Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/62/2017

Zmenené rozhodnutím 17Co/33/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Ľubice Bajzovej v spore žalobcu: P. T., trvale bytom M., zast. Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Pred poľom 1652, Trenčín, IČO: 36 857 882, proti žalovanému: ERROX s.r.o., so sídlom 28. októbra 1176/37, Trenčín, IČO: 46 728 252, zast. advokátska kancelária Hulín s.r.o., so sídlom Hurbanova 20, Trenčín, IČO: 50 647 679, o odstránenie stavieb, o odvolaniach žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. septembra 2020, č.k. 14C/62/2017-255, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o zamietnutí žaloby a vo výroku IV. o náhrade trov konania o žalobe p o t v r d z u j e . II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania o vzájomnej žalobe m e n í tak, že žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe. III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: P. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Rakúska republika, M. XX, XXXX A. am X., práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Trenčín, ul. Pred poľom 1652, IČO: 36 857 882 proti žalovanému: ERROX s.r.o. so sídlom v Trenčíne, 28.októbra 1176/37, IČO: 46 728 252 o odstránenie stavieb takto

rozhodol:

I. Konanie o vzájomnom návrhu žalovaného na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby predajného stánku č. X, nachádzajúci sa na parcele č. XXX/X a predajného stánku č. X, nachádzajúceho sa na parcele č. XXX/X, v k .ú. S., spočívajúce v práve tieto pozemky užívať, zapísané na LV č. XXXX, v k. ú. S. sa z a s t a v u j e .

II. Žalobcovi sa v späťvzatej časti proti žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

III. Žaloba sa z a m i e t a .

IV. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania vo veci samej proti žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť na vlastné náklady stavby predajný stánok (box) č.X a predajný stánok (box) č.X stojace na pozemku KN-C s parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.123 m2, pozemku KN-C s parc.č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2 a na pozemku KN-C s parc.č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2 evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre k.ú. S. do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Uviedol, že je vlastníkom vyššie uvedených pozemkov a žalovaný užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu spôsobom umiestnenia dočasných stavieb - predajných stánkov ( boxov) č. X a X pre výkon jej podnikateľskej činnosti (ďalej aj ako „stavby“). Z podkladov a informácií poskytnutých mu stavebným úradom žalobca zistil, že stavby boli povolené ako dočasné stavby s povoleným časom užívania, ktorý už uplynul a teda uplynutím doby ich povolenia sa tak stavby stali nepovolenými stavbami. Žalovaný užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu na ktorom stavby stoja neoprávnene, bez právneho titulu, ktorý by ho oprávňoval k ich užívaniu. Listom zo dňa 09.10.2017 žalobca zaslal žalovanému výzvu na odstránenie stavieb, avšak bezvýsledne. Žalobu odôvodňuje svoj nárok poukazom na ust. a súčasne aj na ust. . Ako dôkaz predložil LV č. XXXX pre k.ú. S. a domáhal sa zabezpečenia spisu vedeného stavebným úradom, mestom Trenčín ohľadom týchto stavieb.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a vydať nasledujúci rozsudok : Súd zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka stavby - predajný stánok č. 1, nachádzajúci sa na parc.č. XXX/X k.ú. S. vecné bremeno, spočívajúce v práve užívať pozemok parc reg. C s.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria v k.ú. S. o výmere 24 m2, zapísaná na LV č. XXXX tak, že vlastník stavby -predajný stánok č. 1, nachádzajúci sa na parc.č. XXX/X k.ú. S. je oprávnený a vlastník parc.reg. C s.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria v k.ú. S. o výmere 24 m2 je povinný strpieť a umožniť vlastníkovi užívanie stavby - predajný stánok č. 1, nachádzajúci sa na parc.č. XXX/X k.ú. S. a to nepretržite. Vlastník stavby - predajný stánok č.X , nachádzajúci sa na parc.č. XXX/X k.ú. S. je povinný platiť peňažnú náhradu za užívanie pozemku parc.reg. C s.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria v k.ú. S. o výmere 24 m2 vo výške 72€ mesačne; súd zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka stavby - predajný stánok č. 2, nachádzajúci sa na parc.č. XXX/X k.ú. S. vecné bremeno, spočívajúce v práve užívať pozemok parc reg. C s.č. XXX/X

- zastavané plochy a nádvoria v k.ú. S. o výmere 15 m2, zapísaná na LV č. XXXX tak, že vlastník stavby -predajný stánok č. 2, nachádzajúci sa na parc.č. XXX/X k.ú. S. je oprávnený a vlastník parc.reg. C s.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria v k.ú. S. o výmere 15 m2 je povinný strpieť a umožniť vlastníkovi užívanie stavby -predajný stánok č. 2, nachádzajúci sa na parc.č. XXX/X k.ú. S. a to nepretržite. Vlastník stavby - predajný stánok č.X , nachádzajúci sa na parc.č. XXX/X k.ú. S. je povinný platiť peňažnú náhradu za užívanie pozemku parc.reg. C s.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria v k.ú. S. o výmere 15 m2 vo výške 45€ mesačne a zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Uviedol, že predajné stánky

- box č.X na parc.č. XXX/X a box č.X na parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č. XXXX v k.ú. S. na Q. X v S. nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 1.9.2017. Dňa 18.6.1993 vydal Obvodný úrad životného prostredia v Trenčíne kolaudačné rozhodnutie na dočasnú stavbu pod č. ŽP XXXX/XXXX-Ta na dobu do 31.12.2002 na základe návrhu navrhovateľa PEEP spol s.r.o. , ktorým bolo povolené užívanie 6ks predajných nepotravinárskych stánkov v k.ú. S. na parc.č. XXX a v prípade stánkov X a X sa jedná o povolené stavby spolu s ostatnými predajnými stánkami. Žalobca je dlhodobým vlastníkom pozemkov, na ktorých stánky stoja či už ako fyzická osoba, alebo prostredníctvom svojich obchodných spoločností. Žalobca mal ako prenajímateľ so spoločnosťou REALITY-NÁJOMNÁ, a.s. so sídlom Nová ulica 1588, Stupava IČO: 36 351 440 uzatvorenú nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom pozemkov pod stánkami a žalovaný mal so spol. REALITY-NÁJOMNÁ, a.s. uzatvorenú Dohodu o užívaní č. N/XXXXXX/XXXX, s tým, že listom z 27.7.2017, ktorý prevzal právny predchodca žalovaného B. L. list od REALITY-NÁJOMNÁ, a.s. mu bolo oznámené, že jej nájomný pomer bol ukončený k 31.8.2017 v dôsledku čoho mal zaniknúť aj vzťah založený Dohodou o užívaní. Žalovaný tvrdil, že stavby predajných boxov X a X sú stavebnotechnicky neoddeliteľnou súčasťou jednej stavby, vytvárajúcej komplex spolu s predajnými boxami č. X,X,X a X vo vlastníctve iných subjektov nachádzajúcich sa na parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X. Uvedená stavba tvorená jednotlivými predajnými stánkami má spoločné časti ( strecha medzi stánkami X a X), resp. rozvod vody, spoločnú prípojku a rozvádzač elektrickej energie ( umiestnený na boxe X na parc.č. XXX/X a spoločné potrubie pre odpad, pričom jednotlivé boxy majú spoločné priečky. Podľa informácií žalobcu predajný stánok (box) č.X vo vlastníctve p. I. nachádzajúci sa na par.č. XXX/X je ako trvalá stavba evidovaný na LV č. XXXX k.ú. S. a na tunajšom súde pod sp.zn. sa domáha zriadenia vecného bremena za náhradu v jeho prospech. Žalovaný poukázal na to, že petit žaloby je nevykonateľný, pretože súčasne by muselo dôjsť aj k odstráneniu predajných stánkov X,X,X a X. Žalovaný mal záujem situáciu vyriešiť tak, že by : po a/ pozemky odkúpil, po b/ v jeho prospech by sa zriadilo vecné bremeno alebo po c/ uzavretím nájomnej zmluvy, čo navrhoval žalobcovi aj písomnou formou, avšak žalobca na list nereagoval. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal na súd žalobu o odstránenie stavby , žalovaný sa obráti na príslušný stavebný úrad, kde sa bude domáhať vydania kolaudačného rozhodnutia k stánkom č. X a X na neurčitú dobu. Ohľadne stánku č.X žalovaný disponuje rozhodnutím Spoločného obecného úradu, Mesto Trenčín č. X. X/XXXXZVA zo dňa 19.3.2003, ktorým došlo k trvalej zmene užívania stánku č. 1, pričom vlastník pozemku (REALITY, a.s. ) s takouto trvalou zmenou súhlasil. Uvedené preukazoval Prezenčnou listinou z 13.3.2003, z konania o zmene užívania stánku č.X s písomným súhlasom so zmenou užívania stavby z 20.2.2003 vlastníka pozemku parc.č. XXX/X ( REALITY, a.s.) a preto má žalovaný za to, že stavba stánku č.X bola a je stavbou trvalo povolenou. Na LV č. XXXX v k.ú. S. je pri pozemkoch parc.č. XXX/X a XXX/X evidované v časti poznámka : „ P439/15-Predbežné opatrenie zákaz nakladať s nehnuteľným majetkom na základe Uznesenia Krajského súdu v Brne zn. KSBR A-51 na pozemky okrem iného aj C-KN parc.č. XXX/X, XXX/X a XXX/X “ a žalovaný má za to, že žalobca v širšom slova zmysle nakladá s nehnuteľným majetkom - pozemkami parc.č. XXX/X a XXX/X, keďže sa domáha odstránenia stavieb, ktoré plnili vo vzťahu k pozemkom hospodársku funkciu. Ďalej poukázal na to, že stánky č. X a X ale aj stánky č. X,X,X,a X v minimálnom rozsahu bránia v užívaní pozemkov a predajné stánky prinášali od začiatku ich užívania ich vlastníkom hospodársky prospech takým spôsobom, že

tam priamo ich vlastníci prevádzkovali obchod alebo tieto boli predmetom prenajímania tretím osobám. Žalovaný mal za to, že odstránenie stánkov by nebolo účelné, a preto navrhoval, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností na stanovenie všeobecnej hodnoty stánkov č. X a X a to výnosovou metódou a zistenie, či sa v prípade stánkov č. X až X jedná o samostatné nehnuteľnosti alebo o jednu spoločnú nehnuteľnosť a vyžiadať si o tom aj vyjadrenie stavebného úradu, či sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť alebo samostatné nehnuteľnosti a či je vo verejnom záujme, aby sa stránky odstránili. Ako dôkazy predložil Dohodu o užívaní N/XXXXXX/XXXX, LV č. XXXX z k.ú. S. zo dňa 25.7.2017, LV č. XXXX z k.ú. S. z 13.11.2017, kolaudačné rozhodnutie na dočasnú stavbu pod ŽP XXXX/XXXX, rozhodnutie Spoločného obecného úradu , Mesto Trenčín č. X. X/XXXXZVA zo dňa 19.3.2003, prezenčnú listinu zo dňa 13.3.2003, rozhodnutie Okresného úradu v Trenčíne C N., geometrický plán č. XXX/XX, snímku geodeta Ing. Branislava Nováka , fotografie č. 1 až 9, domáhal sa pripojenia spisu tun. súdu sp.zn. ( dokumenty v ňom oboznámiť ako dôkazy) a vykonať obhliadku stánkov a oboznámiť uznesenie Krajského súdu v Brne o zákaze nakladať s nehnuteľnosťami. Dňa 8.2.2018 boli žalovanému doručené „Závery zo štátneho stavebného dohľadu “ zo dňa 2.2.2018 , z ktorého vyplýva , že predajné stánky č.X na parc.č. XXX/X a č.X na parc.č. XXX/ X, č. X na parc.č. XXX/X ( O. P.), č. X na parc.č. XXX/X ( O. P.), č. X na parc.č. XXX/X ( P. I.) a č. X na parc.č. XXX/X ( G.. P. W.) majú spoločnú prípojku elektriny, spoločné rozvody elektriny, vody a kanalizácie a ďalej spoločné deliace steny medzi jednotlivými stánkami č. X a X . Predajné stánky preto vytvárajú stavebnotechnicky neoddeliteľný celok -stavbu. Preto žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že prípadné žalobcom požadované odstránenie predajných stánkov by nebolo možné bez odstránenia predajných stánkov č. X,X,X a 6. Dňa 27.2.2018 žalovaný spolu s O. P. , nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/X, T. nad Q. a P. I., nar. XX.X.XXXX, bytom X. P. XXX/XX, A. P. nad Q. uzatvoril Dohodu o spoločnom užívaní nehnuteľností a žalovaný spolu s O. P. a P. I. dňa 28.2.2018 podali na stavebný úrad v Trenčíne žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Žalovaný v súvislosti s jeho tvrdením, že odstránenie stavieb (stavby) by nebolo jednoznačne účelné predložil nájomné zmluvy, z ktorých vyplýva, že prenájom stánkov prinášal hospodársky prospech pre vlastníka stánkov č.X a 2. Predložil ako dôkazy Závery so štátneho stavebného dohľadu zo dňa 2.2.2018, Dohodu o spoločnom užívaní nehnuteľností, Žiadosť o dodatočné povolenie stavby a zmluvy o nájme nebytových priestorov z rokov 1998, 1999, 2001, 2003, 2005, 2006, 2007, 2008, 2012, 2013, 2014, 2016.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 22.3.2018 uviedol, že posudzovanie stavieb stánkov č. 1 až X podľa vyjadrenia stavebného úradu má dočasný a nie trvalý charakter, keďže vnímanie stánkov ako spoločnej stavby zo strany stavebného úradu je odôvodnené tým, že stánky majú jednu elektrickú prípojku a spoločné rozvody elektriny a kanalizácie. Je tak namieste otázka, akým spôsobom sú dodávané energie do stánkov, či si tieto zabezpečujú priamo vlastníci stánkov alebo ich dodáva tretia osoba a na akom základe. Na Okresnom súde Trenčín prebieha na návrh žalobcu konanie o odstránenie stavieb stánkov č. X a X ( sp.zn. ) proti O. P. - stánku č. X ( sp.zn. ) proti P. I., a stánku č. X ( sp.zn.18C/3/2018) proti G.. P. W. a preto žalobca v zmysle navrhol, aby súd spojil na spoločné konanie vec sp.zn. s vecou sp.zn. a . Z oznámenia výsledkov štátneho stavebného dohľadu z 5.2.2018 vyplýva, že žalovaný a vlastníci stánkov č. X a X užívaním stánkov porušili ust. Stavebného zákona, pretože stavby stánkov v čase výkonu stavebného dohľadu užívali v rozpore s termínom užívania stavieb ako stavby dočasnej. Žalovaný sa nielenže dopustil porušenia verejnoprávnych noriem na úseku stavebného zákona ale už pri výstavbe stánkov si bol žalovaný vedomý skutočnosti, že ide o dočasné stavby , ktoré bude treba po uplynutí povolenia ich užívať, odstrániť. Žalobca nepoznal obsah stavebného povolenia týkajúceho sa stavieb stánkov, ak bolo vydané , keďže nebol účastníkom konania o vydanie stavebného povolenia, ak sa uskutočnilo. Postup, keď si žalovaný zriadi na cudzom pozemku dočasnú stavbu , ktorú odmieta odstrániť po skončení doby jej užívania, pričom sa jedná významom o menej podstatnú stavbu a jej stavebnotechnické riešenie umožňuje túto stavbu rozobrať a odstrániť a to všetko na úkor vlastníka pozemku, ktorý sa žiadneho porušenia nedopustil, určite nemožno poňať ako usporiadanie vzájomných vzťahov v súlade s princípom všeobecnej spravodlivosti. Žalovaný sa tak snaží ťažiť z vlastného protiprávneho konania a žalovaný inkasuje odplatu od osôb, ktorým stánky prenecháva za odplatu do užívania. S návrhom žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania ani s vyžiadaním stanoviska stavebného úradu, či je odstránenie stánkov vo verejnom záujme , žalobca nesúhlasil. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , kde za neoprávnenú stavbu v zmysle Obč. zákonníka sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku ; pre posúdenie či ide o stavbu neoprávnenú nie je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie a ani vedomie (súhlas)

obce o stavbe. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , z ktorých vyplýva, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu v Českej republike sa v minulosti opakovane zaoberala prípadmi, kedy stavebník mal v dobe stavby občianskoprávny titul k stavbe, ale jedná sa o oprávnenie časovo obmedzené, alebo v prípadoch kedy stavebník vedel alebo vedieť mal, že jeho právo stavby je iba dočasné. Riešenie týchto prípadov posúdil dovolací súd v rozsudku sp.zn. so záverom, že „pokiaľ stavebník zriadil na základe dohody s vlastníkom pozemku stavbu na pozemku, ktorý je oprávnený užívať iba dočasne, stráca po uplynutí dojednanej doby ( či po inom spôsobe zániku práva) naďalej mať na tomto pozemku umiestnenú stavbu a neoprávnene tak zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorý sa môže domáhať odstránenia stavby“. Dočasné právo mať na cudzom pozemku stavbu sa nemôže zmeniť na trvalé právo len tým, že pozemok nadobudne nový vlastník, ktorý je o existencii stavby informovaný ( rozsudok NS ČR sp.zn. ). Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca nezaujal stanovisko v tejto veci . Listom z 9.10.2017 sa domáhal odstránenia stánkov, avšak bezvýsledne. Žalobca nemá záujem o predaj dotknutých pozemkov žalovanému, ani o uzavretie nájomnej zmluvy, či zriadenia vecného bremena. Žalobca trval na ich odstránení, lebo mal záujem využiť pozemky pod stánkami iným spôsobom. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného v tom, že zmena účelu užívania stánkov má za následok trvalé povolenie stavieb stánkov. Je potrebné rozlišovať zmenu účelu užívania stavby podľa ust. § 85 Stavebného zákona od členenia stavieb na stavby dočasné a trvalé, ktoré nemá žiadnu spojitosť s účelom užívania stavby. Pre obmedzenie užívania stavby, ktorá bola povolená ako dočasná nie je podstatné, na aký účel sa stavba užíva. Na to, aby sa stavba mohla užívať aj po uplynutí doby zriadenia je nutné použiť inštitút konania o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a Stavebného zákona. Stavebný zákon však vyžaduje existenciu práva vlastníka stavby k užívaniu pozemkov pod stavbou, čo splnené nie je, lebo žalovaný nemá žiadne oprávnenie k užívaniu pozemkov evidovaných v k.ú. Trenčín na LV č. XXXX, na ktorých stoja stavby stánkov č. X a 2. F. žalovaného na uznesenie Krajského súdu v Brne nemá vplyv na prebiehajúce konanie, keďže žalobca nenakladá s dotknutými pozemkami. Žalobca nesúhlasil so zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve nepretržitého užívania pozemkov a tento žiadal zamietnuť. S poukazom na rozhodnutie NS ČR sp.zn. by mal súd vždy najskôr skúmať preferenčnú postupnosť stanovenú v § 135c Obč. zákonníka. Teda najskôr skúmať možnosť odstránenia stavby, následné prikázanie stavby do vlastníctva vlastníkovi pozemku a nakoniec iné možnosti vyporiadania. Ak by súd nevyhovel návrhu žalobcu na odstránenie stánkov, navrhoval prikázať stavby do vlastníctva žalobcu za cenu stanovenú znaleckým posudkom.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.4.2018 uviedol, že energie do stánkov boli dodávané z nehnuteľností žalovaného, k čomu sa žalovaní ako aj jeho právni predchodcovia zmluvne zaviazali. Elektrickú energiu do stánkov dodávala napr. žalobcom ovládaná resp. spriaznená spoločnosť REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s. Postupné dobudovanie rozvodov vody a kanalizácie k stánkom bolo realizované v súvislosti so zmenou účelu užívania stánkov z nepotravinárskych a na potravinárske. Žalobca znemožnil žalovanému užívať stánky vystavaním betónových bariér pred stánkami dňa 3.4.2018, taktiež odpojil dodávku vody a elektriny od 27.3.2018 a znefunkčnil v súvislosti s rozkopávkou cielene elektrickú prípojku jej rozvŕtaním, ktorá nebola vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný má za to, že rovnako ako navrhuje zriadiť vecné bremeno v podobe užívania pozemku, tak má právo navrhovať aj zriadenie vecného bremena vo svoj prospech ohľadne uloženia elektrickej, vodovodnej a kanalizačnej prípojky na pozemku žalobcu, resp. iných pozemkoch, susediacich s pozemkom žalobcu. Základným predpokladom pre podanie tohto návrhu sa žalovanému javí vyriešenie základnej otázky a to zriadenia práva žalovaného užívať pozemok žalobcu. K tvrdeniu žalobcu o vedomosti žalovaného o dočasnosti stavieb žalovaný uviedol, že v minulosti dochádzalo k predlžovaniu termínu užívania stánkov, avšak stavebný úrad v Trenčíne v minulosti štatutárovi žalovaného , keď sa informoval o možnosti predĺženia termínu užívania stánkov uviedol, že to nie je potrebné, že stánky sa po zmene účelu ich užívania považujú za trvalé stavby. Taktiež samotný žalovaný akceptoval uvedené užívanie pozemkov zastavaných stánkami až do leta 2017, pričom zmluvný vzťah so žalovaným mal dlhodobo uzavretý prostredníctvom žalobcom ovládanej a so žalobcom spriaznenej spoločnosti REALITY- NÁJOMNÁ, a.s. a to do roku 2030 ( v zmysle Dohody o užívaní č. N/XXXXXX/XXXX) a táto spoločnosť súhlasila ( 20.2.2003) so zmenou užívania stavby v rámci stavebného konania s užívaním pozemku č. XXX/X právnym predchodcom B. L. bez časového obmedzenia. Čo sa týka žalobcom uvádzaných skutočností ohľadne stavebnotechnického riešenia stavby v súvislosti s jej odstránením žalovaný uvádza, že podľa jeho vedomostí jediným dôvodom dočasnosti stavby stánkov pri ich prvotnej kolaudácii bola skutočnosť, že pozemok, na ktorom sa stavba stánkov realizovala bol v tom čase predmetom záložného práva. Predstavitelia spol. PEEP, s.r.o. boli ústnou formou s predbežne s nadobúdateľmi

stánkov dohodnutí ( F. F. , konateľ PEEP, s.r.o. s B. L. ) , že ihneď , ako bude pozemok zastavaný stavbou stánkov bez tiarch, bude odpredaný vlastníkom stánkov. K tomu však nedošlo pre nesplácanie úveru, ktorý bol zabezpečený záložným právom k pozemku, zastavanému stánkami. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že je možné stavbu rozobrať a že ide o významovo menej podstatnú stavbu. Poukaz žalobcu na judikatúru v súvislosti so zriadením stavby na cudzom pozemku bez právneho titulu v danom prípade neobstojí. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca zriaďoval stavbu na pozemku, ku ktorému mal právny titul, pričom stavba bola riadne skolaudovaná a následne došlo k zmene účelu užívania stánkov z nepotravinárskych na potravinárske. Žalovaný nesúhlasil so stanoviskom žalobcu ohľadne zmeny užívania stavby v súvislosti s jej dočasným, resp. trvalým charakterom. Poukázal na list „Žiadosť o usmernenie vo veci riešenia dočasných stavieb, ktorým plynula doba dočasnosti - odpoveď z 19.6.2015. Žalovaný v súvislosti s tvrdením, že odstránenie stavieb by nebolo účelné chcel zabezpečiť na vlastné náklady znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty stánkov.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 8.9.2020 uviedol, že na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.12C/149/2013-414 zo dňa 24.6.2019 ( právoplatný dňa 14.8.2019) súd určil výlučné vlastníctvo pozemkov reg. C k parc.č. XXX/X -zastavaná plocha a nádvoria o výmere 15m2 a k parc.č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 24m2, aktuálne zapísané v LV č. XXXXX v k.ú. Trenčín v prospech spol. REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s. so sídlom Potočná 21/A, Bratislava, IČO: 36 347 507 z dôvodu absolútne neplatnej kúpnej zmluvy podľa Obč. zákonníka uzavretej medzi touto spoločnosťou ( predávajúcim) a žalobcom ( kupujúcim) pre porušenie ( prevod majetku predsedom predstavenstva bez predchádzajúceho súhlasu dozornej rady ). Žalobca sa tak nestal vlastníkom pozemkov C-KN parc.č. XXX/X a XXX/X a preto nemal oprávnenie uzatvárať nájomné zmluvy, predmetom ktorej by bolo užívanie týchto pozemkov treťou osobou a ani tretia osoba nemohla prenechať tieto pozemky do užívania žalovanému a preto žalobca trvá podľa Obč. zákonníka na odstránení stavieb stánku č. X a X vo vlastníctve žalovaného, pretože žalovaný na užívanie týchto pozemkov nemá právny titul. Ak žalovaný tvrdí, že jeho užívacie právo k pozemkom trvá, je dôkazné bremeno na ňom aby preukázal právny titul, ktorý ho oprávňuje na ich užívanie. Žalobca tvrdí, že pokiaľ by súd dospel k záveru , že žalobca bol oprávnený uzavrieť zmluvu o nájme pozemkov, tak došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy a tiež podnájomnej zmluvy, od ktorej žalovaný odvodzoval svoje právo užívať pozemky a keďže k ukončeniu podnájomného vzťahu došlo uplynutím doby podnájmu dňom 1.6.2018 a k ukončeniu nájomného vzťahu došlo uplynutím výpovednej doby na základe výpovede zmluvy o nájme. K zániku všetkých podnájomných zmlúv derivovaných od nájomného vzťahu došlo zánikom nájomného vzťahu. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.10.2016 pod sp.zn.3Co/537/2013: „ Teória práva totiž vymedzuje podnájom ako nájom nájomného práva, pričom predstavuje od nájomcu odvodené užívacie právo k predmetu podnájomného vzťahu za odplatu. Podnájomný vzťah je vzťahom odvodeným od nájomného vzťahu a je od tohto hlavného nájomného vzťahu závislý čo do svojho vzniku a čo do svojho trvania. Táto akcesorická povaha podnájmu sa prejavuje v tom, že ak zanikne hlavný nájomný vzťah, zaniká aj vzťah od neho odvodený, t.j. podnájomný vzťah . Tento následok platí bez ohľadu na to, či podnájom bol dohodnutý na dobu určitú alebo neurčitú. “ Poukázal tiež na rozsudok NS SR zo dňa 26.8.2015 sp.zn. v ktorom bolo judikované : „ Podnájom je odvodený od nájmu bytu, čo znamená, že podnájom je vzťahom akcesorickým a závisí od nájomného vzťahu ako vzťahu hlavného. Jeho akcesorická povaha spočíva hlavne v tom, pokiaľ ide o jeho vznik, že predpokladá existenciu hlavného záväzku , t.j. nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, pokiaľ ide o jeho zánik, takisto závisí od zániku hlavného právneho vzťahu a pokiaľ ide o jeho obsah, akcesorický vzťah je podmienený zásadne obsahom hlavného právneho záväzku, aj keď nemusí byť vždy rovnaký, nakoľko môže byť vymedzený aj užšie. Podnájom teda predstavuje druhotný právny dôvod užívania bytu, ktorý je podmienený nájomným vzťahom (...).“ V prejednávanej veci došlo k absolútnemu zániku právneho vzťahu založeného dohodou o užívaní momentom ukončenia nadradeného podnájomného a nájomného vzťahu. Žalobca naďalej popiera tvrdenia žalovaného o tom, že ide o spoločnú stavbu 6 stánkov a tvrdí, že každý jeden stánok bol samostatným predmetom zmluvných vzťahov ( kúpnych a darovacích zmlúv) medzi odlišnými subjektmi a samotný právny predchodca žalovaného ich prenajímal tretím osobám ako ich výlučný vlastník a nie menšinový podielový spoluvlastník a tieto stavebný úrad posudzoval ako samostatné stavby, keď rozhodoval o predĺženia doby povolenia ich užívania, keďže tieto sú dočasnými stavbami. V danom prípade žalobca navrhoval znalecké dokazovanie na posúdenie možnosti ich odstránenia aj s prihliadnutím na skutočnosti, že sú odpojené od dodávky energií. Žalobca namietol zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve nepretržitého užívania pozemkov pod stavbami č. 1a 2 za neprimerane nízku odplatu a tento navrhoval zamietnuť s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie,

pretože takýto návrh je oprávnený podať iba vlastník pozemku a nie vlastník stavby. Predložil ako listinné dôkazy výpoveď zmluvy o nájme z 28.2.2018, dohodu o zmene nájomnej zmluvy z 1.9.2015, zmluvu o podnájme zo dňa 1.6.2014, dohodu o zmene zmluvy o podnájme nehnuteľností z 1.9.2015 a kolaudačné rozhodnutie.

6. Podľa v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.

7. Súd sa zaoberal návrhom žalobcu na spojenie vecí prebiehajích na tunajšom súde na návrh žalobcu a to konaní o odstránenie stavieb stánkov č. X a X ( sp.zn. ) proti O. P. - stánku č. 5 ( sp.zn. ) proti P. I., a stánku č. 6 ( sp.zn.18C/3/2018) proti G.. P. W.. Z moci úradnej zistil, že vec spzn. bola právoplatne skončená zamietnutím žaloby rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k.17C/63/2017-204 zo dňa 19.3.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -254 zo dňa 20.2.2020. Konanie vedené pod sp.zn. sa právoplatne skončilo dňa 13.6.2018 uznesením pre nezaplatenie súdneho poplatku a vec nie je právoplatne skončená a prebieha skúmanie podmienok konania z dôvodu úmrtia žalovaného P. I., kde uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. zo dňa 21.8.2020 súd nariadil likvidáciu dedičstva. Do úvahy by teda prichádzalo spojenie tohto konania s vecou ( napadlo neskôr), avšak nebolo by to z hľadiska dĺžky tohto konania, v ktorom sa rozhodne sa o novom majiteľovi stánku hospodárne, čo napokon uznal aj samotný žalobca a na tomto návrhu netrval, preto súd o spojení veci nerozhodoval.

8. Podľa ( ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

9. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

10. Žalovaný počas konania ( na pojednávaní dňa 9.9.2020) vzal svoj návrh na zriadenie vecného bremena späť a v dôsledku späťvzatia vzájomnej žaloby, za súhlasu žalobcu, súd konanie zastavil. Predmetom sporu tak zostalo iba odstránenie sporných stánkov č. 1 a 2.

11. Podľa () vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

12. Podľa až ods.3 ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len ""). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

13. Podľa účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

14. Podľa občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

15. Súd sa najskôr zaoberal aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou strán v spore. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ). 16. V prejednávanej veci sa žalobca vydával sa za vlastníka pozemkov KN-C parciel č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.123 m2, č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2 zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. Trenčín a žalobou sa domáhal ochrany svojho domnelého práva podľa Obč. zákonníka postupom podľa , prípadne ods.2 a to odstránením predajných stánkov ( boxov) č. X a X patriacich žalovanému, postavených na parc.č. XXX/X ( box 1) a parc.č. XXX/X ( box 2) na Q. ul.č. X v S., resp. ich predajom za náhradu. Tvrdil, že žalovaný neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, pretože uvedené predajné stánky (boxy) sú neoprávnenými ( iba dočasne povolenými ) stavbami na cudzom pozemku, ktorým doba ich umiestnenia rozhodnutím stavebného úradu pominula a žalovaný nedisponuje žiadnym právnym titulom na užívanie predmetných pozemkov. Zmluva o podnájme podnájmu č. N/XXXXXX/XXXX, od ktorej odvodzoval svoje užívacie práva zanikla v dôsledku zániku nájomnej zmluvy jej výpoveďou zo dňa 28.2.2018 ku dňu 31.8.2018. Výpoveď, na základe ktorej malo dôjsť k zániku všetkých nájomných podnájomných ako aj podpodnájomných vzťahov sa mala týkať hlavnej Zmluvy o nájme z 1.6.2014 uzavretej medzi P. T. ( prenajímateľom) a nájomcom spol. REALSVIT, a.s. so sídlom Stupava, Nová ulica 1588, IČO: 35 947 357, pričom výpoveď adresoval P. T. spol. REALSVIT, a.s.

17. Žalovaný tvrdil, že má oprávnenie sporné pozemky pod stavbami užívať na základe Zmluvy o podnájme podnájmu č. N/XXXXXX/XXXX zo dňa 27.9.2014 na dobu určitú od 1.10.2016 do 31.12.2030, ktorú mal uzavretú jeho právny predchodca B. L. ako užívateľ so spoločnosťou REALITY -NÁJOMNÁ, a.s. so sídlom v Stupave, Nová ulica 1588, IČO: 36 351 440 ( vydávajúcou sa právnickú osobu, oprávnenú disponovať s predmetnými pozemkami ako podnájomca nehnuteľností). Spoločnosť REALITY -NÁJOMNÁ, a.s. so sídlom v Stupave, Nová ulica 1588, IČO: 36 351 440 si mala pozemky prenajať od nájomcu REALITY- správcovská 1 CZ s.r.o. organizačná zložka v SK so sídlom v Bratislave, Kopčianska 10, IČO: 47 451 165 s novým nájomcom REALSVIT, a.s. so sídlom Bánovce nad Bebravou, Trenčianska cesta 647/24, IČO: 35 947 357 na základe Dohody zo dňa 1.9.2015 a prenajímateľom mal byť žalobca.

18. Z listu vlastníctva č. XXXXX ( pôvodný LV č. XXXX) v k.ú. Trenčín vyplýva, že ako vlastník pozemkov KN-C parciel č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.123 m2, č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2 je vedený REALITY- NÁJOMNÉ DOMY, a.s. so sídlom Potočná 12/A, Bratislava - mestská časť Rača titulom nadobudnutia rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. o určení vlastníckeho práva ( právoplatný 14.8.2019 č.l. 194 spisu). Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o ochranu vlastníckeho práva má iba vlastník sporných nehnuteľností a tým aktuálne je spoločnosť Portos Real Estate, a.s. so sídlom v Českej republike, Navrátilova 666/7, Praha -Nové Město, IČO: 087 19 322, právny nástupca spoločnosti REALITY- NÁJOMNÉ DOMY, a.s. so sídlom Potočná 12/A, Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 36 347 507. V žalobe označený žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie tejto žaloby, pretože nie je nositeľom práva, ktorého sa domáha. P. T. nebol ku dňu 1.6.2014 ( kedy sa vydával za prenajímateľa týchto pozemkov ) ich vlastníkom a preto nemohol vo svojom mene uzatvoriť žiadnu nájomnú zmluvu a všetky vyššie uvedené zmluvy o nájme, podnájme a podpodnájme sú absolútne neplatné podľa a preto právo sporné nehnuteľnosti užívať nemohlo zaniknúť žalovanému na základe týchto vzťahov. Pokiaľ žalovanému ani jeho právnym predchodcom skutočný vlastník pozemkov, ktorým nesporne bola minimálne od 25.9.2006 REALITY- NÁJOMNÉ DOMY, a.s. s IČO: 36 347 507 (vyplýva z bodu 8 rozsudku č.k. -414 zo dňa 24.6.2019 ) celých 14 rokov nebránil v umiestnení stánkov, ani nič nenamietal, mohol toto právo mať tam umiestnené stánky žalovaný nadobudnúť aj vydržaním ( formou výkonu práva ) podľa Obč. zákonníka), avšak toto nebolo predmetom dokazovania.

19. Súd považuje za potrebné dodať, že ani za predpokladu, ak by sa touto žalobou domáhal súdnej ochrany skutočný vlastník nehnuteľností , nebolo by možné žalobe vyhovieť postupom podľa § 135c ods.1 a 2 Obč. zákonníka, pretože súdnej ochrany sa v tomto prípade možno domáhať iba vtedy, ak ide o neoprávnené zásahy do vlastníckeho práva. Za neoprávnenú stavbu nemožno považovať stavbu, zriadenú na cudzom pozemku so súhlasom jej vlastníka. O neoprávnenú stavbu ide, ak niekto na cudzom pozemku postaví stavbu bez toho, aby k tomu mal občiansko-právny titul. Stavba ani po zániku práva na jej umiestnenie na cudzom pozemku nie je neoprávnenou stavbou podľa § 135c

ods.1 , lebo v čase stavby titul existoval. Ak postavil stavebník na cudzom pozemku stavbu, ku ktorej mal občiansko-právne oprávnenie, ktoré neskôr odpadlo, čo je prejednávaný prípad môžu nastať 2 situácie : a/ situácia, kedy stavebník stavia na základe práva, ktoré nie je časovo nijako limitované a dôvodne sa mohol domnievať, že existencia stavby nebude časovo obmedzená; táto situácia nepodlieha režimu ust. ale režimu ust. a v takomto prípade je aplikácia ust. vylúčená alebo po b/ situácia, ak stavebník od začatia stavby vedel, alebo z okolností mohol vedieť, že právo stavby bude časovo limitované a v takomto prípade aplikácia ust. je možná. Pri rozhodovaní o odstránení neoprávnenej stavby súd musí prihliadnuť na : povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla; či vedel, že stavia na cudzom pozemku; porovnať rozsah zastavaného pozemku; porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla so záujmom na ďalšom využití stavby; zistiť dôvody, prečo vlastník pozemku, ktorý o neoprávnenej stavbe vedel, proti nej nezakročil v čase jej realizácie a tiež prihliadnuť k dobe, ktorá od zriadenia stavby uplynula.

20. Z obsahu predložených listinných dokladov však nepochybne vyplýva, že žalovaný nebo stavebníkom sporných predajných stánkov a tieto nadobudol do vlastníctva už postavené a kolaudované ( v roku 1993), od právnych predchodcov. Žalovaný nadobudol vlastnícke práva k predajnému stánku ( box č.1) na parc.č. XXX/X o výmere 24 m2 a k predajnému stánku ( box č.2) na parc.č. XXX/X o výmere 15m2 na Q. ul.č. X v Trenčíne až na základe darovacej zmluvy zo dňa 1.9.2017 od darcov B. L. a jeho manželky Y. L., rod. S., bytom v S., ul.XX.októbra XXXX/XX. Predajné stánky v počte 6ks v skutočnosti postavila spol. PEEP spol. s. r.o. so sídlom Q. 6, S. ( kolaudačné rozhodnutie č. j. ŽP XXXX/XXXX-Ta zo dňa 18.06.1993 vydané Obvodným úradom životného prostredia v Trenčíne na č.l. 186 spisu) na svojich pozemkoch, čo preukazuje kúpna zmluva zo dňa 12.06.1993, doložená v spise tunajšieho súdu sp.zn.17C/63/2017. Ako vyplýva z kolaudačného rozhodnutia, toto bolo vydané pre všetky predajné stánky ako jeden celok a nie len pre stavby, čo tiež preukazuje, že stavby nepredstavujú samostatnú nehnuteľnosť, ale tvoria ako nehnuteľnosť jeden celok s ostatnými predajnými stánkami. Z uvedených skutočnosti je zrejmé, že stavby boli na pozemkoch zriadené ich vlastníkom v súlade s ustanovením , ktorý bol oprávnený k ich zriadeniu bez časového obmedzenia a preto tieto nemožno považovať za neoprávnené. Až potom, ako došlo k zriadeniu stavieb predal ich pôvodný vlastník pozemkov, obchodná spoločnosť PEEP, právnemu predchodcovi žalovaného, pričom mu umožnila, aby pozemky i naďalej užíval za účelom umiestnenia stavieb. V čase, keď nový vlastník nadobúdal vlastnícke právo k pozemkom, bol oboznámený s ich faktickým ako aj právnym stavom, bol si vedomý toho, že na nich sú vybudované stavby. Z týchto dôvodov súd nemohol žalobe vyhovieť a túto zamietol.

21. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

22. Zastavenie konania o vzájomnej žalobe zavinil žalovaný jej späťvzatím a preto súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania za procesný úspech v plnej výške.

23. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. O trovách konania vo veci samej súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému, ktorý by mal nárok na ich náhradu, ich náhradu nepriznal, lebo si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.