Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8P-26-2024.pdf
PDF · 87.49 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/26/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: 1. A. B., nar. XX. XX. XXXX, občan SR, 2. C. B., nar. XX. XX. XXXX, občan SR, maloleté deti trvale bytom XXX XX D. C. XXX, t. č. Centrum pre deti a rodiny E., B. X, XXX XX E., maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: F. D. C., deti rodičov, matky: G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX D. C. XXX, občan SR a otca: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom 962 65 D. C. XXX, občan SR, za účasti Okresnej prokuratúry Zvolen, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen na nariadenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť u maloletých detí B., A. nar. XX. XX. XXXX a C. nar. XX. XX. XXXX v Centre pre deti a rodiny E., B. X, XXX XX E..
II. Matka maloletých detí G. H., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX a na výživu maloletej C. B., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou vo výške 30% zo životného minima na každé dieťa zvlášť vždy do 15.-teho dňa v mesiaci na účet Centra pre deti a rodiny, B. X, XXX XX E..
III. Otec maloletých detí A. B., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX a na výživu maloletej C. B., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou vo výške 30% zo životného minima na každé dieťa zvlášť vždy do 15.-teho dňa v mesiaci na účet Centra pre deti a rodiny, B. X, XXX XX E..
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 08. 02. 2024 domáhal, aby súd nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletými deťmi B. v I. J. K. L. M. E.. Zároveň žiadali, aby súd zaviazal rodičov na platenie výživného na maloleté deti po 30% zo životného minima. Svoj návrh odôvodnil tým, že v súčasnosti sú maloleté deti umiestnené na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8P/315/2023 zo dňa 13. 12. 2023 v Centre pre deti a rodiny v E.. Dôvodom umiestnenia bolo nezabezpečovanie riadnej starostlivosti zo strany rodičov. Úrad vedie rodinu na úseku sociálno-právnej ochrany od roku 2019 a to z dôvodu potreby ochrany práv a právom chránených záujmov maloletých detí. Matka má celkove 5 maloletých detí, z ktorých ani jedno nie je v súčasnosti u matky. Táto obýva murovanú stavbu, kde má k dispozícii jednu miestnosť. Maloleté deti boli, tak ako je vyššie uvedené umiestnené do I. J. K. L. M. E.. Zároveň bolo vytýčené stretnutie dňa 12. 01. 2024 za účelom ďalšieho smerovania maloletých detí. Na toto stretnutie sa rodičia vôbec nedostavili aj napriek tomu, že matka bola upovedomená o danom stretnutí. Pracovníčka uviedla, že deti sú umiestnené
v profesionálnej rodine, pričom aj adaptácia prebiehala v poriadku. Deti zo začiatku boli vzdorovité, ale v súčasnosti už rešpektujú pravidlá. Na základe tých skutočností, že v súčasnosti nemajú rodičia vytvorené podmienky pre maloleté deti tak žiadajú, aby súd rozhodol ako je vyššie uvedené.
2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
3. Súd z pracovného stretnutia zo dňa 12. 01. 2024 vo veci maloletých detí zistil, že rodičia maloletých detí sa bez ospravedlnenia nedostavili. V rámci záveru predmetného stretnutia je uvedené, že rodičia nateraz nemajú vytvorené vhodné podmienky, pričom cieľom stretnutia je nastavenie participovania na opatreniach smerujúcich k zabezpečeniu náhradnej rodinnej starostlivosti resp. aj pestúnskej starostlivosti.
4. Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci rodičov maloletých detí zistil, že otec ani matka maloletých detí v súčasnosti nie sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zároveň nepoberajú žiadne dávky.
5. Súd zo správy o povesti obce D. C. zistil, že v súčasnosti matka išla bývať do ubytovne do N., pričom dovtedy bývala matka v murovanej stavbe, kde hygiena bola na nízkej úrovni, kde nebola zavedená voda ani elektrika. Otec sa od januára nezdržiaval v obci, o deti sa síce staral, avšak bývanie bolo nevyhovujúce.
6. Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ohľadom pomerov rodičov zistil, že matka je t. č. nezamestnaná, neevidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a nepoberá žiadne dávky, nemá žiadny príjem. Žije na okraji B. N. v poľovníckej chate v podnájme u pána J. O.. Mesačný nájom hradí matka vo výške 300,- EUR. Na chodbe ubytovne sa nachádza spoločná sprcha a WC. Matka tu žije so svojím partnerom B. G.. Tento je nezamestnaný, neevidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Jeho príjem pozostáva z príležitostných brigád. Otec je nezamestnaný, neevidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, žije v N. na P. D. v ubytovni, ktorej vlastníkom je Mesto N..
7. Na pojednávaní konanom dňa 19. 03. 2024 zástupca navrhovateľa uviedol, že v súčasnosti sa pridržiavajú tohto návrhu a to predovšetkým z toho dôvodu, že rodičia maloletých detí nemajú vhodné podmienky, aby sa o tieto maloleté deti mohli starať. Zároveň uviedol tú skutočnosť, že ani nikto z blízkych rodinných príslušníkov ani iných osôb neprejavil možnosť, aby boli maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Na základe týchto skutočností, že došlo v súčasnosti k dobrému adaptovaniu maloletých detí v profesionálnej rodine žiadajú, aby súd návrhu vyhovel.
8. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že v súčasnosti otca videl v ich obci, ale že nedá sa uviesť či niekde robí alebo nie. Taktiež žiadajú, aby súd nariadil ústavnú starostlivosť.
9. Čo sa týka zástupcu Okresnej prokuratúry, tento poukázal na to, že v súčasnosti je vedené trestné konanie voči matke maloletej za zneužívanie práv a povinností k maloletému dieťaťu a v rámci trestného činu týrania zverenej osoby. Taktiež majú za to, že rodičia v súčasnosti nemajú vytvorené podmienky a je potrebné, aby bola nariadená ústavná výchova.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o rodine“) náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
11. Podľa § 44 ods. 3 písm. c) zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je ústavná starostlivosť.
12. Podľa § 54 ods. 1 zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
13. Podľa § 54 ods. 2 zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
14. Podľa § 54 ods. 3 zákona o rodine za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 54 ods. 4 zákona o rodine ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
16. Podľa § 54 ods. 5 zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
17. Podľa § 81 ods. 1 zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
18. Podľa § 81 ods. 2 zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
19. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh je v celom rozsahu dôvodný. Maloleté deti boli posledným rozhodnutím súdu zverené do ústavnej starostlivosti v rámci neodkladného opatrenia 8P/315/2023. Súd mal zároveň preukázanú tú skutočnosť, že maloleté deti sa v profesionálnej rodine dobre adaptovali. Na základe tých skutočností, že v zmysle § 44 ods. 3 zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby, teda ide o náhradnú osobnú starostlivosť alebo pestúnskej starostlivosti a žiadna z týchto foriem náhradnej starostlivosti v súčasnosti nie je u maloletých detí možná súd nemal inú možnosť ako nariadiť ústavnú starostlivosť po splnení podmienok v zmysle § 54 a nasl. Zákona o rodine. Zároveň súd však poukazuje na to, že nariadená ústavná starostlivosť nad maloletými deťmi je len prechodným, ale v súčasnosti nutným riešením zložitej životnej situácie, v ktorej sa aktuálne celá rodina maloletých detí nachádza. Vzťah medzi rodičmi a maloletými deťmi aj naďalej trvá. Súd taktiež poukazuje, že rodičia majú možnosť kontaktu s maloletými deťmi, ktoré však z vlastného konania žiadnym spôsobom nevyužívajú. Na základe tohto teda súd má za to, že je tu dôvod na určenie a nariadenie ústavnej starostlivosti.
26. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške výživného. Vo vzťahu k výživnému uložil rodičom povinnosť platiť na výživu maloletých detí výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na každé dieťa zvlášť, nakoľko v súčasnosti žiadne iné majetkové pomery rodičov neumožňovali určenie vyššieho výživného 27. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (C. m. p.) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. § 44 ods. 1, ods. 3 písm. c) zák. č. 36/2005 Z. z. § 54 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 36/2005 Z.z. § 81 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z. z . § 62 ods. 1,2, 3, 4, 5 zák. č. 36/2005 Z. z . § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. § 52 zák. č. 161/2015 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne (§ 362 C. s. p.).
Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.