Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46C/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcov v rade X/: G.. U.Á. T., A.. X.X.XXXX, S. W. J.. H. XXXX/XX, Ž., Š. E. X., Q. H. X/ G.. O. T., H.. C., A.. XX.X.XXXX, S. W. J.. H. XXXX/XX, Ž., Š.Á. E. X., obaja právne zastúpení: JUDr. Katarínou Kováčovou, advokátkou so sídlom Drieňova 650/16, Žilina, proti žalovaným v rade X/ Y. P., H.. H., A. vlastník, v rade 2/ Božena Mikundová, neznámy vlastník, v rade 3/ Anna Mikundová, neznámy vlastník, neznámi vlastníci zastúpení: Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaným v rade 1/ až 3/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Ž. Q. H. X/ Y. X/ X. Ž. F. A. S. X. T. X.X.XXXX T. Q. Ž. Q. H. X/ Y.Ž. X/ Y. A. Q. N. Y. Q. F. X. O. A. Q. O.. Ú.. X., N. A. D. Č.. XXXX Y. N. Ž., Y. X. F. F. A. T. W. X. Ž. Q. H. X/ Y. X/ X. F. N. N. Ž. F. A. N. X. F., Y. S. F. XXX,- Eur O. N. A..

X. Ž. E. S., Ž. Ž. Q. H. X/ Y. X/ X. W. X. A. B. A. D. Č.. XXXX Q. Okresným Ú. Ž., O. E., F. E. X.A., O. Ú. X., okres Ž., F. B. O. Č.. XXX/X - S. S. F. E. Q. XXX P.X, S..U.. Q. X. F. XX/XX-G.. Ž. Q. H. X/ Y. X/ X. A. Q. N. X. F. C., F. Ž. Q. H. X/ P. X. F. A. A. X. Q. Q. X/XX-G., Ž. Q. H. X/ H. X/XX-G. Y. Ž. Q. H. X/ F. X/XX-G.. Ž. S., Ž. P. N. E. E. F.I. F., Y. Ž. Y. A. Q. X. N. X. F. C.. J., Ž. P. N. H. J. A., F. Q. Y. A. Q. X. B. A. D. Č. XXXX. N. Ú. N. M. A. A. Q. N. F. Č.. XX/XXXX, N. O. Q. I. I. A. Q. Q. X.XXX,XX Eur, N. S. A. F. Ž. F. M. XXX,- Eur.

X. T. XX.X.XXXX N. Ž. Q. H. X/ Y. X/ T. Q. O. Ž. (Č..D.. XX), Q. O. J., Ž. X. Ž. X., Y. A. Q. F. A. Y. Ž. Q. F. A., O. W. N. F. Y. T. A. S. Y. A. F. A. N. X. F. Ž. Q. A. Ú. N. Ž.. N. F. A. F.Ž. X. XX,- Eur N. X P..

4. Žalobcovia dňa 6.5.2020 doručili vyjadrenie k vyjadreniu zástupcu žalovaných (č.l. 41) a zotrvali na podanej žalobe. Uviedli, že pozemok bol ocenený znalcom, pričom ide pozemok bez prístupu z verejnej komunikácie, na ktorom je hustý porast náletových drevín, na ktorý je prístup iba zo súkromných pozemkov. Má nepravidelný tvar a v určitých miestach cez neho preteká potok. S ohľadom na uvedené navrhli zaplatiť za spoluvlastnícke podiely cenu vychádzajúcu zo sumy 15,- Eur za 1 m2. K vyjadreniu pripojili kúpne zmluvy týkajúce sa odkúpenia nehnuteľnosti, ktorými nadobudli spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam vo výške 25/40-in.

5. T. XX.X.XXXX T. Ž. T. - C. O. N. N. T. XX.X.XXXX, Q. N. O. E. X. Y. O. F.Q. A. F..Č.. XXXX/XX E. Q. XX P., O. X. A. Q. X. A., O. X. F. X. N. O. I. Q. Q. XX,- Eur N. X P..

6. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 9.9.2020, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti právnej zástupkyne žalobcov, žalobcu v rade 1/, zástupcu žalovaných v rade 1/ až 3/ a v neprítomnosti žalobkyne v rade 2/. Právna zástupkyňa žalobcov zotrvala na podanej žalobe. Zástupkyňa žalovaných uviedla, že spornou medzi stranami je iba výška primeranej náhrady a žiadala, aby bola priznaná vo výške 17,50 Eur za 1 m2. Po predbežnom právnom posúdení zo strany súdu, v ktorom súd zdôraznil, že má pochybnosti o pasívnej legitimácii v konaní, právna zástupkyňa žalobcov na otázku sudkyne uviedla, že žalobcovia pred podaním žaloby nezisťovali údaje o žalovaných a vychádzali výlučne z listu vlastníctva a skutočnosti, že žalovaní sú v zmysle listu vlastníctva označení ako neznámi vlastníci. Za účelom dodatočného prešetrenia žiadala pojednávanie odročiť. Zástupkyňa žalovaných v rade 1/ až 3/ konštatovala, že Slovenský pozemkový fond má za to, že je zástupcom žalovaných, ktorí sú označení na liste vlastníctva ako neznámi vlastníci. Reálne zisťuje identitu neznámych vlastníkov iba vtedy, ak z listu vlastníctva vyplývajú iné údaje, ako napríklad dátum narodenia či úmrtia. Zdôraznila, že v súkromnoprávnych vzťahoch aj v prípadoch, kedy je neznámy vlastník na liste vlastníctva označený adresou, má Slovenský pozemkový fond za to, že platí údaj na liste vlastníctva, t.j. údaj o neznámom vlastníkovi. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

7. Podľa a vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

8. Podľa spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

9. Podľa ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

10. Podľa z. pozemkový fond zastupuje štát a neznámych vlastníkov v konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

11. Podľa fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami podľa písm. b/ s nezisteným vlastníkom a podľa písm. c/ ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak.

12. Podľa ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c).

13. Podľa fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

14. Podľa fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených v a cit. zák..

15. Medzi stranami sporu nebol sporný samotný nárok na zrušenie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam ani spôsob jeho vyporiadania. Sporná bola výška primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely. Súd však pred vyhodnotením samotného žalobného nároku z úradnej povinnosti skúma základné procesné otázky ako aj hmotnoprávne podmienky konania. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom

práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno- právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. konštatoval, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.

16. S ohľadom na povinnosť súdu skúmať aktívnu a pasívnu legitimáciu v spore sa súd uvedeným zaoberal prednostne. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom na strane žalovaných žalobca označil neznámych vlastníkov vyplývajúcich z listu vlastníctva, t.j. z evidencie v katastri nehnuteľnosti, zastupuje neznámych vlastníkov Slovenský pozemkový fond v zmysle z. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania vecnej legitimácie v spore zaťažuje žalobcu. V danom prípade je zrejmé, že aktívne legitimovaní sú žalobcovia v rade 1/ a 2/ ako bezpodieloví spoluvlastníci 25/40-in predmetných nehnuteľností. Spornou skutočnosťou je označenie žalovaných v rade 1/ až 3/ ako neznámych vlastníkov.

17. Z listu vlastníctva č. 2063 pre k.ú. Stránske vyplýva, že žalované v rade 1/ až 3/ sú v zmysle evidenčných údajov katastra vedené ako neznáme vlastníčky zastúpené Slovenským pozemkový fondom (bod 7 listu vlastníctva). Pri jednotlivých žalovaných sú údaje o titule nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu. Všeobecne platí, že údaje v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva sú záväzné a hodnoverné, kým sa nepreukáže opak ( v spojitosti s o katastri nehnuteľností). Pojem neznámy vlastník pozemkov však používame v právnom význame, pretože neznámi vlastníci pozemkov v skutočnosti môžu byť známi, t. j. môžu bývať v danej obci, v zahraničí, môžu mať dedičov a pod. Tieto osoby teda môžu žiť a pôsobiť aj v rovnakej obci, kde vlastnia pozemok a len na účely evidencie sú tzv. neznámymi vlastníkmi. Preto o neznámych vlastníkoch hovoríme len pokiaľ ide o nedostatočné údaje v evidencii katastra. Ak sa zistí, že neznámy vlastník už nežije, je potrebné pátrať po právnych nástupcoch. Až vtedy, ak nedá neznámy vlastník identifikovať, nie je známe či a kedy zomrel, kto sú jeho právni nástupcovia, bude za neznámeho vlastníka v právnych vzťahoch vystupovať správca, resp. zákonný zástupca. Preto pri zisťovaní toho, či je osoba označená na liste vlastníctva skutočne neznámym vlastníkom je bežnou praxou, že žalobca (žalobcovia) vyvinú úsilie za účelom prípadnej spornosti týchto údajov a z dostupných zdrojov zisťujú, či ide skutočne o neznámych vlastníkov. V praxi tak vykonajú dopyt na príslušný register evidencie obyvateľstva, obec či mesto, v katastri ktorého je nehnuteľnosť, alebo vychádzajú z poznámok či údajov na liste vlastníctva. V prejednávanej veci žalobcovia prieskum reálnosti evidenčných údajov pred podaním žaloby nevykonali a spoliehali sa výlučne na obsah listu vlastníctva. Uvedené vyplýva zo žaloby a jej príloh, písomných vyjadrení ako aj odpovede právnej zástupkyne žalobcov na pojednávaní na otázku sudkyne. Súd v tomto smere považuje za nutné konštatovať, že nemožno od strán sporu (v danom prípade žalobcu) očakávať, že preukáže skutočnosti a údaje, ktoré nie sú bežne dostupné. Je však nutné zdôrazniť, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania pasívnej legitimácie zaťažuje žalobcu, a to do tej miery, do akej miery je to v možnostiach strany sporu. Práve žalobca mal byť pred podaním žaloby obozretný a vychádzať z dostupných registrov a údajov na liste vlastníctva. Minimálne vo vzťahu k žalovanej v rade 1/ z listu vlastníctva vyplýva údaj o jej rodnom priezvisku a titule nadobudnutia spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach - D 718/1970, z ktorého vyplýva možnosť identifikácie žalovanej v rade 1/ s konkrétnou osobou. Vo vzťahu k všetkým vlastníkom mal žalobca vykonať minimálne zisťovanie v dostupnej evidencii údajov registra obyvateľov či u príslušnej obce. Ak by pred podaním žaloby takýto dopyt vykonal, dospel by k správnemu procesnému postupu a označeniu žalovaných tak, aby súd nemal pochybnosti o pasívnej legitimácii.

18. Súd z úradnej povinnosti v rámci skúmania podmienok konania vykonal lustráciu v Registri obyvateľov SR a zistil nasledujúce skutočnosti: Žalovanou v rade 1/ je Alojzia Mikundová, rod. Remencová. Na základe týchto údajov lustráciou v registri obyvateľov bola identifikovaná jediná osoba

s totožným menom, priezviskom a rodným priezviskom, nar. 23.6.1920, ktorá zomrela 15.9.1996 a mala tri deti. Pri zadaní údajov žalovanej v rade 2/ dostupných z listu vlastníctva tak ako ju označili žalobcovia bola identifikovaná jediná osoba s menom a priezviskom Božena Mikundová, ktorá sa podľa údajov Registra obyvateľov SR narodila 23.11.1929 a ide o osobu doposiaľ žijúcu. Pri zadaní mena a priezviska žalovanej v rade 3/ Anny Mikundovej sa nepodarilo jednoznačne stotožniť osobu v evidencii obyvateľov, nakoľko s totožným menom a priezviskom bolo vylustrovaných 7 osôb.

19. Na základe týchto skutočností je zrejmé, minimálne u žalovaných v rade 1/ a 2/ nie je možné konštatovať, že ide o neznámych vlastníkov, nakoľko sa súdu lustráciou podarilo stotožniť osoby žalovaných v rade 1/ a 2/ s konkrétnou osobou.

20. Súd považuje za potrebné poznamenať, že jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Okruh účastníkov v sporovom konaní tvoria žalobca a žalovaný, resp. ten / tí, ktorých za účastníkov považuje zákon a napokon okrem navrhovateľa aj tí, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať. rozlišuje tri druhy procesného spoločenstva, tzv. samostatné (), nerozlučné () a nútené spoločenstvo (). V danom prípade ide o nútené spoločenstvo, t.j. ide o obdobu nerozlučného spoločenstva. Nerozlučné spoločenstvo je všade tam, kde sa účinok a dôsledok rozsudku vzťahuje na všetkých účastníkov (spoločníkov), teda tam, kde podľa hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide nedeliteľnej povahy. Zároveň tu ide o nútené spoločenstvo. V takýchto prípadoch je treba vydať ohľadne všetkých spoločníkov jediný rozsudok. Z výkladu vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že sa jedná o vymedzený okruh osôb, ktorým v konkrétnom konaní náleží takzvaná vecná legitimácia, ktorá zakladá hmotnoprávnu zodpovednosť, či na strane žalobcov alebo žalovaných.

21. V prejednávanej veci súd konštatuje nedostatok pasívnej legitimácie, t.j. vecnej legitimácie na strane žalovaných. Šetrením súdu bolo preukázané, že u žalovaných nejde o neznámych vlastníkov, ktorých má ako správca zastupovať Slovenský pozemkový fond, a to minimálne vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ a 2/. Zo skutočnosti, že žalovaná v rade 1/ zomrela pred podaním žaloby je tiež zrejmé, že nemá procesnú spôsobilosť. Vo všeobecnosti však podľa názoru súdu účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sú zásadne všetci podieloví spoluvlastníci, pretože predmetom vyporiadania je vždy celá vec patriaca spoluvlastníkom a je potrebné vyriešiť všetky právne vzťahy vyplývajúce z vyporiadania. Zhodný názor vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. , v ktorom konštatoval, že „pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva.“

22. Na základe uvedených zistení dospel súd k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaných. Podľa názoru súdu účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sú zásadne všetci podieloví spoluvlastníci, pretože predmetom vyporiadania je vždy celá vec patriaca spoluvlastníkom a je potrebné vyriešiť všetky právne vzťahy vyplývajúce z vyporiadania. Z vykonaného šetrenia vyplynulo, že žalovaná v rade 1/ zomrela v roku 1996, t.j. pred podaním žaloby, a tak nemá právnu subjektivitu. S ohľadom na uvedené pasívne legitimovaní sú právni nástupcovia žalovanej v rade 1/. Uvedené má za následok takú vadu žaloby, je neodstrániteľná. Od počiatku vadnej žaloby preto nemožno poskytnúť právnu ochranu. Rozhodnutím súdu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa sa zakladajú nové hmotnoprávne vzťahy po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a preto sa jedná o rozhodnutie majúce konštitutívnu povahu. Aby mohol byť tento cieľ dosiahnutý, musia byť účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva všetci doterajší spoluvlastníci. Jedná sa o konanie, kedy ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých spoluvlastníkov ako účastníkov hmotnoprávneho vzťahu, čo platí bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Napokon ani naplnenie zákonných predpokladov pre zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva by nemohlo byť bez účasti všetkých spoluvlastníkov založené, keď posúdenie hľadiska účelovosti využitia veci by nebolo pri neúčasti všetkých spoluvlastníkov realizovateľné. Ak sa teda konania nezúčastnili všetci podieloví spoluvlastníci, je táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

23. V závere súd považuje za potrebné zdôrazniť, že bolo povinnosťou žalobcov označiť za účastníkov konania všetkých spoluvlastníkov a v prejednávanej veci doposiaľ nebolo preukázané, že sporné

nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania boli predmetom konania o dedičstve po poručiteľovi (Alojzia Mikundová), ktorá zomreli pred začatím tohto konania, a preto súd tento návrh považuje za predčasný a nemôže tomuto návrhu vyhovieť. Preukázanie spoluvlastníckeho práva je totiž podmienkou pasívnej vecnej legitimácie, ktorú v konaní preukazuje navrhovateľ. Otázka vecnej legitimácie účastníkov konania, ktorá má hmotnoprávny charakter preto vylučuje poučovaciu povinnosť súdu ( ) a procesný postup odstraňovania vád podania. V tomto smere súd poukazuje na procesný návrh právnej zástupkyne žalobcov, ktorá žiadala odročiť pojednávanie za účelom dopytu na evidenciu obyvateľov, ktorý súd považoval za nadbytočný a nehospodárny. V štádiu konania pred súdom, kedy žalobcovia označili ako žalovaných v rade 1/ až 3/ neznámych vlastníkov zastúpených Slovenským pozemkovým fondom, nie je možné dodatočne odstrániť túto procesnú vadu. Je zrejmé, že žalovaná v rade 1/ zomrela pred podaním žaloby, t.j. nemá právnu subjektivitu a následkom jej úmrtia nie je splnený okruh účastníkov, ktorým majú byť všetci podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti (prípadne ich právni nástupcovia). Takúto vadu nemožno dodatočne odstrániť, a tak súdu neostávalo iné, iba žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

24. V závere, i keď nad rámec, súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zástupcom žalovaných v rade 1/ až 3/ je Slovenský pozemkový fond, ktorý je právnickou osobou (neštátna a nezisková organizácia), ktorá koná vo verejnom záujme. Slovenský pozemkový fond v zmysle zákona a iných príslušných platných právnych predpisov spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy v zmysle Práve žalovaný, resp. jeho zástupca, uplatňuje v civilnom sporovom konaní prostriedky procesnej obrany. Aj keď v civilnom procese súd skúma splnenie procesných a hmotnoprávnych podmienok konania z úradnej povinnosti, uvedené nevylučuje možnosť a potrebu, aby zástupca žalovaných ako právnická osoba konajúca vo verejnom záujme, v rámci svojich procesných povinností vyvinul minimálne snahu za účelom odstránenia prípadných pochybností súvisiacich so zastupovaním neznámych vlastníkov.

25. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Nakoľko súd žalobu zamietol v celom rozsahu, žalovaní v rade 1/ až 3/ boli úspešnou stranou sporu. Pretože si však nárok na náhradu trov konania neuplatnili, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).