Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Cb/91/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: H Point, s.r.o. , Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, právne zast. AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o, Kmeťová 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému : KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. advokátom - JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 129,60 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 129,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 129,60 € od 27.06.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktoré je povinný nahradiť žalovaný.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.06.2019 domáhal zaplatenia sumy vo výške 129,60 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 09.05.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle P. P., A.: S., rok výroby: 2011, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo SVIMOS s.r.o., so sídlom: Čapajevova 16, 040 11 Košice, IČO: 36 712 493, konajúca prostredníctvom: X. Š. (ďalej ako „poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla BMW 520D, EČV: I., S. B., Q. Š., s trvalým pobytom: Poštová 50/47, 076 15 Veľaty, okres Trebišov (ďalej ako „vinník nehody"), mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t. j. v poisťovni KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená dňa 16.05.2019 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. 8006221812. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený, t.j. SVIMOS s.r.o., so sídlom: Čapajevova 16, 040 11 Košice, IČO:36 712 493, konajúca prostredníctvom: Jána Švihuru, dal svoje poškodené motorové vozidlo DACIA Duster, EČV: KE824HO, rok výroby: 2011, opraviť v servise H Point, s.r.o., so sídlom: Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, konajúca prostredníctvom: Q. Q. - konateľ, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č.: 20786/V, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1459,70 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. P190140. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.06.2019 oznámené, že dňa 11.06.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8006221812 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Náklady na opravu boli priznané podľa výpočtu Audatex, Práce a ceny náhradných dielov a lakovacieho materiálu sú podľa údajov dodaných od výrobcu vozidla. Cena za 1 Nh u neautorizovaného opravcu je priznaná ako priemerná cena podľa cien opravcov v regióne - 20.- EUR s DPH. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku

poistnej udalosti č. 8006221812 predstavovala sumu vo výške 1459,70€. Suma priznaná a uhradená žalovaným, však bola iba do výšky 1330,10 €. Celková nepriznaná suma je vo výške 129,60 €. Neuznaná suma vo výške 129,60€, bola vlastníkom motorového vozidla P. P., A.: S., ktorým je poškodený SVIMOS s.r.o., so sídlom: Čapajevova 16, 040 11 Košice, IČO:36 712 493, konajúca prostredníctvom: X. Š., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.06.2019

3. Žalobca vo svojom návrhu ďalej uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámeniach o poistnom plnení, resp. vo výpočtoch poistného plnenia, uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celých poistných plnení, na ktoré majú poškodení, resp. žalobca nárok. Poškodení z dopravnej nehody, resp. žalobca, na ktorého boli pohľadávky postúpené, majú priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a faktúrové opravy. Servis, tj. žalobca, pri oprave poškodených motorových vozidiel postupoval tak, aby motorové vozidlá boli z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovými udalosťami. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodových udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlá spĺňali rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovými resp. poistnými udalosťami. Náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukazujeme na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne.

4. Žalobca predložil aj cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre daný typ motorového vozidla: Auto Gábriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov 70, Košice - 34 € bez DPH - mechanické práce, 40 € bez DPH - klampiarske a lakovacie práce, Moris Slovakia s.r.o. - Alejová 4, Košice - 34 € bez DPH - mechanická dielňa, 40 € bez DPH - karosárska a lakovacia dielňa, KAR-LAK J & P, spol. s.r.o. Podnikateľská 6, Košice - Barca 040 17 - 35 € bez DPH.

5. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle P. P., A.: S. za 1 normohodinu mechanickej práce a taktiež za 1 normohodinu lakovacej práce sumu vo výške 25 € (bez DPH), čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považujeme za nedôvodne, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Ďalej uvádzame, že zo strany žalovaného boli uznané nedostatočné náklady na lakovací materiál vo výške lakovacej konštanty 100%. Pracovný postup zahŕňal dve vrstvy metalízy, pričom uznané náklady nie možné považovať za primerané, z dôvodu nedostatočného pokrytia nákladov vynaložených na lakovací materiál. Výška lakovacej konštanty podľa kalkulácií predstavuje 110%, z čoho vyplýva, že zo strany žalovaného došlo k nedôvodnému kráteniu koeficientu lakovacej konštanty o 10%. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov, ktoré musel žalobca, resp. poškodený vynaložiť v súvislosti s opravou poškodeného motorového vozidla. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.06.2019 vyplýva, že žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, avšak všetky tieto servisy podnikajú riadne a legálne, pričom v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka" majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Máme za to, že rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Ak má servis oprávnenie vykonávať opravárenskú činnosť, potom poskytuje rovnako kvalitné služby ako servis „značkový“ a jeho návšteva nesmie viesť ku zníženiu poistného plnenia zo strany

poisťovní. Uvádzame, že žalovaný neuhradil náhradu škody v plnom rozsahu v „súlade s kalkuláciou nákladov na opravu vozidla v neautorizovanom servise.“ Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 12.06.2019 uvádza, že „Náklady na opravu boli priznané podľa výpočtu Audatex, Práce a ceny náhradných dielov a lakovacieho materiálu sú podľa údajov dodaných od výrobcu vozidla. Cena za 1 Nh je priznaná ako priemerná cena podľa cien opravcov v regióne -20.-EUR s DPH, nakoľko z PZP sa hradia primerané náklady na opravu v regióne v prípade neautorizovaných opravcov.“ Žalovaný však uvedenú kalkuláciu nákladov na opravu poškodenému ani žalobcovi nepredložil. Aj uvedené naznačuje tomu, že postup žalovaného je nezákonný, v rozpore s judikatúrou a platnou právnou úpravou. Nie je známe, na základe akých skutočností, dôkazov, dospel žalovaný ku kráteniu celkovej sumy, na ktorej náhradu má poškodená, resp. žalobca nárok o 129,60 EUR. V súlade s uvedeným, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdenej skutočnosti, čoho následkom má byť jeho neúspech. Škoda, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku poistnej udalosti č. 8006221812 mu bola vnútená a teda má právo, aby mu žalovaný uhradil náklady na opravu poškodeného motorového vozidla v plnej výške.

6. K úrokom z omeškania žalobca uviedol, že si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a to: 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 129,60 € od 27.06.2019 do zaplatenia a to z dôvodu, že žalovaný listom zo dňa 12.06.2019 oznámil, že dňa 11.06.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8006221812.

7. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 19.07.2019 platobný rozkaz, sp. zn.: - 54, ktorým zaviazal žalovaného do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu na zaplatenie istina 129,60 €, úroku z omeškania 5,00% ročne zo sumy 129,60 € od 27.06.2019 do zaplatenia. Zároveň uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 79,86 € a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.

8. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor. V odpore uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Žalovaný uvádza, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Ku skutkovému stavu a náležitostiam podania žalovaný uviedol, že Žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 09.05.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle P. P., A.: S. (ďalej len „MV“), ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: spoločnosti SVIMOS s.r.o., so sídlom: Čapajevova 16, 040 11 Košice, IČO: 36 712 493 (ďalej len „Poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u Žalovaného. Žalovaný uvedenú poistnú udalosť zaregistroval ako škodovú udalosť pod č.: 8006221812 (ďalej len „Škodová udalosť“). Vzhľadom na poškodenie MV v dôsledku Škodovej udalosti, si Poškodený dal MV opraviť u Žalobcu. Žalobca za vykonanú opravu vystavil Poškodenému faktúru č. P190140 vo výške 1.459,70 EUR (ďalej len „Faktúra“). Prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.06.2019 vyhotovenom Žalovaným, bolo Poškodenému oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti a súčasne výpočet a výška poskytnutého poistného plnenia vo výške 1.330,10 EUR (ďalej len „Oznámenie o poistnom plnení“). Dňa 18.06.2019 malo dôjsť medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu sumy 129,60 EUR s prísl., ktorá mala predstavovať pohľadávku Poškodeného voči Žalovanému, a to ako sumu pochádzajúcu z krátenej a nezaplatenej Faktúry vystavenej Žalobcom (ďalej len „ZoPP“). tejto súvislosti si v prvom rade dovolíme poukázať na skutočnosť, že podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“), s výnimkou , ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. nadväznosti na vyššie uvedené máme za to, že Návrh Žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“. tomto smere máme za to, že Žalobca mal v Žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o priebehu Škodovej udalosti, ako ani o ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodovej udalosti zo strany Poškodeného, pričom vo všeobecnosti svoj uplatňovaný nárok zakladá práve na Škodovej udalosti. Žalobca však údaje o týchto podstatných

náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce.

9. Ku vecnej legitimácií subjektov žalovaný uviedol, že V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“), sp. zn. „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie sme toho právneho názoru, že v predmetnom konaní Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že Poškodený mal voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje Žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve Poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. vyplýva, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníkov Žalobcu, nemohol zo Žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len ,,ZoPP“). Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku Poškodeného, ktorý v zmysle vystavených Faktúr predstavujú práve pohľadávky Žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. . Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.

10. Ku zmluve o postúpení pohľadávky žalovaný uviedol, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 29. januára 2008 „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosťa teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany Poškodeného, ktoré Žalobca ako veriteľ eviduje voči Poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takýto právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej ZoPP, si dovoľujeme dať konajúcemu súdu do pozornosti aj skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle Poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. V predloženej ZoPP je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa nášho právneho názoru neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku. Doplňujúco uvádzame, že uvedením predmetných skutočností (špecifikácia a predmet) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Súčasne si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že samotný predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Nakoľko z predmetu realizovaného postúpenia (ZoPP) vyplýva, že Poškodený ako postupca postupuje pohľadávku ktorú má voči Žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle Faktúry vystavenej zo strany Žalobcu voči Poškodenému. Rozporuplnosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočívajúca v skutočnosti, že z textu samotného postúpenia vyplýva, že Poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že táto pohľadávka

predstavuje záväzok Poškodeného, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade neplatnosť predmetného právneho úkonu - t. j. ZoPP

11. K poistnému plneniu žalovaný uviedol, že Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany Žalobcu poukazujeme na Oznámenie o poistnom plnení, ktoré predložil sám Žalobca, v zmysle ktorého Žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia. Žalobca sa teda z Oznámenia o poistnom plnené preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany Žalovaného krátené, čo napokon Žalobca aj sám vo svojej Žalobe potvrdzuje.

12. K úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že žalovaný má zároveň za to, že Žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. V tejto súvislosti poukazuje na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. , ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

13. Vo vyjadrení k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu žalobca ku náležitostiam podania uviedol, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde. V uvedenom prípade má žalobca za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/neúspech žalobcu v spore. Škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik zapríčinil vodič motorového vozidla, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Dopravná nehoda bola žalovanému riadne nahlásená, pričom žalovaný na základe uvedeného priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá v dôsledku škodovej udalosti vznikla. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravnej nehody, považujeme za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. Zároveň nie je jasné, čo žalovaný myslí pod označením „ďalšie realizované úkony.“ V návrhu na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci žalobca jasne uvádza: 1) že po vzniku škodovej udalosti bola predmetná škodová riadne u žalovaného nahlásená - uvedené aj pod ktorým číslom poistnej udalosti žalovaný poistnú udalosť zaregistroval, 2) že v dôsledku vzniknutej situácie - škodovej udalosti, si poškodený dal opraviť svoje poškodené motorové vozidlo u žalobcu, 3) vyčíslenie nákladov na opravu vo faktúre, ktorá bola navyše ako dôkaz predložená, 4) doručenie oznámenia žalovaného o likvidácii poistnej udalosti s vymedzením, koľko žalovaný priamo žalobcovi plnil a koľko nie, pričom toto oznámenie o poistnom plnení bolo ako dôkaz v konaní predložené, 5) informácia o tom, že pohľadávka poškodeného, vzniknutá z neuhradenia faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti, Vzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že žalobca do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Preto považujeme argumentáciu žalovaného týkajúcu sa nedostatkov náležitostí podania za bezpredmetnú a právne irelevantnú.

14. Ku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že žalovaný v druhej časti svojho vyjadrenia namieta, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, a to z dôvodu, že poškodený nemohol platne postúpiť pohľadávku na žalobcu, a to z toho dôvodu, že v čase postúpenia bola dlžníkom žalobcu. S uvedeným tvrdením žalovaného nesúhlasíme. K nákladom za opravu poškodeného motorového vozidla uvádzame, že samotná škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodený nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Podľa , „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť)“, t.j. v danom

prípade v zmysle : „Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,” teda už samotným vznikom škody na motorovom vozidle, nie až vykonaním opravy poškodeného motorového vozidla. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a faktúrové opravy. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Faktúra predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Konanie a tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poškodený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému (resp. žalobcovi, na ktorého bola postúpená pohľadávka poškodeného), by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Zároveň podporne uvádzame, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného SVIMOS s.r.o., spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla vo výške 1 459,70 EUR uznal a priamo na účet žalobcu poukázal sumu vo výške 1 330,10 EUR. V zmysle vyššie uvedeného tak máme tak za to, že žalovaný písomne uznal svoj dlh v zmysle v platnom znení (ďalej len „“) čo do dôvodu voči žalobcovi, sporná ostala len výška. Žalovaný však následne v podanom odpore uvádza svoju argumentáciu, v zmysle ktorej absolútne odmieta existenciu uvedeného dlhu. Takéto konanie žalovaného považujeme za nedôvodné, arbitrárne a v rozpore s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou.

15. Vo vzťahu k náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle : 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom SVIMOS s.r.o. (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) zo dňa 18.6.2019 obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti). Zároveň, v článku I zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.6.2019 označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 129,60 EUR, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku škodovej udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy poškodeného motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške. Taktiež v bode 2 predmetného článku I zmluvy o postúpení pohľadávky je jasne špecifikované, že ide o postúpenie pohľadávky, ktorá je bližšie špecifikovaná v bode 1 predmetnej zmluvy, pričom samotný článok II. predmetnej zmluvy obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávka postupuje. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle a nasl. v platnom znení (ďalej len „“). Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Máme za to, že

postupca v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 18.6.2019 vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky Taktiež v článku III predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Žalobca tak má za to, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 18.6.2019 vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky, preto považujeme tvrdenia žalovaného ohľadne rozporuplnosti týkajúcej sa predmetu postúpenia o ohľadne neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.6.2019 za bezpredmetné a právne irelevantné.

16. Ku úrokom z omeškania žalobca vo svojom podaní uviedol, že žalovaný rozporuje žalobcom uplatnený úrok z omeškania z dôvodu, že úrok z omeškania je viazaný na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyplývajúcej zo , t.j. povinnosti do troch mesiacov ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný argumentuje, že túto povinnosť si splnil v uvedenej lehote, a preto žalobca nemá nárok na uplatnený úrok z omeškania. Návrhom na vydanie platobného rozkazu si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 129,60 EUR od 27.6.2019 do zaplatenia, čo právne odôvodnil ust. a ako sankciu za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy, t.j. riadne a včas uhradiť poistné plnenie. Žalobca nežiadal o zaplatenie úroku z omeškania podľa za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom). Vychádzajúc zo znenia ustanovení , a tieto podľa nášho názoru nevylučujú aplikáciu ustanovenia , nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia . Podstatným kritériom pre rozlíšenie považujeme to, že v ustanovení zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia , a teda ho nemožno sankcionovať podľa , nevylučuje to aplikáciu ustanovenia , a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoj nárok na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný plniť tento preukázaný nárok odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Žalovaný znížil poskytnutú náhradu škody o sumu 129,60 EUR, pretože neakceptoval žalobcom účtovanú sumu práce za 1NH, neakceptoval náklady na lakovací materiál, a zdôrazňoval, že ide o neautorizovaný servis. Sme toho názoru, že žalobca v predmetnom súdnom konaní preukázal, že ním uplatnený nárok na doplatenie náhrady škody v sume 129,60 EUR je dôvodný. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 129,60 EUR žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v , neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal. Žalobca, resp. jeho právny predchodca predložil žalovanému faktúru za opravu vozidla, ktorú bol žalovaný povinný prešetriť v rámci šetrenia poistnej udalosti, a do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Ak žalovaný, čo i len časť zo žalobcom uhradenej faktúry neuhradil, pričom v súdnom konaní sa preukáže nárok žalobcu na zaplatenie celej fakturovanej sumy, nie je dôvod na nepriznanie úrokov z omeškania, keďže je zrejmé, že žalovaný neplnil peňažné plnenie riadne a včas. Tento skutkový stav sa nijakým spôsobom neodlišuje od klasického záväzkového vzťahu, kedy ak veriteľ vyzve dlžníka na zaplatenie peňažného dlhu, ktorý však neakceptuje veriteľom požadovanú výšku plnenia, pričom v súdnom konaní sa neskôr preukáže, že veriteľ má nárok na ním požadovanú výšku plnenia, súd zaviaže dlžníka aj na úhradu úroku z omeškania za nesplnenie peňažného dlhu riadne a včas. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku ( ). Ak by sme pripustili závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR, neexistovala by žiadna sankcia pre poisťovňu v prípade, ak by neposkytla peňažné plnenie riadne a včas, čo by malo za následok aj nárast počtu súdnych konaní a zaťaženia súdov súdnymi konaniami voči poisťovniam. Povinnosť nepeňažnej povahy, ktorá je stanovená v ust. , pri nesplnení ktorej vzniká poškodenému nárok na úrok z omeškania podľa , si zároveň nemožno vykladať tak, že na jej

splnenie postačuje, ak poisťovňa len formálne zašle poškodenému oznámenie o výsledku šetrenia poistnej udalosti, ak výsledok šetrenia je neodôvodnený a nepreskúmateľný. Z uvedeného dôvodu preto v danom prípade nemožno ani prijať záver, že by si žalovaný splnil povinnosť stanovenú v tým, že v lehote stanovenej v zákone oznámil poškodenému výsledky šetrenia poistnej udalosti.

17. Žalobca zároveň navrhol aby bolo predmetné konania prejednané na Okresnom súde Košice I. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Košice I.

18. Na pojednávaní konanom dňa 09.09.2020 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného dňa 08.09.2020 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.

19. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným, a zistil tento skutkový stav veci:

20. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 09.05.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle P. P., A.: S., rok výroby: 2011, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo SVIMOS s.r.o., so sídlom: Čapajevova 16, 040 11 Košice, IČO: 36 712 493, konajúca prostredníctvom: X. Š.. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená dňa 16.05.2019 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. 8006221812.

21. Poškodený si dal opraviť vozidlo v autoservise H Point, s.r.o., so sídlom: Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla predstavovali sumu vo výške 1459,70 Eur. Poškodenému bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.06.2019 oznámené, že dňa 11.06.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8006221812 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia, pričom výška poistného plnenia bola 1330,10 €.

22. Poškodený, SVIMOS s.r.o., so sídlom: Čapajevova 16, 040 11 Košice, IČO:36 712 493, postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.06.2019 svoju pohľadávku vo výške 129,60 €, a prísl. voči žalovanému titulom nezaplatenej pohľadávky vo výške 129,60 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou (poisťovňou) a jej príslušenstvom na žalobcu.

23. Žalobca doložil v konaní do spisu faktúru č. P190140, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.06.2019, cenníky autoservisov ako aj zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.06.2019 .

24. Podľa z. č. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

25. Podľa z.č., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa z. č. , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

27. Podľa ust. , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

28. Podľa ust. , Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

29. Podľa s.2 , Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa ust. Nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Obrana žalovaného v konaní nebola úspešná, táto pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia podľa ust. z.č. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a . Nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. V zmysle judikatúry ( NS ČR ) nie je podstatné , či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom, ako poškodený s vecou naloží.

32. Súd má za to, že žalobcom doložená zmluva o postúpení pohľadávky má zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Súd poukazuje na to, že zmluva o postúpení pohľadávky je v písomnej forme a nepochybne z nej vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Podľa a ; Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému; S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z citovaného ustanovenia a judikatúry súdov vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená.

33. Žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že bola uzavretá zmluva o postúpení zo dňa 18.06.2019 medzi postupcom , SVIMOS s.r.o., so sídlom: Čapajevova 16, 040 11 Košice, IČO:36 712 493 a postupníkom - žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - a to pohľadávka vo výške 129,60 Eur a prísl. , čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou vyčíslenou vo faktúre servisu (žalobcu) a škodou reálne zaplatenou žalovaným.

34. Obrana žalovaného, ktorá spočívala v poukázaní na nesplnenie kritérií všeobecných náležitostí podania v zmysle ust. nebola v konaní úspešná. Žalobca v konaní opísal skutkový stav škodovej udalosti a uplatneného nároku dostatočne pričom zároveň o tvrdených skutočnostiach predložil faktúru č. P190140, oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo dňa 12.06.2019. Súd taktiež poukazuje na ust. , ktoré súdu umožňujú vyzvať stranu v konaní, resp. toho kto podanie urobil na doplnenie podania v prípade ak z podania nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné. Súd však v konaní nemal pochybnosť o opise rozhodujúcich skutočností z ktorých vyplýva uplatňovaný nárok, podanie malo všetky náležitosti v zmysle ustanovení o náležitostiach žaloby ( a nasl.) a žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol kedy došlo k škodovej udalosti, presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj číslo poistnej udalosti pod ktorou žalovaná poistnú udalosť zaregistrovala a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy.

35. Všetky servisy bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú legálne a preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou ( čl. 101 ods.3 zmluvy o fungovaní EU). Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce. Nie je možné zvýhodňovať alebo znevýhodňovať niektorý zo servisov, keďže podnikajú v súlade s nariadením komisie EÚ č.330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní čl.101 ods.3 Zmluvy o fungovaní európskej únie a nariadení komisie EÚ č.461/2010 z 27.5.2010. Ak servis má určitú sumu za normohodinu, ktorú si určí v súlade s právom podnikať a dôjde k poistnej udalosti, aby túto znížil len preto, že poisťovňa prepláca len do

určitej výšky normohodinu. Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce.

36. Súd má za to, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom žalobca - servis v danom prípade si účtoval za normohodinu za lakovacích prác 25,- Eur (bez DPH), pričom žalovaný mu priznal len 20,- Eur s DPH. Podľa predložených cenníkov autoservisov, žalobcom účtovaná suma za normohodinu prác je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia (podľa priložených cenníkov autoservisov Moris Slovakia 34,- Eur/40,- Eur bez DPH; Auto Gábriel Košice, s.r.o. 34,- Eur/40Eur,- eur bez DPH; KAR - LAK J & P, spol. s.r.o. 35 Eur s DPH) a preto neuznané náklady na množstvo práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že výška normohodiny ( NH ) účtovaná žalobcom je nadhodnotená resp. je neobvyklá v danom regióne opravcom pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne.

37. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumu 129,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 129,60 € od 27.06.2019 do zaplatenia, podľa ust. Nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Z dôvodu, že súd má za to, že poškodený vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a to nahlásením škodovej udalosti, predložením faktúry č. P190140, vo výške 1459,70 Eur. Ak žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti v zmysle je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti čo pri skončení šetrenia poistnej udalosti dňa 11.06.2019, je deň 26.06.2019 dňom kedy sa žalovaný dostal do omeškania.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.

39. Podľa ust. , O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa ust. , O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. , V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. , Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ).