Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-34-2019.pdf
PDF · 102.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/34/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci žalobkyne: K. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, J., zastúpená advokátom: Mgr. Miroslav Tokarčík, so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava , IČO: 42 296 226, proti žalovanej: C. B., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX, Y. D., zastúpená: JUDr. Juraj Klimčo a spol. s.r.o., so sídlom Smetanova 1655/7, Trenčín, IČO: 51 123 592, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že darovacia zmluva uzavretá medzi I. J., O.. J., nar. XX.XX.XXXX a žalovanou C. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese L. C. L. E., v obci Y. D., katastrálne územie Y. D., vedených Okresným úradom L. C. L. E., katastrálny odbor, na LV č. XXX ako G. s parcelným číslom XXX/XX o výmere XXX m2, parcela registra „C“, druh pozemku: X. G. S. L., G. s parcelným číslom XXX/XX, o výmere XXX m2, parcela registra „C“, druh pozemku: X.Á. S. O. K. so súpisným číslom XXX, postavený na G. s parcelným číslom XXX/XX, o výmere XXX m2, parcela registra „C“, druh pozemku: X. G. S. L. je voči žalobkyni n e ú č i n n á.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.09.2019 domáhala proti žalovanej určenia neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi I. J. a žalovanou dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese L. C. L. E., v obci Y. D., katastrálne územie Y. D., vedených Okresným úradom L. C. L. E., katastrálny odbor, na LV č. XXX ako pozemok s parcelným číslom XXX/XX o výmere XXX m2, parcela registra „C“, druh G.: X. G. S. L., pozemok s parcelným číslom XXX/XX, o výmere XXX m2, parcela registra „C“, druh pozemku: X. S. O. K. so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku s parcelným číslom XXX/XX, o výmere XXX m2, parcela registra „C“, druh pozemku: X. G. S. L..
2. Žalobkyňa svoju žalobu skutkovo odôvodnila tým, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16. marca 2016, právoplatným a vykonateľným 6.4.2016 bolo jej podielové spoluvlastníctvo spolu s I. J. zrušené a vyporiadané tak, že predmetné nehnuteľnosti súd prikázal do výlučného vlastníctva I. J., ktorý bol povinný zaplatiť žalobkyni sumu 29.600 eur, a to jednorazovo sumu 10.000 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a následne formou splátok po 250 eur mesačne. I. J. zaplatil žalobkyni jednorázovo sumu 10.000 eur dňa 11.10.2016, avšak splátky určené súdom nezaplatil, preto podala návrh na vykonanie exekúcie a exekučné konanie bolo vedené u súdneho exekútora, ktorý vykonával zrážky z dôchodku I. J. a nakoľko I. J. zomrel, posledná splátka bola žalobkyni pripísaná na účet 24.9.2018. Celkovo jej teda bola zaplatená suma 15.488,31 eur zo sumy 29.600 eur a teda suma, ktorá nebola žalobkyni zaplatená predstavuje čiastku 14.111,69 eur. Žalobkyňa si prihlásila svoju
pohľadávku aj do dedičského konania po zomrelom I. J., avšak predbežná hodnota dedičstva je len vo výške cca 970 eur, čo v žiadnom prípade nepostačuje na pokrytie jej pohľadávky. Neskôr zistila, že nehnuteľnosti, ktoré pripadli do výlučného vlastníctva I. J. vlastní žalovaná a tieto nadobudla od I. J. darovacou zmluvou uzatvorenou dňa XX.X.XXXX, vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej bol povolený dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná bola družkou zomrelého I. J. a žila s ním v spoločnej domácnosti až do jeho smrti. Podľa názoru žalobkyne I. J. právny úkon urobil v úmysle ukrátiť ju a vyhnúť sa povinnosti zaplatiť jej dlžnú sumu. Žalobkyňa svoj žalobný návrh právne odôvodnila ust. § 42a ods. 1 a 2 a § 116 Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že žalobkyňou uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu vzhľadom ku skutočnosti, že konala dobromyseľne, v čase, keď prijímala dar od darcu v zmysle darovacej zmluvy nemala vedomosť o skutočnostiach opísaných v žalobnom návrhu, ktoré sú iba domnienkami a úvahami žalobkyne. V dobrej viere prijala dar, nakoľko sa o darcu I. J. starala, doopatrila ho do jeho smrti, v jeho zlom zdravotnom stave. Okrem toho, že sa o darcu starala, vynaložila i nemalé finančné prostriedky na udržanie nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom daru a zadĺžila sa úverom, ktorý splácala, aby jednak dochovala darcu a zároveň, aby nehnuteľnosť nestratila svoj účel a zvýšila jej hodnotu. Aj napriek uvedeným skutočnostiam žalovaná vynaložila úsilie a oslovila mediátora - I.. C. G., aby sa pokúsila o zmier medzi stranami a navrhla súdu umožniť mimosúdne rokovanie a až v prípade neúspešnosti vytýčiť pojednávanie.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že sporové strany súdu neoznámili výsledok mimosúdneho rokovania, bolo v danej veci nariadené pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovanej podľa ust. § 180 CSP, nakoľko riadne a včas predvolaný právny zástupca žalovanej sa na pojednávanie nedostavil, nedoručil súdu ani ospravedlnenie neprítomnosti svojej i žalovanej a ani nepožiadal o odročenie pojednávania.
5. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
6. Podľa § 179 ods. 1 CSP, pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
7. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
8. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobkyňou a zistil nasledovný skutkový stav.
9. Rozsudkom Okresného súdu L. C. L. E. vydaným XX. S. XXXX bolo podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a I. J. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX špecifikovaných vo výroku tohto rozhodnutia zrušené, nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva I. J., ktorý bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni hodnotu prevzatého podielu 30.000 eur a to v splátkach po 300 eur mesačne.
10. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom vydaným 16. marca 2016, právoplatným 6.4.2016, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne s I. J. a vyporiadal ho tak, že predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva I. J., ktorý bol povinný vyplatiť žalobkyni sumu 29.600 eur a to jednorazovo sumu 10.000 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a následne počnúc 7. mesiacom po právoplatnosti rozsudku formou splátok po 250 eur mesačne.
XX. K. X. X. XX.X.XXXX I. J. ako darujúci previedol na žalovanú ako na obdarovanú svoje výlučné vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam. Zároveň spolu s darovacou zmluvou zmluvné strany uzavreli zmluvu o zriadení vecného bremena a to, právo doživotného bývania a užívania v prospech I. J. v neobmedzenom rozsahu. Obsahom vecného bremena bolo doopatrovanie a doživotné užívanie a bývanie v nehnuteľnostiach v prospech darujúceho.
12. Z výpisu z LV č. XXX vyplýva, že výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností je žalovaná.
13. Žalobkyňa podaním zo dňa 15.02.2019 prihlásila do dedičského konania vedeného pod sp.zn. XD/ XXX/XXXX svoju nesplatenú pohľadávku ako veriteľ zomrelého I. J..
14. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
15. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
16. Podľa § 42a ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
17. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
18. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
19. Podľa§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
20. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
21. Zmyslom žaloby podľa cit. ust. § 42a Občianskeho zákonníka je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že voči žalobcovi je právne neúčinný dlžníkom urobený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené potom predstavuje základ k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia alebo vykonania výkonu rozhodnutia, prípadne exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným právne neúčinným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a to nie voči dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v konaní o výkon rozhodnutia resp. v exekučnom konaním a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej
náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu. Pasívna legitimácia pri takejto žalobe je upravená v cit. ust. § 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 71/98), čo v danom prípade bolo splnené.
22. Aktívne legitimovaným v zmysle citovaných ustanovení zákona na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní a nemusí ňou byť výlučne už existujúci právoplatný a vykonateľný exekučný titul (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 102/99).
23. Aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorému dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Je potrebné rozlišovať medzi subjektívnou stránkou odporovateľnosti právneho úkonu vyplývajúcou z § 42 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorou je úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa (t.j. svojím právnym úkonom úmyselne nastoliť taký stav, ktorý veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku) a ktorá musí byť daná v čase uskutočnenia právneho úkonu, a požiadavkou vymedzujúcou aktívnu legitimáciu na podanie odporovacej žaloby, ktorou je ukrátenie veriteľa uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku. Pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu v konaní o jeho odporovacej žalobe, t.j. pre posúdenie, či žalobca je nositeľom práva odporovateľnosti, je rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu. Ak by v čase rozhodovania súdu pohľadávka veriteľa ešte nebola alebo už nebola vymáhateľná, nebola by daná aktívna legitimácia na podanie odporovacej žaloby. Rovnako by táto aktívna legitimácia na podanie nebola daná ani v prípade, ak by právny úkon dlžníka urobený v úmysle veriteľa neukracoval v čase rozhodnutia súdu uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pretože by tu bol dostatok iného majetku umožňujúceho uspokojenie veriteľa (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 32/03 z 31.3.2005).
24. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
25. Blízke osoby sú pojmom súkromného práva, ktorý zasahuje do viacerých právnych odvetví a spoluurčuje aplikáciu právnych noriem odvolávajúcich sa na blízke osoby. Blízke osoby sa rozdeľujú do dvoch skupín: 1. príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel a 2. iné osoby. Iné osoby nie sú blízkymi osobami automaticky. Predovšetkým musí medzi nimi jestvovať rodinný alebo obdobný pomer a ďalšou podmienkou je (kumulatívna podmienka), že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Rodinným pomerom je akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do prvej skupiny. Obdobný pomer treba skúmať so zreteľom na skutočnosť, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami Druhou podmienkou je to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
26. Na základe vykonaného dokazovania bolo v konaní preukázané a medzi stranami i nesporné, že nebohý dlžník I. J. K. X. X. K. XX.X.XXXX previedol svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú ako na blízku osobu. Nie je sporná existencia vlastníckeho práva žalovanej, čo preukazuje LV č. XXX a nie je sporné ani tvrdenie, že žalovaná sa považuje za blízku osobu bývalého dlžníka, keďže túto skutočnosť žalovaná nespochybnila ani nenamietala, keďže vo svojom vyjadrení k podanej žalobe sama potvrdila, že s bývalým dlžníkom I. J. žila v spoločnej domácnosti, starala sa o neho počas jeho zlého zdravotného stavu, opatrovala ho a zhodnotila i samotnú nehnuteľnosť vynaložením finančných prostriedkov. Skutočnosť, že žalovaná žila s I. J. v spoločnej domácnosti preukazuje i zmluva o zriadení vecného bremena v prospech oprávneného I. J., podľa ktorej mal tento právo doživotného bývania a užívania prevedených nehnuteľností. Súd teda nemal žiadnu pochybnosť tak o aktívnej legitimácii žalobkyne, ako aj pasívnej vecnej legitimácii žalovanej ako blízkej osoby dlžníka. Rovnako súd nemal pochybnosť o odporovateľnom právnom úkone, ku ktorému došlo v posledných troch rokoch a ktorým bola žalobkyňa ako veriteľ ukrátená a tiež mal preukázanú vymáhateľnú pohľadávku.
27. V konaní zostala spornou otázka, či žalovaná mala v čase uzatvorenia darovacej zmluvy s I. J. vedomosť o jeho úmysle ukrátiť veriteľa a zostalo na žalovanej preukázať, že napriek vynaloženiu náležitej starostlivosti nemohla spoznať úmysel darcu ukrátiť veriteľa. V ďalšom bolo teda povinnosťou
súdu skúmať, či žalovaná mala vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, pričom je potrebné poukázať na ust.§ 42a ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa takýto úmysel dlžníka priamo predpokladá. Súd tu dáva do pozornosti, že v prejednávanej veci je potrebné vychádzať z tejto zákonnej domnienky. Túto právnu domnienku je možné vyvrátiť tým, že druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
28. Pri posudzovaní odporovateľnosti právnych úkonov podľa cit. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka veta prvá je podmienkou, aby úmysel ukrátiť veriteľa musel byť druhej strane známy, pričom žalobca musí preukázať (na ňom je dôkazné bremeno) úmysel dlžníka a tiež, že druhá strana (žalovaná) o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa vedela, prípadne o ňom nevedela len v dôsledku svojej nedbanlivosti. Vedomosť druhej strany pritom musela existovať v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu. Podľa druhej časti citovaného ustanovenia ak ide o právny úkon, ktorý bol urobený v rozhodnej dobe medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami alebo v prospech týchto osôb, úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o úmysle sa predpokladajú, pričom druhá strana má možnosť preukázať (na nej je dôkazné bremeno), že úmysel ukrátiť veriteľa nielen nepoznala, ale že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. I táto nevedomosť o úmysle dlžníka musela existovať v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu. Pri posudzovaní podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa cit. § 42a ods. 3 písm. a) v danom prípade zákon opätovne úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby predpokladá. Preto žalovaná strana musí preukázať (na nej je dôkazné bremeno), že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Pokiaľ by to druhá strana v konaní pred súdom nepreukázala, odporovacia žaloba by bola úspešná.
29. Žalovaná v priebehu konania nenavrhla, ani nepredložila žiaden relevantný dôkaz preukazujúci je dobromyseľnosť, na ktorú poukázala vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, pričom sa ani nedostavila na pojednávanie, napriek skutočnosti, že jej právny zástupca bol riadne a včas predvolaný a teda o termíne pojednávania mal vedomosť.
30. Z hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia zo strany žalovanej náležitej starostlivosti za účelom rozpoznania úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa odporovateľným právnym úkonom, súd uvádza, že žalovaná ako osoba blízka dlžníkovi I. J. v konaní nepreukázala vynaloženie náležitej starostlivosti na rozpoznanie úmyslu I. J. ukrátiť veriteľa. Nemohla sa účinne zbaviť zákonom stanovenej domnienky vedomosti o úmysle dlžníka (jej bývalého druha) ukrátiť žalobkyňu ako veriteľa len tvrdením, že o jeho záväzku nemala vedomosť, pretože s bývalým dlžníkom nesporne žila v spoločnej domácnosti, starala sa o neho a doopatrovala ho až do jeho smrti. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba a pokiaľ žalovaná svoje tvrdenia nedokáže preukázať, znáša riziko neúspechu. Vzhľadom na to, že žalovaná v priebehu konania neprodukovala žiaden relevantný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, jej vyjadrenie k žalobe zostalo len v rovine ničím nepodloženého a nepreukázaného tvrdenia, ku ktorému nie je možné prihliadnuť, preto súd dospel k záveru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno.
31. Nadväzujúc na vyššie uvedené súdu neostalo iné, ako žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovieť tak, ako to vyplýva z výroku I. tohto rozsudku.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, tak ako to vyplýva z výroku II. tohto rozsudku.
36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobkyňa podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.