 19. 01. 2011 do 10. 01. 2012 na uvedenom odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle § 59 zákona o energetike č. 656/2004 Z. z. V takomto prípade zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Žalobcovi týmto vznikla škoda vyčíslená na sumu 15 468,76 eura v súlade s vyhláškou č. 155/2005 Z. z. Na škodu spôsobenú neoprávneným odberom žalobca vystavil faktúru č. 9000127620 zo dňa 01. 02. 2012, splatnú dňa 15. 02. 2012, ktorú žalovaný neuhradil.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 5Cb/106/2013 - 214 zo dňa 28. 04. 2016, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu 1 831,50 eura do troch dní po právoplatnosti rozsudku a návrh žalobcu vo zvyšku zamietol. Na základe odvolania podaného žalobcom v časti zamietnutia jeho návrhu odvolací súd rozsudok v napadnutej časti II. a III. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že sa súd prvej inštancie neriadil atribútmi riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia dôsledne. Odvolací súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním zistené rozhodné obdobie, počas ktorého dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu, je obdobie od 19. 01. 2011 do 10. 01. 2012. Súdny znalec vypracoval znalecký posudok a dodatok k nemu, v ktorom zaujal stanovisko k overovacím znakom, t. j. plombám na plynomere a následne vyčíslil skutočnú škodu vzniknutú neoprávneným odberom za uvedené obdobie vo výške 1 831,50 eura. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca si splnil dôkaznú povinnosť na preukázanie základných atribútov škody, a to porušenie objektívnej povinnosti žalovaného v dôsledku porušenia plynového meradla, t. j. neoprávneného odberu, avšak nesplnil si ju v časti preukázania škody v žalovanej výške. Z takto formulovaného odôvodnenia však nebolo zrejmé, prečo súd prvej inštancie uprednostnil škodu vyčíslenú znalcom a nie škodu vyčíslenú podľa vyhlášky MH SR č. 155/2005 Z. z. Navyše, znalcom vyčíslená škoda v sume 1 831,50 eura predstavuje škodu za obdobie od 19. 01. 2011 do 10. 05. 2011 a nie za obdobie od 19. 01. 2011 do 10. 01. 2012, počas ktorého malo podľa zistení súdu prvej inštancie dôjsť k neoprávnenému odberu plynu, a ktorú znalec vyčíslil v sume 4 078,14 eura. S týmto rozporom sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal a nijako nezdôvodnil ani zamietnutie žalobcom uplatnených úrokov z omeškania z priznanej sumy 1 831,50 eura. Súd prvej inštancie riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu po doplnení dokazovania ustálil, že dňa 10. 01. 2012 bolo zamestnancami SPP - distribúcia, a. s. na odbernom mieste Obecný úrad Chotín, Hlavná 141, Chotín, t. j. v mieste podnikania žalovaného, zistené porušenie overovacej značky na počítadle (v. č. XXXXXXXXXXXX). V dôsledku uvedeného v období od 19. 01. 2011 do 10. 01. 2012 dochádzalo na uvedenom odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle § 59 zákona o energetike č. 656/2004 Z. z. Poškodenie meradla bolo potvrdené aj posudkom Slovenskej legálnej metrológie č. 0039/312.05/12. Žalobca vypočítal škodu podľa vyhlášky č. 155/2005 Z. z. v žalovanej výške 15 468,76 eura za obdobie od 19. 01. 2011 do 09. 01. 2012. Žalovanému kúpna cena zo strany SPP a. s. účtovaná nebola, nakoľko došlo k vráteniu preddavkov. Súdnym znalcom ustálená výška škody spôsobená neoprávneným odberom za obdobie od 19. 01. 2011 do 10. 01. 2012 je 4 123,02 eura. Znalec pri určení výšky skutočnej škody vychádzal zo spotrebiča žalovaného, a to kotla zn. L. XX. Zodpovednosť odberateľa (žalovaného) je založená na objektívnej zodpovednosti, resp. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie (s možnosťou liberácie). Dôsledkom zistenia neoprávneného odberu spočívajúceho v tom, že došlo k vykonaniu neoprávneného zásahu do plynomeru porušením overovacej značky, ktorú skutočnosť potvrdil i posudok Slovenskej legálnej metrológie, bolo preukázané, že v danom prípade dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu zo strany žalovaného, a teda nebolo potrebné zo strany žalobcu preukazovať zavinenie odberateľa, v danom prípade žalovaného. V ďalšej časti súd skúmal vzniknutú škodu. Výsledkom vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rozhodné obdobie počas ktorého dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu, je od 19. 01. 2011 (posledný fyzický odpočet plynomeru) do 10. 01. 2012 (moment zistenia neoprávneného odberu plynu). Zo strany žalovaného nedošlo k preukázaniu, že by bol vykonaný fyzický odpočet plynomeru po uvedenom dátume (19. 01. 2011), čo by mohlo zmeniť rozhodné obdobie. V čase zistenia neoprávneného odberu zemného plynu pracovníci žalobcu vykonali fotodokumentáciu týkajúcu sa spotrebičov u žalovaného. Išlo o kotol L. XX (1 kus). Tým, že u žalovaného dochádzalo k odberu plynu meradlom, na ktorom boli pozmenené overovacie znaky v období od posledného fyzického odpočtu do momentu zistenia neoprávneného odberu plynu, automaticky dochádza k vzniku škody (rozhodnutia NS SR č. k. 4 Cdo 102/2010 a NS SR č. k. 1 Cdo 107/2008). Z uvedených rozsudkov týkajúcich sa § 82 ods. 1 písm. d) plynie, že: „Odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré či už na podnet alebo s jeho vedomím tohto zabezpečenia meradla porušili.“). Žalobca vychádzajúc z § 59 ods. 3 zákona o energetike č. 656/2004 Z. z. vzniknutú škodu vypočítal v súlade s vyhláškou č. 155/2005 Z. z. Vzhľadom na námietky žalovaného týkajúce sa ustálenia skutočnej škody dôsledkom neoprávneného odberu zemného plynu, súd do konania pribral súdneho znalca. Súdny znalec vypracoval znalecký posudok, ako i dodatky k znaleckému posudku, v ktorých zaujal stanovisko k overovacím znakom - plombám na plynomere a
následne vyčíslil skutočnú škodu vzniknutú neoprávneným odberom zemného plynu odporcom podľa spotrebiča zisteného na mieste odberu u žalovaného. Takto ustálená škoda za obdobie od 19. 01. 2011 do 10. 01. 2012 je vo výške 4 123,02 eura, ku ktorej pripočítal náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu v sume 247,55 eura. Znalec pri ustálení škody vychádzal zo začiatku a z konca vykurovacieho obdobia podľa údajov poskytnutých dodávateľom tepla MeT Šaľa a. s. Samotný výpočet škody spôsobený neoprávneným odberom zemného plynu vykonal podľa vyhlášky č. 155/2005 Z. z. § 1 ods. 1, písm. 6.2, t. j. v mesiaci od 19. 01. 2011 až do 10. 01. 2012. Do výpočtu bral z dôvodu, že v objekte sa nachádzali len predajne, prevádzku kotolne 12 hodín denne. Samotný výpočet vykonal podľa vzorca: NOP = D.P. 12, kde D je počet dní NOP, P je najväčší hodinový príkon plynových spotrebičov v kotolní v m3/h plynu. Z dôvodu, že v kotolni sa nevedie prevádzkový denník, výpočet odstavenia kotolne a opätovné spustenie kotolne za rok 2011 vykonal podľa prevádzky kotolní v meste Šaľa. Mesto Šaľa (okr. Galanta) a obec Chotín (okr. Komárno) sú v tej istej tepelnej oblasti (viď STN 73 0540-3). Počet vykurovaných dní je totožný. Údaje bral z výročnej správy MET Šaľa spol. s r. o. prevádzkovateľa kotolní za rok 2001. Za január 2011 odpočítal 18 dní (deň na výpočet škody je od dňa 19. 01. 2011) a za január 2012 pripočítal 10 dní (deň na výpočet škody končí 10. 01. 2012). Samotný výpočet škody za NOP je vykonaný v tabuľke (viď prílohu č. 3). Cenu plynu v jednotlivých mesiacoch zobral z výpočtu škody spôsobenej NOP z prílohy č. l ZP č. 22/2014. Celkovo znalec ustálil škodu za rozhodné obdobie v sume 4 123,02 eura, pričom množstvo odobratého plynu ustálil na 6 336 m3. Vychádzajúc z čl. 2 ods. 2 CSP, prvoinštančný súd v prvom rade vychádzal z rozhodnutia najvyššej súdnej autority, a to z uznesenia Ústavného súdu SR zo 14. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 137/2018. V predmetnom rozhodnutí ústavný súd konštatuje, že uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody, keďže náhrada škody plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu. Výška škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber. Pokiaľ je možné na základe preukázaného dôkazného stavu skutkovo ustáliť množstvo odobratého plynu, nie je na mieste aplikovať § 59 ods. 3 zákona o energetike, ktorého aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že súd v rámci určenia náhrady škody musí brať do úvahy všetky podklady, ktorými sa dá objektívne a spoľahlivo ustáliť skutočná škoda. Preto súd okrem výpočtu žalobcu podľa vyhlášky č. 155/2005 Z. z. v žalovanej výške 15 468,76 eura za rozhodné obdobie, vychádzal aj z predloženého znaleckého posudku znalca Ing. Alexandra Bartišeka, ktorý za rozhodné obdobie ustálil skutočnú škodu v sume 4 123,02 eura, pričom množstvo odobratého plynu ustálil na 6 336 m3. K námietkam žalobcu týkajúcich sa vypracovaného znaleckého posudku súd poznamenal, že formálny obsah znaleckého posudku ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti vykonanej za podmienok ustanovených v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znalcom pre zadávateľa, tvoria viaceré jeho časti (§ 17 ods. 3), ktoré vo vzájomných súvislostiach a aj ako celok musia zabezpečiť preskúmanie jeho obsahu a overenie odôvodnenosti postupov. Ak účastník chcel spochybniť závery znalca, bolo jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili. Žalobca okrem námietky, že znalcom používaná metodika pri výpočte škody, a to spotreba plynu počas pracovných dní v rozpätí 12 hodín a nulová spotreba cez dni pracovného voľna a pokoja nemá oporu vo vyhláške č. 155/2005 Z. z., žiadne dôkazné prostriedky nepredložil. Ďalšie dôkazy, z ktorých súd vychádzal za účelom zistenia skutočnej škody, boli vyúčtovacie faktúry od SPP a. s., teda od dodávateľa plynu žalovanému. Dodávateľ (SPP a. s.) za vyúčtovacie obdobie 19. 01. 2010 - 31. 12. 2010 na spornom odbernom mieste a so sporným meradlom (v. č. XXXXXXXXXXXX) vyúčtoval cenu 1 120,40 eura za množstvo odobratého plynu 2 659 m3. Za vyúčtovacie obdobie od 01. 07. 2009 do 18. 01. 2010 na spornom odbernom mieste a so sporným meradlom (v. č. XXXXXXXXXXXX) vyúčtoval cenu 901,39 eura za množstvo odobratého plynu 2 527 m3. V rozhodnom období 19. 01. 2011 - 10. 01. 2012, za ktoré dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, dodávateľ na spornom odbernom mieste a so sporným meradlom (v. č. XXXXXXXXXXXX) vyúčtoval množstvo odobratého plynu 2 303 m3. Dôsledkom neoprávneného odberu plynu predmetný údaj nemohol slúžiť ako podklad k vyúčtovaniu kúpnej ceny. Vyššie uvedené údaje o množstve odobratého plynu za obdobia pred a po neoprávnenom odbere súdu potvrdili, že použitie vyhlášky č. 155/2005 Z. z. spôsobom, akým si uplatnil žalobca, by bolo v rozpore so zákonom, a to z dôvodu, že taký výpočet náhrady škody by nezaisťoval len kompenzačný princíp, ale by ním došlo k akejsi „nadkompenzácii“ poškodeného, či k určitej forme sankcie neoprávneného odberateľa (viď nález ÚS ČR sp. zn. Pl. ÚS 29/13 z 01. 04. 2014). Vychýleniu zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom žalobcu ako dodávateľa plynu na náhrade skutočnej škody a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa, nakoľko v neprospech neoprávneného odberateľa by im napriek veľkej váhe sledovaného legitímneho cieľa
dodávateľa (ochrana jeho práv a všeobecne verejný záujem) išlo o neprimeraný zásah do majetkových práv. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z toho, že občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber. V rámci občianskoprávnej zodpovednosti je nutné hradiť skutočnú škodu, teda ujmu na majetku poškodeného a túto v danej veci bolo možné reálne zistiť. Súd na základe vyššie uvedených úvah a najmä vychádzajúc zo záverov súdneho znalca vysloveného v znaleckom posudku skutočnú škodu na spornom odbernom mieste za obdobie neoprávneného odberu plynu ustálil v sume 4 123,02 eura. Z uvedenej sumy súd následne odčítal istinu 1 831,50 eura, ktorá už žalobcovi bola v prvom rozhodnutí súdu právoplatne priznaná. Nakoľko súd považoval nárok žalobcu v ostatnej časti (15 468,76 eura - 1 831,50 eura - 2 539,07 eura - 247,55 eura) 10 850,64 eura za nepreukázaný, v tejto časti návrh zamietol. Žalobca k uplatnenej náhrade škody pripočítal i náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu plynu v celkovej sume 247,55 eura. Predmetná istina pozostáva zo zaistenia neoprávneného odberu vrátane dopravy 186,92 eura, posudok meradla (z. č. 142/2000 Z. z.) 27 eur, overenie plynomeru G4-G6 v sume 14,67 eura, oprava plynomeru G4-G6 v sume 18,96 eura. Uvedené náklady sú v súlade s § 1 ods. 9 vyhlášky č. 155/2005 Z. z. Žalobca si s uplatnením svojho nároku na náhradu škody uplatnil i úroky z omeškania od splatnosti vyúčtovania škody faktúrou č. 9000127620 so splatnosťou 15. 02. 2012. Súd predmetný nárok žalobcu na priznanie úrokov z omeškania považoval za dôvodný. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť škodu vzhľadom na jeho objektívnu zodpovednosť a na skutočnosti, že v rozhodnom období (v čase neoprávneného odberu plynu) odoberal plyn meradlom, na ktorom boli pozmeňované overovacie znaky. Žalovanému od začiatku konania bolo známe, že došlo k odberu plynu ako i skutočnosť, že nárok titulom náhrady škody v konaní si uplatnil žalobca. Dokonca žalobca uplatnenú škodu aj riadne vyúčtoval faktúrou s určenou lehotou splatnosti. Skutočnosť, že až v konečnom rozhodnutí súd ustálil výšku škody, na omeškanie žalovaného nemá vplyv, nakoľko žalovaný by mohol vykonať plnenie na základe vyúčtovacej faktúry žalobcu, a po ustálení prípadnej nižšej výšky škody (ako v predmetnom prípade), by si mohol svoj nárok voči žalobcovi uplatniť titulom bezdôvodného obohatenia vrátane príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania). Preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z istiny 1 832,50 eura priznanej v prvom rozhodnutí, nakoľko súd úrok z omeškania z tejto sumy v rozhodnutí nepriznal a na základe odvolania žalobcu i v tejto časti rozsudok zrušil odvolací súd a z istiny 2 539,07 eura (spolu 4 370,57 eura), a to od splatnosti vyúčtovania škody žalobcom až do jeho skutočného zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V predmetnom prípade si žalobca svojím návrhom uplatnil celkovú istinu 15 468,86 eura, úspešný bol v sume 4 370,57 eura. Úspech žalovaného v konaní je 72 % a úspech žalobcu je 28 %. Vychádzajúc zo zásad zakotvených v § 255 ods. 2 CSP a pomeru úspechu a neúspechu, úspešnosť žalovaného súd ustálil na 44 % (72 % - 28 %).
4. Proti vydanému rozsudku v časti II. a III. výroku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že súd priznal žalobcovi nad rámec sumy priznanej už rozsudkom pod č. k. 5Cb/106/2013 - 214 zo dňa 28. apríla 2016, sumu 2 539,07 € s príslušenstvom, t. j. len sumu do čiastky vyplývajúcej z doplnenia znaleckého posudku č. 22/2014 vypracovaného znalcom Ing. Alexandrom Bartišekom, ktorá predstavovala sumu 4 370,57 eura. Podľa súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobca chcel spochybniť závery znalca, bolo jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne závery znalca spochybnili. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že súdom požadované prostriedky použil, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania dňa 16. apríla 2019, na ktorom namietal nesprávnosť záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku, keďže znalec v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzného právneho predpisu (vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z. z.) množstvo zemného plynu, ktoré malo byť žalovaným v rozhodnom období odobraté, určil pomocou vzorca NOP = D.P.12 napriek skutočnosti, že sa podľa predmetnej vyhlášky v prípade odberateľov, akým bol aj žalovaný, má použiť vzorec NOP = D.P.24 (§ 2 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky). Znalec zároveň nebral do úvahy prevádzku plynového spotrebiča v dňoch pracovného pokoja (počas víkendov), a to napriek skutočnosti, že žalovaný neviedol a nedisponoval prevádzkovým denníkom kotolne, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že plynový spotrebič mal byť počas víkendových dní odstavený a nevyužívaný. Súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení napádaného rozhodnutia na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 29/13 z 1. apríla 2014, v súvislosti s ktorým je však potrebné uviesť, že Ústavným súdom Českej republiky posudzovaná právna úprava platná v Českej republike bola odlišná od právnej úpravy platnej v Slovenskej republike. Na rozdiel od právnej úpravy platnej v
Českej republike sa totiž v zmysle vyhlášky č. 155/2005 Z. z. v Slovenskej republike pri určovaní množstva odobratého zemného plynu zohľadňovala len existencia konkrétnych plynových spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti a ich skutočnej spotreby (v zmysle právnej úpravy platnej v Českej republike sa pri výpočte množstva odobratej energie nezohľadňovali skutočné spotrebiče nachádzajúce sa v nehnuteľnosti a ich spotreba, obdobie odberu mohlo predstavovať až 24 mesiacov pred jeho odhalením a odberateľ bol povinný zaplatiť za rozhodné obdobie spotrebu aj dodávateľovi elektrickej energie, nielen prevádzkovateľovi príslušnej sústavy). Na rozdiel od českej právnej úpravy sa tak v Slovenskej republike podľa vyššie uvedenej vyhlášky zohľadňovala existencia konkrétneho plynového spotrebiča a jeho spotreby počas 24 hodín, pričom za obdobie neoprávneného odberu plynu bolo možné na Slovensku považovať len obdobie od posledného odpočtu meradla, a to napriek skutočnosti, že k neoprávnenému odberu mohlo dochádzať aj počas dlhšieho obdobia (podľa úpravy platnej v Slovenskej republike bola vyhláškou č. 155/2005 Z. z. v prípade, ak nebolo možné zistiť obdobie neoprávneného odberu, stanovená tzv. „fikcia neporušenosti meradla“ v období pred odpočtom predchádzajúcim zisteniu neoprávneného odberu, t. j. za obdobie neoprávneného odberu plynu sa v zmysle ustanovenia § 1 ods. 4 vyhlášky mohlo považovať len obdobie začínajúce posledným odpočtom predchádzajúcim zisteniu neoprávneného odberu a končiace dňom, kedy bol neoprávnený odber odhalený a ukončený). Žalobca zároveň poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Nitre, ktorý sa s názorom žalobcu o nemožnosti zistiť skutočnú výšku škody ani znaleckým posudkom stotožnil, pričom poukázal na rozhodnutie vo veci pod sp. zn. 15Cob/58/2017. Rovnaký názor vyjadril odvolací súd aj vo svojom rozhodnutí vo veci pod sp. zn. 15Cob/116/2014. Zamietnutie zvyšku žalobcom uplatňovaného nároku súd prvej inštancie odôvodnil aj údajmi z faktúr dodávateľa plynu žalovaného vystavených za predošlé obdobia. Spotreba zemného plynu v období/ obdobiach predchádzajúcich obdobiu neoprávneného odberu plynu sa však nerovná spotrebe počas obdobia neoprávneného odberu plynu a takéto údaje teda nie sú údajmi, na základe ktorých by bolo možné zistiť výšku skutočne spôsobenej škody v rozhodnom období. V tejto súvislosti žalobca poukázal najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Obdo/32/2018, ktoré argumentáciu žalobcu potvrdzuje a z ktorého vyplýva, že v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nie je možné zistiť výšku skutočne spôsobenej škody, za túto sa nepovažuje ani predošlá či následná spotreba na odbernom mieste a na určenie množstva odobratého plynu a výšky škody je potrebné aplikovať metodiku vyplývajúcu z ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu. Keďže v prípade odberu plynu žalovaného nebolo a nie je možné zistiť výšku skutočne spôsobenej škody žalobcovi, mal prvoinštančný súd s poukazom na § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike rozhodovať o žalobcom uplatnenom nároku v súlade s metodikou vyplývajúcou z ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým v danom čase bola vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. S poukazom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/106/2013 - 360 zo dňa 16. mája 2019 v napadnutých častiach zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11 098,19 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11 098,19 € od 16. 02. 2012 až do zaplatenia a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a aj trov odvolacích konaní v rozsahu 100 %.
5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 15 468,76 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 16. 02. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom neoprávneného odberu zemného plynu. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 5Cb/106/2013 - 214 zo dňa 28. 04. 2016, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 831,50 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok), v ostatnej časti žalobu zamietol (II. výrok), uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovaného, a to jeho právnemu zástupcovi titulom súdneho poplatku za odpor 708,43 eura, titulom trov znaleckého dokazovania 185,88 eura a titulom trov právneho zastupovania 2 506,79 eura
do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (III. výrok), vrátil žalobcovi zostatok zloženého preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 114,12 eura na č. ú. M. z depozitného účtu tamojšieho súdu pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (IV. výrok) a vrátil žalovanému zostatok zloženého preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 114,12 eura na č. ú. M XXXX XXXX XXXX XXXX z depozitného účtu tamojšieho súdu pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (V. výrok). Na základe odvolania žalobcu odvolací súd uznesením č. k. 15Cob/57/2017 - 272 zo dňa 30. 11. 2017 uvedený rozsudok v napadnutej časti II. a III. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci odvolacím súdom a doplnení dokazovania súd prvej inštancie opätovne rozhodol vo veci, a to tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 539,07 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4 370,57 eura od 16. 02. 2012 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). V ostatnej časti súd žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 44 % (III. výrok). Proti tomuto rozsudku v časti II. a III. výroku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Na základe oboch prvoinštančných rozsudkov tak právoplatne priznaná pohľadávka žalobcu na istine predstavuje sumu 4 370,57 eura (1 831,50 eura + 2 539,07 eura) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4 370,57 eura od 16. 02. 2012 do zaplatenia.
8. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že sporným v konaní nebolo naplnenie predpokladu vzniku objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na jeho technickom (plynovom) zariadení, ale spôsob vyčíslenia škody vo vzťahu k množstvu odobratého plynu po tom, čo k porušeniu plomby na tomto zariadení došlo.
9. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 08. 2012 (ďalej len „zákon o energetike“), neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky.
10. Podľa § 59 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
11. Podľa § 59 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
12. Keďže žalovaný v rozhodnom období od 19. 01. 2011, t. j. od posledného fyzického odpočtu meradla, až do 10. 01. 2012, kedy bol zistený neoprávnený odber, odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, vznikla mu v súlade s citovaným § 59 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Pre určenie výšky vzniknutej škody podľa § 59 ods. 2 zákona o energetike je nevyhnutné poznať presné množstvo odobratého plynu, čo v prípade meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na jeho funkčnosť nie je možné. Spoľahlivé zistenie množstva tohto plynu za rozhodné obdobie nemožno objektívne určiť ani porovnaním s údajmi o spotrebe plynu na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie a ani za obdobie, ktoré po neoprávnenom odbere nasledovalo. Samotná škoda, ktorú si žalobca podanou žalobou uplatňoval, predstavuje okrem hodnoty neoprávnene odobratého plynu aj náklady v tejto súvislosti vynaložené, ktoré
mu už boli súdom prvej inštancie právoplatne priznané, t. j. náklady na zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy, výdavky spojené s vypracovaním posudku meradla a s overením plynomeru, ako aj výdavky spojené s opravou plynomeru. V súdenej veci žalobca ako prevádzkovateľ distribučne siete, ktorý bol neoprávneným odberom plynu priamo poškodený, nemal možnosť objektívne zistiť, aké množstvo plynu bolo počas doby trvania jeho neoprávneného odberu žalovaným skutočne odobraté. Podľa názoru odvolacieho súdu sa skutočne odobraté množstvo plynu nepodarilo určiť ani súdom ustanovenému znalcovi, ktorý pri jeho výpočte nezohľadnil kategóriu odberateľa plynu, akým bol žalovaný a ani možnú prevádzku plynového spotrebiča v dňoch pracovného pokoja. Z výsledkov vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že žalovaný neviedol prevádzkový denník kotolne, z ktorého by bolo možné zistiť, že plynový spotrebič žalovaného bol počas víkendových dní odstavený. Obidve uvádzané skutočnosti vzbudzujú dôvodnú pochybnosť o správnosti záverov znaleckého posudku Ing. Alexandra Bartišeka, ktorý celkovú škodu spôsobenú neoprávneným odberom za rozhodné obdobie vyčíslil v sume 4 370,57 eura.
13. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v posudzovanej veci neoprávneného odberu nemeraného plynu podľa § 59 ods. 1 písm. b) zákona o energetike sa vypracovaným znaleckým posudkom objektívne a spoľahlivo nepodarilo zistiť množstvo skutočne odobratého plynu pre účely určenia skutočne vzniknutej škody, a preto jeho výšku bolo možné určiť iba spôsobom predpokladaným v ustanovení § 59 ods. 3 druhá časť vety zákona o energetike, teda výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na základe vyhlášky č. 155/2005 Z. z.
14. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška MH SR č. 155/2005 Z. z.“), škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odseku 2 a sadzby za 1 m3 plynu, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu plynu pre domácnosti cenníkovou cenou pre odberateľov plynu v domácnosti v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu plynu sadzbou, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete, platná počas neoprávneného odberu plynu; príslušná sadzba za 1 m3 plynu, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete, sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.
15. Podľa § 2 písm. b) vyhlášky MH SR č. 155/2005 Z. z., množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta pri neoprávnenom odbere plynu mimo domácnosti alebo pri užívateľovi prepravnej siete alebo distribučnej siete podľa vzorca NOP = D. P. 24, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon všetkých plynových spotrebičov v m3/h alebo hodinová spotreba plynu pri technologických procesoch a výrobných procesoch.
16. Podľa § 369 ods. 1 veta prvá a druhá Obchodného zákonníka, v znení účinnom od 15. 01. 2009 do 31. 01. 2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR š. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01. 07. 2010 do 31. 01. 2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
19. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
20. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
21. Na základe citovaných ustanovení vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z. z. si žalobca vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom žalovaného za obdobie od 19. 01. 2011 do 10. 01. 2012 v celkovej výške 15 468,76 eura. Keďže vyčíslenie tejto škody považoval odvolací súd za vecne správne a jej pomerná časť vo výške 4 370,57 eura už bola žalobcovi súdom prvej inštancie právoplatne priznaná, odvolací súd v intenciách vyššie uvedených skutočností zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. výroku tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj zostávajúcu časť uplatnenej škody vo výške 11 098,19 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11 098,19 eura od 16. 02. 2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V časti priznaného úroku z omeškania mal odvolací súd za to, že ak žalovaný nenahradil žalobcovi spôsobenú škodu v lehote splatnosti faktúry č. 9000127620 zo dňa 01. 02. 2012, t. j. najneskôr do 15. 02. 2012, dňom nasledujúcim sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a je preto povinný platiť úroky z omeškania. Žalobca si ich uplatnil vo výške 9 % ročne z celej vyúčtovanej sumy 15 468,76 eura od 16. 02. 2012 až do zaplatenia. Keďže súčet úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB), platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 16. 02. 2012 (1 % ročne + 8 % bodov podľa cit. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.), predstavoval 9 %, žalobca si úrok z omeškania uplatnil od žalovaného v správnej výške.
22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
23. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, a preto mu odvolací súd v rámci zmeňujúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti III. výroku o trovách konania priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. V rámci odvolacieho konania mal žalobca takisto plný úspech, a preto mu odvolací súd priznal proti žalovanému aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.