Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20S-94-2019.pdf
PDF · 318.47 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/94/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: N. C., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: XXX P., XXX XX, právne zastúpeného: JUDr. Helena Čerešňová, advokátka, so sídlom Horné predmestie 261/16, 900 21 Svätý Jur, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101170098/2019 zo dňa 17.5.2019 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím č. 101170098/2019 zo dňa 17.5.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie") žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok" alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej aj ako „správca dane" alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa) č. 41720/2019 zo dňa 21.1.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 233 864,22 eur za zdaňovacie obdobie máj 2009.
2. Správca dane v rozhodnutí č. 41720/2019 zo dňa 21.1.2019, vydanom po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/402045/2014/5003 zo dňa 5.9.2014, ako aj rozhodnutia správcu dane č. 9214401/5/4984971/2013/Vla zo dňa 7.11.2013 rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/230/2014-376 zo dňa 24.11.2016 skonštatoval, že podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia boli výsledky totožnej daňovej kontroly vykonanej za zdaňovacie obdobie január až december 2009, pričom rozdiel spočíval len v skutočnosti, že išlo o iné zdaňovacie obdobie a inú sumu rozdielu dane z pridanej hodnoty. Za tohto stavu preto Krajský súd v Trnave odkázal na svoje rozhodnutie vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 20S/97/2014 zo dňa 11.4.2016, v ktorom bolo okrem iného konštatované, že v súvislosti s výsluchom niektorých svedkov (T. T., U. P., D. D. a B.) správne orgány pri dokazovaní neobjasnili zjavné nezrovnalosti, pokiaľ ide o obchodné transakcie medzi žalobcom a ostatnými dodávateľmi, a to najmä v súvislosti so zistenými rozpormi vo výpovediach týchto svedkov, ktorí na jednej strane potvrdili realizáciu obchodných transakcií, ale tiež uviedli, že k nim nedošlo. Po vrátení veci žalovanému správca vykonal dokazovanie, na základe ktorého vyhodnotil, že žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu nemožno za zdaňovacie obdobie máj 2009 uznať odpočítanie dane v celkovej sume 111 637,10 eur (99 718,40 eur + 11 918,70 eur), pretože neboli splnené podmienky
na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH z tuzemských dodávateľských faktúr od dodávateľov Jtrade, s.r.o. a Ostwerke s.r.o. . Súčasne správca dane žalobcovi vyrubil daň v celkovej sume 111 637,10 eur z dôvodu, že žalobca mal povinnosť priznať daň podľa § 69 zákona o DPH z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu - Českej republiky podľa § 11 zákona o DPH v celkovej sume 10 590,02 eur z ním deklarovaného dodania tovaru do iného členského štátu, pri ktorom sa nepreukázalo splnenie podmienok na oslobodenie dodávok do iného členského štátu podľa ustanovení § 43 zákona o DPH.
3. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane preveroval v zdaňovacom období máj 2009 daňovým subjektom deklarované dodávky tovaru od dodávateľov, spoločností Těšínske jatky, s.r.o. (predtým MASOCENTRUM CZ s.r.o., Jtrade s.r.o. a Ostwerke s.r.o.) . V prípade dodávok tovaru od českého dodávateľa Těšínske jatky, s.r.o. mal žalobca za zdaňovacie obdobie máj 2009 odviesť z hodnoty nadobudnutého tovaru vo výške 524 833,66 eur 19% DPH v celkovej sume 99 718,40 eur a v prípade dodávok od českého dodávateľa tovaru Makovec a.s. a Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. odviesť z hodnoty nadobudnutého tovaru vo výške 62 730,33 eur 19% DPH v celkovej sume 11 918,70 eur. Rovnako správca dane uzavrel, že daňový subjekt nesplnil podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH, konkrétne vo vzťahu k faktúram pre spoločnosť Lannes IMC s.r.o. (Česká republika) v celkovej výške 55 736,96 eur a preto považoval predmetnú dodávku za dodanie tovaru v tuzemsku podľa § 8 citovaného zákona, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH dodajúc, že na základe uvedenej skutočnosti je daňový subjekt podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH povinný odviesť do štátneho rozpočtu DPH zo základu dane : 55 736,96 eur v sadzbe 19% t.j. 10 590,02 eur.
4. Správca dane po vykonanom a doplnenom dokazovaní skonštatoval, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených daňovým subjektom ku kontrole za január - december 2009 sa neuskutočnili a preto dodávateľom spoločnostiam Jtrade s.r.o., Ostwerke s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru v súlade s § 19 zákona o DPH a kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr od deklarovaných dodávateľov podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH doplniac, že cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií založených len na fakturácii tovaru, bez reálneho plnenia bolo neoprávnené uplatnenie odpočítania DPH, čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov s bravčovým mäsom a v konečnom dôsledku zneužitie výhody DPH. Správca dane poukázal tiež na to, že daňový subjekt vo vzťahu k zisteniam správcu dane neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti o tom, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili dodávateľmi uvedenými na faktúre. Uviedol, že nevykonal len formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach, pričom dospel k záveru, že obchody s tovarmi neboli reálne uskutočnené - išlo len o fiktívne fakturačné obchody. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetom obchodu bolo dodanie toho istého tovaru - bravčového mäsa - polovičiek medzi minimálne troma subjektmi, s dodaním mäsa sa viazala jedna preprava tovaru, dodávky sú idúce časovo po sebe a zakladajú fyzický pohyb tovaru, ktorý sa uskutočňuje priamo od prvého dodávateľa z EÚ (Českej republiky) k poslednému odberateľovi (daňový subjekt), kde preprava končila. Z uvedeného dôvodu správca dane zastal názor, že pohyb tovaru sa uskutočnil len fakturačne, s cieľom uplatnenia zneužitia výhody DPH, poukázal na § 3 ods. 6 daňového poriadku.
5. Správca dane na základe vykonaného dokazovania považoval obstaranie tovaru z Českej republiky, ktoré mali žalobcovi dodať spoločnosti MEAT SK, s.r.o. a Ostwerke s.r.o., za nadobudnutie tovaru v zmysle § 11 zákona o DPH priamo daňovým subjektom - N. C., LAPREMA a keďže daňový subjekt nepriznal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu vo výške, aká bola zistená v priebehu daňovej kontroly, správca dane mu postupom podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH uložil povinnosť odviesť DPH v sadzbe 19% z nadobudnutého tovaru podľa § 11 zákona o DPH v celkovej výške 110 391,15 eur (vo vzťahu k spoločnosti MEAT SK, s.r.o. vo výške 90 704,85 eur a vo vzťahu k spoločnosti Ostwerke s.r.o. vo výške 19 686,30 eur). Správca dane súčasne nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane a to s poukazom na § 49 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, pretože nepreukázal, že má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a tiež nepreukázal, že by viedol podrobné záznamy o prijatých tovaroch a službách, osobitne o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu v zmysle § 70 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH.
6. Proti rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt (žalobca) v zákonnej lehote odvolanie, ktoré po obsahovej stránke zodpovedá obsahu správnej žaloby.
7. Žalovaný orgán verejnej správy podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 41720/2019 zo dňa 21.1.2019, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 233 864,22 eur za zdaňovacie obdobie máj 2009. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom správcu dane založenom na zisteniach vykonaných počas daňovej kontroly, ako aj v ďalšom konaní nasledujúcom po rozsudku Krajského súdu v Trnave, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených daňovým subjektom ku kontrole za január - december 2009 sa neuskutočnili dodávateľom daňového subjektu - spoločnostiam Těšínske jatky, s.r.o., Jtrade, s.r.o. a Ostwerke s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru podľa § 19 zákona o DPH a preto následne nevzniklo kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z predložených faktúr podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Stotožnil sa tiež s názorom správcu dane, že cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií, založených len na fakturácii tovaru bez reálneho plnenia bolo neoprávnené uplatnenie odpočítania DPH, čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov s bravčovým mäsom a v konečnom dôsledku zneužitie výhody DPH. Za dôvodné vyhodnotil aj uloženie ďalšej daňovej povinnosti kontrolovanému daňovému subjektu podľa § 69 ods. 1 a ods. 6 zákona o DPH.
II. Rozsah a dôvody žaloby (žalobné body)
8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného namietajúc, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP")], rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) a ďalej, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/SSP). Z uvedených dôvodov žalobca navrhol správnemu súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne aj rozhodnutie Daňového úradu Trnava, č. 41720/2019 zo dňa 21.1.2019. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania.
9. Žalobca odmietol závery (výrok) žalovaného majúc za to, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní ani v zákone. Vychádzajúc z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 3 ods. 1 a 3, § 24 ods. 1 až 4 daňového poriadku dôvodil, že dokazovanie je procesný inštitút, ktorého cieľom je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane. Mal za to, že dôkazné bremeno nezaťažuje len daňový subjekt, ale aj správcu dane. Uviedol, že je pravdou, že daňový subjekt má podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku preukázať skutočnosti majúce vplyv na správne vyrubenie dane, avšak ak sa správca dane s tvrdeniami a preukázanými skutočnosťami nestotožňuje, je povinný preukázať opak, t.j. dôkazné bremeno zaťažuje aj správcu dane, pokiaľ chce vyvrátiť tvrdenia daňového subjektu a to s podmienkou, že musí vyvrátiť tvrdenia daňového subjektu prostredníctvom zákonných dôkazov.
10. K dodávateľovi Jtrade, s.r.o. žalobca uviedol, že správcovi dane, resp. žalovanému predložil všetky relevantné dokumenty preukazujúce dodávky tovaru od tohto subjektu do prevádzky žalobcu v Siladiciach, pričom žalovaný nespochybnil, že by tieto doklady neboli vydané spoločnosťou Jtrade, s.r.o. Správca dane dokonca konštatoval, že pečiatku ktorú mal k dispozícii T. T. je totožná s odtlačkom pečiatky na žalobcom predložených faktúrach, pričom žalovaný nepreukázal opak. Poukázal na to, že nemôže zodpovedať za to, že predávajúci napr. faktúru zničí a prijaté peniaze si ponechá bez splnenia daňovej povinnosti a neuvedie tieto skutočnosti do svojho účtovníctva. V tejto súvislosti poukázal na bod 61 rozsudku ESD v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, ďalej rozsudok NS SR č.k. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.3.2011 k dôkaznému bremenu pri nároku na vrátenie nadmerného odpočtu a tiež na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch (C-354/03, C-355/03 a C-484/03).
11. Poukázal na to, že svedecké výpovede jednoznačne uvádzajú spoločnosť Jtrade, s.r.o. ako dodávateľa tovaru, konkrétne svedok T. D. (str. 18 prvostupňového rozhodnutia) uviedol, že: „Spoločnosť Jtrade, s.r.o. pozná len z počutia ako dodávateľa bravčových polovičiek do Siladíc."; svedok T. C. (str. 18 prvostupňového rozhodnutia) uviedol, že : „Spoločnosť Jtrade, s.r.o. pozná, táto dovážala bravčové polovičky a poverené osoby chodili pre platby do kancelárie."; svedok N. C. (str. 18 prvostupňového rozhodnutia) uviedol, že : „LAPREMA nakupovala tovar od Ostwerke, Jtrade, s.r.o., GIBALEX, MEAT,
GOLEM, MASOCENTRUM ..."; svedok U. C. (str. 20 prvostupňového rozhodnutia) uviedol, že : „Pozná spoločnosť Jtrade - za spoločnosť vystupovali p. T. a p. B., dodávali bravčové polovičky."; svedkyňa T. L. (str. 19 prvostupňového rozhodnutia) uviedla, že : „Firmu Jtrade pozná, dodávali bravčové polovičky.". „Jtrade vozila bravčové polovičky do Siladíc", svedkyňa S. L. (str. 20-21 prvostupňového rozhodnutia) uviedla, že : „ spoločnosť Jtrade pozná, vie, že dodávali bravčové polovičky. P. Q. (str. 21 prvostupňového rozhodnutia): „mala k dispozícii dodávateľské faktúry, dodacie listy, prepravné doklady.. Firmu Jtrade pozná vystupoval za ňu L. B.. Tovar vyplácala ona osobne". Svedkyňa Y. B. (str. 21 prvostupňového rozhodnutia) uviedla, že : „Mala k dispozícii dodávateľské faktúry, dodacie listy, prepravné doklady.. Firmu Jtrade pozná, vystupoval za ňu L. B.. Tovar vyplácala ona osobne.";
12. Žalobca poukázal ďalej na to, že žalovaný je povinný postupovať podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, avšak ignoroval viaceré svedecké výpovede obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré jasne a zrozumiteľne potvrdzujú nielen dodanie tovaru spoločnosťou Jtrade, s.r.o., ale aj riadne zaplatenie kúpnej ceny uvedenej na faktúrach s odôvodnením, že svedecké výpovede síce prispeli k objasneniu skutkového stavu, ale ani jednu výpoveď (napr. Y. B., P. Q. atď.) nemožno hodnotiť ako dôkaz v jeho prospech a to z dôvodu, že ich výpovede vyplývajú z pracovného pomeru a tiež, že nedisponujú vierohodnými dôkazmi o ich tvrdeniach. Vychádzajúc zo svedeckých výpovedí zastal žalobca názor, že tým, že žalovaný a správca dane odmietli prihliadať na svedecké výpovede zamestnancov a iné čestné prehlásenia svedkov, konali v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 daňového poriadku, § 24 ods. 2 daňového poriadku, čím konali v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Toto konanie žalovaného zakladá podľa žalobcu dôvod na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. f) a g) Správneho súdneho poriadku.
13. V súvislosti s osobou Jaromíra Jarábka poukázal na to, že Krajský súd v Trnave v rozsudku zo dňa 24. novembra 2016 sp. zn. 20S/97/2014 jasne a zrozumiteľne uviedol, že : „...pokiaľ žalovaný pri dokazovaní neobjasní zjavné nezrovnalosti vo výpovediach svedkov T. T., U. P. a D. D., potom skutočnosti rozhodujúce pre stanovenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie." Z uvedeného je zrejmé, že pri neodstránení vytknutých rozporov naďalej existuje zásadná prekážka na strane žalovaného, aby mohol stanoviť daňovú povinnosť. Mal za to, že žalovaný vytknutý nedostatok brániaci stanoveniu daňovej povinnosti neodstránil, pretože k výsluchu T. T. nedošlo, nakoľko tento odmietol vypovedať a teda nezrovnalosť odstránená nebola. Uvedené v rovnakom rozsahu platí pre svedkov p. P. a D., ktorých sa nedoparilo previesť a zabezpečiť ich tak prítomnosť za účelom zrealizovania ich svedeckej výpovede. Znamená to, že naďalej pretrváva vada, ktorá bola už v minulosti súdom vytknutá a bráni určeniu daňovej povinnosti na strane žalobcu, pričom ide o vadu ktorá je zjavne neodstrániteľná. Túto skutočnosť označil ako dôvod na podanie správnej žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. f) a g) SSP.
14. Poukázal ďalej na formuláciu výpovede T. Q. - konateľa spoločnosti Těšínske jatky s.r.o., ktorá je žalovaným ako aj správcom dane jemne modifikovaná v závislosti od odvolaní podaných žalobcom. Žalovaný a správca dane totiž vo svojich rozhodnutiach za kontrolovaný mesiac november 2009 uvádzajú citáciu výpovede p. Q., z ktorej je zrejmé, že „on o ničom nevie a všetky informácie má od svojich zamestnancov, resp. predpokladá, že to tak bolo ..." . Mal za to, že výpoveď p. Q. teda nie je dôkazom podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, nakoľko jeho výpoveď nie je spôsobilá prispieť k objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Žiadal preto pripojiť súdny spis č.k. 20S/15/2018 vedený na Krajskom súde v Trnave, nakoľko súčasťou administratívneho spisu v tomto konaní je aj rozhodnutie správcu dane č. 1199892/2017 z 13.7.2017, kde je výpoveď p. Q. uvedená presne tak, ako uvádzame, t.j. len so samými domnienkami a nejasnosťami. Žalobca tvrdil, že zo strany správcu dane nebolo vykonané dokazovanie výsluchom osôb, ktoré podľa T. Q. komunikovali s odberateľmi Těšínskych jatiek, resp. od ktorých svedok Q. informácie „čerpal". Týmto postupom žalovaný porušil ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku, pretože sa nepokúsil zistiť všetky okolnosti čo najúplnejšie.
15. Žalobca dal do pozornosti, že správcovi dane predložil všetky relevantné dokumenty preukazujúce dodávky tovaru od spoločnosti Jtrade s.r.o. do svojej prevádzky v Siladiciach a to faktúry, dodacie listy, ako aj príjmové a výdavkové doklady, pričom žalovaný a správca dane nikdy spochybnil, že tieto doklady neboli vydané spoločnosťou Jtrade, s.r.o.. Správca dane dokonca konštatoval, že pečiatku ktorú mal k dispozícii T. T. je totožná s odtlačkom pečiatky na žalobcom predložených faktúrach, pričom žalovaný nepreukázal opak. Poukázal na to, že nemôže zodpovedať za to, že predávajúci napr. faktúru zničí a prijaté peniaze si ponechá bez splnenia daňovej povinnosti a neuvedie tieto skutočnosti do svojho účtovníctva. V tejto súvislosti poukázal na bod 61 rozsudku ESD v spojených veciach C-80/11 a
C-142/11, ďalej rozsudok NS SR č.k. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.3.2011 k dôkaznému bremenu pri nároku na vrátenie nadmerného odpočtu a tiež na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch (C-354/03, C-355/03 a C-484/03). Znamená to, že rozhodnutie žalovaného nemá oporu v administratívnom spise a zároveň došlo k nesprávnemu právnemu vyhodnotenie veci, pretože sa opiera o skutočnosti, ktoré v žiadnom prípade nie sú spôsobilé byť dôkazom podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, čím boli zároveň porušené procesné predpisy daňového konania na ujmu žalobcu.
16. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho dôkazu, ako je faktúra aj s prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Rovnako poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch (C-354/03, C-355/03 a C-484/03), kde Súdny dvor EÚ vyslovil, že nárok na odpočet DPH nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že predložením faktúr, dodacích listov a dôkazov o zaplatení fakturovaných kúpnych cien v plnom rozsahu vyčerpal svoje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku.
17. Ďalej poukázal na to, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s faktom, že došlo k reálnemu zaplateniu kúpnej cien, čím bol relevantne preukázaný skutočný (reálny) obsah dodávateľsko-odberateľských vzťahov, a teda žalobca zaplatil kúpne ceny za dodanie tovaru vrátane DPH, čo bolo preukázané príjmovými a výdavkovými dokladmi. Svoje tvrdenia o relevantnom zaplatení kúpnych cien podporil dôkazom a to, že jednotlivé hotovostné úhrady kúpnych cien plne korešpondujú s výbermi z jeho bankového účtu. V tejto súvislosti poukázal na to, že keďže žalovaný abstrahoval od jedného z najpodstatnejších dôkazov preukazujúcich reálny obsah dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktorým je preukázanie skutočného zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar, je daný dôvod na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP.
18. Žalobca poukázal na účelové a neobjektívne vyhodnocovanie ostatných dôkazov v jeho neprospech. Uviedol, že svedok T. T., ktorý si najskôr predvolanie na výsluch neprevzal, potom si ho prevzal a nedostavil sa, musel byť predvedený policajnou eskortou, po predvedení vypovedal, že žalobcu pozná len cca rok a pol, avšak s ním nikdy neobchodoval a v ďalšom prípade, už radšej pre istotu odmietol vypovedať. V tejto súvislosti poukázal na svedeckú výpoveď P. Q., ktorá výslovne uviedla, že spoločnosť Jtrade, s.r.o. pozná, nakoľko tejto spoločnosti ona osobne vyplácala kúpnu cenu za dodaný tovar a tiež na svedeckú výpoveď Y. B., ktorá taktiež výslovne uviedla, že spoločnosť Jtrade, s.r.o. pozná, nakoľko tejto spoločnosti ona osobne vyplácala kúpnu cenu za dodaný tovar, pričom obe svedkyne uviedli, že mená I. W. a T. T. sú im známe a že za Jtrade, s.r.o. vystupoval L. B., ktorý peniaze preberal. Dodávku mäsa z Jtrade s.r.o. potvrdila tiež S. L., P. XXX, ktorá ako zodpovedná osoba za prevzatie dodaného tovaru uviedla, že z dodacích listov je zrejmý dodávateľ Těšínske jatky, s.r.o. odberateľ Jtrade s.r.o. a miesto vykládky Siladice 726. Znamená to, že bolo nepochybne viacerými svedeckými výpoveďami preukázané poskytnutie finančného plnenia spoločnosti Jtrade s.r.o. za dodanie bravčových polovičiek, čo bolo preukázané tiež relevantnými dokumentami (faktúry, dodacie listy, príjmové a výdavkové doklady), ktorých pravosť spochybnená nebola.
19. Ďalej poukázal na to, že výpoveď konateľa spoločnosti Těšínske jatky s.r.o. T. Q. bola žalovaným a správcom dane jemne modifikovaná a to v závislosti od námietok podaných v odvolaní. Uviedol, že žalovaný a správca dane vo svojich rozhodnutiach za kontrolovaný mesiac november 2009 uviedli citáciu výpovede p. Q., z ktorej je zrejmé, že : „...on o ničom nevie a všetky informácie má od svojich zamestnancov resp. predpokladá, že to tak bolo..." teda jeho výpoveď nie je dôkazom podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, nakoľko nie je spôsobilá prispieť k objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane (keďže len „predpokladá, že to tak bolo"). K uvedenému navrhol pripojiť súdny spis sp. zn. 20S/15/2018, pretože súčasťou administratívneho spisu je aj rozhodnutie správcu dane č. 1199892/2017 zo dňa 13.07.2017, kde je výpoveď p. Q. uvedená presne tak, ako uvádza, t.j. len so samými domnienkami a nejasnosťami. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný a správca dane vynechali vo svojich nasledujúcich rozhodnutiach všetky vytýkané neurčité vyjadrenia p. Q., čím bola jeho výpoveď posunutá do úplne inej roviny. Rovnako vytkol žalovanému a správcovi dane, že nevykonali
výsluch tých zamestnancov spoločnosti Tešínske jatky s.r.o., od ktorých údajne T. Q. tieto informácie mal, pričom údajne uviedol, že objednávky na dodávku tovaru preberal Ing. T. Q., pričom žalovaný ani správca dane túto osobu nevypočuli. S poukazom na uvedené mal za to, že žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie vyjadrením T. Q., ktoré nie je spôsobilé byť dôkazom podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku a na strane druhej nevykonal dokazovanie výsluchom osôb, ktoré podľa neho komunikovali s odberateľmi spoločnosti Tešínske jatky s.r.o. resp. od ktorých svedok informácie „čerpal". Uvedené je podľa názoru žalobcu dôvodom žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
20. Žalobca ďalej dôvodil, že žalovaný absolútne nerozvinul podstatu obchodovania medzi Těšínskymi jatkami s.r.o. a Jtrade s.r.o., keď žalovaný len okrajovo spomenul faktúry vystavené spoločnosťou Těšínske jatky, s.r.o. ako dodávateľom a Jtrade ako odberateľom, avšak nijako ich nevyhodnotil, vôbec ich ako dôkaz neposudzoval, len skonštatoval ich existenciu. Preto zastal názor, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil jeho tvrdenia podložené svedeckými výpoveďami, ako aj písomnými dôkazmi o existujúcom a fungujúcom relevantnom vzťahu medzi ním a Jtrade s.r.o. .
21. Žalobca poukázal na výpoveď T. Q. v súdnom spise č.k. 20S/15/2018, v ktorom uviedol, že peniaze za Těšínske jatky s.r.o. preberal od Jtrade JUDr. L. alebo P. a týmto pádom za Jtrade peniaze odovzdávali tí samí ľudia, ktorí peniaze za Jtrade inkasovali od žalobcu. Nevedel akurát uviesť konkrétnu osobu, ktorá konala za Jtrade, čo ale neovplyvňuje potvrdenie p. Q. o tom, že existovali samostatné relevantné záväzkové vzťahy a to samostatný dodávateľsko-odberateľský vzťah medzi Těšínske jatky s.r.o. a spoločnosťou Jtrade s.r..o a medzi spoločnosťou Jtrade s.r.o. a žalobcom na základe ktorých Jtrade kupovala tovar a platila kúpnu cenu, resp. na základe ktorých následne žalobca kupoval tovar a platil kúpnu cenu.
22. Vo vzťahu k dôvodu upretia práva na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a to, že údajne vzťah s dodávateľom bol výlučne fakturačný, pričom žalovaný poukázal na § 3 ods. 6 daňového poriadku, žalobca namietal, že žalovaný nemusí zohľadniť právny úkon len ak sú kumulatívne splnené zákonné podmienky a to, že právny úkon nemá ekonomické opodstatnenie a zároveň výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie daňového zvýhodnenia. V súvislosti s uvedeným poukázal na to, že žalovaný nezdôvodnil, v čom vidí absenciu ekonomického opodstatnenia a zároveň nepreukázal existenciu účelu, ktorého dôsledkom by malo byť obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie daňovej výhody, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného. Preto uzavrel, že žalovaný nesprávne (bezdôvodne) aplikoval ustanovenie § 3 ods. 6 daňového poriadku a vec nesprávnej právne posúdil, čím je založený dôvod na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP.
23. Žalobca mal za to, že žalovaný vyhodnocoval dôkazy účelovo a v rozpore so zákonom, k dôkazom pristupoval selektívne, nebral do úvahy dôkazy svedčiace v jeho prospech a naopak vyberal len „dôkazy", ktoré boli v jeho neprospech. Zastal názor, že žalovaný oprel svoje rozhodnutie o rozpornú výpoveď T. T., neurčitú výpoveď T. Q. (až na potvrdenie skutočného toku peňazí), neexistenciu účtovných dokladov v účtovníctve Jtrade, s.r.o., na ktoré nemá dosah. Rovnako mal za to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že spoločnosť Jtrade, s.r.o. mu dodávala tovar, za ktorý zaplatil vrátane DPH, a preto sa pozornosť žalovaného mala zamerať na spoločnosť Jtrade, s.r.o., ktorá má nepochybne nedostatky v účtovníctve, zjavne vystavila faktúry, na základe ktorých preukázateľne prijala plnenie a neskôr faktúry do účtovníctva nezaložila a teda prijatú DPH neodviedla. Preto uzavrel, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že na jeho strane nie sú naplnené podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH (dôvod podania žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a g/ SSP).
24. Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi Ostwerke s.r.o. nesúhlasil s tvrdením žalovaného na strane 62 napadnutého rozhodnutia, že žiadnym vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že tovar uvedený na dodávateľských faktúrach reálne dodal subjekt uvedený na faktúre a že údajne neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti o tom, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili. Poukázal na to, že samotný žalovaný konštatuje fakt, že nemá jednoznačne, nepochybne a úplne preukázané, že fakturovaný tovar mu dodávala spoločnosť Ostwerke s.r.o. Uviedol, že samotný žalovaný potvrdzuje, že konal v rozpore so zákonom, keď len na základe pochybností, ktoré ani nekonkretizoval, mu uložil povinnosť zaplatiť sumu 233 864,22 eur dodajúc, že pochybnosť nie je právom aprobovaný dôvod na vydanie napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že žalovaný svojím konaním porušil ustanovenia § 3 a § 24 daňového poriadku, čím porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a v nadväznosti na
uvedené mu uprel v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane a preto je daný dôvod na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
25. Žalobca poukázal na to, že zamestnanec spoločnosti Ostwerke s.r.o. A. B. jasne a zrozumiteľne vypovedal, že táto spoločnosť mu dodávala mäso a on za to platil kúpnu cenu vrátane DPH. V súvislosti s výpoveďou A. B. označil za zmätočné a nezrozumiteľné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný poukázal na výpoveď A. B. obsiahnutú v zápisnici č. 100411301/2017 zo dňa 7.3.2017, v ktorej svedok uviedol, že bol zamestnancom spoločnosti Ostwerke s.r.o. na hlavný pracovný pomer, mal na starosti obchod s mäsom z Čiech, tovar dodávala táto spoločnosť žalobcovi, riadne sa podpisovali dodacie listy a následne po doručení faktúry vystavenej na základe dodacích listov žalobca zaplatil fakturovanú kúpnu cenu, a to buď priamo jemu alebo p. F.. Teda svedok jednoznačne popísal samostatne existujúce záväzkové vzťahy, a to záväzkový vzťah vzniknutý titulom kúpnej zmluvy medzi českými obchodnými spoločnosťami a spoločnosťou Ostwerke s.r.o. ako kupujúcim a záväzkový vzťah vzniknutý titulom kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou Ostwerke s.r.o. ako predávajúcim a ním ako kupujúcim, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Tiež poukázal na to, že svedok A. B. jednoznačne potvrdil, že tovar bol skutočne spoločnosťou Ostwerke s.r.o. dodaný a ním zaplatený, a preto pokiaľ by bol tento vzťah iba fakturačný, ako bez opory v administratívnom spise tvrdí žalovaný, potom by nebol dôvod, aby reálne vyplácal kúpnu cenu svojim dodávateľom uvedeným na faktúrach, ale kúpnu cenu by vyplácal priamo českým spoločnostiam. Podľa názoru žalobcu uvedené zakladá dôvod na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. c), f) a g) SSP.
26. V súvislosti s dodávateľom Ostwerke s.r.o. poukázal tiež na to, že aj jeho zamestnanci potvrdili, že túto spoločnosť poznajú, uviedli, že sú im známe osoby A. B. a L.V., že tovar vážili a prevzali. Preto skonštatoval, že žalovaný zneužíva svoje postavenie a účelovo abstrahuje od skutočnosti, že spoločnosť Ostwerke s.r.o. mohla relevantným spôsobom obchodovať s mäsom bez toho, aby vlastnila bitúnok a za irelevantné označil, či spoločnosť Ostwerke s.r.o. mala jedného alebo viac zamestnancov odkazujúc na možnosť uplatňovania aj iných záväzkových vzťahov (v tejto súvislosti poukázal na argumentáciu uvedenú pri spoločnosti Jtrade, s.r.o.) ako napríklad, že podnikateľ si môže najať účtovníka, môže uzavrieť mandátnu zmluvu, môže splnomocniť splnomocnenca, pričom tieto úkony nevyžadujú písomnú formu. Dôvodil, že žalovaný v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 daňového poriadku ignoroval dôkazy, odmietal prijať preukázané fakty a stále ho nútil obhajovať a preukazovať niečo, čo ani žalovaný nevedel popísať.
27. Žalobca poukázal na to, že predložil faktúry, dodacie listy a doklady preukazujúce zaplatenie kúpnej ceny vrátane DPH, žalovaný pravosť dôkazov žiadnym relevantným dôkazom nespochybnil a nepreukázal, že by faktúry a iné dokumenty nevystavila spoločnosť Ostwerke s.r.o. a že by tejto spoločnosti nezaplatil fakturovanú kúpnu cenu vrátane DPH. Preto nemohol získať neoprávnenú daňovú výhodu, daň v zákonnom rozsahu zaplatil v rámci kúpnej ceny svoju dodávateľovi (slovenskej obchodnej spoločnosti) a právo na odpočet takto zaplatenej dane si uplatnil podľa platnej legislatívy.
28. Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi Ostwerke s.r.o. zhrnul, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by mu spoločnosť Ostwerke s.r.o. fakturovaný tovar nedodala a naopak on preukázal dodanie tovaru, tak písomnými dokumentmi, ako aj svedeckými výpoveďami. Mal za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil všetky dokumenty, na ktoré je podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku povinný, a ktorých pravosť žalovaný nespochybnil. Ďalej poukázal na to, že preukázal, že tovar nadobudol od spoločnosti Ostwerke s.r.o. a že za dodanie tovaru zaplatil, ďalej, že skutočný obsah záväzkového vzťahu medzi ním a spoločnosťou Ostwerke s.r.o. potvrdil svedok A. B., ďalej že, žalovaný konštatuje len pochybnosť, či sa zdaniteľné obchody skutočne realizovali, avšak nepredložil relevantný zákonný dôkaz, ktorým by tieto „pochybnosti" odstránil a ktorý by spochybňoval jeho tvrdenia a ďalej, že žalovaný nezdôvodnil a nepreukázal kumulatívne naplnenie podmienok uvedených v § 3 ods. 6 daňového poriadku potrebných k tomu, aby nemusel prihliadnuť na právne úkony uskutočnené so spoločnosťou Ostwerke s.r.o. S poukazom na uvedené uzavrel, že žalovaný konal v rozpore s ustanovením § 3 a § 24 daňového poriadku, čo je dôvod na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
29. Žalobca ďalej k ustanoveniu § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH uviedol, že slovné spojenie „nadobudnutie práva nakladať ako vlastník" sa vykladá extenzívne, t.j. tak, že hoci subjekt nie je vlastníkom z hľadiska práva, avšak má právo vecou disponovať, jedná sa o dodanie tovaru podľa § 8
a § 11 zákona o DPH. Ide napr. o prípad dojednanej výhrady vlastníctva, kedy je kupujúcemu fyzicky dodaný tovar, ale kupujúci nadobudne právne vlastníctvo až úplným zaplatením kúpnej ceny. Keďže kupujúci kúpnu cenu nezaplatil, nestal sa v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vlastníkom veci (tovaru) alebo v zmysle ust. § 8 a § 11 zákona o DPH je za vlastníka považovaný, pretože vie s vecou disponovať ergo je mu to umožnené. Zopakoval, že preukázal, že jeho dodávatelia mu tovar dodali (je právne bez významu akým vozidlom), on za tovar zaplatil a preto nemožno konštatovať, že keďže bol tovar dopravený z bodu A do bodu B, že zmluva vznikla medzi subjektom v bode A a subjektom v bode B, nakoľko tento výklad nezodpovedá skutočnosti, vykonaným dôkazom a nie je v súlade so zákonom. Preto zotrval na názore, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno, preukázal reálne dodanie tovaru od subjektov uvedených v dodávateľských faktúrach, preukázal zaplatenie kúpnych cien, bol mu teda tovar dodaný v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH (t.j. dodanie v rámci SR), pričom žalovaný tieto skutočnosti nevyvrátil žiadnym relevantným dôkazom.
30. Ďalej žalobca poukázal na to, že tým, že mal zabezpečiť, aby daňové doklady jednoznačne preukazovali zdaniteľné obchody mu žalovaný a správca dane ukladali nesplniteľnú podmienku, ktorá nemá oporu v zákone. V tejto súvislosti dôvodil, že preukázal svoje tvrdenia písomnými dokladmi (faktúry, dodacie listy, príjmové a výdavkové doklady), čestnými prehláseniami, svedeckými výpoveďami, na strane druhej žalovaný jeho tvrdenia a preukázané skutočnosti nevyvrátil žiadnym zákonným dôkazom a preto pokiaľ žalovaný (správca dane) požaduje, aby preukázal skutočné dodanie tovaru iným spôsobom, než je uvedené v § 24 ods. 4 v spojitosti s § 24 ods. 1 daňového poriadku, koná žalovaný nad rámec uvedených ustanovení, čím dochádza k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a je tým založený dôvod na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
31. Vo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 6 daňového poriadku žalobca argumentoval, že žalovaný sa vôbec nezaoberal tým, či záväzkové vzťahy, ktoré nebral do úvahy majú alebo nemajú ekonomické opodstatnenie a túto podstatnú náležitosť dôsledne neskúmal a nezdôvodnil a rovnako nezdôvodnil, ako na jeho strane mohlo vzniknúť neoprávnené daňové zvýhodnenie, keď preukázateľne zaplatil svojim dodávateľom dojednanú kúpnu cenu vrátane DPH. K ekonomickému opodstatneniu deklarovaných obchodov uviedol, že ak spoločnosť Jtrade, s.r.o. nakupovala od Těšínskych jatiek s.r.o. (resp. Ostwerke s.r.o. a GOLEM GROUP s.r.o. od svojich dodávateľov) vo veľkých objemoch, v dôsledku čoho mala výhodné ceny a následne mu so ziskom tovar predávala, bolo založené nepochybné ekonomické opodstatnenie obchodu. Preto uzavrel, že žalovaný konal v rozpore s § 3 ods. 6 daňového poriadku, čím zároveň porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, čo zakladá dôvod na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a zároveň § 191 ods. 1 písm. c) SSP.
32. Záverom žalobca vo vzťahu k zamietnutiu práva na odpočítanie dane a s ním súvisiace dôkazné bremeno poukázal na Smernicu č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len ako „Smernica č. 2006/112/ES) a rozhodnutia SD EÚ C-285/11, C-354/03m C-80/11, C-142/11 a uzavrel, že nakoľko žalovaný a správca dane nepreukázali žiadne daňové podvodné konanie a zároveň nepreukázali, že by žalobca vedel alebo mal vedieť o tom, že by bol súčasťou reťazca daňových podvodníkov je nepochybné, že mu vznikol nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 zákona o DPH a upretím tohto práva žalovaný konal v rozpore s platnou právnou úpravou, čím zároveň porušil svoju ústavnú povinnosť uloženú v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
33. Žalobca súčasne požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s poukazom na § 182 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku výslovne uviedol, že nežiada, aby správny súd nariadil vo veci pojednávanie.
III. Vyjadrenie žalovaného
34. Žalovaný svoje vyjadrenie, rovnako ako žalobca správnu žalobu, rozdelil do jednotlivých častí, týkajúcich sa konkrétnych dodávateľov žalobcu a to spoločností Jtrade, s.r.o. a Ostwerke s.r.o. .
35. Žalovaný vo vzťahu k žalobným bodom týkajúcich sa dodávateľa Jtrade, s.r.o. skonštatoval, že tieto nie sú dôvodné. Poukázal na to, že vo svojom rozhodnutí a rovnako správca dane v prvostupňovom rozhodnutí vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu týkajúceho sa preverenia obchodných transakcií medzi žalobcom a spoločnosťou Jtrade, s.r.o. . Tvrdenie žalobcu, že žalovaný ho postihuje za skutočnosť, že spoločnosť Jtrade, s.r.o. nemá v účtovníctve vystavené faktúry a že z prijatého plnenia
neodviedla daň považoval za nedôvodné. V tejto súvislosti konštatoval, že správca dane preveroval dožiadaním prostredníctvom Daňového úradu Bratislava realizáciu deklarovaných plnení spoločnosťou Jtrade, s.r.o. so žalobcom, čo spoločnosť Jtrade, s.r.o. nevedela preukázať. Mal za to, že správca dane v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, čo je podrobne uvedené v odôvodnení žalovaného rozhodnutia, v časti týkajúcej sa deklarovaných obchodov so spoločnosťou Jtrade, s.r.o. .
36. Z odpovede Daňového úradu Bratislava II. č. 601/321/137416/2011/Ris zo dňa 25.10.2011 vyplýva, že L. T. (aktuálny konateľ spoločnosti v období konania daňovej kontroly) predvolanie neprevzal v odbernej lehote, daňový subjekt sa v mieste svojho sídla uvedeného v obchodnom registri nenachádza, so správcom dane nekomunikuje a poštu nepreberá. Daňový úrad Bratislava II. ako prílohu k odpovedi zaslal záznamy za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2009, pričom v týchto záznamoch má obchodná spoločnosť Jtrade, s.r.o. len 7 vystavených faktúr pod č. 09040152, 09040222, 09040292, 09050042, 09050222, 09060172 a 09060232, pričom číselný rad, ktorý je uvedený na týchto faktúrach zaúčtovaných u odvolávajúceho sa a zaslaným správcom dane na preverenie, sa na základe zistení Daňového úradu Bratislava II. v záznamoch nevyskytuje a nezhoduje. Správca dane na základe týchto zistení usúdil, že obchodná spoločnosť Jtrade, s.r.o. neodviedla DPH a nepriznala dodanie tovaru v preverovanom zdaňovacom období pre žalobcu. Okrem toho správca dane z fotokópií daňových priznaní za druhý - štvrtý štvrťrok 2009 zistil, že spoločnosť Jtrade, s.r.o. nepriznala nadobudnutie tovaru z iných členských štátov.
37. Žalovaný tiež poukázal na svedeckú výpoveď I. W. (podľa výpisu z OR konateľa spoločnosti Jtrade, s.r.o. od 4.10.2008 do 7.7.2009), ktorý sa pri ústnom pojednávaní, z ktorého bola spísaná Zápisnica č. 645/321/128118/11/Vav zo dňa 16.12.2011 vyjadril, že nevie, akú činnosť spoločnosť Jtrade, s. r.o. vykonávala, že on bol len konateľ, že on žiadne zmluvy neuzatváral ani nevystavoval žiadne faktúry, nevedel ani uviesť presnú adresu sídla spoločnosti, nakoľko tam nikdy nebol. Tento tiež uviedol, že on bol konateľom tejto spoločnosti a T. T. bol spoločníkom, o žiadnych iných zamestnancoch nevedel, nikdy nikoho nesplnomocnil, aby konal v mene spoločnosti Jtrade, s.r.o. a tiež nevedel uviesť, kto viedol účtovníctvo, ani kto vystavoval doklady za túto spoločnosť. Mal vedomosť, že o splnomocnenie na konanie v mene spoločnosti žiadal T. T., avšak takéto splnomocnenie mu podľa výpovede I. W. nikdy nepodpísal. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že I. W. vo svojej výpovedi tvrdil, že o N. C. nikdy nepočul, nikdy sa s ním nestretol a neuzavrel žiadny obchod so žiadnou osobou zastupujúcou N. C..
38. Žalovaný ďalej poukázal na zistenú skutočnosť týkajúcu sa zastupovania spoločnosti Jtrade, s.r.o., keď poukázal na vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že v rámci obchodných vzťahov so spoločnosťou Jtrade, s.r.o. okrem p. T. komunikoval najmä s p. B., ktorý mal byť podľa jeho vyjadrenia splnomocneným zástupcom tejto spoločnosti. Pán B. mu nosil faktúry do jeho spoločnosti a on mu vyplácal peniaze v hotovosti, pričom podľa žalobcu bol práve p. B. osobou, ktorá bola predstavená ako zástupca spoločnosti Jtrade, s.r.o. a MEAT SK, s.r.o. českým dodávateľom, ktorí na základe jeho pokynov počas roka 2009 fakturovali týmto spoločnostiam za tovar - bravčové polovičky, pričom tovar priamo dodávali a vozili k žalobcovi. V tejto súvislosti však žalovaný z obsahu spisového materiálu nezistil, že by bola preukázaná skutočnosť, že p. L. B. bol splnomocneným zástupcom spoločnosti Jtrade, s.r.o., o čom svedčia aj nezávislé výpovede bývalých konateľov tejto spoločnosti.
39. Žalovaný poukázal tiež na výpoveď svedka - konateľa spoločnosti Jtrade, s.r.o. T. T. (podľa výpisu z OR bol tento konateľom od 7.7.2009 do 26.2.2010), ktorý sa v Zápisnici č. 645/321/128452/11/Vav zo dňa 16.12.2011 vyjadril, že firma Jtrade, s.r.o. nemala vlastných zamestnancov, nepoveril inú osobu oprávneným konať za neho, účtovníctvo spoločnosti sa robilo externe (presnú identifikáciu kto, kto viedol účtovníctvo nevedel konkretizovať), on osobne vystavoval doklady za spoločnosť a tiež podával daňové priznania. Svedok tiež uviedol, že v roku 2009 s nikým neobchodoval, s výnimkou jedinej sprostredkovateľskej služby pre spoločnosť Aqua Mineral, s.r.o., čo bola jediná aktivita spoločnosti. Na otázku, či mu je známy N. C. odpovedal kladne, že mu je známy, pričom uviedol, že ho pozná len osobne a žiadne obchodné vzťahy spolu nemali. Tiež T. T. uviedol, že v jeho mene neboli v roku 2009 určite vystavené pre N. C. - LAPREMA žiadne faktúry, a teda ani neboli zahrnuté do účtovníctva spoločnosti Jtrade, s.r.o. . Spoločnosť Jtrade, s.r.o. neuskutočňovala dopravu mäsa k odberateľovi - žalobcovi, tovar ani služby podľa jeho vyjadrenia neboli v roku 2009 pre uvedenú osobu dodávané.
40. Žalovaný nepovažoval za relevantnú námietku žalobcu, že neboli odstránené rozpory vo vyjadreniach svedka T. T., nakoľko z rozhodnutia správcu dane ako aj z celého administratívneho spisu žalobca nezistil rozpory vo výpovedi T. T., pokiaľ sa vyjadroval k zdaniteľným plneniam spoločnosti Jtrade, s.r.o. so žalobcom v roku 2009. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že T. T. síce spoluprácu so žalobcom potvrdil v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 3.7.2012, ale uvedené vyjadrenie sa týkalo vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2010 a týkalo sa preverovania zdaniteľných obchodov daňového subjektu - žalobcu so spoločnosťou Lukus group, s r.o. a nie spoločnosti Jtrade, s.r.o. za rok 2009.
41. Žalovaný poukázal aj na výpovede ďalších svedkov (tieto sa nachádzajú na stranách 16 až 22 rozhodnutia správcu dane) U. F., D. F., L. P., T. P., T. D., T. C., N. C. ml., U. C., J. B., T. L., U. Y., L. J., S. L., P. Q., Y. B., L. Q., L. F. a L. N., ktorí vierohodným spôsobom nepotvrdili reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov so spoločnosťou Jtrade, s.r.o., keďže títo väčšinou uvádzali, že sa nevedia vyjadriť k veci, resp. že nemajú vedomosť o predmetných zdaniteľných obchodoch.
42. Pokiaľ ide o výpoveď svedka T. Q., ktorá nebola správcom dane zrealizovaná, žalovaný uviedol, že využil poznatky s preverovania zdaniteľných obchodov spoločnosti Těšínske jatky, s.r.o. za iné zdaňovacie obdobia v roku 2009, kde bol svedok T. Q. vypočutý v súvislosti s obchodmi N. C. ako aj s obchodmi so spoločnosťou Jtrade, s.r.o., pričom z jeho výpovede vyplynuli viaceré pochybnosti pre správcu dane ohľadne preverovaných dodávateľsko-odberateľských vzťahov, pričom bolo zistené len tzv. fakturačné zapojenie spoločnosti Jtrade, s.r.o. do reťazca dodávok tovaru pre žalobcu. Znamená to, že nebolo preukázané nadobudnutie predmetného tovaru spoločnosťou Jtrade, s.r.o. a ani jeho dodanie žalobcovi. Bolo zistené, že pri jeho nakladaní a vykladaní tovaru nebol za spoločnosť Jtrade, s.r.o. nikto prítomný, nikto z tejto spoločnosti nekontroloval dodané množstvo a kvalitu tovaru. Podľa zistení správcu dane obchody s Těšínskymi jatkami s.r.o. a spoločnosťou Jtrade, s.r.o. nedojednávala oprávnená osoba. Svedok Q. sa vyjadril, že s ním jednal Katrinec za Jtrade, s.r.o., avšak neskôr zistil, že to vôbec nebol on, ale niekto, kto sa za neho vydával. Spoločnosť Těšínske jatky, s.r.o. nejednala so žiadnym konateľom spoločnosti Jtrade, s.r.o. .
43. Z vyššie zistených skutočností vyplýva, že došlo k formálnym obchodným transakciám, ktoré boli založené len na fakturácii tovaru, bez reálneho plnenia, čoho následkom bolo neoprávnené uplatnenie odpočítania DPH, čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov s bravčovým mäsom a v konečnom dôsledku zneužitie DPH. Žalobca vo vzťahu k zisteniam správcu dane neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti o tom, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili dodávateľom
- platiteľom uvedeným na faktúre. V tejto súvislosti zdôraznil, že na odpočítanie dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) aj keď s predpísaným obsahom; daňové doklady musia jednoznačne preukazovať zdaniteľné obchody, t.j. skutočnosť, že zdaniteľný obchod bol reálne a preukazným spôsobom uskutočnený dodávateľom, ktorý fakturoval zdaniteľný obchod. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet len samotná existencia dokladu, hoci by tento doklad obsahoval všetky formálno-právne náležitosti (viď napr. rozsudok NS SR č.k. 6Sžf/18/2011 a č.k. 6Sžf/14/2012).
44. Žalovaný ďalej poukázal na to, že pri správe daní - pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia. Preto správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa, ale iba prejednáva dôkazy predložené platiteľom, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane platiteľa (§ 24 ods. 1 a ods. 4 daňového poriadku).
45. Za nedôvodné tiež označil námietky, že ignoroval svedecké výpovede zamestnancov žalobcu. Poukázal na to, že vo svojom rozhodnutí sa vyjadril, že výpovede svedkov - zamestnancov prispeli k objasneniu skutkového stavu zisteného správcom dane, nesúhlasiac však s tvrdením žalobcu, že tieto výpovede jednoznačne potvrdzujú skutočnosť, že spoločnosť MEAT SK, s.r.o. bola aj reálnym dodávateľom mäsa. Poukázal na to, že ich výpovede súvisia s ich pracovným zaradením, čo znamená, že nemohli mať komplexnú vedomosť o obchodných transakciách žalobcu s dodávateľmi z hľadiska dodržania podmienok zákona o DPH. Tiež poukázal na to, že pani P. Q., ako aj Y. B. spoločne uviedli, že nedisponujú vierohodnými dôkazmi o ich tvrdeniach, obe uviedli, že za spoločnosť Jtrade s.r.o. (správne malo byť uvedené MEAT SK, s.r.o. - poznámka správneho súdu) vystupoval L. B., ktorému boli vykonané hotovostné platby za dodaný tovar a vyplácali ho ony osobne. Svedkyne tiež uviedli, že tovar sa dovážal do Siladíc, pri vykládke tovaru neboli prítomné, nevedeli, akým spôsobom bol tovar
dodaný do Siladíc. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne S. L., ktorá bola skladníčka, žalovaný uviedol, že táto okrem iného uviedla, že bravčové polovičky denne dovážali nákladné chladiarenské autá s českými, rakúskymi ŠPZ s označením na vozidlách napr. Tešínske jatky a iné. Žalovaný tiež uviedol, že nebola spochybňovaná skutočnosť, že tovar bol žalobcovi dodávaný, preto nie je pravdou, že by ignoroval výpovede zamestnancov žalobcu, naopak vyhodnotil ich tak, že ani jednu výpoveď nemožno hodnotiť ako jednoznačný dôkaz v prospech tvrdení žalobcu a uzavrel, že z výpovedí svedkov nie je preukázané, že spoločnosť MEAT SK, s.r.o. bola aj reálnym dodávateľom tovaru, ktorý bol priamo fyzicky dodávaný a prepravovaný českým dodávateľom Tešínske jatky, s.r.o.
46. Ďalej sa žalovaný vyjadril k námietkam vo vzťahu k dodávateľovi Ostwerke s.r.o. Nestotožnil sa s názorom daňového subjektu (žalobcu), že zamestnanec Ostwerke s.r.o. A. B. svojou výpoveďou jednoznačne potvrdil skutočnosť, že táto spoločnosť dodávala žalobcovi mäso a žalobca jej za to platil kúpnu cenu vrátane DPH. Rovnako uzavrel, že vyjadrenia niektorých zamestnancov, že poznajú spoločnosť Ostwerke s.r.o. a sú im známe osoby A. B. a L. F. nie sú preukazujúcimi dôkazmi, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené tak, ako sú deklarované na faktúrach. Žalovaný poukázal na výpoveď žalobcu, ktorý v odpovedi doručenej správcovi dane dňa 20.12.2011 uviedol, že jeho spoločnosť oslovil pán F. na dodávku bravčového a hovädzieho mäsa, ktoré podľa pána F. pochádzalo z Čiech a Nemecka, pričom jeho spoločnosť komunikovala s povereným zástupcom firmy pánom F., a že faktúry boli uhrádzané daňovým subjektom v hotovosti p. A. B., alebo p. L. F..
47. Žalovaný poukázal na to, že podľa zistení správcu dane spoločnosť Ostwerke s.r.o. v období od 1.1.2009 od 31.12.2009 evidovala jedného zamestnanca A. B., pričom L. F. ani A. B. nikdy neboli a nie sú evidovaní u správcu dane ako splnomocnené osoby, ktoré mohli zastupovať spoločnosť Ostwerke s.r.o. Podľa názoru správcu dane, žalobca nepredložil k svojim tvrdeniam o dodaní tovaru spoločnosťou Ostwerke s.r.o. žiaden vierohodný dôkaz a taktiež sa preverovaním nezistilo, že by táto spoločnosť preukázala dodanie deklarovaného tovaru žalobcovi.
48. Žalovaný ďalej poukázal na rozpornú výpoveď svedka A. B., pričom ústneho pojednávania sa zúčastnil aj žalobca s tým, že správca dane mu na ústnom pojednávaní ponúkol priestor na položenie otázok, avšak žalobca skonštatoval, že : „Nemám k tomu čo povedať, ani sa ho opýtať. Povedal, čo povedal." K výpovedi svedka žalovaný uviedol, že A. B. síce na jednej strane potvrdil, že spoločnosť Ostwerke s.r.o. dodávala daňovému subjektu mäso - bravčové polovičky, ktoré bol on osobne skladať, avšak nevedel uviesť, kto bol konateľom spoločnosti, pamätal si len osobu L. F., ktorá mala na starosti obchody s bravčovým mäsom, nevedel či bol p. F. zamestnancom tejto spoločnosti, nevedel kde sedel, kde mal a či vôbec mal kanceláriu. K spôsobu fakturácie a úhrad sa vyjadril, že nevie kto faktúry vystavoval, mal ich už nachystané v kancelárii, v ktorej boli nejaké ženy, kancelária bola v Dubnici nad Váhom, adresu nevedel. Uviedol, že tie ženy nachystali vždy papiere - faktúry pre N. C. a on mu ich nosil, nevedel aká suma bola fakturovaná, ale videl ich, nevedel kto ich vystavoval. Za dodávky bolo platené jemu osobne, hotovosť, ktorú prijal doniesol do kancelárie a tam ju odovzdal. K námietke žalobcu ohľadom možnosti zastupovania spoločnosti Ostwerke s.r.o. pánom F. a pánom B. v obchodných transakciách so žalobcom žalovaný uviedol, že táto skutočnosť nebola zo strany žalobcu ani zo strany uvedených osôb a spoločnosti žiadnym spôsobom preukázaná (napr. písomným splnomocnením).
49. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu žalovaný zastal názor, že správcovi dane vznikli oprávnené pochybnosti o reálnosti deklarovaných obchodných transakcií medzi žalobcom a spoločnosťou Ostwerke s.r.o. a preto bolo na žalobcovi, aby pochybnosti správcu dane vyvrátil, takže dôkazné bremeno mal v tomto prípade žalobca (§ 24 ods. 1 daňového poriadku) dodajúc, že nie je oprávnená a relevantná námietka žalobcu, aby správca dane, resp. žalovaný preukazoval opak. V tejto súvislosti uviedol, že pri správe daní, pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia, správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa.
50. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení, že správca dane zhodnotil všetky dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku a dospel k správnemu a logickému záveru, že žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že tovar uvedený na dodávateľských faktúrach reálne dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Preto spoločnosti Ostwerke s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalovaný súčasne
dodal, že na odpočítanie dane nepostačuje iba predloženie dokladov, ale daňové doklady musia jednoznačne preukazovať zdaniteľné obchody, t.j. skutočnosť, že zdaniteľný obchod bol reálne a preukazným spôsobom uskutočnený dodávateľom, ktorý fakturoval zdaniteľný obchod, pričom pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, na vznik nároku na odpočet dane nepostačuje len samotná existencia dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti.
51. K legislatívnym východiskám, ktoré žalobca uviedol v VI. časti žaloby žalovaný uviedol, že správca dane ani žalovaný nespochybnili u žalobcu právo nakladať s tovarom ako vlastník, ale spôsob jeho nadobudnutia. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že tovar žalobca nadobudol od tuzemských dodávateľov v zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH, pretože túto skutočnosť jednoznačne nepreukázal. Stotožnil sa so závermi správcu dane, že žalobca nadobudol tovar a tým aj právo nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle § 11 ods. 1 zákona o DPH od zahraničného dodávateľa a preto tuzemským dodávateľom uvedeným na faktúrach nevznikla daňová povinnosť v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH, čím žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. V tejto súvislosti zastal názor, že ak by malo dôjsť k dodaniu tovaru podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, potom by malo byť zrejmé, kedy a akým spôsobom jeho dodávatelia nadobudli tovar a právo nakladať s tovarom ako vlastníci doplniac, že správcovi dane neboli predložené žiadne písomné zmluvy o dodaní tovaru, ktoré by tieto právne náležitosti upravovali a ktoré by upravovali tzv. záväzkové vzťahy medzi jednotlivými subjektmi zainteresovanými v obchodných transakciách.
52. K príkladu, ktorým žalobca odôvodňoval ekonomickú opodstatnenosť obchodov s dodávateľmi, žalovaný uviedol, že tým, že spoločnosť Jtrade, s.r.o. nakupovala od spoločnosti Tešínske jatky s.r.o., resp. Ostwerke s.r.o. a GOLEM GROUP, s.r.o. od svojich dodávateľov vo veľkých objemoch, v dôsledku čoho mali výhodné ceny a následne predávali so ziskom žalobcovi, nebolo zdôvodnené ekonomické opodstatnenie obchodu pre žalobcu. Preto zastal názor, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal „výhodnosť" obchodu cez sprostredkovateľské spoločnosti, pričom v konaní sa preukázalo, že žalobca vykonával aj priame obchody so zahraničnými dodávateľmi (napríklad Tešínske jatky). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že pokiaľ by žalobca postupoval v zmysle § 11 zákona o DPH, t.j. priznal nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, v takom prípade, by sa v zmysle § 69 ods. 6 stal osobou povinnou platiť daň, čo znamená, že by sa v daňovom priznaní tzv. samozdanil, t.j. priznal daň a zároveň by si ju aj odpočítal, čím by sa stransparentnili deklarované obchodné transakcie.
53. Žalovaný za nedôvodné považoval aj poukázanie na súdne rozsudky SD EÚ, pretože ich skutková podstata nie je totožná s posudzovaným prípadom dodajúc, že žalobca uvádza len všeobecné právne závery z rozsudkov bez konkretizácie so zisteným skutkovým stavom. Žalovaný pripomenul a to aj s poukazom na rozsudky SD EÚ (najmä rozsudok z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s. 1-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax a i.,, C-255/02, Zb. s. 1-1609, bod 71) a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/18/2011 a 6Sžf/14/2012, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte a že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania.
54. K námietke žalobcu, že mu nebolo preukázané, že by mal vedomosť o nezákonnom konaní alebo by sa na ňom vedome podieľal žalovaný, uviedol, že je vecou daňového subjektu, ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. V tejto súvislosti zdôraznil, že základným predpokladom pre riadne fungovanie podnikateľa je aj to, že tento musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu svojej podnikateľskej činnosti, ale musí mať vedomosť aj o subjektoch, s ktorými spolupracuje, a to v rozsahu relevantnom pre preukázanie spolupráce, dodajúc, že ak takéto vedomosti podnikateľovi preukázateľne chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 2 daňového poriadku oprávnené.
55. Z vyššie uvedených dôvodov preto žalovaný navrhol správnemu súdu, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súčasne žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.
IV. Relevantná právna úprava
56. Podľa § 6 ods. 1 SPP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
57. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
58. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
59. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
60. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
61. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
62. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
63. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
64. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
65. Podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie
tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane.
66. Podľa § 11 ods. 2 zákona o DPH nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.
67. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
68. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
69. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
70. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
71. Podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a.
72. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
73. Podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu.
74. Podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
75. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle správneho súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
76. Správny súd uznesením č. k. 20S/94/2019-85 zo dňa 29.7.2019 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
77. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné uviesť, že zohľadňoval len tie relevantné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, a ktoré sa vzťahujú k uplatneným žalobným bodom a to z dôvodu, že žalobca síce podanou správnou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu, avšak dôvody žaloby smerujú iba vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane a následne žalovaný však určili rozdiel dane aj s poukazom na § 69 ods. 6 v spojení s § 11 zákona o DPH a rovnako podľa § 69 ods. 1 v spojení s § 43 zákona o DPH, pričom určenie dane v tomto smere žalobca nenamietal. Správny súd súčasne dodáva, že aj keď nepriznanie práva na odpočítanie dane podľa citovaných ustanovení zákona o DPH v danom prípade úzko súvisí aj s určením dane podľa § 69 ods. 6 v spojení s § 11 zákona o DPH, nemohol sa tejto otázke venovať, a to s poukazom na základnú zásadu správneho súdneho konania zakotvenú v § 134 ods. 1 SSP, ktorou je iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán). Uvedené sa rovnako týka aj dodania tovaru do iného členského štátu.
78. Správny súd v predmetnej veci poukazuje na skutočnosť, že Krajský súd v Trnave vo vzťahu k žalobcovi v súvislosti s vykonanou daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie január - december 2009 už rozhodoval vo veciach sp. zn. 14S/22/2018, sp. zn. 14S/23/2018, sp. zn. 14S/24/2018, sp. zn. 14S/27/2018, sp. zn. 20S/15/2018 a sp. zn. 20S/35/2018, pričom žaloby boli ako nedôvodné podľa § 190 SSP zamietnuté.
79. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že daňová kontrola bola u žalobcu začatá na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 647/320/14382/2011 zo dňa 05.05.2011, pričom ako deň začatia daňovej kontroly bol určený 6. jún 2011. Zápisnica č. 647/320/21425/2011/ DEC o začatí daňovej kontroly bola s kontrolovaným daňovým subjektom spísaná dňa 06.06.2011. Správca dane listom č. 647/320/36603/2011/DEC zo dňa 14.11.2011 požiadal o predĺženie polročnej lehoty na kontrolu, pričom podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 511/1992 Zb.") bola lehota na vykonanie daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január
- december 2009 predĺžená do 05.06.2012. Daňová kontrola bola ďalej prerušená rozhodnutím č. 9214401/1/377183/2012, ktoré splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu prevzala dňa 13.03.2012. Správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly dňa 5. augusta 2013, kedy bola na Daňový úrad Trnava doručená odpoveď na žiadosť č. 9214401/1/350027/12 zo dňa 06.03.2012 o medzinárodnú výmenu informácií. Dňa 17. septembra 2013 správca dane vypracoval protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 9214401/5/4224621/2013/Vav (ďalej len ako „protokol"), ktorý bol osobne doručený splnomocnenej zástupkyni daňového subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie (výzva č. 9214401/5/4227429/2013/Vla. Dňa 27. septembra 2013 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie k protokolu. Správca dane dňa 23.10.2013 vypracoval dodatok k protokolu. Protokol vrátane dodatku bol prerokovaný so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu dňa 25.10.2013 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9214401/5/4809502/2013/Vla), ktorým dňom bola daňová kontrola ukončená (§ 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb.). Správca dane vydal dňa 7.11.2013 dodatočný platobný výmer č. 9214401/5/4976935/2013/Vla, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 233 864,22 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009. Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/402045/2014/5003 zo dňa 5.9.2014 napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal daňový subjekt žalobu, ktorú Krajský súd v Trnave vyhodnotil ako dôvodnú a preto rozsudkom č. k. 14S/230/2014-376 zo dňa 24.11.2016 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/402045/2014/5003 zo dňa 5.9.2014 a rovnako tiež rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č. 9214401/5/4984971/2013/Vla zo dňa 7.11.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
80. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.11.2016 vyplýva, že správny súd zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného jednak z dôvodu, že bolo nepreskúmateľné, a jednak z dôvodu, že bolo potrebné objasniť nezrovnalosti vo výpovediach svedkov, konkrétne T. T. (výpovede dňa 16.12.2011, 3.7.2012 v súvislosti so spoločnosťou Lukus group s.r.o.) U. P. a D. D. vo vzťahu k obchodným transakciám medzi žalobcom a ostatnými dodávateľmi, ktorí na jednej strane potvrdili realizáciu obchodných transakcií, ale tiež uviedli, že k nim nedošlo, pričom správny súd tiež poukázal na rozsudok Mestského súdu v Prahe sp. zn. 38Ca/63/99 zo dňa 26.10.1999 uviedol, že pokiaľ správca dane neobjasní zjavné nezrovnalosti v predmetných právnych vzťahoch, svedčí to o tom, že skutočnosti
rozhodujúce pre stanovenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie. Správny súd tiež uložil správnym orgánom vykonať výsluch svedka T. Q. a to v súvislosti s dodaním tovaru od spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o. žalobcovi.
81. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že po vrátení veci na ďalšie konanie správca dane opakovane predvolal na výsluch svedka T. T. (dodávateľ Jtrade s.r.o., MEAT SK, s.r.o.), A. B. (dodávateľ Oswerke s.r.o.), U. P. (dodávateľ Ostwerke s.r.o.), D. D. a v súlade s článkom 7 Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH požiadal o výsluch svedka T. Q.. Rovnako je obsahom administratívneho spisu preukázané, že T. T. prevzal predvolanie na výsluch svedka dňa 29. júna 2017, výsluch svedka sa mal uskutočniť dňa 20.07.2017, pričom o výsluchu svedka bola splnomocnená zástupkyňa žalobcu upovedomená. Ďalej správca dane predvolal na výsluch ako svedka U. P., ktorý zásielku neprevzal, táto sa vrátila správcovi dane ako nedoručená z dôvodu, že adresát je neznámy, pričom rovnako o tomto plánovanom úkone bola Ing. B. upovedomená. Správca dane predvolal na výsluch, ktorý sa mal uskutočniť dňa 20.07.2017 aj D. D., ktorý predvolanie prevzal dňa 29. júna 2017, pričom aj to tomto procesnom úkone bola Ing. B. preukázateľne upovedomená. Z úradných záznamov zo dňa 27.07.2017 vyplýva, že predvolaní svedkovia T. T., U. P. a ani D. D. sa dňa 20.07.2017 na výsluchy nedostavili, pričom na výsluchy sa vez ospravedlnenia nedostavil ani žalobca resp. jeho splnomocnená zástupkyňa. Dňa 11. augusta 2017 doručilo Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy potvrdenie o pobyte U. P., trvalý pobyt mal evidovaný na adrese Trenčianske Teplice, 17. novembra 293/10, pričom z uvedenej adresy bol aj správcom dane predvolaný na výsluch svedka. Obsahom administratívneho spisu mal tiež správny súd preukázané, že správca dane požiadal o predvedenie T. T. (žiadosť zo dňa 21.08.2017), U. P. (žiadosť zo dňa 21.08.2017) a D. D. (žiadosť zo dňa 21.08.2017), pričom predvedenia neboli úspešné z dôvodu, že U. P. a D. D. sa na adrese trvalého pobytu nezdržiavajú. O predvedeniach týchto osôb bola upovedomená aj splnomocnená zástupkyňa žalobcu. Ďalej mal správny súd preukázané, že dňa 20.09.2017 bol predvedený svedok T. T., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že odmieta vypovedať. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20.09.207 tiež vyplýva, že T. T. uviedol, že už veľakrát vypovedal, všetko už vo výpovediach povedal, jeho výpovede sú platné a nič by na nich nemenil. Za daňový subjekt nebol na ústnom pojednávaní nikto prítomný, napriek tomu, že bol upovedomený o konanom výsluchu.
82. Po vrátení veci na ďalšie konanie boli vypočutí A. B. a T. Q..
83. A. B. bol vypočutý dňa 7. marca 2017 za prítomnosti žalobcu. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100411301/2017 vyplýva, že bol zamestnancom spoločnosti Ostwerke s.r.o., robil obchodného zástupcu, mal na starosti obchod s mäsom. Vo vzťahu k tomuto obchodu uviedol, že išlo o bravčové mäso, o bravčové polovičky, chodil k vykládkam, pomáhal skladať mäso, kontroloval, aby všetko prebehlo v poriadku a aby sedela aj váha. Uviedol, že vodič kamióna mal vždy CMR, ktorú mu dal, on jednu CMR odovzdal vodičovi, jedna sa nechala tam, kde sa vykladalo a jednu zobral do kancelárie, kde ju odovzdal dievčatám na stôl, vodičovi za mäso neplatil, nedochádzal do styku s hotovosťou za mäso, ani s faktúrami od dodávateľa mäsa. Na otázku správcu dane vo vzťahu k dievčatám uviedol, že to boli asistentky, nevedel ich priezviská, nevedel, či to boli zamestnankyne tejto spoločnosti. Príkazy mu mal dávať telefonicky pán F., ktorý mu kázal, ku ktorému kamiónu má ísť. Svedok nevedel uviesť, či mala spoločnosť priestory, uviedol, že obchodovala s bravčovým mäsom. Vo vzťahu k žalobcovi sa svedok vyjadril, že spoločnosť Ostwerke s.r.o. s ním obchodovala, pričom nevedel uviesť iných odberateľov. Pokiaľ išlo o dodávateľov tejto spoločnosti uviedol, že mäso išlo z Čiech - Bučovice a L.. K priebehu obchodu so žalobcom uviedol, že boli dva kamióny za týždeň utorok, streda, kamión s bravčovým mäsom prišiel z Čiech, mäso sa neprekladalo, nebolo skladané v Ostwerke s.r.o., zložilo sa v Siladiciach, dalo sa na váhu, prevzali ho mäsiari, bol vždy prítomný pri vykladaní tovaru, niekedy tam prišiel pán F., niekedy obaja. Tiež uviedol, že mäso sa v Ostwerke s.r.o. nevážilo, bola CMR a váha u pána C., k CMR bol aj nejaký biely papier, asi dodací list, faktúra tam nebola, spolu s pánom C. vypísali dodací list, teda on sám ho vypísal, pán C. ho podpísal a orazil, následne CMR aj s dodacím listom priniesol do kancelárie spoločnosti, na konci týždňa tam mal nachystanú faktúru, ktorú zaniesol pánovi C. na podpísanie, potom mu pán C. vždy preberal hotovosť, príjmový doklad vystavil pán C. alebo úradníčka, čo bola v kancelárii pána C., hotovosť zobral pán F. alebo on a zaniesol ju do kancelárie dievčatám, s dodávateľskými faktúrami nemal nič spoločné, ani ich nikdy nevidel. Na otázku správcu dane ďalej uviedol, že približná hodnota obchodu bola 60 000 eur za týždeň. Svedok si nepamätal meno konateľa spoločnosti, ktorý ho mal prijímať do zamestnania, vo vzťahu k iným zamestnancom tejto spoločnosti uviedol, že tam boli dievčatá z kancelárie a pán F., pričom nevedel, akú mal funkciu, označil ho však
za nákupcu bravčového mäsa, tiež uviedol, že on s dodávateľmi nikdy nejednal. Záverom uviedol, že si stojí za svojou výpoveďou, aj za výpoveďou zo dňa 30.09.2016 a dodal, že obchody boli uskutočňované tak, ako uviedol. Z obsahu zápisnice vyplýva, že žalobca svedkovi nepoložil žiadne otázky.
84. T. Q. vo vzťahu k spoločnosti Jtrade s.r.o., konkrétne k spôsobu prepravy z ČR na územie SR predložil zoznam daňových dokladov, v ktorých bol uvedený typ vozidla, registračná značka, meno vodiča a miesto vykládky. V súvislosti s touto spoločnosťou uviedol, že tovar nakladali zamestnanci spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o., tovar bol nakladaný v Českom Tešíne, tovar vykladal vodič, ktorý ho viezol s tým, že tovar preberali zamestnanci N. C.. Tvrdil, že tovar objednával za slovenskú stranu N. C., objednávky preberal Ing. T. Q.. Tiež uviedol, že hotovostné úhrady za spoločnosti Jtrade s.r.o. predával zástupca tejto spoločnosti, meno si už nepamätal a za spoločnosť MASOCENTRUM CZ, s.r.o. hotovosť preberali JUDr. T. L. a V. P. s tým, že daňové doklady boli doručované s ďalšou dodávkou. Totožné vyjadrenie sa vzťahovalo aj na spoločnosť MEAT SK, s.r.o. a z časti aj na spoločnosť Ostwerke s.r.o. s výnimkou spôsobu úhrady za tovar, táto bola podľa vyjadrenia T. Q. a predložených dokladov realizovaná bezhotovostne. Z vyjadrenia T. Q. tiež vyplýva, že vo vzťahu k spoločnosti Ostwerke s.r.o. bol vyfakturovaný tovar vo výške 1 144 421 CZK a vo vzťahu k spoločnosti MEAT SK, s.r.o. bol tovar vyfakturovaný vo výške 10 304 238 CZK.
85. V súvislosti s námietkou, ktorou žalobca odkazoval na predchádzajúcu výpoveď T. Q., správny súd poukazuje aj na jeho prechádzajúce výpovede, ktoré sú obsiahnuté napríklad v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/24/2018 bod 93. Konateľ spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. (od 1.9.2009 právny nástupca spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o.) T. Q. bol vypočutý ako svedok dňa 29.11.2016 v prítomnosti žalobcu a dňa 23.05.2017, pričom tohto výsluchu sa žalobca nezúčastnil, napriek tomu, že žalobca bol upovedomený o vypočutí svedka, upovedomenie prevzala splnomocnená zástupkyňa žalobcu dňa 12.05.2017. Z obsahu protokolu o ústnom pojednávaní o výpovedi svedka zo dňa 29.11.2016, ktorý spísal Finančný úrad pre Moravskoslezský kraj vyplýva, že predmetom ústneho pojednávania bol výsluch svedka vo veci obchodných vzťahov spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. a firiem
- N. C. LAPREMA a Jtrade s.r.o. Z obsahu protokolu má správny súd preukázané, že spoločnosť Tešínske Jatky, s.r.o. dodávala v mesiaci november 2009 tovar aj priamo žalobcovi v celkovej hodnote 32 391,95 eur, ktorú skutočnosť žalobca v priebehu konania nerozporoval. Tovar vozili vozidlá spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o., nakladal sa v závode Tešínske Jatky, s.r.o. a tovar vykladal vodič, ktorý ho viezol a preberali ho zamestnanci firmy C.. Tovar si vzájomne započítavali, teda Tešínske Jatky, s.r.o. bral tovar od pána C. a aby nemuseli platiť, pán C. bral bravčové polky od nich a následne došlo k zápočtu, teda úhrada prebiehala vzájomnými zápočtami. Vo vzťahu k dodávkam pre spoločnosť Jtrade s.r.o. T. Q. uviedol, že tovar v období november 2009 bol dodaný v hodnote 14 493 057 Kč, prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť Tešínske Jatky, s.r.o na svoje náklady, k preprave boli vyhotovované dodacie alebo prepravné listy, pričom na základe potvrdenia o prevzatí firmou C. - LAPREMA bola vystavená faktúra na spoločnosť Jtrade s.r.o. Tovar sa nakladal rovnako, ako v prípade dodávok pre pána C., teda nakladali ho zamestnanci spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. a tovar sa vykladal v Siladiciach, vykladal ho vodič spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. a zamestnanci firmy C. tovar preberali. Na otázku správcu dane, kto objednával za Jtrade s.r.o. tovar a u koho, T. Q. uviedol, že za slovenskú stranu objednával tovar pán C., objednávky preberal Q. T., takto mu to mali uviesť zamestnanci, on si to už nepamätal. Na otázku daňového subjektu (žalobcu), akú úlohu zohrali pán T. a pán B., ktorí preberali peniaze za Jtrade s.r.o. a platili spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. za dodaný tovar uviedol, že pán T. mu nič nehovorí a vo vzťahu k pánovi Katrincovi uviedol, že ak preberal peniaze, tak preberal peniaze za mäso, ktoré objednala spoločnosť LAPREMA. K osobe pána B. tiež uviedol, že ho videl, bol v jeho spoločnosti s poverením, že môže konať za pána T., avšak pred 3-4 rokmi na polícii zistil, že to v skutočnosti nebol pán B., ale niekto iný. Žalobca T. Q. položil otázku týkajúcu sa spôsobu platby za Jtrade s.r.o., konkrétne kto a akým spôsobom hradil firme Tešínske Jatky, s.r.o. za dodaný tovar a v akej mene. K otázke T. Q. uviedol, že predpokladá, že za firmu Jtrade s.r.o. predával peniaze rovnaký človek, ktorý peniaze inkasoval vo firme LAPREMA, pričom peniaze v spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. preberal JUDr. L. alebo pán P., títo jazdili na Slovensko, nevedel, kde to preberali ani od koho, za poslednú dodávku nezaplatili a dlžia 700 tisíc Kč. Ďalej uviedol, že nebol osobne pri inkasovaní peňazí, ale predpokladal, že to bol za Jtrade s.r.o. pán B.. K spôsobu doručovania faktúr odberateľovi Jtrade s.r.o. uviedol, že pri nasledujúcej dodávke tovaru bola vytlačená faktúra a jej súčasťou bol dodací list potvrdený firmou N. C. z minulej dodávky a táto faktúra s potvrdeným dodacím listom bola odovzdaná jeho zamestnancami, zamestnancom alebo ľuďom povereným za prevzatie firmou Jtrade s.r.o. Uvedené predpokladal, lebo osobne pri tom nebol. Na otázku správcu dane, prečo bol tovar fakturovaný spoločnosti Jtrade s.r.o., ale
fyzicky bol dodaný firme C. - LAPREMA, a kto to tak stanovil, uviedol, že to je otázka na pána C., a že keď to tak mali dohodnuté, tak to tak bolo. Uviedol, že pán C. naňho pôsobil serióznym dojmom, vedel, že zásobuje na Slovensku reťazec Billa, preto nemal najmenší dôvod pochybovať o tom, že keď chcela LAPREMA preberať cez firmu Jtrade s.r.o., že za tovar nedostanú zaplatené. Na otázku žalobcu, že ako je možné, že pán T., keď ho oslovil o dodávanie bravčového mäsa, priniesol podpísanú zmluvu medzi spoločnosťou Tešínske Jatky, s.r.o. a Jtrade s.r.o., v dobe keď bol konateľom tejto spoločnosti a taktiež predstavil pána B., ktorého poveril pre prípad, keď nebude môcť prevziať peniaze, jeho zastupovaním, pričom do tej doby pána T. a pána B. nepoznal, svedok uviedol, že sa mu zdá tvrdenie o tom, že videl pána T. a pána B. po prvýkrát keď prišli so zmluvou smiešne a dodal, že pán C. je dobrý a schopný obchodník, aby nevedel čo robí, a že by si len tak nechal priniesť nejakú zmluvu, a že je povinný od nich odoberať mäso, pričom mu toto mäso, keby chcel, mohli dodávať na priamo.
86. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi Jtrade, s.r.o. preukázané, že T. W. bol konateľom tejto spoločnosti od 28.07.2008 až do jej zániku t.j. 17.03.2011. Pred T. W. bol konateľom tejto spoločnosti T. T. (v obchodnom registri je uvedené priezvisko T., hoci podľa občianskeho preukazu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu sa jedná o T. T. - poznámka správneho súdu) a to krátku dobu od 27.03.2008 do 28.07.2008. Charakteristické pre uvedenú spoločnosť bolo krátke trvanie funkcie konateľa, keď aj konateľ, ktorý túto spoločnosť zastupoval pred T. T., funkciu konateľa vykonával od 27.09.2007 od 27.03.2008. V tejto súvislosti správny súd, práve vo vzťahu k zodpovednosti daňového subjektu za svoje obchodné vzťahy, zastáva názor, že častá zmena na poste konateľa spoločnosti nesvedčí o dôveryhodnosti samotnej spoločnosti, pričom informácie o spoločnosti sú verejne dostupné prostredníctvom obchodného registra.
87. Ďalej je obsahom administratívneho spisu preukázané, že Daňový úrad Trenčín vykonal dňa 17.10.2011 ústne pojednávanie s T. W., o ktorom bola spísaná zápisnica č. 645/321/93793/2011/Por, pričom žalobca sa ústneho pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že bol o výsluchu preukázateľne upovedomený (upovedomenie prevzala splnomocnená zástupkyňa dňa 13.10.2011). Z výpovede svedka vyplýva, že počas výkonu jeho funkcie spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť, neviedlo sa účtovníctvo, nevystavovali sa žiadne doklady, spoločnosť nemala žiadnych odberateľov, spoločnosť nepodávala daňové priznanie a nepoveril nikoho na zastupovanie tejto spoločnosti. Osobu N. C. nepoznal, nikdy s ním nebol v kontakte. Na základe výpovede T. W. zaslal správca dane žalobcovi výzvu zo dňa 4.11.2011 na predloženie dokladov a dôkazov, ktorými mal preukázať, že reálne došlo k dodaniu tovaru uvedeného na faktúrach vystavených spoločnosťou MEAT SK, s.r.o. Žalobca v písomnej odpovedi zo dňa 10.11.2011 uviedol, že jeho firmu oslovil p. T. T., ktorý v tom čase už nebol konateľom, ale len zástupcom spoločnosti MEAT SK, s.r.o., na uzatvorenie dohody na dodávku tovaru - bravčového a hovädzieho mäsa, pričom tovar pochádzal od firmy MASOCENTRUM CZ, s.r.o. Ďalej uviedol, že tovar firma neskladovala, nakoľko bol dovážaný priamo z Čiech do ich firmy, komunikoval s L. B., za dodávateľa podpisoval dodacie listy p. T. a za ich firmu on alebo poverená osoba, tovar bol dovážaný z MASOCENTRUM CZ, s.r.o., faktúry boli uhrádzané v hotovosti p. T.. V ďalšom vyjadrení zo dňa 20.12.2011 žalobca uviedol, že vo firmách Jtrade s.r.o. a MEAT SK, s.r.o. konali s T. T. (T. T. - poznámka správneho súdu), pričom podľa jeho vyjadrenia bola firma Jtrade s.r.o. predaná novému majiteľovi aj so všetkými účtovnými dokladmi a firma MEAT SK, s.r.o. bola zrušená 1.3.2011 a preto požiadali zástupcu firmy MASOCENTRUM CZ, s.r.o., aby predložil doklady, ktoré reálne dokazujú, že tovar bol dovezený priamo do ich firmy cez firmu Jtrade s.r.o., a súčasne dodal, že nemajú prístup k účtovníctvu dodávateľov, pričom za účtovníctvo a účtovné doklady zodpovedajú konatelia.
88. Bývalý konateľ spoločnosti MEAT SK, s.r.o. T. T. vypovedal dňa 16.12.2011 pred Daňovým úradom Trenčín so zameraním na spoločnosť Jtrade, s.r.o, pričom uviedol, že žalobcu osobne pozná, avšak so žalobcom nikdy neobchodoval a nespolupracoval pri dodávkach mäsa. Vo výpovedi uskutočnenej dňa 3.7.2012 v súvislosti s dodávkami mäsa spoločnosťou Lukus group, s.r.o. uviedol, že pre spoločnosť Lukus group, s.r.o. zabezpečoval objednávky mäsa pre žalobcu, pričom to bol jediný obchod, ktorý pre spoločnosť Lukus group, s.r.o. robil. Uviedol, že spoločnosť nakupovala tovar od dodávateľa Tešínske Jatky, s.r.o., iných dodávateľov nevedel a rovnako nevedel iných odberateľov okrem žalobcu. Mal plnomocenstvo na zastupovanie tejto spoločnosti, nevedel ho predložiť. Na otázku správcu dane, či obdobnú mandátnu zmluvu, ako so spoločnosťou Lukus group, s.r.o. resp. zmluvu o sprostredkovaní, uzatvoril aj s inými daňovými subjektmi, uviedol, že len s touto spoločnosťou. Ďalej na otázku správcu dane, či pozná N. C. a kedy s ním začal spoluprácu uviedol, že ho osobne pozná, a že spolupracujú tak rok a pol dozadu. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že uvedené
vyjadrenie je relevantné, pretože z neho vyplýva, že v rámci zdaňovacieho obdobia máj 2009, T. T. so žalobcom neobchodoval. K tvrdeniu žalobcu o nedôveryhodnosti výpovedí T. T. správny súd dodáva, že skutočnosť, že T. T. zabezpečoval obchod s mäsom v danom zdaniteľnom období nepotvrdil ani T. Q., konateľ spoločnosti, ktorá mala bravčové mäso spoločnosti MEAT SK, s.r.o. dodávať, tento potvrdil, že za túto spoločnosť vystupoval L. B., pričom T. T. nepoznal.
89. Z vyjadrenia žalobcu, ako aj písomných svedeckých výpovedí zamestnancov žalobcu a rovnako tiež zo svedeckej výpovede T. Q. vyplýva, že za spoločnosť MEAT SK, s.r.o. ako aj Jtrade, s.r.o. vystupoval aj L. B., ktorý bol podľa vyjadrenia žalobcu, splnomocneným zástupcom na všetky „právne a faktické" úkony, pričom ho mal splnomocniť bývalý konateľ spoločnosti T. T., pričom žalobca plnomocenstvo k dispozícii nemal.
90. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné zopakovať, že T. T. bol dňa 20.09.2017 predvedený ako svedok a po zákonnom poučení uviedol, že odmieta vypovedať. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20.09.207 tiež vyplýva, že T. T. uviedol, že už veľakrát vypovedal, všetko už vo výpovediach povedal, jeho výpovede sú platné a nič by na nich nemenil. Rovnako je relevantné, že žalobca ani jeho splnomocnená zástupkyňa sa na ústneho pojednávania nezúčastnila, napriek tomu, že o tomto výsluchu bola preukázateľne splnomocnená zástupkyňa žalobcu upovedomená. Vychádzajúc z uvedeného sa správnemu súdu javí tento postoj viac ako zvláštny a to aj z pohľadu žalobných bodov, pretože žalobca nemohol vedieť, že T. T. odmietne vypovedať a preto práve z pohľadu jeho situácie v danom konaní mal byť pripravený preukazovať, že k deklarovanému obchodu skutočne došlo a že v zdaňovacom období apríl 2009 spoločnosť MEAT SK, s.r.o. so žalobcom obchodovala, keď T. T. vo svojej predchádzajúcej výpovedi uviedol, že so žalobcom neobchodoval. Ibaže by žalobca vedel, že T. T. odmietne pred správcom dane vypovedať a preto sa na ústne pojednávanie nedostavil.
91. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi Jtrade s.r.o. preukázané, že konateľom tejto spoločnosti v rozhodnom období (máj 2009) bol I. W. (konateľom bol do 07.08.2008 do 10.06.2009).
92. Správny súd vo vzťahu k dôveryhodnosti spoločnosti Jtrade s.r.o. považuje za dôvodné poukázať na výpoveď svedka I. W., ktorý spoluprácu so žalobcom nepotvrdil. Svedok na ústnom pojednávaní konanom dňa 16.12.2011 na Daňovom úrade Trenčín, ktorého sa žalobca, ani jeho splnomocnená zástupkyňa nezúčastnili, napriek tomu, že upovedomenie o výsluchu tohto svedka bolo splnomocnenej zástupkyni doručené dňa 30.11.2011 uviedol, že nevie, akú činnosť táto spoločnosť vykonávala, bol len jej konateľom, nemal žiadnu pečiatku spoločnosti, nikoho nesplnomocnil, aby konal v mene spoločnosti, pán T. ho požiadal o splnomocnenie, ale nikdy ho nepodpísal, nevedel, kto viedol účtovníctvo a kto vystavoval faktúry, on žiadne faktúry nevystavoval, nevedel, kde sa nachádza účtovníctvo spoločnosti, on ho nikdy nemal, mal len prehlásenie, že ho prevzal pán T., nevedel, aké konkrétne tovary a služby dodávala spoločnosti Jtrade s.r.o. v roku 2009, nepoznal N. C., nikdy sa s ním nestretol a neuzatváral žiadne obchody, nevedel, kde sa nachádza prevádzka N. C., vo vzťahu k predloženým faktúram uviedol, že tieto nevystavoval, nevedel, či spoločnosť odviedla daň z predmetných faktúr. Práve s poukazom na uvedené tvrdenie I. W. je spolupráca tejto spoločnosti so žalobcom oprávnene spochybnená. Rovnako je potrebné poukázať aj na obsah písomných svedeckých výpovedí P. Q. a Y. B., že meno I. W. je im povedomé, pričom sám žalobca vo vyjadrení k zápisnici č. 9214401/5/3521/2012 zo dňa 07.02.2012, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 19.03.2012 uviedol, že s I. W. sa nikdy nestretol, nakoľko komunikoval s T. T., taktiež konateľom spoločnosti, čo právom spochybňuje aj relevanciu týchto písomných svedeckých výpovedí. Správny súd s poukazom na výpoveď I. W. zastáva názor, že táto je sama o sebe spôsobilá spochybniť skutočnosť, že reálnym dodávateľom žalobcu bola spoločnosť Jtrade s.r.o. Týmto spochybnením sa prenieslo dôkazné bremeno za žalobcu, ktorý však reálne dodanie tovaru v zdaňovacom období apríl 2009 touto spoločnosťou nepreukázal.
93. Vo vzťahu k spoločnosti Jtrade, s.r.o. vypovedal dňa 16.12.2011 aj T. T. (konateľ spoločnosti od 10.06.2009 do 11.02.2010), pred Daňovým úradom Trenčín so zameraním na spoločnosť Jtrade, s.r.o, pričom ústneho pojednávania sa žalobca, ani jeho splnomocnená zástupkyňa nezúčastnili, pričom splnomocnená zástupkyňa žalobcu prevzala upovedomenie o výsluchu svedka dňa 30.11.2011. Svedok vo vzťahu k spoločnosti Jtrade s.r.o. uviedol, že vykonával činnosť v mene tejto spoločnosti, vystavoval a podpisoval doklady, spoločnosť mala jednu pečiatku, uviedol ďalej, že spoločnosť nemala vlastných zamestnancov, nepoveril inú osobu oprávnením konať v mene spoločnosti, účtovníctvo sa robilo externe,
doklady vystavoval osobne, nevedel kto robil účtovníctvo, podával v mene spoločnosti daňové priznania, nevedel kde sa nachádza účtovníctvo spoločnosti, vo vzťahu k odberateľom, ktorým mal v roku 2009 dodávať tovary alebo služby uviedol, že s nikým neobchodoval, vykonával iba jedinú aktivitu - sprostredkovateľskú službu so spoločnosťou Aquamineral, s.r.o. Vo vzťahu k osobe N. C. uviedol, že ho pozná len osobne, poznajú sa asi rok a pol a nemali žiadne obchodné vzťahy, v roku 2009 nebola v jeho prospech vykonaná žiadna služba. Následne mu správca dane predložil zoznam faktúr, ku ktorým svedok uviedol, že v jeho mene neboli tieto faktúry vystavené a teda neboli zahrnuté do účtovníctva spoločnosti. Uviedol tiež, že spoločnosť Jtrade s.r.o. sa nezaoberala chovom ošípaných, nevykonávala porážku ošípaných a ani ich rozrábku, spoločnosť nevlastnila automobil spĺňajúci požiadavky k preprave mäsa.
94. S poukazom na výpovede I. W. a T. T., ktorí nepotvrdili spoluprácu so žalobcom a rovnako s odkazom na svedeckú výpoveď T. Q. a ním predložené doklady, ktoré preukázali, že príjemcom tovaru bol žalobca, bolo spochybnenie dodania tovaru spoločnosťou Jtrade, s.r.o. dôvodné. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že svedok T. Q. dňa 29.11.2016 uviedol, že mal iba počuť od zamestnancov, že tovar za slovenskú stranu objednával N. C. a preto je jeho výpoveď nedôveryhodná správny súd uvádza, že je pravdou, že dňa 29.11.2016 svedok uviedol, že si nepamätá, kto objednával tovar za slovenskú stranu a že mu jeho zamestnanci mali povedať, že to bol žalobca, avšak z obsahu samotnej otázky č. 2, ktorú žalobca položil svedkovi v uvedený deň vyplýva, že sám žalobca priznal, že tovar objednával v mene spoločnosti Jtrade s.r.o., keď sám uviedol, že bola dohoda, že v prípade, ak budú pán T. a pán B. nedostupní, nahlási v mene spoločnosti Jtrade s.r.o. bratovi T. Q. množstvo tovaru na jednotlivé dni. Táto skutočnosť je správnemu súdu známa zo spisu vedeného pod sp. zn. 14S/24/2018 (bod 100 rozsudku sp. zn. 14S/24/2018 zo dňa 17.01.2019). S poukazom na uvedené správny súd nepripájal spis vedený pod sp. zn. 20S/15/2018.
95. Z predbežnej odpovede Daňového úradu Bratislava II zo dňa 25.10.2011 tiež vyplýva, že spoločnosť Jtrade s.r.o. bola registrovaná na dani z pridanej hodnoty od 5.1.2009 do 30.06.2010 ako štvrťročný platiteľ dane. Z pripojených príloh vyplýva, že spoločnosť Jtrade s.r.o. podala za 2 štvrťrok 2009 daňové priznanie, z ktorého vyplýva, že tejto spoločnosti vznikla vlastná daňová povinnosť vo výške 91,74 eur, pričom spoločnosť si uplatnila nadmerný odpočet vo výške 409 999,35 eur. Z daňového priznania má správny súd preukázané, že spoločnosť Jtrade s.r.o. dodala tovar a služby podľa § 8 a 9 zákona o DPH, pričom základ dane predstavoval 2 158 374,17 eur a 19% DPH 410 091,09 eur. Z daňového priznania tiež vyplýva, že spoločnosť nepriznala nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 zákona o DPH.
96. Vo vzťahu k dodaniu tovaru deklarovaným dodávateľom spoločnosťou Jtrade s.r.o. je relevantná tiež odpoveď žalobcu zo dňa 10.11.2011, v ktorej okrem iného uviedol, že jeho firmu oslovil p. L. B., ktorý bol poverený firmou Jtrade s.r.o., aby uzatvoril dohodu o dodávke tovaru - bravčové polovičky, tovar firma Jtrade s.r.o. nikde neskladovala, nakoľko vozidlá dovážali tovar priamo z Čiech do ich firmy, komunikoval s L. B. a T. T., faktúry boli odovzdávané osobne na Okružnej 6 v Trnave pánom T., faktúry boli uhrádzané v hotovosti p. T. (T. - poznámka správneho súdu) T.. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi žalobcu je, podľa názoru správneho súdu, relevantné tiež napríklad vyjadrenie žalobcu uvedené v písomnom vyjadrení k zápisnici č. 9214401/5/3521/2012 zo dňa 07.02.2012, kde uviedol, že spoločnosť Jtrade s.r.o. (rovnako ako spoločnosť MEAT SK, s.r.o. - poznámka správneho súdu) mu predala tovar, ktorý zakúpila od spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o., pričom tento bol priamo dodaný do jeho prevádzky v Siladiciach spoločnosťou MASOCENTRUM CZ, s.r.o. (od 1.9.2009 spoločnosťou Tešínske Jatky, s.r.o.). Skutočnosť, že tovar bol fyzicky dovážaný touto spoločnosťou priamo žalobcovi a spoločnosti Jtrade s.r.o. len fakturovaný vyplýva aj z výpovede T. Q. zo dňa 12.07.2017.
97. V súvislosti s výpoveďou T. Q. sa správny súd nestotožňuje s názorom žalobcu, že reálnosť deklarovaných dodávok bravčového mäsa spoločnosťou Jtrade s.r.o. je preukázaná tým, že podľa vyjadrenia svedka táto spoločnosť platila spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o. za dodaný tovar a tento bol následne dodaný žalobcovi, nakoľko zaplatenie kúpnej ceny samo osebe nepreukazuje reálnosť uskutočneného obchodu, nakoľko tento musí byť preukázaný aj v subjekte a objekte, pričom v danom prípade, s poukazom na výsledky dokazovania, bolo dostatočne spochybnené, že subjektom dodávajúcim tovar žalobcovi bola práve spoločnosť Jtrade, s.r.o. Je potrebné zdôrazniť, že svedok opísal, že tovar nakladali zamestnanci spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o. a v prevádzke žalobcu, kde bol tovar dodaný, ho šofér spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o., ktorá zabezpečovala podľa vyjadrenia T. Q. prepravu tovaru vykladal, pričom tovar preberali zamestnanci žalobcu. Z uvedeného je preto zrejmé, že deklarovaný dodávateľ - spoločnosť Jtrade s.r.o. mal byť aktívny len v rámci fakturácie a hotovostnej
úhrady za dodaný tovar, aj keď je otázne, kto vlastne za tovar platil, keď sa nakoniec ukázalo, že to nebol pán Katrinec. Rovnako samotnej dôveryhodnosti obchodných vzťahov deklarovaných medzi žalobcom a spoločnosťou Jtrade s.r.o. nesvedčí ani skutočnosť, že napriek tomu, že žalobca bol priamym odberateľom spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o., deklaroval odber tovaru vo veľkých objemoch cez spoločnosť Jtrade s.r.o., ktorá však nepriznala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu (§ 11 ods. 1 zákona o DPH). Rovnako je potrebné zdôrazniť, že žalobca aj vo vzťahu k tejto spoločnosti nekonal s náležitou starostlivosťou, keď nekonal so štatutárnym orgánom spoločnosti Jtrade, s.r.o., pričom práve vo vzťahu k tejto spoločnosti je výpoveď I. W. relevantná. Samotné spochybnenie dodania tovaru vyplýva aj zo samotného daňového priznania za 2. štvrťrok 2009, pričom správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že mesiac máj je súčasťou 2. štvrťroka a preto je daňové priznanie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia máj 2009 rovnako relevantné.
98. Z písomných výpovedí zamestnancov žalobcu vyplýva, že za spoločnosť Jtrade s.r.o. vystupovali p. B. a T. (napríklad výpoveď U. C.) alebo pán B. (výpoveď T. L., S. L., P. Q., Y. B.). Výpovede zamestnancov žalobcu nie sú, a to nielen s poukazom na pracovnoprávny vzťah k žalobcovi, ale aj s poukazom na ich obsah, spôsobilé spochybniť závery správcu dane a to najmä s poukazom na vykonané dokazovanie. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že skutočnosť, že zamestnanci vedeli uviesť, kto za jednotlivých dodávateľov vystupoval a ďalej, že sa za tovar platilo v hotovosti nepostačuje na prijatie záveru, že tovar bol skutočne dodaný dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach. Naviac, ako už bolo viackrát spomínané, okrem písomných svedeckých výpovedí zamestnancov žalobcu a samotného žalobcu nebolo potvrdené, že za spoločnosť Jtrade s.r.o. konal T. T. a tiež, pán B. v skutočnosti nebol pánom B., čo vyplynulo z výpovede T. Q..
99. Z obsahu administratívneho spisu vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi tovaru - spoločnosti Ostwerke s.r.o. vyplýva, že dňa 01.12.2011 bol vypočutý splnomocnený zástupca spoločnosti Radoslav Rievaj, ktorý v súvislosti s obchodnými transakciami medzi spoločnosťou Ostwerke s.r.o. a žalobcom uviedol, že pre žalobcu vystavil faktúry a dodacie listy v súvislosti s dodávkou bravčového mäsa, pričom z faktúr odviedli daň, ošípané nechovali, zaoberali sa len obchodnou a sprostredkovateľkou činnosťou, prepravu zabezpečovali dodávatelia.
100. V rozhodnom období bol konateľom spoločnosti Ostwerke s.r.o. U. P., pričom obsahom administratívneho spisu je preukázané, že túto osobu sa v priebehu daňovej kontroly nepodarilo predvolať pred správcu dane a ani predviesť, pričom správca dane žiadal o predvedenie tejto osoby niekoľkokrát. V súvislosti s iným konaním (vo vzťahu k spoločnosti GIBALEX spol. s r.o.) Daňový úrad Trenčín dňa 14.03.2013 predviedol U. P., pričom z výsluchu bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9301401/5/983383/2013, v ktorej U. P. potvrdil, že bol konateľom spoločnosti od 07.03.2008 do 28.06.2010, vyjadril sa, že spoločnosť mäso kupovala len od dodávateľov z Českej republiky, mäso sa vozilo v chladiacich kamiónoch, prepravcov osobne nevybavoval, nevedel, kto ich vybavoval, nevedel, kde sa mäso vyložilo, bol pri nakládke a vykládke, spoločnosť neznášala náklady na prepravu. Ďalej uviedol, že osobne uzatváral zmluvy k dodávke mäsa medzi spoločnosťou Ostwerke s.r.o. a jej dodávateľmi, nevedel však s kým ich uzatváral, nepamätal sa na nikoho.
101. Z odpovede Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany zo dňa 11.10.2016 vyplýva, že spoločnosť Ostwerke s.r.o. zamestnávala jedného zamestnanca, a to A. B. od 4.7.2007 do 7.7.2010.
102. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI") zo dňa 15.10.2012 vo veci preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov u českého dodávateľa MAKOVEC a.s., Česká republika vo vzťahu k odberateľovi spoločnosti Ostwerke s.r.o. bolo zistené (odpoveď zo dňa 25.01.2013), že spoločnosť Ostwerke s.r.o. mala zmluvne dohodnuté jednotlivé mäsiarstva, kam sa tovar dodával, prepravu vykonávala spoločnosť MAKOVEC a.s. vlastnými vozidlami alebo externe dohodnutými dopravcami. J. L., člen predstavenstva, okrem iného uviedol, že spoločnosť zastupoval L. F., a to na základe plnej moci udelenej konateľom spoločnosti U. P., na inom mieste J. L. uviedol, že za spoločnosť Ostwerke s.r.o. konal D. D.. Súčasne upozornil, že podnikanie týchto osôb a obchodných spoločností sa mu javí ako veľmi neštandardné. Ďalej z protokolu o ústnom pojednávaní č. 272761/12/325934701515 zo dňa 04.12.2012, na ktorom bol prítomný okrem správcu dane aj žalobca, J. L. a N. U. (vedúci jatočného závodu) vyplýva, že N. U. sa vyjadril tak, že v prípade spolupráce so spoločnosťou Ostwerke s.r.o. urobil pán F. objednávku a sám nadiktoval dodávateľovi (Makovec a.s.), kam majú tovar na Slovensko voziť.
103. Ďalej na základe odpovede zo dňa 27.02.2013 na žiadosť o MVI bolo zistené, že spoločnosť Ostwerke s.r.o. nadobudla od českého daňového subjektu Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. v zdaňovacom období 2009 bravčové mäso, pričom táto skutočnosť bola potvrdená na základe vystavených faktúr českým dodávateľom, ktoré boli vystavené pre spoločnosť Ostwerke s.r.o., ale príjemcom tovaru bol N. C.. Prepravu zabezpečoval český daňový subjekt a vykládka tovaru bola na adrese uvedenej v prepravných listoch - Siladice 276. Podľa vyjadrenia p. Q. Q., konateľa spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. (Protokol o miestnom zisťovaní č. 60169/12/348930703714 zo dňa 19.12.2012) za spoločnosť Ostwerke s.r.o. zmluvy uzatváral U. P., objednávateľom a príjemcom bol N. C. - Laprema.
104. Žalobca vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi spoločnosti Ostwerke s.r.o. uviedol v odpovedi na výzvu zo dňa 10.11.2011, že ho oslovil p. F. na dodávku bravčového a hovädzieho mäsa, podľa jeho vyjadrenia tovar pochádzal z Čiech a SRN, komunikoval s povereným zástupcom spoločnosti p. F. alebo B.. Vo vzťahu k doručovaniu faktúr uviedol, že sa doručovali osobne v prevádzke firmy na Okružnej č. 6 v Trnave povereným zástupcom a to p. F. alebo B.. Nebola mu známa skutočnosť, kde MASOCENTRUM CZ, s.r.o. nakupovali živé zvieratá, faktúry boli uhrádzané p. A. B. alebo p. L.V.. Rovnako z písomných výpovedí zamestnancov žalobcu vyplýva, že za spoločnosť Ostwerke s.r.o. vystupovali p. F. a p. B. (výpoveď U. F., T. C., U. C., T. L., S. L., P. Q., Y. B.).
105. Po vrátení veci na ďalšie konanie vypočul správca dane vo vzťahu k spoločnosti Ostwerke s.r.o. A. B. (bod 117 tohto rozsudku). Správny súd k výpovedi A. B. uvádza, že tento síce uviedol, že spoločnosť Ostwerke s.r.o. obchodovala so žalobcom, avšak jeho výpoveď ako celok spochybňuje skutočnosť je spoločnosť Ostwerke s.r.o. bola reálnym (skutočným) dodávateľom žalobcu. Tento záver správnemu súdu vyplýva z vyjadrenia svedka, ktorý napriek tomu, že preukázateľne bol zamestnancom spoločnosti nevedel, kto ho prijímal do zamestnania, nepoznal konateľa spoločnosti (U. P.), nevedel, kde má spoločnosť sídlo, nevedel, či L. F., ktorý mal zabezpečovať obchod s mäsom bol zamestnancom spoločnosti. Rovnako svedok opísal priebeh obchodov, pričom zo samotného opisu nevyplýva reálnosť deklarovaných obchodov, ale iba ich papierové zabezpečenie, vrátane spôsobu úhrady za dodaný tovar. Správny súd však uvádza, že v danom konaní nebolo sporné, že tovar bol žalobcovi dodaný, avšak sporné bolo, či bol dodaný deklarovaným dodávateľom, teda spoločnosťou Ostwerke s.r.o.
106. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k dodaniu tovaru žalobcovi reálne došlo. Spornou medzi účastníkmi konania bola otázka, či tovar uvedený na faktúrach dodali žalobcovi deklarovaní dodávatelia t.j. spoločnosť MEAT SK, s.r.o., Jtrade, s.r.o. a Ostwerke s.r.o. Nosnou žalobnou námietkou bolo jednak rozloženie dôkazného bremena medzi správcom dane a žalobcom, keď žalobca tvrdil, že predložením faktúr, dodacích listov a dôkazov o zaplatení fakturovaných kúpnych cien v plnom rozsahu vyčerpal svoje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku a jednak tvrdenie žalobcu, že konajúce orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav veci, keď nevykonali potrebné dôkazy, konkrétne vo vzťahu k spornej výpovedi T. Q.. Žalobca v tejto súvislosti vytýkal konajúcim orgánom verejnej správy, že nevypočuli Ing. T. Q. a zamestnancov spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o., ktorí mali mať vedomosť o tom, že objednával tovar, pričom objednávky mal spracovávať za túto spoločnosť Ing. T. Q.. Žalobca dôvodnosť správnej žaloby ďalej založil na tvrdení, že správca dane a následne žalovaný založili svoje rozhodnutia len na pochybnostiach, pričom nepreukázali relevantnými dôkazmi, že tovar deklarovanými dodávateľmi dodaný nebol. Na strane druhej on listinnými dôkazmi, ktorých pravosť nebola spochybnená, napríklad znaleckým posudkom, preukázal, že tovar mu deklarovaní dodávatelia reálne dodali.
107. Správny súd považuje za potrebné na tomto mieste upriamiť pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/56/2016 zo dňa 03.07.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/31/2014-106 zo dňa 14. marca 2016. Týmto rozsudkom bola zamietnutá žaloba N. C. (aj v danom konaní žalobcu) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 1100307/1/91396/2014/4884 zo dňa 19.02.2014, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9200402/5/2084414/2012/DEC zo dňa 03.08.2012, ktorým nebol žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2010 priznaný nadmerný odpočet v sume 37 495,04 eur a bola mu vyrubená daň z pridanej hodnoty vo výške 86 916,90 eur, pričom v danom prípade išlo rovnako o obchody s mäsom, ktoré mala žalobcovi dodávať aj spoločnosť Lukus group, s.r.o. prostredníctvom T. T.. V danej veci boli pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní tovaru
touto spoločnosťou krajským súdom a následne Najvyšším súdom Slovenskej republiky potvrdené. Najvyšší súd Slovenskej republiky v bode 4.42 skonštatoval, že : „ Za stavu, že žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach a doklady, ktoré predložil nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné použiť ako jednoznačný dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov, nepreukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil tak dôvodné pochybnosti správcu dane o reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení."
108. Relevantnou skutočnosťou vo vzťahu k citovanému rozsudku najvyššieho súdu je, že žalobca argumentoval totožne v tom smere, že preukázal všetky zákonné skutočnosti, ktoré majú podstatný a rozhodujúci vplyv na preukázanie, že tovar nakúpil od spoločnosti Lukus group, s.r.o. (jej dodávateľom bola spoločnosť Tešínske Jatky, s.r.o. a osobou, s ktorou mal žalobca konať bol T. T.), pričom rovnako ako v danom prípade citoval obdobnú judikatúru najvyššieho súdu a SD EÚ. V danej veci najvyšší súd rozhodol dňa 3. júla 2017, teda ide o rozhodnutie vydané po 24. novembri 2016.
109. Správny súd považuje tiež za potrebné vyjadriť sa na tomto mieste k tvrdeniu žalobcu, že tým, že správca dane nevypočul svedkov - T. T., U. P. a D. D. neboli odstránené pochybnosti v danej veci v zmysle právneho názoru krajského súdu, pričom túto vadu označil za neodstrániteľnú. Ako už bolo uvedené v bode 115 tohto rozsudku, správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že správca dane niekoľko krát predvolal tieto osoby a taktiež požiadal o ich predvedenie, ktoré však, s výnimkou T. T. nebolo úspešné. Nie je preto namieste vyčítať v tomto smere správcovi dane, že nevynaložil všetky dostupné prostriedky na to, aby tieto osoby k výsluchu dostal. Na strane druhej bol vypočutý konateľ spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. (do 31.08.2009 MASOCENTRUM CZ, s.r.o.), ktorá bola dodávateľom nielen samotného žalobcu (obchodný vzťah bol v tomto prípade založený na vzájomných zápočtoch tovaru), ale aj spoločnosti MEAT SK, s.r.o., Jtrade s.r.o. a Ostwerke s.r.o., pričom z výpovedí tohto svedka vyplýva, že modus operandi realizovaných obchodných vzťahov bol rovnaký vo všetkých prípadoch, pre ktoré bolo typické, že bravčové mäso sa vozilo z Českej republiky (prevádzka spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o.) priamo do prevádzky žalobcu v Siladiciach, ktorú skutočnosť priamo niekoľko krát potvrdil nielen žalobca, ale aj jeho zamestnanci, ktorí uviedli, že tovar vozili autá s českou ŠPZ s označením Tešínske Jatky, s.r.o. (napríklad výpoveď T. L., S. L.). Tento záver nie je spôsobilé oslabiť ani tvrdenie T. Q. dňa 29.11.2016, že nevedel uviesť, kto bol objednávateľom tovaru, ale počul od svojich zamestnancov, že ním bol samotný žalobca, nakoľko pokiaľ by aj nepotvrdili, že tovar objednával žalobca, na závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania, by to nemohlo mať dosah. Naviac T. Q. dňa 12.07.2017 výslovne uviedol, že tovar objednával N. C.. Ďalej napríklad z vyjadrenia p. Q. Q., konateľa spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. (protokol zo dňa 19.12.2012,) vyplýva, že za spoločnosť Ostwerke s.r.o. zmluvy uzatváral U. P., ale objednávateľom a príjemcom bol N. C.. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že správca dane mal za účelom náležitého zistenia skutkového stavu vypočuť tých zamestnancov, ktorí mali mať vedomosť o objednávaní tovaru zo strany žalobcu, ako Ing. T. Q. a zamestnancov spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. správny súd upriamuje pozornosť žalobcu, že správca dane nie je povinný viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona) s tým, že v rámci dokazovania sa v daňovom konaní uplatňuje prejednávacia, nie vyhľadávacia zásada. Podľa názoru správneho súdu dokazovanie vykonané správcom dane a výsledky z neho plynúce vo všetkých vzájomných súvislostiach dostatočným spôsobom spochybňujú, že žalobcom deklarovaní dodávatelia mu reálne tovar dodali. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/97/2010, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že : „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že
štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. oprávnené".
110. Správnemu súdu v súvislosti s vykonaným dokazovaním nedá neuviesť, že obsahom administratívneho spisu má preukázané, že žalobca počas daňovej kontroly a rovnako v rámci vyrubovacieho konania sa pravidelne nezúčastňoval na výsluchoch v konaní dôležitých svedkov - konateľov jeho „dodávateľov", hoci bol o ich výsluchoch preukázateľne upovedomený. Konkrétne ide o výsluch T. W. (konateľ spoločnosti MEAT SK, s.r.o.) uskutočnený dňa 17.10.2011 (upovedomenie prevzaté dňa 13.10.2011), ďalej výsluch I. W. (konateľ spoločnosti Jtrade s.r.o.) uskutočnený dňa 16.12.2011 (upovedomenie prevzaté dňa 30.11.2011) a výsluch T. T. konaný v dňoch 16.12.2011 (upovedomenie prevzaté dňa 30.11.2011) a 20.09.2017 (upovedomenie prevzaté dňa 18.09.2017). Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na výsluch T. Q. uskutočnený dňa 12.07.2017 (upovedomenie prevzaté dňa 14.6.2017).
111. Správca dane doplnil dokazovanie aj výsluchom A. B. (táto jeho výpoveď už bola spomínaná v bode 83 tohto rozsudku), ktorý sa uskutočnil dňa 7. marca 2017 v prítomnosti žalobcu, pričom táto výpoveď podľa názoru správneho súdu podporila spochybnenie reálnosti dodania bravčového mäsa spoločnosťami Ostwerke s.r.o. A. B. bol zamestnancom spoločnosti Ostwerke s.r.o., pričom správcovi dane popísal priebeh realizácie samotného obchodu s bravčovým mäsom, vrátane doručovania CMR- iek, dodacích listov, odovzdávania faktúr žalobcovi. Potvrdil, že mäso bolo dovážané z Čiech kamiónmi, toto sa neprekladalo, nebolo skladové spoločnosťou Ostwerke s.r.o., zložilo sa v Siladiciach, kde sa dalo na váhu, s dodávateľskými faktúrami nemal nič spoločné, ani ich nikdy nevidel. A. B. si nepamätal meno konateľa spoločnosti, nevedel akú funkciu mal p. F., ktorého označil za nákupcu bravčového mäsa. Žalobca svedkovi žiadne otázky v súvislosti s dodávkou tovaru nepoložil. Aj vo vzťahu k spoločnosti Ostwerke s.r.o. je obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalobca nekonal s konateľom tejto spoločnosti, týmto bol U. P., ale podľa vyjadrenia s A. B., ktorý bol zamestnancom, avšak tento ani nevedel, kto bol konateľom spoločnosti, ani kde má spoločnosť sídlo a s L. F., ktorý mal byť splnomocnený konať za spoločnosť Ostwerke s.r.o., ktorá skutočnosť sa však nepreukázala, pričom nič žalobcovi nebránilo, aby si túto skutočnosť preveril na základe plnomocenstva, ktoré by si mal ako obozretný obchodník založiť, naviac, keď táto osoba mala od žalobcu preberať hotovosť v nemalých čiastkach.
112. Podľa názoru správneho súdu reálnosť deklarovaných obchodov spoločnosťami MEAT SK, s.r.o., Jtrade s.r.o. a Ostwerke s.r.o. nie sú spôsobilé potvrdiť ani výpovede zamestnancov žalobcu a to nielen s poukazom na ich pracovnoprávny vzťah k žalobcovi, ale predovšetkým na závery vykonaného dokazovania. Skutočnosť, kto vystupoval za dané spoločnosti, keď bolo spochybnené, že žalobca konal s oprávnenými osobami, rovnako skutočnosť, kto preberal peniaze za dodaný tovar, keď zamestnanci nemuseli poznať existujúce dodávateľsko-odberateľské vzťahy žalobcu, nepreukazujú žalobcom tvrdené skutočnosti.
113. Správny súd považuje dokazovanie doplnené správcom dane za dostatočné na prijatie záveru, že reálnosť dodania tovaru deklarovanými dodávateľmi bola spochybnená. Výpovede vypočutých svedkov potvrdzujú závery správcu dane a následne žalovaného, že obchody neboli reálne uskutočnené, išlo len o fiktívne fakturačné obchody, predmetom obchodu bolo dodanie toho istého bravčového mäsa, s dodaním ktorého sa viazala len jedna preprava, čo zakladá odôvodnený záver, že pohyb tovaru sa uskutočňuje priamo od prvého dodávateľa z EÚ [Českej republiky - MASOCENTRUM CZ, s.r.o. - od 01.09.2009 Tešínske Jatky, s.r.o. (dodávateľ MEAT SK, s.r.o., Jtrade s.r.o. a Ostwerke s.r.o.) MAKOVEC a.s., Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. (Ostwerke s.r.o.)] k žalobcovi, ako poslednému odberateľovi, kde preprava preukázateľne skončila.
114. Z preskúmavaných rozhodnutí podľa názoru správneho súdu vyplýva vyhodnotenie zisteného skutkového stavu vo vzťahu k zákonným podmienkam potrebným na priznanie práva na odpočet dane, pričom konajúce daňové orgány jasne poukázali na okolnosti predchádzajúce dodaniu a vyplateniu
predmetného tovaru, pričom z týchto sa dá jednoznačne vyvodiť vedomosť žalobcu o spôsobe dodania tovaru, ktorý celkom zjavne v osobe dodávateľa nezodpovedal obsahu sporných faktúr, ktoré mali preverované dodania tovaru potvrdzovať.
115. V súlade so závermi relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, t.j. s ohľadom na objektívne skutočnosti a prihliadnuc na vyššie popísané okolnosti prípadu, konajúce daňové orgány správne vyhodnotili potrebnú mieru odbornej starostlivosti žalobcu, ktorú mohol a aj mal vynaložiť na to, aby sa vyhol jeho objektívne sa javiacej účasti na umelo vytvorenom obchodnom reťazci, vytvorenom za účelom získania neoprávnených plnení zo štátneho rozpočtu. Vo všeobecnosti je potrebné vychádzať z premisy, že podnikateľ nesie zodpovednosť a riziko za obchodné vzťahy, do ktorých vstupuje, i v nadväznosti na administratívnoprávne konsekvencie, ktoré z nich a z príslušných noriem verejného práva vyplývajú. Ani zásadu neutrality DPH, uplatňovanú na jednotlivých stupňoch zdaniteľných plnení, nemožno bezvýhradne aplikovať v prípadoch, ktoré svojou podstatou a prevedením postrádajú ekonomický účel obchodnej kauzy a odporujú účelu sledovanému zavedením uvedenej nepriamej dane.
116. Pokiaľ ide o objektívne sa javiacu sledovanú výhodu vo vzťahu k štátnemu rozpočtu prostredníctvom umelo vytvorených obchodných reťazcov, jej podstatu v súvislosti s námietkami žalobcu daňové orgány v napadnutých rozhodnutiach ozrejmili. Tá inými slovami vo všeobecnosti spočívala v tom, že pokiaľ žalobca dovážal mäso priamo od dodávateľa z Českej republiky, ktorého intrakomunitárne dodanie tovaru do členského štátu EÚ bolo oslobodené od dane, bol povinný platiť daň správcovi dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH, a to ako platiteľ dane nadobúdajúci tovar v tuzemsku z iného členského štátu od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte (v danom prípade v Českej republike), pričom by si v tom istom zdaňovacom období za splnenia podmienok podľa § 49 a § 51 zákona o DPH uplatnil odpočítanie dane, čím by sa tieto dve položky vynulovali a zo štátneho rozpočtu by neinkasoval nič. Naproti tomu, pokiaľ sa žalobca na základe vytvoreného obchodného reťazca, v danom prípade bez naplnenia ekonomického účelu obchodných káuz (len formálneho bez reálneho obsahu), stal odberateľom toho istého tovaru v tuzemsku od dodávateľa registrovaného ako platcu DPH v Slovenskej republike, išlo o dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, teda za nadobudnutie toho istého tovaru žalobca platil na vstupe DPH dodávateľovi, pričom za splnenia podmienok podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, mal žalobca právo na uplatnenie odpočítania tejto zaplatenej dane.
117. Pokiaľ žalobca odôvodnil ekonomické opodstatnenie obchodných vzťahov tým, že jeho dodávatelia mali cenové zvýhodnenie, žalovaný správne poukázal na to, že cenovým zvýhodnením svojich dodávateľov, žalobca ekonomický účel zrealizovaných obchodov nepreukázal. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že práve naopak, on sám mohol získať cenové zvýhodnenie a to priamym odberom od dodávateľa z ČR.
118. Podľa názoru správneho súdu žalobca sám, svojim pričinením prispel k tomu, že obchody, ktorými deklaroval právo na odpočítanie dane boli správcom dane a následne žalovaným spochybnené. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalobca v deklarovaných obchodných vzťahoch nepostupoval s dávkou náležitej obozretnosti, keď, ako tvrdil, začal s dodávateľmi obchodovať na základe toho, že bol oslovený osobami, ktoré neboli konateľmi spoločností, ktoré mali tovar dodávať. Konkrétne ho mali osloviť T. T., L. B. (spoločnosť Jtrade, s.r.o.), pri ktorom sa neskôr zistilo, že nebol osobou, za ktorú sa vydával a L. F. (spoločnosť Ostwerke s.r.o.). Následne s týmito osobami, ako aj s A. B. spolupracoval v rámci dodávok bravčového mäsa, pričom je na zamyslenie, že dodávky smerovali vo väčších objemoch aj napríklad od spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. (do 31.08.2009 MASOCENTRUM CZ, s.r.o.), s ktorou žalobca aj na priamo obchodoval. Rovnako je vo vzťahu k posudzovaniu obozretnosti žalobcu, ktorý s mäsom podnikal vo veľkom rozsahu relevantné, že uvedené spoločnosti s mäsom reálne nepracovali (správny súd má na mysli napríklad vykonávanie porážky zvierat, spracovanie mäsa atď). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018, v ktorom najvyšší súd okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti." Ďalej najvyšší súd skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie
dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte."
119. S poukazom na citovaný rozsudok najvyššieho súdu správny súd za nedôvodnú vyhodnotil námietku, ktorou žalobca tvrdil, že žalovaný a správca dane nespochybnili pravosť predložených dokladov (napr. znaleckým dokazovaním) a preto je jeho nárok na odpočítanie dane oprávnený. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Na priznanie práva na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry sa vyžaduje, aby platiteľ preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, pričom nestačí iba predloženie faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017). Je tomu tak preto, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). Správny súd s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/63/2011 zo dňa 28.06.2012 konštatuje, že existencia podmienok pre nárok na odpočet dane musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, pričom v danom prípade sú dodávky tovaru postihnuté veľkým množstvom pochybností, ktoré majú podklad v administratívnom spise, a ktoré žalobca nevyvrátil. Reálnosť dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre nepreukazuje ani jej úhrada či už v hotovosti alebo na účet, pričom preukázanie výberu konkrétnej hotovosti z účtu, je na preukázanie reálnosti dodania tovaru rovnako nepostačujúce.
120. Vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena si správny súd dovolí poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený."
121. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje aj na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku), naviac v prípade, ak ide o obchodné vzťahy s priamym odberateľom, tak ako v prípade žalobcu. Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane.
122. Podľa názoru správneho súdu, správca dane ako aj žalovaný správne vyhodnotili skutkový stav vyplývajúci z rozsiahle vykonaného dokazovania preverením listinných dôkazov, odpovedí dožiadaných daňových orgánov, informácií získaných v rámci MVI, ako aj z výpovedí veľkého množstva svedkov, ktoré vo vzájomných súvislostiach nepotvrdili reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení vo vzťahu k dodávateľským subjektom, následkom čoho nebola preukázaná oprávnenosť uplatneného odpočtu DPH za dodanie tovaru od uvedených dodávateľov.
123. Za daných okolností prípadu nie je možné prisvedčiť požiadavke žalobcu na uznanie ním uplatneného nároku na odpočítanie DPH v zdaňovacom období máj 2009 za kúpu bravčových polovičiek a iného tovaru z bravčového mäsa od deklarovaných dodávateľov MEAT SK, s.r.o., Jtrade s.r.o. a Ostwerke s.r.o. Argumentácia svedčiaca právu na odpočet dane nemôže vychádzať len z priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach s využitím teleologického a systematického výkladu prihliadnuť i na základné princípy, na ktorých je výber dane z pridanej hodnoty postavený.
124. Správny súd súčasne konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správny súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že v prípade žalobcu došlo nielen k neuznaniu práva na odpočítanie dane z vyššie uvedených dôvodov, ale aj k vyrubeniu dane podľa § 69 ods. 1 a ods. 6 zákona o DPH. Nakoľko však žalobca vyrubenie dane v tomto rozsahu nenamietal, správny súd viazajúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, oprávnenosť vyrubenia dane v tomto rozsahu neposudzoval.
125. Podľa názoru správneho súdu, správca dane ako aj žalovaný správne vyhodnotili skutkový stav vyplývajúci z rozsiahle vykonaného dokazovania preverením listinných dôkazov, odpovedí dožiadaných daňových orgánov, informácií získaných v rámci MVI, ako aj z výpovedí veľkého množstva svedkov, ktoré vo vzájomných súvislostiach nepotvrdili reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení vo vzťahu k dodávateľským subjektom, následkom čoho nebola preukázaná oprávnenosť uplatneného odpočtu DPH za dodanie tovaru od uvedených dodávateľov.
126. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu, k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu a k námietke nedostatku subjektívnej stránky žalobcu k zistenej fiktívnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, odvolací súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a objektívne sa na ich bezpodmienečné splnenie viaže nárok na odpočet.
127. Za daných okolností prípadu nie je možné prisvedčiť požiadavke žalobcu na uznanie ním uplatneného nároku na odpočítanie DPH v zdaňovacom období marec 2009 za kúpu bravčových polovičiek a iného tovaru z bravčového mäsa od deklarovaných dodávateľov MEAT SK, s.r.o., Ostwerke s.r.o. a GIBALEX spol. s r.o. Argumentácia svedčiaca právu na odpočet dane nemôže vychádzať len z priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach s využitím teleologického a systematického výkladu prihliadnuť i na základné princípy, na ktorých je výber dane z pridanej hodnoty postavený.
128. Rovnako daňové orgány v súlade so závermi relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, t. j. s ohľadom na objektívne skutočnosti a prihliadnuc na vyššie popísané okolnosti prípadu, správne vyhodnotili potrebnú mieru odbornej starostlivosti žalobcu, ktorú mohol a aj mal vynaložiť na to, aby sa vyhol jeho objektívne sa javiacej účasti na umelo vytvorenom obchodnom reťazci, ktorý bol vytvorený za účelom získania neoprávnených plnení zo štátneho rozpočtu. Vo všeobecnosti je potrebné vychádzať z premisy, že podnikateľ nesie zodpovednosť a riziko za obchodné vzťahy, do ktorých vstupuje, i v nadväznosti na administratívnoprávne konsekvencie, ktoré z nich a z príslušných noriem verejného práva vyplývajú. Ani zásadu neutrality DPH, uplatňovanú na jednotlivých stupňoch zdaniteľných plnení, nemožno bezvýhradne aplikovať v prípadoch, ktoré svojou podstatou a prevedením postrádajú ekonomický účel obchodnej kauzy a odporujú účelu sledovanému zavedením uvedenej nepriamej dane.
129. Podľa názoru správneho súdu, správca dane ako aj žalovaný správne vyhodnotili skutkový stav vyplývajúci z rozsiahle vykonaného dokazovania preverením listinných dôkazov, odpovedí dožiadaných
daňových orgánov, informácií získaných v rámci MVI, ako aj z výpovedí veľkého množstva svedkov, ktoré vo vzájomných súvislostiach nepotvrdili reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení vo vzťahu k dodávateľským subjektom, následkom čoho nebola preukázaná oprávnenosť uplatneného odpočtu DPH za dodanie tovaru od uvedených dodávateľov. V priebehu daňovej kontroly bolo vykonaných niekoľko ústnych pojednávaní, v rámci ktorých vypovedali viacerí svedkovia, predovšetkým A. B., T. Q., T. W., T. T., pričom tieto svedecké výpovede už preskúmaval aj kasačný súd (5Sžfk/50/2019 zo dňa 2.6.2020, 1Sžfk/39/2019 zo dňa 25.8.2020) a dospel k rovnakému záveru ako správny súd, resp. daňové orgány a vyhodnotil tieto výpovede tak, že sú nejednotné a nepreukazujú, že k obchodom, ktoré sú predmetom jednotlivých zdaňovacích období skutočne došlo. Okrem toho niektorí konatelia spoločností, ktoré v roku 2009 figurovali ako dodávatelia kontrolovaného daňového subjektu popreli vykonávanie akejkoľvek ekonomickej činnosti v roku 2009 a tiež popreli, že poznajú žalobcu.
130. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu, k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu a k námietke nedostatku subjektívnej stránky žalobcu k zistenej fiktívnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, odvolací súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a objektívne sa na ich bezpodmienečné splnenie viaže nárok na odpočet. Je potrebné konštatovať, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH, pričom samotná existencia faktúr nepostačuje. Znamená to, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.
131. Záverom správny súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu a v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
132. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
133. Správny súd označil žalobcu ako fyzickú osobu podľa § 133 ods. 1 CSP v spojení s § 25 SSP, teda menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu a dátumom narodenia, pričom IČO už ako ďalší údaj neuviedol a to z dôvodu, že mal výpisom zo živnostenského registra preukázané, že žalobca, ako fyzická osoba, ukončil svoju podnikateľskú činnosť dňa 1. februára 2018.
134. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží.
135. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.