Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/57/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: REALITY - X24 CZ s.r.o., so sídlom Nám. 1. máje 1605, Uherský Brod, Česká republika, IČO: 29 213 754, v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Potočná 650/135 B, Trenčín, IČO: 36 857 882, proti žalovanému: Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 60, Nitra, IČO: 00 308 307, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.6.2017 domáhal od žalovaného náhrady škody doplnením žaloby náhrady škody vo výške 29 770,26 eura, čo odôvodnil tým, že žalovaný vyrubil daň z nehnuteľnosti na rok 2007, celkovo vo výške 896 859,00 Sk Miroslavovi Dokupilovi. Pohľadávka na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane bola postúpená na žalobcu.

2. Podaním doručeným súdu dňa 9.11.2017 žalovaný sa vyjadril k podanej žalobe, v ktorom poukázal na to, že žalobcovi nevznikla, škoda, nakoľko uvedenú daň je povinný platiť každý vlastník nehnuteľnosti v zmysle Výška dane bola určená na základe podaného daňového priznania na daň z nehnuteľnosti, ktoré podal práve vlastník nehnuteľnosti. Následne bol doručený Platobný výmer č.XX.XX.XXXX. zo dňa 11.04.2007 daňovníkovi O. W., ktorý sa voči nemu neodvolal, v dôsledku čoho uvedený platobný výmer nadobudol právoplatnosť a daňovník si svoju daňovú povinnosť splnil v plnej výške vo forme splátok ku dňu: 19.10.2007. Daňovník pri nadobúdaní nehnuteľností mal vedomosť o skutkovom ako aj právnom stave a aj tak mal záujem vtom čase nadobudnúť nehnuteľnosti. V podaní doručenom súdu dňa 11.8.2020 žalovaný ďalej uviedol, že žaloba je účelová a ničím nepodložená. Žalobca sa vo svojom návrhu domáha náhrady škody, ktorú nevie vyšpecifikovať, respektíve táto škoda nie je ustálená znaleckým posudkom a ani inou právnou skutočnosťou, čím nepriamo potvrdzuje neopodstatnenosť podania tejto žaloby. Žalobný návrh žalobcu je neurčitý, nejasný a z podaného návrhu nie je zrejmé akého nesprávneho úradného postupu sa mal žalovaný dopustiť a v dôsledku akého úkonu mu mala vzniknúť škoda - samotné subjektívne tvrdenie žalobcu, že mu vznikla škoda z pohľadu priznania nároku na náhradu škody v tomto konaní neobstojí. Zároveň žalovaný dal do pozornosti, že žalobca sa mal domáhať iného nároku s postupom podľa zákona č.: () a nie s postupom v zmysle zákona č.: (o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov), nakoľko

s poukazom na ustanovenie §- u 13 ako aj v spojení s § - om 5 a 6 taxatívne vymedzené podmienky priznania nároku na náhradu škody žalobcovi priznané neboli. Aj na základe týchto skutočností uvedený tvrdený nárok žalobcu vzhľadom na ustanovenie §-13 (o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov) nie je možné v konaní uplatniť, nakoľko nesprávny úradný postup musí byť preukázaný, čo v tomto prípade nie je.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa strany sporu nedostavili, doručenie predvolania mali riadne vykázané. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Súd podľa prejednal spor v neprítomnosti strán sporu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa listinnými dôkazmi nachádzajúcich sa v spise, a to žalobou, platobným výmerom č. XX.X.XXXX, zo dňa 11.4.2007, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.1.2014, žiadosťou o predbežné prerokovanie náhrady škody zo dňa 28.3.2017 a zistil tento skutkový a právny stav: Žalovaný vydal dňa 11.4.2007 platobný výmer č. XXXXXX/XXXX, ktorým ako správca dane vyrubil daňovníkovi :O. W. daň z nehnuteľnosti na r. 2007 v celkovej sume 858 179,00 Sk. Daň z nehnuteľnosti mala byť zaplatená v troch splátkach v roku 2007. Žalobca sa voči platobnému výmeru neodvolal, v dôsledku čoho platobný výmer nadobudol právoplatnosť a daňovník si svoju daňovú povinnosť splnil v plnej výške vo forme splátok ku dňu: 19.10.2007. Pohľadávka bola postúpená na žalobcu. Tento ju postúpil v priebehu konania na ďalší subjekt, takáto zmluva vak bola zrušená a vo veci opätovne vystupoval pôvodný žalobca. Žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci v inom nezákonnom zásahu do práv postupcu. Namietal nesprávne vyrubenú daň. Písomne zaslal žalovanému návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody listom zo dňa 28.3.2017. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť, keď žiadnym zákonným spôsobom nebolo zrušené rozhodnutie žalovaného o daňovej povinnosti. Namietal tiež, že žalobca sa mal domáhať iného nároku voči inému subjektu.

5. Podľa ,, , územná samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Územná samospráva zodpovedá za škodu podľa odseku 1, ktorá bola spôsobená a) nezákonným rozhodnutím alebo b) nesprávnym úradným postupom.

6. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa , na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy sa primerane použijú ustanovenia a 6. Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa , , územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

8. Osobitosťou náhrady škody je to, že pred uplatnením nároku na náhradu škody na súde treba spravidla nárok vopred prerokovať s príslušným orgánom podanou písomnou žiadosťou, čo v danej veci žalobcom splnené bolo, pretože žalobca podal dňa 28.3.2017 žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie

návrhu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Jeho nárok od prijatia žiadosti nebol uspokojený a preto podal žalobu na súd.

9. Žalobca sa domáhal náhrady škody z nesprávneho úradného postupu voči žalovanému, súd tak neskúmal či sa mal domáhať iného nároku voči inému subjektu. To nebolo predmetom podanej žaloby. Súd by žalobu zamietol z nasledovných dôvodov : Pre vznik škody, resp. zodpovednosti za škodu sa vyžadujú nasledovné predpoklady, ktoré musia byť splnené súčasne: a) nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup. V prípade, že sa jedná o nezákonné rozhodnutie sa požaduje, aby bolo rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, neskôr zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sa nejedná o nezákonné rozhodnutie , pretože s poukazom na ustanovenie predpokladom vzniku práva na náhradu škody je jej spôsobenie nezákonným rozhodnutím, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V takom prípade súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. V predmetnej veci však rozhodnutie správcu dane bolo Finančným riaditeľstvom SR potvrdené, teda nebolo ani zrušené, ani zmenené pre nezákonnosť nebolo a preto žalobca v konaní nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia tak ako to vyžaduje ustanovenie a keďže nezákonné rozhodnutie neexistuje, nemôže ani dôjsť ku vzniku škody podľa Nesprávny úradný postup žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľnosti tiež v konaní žalobca nepreukázal, naopak z rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR vyplýva, že správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľností postupoval správne. Okrem toho žalobca sa ani nedomáhal preskúmania tohto rozhodnutia v zmysle správneho poriadku. b) Škoda. Škodou podľa , v znení neskorších predpisov, je skutočná škoda a ušlý zisk. Žalobca nepreukázal vznik škody, zákone určenú a uhradenú daň nemožno považovať bez ďalšieho za škodu. c/, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutí, či nesprávnym úradným postupom a škodou. Tu súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom aká škoda mu mala vzniknúť, nepreukázal, ani vznik škody, ani priamu príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, vzťah medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody musí byť bezprostredný, priamy, neprerušený a nie sprostredkovaný. Medzi namietaným postupom správcu dane a požadovanou škodou neexistuje žiadna priama príčinná súvislosť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa nejedná o nezákonné rozhodnutie, ani nesprávny úradný postup, neboli preukázané ani ďalšie predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorými sú samotná škoda a nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.

10. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na tak, že žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, hoci vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Žalovanému však žiadne trovy konania nevznikli. V konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.