Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/48/2019

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci navrhovateľov: X. I. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. XX, B. A., X. F. Ž., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. XX Š., X. M. Š., Z.. XX.X.XXXX, B. F. Č.. XX, X. V. Č., Z.. XX.X.XXXX B. K. XXX/X, Q., X. X. R., Z.. XX.X.XXXX, B. O. H. Č.. XXX, X. E. J., Z.. X.X.XXXX, B. L. H. Č.. XXX, všetci navrhovatelia zastúpení: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát so sídlom Potočná 169/85, Skalica, proti odporcom: X. P. U., Z.. XX.X.XXXX, B. O. H. XXX X. X. H. F. P. U.-Ž., Q., D.: XXXXXXXX, F. X. O. H. XXX, X. I. U., Z.. X.X.XXXX, B. O. H. XXX, obaja odporcovia zastúpení: JUDr. Darina Kurňavová, advokátka so sídlom Kapitulská 5, Trnava, o nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodujúc o návrhu navrhovateľov na zrušenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. -35 zo dňa 19.12.2019, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie v spojení s Opravným uznesením Okresného súdu Trnava č.k. -41 zo dňa 9.1.2020.

II. Konanie sa zastavuje.

III. Navrhovateľom v 1. až 6. rade sa náhrada trov konania voči odporcom v 1. a 2. rade nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Navrhovatelia v 1. až 6. rade sa návrhom doručeným súdu dňa 27.11.2019 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží odporcom v 1. a 2. rade, aby nenakladali s bytmi nachádzajúcimi sa v bytovom dome, súpisné číslo XXX, na parc. č. XXX/X, k. ú. O. H., obec O. H., H. K., evidované na LV č. XXXX a to konkrétne s bytmi: Byt č. X, 1. poschodie, vchod X, v bytovom dome súp.č. XXX, na parc. č. XXX/X a podiel o veľkosti 6851/39647 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku, evidované na LV XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1; Byt č. X, 1. poschodie, vchod X, v bytovom dome súp.č. XXX, na parc. č. XXX/X a podiel priestoru o veľkosti 4700/39647 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku, evidované na LV XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1; Byt č. X, 2. poschodie, vchod X, v bytovom dome súp.č. XXX, na parc. č. XXX/X a podiel priestoru o veľkosti 7113/39647 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku, evidované na LV XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1; Byt č. X, 2. poschodie, vchod X, v bytovom dome súp.č. XXX, na parc. č. XXX/X a podiel priestoru o veľkosti 6935/39647 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku, evidované na LV XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1; Byt č. X, 3. poschodie, vchod X, v bytovom dome súp.č. XXX, na parc. č. XXX/X a podiel priestoru o veľkosti 6935/39647 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku, evidované na LV XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1; a aby sa zdržali konania smerujúceho k prevodu vlastníckeho práva k popísaným nehnuteľnostiam na tretie osoby, zriadeniu záložného práva k týmto nehnuteľnostiam, ich zaťažovania právami tretích osôb a zdržali

sa uzatvárania záväzkových vzťahov v prospech tretích osôb umožňujúcich im užívanie predmetných nehnuteľností.

2. Okresný súd Trnava uznesením č.k.: -35 zo dňa 19.12.2019 v spojení s Opravným uznesením Okresného súdu Trnava č.k.: -41 zo dňa 9.1.2020, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel a odporcom uložil, aby nenakladali s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výroku uznesenia a aby sa zdržali konania smerujúceho k prevodu vlastníckeho práva k popísaným nehnuteľnostiam na tretie osoby, zriadeniu záložného práva k týmto nehnuteľnostiam, ich zaťažovania právami tretích osôb a zdržali sa uzatvárania záväzkových vzťahov v prospech tretích osôb umožňujúcich im užívanie predmetných nehnuteľností. Predmetné uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko bolo napadnuté odvolaním odporcov, o ktorom nebolo rozhodnuté vzhľadom na to, že navrhovatelia doručili súdu dňa 19.3.2020 návrh na zrušenie vydaného neodkladného opatrenia. Návrh na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia odôvodnili navrhovatelia tým, že po nariadení neodkladného opatrenia došlo k dohode medzi stranami sporu ohľadom prevodu vlastníckeho práva k bytom, ktoré boli predmetom tohto konania a tak pominula dôvodná obava navrhovateľov, že odporcovia budú prevádzať vlastnícke právo k bytom na tretie osoby a teda pominuli aj dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Odporcovia podaním zo dňa 29.4.2020 vyjadrili súhlas so zrušením neodkladného opatrenia, nakoľko uzatvorením kúpnych zmlúv medzi odporcami (na strane predávajúcich) a navrhovateľmi (na strane kupujúcich), ktorých predmetom je prevod vlastníckeho práva k jednotlivým bytom, odpadol dôvod, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené. Odporcovia však zotrvali na všetkých skutočnostiach a dôvodoch, ktoré uviedli v odvolaní zo dňa 20.01.2020 a zastávajú názor, že návrh podali navrhovatelia nedôvodne a zároveň neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odporcovia si vzhľadom na nedôvodnosť podania návrhu uplatnili voči navrhovateľom nárok na náhradu trov konania.

4. Navrhovatelia sa k uvedenému vyjadrili podaním zo dňa 24.6.2020 a uviedli, že zotrvávajú na tom, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný dôvodne, o čom svedčí postup súdu, ktorý návrhu vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil. K uzatvoreniu kúpnych zmlúv medzi stranami sporu došlo až po nariadení neodkladného opatrenia a teda nemožno hovoriť o nedôvodnosti podania. Vzhľadom na uvedené požadujú navrhovatelia priznať voči odporcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Podľa § 334 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

6. Predmetom tohto rozhodnutia je návrh navrhovateľov na zrušenie neodkladného opatrenia, keď takýto návrh má prednosť pred samotným odvolaním voči neodkladnému opatreniu, pričom o zrušení neodkladného opatrenia rozhoduje ten súd, ktorý ho nariadil.

7. Súd sa oboznámil s predloženým návrhom navrhovateľov na zrušenie neodkladného opatrenia, s vyjadreniami účastníkov konania a dospel k záveru, že návrhu možno vyhovieť, keď medzi účastníkmi došlo po nariadení neodkladného opatrenia k dohode ohľadne prevodu vlastníckeho práva k bytom, ktoré boli predmetom tohto konania, pominula tak dôvodná obava navrhovateľov, že odporcovia budú prevádzať vlastnícke právo k bytom na tretie osoby a teda pominuli aj dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odporcovia so zrušením neodkladného opatrenia súhlasili, nakoľko uzatvorením kúpnych zmlúv medzi odporcami (na strane predávajúcich) a navrhovateľmi (na strane kupujúcich), ktorých predmetom je prevod vlastníckeho práva k jednotlivým bytom, odpadol dôvod, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené. V súlade s uvedeným mal súd za to, že podmienky na zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle § 334 sú splnené, nakoľko bol navrhovateľmi podaný návrh na jeho zrušenie a odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Na základe vyššie uvedených skutočností súd Uznesenie Okresného súdu Trnava č.k.: -35 zo dňa 19.12.2019, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie v spojení s Opravným uznesením Okresného súdu Trnava č.k.: -41 zo dňa 09.01.2020 zrušil, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia. Zároveň výrokom II. súd konanie zastavil, keď predmetom tohto konania bolo len rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (ods.1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(ods.2) Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Nakoľko sa predmetným rozhodnutím konanie končí, súd rozhodoval i o nároku na náhradu trov konania. Navrhovatelia požiadali o zrušenie neodkladného opatrenia, nakoľko medzi stranami boli po nariadení neodkladného opatrenia uzavreté zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytom na navrhovateľov a teda odpadli dôvody, pre ktoré návrh podali a pre ktoré bolo neodkladné opatrenia nariadené, keď už nehrozí, že by odporcovia mohli akokoľvek s bytmi disponovať.

10. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Okrem zásady úspechu v spore platí aj zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v ustanovení § 256 ods. 1 CSP, ktorá stanovuje povinnosť nahradiť trovy konania tej zo strán, ktorá zavinila zastavenie konania. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Táto zásada sa aplikuje v situácii, keď dôjde ku skončeniu konania bez meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad danej veci - nakoľko nariadené neodkladné opatrenie súd predmetným uznesením vo výroku I. zrušil a dovtedy nenadobudlo pre odvolanie podané zo strany odporcov právoplatnosť. Pojem „procesné zavinenie“, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby alebo v návrhu na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. (doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a spol., Civilný sporový poriadok, Komentár, C.H.BECK, 2016, str. 933 - 939)

11. Je nesporným a v súdnej praxi ustáleným, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, nárok na náhradu trov konania má žalobca voči žalovanému, pretože žalovaný zavinil zastavenie konania. Súd poukazuje na to, že v danom štádiu konania sa dôvodnosť podaného návrhu skúma len z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcov k požiadavkám navrhovateľov - teda, či sa navrhovatelia domohli uplatneného nároku alebo nie (v tejto súvislosti odkazuje súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. : Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v § 142 OSP. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c) OSP s § 146 ods. 2 OSP vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný, alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Zavinenie na zastavení konania má žalovaný najmä vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť, pričom rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

12. I keď sa v danom prípade nejedná o späťvzatie žaloby, nakoľko návrh na zrušenie neodkladného opatrenia je inštitútom odlišným, následky sú v danom prípade totožné a dochádza k zastaveniu konania, preto má súd za to, že vyššie uvedené argumenty možno analogicky aplikovať aj na dané konanie.

13. To, čoho sa navrhovatelia domáhali návrhom v tomto konaní, nebolo síce uzavretie zmlúv o prevode vlastníctva bytov na navrhovateľov, ale ich návrh bol s vlastníckym právom k bytom úzko spojený, preto má súd za to, že uzavretie zmlúv o prevode vlastníckeho práva k jednotlivým bytom medzi navrhovateľmi a odporcami a tým odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, je tým prípadom, kedy po podaní návrhu na začatie konania uskutočnili odporcovia to, čo navrhovatelia svojím návrhom sledovali a tým odpadol dôvod pre nariadené neodkladné opatrenie a preto došlo k zastaveniu konania. Keďže súd považoval obavy uvedené v návrhu navrhovateľov za oprávnené, vydal vo veci neodkladné opatrenie, čím návrhu navrhovateľov vyhovel a teda ich návrh považoval za podaný opodstatnene. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že zavinenie na zastavení konania nutno pričítať odporcom, keď uzavretím zmlúv o predaji bytov s navrhovateľmi po začatí konania v podstate došlo k tomu, čo navrhovatelia svojím návrhom sledovali (a to aby nebolo ohrozené ich vlastnícke právo k bytom) a teda odporcovia procesne zavinili zastavenie konania, na základe čoho majú navrhovatelia voči nim nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

14. Odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 predstavuje ustanovenie § 257 CSP. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Účelom ustanovenia § 257 je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. (doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a spol., Civilný sporový poriadok, Komentár, C.H.BECK, 2016, str. 940 - 943)

15. Súd mal za to, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno navrhovateľom priznať nárok na náhradu trov konania voči odporcom. V konaní sa navrhovatelia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom, aby nenakladali s bytmi nachádzajúcimi sa v bytovom dome. Svoj návrh odôvodnili tým, že uzatvorili s odporcom v 1. rade ako fyzickou osobou podnikateľom Zmluvy o dielo, predmetom ktorých bolo zhotovenie bytov a nebytových priestorov s príslušenstvom v k. ú. O. H., s termínom ukončenia diela v decembri 2016 s tým, že záväzok bude splnený kolaudáciou diela a odovzdaním objednávateľovi. Kolaudačné rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 13.3.2017 a teda posledným dňom na splnenie záväzku predložiť zmluvu a konečnú faktúru bolo 28.3.2017. Zhotoviteľ toto nesplnil napriek tomu, že navrhovatelia si splnili voči odporcovi v 1. rade všetky finančné povinnosti vyplývajúce z uzatvorených zmlúv o dielo. Navrhovatelia od odporcu 1. žiadali predloženie kúpnych zmlúv a tiež to, aby došlo medzi stranami k dohode o tom, ako budú uhradené práce, ktoré boli odporcom vykonané naviac a ktoré neboli vopred písomne dojednané a odsúhlasené navrhovateľmi. Zároveň navrhovatelia poukazovali na vady, ktoré spočívali v tom, že úžitková plocha bytov uvádzaných v kolaudačnom rozhodnutí nebola v súlade s predmetom zmlúv o dielo (problémom boli pivnice). Odporca práce žiadal bezpodmienečne uhradiť, pričom navrhovateľom bolo oznámené, že pokiaľ práce neuhradia, nedostanú kľúče, byty predajú a na peniaze budú čakať. U navrhovateľov vznikla dôvodná obava, že odporcovia, ak budú zapísaní ako vlastníci na základe verejnej listiny záznamom, budú môcť nakladať bez obmedzenia so všetkými 6 bytovými jednotkami napriek tomu, že nie sú vlastníkmi stavby, ani jednotlivých bytov. Ak by sa odporcovia rozhodli realizovať prevody, tak tretie osoby by boli dobromyseľné a navrhovatelia by sa nemohli domôcť reálneho výkonu svojho práva, dokonca je predpoklad, že ani teoretickej istoty získania späť zaplatenej ceny. Zároveň odporca nesplnil záväzok, predať navrhovateľom podiely na parcele č. XXX, k. ú. O. H., na ktorom je bytový dom umiestnený, napriek tomu, že navrhovatelia za tieto podiely odporcovi kúpnu cenu uhradili. Súd síce návrhu vyhovel, tento však odvolaním napadli odporcovia, ktorí s ním nesúhlasili a tvrdili, že je nedôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Vo svojom odvolaní uviedli,

že navrhovatelia ničím nepreukázali, že by odporcovia uskutočňovali akékoľvek dispozičné úkony s predmetnými bytmi, ktoré by boli v neprospech navrhovateľov. Skutočnosť, že v predmetnej veci nedošlo ešte k podpisu zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytom v prospech navrhovateľov je spôsobená výlučne dôvodmi na strane navrhovateľov. Odporcovia im predložili predmetné zmluvy na vyjadrenie a podpis hneď po kolaudácii bytového domu, k podpisu zmlúv však nedošlo. Navrhovatelia 1. - 4. a 6. doteraz totiž neuhradili 4. splátku ceny diela podľa článku III., odsek 4.4 zmlúv o dielo, a tiež cenu za ďalšie plnenia, ktoré im poskytol odporca 1. Medzi stranami prebiehali rokovania o sporných otázkach, avšak navrhovatelia v snahe presadiť si zníženie kúpnej ceny k uzavretiu zmlúv o prevode vlastníckeho práva k bytom nepristúpili (iba navrhovateľ 5.), napriek tomu že byty už od júna 2017 nerušene užívajú. Nie je pravdou, že by si navrhovatelia voči odporcovi 1. splnili všetky finančné povinnosti vyplývajúce im z uzatvorených zmlúv o dielo. K odvolaniu sa vyjadrili navrhovatelia, ktorí uviedli, že nie je pravdou, že medzi stranami prebiehali rokovania o sporných otázkach. Nie odporcovia, ale navrhovatelia sa domáhali uzavretia kúpnych zmlúv na byty, nakoľko za ne už odporcom uhradili 90% kúpnej ceny. Odporcovia však podmieňovali uzavretie zmlúv úhradou plnení, ktoré však neboli vopred s navrhovateľmi dojednané. Tieto plnenia však navrhovatelia neboli ochotní odporcom uhradiť, keďže nevyplývali zo zmlúv o dielo. Pred tým, ako bolo o odvolaní voči nariadenému neodkladnému opatreniu rozhodnuté, došlo zo strany navrhovateľov k podaniu návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, nakoľko sa strany dohodli na uzavretí kúpnych zmlúv k bytom a tým odpadli obavy navrhovateľov z toho, že by odporcovia mohli s bytmi neoprávnene disponovať a spôsobiť im škodu, a tým odpadol aj dôvod nariadenia neodkladného opatrenia.

Zároveň sa obe strany vyjadrili, že žiadajú náhradu trov konania, nakoľko navrhovatelia mali za to, že konanie bolo zastavené z dôvodov na strane odporcov a naopak odporcovia mali za to, že návrh bol podaný nedôvodne a teda nárok na náhradu trov konania patrí odporcom.

16. Súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Stačí, ak sú skutočnosti tvrdené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené, nemusia byť aj preukázané, nakoľko to v niektorých prípadoch ani nie je vzhľadom na charakter konania možné. V odvolaní voči neodkladnému opatrenia a v následnom vyjadrení navrhovateľov bolo vznesených viacero tvrdení a námietok zo strany odporcov a tiež navrhovateľov, ktoré si vzájomne odporovali a vylučovali sa, a teda stali sa v konaní spornými, pričom ich podstatou bolo, ktorá zo strán bola zodpovedná za to, že k uzavretiu kúpnych zmlúv na predaj bytov došlo až po začatí tohto konania a vydaní neodkladného opatrenia. Tieto tvrdenia jednotlivých strán nemali byť kedy a ako preukázané. Bez riadneho dokazovania sa nedá s istotou vyhodnotiť, ktorá zo strán opodstatnene nepristúpila k uzavretiu kúpnych zmlúv, nakoľko za daným účelom by sa muselo vo veci vykonávať dokazovanie, ktoré by však len pre účely rozhodovania o trovách konania nebolo vôbec hospodárne či účelné. Z tohto dôvodu považuje súd vzájomne si odporujúce tvrdenia strán uvedené v konaní za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno priznať navrhovateľom náhradu trov konania voči odporcom. Podľa názoru súdu, by nebolo v súlade so spravodlivým usporiadaním vzťahov medzi stranami, ak by súd určil odporcom uhradiť trovy konania navrhovateľom, keď za danej situácie sa nedá s istotou určiť, koho vinou nedošlo k včasnému uzavretiu kúpnych zmlúv.

17. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prihliadol na všetky vyššie uvedené skutočnosti a rozhodol tak, že každá zo strán bude znášať svoje trovy konania, keďže navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal. Takéto usporiadanie vzťahov medzi stranami považuje súd za spravodlivé riešenie otázky trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie na tunajšom súde v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia /§ 357 písm. a) e) a m) CSP/. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a to ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania /§ 127 ods. 1 a 2 CSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.