Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-45Csp/114/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou, v spore žalobcu: Y. W., N..H.., H. H.I. J. XXX/A, XXX XX Y., M.: XX XXX XXX, proti žalovanému: I. C., P.. XX.XX.XXXX, Y. L. XX/XXXX, XXX XX U., o zaplatenie 414,45 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 240,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 240,- € od 1.4.2018 do zaplatenia a bankové poplatky vo výške 39,61 € a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 19.4.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 414,45 € s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania titulom neplatenia splátok úveru.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.7.2013 uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o úvere č. 1389365972, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej celkovú sumu pôžičky 450,- €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky banky pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník banky. Žalovaný sa zaviazal vrátiť banke istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru banka vyhlásila dňa 10.7.2015 úver za predčasne splatný. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 414,45 €, dlžných úrokov z istiny do 31.3.2018 vo výške 472,- €, zmluvného úroku vo výške 29,50 % ročne zo sumy 414,45 € od 1.4.2018 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 414,45 € od 1.4.2018 do zaplatenia a bankových poplatkov vo výške 39,61 €. Zároveň sa žalobca domáhal náhrady trov konania.

3. Uznesením č. k. -145 zo dňa 29.5.2019 súd pripustil zmenu žalobcu, v zmysle ktorej pôvodný žalobca Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil nový žalobca BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 931 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

4. Žaloba s prílohami a procesnými poučeniami boli doručené žalovanému na vyjadrenie dňa 19.6.2019. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril a počas celého konania ostal pasívny.

5. Dodatkom č. 11 k Rozvrhu práce na rok 2018 pre Okresný súd Košice II zo dňa 21.5.2018 s účinnosťou od 23.5.2018 došlo k zmene zákonného sudcu a zákonnou sudkyňou na prejednanie a rozhodnutie sa stala JUDr. Alžbeta Mitríková, t.č. Beňáková. Uvedená zmena bola sporovým stranám oznámená.

6. Podľa ust. pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 €.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1.000 €, súd v zmysle ust. vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.9.2020 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa ust. .

8. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

9. Spoločnosť Poštová banka, a.s. ako veriteľ, uzavrel dňa 11.7.2013 so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere, dostupná pôžička, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 450,- €, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 72 mesačných splátkach s tým, že výška splátky bola 14,- €. Celkové náklady spotrebiteľa boli 467,65 €. Dátum prvej platby bol dohodnutý na deň 20.8.2013 a ďalšej platby k 20. dňu v mesiaci, termín konečnej splatnosti 20.7.2019, úroková sadzba 29,50 % p.a., RPMN 33,82 % p.a., priemerná hodnota RPMN 26,38 % p.a. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaný si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnil, preto žalobca výzvou zo dňa 23.6.2015 vyzval žalovaného na plnenie, nakoľko ku dňu 23.6.2015 bola pohľadávka banky o viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 148,11 €, ktorá pozostávala z omeškanej splátky vo výške 112,- € a poplatkov vo výške 36,11 €. Zároveň bol žalovaný upozornený, že v prípade ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy záväzku, banka je oprávnená využiť ust. a vyhlásiť úver splatným a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. Po nesplnení povinnosti, banka listom zo dňa 10.7.2015 vyhlásila pohľadávku ku dňu 10.7.2015 predčasne splatnou v celom rozsahu a vyzval žalovaného k okamžitej úhrade dlžnej sumy vo výške 535,73 € v lehote do 10 kalendárnych dní. Žalovaný uhradil počas trvania úverového vzťahu sumu 210,- €. Následne Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2018 zo dňa 20.12.2018 došlo k postúpeniu pohľadávok zo spoločnosti Poštová banka, a.s. na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.

10. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa ust. až 4 , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa ust. a , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ust. , na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa ust. , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

16. Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa ust. , ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

18. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému nároky vzniknuté z uzavretej Zmluvy o úvere, dostupná pôžička zo dňa 11.7.2013 (ďalej len „zmluva“). Podľa výpisu z obchodného registra, právny predchodca žalobcu, spoločnosť Poštová banka, a.s. má v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov, je teda dodávateľom a veriteľom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ako aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Ak ide potom o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský, ktorý sa riadi ustanoveniami a zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predloženej zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu, vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené žalobcom bez účasti druhej strany, teda spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky pôžičky, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy uzavretej dňa 11.7.2013 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu podľa

19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovanému poskytol právny predchodca žalobcu spotrebiteľský úver vo výške 450,- €, ktorý žalovaný aj čerpal, pričom predmetná skutočnosť nebola v konaní medzi stranami sporná. Súd primárne preskúmal výšku úrokov dohodnutých v úverovej zmluve a zistil, že tieto sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb na webovom sídle Národnej banky Slovenska poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období (t.j. ku dňu 11.7.2013, kedy bola uzavretá zmluva o pôžičke) v kategórii úvery pre domácnosti (nové obchody), pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov (vrátane) predstavovala priemerná úroková sadzba 10,29 % ročne. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 29,50 %, čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko úrok dohodnutý medzi zmluvnými stranami v danom prípade viac ako 2,5- násobne prevyšoval úroky, za ktoré banky poskytovali úvery v rozhodnom období. Je síce pravdou, že vo veciach tzv. nebankových subjektov (právny predchodca žalobcu) sa dajú vo všeobecnosti akceptovať vyššie úroky vzhľadom na vyššiu mieru rizika, rozhodne však nie o viac ako 100 % oproti priemeru bánk, pričom v každom jednotlivom prípade sa musia zohľadniť osobitosti daného prípadu.

20. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov (Rozsudok NS SR sp. zn. z 1.7.2010). ( a ani iné právne predpisy) výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, z čoho vyplýva, že sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo

ust. , podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.

21. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi stranami dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade žalovaný ako spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný.

22. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že dohoda o úroku je v zmysle ust. v rozpore s dobrými mravmi a zároveň v rozpore so zákonom ( ). Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého, cit.: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“

23. V zmysle vyššie uvedeného, súd konštatuje, že v danom prípade odplata (úrok z úveru) prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať, preto je dohoda o úrokoch neplatná a z tohto dôvodu súd považoval celý úver za bezúročný.

24. Po vykonanom dokazovaní má súd preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 450,- €. Vzhľadom na to, že súd s poukazom na vyššie uvedené, považuje takto poskytnutý úver za bezúročný, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek úrokov. Právny predchodca žalobcu skutočne poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 450,- €, pričom žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 210,- € (podľa prehľadu splátok a úhrad), preto vo výroku I súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 240,- € žalobcovi a vo výroku II v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň súd priznal žalobcovi aj bankové poplatky vo výške 39,61 €, nakoľko tieto boli presne špecifikované vo výpise z úverového účtu žalovaného, ktorých výška je stanovená v Sadzobníku banky. Ide o poplatky za prvú a druhú upomienku, za upozornenie pred výzvou a za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom. Súd preto vo výroku I zaviazal žalovaného aj na zaplatenie bankových poplatkov vo výške 39,61 €.

25. Podľa ust. veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami v spojení s nariadením vlády a to 5,05 % ročne zo sumy 240,- € od 1.4.2018 do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výroku I tohto rozhodnutia.

28. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu teda k 1.4.2018 bola 0,05 % a úrok z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyšší.

29. Podľa ust. <aspi://module='ASPI'&link=' %2523255'&ucin-k-dni='30.12.9999'> (ďalej len „“), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s podľa pomeru úspechu strán sporu. Prevažne úspešnejšiemu žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak súd vo výroku III žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli. Žalobca okrem zaplatenia istiny vo výške 414,45 € požadoval aj zaplatenie zmluvných úrokov z istiny vo výške 472,- €, zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 29,50% ročne zo sumy 414,45 € od 1.4.2018 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku išlo o sumu 299,45 €) a bankové poplatky vo výške 39,61 €. Žalobca bol v konaní úspešný len v sume 454,06 € (414,45 + 39,61) a neúspešný v sume 771,45 € (472+ 299,45), čo predstavu je úspech žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).