Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoCsp-15-2020.pdf
PDF · 87.19 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoCsp/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: N.. G. O., B.. XX.XX.XXXX, X. T. B. XXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom, so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 50 490 044, proti žalovanému: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpenému JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 9Csp/70/2020-43 z 18. júna 2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá nad sumu 300,- eur.
Mení rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba do sumy 300,- eur zamietnutá tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 300,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo sporových strán nemá na náhradu trov celého konania právo.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že žalobou doručenou súdu 23. novembra 2016 sa žalobca (v tomto spore žalovaný) domáhal proti žalovanému (v tomto spore žalobcovi) zaplatenia 4.313,65 eur s príslušenstvom. Okresný súd Prešov rozsudkom, č. k. 12Csp/165/2016-60 z 23. februára 2018 zastavil konanie v časti o zaplatenie 868,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 768,48 eur od 16. októbra 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 50,- eur od 19. januára 2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 50,- eur od 21. februára 2017 do zaplatenia a zamietol žalobu v prevyšujúcej časti. Súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“).
3. S poukazom na skutočnosť, že podaním žaloby, ktorá bola zamietnutá na základe ustanovenia zákona, ktoré bolo neskôr vyhlásené za protiústavné, žiadne práva spotrebiteľa porušené neboli a žalovaný (v tomto spore žalobca) žiadne svoje právo alebo porušenie povinnosti protinávrhom, s ktorým by uspel, neuplatnil, súd dospel k záveru, že neexistujú dôvody pre aplikáciu § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a žalobu zamietol.
4. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa.
5. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu odvolanie žalobca. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V súvislosti s tým tvrdil, že je nesporné, že v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 12Csp/165/2016 došlo k preukázaniu porušenia osobitnej právnej normy upravujúcej ochranu spotrebiteľa voči jeho osobe, a to § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa a zavinenia žalovaného (v predchádzajúcom spore žalobcu) za tento jeho neúspech. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo 6. augusta 2020. Tvrdil, že žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia na uplatnenie nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia, pretože predpokladom priznania finančného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom. Avšak uplatnením premlčaného nároku v spore vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 12Csp/165/2016 žiadne práva žalobcu ako spotrebiteľa porušené neboli, v dôsledku čoho je nárok žalobcu titulom zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v celom rozsahu nedôvodný. Popritom mal za to, že žalobca v žalobe nešpecifikoval a taktiež nekonkretizoval ani len jedno jeho právo priznané mu ako spotrebiteľovi, ktoré malo byť porušené, a pre ktoré by mu mal prináležať nárok titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
10. Nakoľko žalovaný napadol rozsudok v celom rozsahu, odvolací súd podrobil súdnemu prieskumu všetky výroky rozsudku.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné.
13. Podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
14. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
15. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva „odradzujúci“).
16. Inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy tak môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.
17. Odvolací súd konštatuje, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12Csp/165/2016 žalobca úspešne uplatnil porušenie povinnosti tak, ako to má na mysli ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd Prešov rozsudkom, č. k. 12Csp/165/2016-60 z 23. februára 2018 zastavil konanie v časti o zaplatenie 868,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 768,48 eur od 16. októbra 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 50,- eur od 19. januára 2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 50,- eur od 21. februára 2017 do zaplatenia a zamietol žalobu v prevyšujúcej časti. Nemožno mať preto pochybnosti o tom, že žalobcovi podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa voči žalovanému vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Odvolací súd konštatuje, že ani právna úprava účinná v čase uzatvorenia zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a. s., nevyžadovala pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie vznik ujmy spotrebiteľa; postačovala totiž len hrozba vzniku ujmy. Je zrejmé, že žalobcovi takáto ujma hrozila, keďže na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a. s., sa žalovaný mohol domáhať vymoženia plnení zo zmluvy, na ktoré nemal nárok a takéto plnenia aj reálne od spotrebiteľa vymôcť.
18. Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého došlo k preukázaniu porušenia osobitnej právnej normy upravujúcej ochranu spotrebiteľa voči jeho osobe, toto je pre posúdenie uplatneného nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia právne relevantné. Navyše žalobcu nemožno považovať za zodpovedného za to, že žalovaný sa v predchádzajúcom konaní žalobou domáhal premlčaného práva. Faktom však zostáva, že žalovaný porušil spotrebiteľské práva žalobcu už momentom uzatvorenia zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a. s., na základe ktorej poskytol žalovanému úver, ktorý sa z dôvodu, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, považuje za bezúročný a bez poplatkov.
19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na zastavenie konania v časti o zaplatenie 868,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 768,48 eur od 16. októbra 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 50,- eur od 19. januára 2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 50,- eur od 21. februára 2017 do zaplatenia a zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti, o ktorých súd rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 12Csp/165/2016, je nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa daný.
20. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd považuje sumu 1.000,- eur požadovanú žalobcom za neprimeranú. Hoci cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia, recidívy porušovania spotrebiteľských práv, suma finančného zadosťučinenia vo výške 1000,- eur je neopodstatnená aj s ohľadom na skutočnosť, že predchádzajúce konanie bolo v časti zastavené a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá, teda žalobcovi nebola uložená povinnosť platiť žalovanému určitú peňažnú sumu. Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur, ktoré je podľa názoru odvolacieho súdu adekvátnym vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal.
21. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu zamietol, preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur.
22. Postupom podľa § 388 CSP odvolací súd rozsudok zmenil.
23. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana mal v konaní čiastočný úspech, rovnako ako žalobca, teda žiadna zo sporových strán nemá na náhradu trov konania nárok.
24. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).