Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44Csp-13-2019.pdf
PDF · 132.67 KB
Case nature
Area
Subarea
44Csp/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: Q. T., F.. XX.XX.XXXX, T. J.Ä. XXXX/X, H., zast. JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 42 350 026, o zaplatenie 1473,55 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti žalovanej sumy vo výške 64,12 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, v časti zaplatenia zmluvných pokút a poplatkov vo výške 53,85 eur zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania 98,60 %, o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) žalobou podanou na tunajší súd dňa 03.09.2019 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1473,55 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.01.2017 do zaplatenia a priznal nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 07.10.2013 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 3000 Eur („Schválená výška pôžičky“). V danom prípade ide o tzv. webovú zmluvu, ktorá je uzatváraná prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet) tzn. bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 82,16 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4929,6 Eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 3188,51 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom z dňa 26.11.2016 - Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, Žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.01.2017 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 24.01.2017
- „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1473,55 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde je obvyklá doba na doručenie najviac 5 dní. Zmluvnú pokutu,
evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 191,38 Eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 4608,21 Eur. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 3188,51 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zo strany žalobcu bola predložená iba zmluva o využívaní klientskej zóny zo dňa 05.10.2013, ktorá však neobsahuje podpisy zmluvných strán a zároveň sa nejdená od zmluvu o pôžičke, od ktorej odvodzuje žalobca svoj nárok a preto tento dokument predstavuje neplatný právny úkon. Súčasťou žalobného návrhu je ďalej nečitateľný dokument, od ktorého žalobca odvodzuje svoj žalobný nárok a ktorý mal podľa názoru žalobcu vzniknúť dňa 07.10.2013. Keďže ide o nečitateľný dokument, z ktorého nie sú zrejmé podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ani základe náležitosti právneho úkonu v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka rovnako ide o neplatný právny úkon. Pri neplatnom právnom úkone sú zmluvné strany vysporiadať sa v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Žalovaný však v súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia vznáša námietku premlčania, nakoľko subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 07.10.2015 a objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 07.10.2016 Žalobcom uplatnený nárok je premlčaný v celom rozsahu. Žalobca v podanom žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta. Podľa názoru žalovaného zo strany žalobcu neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca nepredložil doručenku k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 24.01.2017. Žalobca v podanom žalobnom návrhu uvádza, že najskôr zaslal žalovanému predžalobnú upomienku a následne oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu. Takéto oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, nemôže spôsobovať žiadne právne následky, keďže žalobca nepredložil doručenku k tomuto oznámeniu. V zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.“ Na základe uvedených skutočností žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže žalobca nepredložil listinný dôkaz o tom, že sa oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 24.01.2017 dostalo do sféry dispozície žalovaného, žalobca nepreukázal, že žalovaným mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej a preto neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný tiež uvádza, že podpis na predžalobnej upomienke nie je jeho, na dôkaz čoho predkladá predžalobnú upomienku, na ktorú uviedol jeho vlastnoručný podpis. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.
3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalobca je toho názoru, že v konaní nedošlo k premlčaniu celého jeho nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva. Žalobca vychádza z tej skutočnosti, že podľa jeho názoru premlčanie dlhu, ktorý bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. V prvom rade žalobca poukazuje na ustanovenie zmluvných podmienok, kde sa v čl. 12 bod 12.4 uvádza: „Spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti Pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a Spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva Klienta 15 dní vopred“. Splatnosť celej pohľadávky nenastáva totižto priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi či toto právo uplatní. K dátumu zosplatnenia žalobca z predpísaných 38 splátok evidoval úhradu necelých 33 splátok, pričom žalovaný sa dostal do omeškania s 33. v celosti nezaplatenou splátkou splatnou dňa 20.07.2016. Z hľadiska naplnenia podmienok uvedených v čl. 12 bod 12.4 Zmluvných podmienok, kedy musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky počas doby dlhšej ako 3 mesiace tak zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.12.2016, pričom 3-ročná premlčacia doba by uplynula až dátumom 20.12.2019. Nakoľko žalobca podal žalobu na súd pred týmto dňom, jeho nárok nie je premlčaný. Žalobca musel v zmysle zákona čakať na splatnosť troch po sebe nasledujúcich splátok, a preto v dôsledku plnenia zákonného predpokladu sa javí ako nedôvodné, aby uvedené splátky podliehali premlčaniu. Vychádzajúc z textu predžalobnej upomienky, žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že uvedená listina nikde neuvádza, že dlh bude zosplatnený vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.07.2016. Samotný text uvádza, že v prípade neuhradenia uvedenej splátky bude veriteľ len oprávnený úver zosplatniť. Nakoľko žalovaný nepodnikol po výzve žiadne kroky smerujúce k splateniu zameškaných splátok, žalobca bol oprávnený úver zosplatniť aj pre ktorúkoľvek nasledujúcu splátku. V oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ktoré bolo súčasťou podanej žaloby nie je uvedené, pre ktorú splátku bol úver zosplatnený, a preto veriteľ určil sám pre nesplnenie ktorej splátky sa úver
zosplatnil. Nakoľko platné právne predpisy dávajú veriteľovi oprávnenie k zosplatneniu, súd nemôže meniť toto oprávnenie na povinnosť, nakoľko tým dochádza k zásahu do jeho zákonných práv. V prípade ak by súd konštatoval, že zosplatnenie dlhu bolo v rozpore so zákonom, je povinný skúmať premlčanie pri každej splátke osobitne. Žalobca zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že ako veriteľ nemohol zosplatniť úver skôr než 19.01.2017 nakoľko v predžalobnej upomienke bola žalovanému poskytnutá lehota na plnenie do dátumu 05.01.2017 a teda zosplatnenie by v zmysle zákona nemohlo predchádzať koncu lehoty na plnenie. Nad rámec uvedeného žalobca uvádza, že pokiaľ sa pri premlčaní vychádza z ustanovenia § 101 OZ, teda že premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, v spojení s ustanovením § 103 OZ je nutné poznamenať, že ak sa žalovaný dostal do omeškania prvýkrát splátkou zročnou dňa 20.07.2016, žalobca by nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom 21.10.2016, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky. Je taktiež neprijateľné, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t. j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými, nakoľko z predloženého prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že splátky predpísané pred zosplatnením sú posudzované v režime premlčania každej splátky osobitne. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že občiansky preukaz žalovaného nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné riskové podmienky. Klient podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaný taktiež prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaný mal možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporoval. Zmluvné podmienky boli žalovaným riadne podpísané. Žalovaný zároveň z titulu zamestnanca preukázal výšku jeho mesačného príjmu a na druhej strane aj jeho mesačné výdavky. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. K otázke zosplatnenia však uvádzajú, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Žalobca uvádza, že predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom.
4. Napokon žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika) k vyjadreniu žalobcu uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru upravuje ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Zo systematického zaradenia týchto ustanovení v Občianskom zákonníku ako aj logického výkladu vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne 2 úkony, prvým úkonom je výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a druhým úkonom je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Keďže žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu do dispozičnej sféry žalovaného pred doručením žalobného návrhu, neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu.
5. Právny predchodca žalobcu písomným podaním zo dňa 05.03.2020 žiadal súd o zmenu strany sporu na strane žalobcu, nakoľko pohľadávka, ktorá je predmetom konania bola postúpená. Uznesením č.k. 8Csp/66/2019-98 zo dňa 11.03.2020 pripustil zmenu strany sporu, kde vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.
6. Žalovaný po postúpení pohľadávky na žalobcu v písomnom podaní zo dňa 27.03.2020 uviedol, že žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany uvádza, že za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať predžalobnú upomienku a tiež ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, tieto dokumenty sa vzťahujú na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a nie na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že pohľadávku postúpila až Všeobecná úverová banka a.s. ako právny nástupca obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., a preto je potrebné predložiť výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách vystavenú Všeobecnou úverovou bankou a.s. Z uvedeného dôvodu žalobca nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu postupoval v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže nepredložil výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a preto žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu, na ktorú je konajúci súd povinný prihliadať ex offo.
7. Žalobca elektronickým podaním doručeným na súd dňa 31.08.2020 zobral žalobu v časti istiny 64,12 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, v časti zaplatenia zmluvných pokút a poplatkov vo výške 53,85 eur späť, žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie o žalobe žalobcu v časti ako je uvedené vo výroku rozhodnutia zastavil (§ 145 ods. 2 CSP).
8. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie dňa 09.09.2020 právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd konal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného v zmysle § 180 CSP.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomným vyjadrením strán, prehľadom splátok a úhrad, Zmluva o poskytnutí pôžičky, predžalobná upomienky, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok z 30.11.2017, Žiadosť o postúpenie a prevod, oznámením o postúpené pohľadávok z 25.02.2020, podacím hárkom č. EPH 1900796716, čiastočným späťvzatím žaloby, s doručenkou z 02.12.2017, predžalobná upomienka z 07.12.2017 a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
10. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., uzatvorila dňa 06.10.2013 so žalovaným Zmluvu o poskytnutí pôžičky vo výške 3000 eur. Žalovaný sa ju zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 82,16 eur s poistením. Celková čiastka bola 4790,40 eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli 1790,40 eur, RPMN (X) 22,20 %, priemerná hodnota RPMN 20,83 %, fixná ročná úroková sadzba 22,20%, termín konečnej splatnosti 180/2018. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky.
11. Žalovaný si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnil, preto žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný.
12. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný uhradil ku dňu podania žaloby sumu vo 3188,51 eur.
13. Žalobca oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.01.2017, žalovanému oznámil, že dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Žalobca doručil súdu doručenku, z ktorej vyplýva, že si žalovaný zásielku od žalobcu prevzal dňa 02.02.2017.
14. Súd z písomného listinného dôkazu a to „predžalobnej upomienky“ zistil, že táto predžalobná upomienka je zo dňa 26.11.2016 a robil ju právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a bola adresovaná žalovanému. V tejto predžalobnej upomienke je uvedené: Vážený klient, k dnešnému dňu evidujeme k zmluve č. 7125861, uzatvorenej dňa 07.10.2013 nedoplatok na splátkach v celkovej výške 410,80 eur, ktorý vás žiadame uhradiť bezodkladne na účet vedený vo VÚB, a.s. Upozorňujeme Vás, že ak do 05.01.2017 nedôjde k úhrade splátky, splatnej v mesiaci 09/2016, bude Consumer Finance Holding, a.s. oprávnená úver zosplatniť. Žalovaný si zásielku prevzal dňa 07.12.2016.
15. Súd z listinného dôkazu „Oznámenia o postúpení pohľadávky“ zo dňa 25.02.2020 zistil, že Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 týmto oznámením oznamovala žalovanému, že spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. pôvodne spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. ďalej ako postupca k 21.04.2015 postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy č. 7150917 uzavretej dňa 21.04.2015 medzi žalovaným ako dlžníkom a postupcom ako veriteľom na nasledovný subjekt Intrum Slovakia, s. r. o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831154 ďalej ako postupník.
16. Súd z pripojeného poštového hárku zistil, že žalobca predmetné oznámenie podal na pošte Banská Bystrica 1, Partizánska cesta 9 na prepravu pre žalovaného a to dňa 25.02.2020.
17. Uvedenú vec súd takto právne posúdil.
Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, (ďalej len „OZ“), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Podľa ust. § 17 ods. 1 písm. a), b) zákon o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. zákon o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými aa) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ab) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. k ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
18. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale ustanovuje aj osobitné podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, a preto ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam OZ o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl. OZ). V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o bankách sa pre platné postúpenie pohľadávky banky resp. pobočky zahraničnej banky, vyžaduje splnenie ďalších obligatórnych podmienok, a to zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi, ktorý je v omeškaní a následne jeho nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní, pričom zaslaná výzva sa musí preukázateľne dostať do dispozičnej sféry dlžníka, v tomto prípade žalovaného. Toto sú špeciálne zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia, čo i len časti pohľadávky na tretí (nebankový) subjekt, nakoľko
zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k OZ. Rovnako podstatou tejto špeciálnej úpravy je aj ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany, aby banky po uzavretí zmluvy o úvere, nepostupovali kedykoľvek pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá by tak napríklad nepodliehala dozoru a dohľadu Národnej banky. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 OZ, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo.
19. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
20. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému nároky vzniknuté z uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 02.06.2016. Podľa výpisu z obchodného registra, právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. mal v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov, bol teda dodávateľom a veriteľom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ako aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Ak ide potom o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský, ktorý sa riadi ustanoveniami Obč. zák. a zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predloženej zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu, vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené žalobcom bez účasti druhej strany, teda spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy uzavretej dňa 02.06.2016 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu podľa Obč. zák. a zákona č. 129/2010 Z. z.
21. Súd zastavil konanie v časti, v ktorej žalobca vzal žalobe späť pred prvým pojednávaním, pričom vzhľadom na späťvzatie pred prvým pojednávaním aj prípadný nesúhlas žalovaného nebol potrebný.
22. Následne sa súd vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie. Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie súd zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho z hmotného práva. Túto súd skúma vždy. V danom prípade ide o pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, ktorá v čase postúpenia bola pohľadávkou banky a ktorá bola postúpená tretej osobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia úzko súvisí so splnením podmienok upravených v § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v nadväznosti na splnenie podmienok § 53 ods. 9 OZ a prípadne so splnením podmienok upravených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“)..
23. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu je v danom prípade dôležité prihliadať na to, či boli splnené podmienky na postúpenie práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v cit. § 17 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. Tento zákon upravuje podmienky poskytovania určitého druhu úverov (konkrétne spotrebiteľských úverov), teda vo vzťahu k bankám a k postupovaniu pohľadávok z týchto úverov je § 17 ods. 1 cit. zákona úpravou lex specialis vo vzťahu k cit. § 92 ods. 8 ZoB. Jednou z podmienok na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru upravenej v tomto ustanovení je, že postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda že je buď po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. nastala splatnosť už aj poslednej splátky alebo ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že konečná splatnosť úveru mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 10/2018, teda splatnou v celom rozsahu mohla byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v cit. §53 ods. 9 OZ, ktorý pred zosplatnením
úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností dlžníka. K žalobe bola pripojená predžalobná upomienka s dokladom preukazujúcim jej odoslanie žalovanému, teda táto sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Podobne k žalobe bolo pripojené aj oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 02.02.2017.
24. Súd zároveň zvádza, že žalobcom predložené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru neobsahuje uvedenie dňa, ku ktorému bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Ide pritom o podstatnú informáciu pre dlžníka, keďže od tohto dňa sa menia práva a povinnosti zmluvných strán, a to jednak v zmysle už vyššie uvedenej straty výhody splátok, ako aj vo vzťahu napr. k možnosti požadovať úrok z omeškania z celého zvyšku úveru, právo požadovať prípadné ďalšie sankcie spojené so zosplatnením úveru a pod. Táto informácia je samozrejme podstatná aj pre rozhodnutie súdu vzhľadom na potrebu skúmania, od kedy má veriteľ právo na vyššie uvedené nároky, ako aj na ďalšie nároky vyplývajúce z predčasnej splatnosti úveru, príp. aj pre účely posúdenia otázky prípadného premlčania nároku. Toto oznámenie je preto potrebné považovať aj za neurčité.
25. Aj keď je nepochybne právom veriteľa rozhodnúť sa, pre ktorú omeškanú splátku zosplatní dlh a k zosplatneniu neprichádza automaticky, na druhej strane je potrebné uviesť, že k tomuto úkonu môže veriteľ pristúpiť jednak iba za splnenia podmienok upravených v § 53 ods. 9 a § 565 OZ a jednak ak sa rozhodne úver zosplatniť, je potrebné z vyššie uvedených dôvodov vyžadovať, aby takéto zosplatnenie bolo určité, čo zahŕňa aj uvedenia dňa, ku ktorému dňu je úver zosplatnený. Za tohto stavu súd uzavrel, že neboli splnené podmienky na platné vyhlásenie úveru za predčasne splatný. Ak úver nebol platne zosplatnený, následné postúpenie pohľadávky z celého úveru je v rozpore s cit. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., a to konkrétne s požiadavkou postúpiť úver buď po konečnej splatnosti úveru alebo po jeho platnom vyhlásení za predčasne splatný. Súd teda nemal preukázané podmienky na postúpenie pohľadávky podľa § 17 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
26. Ako už bolo uvedené § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. je úpravou lex specialis vo vzťahu k cit.§ 92 ods. 8 ZoB, a to pri pohľadávkach bánk. Už nesplnenie podmienok na platné postúpenie podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. spôsobuje nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Predsa však len je potrebné uviesť, že súd nemal preukázané ani splnenie podmienok na postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní ani podľa § 92 ods. 8 ZoB. V prípade postúpenia pohľadávok súd skúma, či pohľadávka bola skutočne postúpená. Ak pred postúpením pohľadávky musia byť splnené určité podmienky, je súd oprávnený skúmať aj splnenie týchto podmienok. Uvedené podmienky podľa § 92 ods. 8 ZoB sú podľa názoru súdu podmienkami, ktoré musia byť splnené, aby banka mohla pohľadávku postúpiť. V opačnom prípade banka postupuje pohľadávku v rozpore s právnou úpravou, čo spôsobuje jej neplatnosť a má to za následok aj nedostatok aktívnej legitimácie postupníka. Na uvedenom nič nemení ani následne preukázanie postúpenia pohľadávky zaslaním oznámenia o postúpení pohľadávky, keďže súd v zmysle § 92 ods. 8 ZoB skúma splnenie podmienok pred postúpením pohľadávky, teda ak nie sú splnené podmienky pred postúpením pohľadávky, následný úkon nesúvisiaci so splnením týchto podmienok nemôže konvalidovať ich nedostatok.
27. Pokiaľ ide o podmienky na postúpenie pohľadávky banky v § 92 ods. 8 ZoB sú okrem iného upravené dve základné podmienky pre možnosť banky postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe, a to 1/ omeškanie dlžníka s plnením aspoň časti peňažného záväzku viac ako 90 dní a 2/ písomná výzva banky pred postúpením pohľadávky.
28. Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky - výzvy pred postúpením pohľadávky, žalobca predložil k žalobe predžalobnú upomienku zo dňa 26.11.2016, a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.01.2017. Navyše predložené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti súd z vyššie uvedených dôvodov považuje za neplatné. Aj z tohto dôvodu oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nemôže spĺňať podmienku písomnej výzvy pred postúpením pohľadávky banky. Obe tieto písomnosti pritom doručoval právny predchodca pôvodného žalobcu, ale pohľadávku už postupoval pôvodný žalobca ako banka, teda takúto výzvu je skutočne potrebné vyžadovať od pôvodného žalobcu. Súd teda nemal preukázané splnenie jednej z podmienok podľa § 92 ods. 8 ZoB.
29. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto konaní od jeho právneho predchodcu, súd žalobu v prevyšujúcej časti (po čiastočnom zastavení
konania) zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vzhľadom na túto skutočnosť sa súd už nezaoberal bližšie ďalšími námietkami strán sporu (z ktorých odpoveď nebola daná v podstate iba na námietku premlčania, ktorú však súd nepovažoval na dôvodnú vzhľadom na neplatnosť zosplatnenia úveru, v dôsledku čoho sa každá splátka premlčuje osobitne odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti, pričom vzhľadom na priebežné úhrady žalovaného po neplatnom zosplatnení úveru ostali neuhradené len splátky, ktoré neboli splatné viac ako 3 roky pred podaním žaloby).
30. Podľa§ 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 255 ods. 2 CSP, Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 64,12 Eur späť z dôvodu čiastkových úhrad dlžnej sumy zo strany žalovaného po začatí sporu, preto v tejto časti nemožno procesné zavinenie na zastavení konania pričítať žalobcovi. Späťvzatie zmluvných pokút a poplatkov vo výške 53,85 eur v ktorej časti späťvzatie žaloby neodôvodnil, a preto žalobca procesne zavinil zastavenie konania, teda v tejto časti by mal žalovanému nahradiť trovy konania, čo pre účely rozhodovania o náhrade trov konania pripočítal žalovanému ako úspech v konaní, úspech žalovaného predstavuje 99,30 %, úspech žalobcu 0,70 %, čistý úspech žalovaného predstavuje 98,60 %.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).