Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-83-2019.pdf
PDF · 187.9 KB
No categories available
20S/83/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: DS BUS, s.r.o., so sídlom Valová 21, 921 01 Piešťany, IČO:, právne zastúpeného: poruban advokáti s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Jilemnického 2/532, 911 01 Trenčín, IČO: 50818473, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100764465/2019, č. 100764571/2019, č. 100764612/2019, č. 100764681/2019, č. 100764706/2019, č. 100764735/2019, č. 100764773/2019, č. 100764851/2019, č. 100764875/2019, č. 100764921/2019, č. 100764925/2019, č. 100764978/2019, č. 1007642202/2019, č. 100762013/2019, č. 100761985/2019, č. 100761908/2019, č. 100761872/2019, č. 100761814/2019, č. 100761736/2019, č. 100764059/2019, č. 100764117/2019, č. 100764192/2019, č. 100764207/2019, č. 100764261/2019, č. 100764292/2019, č. 100764310/2019, č. 100764343/2019 všetky zo dňa 01.04.2019, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej v texte aj „DPH“) za zdaňovacie obdobia január 2014 až december 2014, daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015, daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 až august 2016. Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určených rozdielov dane boli výsledky daňových kontrol vykonaných u žalobcu za predmetné zdaňovacie obdobia. Závery daňových kontrol správca dane zaznamenal v protokoloch o výsledku daňových kontrol č. 101710510/2017 zo dňa 07.08.2017 (k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobia január 2014 až december 2014), č. 101711728/2017 zo dňa 07.08.2017 (k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015) a č. 101711875/2017 zo dňa 07.08.2017 (k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobia január 2016 až august 2016), ktoré všetky boli žalobcovi doručené spolu s výzvami na vyjadrenie sa k ich obsahu dňa 18.08.2017, kedy sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončili predmetné daňové kontroly. Žalobca sa na výzvu správcu dane k obsahu protokolov vyjadril vyjadrením podaným dňa 31.08.2017. 2. Na podklade výsledkov daňových kontrol a doplneného dokazovania v rámci vyrubovacieho konania vydal Daňový úrad Trnava nasledovné rozhodnutia, o ktorých na odvolania žalobcu v rámci odvolacieho konania rozhodol žalovaný:
· rozhodnutie č. 102326795/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane v sume 500,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100764465/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102326837/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 450,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100764571/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 1023268687/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 500,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100764612/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102326894/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 400,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100764681/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102326934/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 400,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100764706/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102326991/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 400,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100764735/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102327022/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 440,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100764773/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102327072/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 450,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100764851/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102327097/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 370,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100764875/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102327127/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 440,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100764921/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102327180/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 300,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100764925/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102327206/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 150,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100764978/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil,
· rozhodnutie č. 102327335/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 400,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100762202/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102327393/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 400,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100762013/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102327437/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 500,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100761985/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102327462/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 500,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100761908/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102327479/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 430,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100761872/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102327533/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 400,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100761814/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102327549/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 260,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100761736/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102327640/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 360,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100764059/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102327645/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 400,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100764117/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102327708/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 400,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100764192/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102327735/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 450,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100764207/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102357826/2018 zo dňa 26.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 420,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100764261/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102327804/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 430,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100764292/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil,
· rozhodnutie č. 102327842/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 180,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100764310/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil, · rozhodnutie č. 102362104/2018 zo dňa 27.11.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 420,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie č. 100764343/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil.
3. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane z dodávateľských faktúr špecifikovaných v napadnutých rozhodnutiach oboch stupňov vystavených dodávateľmi žalobcu, obchodnou spoločnosťou FENICIA LLC., organizačná zložka, Ružová dolina 6, 821 01 Bratislava, IČO 46227130, DIČ 4020329236 (zdaňovacie obdobia január 2014 až december 2014, január 2015 až marec 2015), ďalej obchodnou spoločnosťou MODIFIN STAVBY, s.r.o., Domkárska 12, 820 15 Bratislava, IČO 35888938, DIČ 2021837917 (zdaňovacie obdobia apríl 2015 až september 2015) a obchodnou spoločnosťou DREVOSTYL, s.r.o., Legionárska 6972, 911 01 Trenčín, IČO 36318345, DIČ 2020178402 (zdaňovacie obdobia december 2015, január 2016 až august 2016), v mene ktorých vystupovala tá istá fyzická osoba N. F.. Po vykonaní preverenia žalobcom deklarovaných prijatých zdaniteľných plnení a vyhodnotení zisteného skutkového stavu daňové orgány oboch stupňov konštatovali nesplnenie zákonných podmienok na uplatnený odpočet dane žalobcom podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, resp. nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľmi žalobcu, deklarovanými na preverovaných faktúrach a rovnako nebolo preukázané, že dodanie tovaru sa uskutočnilo tak, ako tvrdí žalobca.
II. Rozsah a dôvody žaloby
4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia vyššie uvádzaných rozhodnutí žalovaného z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia mu vecí na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal priznania práva na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. V podanej žalobe nežiadal na prejednanie a rozhodnutie veci nariadiť pojednávanie. 5. Dôvodil, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav ktorý vzal orgán verejnej správy za základ pre napadnuté rozhodnutie je v rozpore s administratívnymi spismi a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 6. Žalobca namietal, že k neuznaniu sporných nárokov na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia došlo zo strany daňových orgánov predovšetkým z dôvodu pochybností týkajúcich sa reálneho dodania fakturovaných služieb od deklarovaných dodávateľov žalobcu, t. j. obchodných spoločností DREVOSTYL, s.r.o., MODIFIN STAVBY, s.r.o. a FENICIA LLC., organizačná zložka. 7. Žalobca mal za to, že si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov, predložil všetky listinné dôkazy, ktoré vyžaduje zákon a potvrdzujú reálnosť zdaniteľných obchodov. V tejto súvislosti namietal, že žalovaný, podobne ako aj správca dane, založili svoje rozhodnutia na dôkazoch, ktoré sa netýkajú služieb, za ktoré bol uplatnený odpočet DPH.
8. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný v konaní nesprávne aplikoval zásadu objektívnej materiálnej pravdy a tiež zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď predložené dôkazy získané správcom dane neposúdil a nevyhodnotil, ale posúdil a vyhodnotil iné dôkazy, čím dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Ide najmä o výpoveď svedka N. F., ktorý presne opísal celý obchodný prípad, uviedol kto ho kontaktoval (konateľ žalobcu), ako sa uskutočnilo obchodné rokovanie, ktoré predchádzalo samotnému dodaniu tovaru, čo bolo predmetom služby. Pokiaľ žalobca nepredložil doklady a dôkazy, ktoré si vyžadoval správca dane, ktoré sa týkali jeho dodávateľa, tak toto nemohol urobiť z toho dôvodu, že tieto doklady boli zaistené políciou a nemal ich možnosť žalobca žiadnym spôsobom zabezpečiť. Žalobca ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania jasne
vyplýva, že žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno a nemožno mu pričítať existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Nie je možné od žalobcu spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali obstarávacie procesy u iných subjektov pred dodaním služby. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“, príp. „najvyšší súd“) sp. zn. 3Sžf 1/2011 a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 30/2018. Obe rozhodnutia sa zaoberajú dôkaznou povinnosťou daňového subjektu vo vzťahu k predloženým dôkazom pre uplatnenie odpočtu DPH v súvislosti s dôkazmi, ktoré je daňový subjekt povinný predložiť správcovi dane.
9. K nesprávnemu posúdeniu zisteného skutkového stavu veci žalobca uviedol, že ako platca dane preukázal splnenie zákonných podmienok pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 až 51 zákona o DPH. Službu kontroly a riadenia osobitnej pravidelnej dopravy mu reálne dodali deklarovaní dodávatelia DREVOSTYL, s.r.o., MODIFIN STAVBY, s.r.o. a FENICIA LLC., organizačná zložka, čo potvrdili aj predložené dôkazy, ktoré korešpondujú so svedeckou výpoveďou konateľa dodávateľov, resp. vedúceho organizačnej zložky N. F.. Vykonanie deklarovaných služieb pre žalobcu preukazujú nasledovné predložené dôkazy:
· kópia zošita s poznámkami, ktoré si robil N. F. pri kontrole autobusov, a ktoré boli na žiadosť odovzdané žalobcovi po ukončení zmlúv (v prípade potreby bude predložený originál) · kópie písomných úloh a ich vyhodnotenie zadávané žalobcom pre dodávateľov, v ktorých sú rozpísané dátumy, týždenné úlohy a ich vyhodnotenia, ktoré slúžili ako podklady pre fakturáciu. N. F. si vždy nové úlohy prefotil do mobilu, · fotografie autobusov s poznávacími značkami na rôznych miestach ich trás s dátumami, ktoré slúžili ako ďalší podklad pre fakturáciu, a ktoré boli vyhotovované každý týždeň a boli odovzdané žalobcovi po ukončení zmlúv, · počítačom spracované mesačné vyúčtovania vychádzajúce z písomných mesačných úloh a ich vyhodnotenia, ktoré slúžili ako podklad pre fakturáciu, · mesačné správy vychádzajúce z písomných mesačných úloh a ich vyhodnotenia. Vo vzťahu k týmto dokumentom nie sú odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí ako i žalovaného dostatočné, jasné a zrozumiteľné.
10. V nadväznosti na uvedené dôkazy žalobca vyslovil nesúhlas s vyhodnotením týchto dôkazov daňovými orgánmi oboch stupňov, podľa ktorých názoru sú tieto dôkazy „nedôveryhodné, účelovo vyrobené“. Tento záver by mal byť podľa žalobcu vecne založený a mal by zodpovedať skutočnosti, inak ide len o nič nepreukazujúce tvrdenie. V tomto kontexte je kľúčové aj označenie svedeckej výpovede N. F. za „rozhodujúci dôkaz v daňovej kontrole“ (rozhodnutia správcu dane, s. 4). Podľa žalovaného sa svedok nevyjadril „konkrétne, čo bolo predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti” DREVOSTYL, s.r.o., MODIFIN STAVBY, s.r.o. a FENICIA LLC., organizačná zložka (rozhodnutia žalovaného, s. 3). Pritom podľa názoru žalobcu táto skutočnosť, ako i to, že dané spoločnosti nezamestnávali žiadneho zamestnanca, je úplne irelevantné vo vzťahu k daňovej kontrole u žalobcu.
11. Naopak, podľa názoru žalobcu, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že N. F., ako konateľ jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným, resp. vedúci organizačnej zložky, vykonával deklarovanú činnosť sám. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že ak žiadny zákon takúto formu podnikania nezakazuje, tak to nemôže byť na ťarchu žalobcovi, najmä ak nemá ako ovplyvniť fungovanie tretej osoby. Žalovaný sa dopustili v rámci dokazovania aj ďalšieho zrejmého excesu pri zisťovaní skutkového stavu, keď opakovane zdôrazňoval, že „SAD Prievidza a. s. nepotvrdila účasť na predmetnej spolupráci cez spoločnosť DREVOSTYL, s.r.o. / MODIFIN STAVBY, s.r.o. / FENICIA LLC., ani v osobe N. F.“. Žalobca dodal, že spoločnosť SAD Prievidza a. s. bola v zmluvnom vzťahu iba so žalobcom, pričom nikdy neprišla, ani nemala prísť do priameho či nepriameho kontaktu s tretími stranami, ktoré zabezpečovali určité špecifické služby výlučne pre žalobcu.
12. Ďalej žalobca napádal, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a tiež že skutkový stav, ktorý vzali žalovaný a správca dane za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi. Napriek tomu, že žalovaný dokazovaním zistil presnú špecifikáciu služby, ako aj to, kedy bola dodaná, argumentuje na str. 6, že „ani daňovým subjektom predložené fotokópie poznámkového zošita pána F., písomné mesačné úlohy a ich vyhodnotenie, čierno biele fotografie autobusov, vyúčtovanie financií, crossway a špecifikácie, ISUZU + doprovodné listy, FENIKSBUS +
doprovodné listy, nepreukazujú, že službu dodala osoba uvedená na faktúre ako dodávateľ.“ Žalobca dal do pozornosti, že opis a charakteristika služby plynie z vyjadrení žalobcu i zaobstaranej svedeckej výpovede, pričom žalovaný a správca dane na tieto vôbec neprihliadli.
13. K obsahu výpovede svedka N. F. žalobca dodal, že ak tento svedok nepredložil doklady a dôkazy, tak len preto, že spoločnosti, v ktorých bol štatutárnym orgánom, ich už nemali vo svojej moci z dôvodu ich zaistenia políciou, resp. že už boli odovzdané žalobcovi. V tejto spojitosti považoval žalobca za potrebné tiež zdôrazniť, že žalobca sa nemal možnosť oboznámiť s Úradným záznamom č. 101096791/2017 z 26.05.2017 a vyjadriť sa k tejto skutočnosti.
14. Vo vzťahu s vyhodnotením zisteného skutkového stavu žalobca namietal, že žalovaný a správca dane nesprávne právne posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu určili žalobcovi ako daňovému subjektu. Žalobca mal za to, že z dikcie skutočností vymedzených v § 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH nemožno vyvodiť, že by daňový subjekt mal znášať absolútne dôkazné bremeno, a to aj za svojich dodávateľov. Z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno a nemožno mu pričítať existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.
15. Žalobca taktiež namietal, že žalovaný sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s návrhmi na doplnenie dokazovania uvedenými v odvolaní ako i s vyjadrením N. F. zo dňa 28.12.2018, ku ktorému sa žalovaný odmietol vyjadriť z dôvodu, že pán F. nie je oprávnenou osobou konať za žalobcu. Preskúmané rozhodnutia ako aj prvostupňové rozhodnutia sú nezákonné, pretože žalovaný sa odvoláva na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR, NS SR, pričom jeho povinnosťou bolo uviesť konkrétne, o aké právne závery sa opiera v súvislosti s týmito rozsudkami.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať. 17. Zopakoval skutkové zistenia a dôvody dodatočného určenia dane v dôsledku neuznania žalobcom uplatneného odpočtu dane za zdaniteľné plnenia prijaté od deklarovaných dodávateľov. 18. K namietanému vyhodnoteniu skutkového stavu žalovaný uviedol, že z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca ani deklarovaní dodávatelia nepredložili dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie a prijatie žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení. S poukazom na vykonané dokazovanie zotrval na skutkových a právnych záveroch, že došlo k porušeniu ustanovenia § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH žalobcom, pretože žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody deklarované na sporných faktúrach boli reálne dodané, a to práve platiteľmi dane uvedenými na sporných faktúrach ako dodávateľ.
19. Konkrétne s poukazom na obsah administratívneho spisu žalovaný uviedol, že žalobca predložil k deklarovaným zdaniteľným obchodom sporné dodávateľské faktúry; Zmluvu zo dňa 27.12.2013, Zmluvu zo dňa 20.03.2015, Zmluvu zo dňa 23.11.2015. Vo vyrubovacom konaní žalobca predložil fotokópie poznámkového zošita pána F., písomné mesačné úlohy a ich vyhodnotenie, čierno biele fotografie autobusov, vyúčtovanie financií, crossway a špecifikácie, ISUZU + doprovodné listy, FENIKSBUS + doprovodné listy.
20. V nadväznosti na uvedené žalovaný dal do pozornosti, že dodávatelia, v mene ktorých vystupoval pán F., správcovi dane k zdaniteľným obchodom nepredložili žiadne doklady ani účtovníctvo. Vo vzťahu k výpovedi pána F. žalovaný uviedol, že pán F. nevedel preukázať preverované skutočnosti. Vyjadril sa len, že spolupráca spočívala v počítačovom spracovaní, prehodnotení trás, počet najazdených kilometrov (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100407864/2017 zo dňa 07.03.2017), v kontrole autobusov a časov v zmysle cestovných poriadkov, čistoty autobusov a všetky tieto činnosti vykonával sám (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100407922/2017 zo dňa 07.03.2017, Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100407937/2017 zo dňa 07.03.2017). Z evidencie všetkých zaistených dokladov od N. F., vedúceho organizačnej zložky dodávateľa FENICIA LLC., organizačná zložka, konateľa dodávateľa DREVOSTYL, s.r.o., konateľa dodávateľa MODIFIN STAVBY, s.r.o. je taktiež zrejmé, že daňové a účtovné doklady týkajúce sa platiteľa sa v uvedenej evidencii zabavených dokladov nenachádzali. Nepredloženie dôkazov, dokladov a účtovníctva dodávateľa spochybnila pravdivosť tvrdení žalobcu, a preto bolo na
ňom, aby preukázal, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil tak, ako to deklaruje sporná faktúra, teda, že služba bola skutočne dodaná dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalovaný opakovane zdôraznil, že ani žalobcom vo vyrubovacom konaní predložené fotokópie poznámkového zošita pána F., písomné mesačné úlohy a ich vyhodnotenie, čierno biele fotografie autobusov, vyúčtovanie financií, crossway a špecifikácie, ISUZU + doprovodné listy, FENIKSBUS + doprovodné listy, nepreukazujú, že službu dodala osoba uvedená na faktúre ako dodávateľ. Dokladom absentuje materiálny podklad o tom, že tieto pochádzajú od deklarovaného dodávateľa služby aj vo vzťahu k tvrdeniam pána F., že žiadne dôkazy nemá a doklady mu boli odobraté Kriminálnou políciou PZ v Trenčíne a všetko hovorili s pánom JUDr. I. ústne.
21. K predmetu zdaniteľných plnení ďalej žalovaný uviedol, že spoločnosť SAD Prievidza a.s. potvrdila spoluprácu so žalobcom, pričom komunikovala iba s JUDr. A. I., ktorý priamo komunikoval s dispečerom SAD Prievidza a.s. a s vodičmi autobusov. Spoločnosť SAD Prievidza a.s. nepotvrdila účasť na predmetnej spolupráci cez spoločnosti DREVOSTYL, s.r.o. a MODIFIN STAVBY, s.r.o., ani v osobe N. F.. Žalovaný dodal, že pri obvyklej a reálnej obchodnej spolupráci je na mieste očakávať, že spoločnosť SAD Prievidza a.s. má vedomosť o účasti spoločností DREVOSTYL, s.r.o. a MODIFIN STAVBY, s.r.o. na deklarovaných zdaniteľných obchodoch. Preto žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa dopustil zrejmého excesu pri zisťovaní skutkového stavu.
22. K zákonnosti a správnosti skutkových a hmotnoprávnych záverov orgánov daňovej správy žalovaný dôvodil, že v predmetnom konaní nebola predložená žiadna účtovná, daňová, prípadne iná dokumentácia od deklarovaných dodávateľov, ktorá by nespochybniteľne osvedčila všetky údaje podľa sporných faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane a zároveň by deklarovala, popísala a zdokumentovala jeho ekonomickú činnosť. 23. Teda v danej veci je sporné, či skutočným dodávateľom služieb boli deklarovaní dodávatelia FENICIA LLC., organizačná zložka, DREVOSTYL, s.r.o. a MODIFIN STAVBY, s.r.o., pričom pokiaľ žalobca predložil faktúry vystavené týmito dodávateľmi, zaťažovalo ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že tieto spoločnosti mu služby dodali, či už samé alebo prostredníctvom svojich dodávateľov, pričom pri neunesení dôkazného bremena, zostáva toto tvrdenie nepreukázané (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/52/2017 zo dňa 19.11.2018). Žalovaný dodal, že k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu došlo práve spochybnením listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré mali preukázať, že k zdaniteľným obchodom došlo spôsobom uvedeným na sporných faktúrach.
24. Zo strany prvostupňového orgánu išlo o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane. Uvedené skutočnosti majú za následok, že tvrdenia žalobcu nebolo možné verifikovať u priameho dodávateľa deklarovaného na faktúre, teda tvrdenia žalobcu nie sú založené na overiteľných skutočnostiach. V danom prípade žalobca tvrdil, že tovar dodal dodávateľ FENICIA LLC., organizačná zložka, DREVOSTYL, s.r.o. a MODIFIN STAVBY, s.r.o. Prvostupňový orgán preto preveroval primárne splnenie podmienok práva na odpočítanie dane žalobcom, ktorý odpočítanie dane deklaroval, uplatnil si ho a inicioval. Žalobca bol preto povinný preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou deklarovanou na faktúre ako dodávateľ. Pokiaľ žalobca tvrdí, že služby dodal dodávateľ uvedený na faktúre, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu, pri jeho neunesení zostáva iba nepreukazným tvrdením.
25. Zároveň žalovaný namietol ako nepravdivé tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť oboznámiť sa s Úradným záznamom č. 101096791/2019 zo dňa 26.05.2017 a vyjadriť sa k tejto skutočnosti. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobca bol listom č. 101387989/2017 zo dňa 20.06.2017 (zdaňovacie obdobia január 2014 až december 2014), listom č. 101388516/2017 zo dňa 20.06.2017 (zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015) a listom č. 101388950/2017 zo dňa 20.06.2017 (zdaňovacie obdobia január 2016 až august 2016) oboznámený so skutočnosťami zistenými v priebehu výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty a zároveň vyzvaný, aby sa k pochybnostiam prvostupňového orgánu vyjadril, nepravdivé údaje opravil, alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. V predmetných listoch, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, bol žalobca preukazne o obsahu úradného záznamu oboznámený, ako aj s vyhodnotením skutočností zaznamenaných v predmetnom úradnom zázname, a to, že účtovné doklady spoločnosti FENICIA LLC., organizačná zložka, DREVOSTYL, s.r.o. a MODIFIN STAVBY, s.r.o. sa medzi zaistenými dokladmi nenachádzajú. Žalobca v lehote určenej prvostupňovým orgánom nepodal žiadne vyjadrenie.
26. Žalovaný taktiež vyjadril nesúhlas s námietkou žalobcu, že žalovaný nepreskúmal postup a rozhodnutia prvostupňového orgánu v medziach podaného odvolania, korektne sa nevyrovnal aj s prvostupňovým orgánom so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami a nevyjadrili sa ani k základnej argumentácii žalobcu, ktorú prezentoval počas výkonu daňových kontrol. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán nemusí dať odpoveď na všetky námietky nastolené žalobcom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je rozhodnutie dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a skutkový stav je správne a riadne posúdený. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s neuznaním práva na odpočítanie dane. Dospel k záveru, že v prípade žalobcu nebola splnená zákonná podmienka práva na odpočítanie dane, teda, že zdaniteľné obchody deklarované na sporných faktúrach boli reálne dodané a to práve platiteľmi dane uvedenými na sporných faktúrach ako dodávatelia. 27. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby zotrval na dôvodoch a petite podanej žaloby. 28. Zopakoval, že preukázal nielen formálne aspekty daňových transakcií, keď predložil faktúry a ďalšie listiny, ale presvedčivo zdôvodnil aj ich vecnú stránku. Správca dane ani žalovaný však zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane nevyhodnotili, ale iba opakovane konštatovali pochybnosť o reálnosti zdaniteľných obchodov a že sa „skutok nestal tak, ako tvrdí daňový subjekt“. Svoje tvrdenia však podľa názoru žalobcu daňové orgány nemajú ničím relevantným podložené, a tak ide len o nič nehovoriace výroky. S poukazom na priebeh daňovej kontroly opakovane žalobca považuje za zrejmé, že žalovaný ani nedisponuje podstatnými faktami a naďalej vychádza z nesprávneho a výlučne jednostranného hodnotenia dôkazov. Žalobca má za to, že o jeho dôkaznej núdzi svedčí aj všeobecnosť napadnutých rozhodnutí a posledného vyjadrenia. Žalobca zopakoval, že sa v priebehu daňovej kontroly vyjadril jednoznačne k všetkým obchodným transakciám. Ako dôkazy o ich realizácií deklarovanými odoberateľmi, predložil všetku účtovnú a zmluvnú dokumentáciu, ktorú je s odstupom času možné v zmysle daňových predpisov od neho rozumne požadovať. Konkrétne ide o kópiu zošita s poznámkami, ktoré si robil N. F. pri kontrole autobusov; kópie písomných úloh a ich vyhodnotenie zadávané žalobcom pre dodávateľov, v ktorých sú rozpísané dátumy, týždenné úlohy a ich vyhodnotenia, ktoré slúžili ako podklady pre fakturáciu; fotografie autobusov s poznávacími značkami na rôznych miestach ich trás s dátumami, ktoré slúžili ako ďalší podklad pre fakturáciu, a ktoré boli vyhotovované každý týždeň a boli odovzdané žalobcovi po ukončení zmlúv, ako aj ďalšie v žalobe uvedené a v administratívnom spise uvedené listinné dôkazy. Žalobca zotrval aj na námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu.
29. Žalovaný sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadril.
IV. Relevantná právna úprava
30. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
32. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
33. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
34. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
35. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 36. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 37. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 38. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 39. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 40. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 41. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
42. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 43. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 44. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 45. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 46. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 47. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
48. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, 49. Podľa návetia § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8. 50. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 51. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 52. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 53. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 54. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
55. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.
56. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. 57. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 58. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
59. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( § 135 ods. 1 SSP ), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 60. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť žalobcom namietanú nezákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia od deklarovaných dodávateľov
FENICIA LLC., organizačná zložka, MODIFIN STAVBY, s.r.o. a DREVOSTYL, s.r.o., podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobia. 61. Vo vzťahu k preukázaniu prijatia deklarovaných zdaniteľných plnení - dodanie fakturovaných služieb od dodávateľov FENICIA LLC., organizačná zložka, MODIFIN STAVBY, s.r.o. a DREVOSTYL, s.r.o., je podstatným žalobným argumentom tvrdenie žalobcu, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno predložením zákonom požadovaných daňových dokladov - faktúr vystavených dodávateľmi, výdavkových dokladov vystavených žalobcom, zmlúv, na základe ktorých sa služby pre žalobcu realizovali (Zmluva zo dňa 27.12.2013, Zmluva zo dňa 20.03.2015, Zmluva zo dňa 23.11.2015), ako aj vo vyrubovacom konaní predložením fotokópií poznámkového zošita pána N. F., písomných mesačných úloh a ich vyhodnotení, čierno-bielych fotografií autobusov, vyúčtovaní financií, crossway a špecifikácií, ISUZU + doprovodných listov, FENIKSBUS + doprovodných listov. Podľa názoru žalobcu reálny základ prijatých zdaniteľných plnení preukazujú výpovede svedka pána N. F., ktorý bol osobou konajúcou za predmetných dodávateľov služieb a aj tieto služby sám realizoval. Zároveň za najpodstatnejší dôvod nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, spočívajúcej v porušení zásady materiálnej (objektívnej) pravdy pri zisťovaní a vyhodnotení skutkového stavu, žalobca považuje skutočnosť, že daňové orgány oboch stupňov, neprihliadnuc na dôkazy predložené žalobcom a na výpovede vyššie uvedeného svedka, potvrdzujúcich reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení, vyhodnotili zistený skutkový stav tendenčne, neobjektívne a jednostranne v neprospech žalobcu, hoci objektívne nebolo možné daňové doklady deklarovaných dodávateľov predložiť k overeniu reálneho základu fakturovaných služieb z dôvodu ich zabezpečenia orgánmi činnými v trestnom konaní. 62. S uvedenými argumentami žalobcu by bolo možné sa stotožniť za takých okolností prípadu, ak by sa vierohodnosť ním predložených listinných dôkazov (ktorú v zmysle § 24 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku preukazuje žalobca) potvrdila v rámci daňovej kontroly, ktorá ako jeden z inštitútov správy daní slúži na preverenie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane. 63. Avšak z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí bezpochybná verifikácia deklarovaných zdaniteľných plnení nevyplýva, a to minimálne v jednej podstatnej a obligatórnej hmotnoprávnej podmienke potrebnej na priznanie uplatneného nároku na odpočet dane zaplatenej na vstupe, a síce v osobe deklarovaných dodávateľov predmetných služieb, t. j. obchodných spoločností FENICIA LLC., organizačná zložka, MODIFIN STAVBY, s.r.o. a DREVOSTYL, s.r.o. Zároveň sa vykonaným preverovaním nepotvrdila ani samotná realizácia fakturovaných služieb, pretože sa nijakým rozumným a zákonom predpokladaným spôsobom nedala overiť v dokladovej a účtovnej evidencii deklarovaných dodávateľov. 64. Zároveň nemožno prisvedčiť argumentu žalobcu, že objektívnym dôvodom nemožnosti predloženia účtovných dokladov preverovanými dodávateľmi žalobcu bola skutočnosť, že predmetné účtovné doklady zabezpečili orgány činné v trestnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu jasne vyplýva, že správca dane si tieto tvrdené skutočnosti overil priamo na Krajskom riaditeľstve PZ Trenčín, odbor kriminálnej polície, pričom z jeho odpovede (úradný záznam č. 101096791/2017 zo dňa 26.05.2017) vyplynulo, že účtovné doklady obchodných spoločností FENICIA LLC., organizačná zložka, MODIFIN STAVBY, s.r.o. a DREVOSTYL, s.r.o. sa medzi zaistenými dokladmi nenachádzajú. 65. Z obsahu administratívnych úkonov zaznamenaných v spise a v napadnutých rozhodnutiach je zrejmé, že predmet dodávaných služieb od troch rôznych, avšak personálne prepojených dodávateľov, sa nemenil a išlo o identické služby, ktoré mali podklad v zmluvách uzavretých medzi žalobcom ako objednávateľom a jednotlivými dodávateľmi (vykonávateľmi), v zmysle ktorých vykonávatelia v zastúpení N. F., mali kontrolovať a riadiť pravidelnú autobusovú dopravu osôb firmy SAD Prievidza a. s., ktorú zabezpečuje dopravca pre firmu Gabor spol. s r.o. so sídlom Bánovce nad Bebravou. Objednávateľ (žalobca) sa zaviazal, že vykonávateľovi bude platiť mesačne odmenu za obdobie trvania zmluvy, výška odmeny sa bude určovať od množstva vykonanej práce vykonávateľom. 66. Poskytovanie služby žalobcom pre SAD Prievidza a.s. správca dane prostredníctvom dožiadaného daňového úradu preveril a táto zmluvná spolupráca na dodávanie služby podľa Zmluvy o spolupráci zo dňa 11.10.2012 sa potvrdila, ako aj predmet jej plnenia a spôsob realizácie a vzájomnej komunikácie zmluvných strán pri realizácii dohodnutých služieb. V rámci tohto preverovania sa nepotvrdila spolupráca objednávateľa služieb u žalobcu, SAD Prievidza a.s. s dodávateľmi žalobcu, obchodnými spoločnosťami FENICIA LLC., organizačná zložka, MODIFIN STAVBY, s.r.o. a DREVOSTYL, s.r.o. (napr. str. 3, druhý odsek preskúmavaného rozhodnutia) 67. Len na margo správny súd dodáva, že na všetkých transakciách sa z pohľadu účelu podnikania ako neprirodzené a podozrivé javia skutočnosti, že čo do predmetu plnenia išlo v podstate o obdobnú
činnosť, na ktorú bol zmluvne zaviazaný sám žalobca vo vzťahu k jeho odberateľovi SAD Prievidza, a. s., ako aj tá skutočnosť, že všetky dodávané služby v preverovaných prípadoch boli zmluvne zabezpečené a dodávané troma formálne sa javiacimi ako odlišnými obchodnými spoločnosťami, za ktoré konala tá istá fyzická osoba, ktorá podľa vyjadrenia svedka a žalobcu mala dohodnuté služby realizovať sama na základe telefonických usmernení žalobcu. Uvedené zabezpečenie realizácie fakturovaných služieb z pohľadu ekonomickej kauzy postráda zmysel a objektívne navodzuje opodstatnenosť záveru, že predmetní dodávatelia, personálne prepojení jedinou fyzickou osobou (pánom N. F.), boli umelo vsunutí do obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho objednávateľom, SAD Prievidza, a.s. 68. Pokiaľ žalobca poukazuje na reálny základ deklarovaných zdaniteľných plnení preukázaný výpoveďou svedka pána N. F. (učinenej dňa 07.03.2017 v prítomnosti žalobcu), vo vzťahu ku všetkým trom sporným dodávateľom konkrétne sa nevedel vyjadriť k predmetu ich podnikania, uviedol, že spoločnosť DREVOSTYL, s.r.o. a MODIFIN STAVBY, s.r.o. nemali žiadnych zamestnancov, nikdy nebol v sídle týchto obchodných spoločností. Ohľadom obchodnej spoločnosti FENICIA LLC., organizačná zložka svedok uviedol, že v roku 2015 odovzdal protokolárne všetky doklady spoločnosti poverenému zástupcovi, ktorý vystupoval ako zástupca tejto spoločnosti, ktorého meno si nepamätal, bol to cudzinec, písomnosťami o odovzdaní spoločnosti svedok nedisponuje. Vo vzťahu k spôsobu realizácie sporných služieb všetkými troma dodávateľmi žalobcu svedok uviedol, že spolupráca spočívala v kontrole autobusov a časov v zmysle cestovných poriadkov, čistoty autobusov, pričom všetky tieto činnosti vykonával pán N. F. sám. Žiadne dôkazy o tomto spôsobe realizácie sporných služieb nemá, podľa jeho vyjadrenia všetko prebiehalo na základe ústneho podania medzi ním a žalobcom. Zhodne ako žalobca, k nepredloženiu účtovných dokladov dodávateľov FENICIA LLC., organizačná zložka, MODIFIN STAVBY, s.r.o. a DREVOSTYL, s.r.o. uviedol, že tieto mu boli odobraté pri domovej prehliadke vykonanej dňa 26.10.2016 Krajským riaditeľstvom Policajného zboru Trenčín. 69. V nadväznosti na uvedenú výpoveď a v kontexte so skutočnosťou, že Krajské riaditeľstvo PZ Trenčín, odbor kriminálnej polície zaistenie účtovných dokladov obchodných spoločností FENICIA LLC., organizačná zložka, MODIFIN STAVBY, s.r.o. a DREVOSTYL, s.r.o. nepotvrdilo, sa fotokópie ručne dopísaných zošitov vykonaných služieb a dodatočne predložených listinných dôkazov nejavia ako vierohodné a zároveň pre účely preverenia reálneho základu deklarovaných zdaniteľných plnení nemajú žiadnu vypovedaciu hodnotu. Žalovaný tieto dodatočne predložené listinné dôkazy ako písomné mesačné úlohy a ich vyhodnotenie, čierno biele fotografie autobusov, vyúčtovanie financií, crossway a špecifikácie, ISUZU + doprovodné listy, FENIKSBUS + doprovodné listy, správne vyhodnotil, keď uzavrel, že ich obsah nepreukazuje dodanie deklarovaných služieb práve dodávateľmi FENICIA LLC., organizačná zložka, MODIFIN STAVBY, s.r.o. a DREVOSTYL, s.r.o. 70. Navyše, dodatočné vytvorenie predmetných listinných dôkazov nekorešponduje s výpoveďou svedka N. F., ktorý jasne pred správcom dane a v prítomnosti žalobcu uviedol, že žiadne dôkazy preukazujúce realizáciu fakturovaných služieb nemá, pričom „všetko“ prebiehalo na základe ústneho podania medzi ním a žalobcom. 71. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že čiernobiele, ako reklamné sa javiace fotografie autobusov bez evidenčných čísiel a rovnako fotografie autobusov zachytených na neidentifikovateľnom úseku ciest bez kontextu vo vzťahu ku konkrétnej linke a prislúchajúcemu cestovnému plánu alebo cestovnému poriadku, nemajú vôbec žiadnu vypovedaciu hodnotu o konkrétnej realizácii fakturovaných služieb a ani o osobe, ktorá mala fakturované služby vykonávať. V spojení so slovným vymedzením, resp. špecifikáciou predmetu fakturácie spôsobom ako napr. „za práce v zmysle zmluvy zo dňa 22.12.2014“ alebo „za práce v zmysle zmluvy zo dňa 23.11.2015“, ktoré nezodpovedajú požiadavkám podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, v zmysle ktorého faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať rozsah a druh dodanej služby, možno dodatočne predložené listinné dôkazy vyhodnotiť ako účelovo vytvorené a vo vzťahu k verifikácii obsahu preverovaných faktúr ako irelevantné. Vo vzájomných súvislostiach predložených faktúr a listinných dôkazov dodatočne predložených žalobcom nemožno ani približne určiť skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie kontrolovanej dane, resp. nároku na uplatnené odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe v predmetných zdaňovacích obdobiach. 72. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu neumožnenie žalobcovi oboznámiť sa s úradným záznamom č. 101096791/2019 zo dňa 26.05.2017, túto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V treťom zväzku administratívneho spisu pod č. 30 sa nachádza uvedený úradný záznam, ktorý bol vyhotovený zamestnancami správcu dane v súlade s § 19 ods. 1 daňového poriadku o skutočnosti, že správca dane získal informácie zo spisu o ukončenej daňovej kontrole DPH za tam uvedené zdaňovacie obdobia u iného daňového subjektu a zároveň o skutočnosti ozrejmujúcej obsah odpovede Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, odbor kriminálnej polície, ktorá obsahovala zoznam dokladov zaistených u osoby N.
F. s konštatovaním, že tento zoznam správca dane pre účely predmetnej daňovej kontroly u žalobcu vyhodnotí (predmetom bolo zistenie, že účtovné doklady spoločnosti FENICIA LLC., organizačná zložka, DREVOSTYL, s.r.o. a MODIFIN STAVBY, s.r.o. sa medzi zaistenými dokladmi nenachádzajú). Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca bol o všetkých zisteniach správcu dane, ako aj so skutočnosťami ohľadom vyhodnotenia zaistených dokladov u svedka N. F., oboznámený oznámeniami zasielanými mu v súlade sa ustanoveniami § 46 ods. 5 v spojení s § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku. Išlo o oznámenia správcu dane č. 101387989/2017 zo dňa 20.06.2017 (zdaňovacie obdobia január 2014 až december 2014), listom č. 101388516/2017 zo dňa 20.06.2017 (zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015) a listom č. 101388950/2017 zo dňa 20.06.2017 (zdaňovacie obdobia január 2016 až august 2016), pričom žalobca na výzvu správcu dane svoje právo na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane, a opravu nepravdivých údajov a lebo na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení v lehote stanovenej v oznámení nevyužil. Zároveň je možné konštatovať, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt mal možnosť využitím inštitútu nahliadnutia do administratívneho spisu (§ 23 daňového poriadku) osobne sa s obsahom predmetného úradného záznamu oboznámiť. 73. Rovnako nemožno prisvedčiť dôvodnosti námietky žalobcu, ktorou napádal nedoplnenie dokazovania navrhnutého žalobcom v podanom odvolaní a nevysporiadanie sa s vyjadrením N. F. zo dňa 28.12.2018, doručeným ako príloha k podanému odvolaniu proti rozhodnutiam prvého stupňa. Žalobca neuvádza, ktoré z navrhnutých dôkazov žalovaný nevykonal a ani nekonkretizoval, aká skutočnosť sa ich vykonaním má preukázať, ako by prispeli k preukázaniu reálneho základu fakturovaných služieb. Hoci správny súd žalobné dôvody nad medze žaloby nedopĺňa, ani dôvody nezákonnosti napádaných rozhodnutí a administratívnych postupov predchádzajúcich ich vydaniu nevyhľadáva, možno s prihliadnutím na obsah podaných odvolaní konštatovať, že tieto neobsahujú žiadne podstatné návrhy na doplnenie dokazovania, ktorým by sa objasnil spôsob realizácie predmetných zdaniteľných plnení, rozsah a druh nejasným spôsobom vymedzeného predmetu sporných fakturácii služieb, ani skutočnosť, kto mal deklarované služby realizovať. 74. Ohľadom vyhodnotenia, resp. nevyhodnotenia vyjadrenia svedka N. F. zo dňa 28.12.2018 odvolacím orgánom možno prisvedčiť žalovanému. Predmetné vyjadrenie je označené ako „Vyjadrenie sa k rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane pre DS BUS, s.r.o. a k ústnemu pojednávaniu zo dňa 07.03.2017.“, pričom obsahuje osobné vyhodnotenie priebehu procesných úkonov vykonaných v rámci predmetných daňových kontrol u žalobcu, a to z pohľadu svedka N. F., ktorý v závere tohto podania uviedol, že považuje svoju výpoveď na ústnom pojednávaní za neplatnú. Takýto procesný úkon, učinený osobou zúčastnenou na správe daní v pozícii svedka (§ 4 ods. 2 písm. d/ v spojení s § 25 daňového poriadku), t. j. osobou bez aktívnej legitimácie na podanie odvolania proti rozhodnutiu o určení rozdielu dane inému daňovému subjektu (žalobcovi), nemá vo vzťahu k podanému odvolaniu žalobcom žiadne procesné ani vecné účinky či následky. 75. Vo vzťahu k neuznaným odpočtom DPH možno konštatovať, že sa nepodarilo rozsiahlym preverovaním preukázať pravdivosť obsahu predložených daňových dokladov, predovšetkým v osobách deklarovaných dodávateľov, a preto nie je možné prijať záver o prechode dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Boli to práve tvrdenia žalobcu vo vzťahu k vierohodnosti ním vedených evidencií (§ 24 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku), ktoré neboli preverovaním v rámci správy daní a daňovej kontroly preukázané. 76. Účelom daňovej kontroly v danom prípade bolo predovšetkým preveriť oprávnenosť odpočítania dane žalobcom za prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľov FENICIA LLC., organizačná zložka, DREVOSTYL, s.r.o. a MODIFIN STAVBY, s.r.o., a nie vyhľadávanie dôkazov na podporu tvrdení žalobcu, ktorého v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) a c) daňového poriadku zaťažuje dôkazné bremeno, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií. 77. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd dodáva, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti neutrality DPH pri uplatnení inštitútu odpočtu dane požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu a splnenie zákonom stanovených podmienok. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby (práce) reálne dodané v deklarovanom množstve a v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (§ 8, § 9 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre. To znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve
platiteľom DPH uvedeným na faktúre. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona). 78. Taktiež nemožno opomenúť, že účelom inštitútu správy daní, ako je napr. výkon daňovej kontroly (slúžiaci na preverenie napr. oprávnenosti odpočtu dane), je verifikácia daňovým subjektom deklarovaných tvrdení. Na naplnenie jeho účelu sa neuplatňuje výhradne len vyhľadávacia funkcia pre potreby podpory daňovým subjektom tvrdených skutočností. Naopak, práve kontrolovaný daňový subjekt, vo vzťahu k jeho tvrdeniam viažúcim sa k ním priznanej daňovej povinnosti alebo k ním uplatneným nárokom voči štátnemu rozpočtu, je zaťažený dôkazným bremenom ohľadom spochybnenej vierohodnosti, správnosti a úplnosti ním vedených záznamov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. a/, c/ daňového poriadku). 79. Je pravdou, že správca dane vedie dokazovanie a zároveň dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). Avšak s prihliadnutím na dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt vo vzťahu k podkladom uvedeným v § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku v spojení s účelom správy daní a daňovej kontroly (len preveriť daňovým subjektom deklarované skutočnosti; § 2 písm. a/, § 45 ods. 1 daňového poriadku), možno konštatovať, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Ako už správny súd vyššie uviedol, dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, príp. prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, uplatňovanej pri správe daní a v daňovom konaní, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona). 80. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). 81. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky Súdneho dvora vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). 82. Správny súd v uvedených súvislostiach poukazuje na rozsudok sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018, v ktorom najvyšší súd okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“
83. Bolo teda potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch, bude spochybnené. 84. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, s prihliadnutím na kontrolné zistenia a na ich vzájomné súvislosti, absentuje reálny základ, a to predovšetkým vo vzťahu k osobe platcov DPH, ktorí mali žalobcovi preverované služby dodať, čo vedie k správnosti záveru o nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku žalobcu na odpočet dane za kontrolované zdaňovacie obdobia, ako i k objektívnej pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). 85. Vzhľadom k tomu, že s využitím relevantných procesných inštitútov správy daní sa správcovi dane nepodarilo potvrdiť tvrdenia žalobcu a svedka N. F., ako osoby konajúcej v mene všetkých troch dodávateľov žalobcu, ohľadom okolností dodania fakturovaných služieb a rovnako bola bezúspešná snaha preveriť deklarované zdaniteľné plnenia v účtovníctve deklarovaných dodávateľov žalobcu, ktorí sú povinní účtovné doklady za kontrolované zdaňovacie obdobia archivovať, správny súd vyhodnotenie získaných dôkazov a zisteného skutkového stavu správcom dane v ich vzájomných súvislostiach pre účely posúdenia existencie zákonných podmienok na odpočet dane za prijaté sporné zdaniteľné plnenia zhodnotil ako logické a správne, nevybočujúce z medzí správnej úvahy. Jednoduché, ničím nepodložené tvrdenia svedka konajúceho v mene dodávateľov žalobcu o dodaní predmetných služieb žalobcovi v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach, samé osebe ani v spojení s dodatočne predloženými listinnými dôkazmi bez výpovednej hodnoty vo vzťahu k preverovaným skutočnostiam, nie sú spôsobilé poskytnúť následnú verifikáciu reálneho základu deklarovaných zdaniteľných plnení, ani nie sú spôsobilé pre žalobcu privodiť priaznivejšie vyhodnotenie vzniku nároku na uplatnený odpočet dane za jednotlivé spochybnené dodávky služieb. 86. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody správny súd žalobné námietky, napádajúce porušenie zásady materiálnej pravdy v preskúmavanom administratívnom konaní a neprimeraný prenos dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, vyhodnotil ako bezdôvodné. 87. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napádaných rozhodnutí oboch stupňov spĺňajú všetky náležitosti podľa daňového poriadku. Zároveň sa žalovaný vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne, jeho rozhodnutia sú založené na riadne zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku ani práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. 88. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, správny súd nezistil dôvodnosť žaloby, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 89. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 90. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).