Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-80-2019.pdf
PDF · 106.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-18Csp/80/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Simonou Vráblovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, spoločnosť zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: O. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, o zaplatenie 812,95 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 26.07.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 812,95 Eur spolu s úrokmi vo výške 27,48 % ročne zo sumy 653,17 Eur od 17.08.2016 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 777,95 Eur od 17.08.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. 18Csp/80/2019 2
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.07.2014 právny predchodca žalobcu (CETELEM SLOVENSKO, a.s.) uzatvoril ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb podľa zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5000 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 694,56 Eur tak, že sumu 640,23 Eur žalovaný čerpal financovaním peňažných prostriedkov na svoj účet a platbami poistenia platieb a sumu 54,33 Eur predstavujú poplatky, ktoré Cetelem účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Uvedené skutočnosti potvrdzuje výpis z úverového účtu žalovaného a potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru žalovaný do dnešného dňa uhradil len časť dlžnej sumy a to sumu 240,70 Eur. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 16.08.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené má
žalovaný voči žalobcovi k dnešnému dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 812,95 Eur (653,17 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 96,43 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 653,17 Eur od 17.08.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 777,95 Eur od 17.8.2016 do zaplatenia. Žalobca v prílohe predložil výpis z úverového účtu žalovaného, z ktorého sú zrejmé dátumy splatnosti a výška predpísaných splátok, ako aj všetky pohyby na úverovom účte žalovaného, t.j. kedy a v akej výške poskytol Cetelem žalovanému peňažné prostriedky a zároveň kedy a v akej výške žalovaný splácal poskytnutý úver. S účinnosťou od 30.6.2015 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA. V dôsledku zlúčenia zanikla spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. 3. Žalobca za dôkazy označil výpis z obchodného registra žalobcu a právneho predchodcu žalobcu, zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.07.2014, výpis z úverového účtu žalovaného, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25.8.2016 s potvrdením o doručení.
4. Dňa 11.10.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe v ktorom uviedol, že je nesporné, že medzi BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a spotrebiteľom bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, vznáša však námietku premlčania dlhu, ktorý požaduje žalobca zaplatiť v sume 812,95 Eur. Popiera tvrdenia žalobcu v celom rozsahu. Vznáša námietku premlčania na celý dlh. Je jednoznačne spotrebiteľom podľa Občianskeho zákonníka a dopadá na neho v celkom rozsahu 18Csp/80/2019 3
spotrebiteľská ochrana. Zmluva obsahuje množstvo neprijateľných podmienok a tým sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatným právnym úkonom, keďže žalobca ako inkasná spoločnosť nemá na zosplatnenie úveru bankovú licenciu. Veriteľ voči nemu postupoval bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Jeho spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým, že veriteľ použil v zmluve početné neprijateľné zmluvné podmienky. Vo vyjadrení žalovaný na podporu svojich tvrdení poukázal na citované ustanovenia právnych predpisov, ako aj poukázaním na konkrétne rozhodnutia súdov. 5. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, na ktoré sa strany sporu nedostavili. Svoju neprítomnosť ospravedlnili, pričom nežiadali o odročenie pojednávania. Súd preto v zmysle § 180 CSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výpisom z obchodného registra právneho predchodcu žalobcu a žalobcu, zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.07.2014, výpisom z úverového účtu žalovaného, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25.8.2016, s potvrdením o doručení, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov, vyjadrením žalovaného k žalobe, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci. 7. Dňa 28.07.2014 uzatvoril žalovaný ako fyzická osoba (nepodnikateľ) so spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytnutí platobných služieb. Na základe tejto zmluvy poskytla spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. žalovanému úver vo výške 209 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 11 mesačných splátkach vo výške 21,60 Eur so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci, pričom celková čiastka k zaplateniu bola vo výške 229,90 Eur. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 19,48 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 21,32 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 45,02 %. Termín konečnej splatnosti úveru bol 15.06.2015. 8. V časti 2. zmluvy došlo medzi tými istými stranami k uzavretiu zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty v zmysle ktorej poskytla spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. žalovanému úver do výšky schváleného úverového rámca za podmienok dohodnutých v zmluve s tým, že žalovaný je povinný revolvingový úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Výška úverového rámca bola 5.000 eur, mesačná splátka bola dohodnutá vo výške minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur, splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá na 10. deň v mesiaci. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 28,68 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 46,36 % a splatnosť prvej mesačnej splátky na 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru, poplatok za poistenie bol vo výške 3,33%.
9. V zmysle potvrdenia o čerpaní finančných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX žalovaný čerpal celkovo peňažné prostriedky vo výške 640,23 Eur. Podľa výpisu z úverového účtu žalovaný celkovo uhradil sumu 240,70 Eur. Ku 18Csp/80/2019 4
dňu 25.11.2015 dovtedajšie splátky žalovaný uhradil. Od splátky splatnej dňa 10.12.2015 od žalovaného už žiadna úhrada neprišla. 10. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. bola dňa 30.06.2016 ex offo vymazaná z Obchodného registra z dôvodu cezhraničného zlúčenia so zahraničnou nástupníckou spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom XXX XXX XXX, ktorá sa stala jej právnym nástupcom. 11. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 25.08.2016 vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Mimoriadnu splatnosť vyhlásili v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy ku dňu 16.8.2016, z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného splácať úver riadne a včas, čím sa stal záväzok splatný v celom rozsahu. Zároveň bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vo výške 812,95 Eur pozostávajúcej z úverovej istiny vo výške 653,17 Eur, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 124,78 Eur a z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 35 Eur do 14 dní od doručenia oznámenia. Oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 30.8.2016. 12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka zákona, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej činnosti. 16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka zákona, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 18Csp/80/2019 5
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 19. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 20. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 21. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
23. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 28.7.2014 platne uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, ktoré súd, posudzujúc ich podľa obsahu hlavných záväzkov, podriadil pod úverovú zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku, avšak súčasne na ňu nahliadal ako na zmluvu spotrebiteľskú v zmysle zhora citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu pri jej uzatváraní a plnení z nej konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (ktorá skutočnosť vyplýva z jeho výpisu z obchodného registra), zatiaľ čo žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ (z obsahu zmluvy ani z ostatných listinných dôkazov nevyplýva iný záver). 25. Vzhľadom na tvrdenie žalovaného, že predmetná zmluva je neplatná a vzhľadom na námietku premlčania zo strany žalovaného sa súd primárne zaoberal týmito otázkami. 18Csp/80/2019 6
26. K tvrdeniam žalovaného o neplatnosti predmetnej zmluvy súd uvádza, že právny predchodca žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s. bol akciovou spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania bolo okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Ako vyplýva z vyššie citovaného § 2 písmena b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Poskytovanie úverov je taktiež predmetom podnikania žalobcu. Namietaná možnosť zosplatnenia úveru touto spoločnosťou vyplýva spoločnosti priamo z citovaného § 565 Občianskeho zákonníka a z uzavretej zmluvy, kde je v časti 3. v bode 4. Následky porušenia povinnosti klienta obsiahnuté aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedené dôvody preto nemôžu byť dôvodom pre neplatnosť zmluvy, resp. neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Súd sa taktiež zaoberal dodržaním § 53c Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu, ktoré by spôsobilo neplatnosť zmluvy. Žalovaný mal tiež za to, že veriteľ konal v rozpore s dobrými mravmi tým, že použil v zmluve početné neprijateľné zmluvné podmienky. Súd konštatuje, že ak by dospel k záveru, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky tieto nespôsobujú neplatnosť celej zmluvy, ale neplatné by boli v takom prípade len tieto podmienky. Súd sa musí vždy v spotrebiteľských zmluvách zaoberať prípadnými neprijateľnými podmienkami, ako aj dodržaním ustanovení o spotrebiteľských úveroch, keďže prípadné nedostatky zmluvy by mohli spôsobiť, že úver by bol považovaný za bezúročný a bez poplatkov. K tomuto by však súd pristúpil v predmetnom konaní až po posúdení platnosti zmluvy a namietanom premlčaní dlhu. 27. Keďže súd mal z vykonaného dokazovania za to, že predmetná zmluva je platná zaoberal sa následne uplatnenou námietkou premlčania a jej dôvodnosťou. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého dochádza k nemožnosti priznať právo veriteľovi súdnym rozhodnutím. 28. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka platí, že trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, s dovetkom - ak nie je ďalej ustanovené inak. V nasledujúcom ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné vo vzťahu k § 101 považovať za špeciálne, vo vete druhej je ustanovené, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (pričom nasleduje výslovne odkaz na § 565 Občianskeho zákonníka), začne plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V právnom poriadku pritom platí zásada lex specialis derogat legi generali, ktorá znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov - noriem, prednosť má konkrétnejší právny predpis oproti všeobecnejšiemu. Premlčacia doba teda začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, nie od vyhlásenia celého úveru za zosplatnený. (por. aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/163/2019) 29. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nie je uvedené nezaplatenie ktorej splátky bolo dôvodom pre zosplatnenie úveru, preto sa s touto otázkou musel vysporiadať súd. Pri mnohosti omeškaných splátok a následnej zročnosti celého dlhu je potrebné za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doba považovať splátku, ktorá bezprostredne prechádzala zročnosti celého dlhu. Pokiaľ totiž nenastane zročnosť celého dlhu, stávajú sa jeho splátky splatné postupne. Pokiaľ by následná 18Csp/80/2019 7
zročnosť celého dlhu mala mať za následok začiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu od prvej omeškanej splátky posunul by sa začiatok plynutia premlčacej doby pred okamžik splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po prvej z nich. Ad absurdum, pokiaľ by došlo k zročnosti celého dlhu
po viac ako troch rokoch od prvej omeškanej splátky bolo by dôsledkom zročnosti premlčanie celého dlhu. Takýto následok je neprípustný, pretože inštitút zročnosti celého dlhu, ako strata výhody splátok, predstavuje sankciu pre dlžníka a prostriedok ochrany veriteľa. Nemôže tak mať pre veriteľa uvedený nepriaznivý následok. 30. V zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Dodávateľ má teda podľa § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky. Je pravdou, že tým zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie Občianskeho zákonníka), avšak je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne, ak má za to, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv. 31. Z výpisu z úverového účtu je zrejmé, že žalovaný od splátky splatnej dňa 10.12.2015 už nezrealizoval žiadnu platbu. Taktiež je zrejmé, že mimoriadna splatnosť bola vyhlásená ku dňu 16.8.2016 a vzhľadom na uvedené mohla byť vyhlásená len pre nezaplatené splátky od 10.12.2015 do 10.5.2016, keďže splátky boli splatné k 10. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Splatnosť poslednej z nesplnených splátok, kvôli ktorým nastala zročnosť celého dlhu teda nastala dňa 10.5.2016 a premlčacia doba celého dlhu tým začala plynúť ako je vyššie uvedené dňa 10.5.2016 a uplynula dňa 10.5.2019. Z čoho je zrejmé, že nárok bol premlčaný v čase podania žaloby, ktorá bola podaná dňa 26.7.2019 a teda po uplynutí premlčacej doby. 32. Na podporu správnosti uvedeného právneho názoru súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/34/2018 zo dňa 18.10.2018, v zmysle ktorého, cit: „Žalobca svoje odvolanie založil na spochybnení právneho záveru okresného súdu, že premlčacia doba v prejednávanom spore začína plynúť od splatnosti splátky, ktorá bola dôvodom zosplatnenia celého úveru, keď tvrdí, že splátky splatné do zosplatnenia celého dlhu zo zmluvy sa premlčujú v režime podľa § 103 Občianskeho zákonníka a premlčanie zosplatneného dlhu zo zmluvy sa riadi § 101 Občianskeho zákonníka. Vyššie uvedený právny názor žalobcu však podľa názoru odvolacieho súdu opomína znenie druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej „ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky“, ako aj logický a gramatický výklad § 101 Občianskeho zákonníka, z ktorého jednoznačne vyplýva, že toto ustanovenie sa aplikuje len v prípadoch, ak „v ďalších ustanoveniach nie je uvedené inak“. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je teda úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá 18Csp/80/2019 8
predstavuje špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Aplikácia § 101 Občianskeho zákonníka bude potom vo vzťahu k druhej vete § 103 Občianskeho zákonníka namieste, len pokiaľ sa jedná o dĺžku premlčacej doby (3 roky), nakoľko ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka inú úpravu ohľadne dĺžky premlčacej doby neustanovuje.“ 33. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil námietku premlčania ako dôvodnú, uplatnené právo žalobcu pre uplynutie zákonom stanovenej 3 ročnej premlčacej doby nemohol priznať a preto žalobu zamietol. 34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 36. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 37. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, z čoho je zrejmé, že v konaní bol úspešnou stranou žalovaný a tak žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ale nakoľko zo spisu nevyplýva, že by mu akékoľvek trovy vznikli, náhradu trov konania voči žalobcovi mu súd nepriznal s prihliadnutím na čl. 17 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.