Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/16/2019

Potvrdené rozhodnutím 19Co/13/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: D.. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., O. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom so sídlom Stará cesta 3139/6, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 51 151 227, proti žalovanému: Slovenská republika - SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36022047, o zaplatenie sumy 197.200 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 13C/16/2019-126 zo dňa 08.09.2020 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok s upresnením, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobkyne D.. V. Č., P.. X.X.XXXX, Y. E., O. XXXX/XX, proti žalovanému Slovenská republika - SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36022047, v konaní o zaplatenie sumy 197.200,- eur, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 12.8.2019 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 197.200,-- eur, ktorá pozostáva z náhrady škody vo výške 97.200,-- eur, ku ktorej došlo tak, že žalovaný jej spôsobil finančnú stratu na projekte, v ktorom išlo o objekt s dvoma nebytovými priestormi na prenájom a podnikanie a s troma trojizbovými samostatnými bytovými jednotkami. Z dôvodu ťažkého poškodenia mena žalobkyne a celej rodiny pre nezmyselný a od počiatku podvodný ťahajúci sa súdny proces, spoločenskú ujmu, ktorá pretrváva dodnes, žiada aj o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,-- eur. Žalobkyňa uviedla, že dňa 17.6.2015 požiadala D. E. o vydanie záväzného stanoviska k projektu stavby „polyfunkčný bytový dom“ a následne návrh na rozhodnutie o umiestnení stavby. Zo strany Vodohospodárskeho podniku, š. p., bola podaná námietka voči danej stavbe, kvôli čomu D. E. rozhodlo o prerušení konania o umiestnení stavby. Poukázala aj na dlhoročný spor vedený pod sp. zn. , v ktorom sa práve žalovaný domáhal určenia vlastníctva nehnuteľností, pričom v tomto konaní nebol úspešný. Žalobkyňa ako žalovaného označila Slovenskú republiku - Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. K vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedla, že ako žalovaného označuje Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. a v písomnom zo dňa 23.7.2020 uviedla, že trvá na pôvodnom označení žalovaného, teda Slovenská republika - Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Zároveň v tomto podaní žalobkyňa uviedla, že považuje všetko za dokázané, preto sa ani nezúčastní na predbežnom prejednaní sporu.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a taktiež aj nesprávne označenie subjektu oprávneného konať za štát. Poukázal na ust. o štátnom podniku, v zmysle ktorých podnik nezodpovedá za záväzky štátu alebo iných subjektov a ani štát nezodpovedá za záväzky podniku. Zo zákona vyplýva, že Slovenský vodohospodársky podnik, ako štátny podnik, koná v mene štátu len v prípade vlastníckeho práva hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré spravuje, resp. pri správe ktorých vzniká spor o vlastnícke právo štátu. K uplatnenému nároku na náhradu škody poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa podala na D. E. žiadosť o vydanie záväzného stanoviska v čase, keď na Okresnom súde E. ešte stále prebiehalo súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetným parcelám, z čoho vyplýva, že žalobkyňa týmto svojim konaním porušila svoje povinnosti a zamlčala pred stavebným úradom skutočnosť o prebiehajúcom súdnom konaní, ktorého bola účastníčkou a ktorého sa aktívne zúčastňovala. Žalobkyňa

ani po odpadnutí prekážky prerušenia konania neiniciovala pokračovanie v konaní a navyše žaluje subjekt, ktorý si v územnom konaní v súlade so zákonom iba hájil svoje oprávnené záujmy. Poukázal aj na to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. K zmene označenia žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 18.6.2020 uviedol, že týmto úkonom žalobkyne by došlo k zámene subjektov, ktorú nepripúšťa. V právnej úprave došlo k zmene v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou (), pretože podľa platnej právnej úpravy je možné rozhodnúť len o zmene strany konania v zmysle ust. . Zákonodarca to odôvodňuje tým, že v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom a nie pokračovaním pôvodného sporu. Na predbežnom prejednaní sporu žalovaný zotrval na svojich písomných vyjadreniach.

3. Na prejednanie veci súd nariadil predbežné prejednanie sporu v zmysle . Žalobkyňa oznámila súdu, že sa predbežného prejednania sporu nezúčastní, pretože podľa jej názoru všetko bolo dokázané. Z tohto dôvodu súd v zmysle rozhodol, že predbežné prejednanie sporu sa uskutoční v neprítomnosti žalobkyne. Keďže žiadna zo strán už nenavrhla vykonať dôkazy, súd v zmysle na predbežnom prejednaní sporu rozhodol vo veci samej. 4. Z obsahu žaloby, najmä z písomných vyjadrení žalobkyne, vyjadrení žalovaného a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu žiadosti o vydanie záväzného stanoviska, vyjadrenia D. E. z 2.2.2016, návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, výpisu z LV č. XXXX, oznámenia o začatí územného konania, námietok voči stavbe „polyfunkčný bytový dom“, rozhodnutia o prerušení konania, stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva E., vyjadrenia Slovak Telekom, a. s., vyjadrení SPP Bratislava, Okresného úradu E., Krajského pamiatkového úradu E., Slovenskej správy ciest, Východoslovenskej distribučnej, a. s., OR HaZZ E., PVPS, a. s., E., rozsudku Okresného súdu E. č. k. -734 zo dňa 20.7.2017 a rozsudku KS v E. č. k. -790 zo dňa 11.12.2018, súd zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobkyňa sa domáha náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy v celkovej výške 197.200,-- eur z čoho suma 97.200,-- eur predstavuje náhradu škody a suma 100.000,-- eur predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaná si tieto nároky uplatňuje v súvislosti s konaním Slovenského vodohospodárskeho podniku, a. s., ktorý v konaní vedenom na Okresnom súde E. pod sp. zn. sa domáhal v mene Slovenskej republiky určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a v rámci konania o umiestnení stavby podával vo svojom mene námietky.

6. Listinnými dôkazmi žalobkyňa preukázala, že dňa 17.6.2015 žiadala Mesto E. o vydanie záväzného stanoviska k projektu stavby „polyfunkčný bytový dom“, ktorý mal byť postavený v E. na pozemkoch parc. č. 2953/12 a parc. č. 2953/13. Mesto E. dňa 2.2.2016 vydalo súhlasné stanovisko. Dňa 21.4.2016 žalobkyňa podala návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Dňa 20.5.2016 Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., doručil Mestu E. námietky voči realizácii stavby „polyfunkčný bytový dom Poprad parc. č. 2953/12 a č. 2953/13“. V rámci námietok žiadal, aby správny orgán prerušil územné konanie. Mesto E. rozhodnutím zo dňa 13.7.2016 rozhodlo o prerušení územného konania. Žalobkyňa tiež predložila listinné dôkazy (čl. 18 až 29), ktorými preukazuje súhlasné stanoviská dotknutých spoločností a príslušných štátnych orgánov k zamýšľanému projektu.

7. Žalovaný sa na základe žaloby doručenej Okresnému súdu E. dňa 9.4.2009 vedenej pod sp. zn. domáhal určenia vlastníckej hranice k pozemku parc. č. KNC 2955/1, zapísaného na LV č. XXX. Po zmene žaloby sa v tomto konaní domáhal určenia vlastníctva k novovytvoreným parcelám CKN 2953/38 a CKN 2953/39, nachádzajúcich sa v k. ú. E., na základe geometrického plánu č. 31/2013 vyhotoveného M.. G. Y., ktoré boli odčlenené z parciel č. 2953/12 a č. 2953/13. Rozsudkom Okresného súdu E. č. k. -734 zo dňa 20.7.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v E. č. k. -790 zo dňa 11.12.2018 bola žaloba zamietnutá, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 15.1.2019.

8. Podľa - v platnom znení každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

9. Podľa § 442 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

10. Podľa § 11 cit. zákona fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

11. Podľa § 13 ods. 1 cit. zákona fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

12. Podľa o štátnom podniku v platnom znení podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

13. Podľa § 5 ods. 2 cit. zákona podnik nezodpovedá za záväzky štátu alebo iných subjektov. Štát nezodpovedá za záväzky podniku, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

14. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha náhrady škody vo výške 97.200,-- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,-- eur. Podľa tvrdení žalobkyne uplatnené nároky mali vzniknúť v súvislosti s konaním Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., spočívajúcim v podaní námietok, ktoré spôsobili prerušenie územného konania a tiež vyplývajúcimi z konania štátneho podniku v mene Slovenskej republiky v rámci vyššie uvedeného súdneho konania. Žalovaný v rámci obrany namietol nedostatok vecnej legitimácie. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý preukazuje, či práve žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva, a či práve ním označený žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým súkromným subjektívnym právom. Otázka vecnej legitimácie je ústredným pojmom sporového dokazovania, pretože pre úspešné uplatnenie nároku musí žalobca preukázať, že je aktívne vecne legitimovaný, teda že je nositeľom subjektívneho práva a súčasne, že subjekt, ktorý označí ako žalovaného, je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti.

15. Stranami sporového konania sú žalobca a žalovaný. Žalobca je stranou, ktorá disponuje žalobou a z jeho iniciatívy sa začína sporové konanie. Žalobca je teda subjektom, ktorý v žalobe vymedzí predmet sporu ako aj okruh osôb, voči ktorým si svoje právo uplatňuje. Toto oprávnenie prináleží len žalobcovi, ktorý však nesie aj procesnú zodpovednosť za to, či unesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, a či subjekt, voči ktorému si nárok uplatňuje, je pasívne legitimovaným subjektom v spore.

16. Žalobkyňa v žalobe ako žalovaného označila Slovenskú republiku - Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Po vyjadrení žalovaného upravila označenie subjektu na Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., čo žalovaný namietal, pretože by išlo o zámenu subjektu, keď by už žalovaným nebola Slovenská republika, ale Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Možno súhlasiť so žalovaným, že by sa v danom prípade jednalo o zámenu subjektov, ktorú na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy už neumožňuje. V zmysle zmenu strany sporu možno pripustiť len za predpokladu, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. V ďalšom podaní už žalobkyňa uvádzala, že trvá na pôvodnom označení, teda súd vychádzajúc so žalobkyňou vymedzeného okruhu strán sporu má za to, že žalovaným je Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení z 22.5.2020 výslovne uviedla, že si neuplatňuje nárok v zmysle , teda nejde o zodpovednosť štátu za náhradu škody spôsobenej nesprávnym rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a tvrdila, že Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., konal proti o štátnom podniku sám, pričom má za to, že hoci išlo o konanie, v ktorom vystupoval ako správca štátneho majetku, ktorý mu štát zveril, tak konal vedome sám vo vlastnom mene a ak takýmto konaním spôsobil škodu, je povinný ju sám nahradiť.

17. Keďže žalobkyňa ako žalovaného označila Slovenskú republiku, súd musel skúmať, či takto označený žalovaný môže byť nositeľom právnej povinnosti, ktorá zodpovedá tvrdenému právu žalobkyne. Ak by bola daná pasívna legitimácia Slovenskej republiky, ale v konaní by bola zastupovaná nesprávnym subjektom, tak by súd mohol zvoliť postup v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.9.2012, na ktoré poukazoval žalovaný. V takom prípade by teda išlo len o odstraňovanie vád podania. Ak namiesto štátu by mal byť žalovaný štátny podnik, išlo by už o iný subjekt, kde by súd mohol povoliť zmenu iba za splnenia podmienok vyplývajúcich z , teda k prechodu práv a povinností by muselo dôjsť po začatí konania. Podmienky na zmenu strany sporu

splnené neboli a ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobkyňa trvala na označení subjektu žalovaného tak, že je ním Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský vodohospodársky podnik, š. p.

18. Vzhľadom na charakter uplatneného nároku je potrebné poukázať na ust. o štátnom podniku, v zmysle ktorého podnik je právnickou osobou a v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. V zmysle cit. zákona štát nezodpovedá za záväzky podniku a ani podnik nezodpovedá za záväzky štátu alebo iných subjektov. Z uvedeného vyplýva, že štátny podnik je samostatným subjektom, ktorý má vlastnú právnu subjektivitu, teda je aj samostatne účastníkom právnych vzťahov. Aj z listinných dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že v územnom konaní vystupoval Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. vo svojom mene, teda ak k vzniku škody malo dôjsť v súvislosti s týmto konaním, tak nemôže niesť zodpovednosť za prípadnú škodu štát. V súdnom konaní sp. zn. bola účastníkom Slovenská republika, za ktorú konal Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. a to v súlade s ust. cit. zákona. Aj v takom prípade však ak by konaním Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., malo dôjsť k vzniku škody, s poukazom na ust. cit. zákona by zodpovedal za túto škodu štátny podnik. Vychádzajúc z týchto skutočností súd dospel k záveru, že tvrdeniami žalobkyne nebolo preukázané, že by za škodu tak, ako ju vymedzuje žalobkyňa, mal zodpovedať štát, teda nebolo preukázané, že by štát mal byť nositeľom tvrdenej povinnosti, a že by z tohto dôkazu bola daná jeho pasívna legitimácia v spore. Nedostatok pasívnej legitimácie subjektu označeného v žalobe ako žalovaného, má za následok neúspešnosť podanej žaloby. Keďže súd vzhľadom na tvrdenia účastníkov a predložené listinné dôkazy dospel k záveru, že Slovenská republika nie je pasívne legitimovaným subjektom v spore, s poukazom na vyššie uvedené žalobu zamietol.

19. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že priznal náhradu trov konania žalovanému, ktorý bol v spore v celom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením postupom podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).