Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/124/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudca - spravodajca) a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX. X. XXXX, bytom D. E. B., E. F. XXXX/XX, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s. r. o., so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 17, proti žalovanej: G. H., nar. XX. X. XXXX, bytom I., H. XXXX/X, o neúčinnosť právneho úkonu, na základe odvolania žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -146 zo dňa 29. 5. 2023 takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu ostáva vo výroku I. o zastavení konania nedotknuté.

Uznesenie okresného súdu vo výroku II. o náhrade trov konania mení tak, že žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie (výrok I.) a zároveň žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia odkázal na ustanovenia a a konštatoval splnenie podmienok pre zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby. Pokiaľ ide o trovy konania, okresný súd upriamil pozornosť na ustanovenie a konštatoval, že žalobca späťvzatím odporovacej žaloby iba logicky reagoval na uspokojenie svojej pohľadávky dlžníkom, ktorý vykonal úkon v prospech žalovanej. Žalobný návrh bol teda podaný dôvodne a po začatí konania došlo ku skutočnosti (úhrada ukrátenej pohľadávky), ktorá zakladá následnú nedôvodnosť odporovacej žaloby. Okresný súd tu odkázal na špecifiká odporovacej žaloby, v prípade ktorej je pasívne legitimovaný ten, v koho prospech dlžník právny úkon vykonal, resp. ten, kto získal z dlžníkovho úkonu prospech a nie dlžník žalobcu. Preto k uspokojeniu pohľadávky, pre ktorý konečný dôvod bolo vedené toto súdne konanie, došlo priamo správaním nie žalovanej, ale dlžníka žalobcu, ktorý je však zároveň blízkou osobou žalovanej. S prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti tak patrí podľa názoru okresného súdu právo na náhradu trov konania žalobcovi.

3. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala zmeny napadnutého rozhodnutia vo výroku o trovách tak, že žiadnej zo strán nebude náhrada trov priznaná. 4. Namietala záver okresného súdu, že žaloba bola podaná dôvodne, hoci žalovaná dôvodnosť žaloby v priebehu celého konania odmietala. Žalovaná napriek tomu, že dlžník žalobcu bol jej syn, nevedela v čase vykonania úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa 3. 10. 2018 o jeho dlhoch voči veriteľovi a jej procesná obrana spočívala v snahe hodnoverným spôsobom preukázať, že pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Išlo v skutočnosti o spätný prevod vlastníctva bytu, ktorý žalovaná v minulosti previedla na svojho syna v rámci rozdelenia majetku medzi potomkov počas jej života. Žalovaná sa ako dôchodkyňa vzhľadom na jej vek nezaujíma o podnikateľské aktivity syna,

nežije s ním v spoločnej domácnosti a nemala žiadne vedomosti o tom, či sú voči jej synovi uplatňované akékoľvek nároky tretích osôb. Prijala späť len to, čo na syna v minulosti previedla, a to z dôvodu, že mala záujem predmetný byt zameniť za iný. 5. V posudzovanej veci absentuje podľa odvolateľky aj skutkové zistenie ohľadom naplnenia ďalšej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, a to, že bol veriteľ dlžníka právnym úkon ukrátený. Zmenšenie majetku dlžníka totiž nemalo súčasne za následok znemožnenie dosiahnutia uspokojenia pohľadávky veriteľa z iného majetku dlžníka, čo bolo nakoniec najlepšie preukázané tým, že pohľadávka žalobcu voči synovi žalovanej (dlžníkovi) bola uspokojená výlučne z iného majetku dlžníka. Za takejto skutkovej situácie nemohol súd pri posudzovaní procesného zavinenia strán sporu dospieť k záveru o dôvodnosti žaloby a procesné zavinenie žalovanej na zastavení konania zodpovedajúcim spôsobom neustálil; následne ani riadne nezdôvodnil vyriešenie otázky procesného úspechu v spore. 6. Žalovaná tiež namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Zdôraznila, že nie je v súlade s princípom všeobecnej spravodlivosti, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania v spore, na ktorého začatí ani zastavení nenesie žiadne zavinenie a samotná dôvodnosť žaloby je minimálne sporná, ak nie vylúčená. Odkázala na závery prijaté Krajským súdom v Bratislave v uznesení sp. zn. a nadväzujúce rozhodnutie Ústavného súdu SR . Pokiaľ by sa odvolací súd nestotožnil s prezentovanou argumentáciou, navrhla aplikáciu ustanovenia . Výnimočnosť posudzovanej veci spočíva v okolnostiach danej veci, čomu zodpovedá špecifický charakter sporu (spor bol vyvolaný podaním odporovacej žaloby), pri ktorom žalovaná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť zaplatenie pohľadávky žalobcu zo strany jeho dlžníka.

7. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách potvrdiť. 8. Poukázal na okolnosti vzniku jeho pohľadávky v súvislosti s ktorou podal v danej veci odporovaciu žalobu. Upriamil pozornosť na konanie dlžníka B. H., ktorý sa vyhýbal splneniu svojho splatného záväzku a v čase po doručení výzvy na vrátenie dlhu uzavrel so žalovanou kúpnu zmluvu, ktorou previedol nehnuteľnosť za kúpnu cenu vo výške 1 euro. Navyše na predmetnom byte viazla exekučná ťarcha (EX 1219/09), z ktorého dôvodu musel dlžník dlh vyplatiť, aby pred prevodom nehnuteľnosti matke bol byt bez tiarch. Dlžník teda konal cielene v snahe odstrániť prekážku brániacu vkladu vlastníctva. Označeným prevodom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu, a preto je tento úkon voči žalobcovi neúčinný. Žalovaná sa v konaní bránila tvrdením, že jej syn dlh spláca. V priebehu konania však žalobca preukázal, že podľa potvrdenia súdneho exekútora bol zostatok pohľadávky ku dňu 11. 8. 2022 26.133,92 eur. Následne bolo žalobcovi doručené zo strany súdneho exekútora dňa 24. 5. 2023 oznámenie, z ktorého vyplýva, že dlžník svoj dlh splatil. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žaloba bola podaná dôvodne, právny úkon, ktorým dlžník previedol na žalovanú nehnuteľnosť, bol voči žalobcovi neúčinný, odporovateľný, a preto sa svojho nároku podanou žalobou domáhal dôvodne. Možno konštatovať, že v prípade nepodania danej žaloby by dlžník svoj dlh nezaplatil.

9. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario toto rozhodnutie v napadnutom výroku II. v zmysle zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. V nenapadnutom výroku I. ostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.

10. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa (rovnako ako pojem zavinenie za zastavenie konania podľa účinného do 30. júna 2016) je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie, ktoré vznikli po začatí konania a majú procesný základ. Zároveň platí, že zavinenie je možné interpretovať v zmysle príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie sa strany sporu a následkom ukončenie konania zastavujúcim uznesením. 11. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za daný výsledok sporu na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel vziať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Rozhodujúcou z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pri späťvzatí žaloby je preto len skutočnosť, že žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal a že len z toho dôvodu

vzal žalobca žalobu späť (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 933). 12. Ak by žalobca žalobu vzal späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda ak nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, v takom prípade by znášal (nahradil) trovy žalovaného žalobca. 13. Odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. , v zmysle ktorého ustanovenie je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším , ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka . Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne.

14. V danej veci z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nevychádzal z uvedených zásad.

15. Žalobca podal žalobu proti žalovanej, ktorá však od počiatku nesúhlasila s uplatneným nárokom a aktívne sa proti nemu bránila. Nárok žalobcu popierala, tvrdila skutočnosti znamenajúce neexistenciu podmienok pre vyhlásenie neúčinnosti sporného právneho úkonu. Následne došlo zo strany dlžníka žalobcu k plnej úhrade dlhu, v súvislosti s ktorým boli žalobcom prezentované argumenty o ukrátení jeho pohľadávky.

16. K späťvzatiu žaloby teda nedošlo z dôvodu správania žalovanej, ktorú preto nemožno ani brať na zodpovednosť za zastavenie konania. 17. Je to žalobca, ktorý si zvolil, že v spore uplatní svoj nárok; tento nárok definoval jeho obsahom i okruhom sporových strán. Ak sa rozhodol žalovať žalovanú a následne vzal späť žalobu z dôvodu úhrady dlhu dlžníkom (treťou osobou), potom tu zjavne absentuje príčinná súvislosť medzi správaním žalovanej a následkom v podobe zastavenia konania. Absencia vzťahu príčinnosti je dôvodom pre vylúčenie procesnej zodpovednosti žalovanej za výsledok konania. 18. Aj keď žalobca poukazoval na prepojenie žalovanej a dlžníka žalobcu, išlo o hmotnoprávne argumenty, ktorých preskúmanie by vyžadovalo prejednanie veci samej. Preto nebol správny záver vyslovený v napadnutom rozhodnutí, že „žalobný návrh bol podaný dôvodne“, keďže tu neexistovali podmienky pre jeho konštatovanie. Inak povedané, nesprávny je postup okresného súdu, ktorý stotožnil správanie inej osoby – dlžníka žalobcu s procesnou zodpovednosťou žalovanej, čo odporuje všeobecným postulátom právnej teórie a súdnej praxe (viď vyššie).

19. Krajský súd mal za to, že subjektom zodpovedným za zastavenie konania je žalobca, ktorý sám zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Žalovaná, ktorej by tak patril nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, však tieto v zmysle odvolania výslovne nepožadovala, preto jej krajský súd ich náhradu nepriznal.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa , a , pričom vychádzal z plného úspechu žalovanej v odvolacom konaní. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .