Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31CoE-23-2020.pdf
PDF · 79.49 KB
Case nature
Area
Subarea
31CoE/23/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Martiny Brniakovej a JUDr. Jany Vargovej, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, so sídlom exekútorského úradu V. I. XXXX/X, XXX XX M., vo veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: B. C. ml., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. I. č. XX, XXX XX A. I., o vymoženie 552,82 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 5Er/1207/2013-30 zo dňa 12.03.2019, takto jednomyseľne
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením vydaným sudcom okresný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). O trovách exekúcie rozhodol aplikujúc ust. § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku tak, že oprávnený je povinný nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 57,59 Eur. Okresný súd uviedol, že na základe podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a po preskúmaní vykonaného šetrenia majetku povinného podľa súdnym exekútorom predloženého šetrenia majetku povinného, zastavil exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP pre nemajetnosť povinného. Súd mal z predloženého šetrenia súdneho exekútora preukázané, že povinný nie je poberateľom žiadneho príjmu, v katastri nehnuteľností nebol zistený žiadny majetok povinného, povinný nie je vlastníkom osobného motorového vozidla a nemá vedený účet v banke.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa jeho zmeny v podobe zamietnutia návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania poukázal na to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, preto zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje za predčasné. V danej súvislosti odvolateľ poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Má za to, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. Zákon výslovne neupravuje situáciu, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (40 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený
je toho názoru, že ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor dostatočne nepreskúmal ani to, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Záverom oprávnený zdôraznil, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Tým, že si oprávnený vybral súdneho exekútora, preniesol na neho povinnosť sledovať zmenu majetkových pomerov povinnej. Podotkol, že pohľadávka oprávneného predstavuje neuhradené poistné. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.
3. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k odvolaniu oprávneného žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, vo veci bola lustrovaná priebežne od začatia exekučného konania negatívna majetková podstata, okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie je možné konštatovať nemajetnosť povinného, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012. V závere uviedol, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie.
4. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
5. Odvolací súd vec preskúmaval aplikujúc v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, a to vzhľadom na ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP, § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, ktoré bolo možné napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario), preskúmal uznesenie súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
7. Krajský súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo na návrh oprávneného, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 23.07.2013. V predmetnej veci okresný súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku na podnet súdneho exekútora zo dňa 26.07.2017, v ktorom súdny exekútor oznámil súdu, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať záujem na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.
8. Ako bolo vyššie spomenuté exekučné konanie voči povinnému je vedené od 23.07.2013, teda viac ako 7 rokov, preto argumentácia oprávneného, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok je čisto hypotetická, a to práve s poukazom na to, že počas uvádzaného obdobia boli splnené teoretické predpoklady vyplývajúce z veku povinného, napriek tomu sa nepodarilo vymôcť ani časť jeho pohľadávky. Súd mal rovnako preukázané, že po celú uvádzanú dobu povinný nepoberal žiadny príjem,
dokonca ani sociálnu dávku, nevlastnil žiaden nehnuteľný majetok, motorové vozidla a nemal ani účet v banke.
9. K námietke oprávneného, že on zvolením si súdneho exekútora preniesol na tohto povinnosť sledovať zmenu majetkových pomerov povinnej je potrebné uviesť, že z uvedeného nevyplýva odvolateľom (minimálne) naznačované tvrdenie, v zmysle ktorého, ak súdny exekútor nezistil existenciu exekvovateľného majetku povinnej, nebol dostatočne dôsledný. Je nesporné, že súdny exekútor je prioritne tým subjektom, ktorý zisťuje existenciu majetkových hodnôt, z ktorých by mohla byť uspokojená vymáhaná pohľadávka, ale je rovnako samozrejmé, že i samotný oprávnený môže konkrétnou informáciou kedykoľvek v priebehu exekúcie výrazne prispieť k jej úspešnému zavŕšeniu. Pokiaľ oprávnený v súdenej veci na takúto súčinnosť viac-menej rezignoval (zrejme i z titulu veľkého množstva ním iniciovaných exekúcií), musí sa „uspokojiť“ so štandardným spôsobom činnosti súdneho exekútora; ktorý v prejednávanom prípade bol - ako vyplýva i z exekútorského spisu - dodržaný. Bez významu je tak opakované poukazovanie odvolateľa na eventualitu vlastníctva exekúciou postihnuteľných hnuteľných vecí či iných majetkových práv povinnou.
10. Pokiaľ ide o namietané premlčanie pohľadávky, odvolací súd poukazuje na to, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie (pre nemajetnosť) nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011). Oprávnenému tak nič nebráni v tom, aby sa návrhom na vykonanie exekúcie v budúcnosti opätovne domáhal vymoženia svojho nároku.
11. Na základe uvedeného súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky oprávneného ako nedôvodné. Odvolací súd uzatvára, že exekučný súd správne rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Nadväzne ako závislý potvrdil aj výrok o trovách exekúcie, ktoré (§ 203 EP) pri zastavení exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného znáša oprávnený.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1, 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď zistil, že oprávnený ohľadne svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich) nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v týchto prípadoch nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP. (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.