Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: F. O., nar. XX.XX.XXXX, J. - X. Y., P. XX, v konaní právne zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 27, Prešov, proti žalovanej: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, J., J. F. XXXXX/XX, v konaní zastúpená: JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hrnčárska 2/A, Košice, IČO: 36 856 967, o zaplatenie 35.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. - 248 zo dňa 08.10.2019 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku III. o trovách konania.

Odmieta odvolanie proti výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Mení rozsudok vo výroku III. o trovách konania tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 35.000 eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 23.06.2015 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Tretím výrokom rozhodol o trovách konania tak, že stranám sporu nárok na ich náhradu nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovanú zaplatiť mu 35.000 eur spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 03.02.2015 do zaplatenia. Nárok odvodzoval od toho, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.01.2015, odpredal kupujúcemu H. S. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, obec V., kat. úz. V. za kúpnu cenu 111.500 eur. Kúpna cena mala byť vyplatená z úveru od banky O. a. s. vo výške 94.500 eur a zvyšná časť vo výške 17.000 eur bola zaplatená bezhotovostným prevodom. Reálne predávajúci však dostal okrem sumy 17.000 eur aj sumu 59.500 eur, a to od banky O., a.s., no nedostal sumu 35.000 eur, ktorú banka poukázala na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v R. R., a.s. Uvedený účet patrí žalovanej. Kúpna cena vo výške 35.000 eur patrila predávajúcemu, ale bola zaslaná na účet žalovanej, ktorá ju odmietla vydať aj napriek predžalobnej výzve.

3. Vo veci bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým bolo žalovanej zakázané nakladať s finančnými prostriedkami vo výške 35.000 eur vedenými na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, v R. R., a.s. až do právoplatného skončenia v predmetnej veci.

4. Z dôvodu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2017 medzi pôvodným žalobcom G. S. a F. O., bytom P. XX, J. - X. Y., súd prvej inštancie na návrh žalobcu pripustil na jeho miesto nového žalobcu, a to uznesením č. k. - 96 zo dňa 13.10.2017. Postupoval tak podľa , .

5. Žalovaná sa k veci vyjadrila tak, že so žalobou nesúhlasila a namietala tvrdenie, aby kupujúci sa pomýlil v čísle účtu, lebo je to ťažko uveriteľné, aby si zmluvné strany pred uzatvorením zmluvy neprečítali kúpnu zmluvu. Žalobu považoval za nedôvodnú.

6. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. - 151 zo dňa 17.04.2018, ktorý bol po podaní odvolania žalobcom zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. - 176 zo dňa 30.05.2019, v ktorom bolo súdu prvej inštancie uložené vyhodnotiť aktívnu legitimáciu žalobcu v súlade s princípmi spravodlivosti.

7. Prvoinštančný súd po doplnení dokazovania, a to aj výsluchom svedkov oboznámením predložených listín a citujúc ust. , ; ; a skonštatoval, že žalobca (resp. jeho právny predchodca) sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia na žalovanej v danej právnej veci, s tým odôvodnením, že jemu, ako predávajúcemu, mala byť a nebola zaplatená suma 35.000 eur, ktorá je časťou kúpnej ceny dojednanej medzi ním, ako predávajúcim a p. H. S., ako kupujúcim. Bolo preukázané a nebolo to žalovanou ani spochybňované, že suma 35.000 eur bola žalovanej poukázaná na jej účet vedený v banke. Žalovaná tvrdila, že s týmto účtom umožnila disponovať svojmu manželovi, a tak suma 35.000 eur, ktorá bola určená, ako časť kúpnej ceny z prevodu nehnuteľnosti uzatvorenej medzi G. S. ml. a H. S., zrejme na základe ústnej dohody medzi G. S. st. a E. Z., bude adresovaná z titulu vrátenia pôžičky na účet žalovanej.

8. Prvoinštančný súd zistil, že podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom G. S. ml.) ako predávajúcim a H. S. ako kupujúcim, bol jej predmetom prevod nehnuteľnosti, ktorých výlučným vlastníkom bol žalobca (jeho právny predchodca) zapísaných na LV č. XXX pre okres: J., obec: V., k.ú.: V., ako: pozemok - parcela registra „C“ s parcelným číslom XXX/X, o výmere 474 m2, druh: Záhrady ; pozemok - parcela registra „C“ s parcelným číslom XXX/X, o výmere 983 m2, druh: Trvalé trávne porasty; pozemok - parcela registra „C“ s parcelným číslom XXX/X, o výmere 240 m2, druh: Zastavané plochy a nádvoria; pozemok - parcela registra „C“ s parcelným číslom XXX/ X, o výmere 218 m2, druh: Zastavané plochy a nádvoria; stavba so súpisným číslom XX, na parcele č. XXX/X, druh: Zastavané plochy a nádvoria, výmera 218 m2, parcela registra „C“, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: rodinný dom.

9. Podľa predmetnej kúpnej zmluvy v čl. III. si predávajúci a kupujúci dohodli kúpnu cenu: „....dohodou zmluvných strán stanovená na 111.500 EUR (slovom: jedenstojedenásťtisícpäťsto EUR). Zmluvné strany sa dohodli, že časť kúpnej ceny vo výške 94.500 EUR (slovom: deväťdesiatštyritisícpäťsto EUR) bude zaplatená prostredníctvom úveru, ktorý kupujúcemu poskytne banka O., a.s. (ďalej aj ako „banka“) na základe Zmluvy o poskytnutí úveru a časť kúpnej ceny vo výške 17.000 EUR (slovom: sedemnásťtisíc EUR) bola zaplatená kupujúcim dňa 21.01.2015 bezhotovostným prevodom na účet predávajúceho číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Časť kúpnej ceny vo výške 94.500 EUR uhradí banka nasledovne: I. na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v R. R., a.s. uhradí banka peňažnú čiastku v sume 35.000 EUR, II. na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený O., a.s. uhradí banka peňažnú čiastku v sume v 59.500 EUR“.

10. Z listinného dôkazu - vyhlásenia A.. H. S. zo dňa 13.04.2015, v ktorom tento čestne vyhlásil, že v súvislosti s prevodom realizovaným dňa 02.02.2015 na ťarchu jeho účtu na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX bola realizovaná v sume 35.000 EUR formou čerpania úveru - na úhradu kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy, kde v dôsledku chyby pri vykonaní platobného styku, ktorá nebola spôsobená bankou, utrpel majetkovú ujmu pripísaním sumy platobnej operácie v prospech účtu príjemcu (XXXXXXXXXX/ XXXX). To, že H. S. čerpal úver, mal súd preukázané zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru evidovaného pod registračným číslom XXXXXX E (č.l.sp. 111 až 114 ). V zmluve bola uvedená výška a

účel úveru a ďalšie náležitosti úverovej zmluvy podľa čl. IV s názvom čerpanie úveru bodu 2. a dlžník bol povinný najmenej 5 pracovných dní predo dňom požadovaného čerpania písomne požiadať banku o čerpanie úveru. Podmienkou každého čerpania úveru bolo uhradenie všetkých splatných záväzkov dlžníka voči banke, najmä poplatku za spracovanie úveru ako aj splnenie ďalších podmienok uvedených v čl. Banka sa zaviazala zrealizovať čerpanie úveru najneskôr do 5 pracovných dní odo dňa splnenia podmienok uvedených v predchádzajúcej vete.

11. Zo zápisnice z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru odboru kriminálnej polície č. O.: S. - XXXX/X - Y. - J. - XXXX z výsluchu E. Z. zo dňa 30.01.2018 vyplynulo, že menovaný tvrdil o kúpnej zmluve uzatvorenej medzi predávajúcim G. S. a kupujúcim H. S., že túto zmluvu nevyhotovil. Číslo účtu vedeného v R., kde mala byť zaplatená suma 35.000 eur je účtom jeho manželky, ku ktorému má on dispozičné právo a z tohto účtu vybral 35.000 eur, t.j. peniaze, ktoré mal požičať G. S. staršiemu, pričom doklad o ich zapožičaní nemá.

12. Žalovaná vo veci uviedla, že jej manžel mal firmu, ktorá fungovala ako záložňa, v ktorej mu ona nepomáhala a kúpnu zmluvu medzi G. S. a H. S. videla pri výsluchu prvýkrát. Uviedla, že účet č. XXXXXXXXXX/XXXX je jej účtom, ku ktorému má dispozičné právo jej manžel E. Z. a tiež tvrdila, že nemala vedomosť o tom, aby jej suma 35.000 eur bola zaslaná na tento účet.

13. G. S., st. v uvedenej trestnej veci potvrdil, že pozná E. Z. a že bol konateľom spoločnosti U. R. s.r.o., ktorá uzavrela zmluvu so spoločnosťou pána Z.. Potvrdil, že bol prítomný pri predaji rodinného domu a celú vec predaja konzultoval s pánom Z., ktorý mu ponúkol vybaviť úver v F.. Kúpnu zmluvu vyhotovil Z., ktorému on poskytol všetky údaje. Dohodli sa, že časť peňazí požičia spoločnosti U. s.r.o., ktorá mala vyplatiť zvyšnú časť pôžičky Z.. Dodatočne zistil, že účet, kde bolo zaslaných 35.000 eur je účtom pani Z. a odvtedy tieto peniaze zadržiava.

14. G. S. ml. ako predávajúci a H. S. ako kupujúci v uvedenej trestnej veci vo výsluchu do zápisnice vedenej pod vyššie uvedeným číslom zhodne uviedli, že pri predaji rodinného domu bol zobratý z banky úver. Záležitosti ohľadom uvedeného organizoval ich otec cez pána Z., ktorý pripravil kúpnu zmluvu. Kúpnu cenu mala vyplatiť banka z úveru na účet predávajúceho, no neskôr zistili, že suma 35.000 eur bola zaslaná na cudzí účet.

15. V predmetnej veci bol vypočutý ako svedok E. Z., t.j. manžela žalovanej, ktorý tvrdil, že jeho firma Z. s.r.o., poskytovala požičiavaním finančné prostriedky S. st., v rokoch 2012 - 2013 vo výškach 15.000 eur, 30.000 eur, v rôznych sumách, ktoré boli priebežne vracané. Neskôr S. nemal na vrátenie finančných prostriedkov, preto mu svedok poskytol možnosť vybavenia úveru v F.. Keďže jeho pohľadávka voči G. S. st., bola vo výške 30.000 až 35.000 eur. Hypotéku tak vybavil na sumu 115.000 eur. Suma 35.000 eur bola jeho odmena za vybavenie úveru zo sumy 115.000 eur, ako aj zaplatenie časti dlžoby od G. a H. S.. Títo o uvedenom vedeli. Manželka svedka ani nezistila, že jej bola poukázaná nejaká suma na jej účet, lebo nesledovala tento účet a finančné prostriedky riešil doma jej manžel.

16. Žalovaná v priebehu konania nepreukázala žiaden právny dôvod na základe, ktorého by jej uvedená žalovaná suma mala byť zo strany kupujúceho nehnuteľnosť doručená teda poukázaná, súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy právnemu nástupcovi žalobcu. Pokiaľ ide o tvrdené skutočnosti, že išlo o zaplatenie pôžičky medzi tretími osobami súd mal za to, že tieto sú irelevantné pre posúdenie danej právnej veci, išlo o simulované úkony. Súd v danej právnej veci vychádzal z toho, že žalovaná nebola účastníkom kúpnej zmluvy a bolo nesporné, že suma 35 000 EUR na jej účet bola poukázaná, pričom na tieto finančné prostriedky žalovaná nemala právny dôvod a v priebehu konania ho ani nepreukázala.

17. Návrh žalovanej na výsluch svedkov v osobe pracovníka banky súd prvej inštancie ako nehospodárny zamietol.

18. K priznanej sume bol priznaný aj úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne podľa nariadenia vlády č. , a to od 23.06.2015 (od 1. dňa omeškania) až do zaplatenia. Žalobca žalovanú vyzval predžalobnou výzvou zo dňa 17.06.2015 na vrátenie sumy 35.000 eur, ktorú podal podacím hárkom zo dňa 22.06.2015. Lehota na plnenie tak uplynula ďalším dňom, tak od 23.06.2015 sa žalovaná dostala do omeškania. Prvoinštančný súd preto úrok z omeškania žiadaný žalobou už od 03.02.2015 zamietol.

19. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. ; , ; ; , . V danej veci zistil dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že právny predchodca žalobcu si neprečítal kúpnopredajnú zmluvu, spoľahol sa na svojho otca G. S. st. Tento zapríčinil celú situáciu a žiadal osobu, ktorá nie je poskytovateľom úveru a ani odborným poradcom s potrebnými vedomosťami o sprostredkovanie úveru, obišiel teda celý systém, ktorý má zabezpečovať právnu istotu pre účastníkov právnych úkonov. Právny predchodca žalobcu svojim benevolentným prístupom ako predávajúci zanedbal prevenčnú povinnosť, neskontroloval základné údaj, ktorých presnosť a najmä kontrola sú nevyhnutné. Z týchto dôvod súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovaná nárok na náhradu trov konania nemá z dôvodu, že v konaní bola až na minimálnu časť neúspešná.

20. Proti uvedenému rozsudku, a to čo do výroku III. o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že nie je mu pochopiteľné a zrejmé, z akých dôvodov a z „akého princípu spravodlivosti“ súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania naďalej postupoval vysoko formalisticky a arbitrárne. Odôvodnenie výroku o náhrade trov konania absolútne neobstojí, nemá žiadne skutkové opodstatnenie ani logiku a neobstojí ani právne. Aplikácia prichádza do úvahy iba výnimočne. S poukazom na Nález ÚS ČR a uviedol, že súd v prípade aplikácie ust. je povinný vytvoriť procesný priestor, umožniť stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia. V prejednávanej veci súd prvej inštancie takto nepostupoval. Tiež uviedol, že vo všeobecnosti platí, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Ide o výnimočné ustanovenie, ktoré sa aplikuje v prípade zvláštností jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Úvahy súdu musia vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ust. , preto nie je možné aplikovať kedykoľvek. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadnuť k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkového pomery oprávneného účastníka. Významným kritériom na aplikáciu uvedeného ustanovenia sú okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. a ÚS SR ). Postoj žalovanej od samého začiatku, keď bola vyzvaná bankou, kde má založený účet, či súhlasí s vrátením poukázanej sumy späť na účet banky, z ktorej boli poukázané úverové prostriedky, vyjadrila negatívny postoj, preto žalobca musel podať návrh jednak na neodkladné opatrenie o zákaze nakladať s touto sumou a následne žalobu. Aj v súdnom konaní zotrvávala na svojom negatívnom postoji, odmietala dobrovoľne vydať žalovanú sumu. Súd navyše odignoroval aj trestné stíhanie vedené na OR PZ v J. pod O.: S.-XXXX/X-Y.-XXXX, z ktorého vyplýva, že ani žalovaná, ani jej manžel E. Z. nemali žiaden právny vzťah s pôvodným žalobcom G. S. ako predávajúcim, a preto takýmto (podvodným konaním) E. Z., ktorý vyhotovil písomnú kúpnopredajnú zmluvu, do nej uviedol č. účtu svojej manželky na vyplatenie časti kúpnej ceny. Žalovaná preto mala povinnosť sumu 35.000 eur vrátiť oprávnenej osobe, prípadne banke. Neurobila tak ani po 5 rokoch od jej obdržania. O uvedenom sa vedie trestné stíhanie.

21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podala odvolanie aj žalovaná. Odvolanie odôvodnila a . Namietala, že nebolo preukázané tvrdenie o podvodnom zneužití situácie E. Z. pri písaní zmluvy. Je absurdným, aby E. Z. pripravoval písomnú kúpnopredajnú zmluvu, keď nebol v žiadnom vzťahu s bankou ani k pôvodnému žalobcovi. Zmluvné strany boli povinné pred podpisom si zmluvu riadne prečítať. Podľa odvolateľky z dôkaznej situácie vyplynulo, že dlžníkovými synmi bol fingovaný úver vybratý na zaplatenie dlhu za svojho otca E. Z., ktorým oznámil číslo účtu svojej manželky. Vzťah S. a E. Z. tu bol, lebo na účet jeho manželky plnili dlh ich otca za jeho firmu. Svedkovia G. a A.. H. S. boli opakovane predvolávaní na súdne pojednávanie, kde sa však nedostavili zrejme z dôvodu možnej konfrontácie s E. Z.. Podľa odvolateľky išlo o fingovaný predaj nehnuteľnosti, resp. rodinného sídla z brata na druhého brata a zneužitie inštitútu hypotekárneho úveru, z ktorého časť mala byť použitá na úhradu pôžičky ich otca E. Z.. Ďalej tvrdila, že konečným vlastníkom pohľadávky je E.. F., ktorý zaplatil G. S. sumu 10.000 eur. Žalobcu O., G. S. ani nepozná, ani sa s ním nestretol. Celé postúpenie pohľadávky zabezpečoval E.. F.. V ďalšom sa zaoberala okolnosťami postúpenia pohľadávky medzi terajším žalobcom a pôvodným žalobcom prostredníctvom právneho zástupcu E.. F.. Žalovaná v rámci pasívnej legitimácie opätovne zdôraznila, že v žiadnom prípade s uvedenou sumou nedisponovala, ani ju z bankového účtu nevybrala, a tak nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty neoprávneného obohatenia podľa . Žalovanú sumu prevzal jej manžel a ak by malo dôjsť k nejakému bezdôvodnému obohateniu, tak by sa mal obohatiť on, nie

žalovaná. E. Z. však použil uvedené prostriedky na vyrovnanie dlhu, ktorý mal G. S. st. voči nemu. Vytýkala súdu to, že nezdôvodňoval, že G. S. st. zapríčinil celú situáciu a obišiel systém zabezpečujúci právnu istotu účastníkov iných právnych úkonov. Právny predchodca žalobcu ako predávajúci nie svojim benevolentným prístupom zanedbal svoju prevenčnú povinnosť, ale úmyselne, cielene uviedol v spolupráci so svojim otcom a bratom tie údaje v kúpnej zmluve, ktoré sú na nej uvedené. Výpoveďami všetkých S. je preukázané, že existoval právny vzťah medzi pánom Z. a G. S. st. a systém fiktívnej kúpnej zmluvy a k nej prislúchajúcej úverovej zmluvy, ktorý vymyslel G. S. st., slúži len na to, aby vysporiadal svoj záväzok voči Z. a zároveň „rodinné sídlo“ zostalo v rukách rodiny S.. Práve G. S. st. spôsobil to, že celá hypotekárna zmluva prislúchajúca ku kúpnej zmluve medzi jeho synmi nesie znaky úverového podvodu. Nemôže sa v danej veci v žiadnom prípade jednať o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu. Ak by k nejakému neoprávnenému obohateniu aj došlo, mohlo by to byť z neplatného právneho úkonu, nakoľko celá hypotekárna zmluva bola podpísaná na základe omylu, do ktorého uviedol kupujúceho práve G. S. st. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca tak, že navrhol rozsudok v bode I. potvrdiť a zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania a v bode III. rozsudok zmeniť a rozhodnúť v zmysle jeho odvolania. Prvší rozsudok súdu prvej inštancie bol uznesením Krajského súdu v Prešove zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, kde bol vyslovený právny názor a po doplnení dokazovania bolo rozhodnuté rozsudkom, ktorý napadla žalovaná. Odvolateľka v odvolaní neuvádza nič nové, iba opakuje tvrdenia, ktoré sú nepravdivé, tendenčné a účelové, s ktorými sa prvoinštančný súd vyporiadal. Poukázal na prebiehajúce trestné stíhanie OR PZ O.: S.-XXXX/X-Y.- XXXX, ktoré nie je ukončené. V ďalšom poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. , ktorá bola rovnako právne kvalifikovaná ako vydanie bezdôvodného obohatenia. K argumentáciám žalovanej ohľadom postúpenia pohľadávky uviedol, že tieto nemajú žiaden právny význam a sú irelevantné v danej veci s poukazom na a nasl. (pozornosť upriamil na rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Postúpením pohľadávky sa nemení postavenie dlžníka s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. Obdo/V 82/2005. Ani hodnota postúpenej pohľadávky nie je obligatórnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky (NS ČR ). Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej riadne oznámené doporučeným listom z 22.08.2017, na čo žalovaná počas konania nereagovala. Dlžník s výnimkou prípadov uvedených v nemá k dispozícií obranu založenú na námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky (R NS ). Vo všeobecnosti platí a vyplýva z konštantnej judikatúry, že pokiaľ nie je zakázané pohľadávku postúpiť, dlžníkovi neprináleží rozhodovať o tom, komu a za koľko jeho veriteľ pohľadávku postúpil (NS ČR ). K obrane žalovanej, že ona sa neobohatila, lebo neprevzala sumu 35.000 eur uviedol, že majiteľom účtu je žalovaná, na jej účet bola poukázaná omylom, neoprávnene a nedôvodne suma 35.000 eur, a to vďaka omylu vyvolaného jej manželom, ktorý vybavoval úver v O., ktorý aj vyhotovil kúpnopredajnú zmluvu, aj keď to popiera, pričom žalovaná nemala s predávajúcim ani kupujúcim žiaden vzťah, preto išlo o omyl pri poskytnutí plnenia, kedy sa bezdôvodne obohatila a odmieta dobrovoľne vydať sumu 35.000 eur vrátane príslušenstva. Je preto potrebné, aby ten omyl a protiprávne konanie bolo odstránené rozhodnutím súdu.

23. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu vyjadrila tak, že účet v banke patril vlastnícky žalovanej, ale dispozičné právo mal jej manžel, ktorý si prisvojil žalovanú sumu za účelom vyrovnania dlhu od pána G. S. st. Nedošlo tak k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej. Finančné prostriedky na účet žalovanej boli poukázané na základe platnej a účinnej zmluvy, ktorej účastníci o všetkých podmienkach zmluvy vedeli, pred podpisom ju prečítali a riadne sa oboznámili s jej obsahom, s ktorým súhlasili. Súd musí vychádzať z takejto platnej zmluvy, na základe ktorej došlo k zavkladovaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastri. Podľa nej účastníci kúpnopredajnej zmluvy naplnili skutkovú podstatu úverového podvodu podľa . Poprela tvrdenia, aby E. Z. vybavoval úver v O., všetko tam režíroval, aby vyhotovil kúpnopredajnú zmluvu pre O.. Tretia osoba totiž nemôže vybaviť úver prostredníctvom banky. Žalovaná sa nijakým spôsobom neobohatila, nie je preto pasívne legitimovaná. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. K uvedenému vyjadreniu žalovanej zaujal svoje stanovisko žalobca tak, že poukázal na , kde je zavedený princíp formálnej pravdy, z ktorej vyplýva dôkazná iniciatíva výhradne pre strany sporu. S poukazom na princíp kontradiktórnosti konania a práva strany sporu na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov uviedol, že vyjadrenie žalovanej neobsahuje žiadne nové

právne skutočnosti, je iba opakovaním doterajších tvrdení. Žalovaná ignoruje právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení Krajského súdu Prešov. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. uviedol, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS/50/04. Navrhol preto rozsudok napadnutý žalovanou potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. K tomuto podaniu žalobcu sa žalovaná už nevyjadrila.

25. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.08.2020 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej čo do výroku I. nie je dôvodné a čo do výroku II. nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania ako dôvodné vyhodnotil odvolanie žalobcu čo do výroku o trovách konania.

26. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

27. Odvolací súd v zmysle ust. a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie čo do výroku I., keďže jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna, presvedčivá a vychádzala z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení.

28. V zmysle ust. sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia čo do výroku I., preto sa len obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné. To, že E. Z. sa podieľal na zabezpečení poskytnutia úveru a na tom, že do kúpnej zmluvy bolo uvedené č. účtu jeho manželky, na ktoré následne z úveru bola poskytnutá bankou suma 35.000 eur vyplýva z jeho výsluchu zrealizovaného súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 08.10.2019. Aj to, že sám uvedený svedok uviedol, že 5.000 až 10.000 eur z uvedenej sumy malo predstavovať jeho odmenu za vybavenie úveru, potvrdzuje jeho aktivitu v súvislosti s poskytnutím úveru. Rozhodujúcim a jednoznačným však bolo to, že suma 35.000 eur bola poskytnutá na účet žalovanej, ktorá bola jedinou vlastníčkou tohto účtu. Bolo jej povinnosťou v prípade, ak na účet bez právneho dôvodu bola žalovaná suma poukázaná, túto vrátiť späť ako jej nepatriacu. Ak žalovaná, ako vlastníčka účtu dovolila disponovať so svojim účtom svojmu manželovi E. Z. bez toho, aby sa zaujímala o uvedené, zodpovedá za vrátenie tejto sumy. Nie je preto možné súhlasiť s odvolacou námietkou žalovanej, že sa bezdôvodne neobohatila ona, ale jej manžel. Bola to práve žalovaná, ktorá umožnila manželovi, hoci ako disponentovi, vybrať z jej účtu jej neprináležiacu sumu 35.000 eur.

29. V konaní je irelevantné tvrdenie žalovanej, že zmluvné strany kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľností, a v ktorej bol uvedený jej účet, si riadne neprečítali túto zmluvu, lebo pre danú vec je to nerozhodujúce. Je pravdou, že zmluvná strana by si mala riadne preštudovať právny úkon, ktorý realizuje, aby sa riadne oboznámila s jeho obsahom. Ak však v zmluve je uvedené č. účtu bez konkrétneho uvedenia vlastníka tohto účtu, nie je možné iba na základe č. účtu identifikovať majiteľa tohto účtu bez overenia v príslušnej banke.

30. Odvolací súd považoval za nedôvodnú aj ďalšiu odvolaciu námietku týkajúcu sa tvrdenia o fingovanom úvere za účelom zaplatenia dlhu E. Z., t.j. manželovi žalovanej. Žalovaná nemala žiaden vzťah s účastníkmi kúpnopredajnej zmluvy, preto nebol preukázaný žiaden právny dôvod, na základe ktorého by jej mala byť z uvedenej kúpnej zmluvy poskytnutá suma 35.000 eur. Ak E. Z. tvrdil, že malo ísť o vrátenie pôžičky za otca zmluvných strán, teoreticky by mohla byť poskytnutá suma pripísaná na

jeho účet. Vo svojom výsluchu pripustil, že sa pomýlil pri udávaní č. účtu, lebo má celkom 5 účtov, ani jeho konanie nie je možné vyhodnotiť ako konanie zodpovedné a opodstatnené. Suma 35.000 eur je vysokou sumou, preto pri manipulácií s ňou je len dosť ťažké uveriť tvrdeniu, že sa pomýlil pri uvádzaní č. účtu, na ktorý má byť uvedená suma vyplatená.

31. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj ďalšiu námietku odvolateľky, že bratia S. neprišli na výsluch pred súd prvej inštancie z obavy konfrontácie. Do spisu boli predložené čestné prehlásenia, z ktorých súd prvej inštancie získal informácie a rovnako boli vyhodnotené aj výsluchy G. S. st., G. S. ml. a H. S., zo spisu vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru odborom kriminálnej polície č. O.: S.- XXXX/X-Y.XXXX. Rovnako ako nedôvodnú bolo nutné vyhodnotiť aj odvolaciu námietku týkajúcu sa aktivít právneho zástupcu žalobcu E.. F. ohľadom postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Zákon postúpenie pohľadávky umožňuje a upravuje v .

32. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rovnako ako súd prvej inštancie mal za to, že v predmetnej veci boli naplnené zákonné podmienky pre vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej v zmysle , a nutnosť vydať ho žalobcovi v zmysle .

33. Ešte je nutné dodať, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. , III.ÚS/209/04, I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013). Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 17.04.2016). Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanovisko strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z hľadiska logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do veci samej vytknúť nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I.ÚS/50/04).

34. Keďže odvolanie žalovaná smerovala aj proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá, odvolací súd odvolanie proti uvedenému výroku postupom podľa odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. V zmysle totiž odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Keďže žaloba v prevyšujúcej časti výrokom II. bola zamietnutá, bolo uvedeným výrokom rozhodnuté v prospech žalovanej, preto odvolanie proti uvedenému výroku nebola žalovaná oprávnená podať.

35. Výrok o trovách konania bol odvolacím súdom zmenený tak, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalobcovi iba v nepatrnom rozsahu neúspešnému v zmysle , bola priznaná plná náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu neboli v konaní preukázané také podmienky, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. , teda neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého tieto dôvody videl v tom, že právny predchodca žalobcu si neprečítal kúpnopredajnú zmluvu, spoliehal sa iba na svojho otca G. S. st. Za najzávažnejšie v predmetnom prípade odvolací súd považoval konanie E. Z., ktorý do kúpnopredajnej zmluvy uviedol č. účtu svojej manželky, na ktoré bola z úveru poskytnutá suma 35.000 eur. Ako to už bolo vyššie uvedené, iba prečítanie a oboznámenie sa s č. účtu bez toho, aby bol špecifikovaný v kúpnej zmluve aj majiteľ tohto účtu, nebolo možné zistiť ani pôvodným žalobcom, komu účet patrí. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd mal za to, že je správne a spravodlivé strane žalobcu priznať trovy prvoinštančného konania. Z uvedených dôvodov bol preto výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania postupom podľa zmenený, lebo neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov konania proti neúspešnej žalovanej. V zmysle ust. o výške trov konania, a to tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho, rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).