Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8S-50-2018.pdf
PDF · 101.97 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/50/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: P. W., X. XX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Slovenská 40, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO 1N 14615/2018 zo dňa 21.05.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KaPO 1N 14615/2018 zo dňa 21.05.2018, ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sdo/4/2017 zo dňa 22.01.2018.
2. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia odcitoval ustanovenie § 3 ods.1, § 6 ods.1, písm. b/ a § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 zákona o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“), ktoré upravujú podmienky pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Žalovaný konštatoval, že z predložených dokladov a vyjadrení žiadateľky vyplýva, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sdo/4/2017 zo dňa 22.01.2018 bolo zastavené konanie o dovolaní žiadateľky proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/190/2015 zo dňa 26.10.2016 v právnej veci žiadateľky vedenej proti odporcovi Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia č. 6814/2014- POOn, r. z. 351474/2014 zo dňa 19.06.2014 a to o odvolaní žiadateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7Sp/41/2014-39 zo dňa 27.05.2015. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd rozsudkom sp. zn. 2Sžo/ 190/2015 zo dňa 26.10.2016 potvrdil uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sp/41/2014 zo dňa 27.05.2015, ktorým krajský súd konanie podľa § 25Od ods. 3 OSP zastavil. Žiadateľka sa dovolaním domáhala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací - iný senát zrušil uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžso/190/2015 zo dňa 26.10.2016, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sp/71/2015-40 zo dňa 30.05.2016. Žiadala napadnuté rozhodnutie odporcu č. IN 3494/12- 2355/15- KaPO, r. z. 34511/2015 zo dňa 28.05.2015 zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Žiadateľka vo svojej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedla porušenie jej základných práv a slobôd „neumožnením zákonnou cestou konať pred súdom“. Vo svojom vyjadrení zo dňa 04.05.2018 uviedla: „ide o ústavnú sťažnosť kedy namietaným postupom viacerých súdov došlo k porušeniu jej základného práva alebo
slobody pre existenciu a nedostatky súvisiace s označeným postupom viacerých súdov a jej základným právom a slobodou“. Žiadateľka v tomto vyjadrení namieta porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré podľa jej vyjadrenia bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Sdo/4/2017 zo dňa 22.01.2018 porušené. Dôvodom podľa žalobkyne bolo, že na tomto základe jej „nebolo umožnené právo na prístup k súdu“ a bolo porušené jej právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z predloženej fotokópie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sdo/4/2017 zo dňa 22.01.2018 vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žiadateľky prejednal a podľa ustanovení SSP konanie o dovolaní zastavil. Z odôvodnenia označeného uznesenia vyplýva, že najvyšší súd dôvodí tým, že v správnom súdnictve Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je dovolacím súdom a teda nemá právomoc konať ako súd dovolací. Konštatoval, že dovolanie je podľa štvrtej časti tretej hlavy CSP upravené ako mimoriadny opravný prostriedok. Jeho prípustnosť proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je koncipovaná tak, že dovolanie je možné podať len v prípadoch, keď to zákon pripúšťa. V právnej veci žiadateľky išlo o oblasť správneho súdnictva, ktorá je upravená v SSP. V žiadnom z ustanovení SSP sa tento nezmieňuje o dovolaní ako o mimoriadnom opravnom prostriedku a zároveň neupravuje ani možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu správneho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal v označenom a napadnutom uznesení i na dôvody neprípustnosti dovolania, ktoré predstavujú prekážku konania v danej veci pred najvyšším súdom. Žiadateľka si podľa poznámky na kópii uznesenia, Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sdo/4/2017 zo dňa 22.01.2018 toto uznesenie prevzala dňa 29.03.2018. Žalovaný konštatoval, že lehota na podanie ústavnej sťažnosti proti predmetnému uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky začala plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti predmetného uznesenia, dňa 29.03.2018 a koniec lehoty pripadol na deň 29.05.2018. V zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. sa konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci začalo podaním písomnej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, žiadateľkou doručenej 09.05.2018. Žalovaný však argumentoval, že Ústavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre už vyslovil právny záver, podľa ktorého „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné" (II. ÚS 87/09, IV. ÚS 208/08) a uvedený právny záver ústavného súdu vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 208/08-73. Aj v tomto Ústavný súd SR konštatoval, že zastavenie dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti dovolania nemožno považovať za odmietnutie spravodlivosti a teda ani za porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Žalovaný na základe údajov uvedených v žiadosti žiadateľky o poskytnutie právnej pomoci a priložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žiadateľka nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Žalovaný mal za to, že sa na neho žiadateľka obrátila so žiadosťou o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci vo veci a v konaní o ústavnej sťažnosti pred Ústavným súdom SR, pre žalobkyňou namietané porušenie jej základných práv a slobôd, v ktorej by vzhľadom na zhora uvedené nebola úspešná. Žalovaný uzavrel, že vo veci označenej sťažovateľkou nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, ako tvrdila žiadateľka. Podmienky poskytnutia právnej pomoci o ktorú žiadateľka žiadala upravuje § 6 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zákona č. 327/2005 Z. z.. Ak žiadateľka však nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc a to podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona a uzavrel, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci a to z dôvodu potreby súčasného splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc. Preto sa žalovaný nezaoberal splnením ďalších podmienok žalobkyňou.
3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného. Žalobca zrekapituloval dôvody nepriznania právnej pomoci v predmetnej veci uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, zrekapituloval konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 5C/15/2008, vedenej pod sp. zn. 2N 8646/2013 - 20061/2018 KaPO a konštatoval nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý svoje rozhodnutie založil na zrejmej bezúspešnosti vedenia sporu a žalobcovi tak nepriznal právnu pomoc. Má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý Centrum vzalo za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a v nich nemá oporu a pretože došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu uviedol, že má za to, že napadnuté rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobkyni je zákonné a žalovaný v plnom rozsahu zotrváva na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa neuviedla, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, ale obmedzila sa len na rekapituláciu dôvodov nepriznania právnej pomoci v predmetnej veci uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, rekapituláciu konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 5C/15/2008, vedeného žalovaným pod sp. zn. 2N 8646/2013 - 20061/2018 KaPO a na konštatovanie o nezákonnosti rozhodnutia a vylúčenia záveru žalovaného o zrejmej bezúspešnosti sporu. Žalovaný má za to, že žalobkyňa neuviedla žalobné body, ktoré sú nevyhnutnou obsahovou súčasťou správnej žaloby, nakoľko SSP predpokladá konkrétnosť skutkových a právnych dôvodov. Žalovanému nie je zrejmé, akou úvahou došla žalobkyňa k záveru, že rozhodnutie je postihnuté vadou nezákonnosti. Obsah podanej žaloby tak nasvedčuje tomu, že ide zo strany žalobkyne len o obyčajnú nespokojnosť s rozhodnutím žalovaného. Vo vzťahu k posúdeniu zrejmej bezúspešnosti sporu v predmetnom prípade žalovaný zotrval na záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa vo svojom liste o právnu pomoc, ktorý bol žalovanému doručený dňa 13.04.2018, ako aj vo svojej odpovedi na výzvu a žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktoré boli doručené dňa 09.05.2018 uviedla, že ústavnou sťažnosťou mieni napadnúť uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sdo/4/2017 zo dňa 22.01.2018, ktorým bolo konanie o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžo/190/2015 zo dňa 26.10.2016 zastavené. Dôvodom zastavenia konania bol nedostatok právomoci Najvyššieho súdu SR, ktorý v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom. Prípustnosť dovolania v správnom súdnictve z procesného poriadku nevyplýva a napokon neprípustnosť dovolania bola opakovane potvrdená rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalovaný dôvodil, že Ústavný súd SR vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti. Akceptoval výklad, podľa ktorého je dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku neprípustné. Preto žalobkyňou označené rozhodnutie najvyššieho súdu nezakladá porušenie základného práva na jej súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Z uvedeného mal žalovaný už pri jednoduchom právnom posúdení za zrejmé, že v danej veci bolo rozhodnuté zákonne, ak Najvyšší súd SR podľa § 99 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konanie o dovolaní žalobkyne zastavil. Žalovaný nepriznal žalobkyni nárok na poskytovanie právnej pomoci v predmetnej veci, pretože mal za to, že uvažovaná ústavná sťažnosť žalobkyne pre porušenie jej základných práv a slobôd predmetným uznesením Najvyššieho súdu SR by bola zrejme bezúspešnou. Vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu poučeniu rozhodnutia žalovaného žalovaný uviedol, že žalobkyňa bola vždy poučená zákonným spôsobom, podľa aktuálne platných a účinných právnych predpisov. Navrhol, aby súd správnu žalobu žalobkyne vo veci rozhodnutia žalovaného o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci, číslo spisu KaPO 1N 14615/2018 zo dňa 21.05.2018, ČRZ: 67588/2018 zamietol.
5. Súd v konaní podľa § 177 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku /SSP/ a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného v konaní bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa 182 ods.1 písm. g/ v spojení s § 105 ods.2 písm. a/ a § 107 ods.2, a SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
6. Správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, č. KaPO 1N 14615/2018 zo dňa 21.05.2018, ktorým žalovaný žalobkyni nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sdo/4/2017 zo dňa 22.01.2018. Žalobkyňa žiadala nariadiť pojednávanie, poukazujúc na žalobné dôvody podľa § 191 ods.1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ SSP. Žalobkyňa žiadala nariadenie pojednávania podľa § 182 ods. 1 písm. g/ SSP.
8. Žalobkyňa sa ospravedlnila z neúčasti na nariadenom pojednávaní na deň 25.6.2020, s poukazom na finančné náklady s cestou spojenou na pojednávanie do Košíc, označila osoby sudcov Krajského súdu v Košiciach a namietal ich zaujatosť. Žalobkyňa nevzniesla námietku zaujatosti vo vzťahu osobe sudkyne
- spravodajkyne. Požiadala i o prikázanie veci inému súdu. Správny súd poučil a oznámil žalobkyni, že na jej námietky zaujatosti voči označeným sudcom krajského súdu nebude prihliadať, pretože nespĺňajú
všeobecné náležitosti, s poukazom na § § 90, a § 91 SSP. K prikázaniu veci inému správnemu súdu, ktorý žalobkyňa bližšie nešpecifikovala, správny súd uviedol, že s návrhom na prikázanie sa môže zaoberať až po jeho odôvodnení podľa § 85 ods.1,2, 3 a 4 SSP.
9. Správny súd na opätovne nariadenom pojednávaní v deň 10.9.2020, ktorého sa žalobkyňa bez ospravedlnenia nezúčastnila rozhodol o návrhu žalobkyne a rozsudok podľa § 137 ods. 3 SSP uverejnil na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.
Podľa § 6 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a/ jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom,
b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
Podľa § 90 SSP(1) Účastník konania má právo z dôvodov uvedených v § 87 uplatniť námietku zaujatosti. (2) V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. Ustanovenie § 58 ods. 1 sa nepoužije.
Podľa § 91 (1) Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa účastník konania dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca správneho súdu vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. (2) Na opakované námietky zaujatosti uplatnené z toho istého dôvodu správny súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený správny súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá.(3) Ak námietka zaujatosti spočíva v dôvodoch podľa § 87 ods. 3, správny súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá.
Podľa § 85 ods. 1 SSP ak nemôže príslušný správny súd vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť vec prikázaná inému správnemu súdu tej istej inštancie.(2) Vec možno prikázať inému ako miestne príslušnému alebo kauzálne príslušnému krajskému súdu, ak pre vylúčenie sudcov správneho kolégia nemožno zostaviť senát. To platí primerane aj na prikázanie veci okresnému súdu.(3) Vec možno prikázať inému správnemu súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. Účastníci konania majú právo sa vyjadriť k tomu, ktorému správnemu súdu by mala byť vec z dôvodu vhodnosti prikázaná, a tiež k dôvodom prikázania. (4) O prikázaní veci inému okresnému súdu rozhoduje krajský súd spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má vec prikázať. O prikázaní veci inému krajskému súdu rozhoduje najvyšší súd. Ak sú vylúčení sudcovia senátu najvyššieho súdu, rozhodne o prikázaní veci inému senátu iný senát najvyššieho súdu.
10. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím a obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného a s poukazom na § 6 ods.1 písm. b/ zák. č. 327/2008 Z.z. konštatuje, že žalobkyňa podmienky poskytnutia bezplatnej právnej pomoci nesplnil pre zrejmú bezúspešnosť uplatňovania práva. Preto žalovaný správne odôvodnil svoje rozhodnutie podľa označeného zákonného ustanovenia, podľa ktorého pre splnenie podmienok priznania nároku na bezplatné poskytnutie právnej nesmie ísť o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva. Táto podmienka je jednou z kumulatívnych podmienok, ktorých splnenie sa vyžaduje na priznanie bezplatnej právnej pomoci.
11. Správny súd konštatuje, že z obsahu správnej žaloby a administratívneho spisu vyplynulo, že žalobkyňa hodlala podať ústavnú sťažnosť proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sdo/4/2017 zo dňa 22.01.2018. Týmto uznesením bolo zastavené konanie o dovolaní žiadateľky proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/190/2015 zo dňa 26.10.2016. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd rozsudkom sp. zn. 2Sžo/190/2015 zo dňa 26.10.2016 potvrdil uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sp/41/2014 zo dňa 27.05.2015, ktorý konanie vo veci žalobkyne, podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil, pre nedostatok povinného právneho zastúpenia v označenom konaní. Žiadateľka nesplnila v tomto konaní podmienku povinného právneho zastúpenia na základe negatívneho rozhodnutia Centra právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, zo dňa 19.06.2014. Podľa správneho súdu právnym základom rozhodnutia žalovaného je názor vyjadrený Najvyšším súdom Slovenskej republiky i v uznesení sp. zn. 1 Sdo/4/2017 zo dňa 22.01.2018, ktorý dôvodil, že mimoriadny opravný prostriedok je prípustný len podľa tretej hlavy civilného sporového poriadku, ktoré sa nevzťahuje na veci pri preskúmaní rozhodnutí orgánov verejnej správy. Preto aj podľa správneho súdu dôvodne a správne žalovaný konštatoval, že dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok je v správnom súdnictve neprípustné s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS/87/08 a IV. ÚS/208/08. Správny súd sa stotožňuje so záverom, že proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sdo/4/2017 zo dňa 22.01.2018 by bola žalobkyňa zrejme neúspešnou i v konaní o ústavnej sťažnosti.
12. Správny súd po oboznámení súdneho a administratívneho spisu a oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného konštatuje, že všetky žalobné dôvody uvádzané žalobkyňou pokladá za nedôvodné. Žalovaný sa dôvodne zaoberal otázkou opodstatnenosti podania ústavnej sťažnosti žalobkyne, vychádzajúc z jej žiadosti a obsahu dotknutých zhora označených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako to vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia v bode 2 tohto rozsudku. Nedôvodná je v prvom rade námietka nesprávneho právneho posúdenia veci s odvolaním sa na bod 11 tohto rozsudku. Podľa názoru správneho súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného spĺňa aj požiadavky kladené na jeho odôvodnenie a to s poukázaním na ustanovenia § 3 ods.1, § 6 ods.1, písm. b/ a § 8 zákona č. 327/2005 Z.z., ktorý upravuje zákonné predpoklady poskytovania právnej pomoci ako i zákona č. 38/ 1993 Z.z o konaní pred Ústavným súdom SR.
13. Správny súd uzatvára, že priznanie nároku na právnu pomoc v zmysle § 6 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. je podmienené splnením všetkých troch zákonných podmienok, pretože nesplnenie hoci len jednej z týchto podmienok je dôvodom pre zamietnutie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Pretože v danej veci nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť uplatňovania práva, žalobkyňa nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc. Vzhľadom na nesplnenie jednej z troch kumulatívnych podmienok uvedenej v § 6 ods.1 písm.b/ zákona č. 327/2005 Z.z. nebolo potrebné, aby sa žalovaný zaoberal splnením ďalších zákonných podmienok podľa § 6 ods.1 písm.a/, c/ zákona č. 327/2005 Z.z.
14. Po analýze námietky žalobkyne pre porušenie článku 46 ods.1 ústavy a práva na súdnu a inú právnu ochranu ako i článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie, správny súd konštatuje, že žalovaný nepochybil, ak svoje rozhodnutie odôvodnil bezúspešným uplatňovaním práva. Zodpovedá požiadavke zákonnosti i hospodárnosti v konaní, aby žalovaný posúdil všetky predpoklady priznania práva na poskytnutie právnej pomoci a pomoc poskytovanú z verejných prostriedkov tak limitoval, len na odôvodnené uplatňovanie zákonných práv a oprávnených záujmov žiadateľov, vrátane uplatňovania práv pred ústavným súdom. Napokon právo na súdnu ochranu v konaní pred ústavným súdom si účastníci konania o ústavnej sťažnosti zabezpečia prostredníctvom ustanoveného advokáta i sami a za jeho súčinnosti i o tejto odbornej otázke, t.j. zrejmej bezúspešnosti uplatňovania práva.
15. Žalobkyňa sa v správnej žalobe domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného nielen z dôvodu uvedeného v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c/a d/ SSP, ale aj z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. e/, f/, g/ SSP. Tieto zákonné dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného však skutkovo ani právne bližšie nezdôvodnila, a preto sa nimi ani správny súd zaoberal vychádzajúc zo súdneho a administratívneho spisu a konštatuje, že nie súd dôvodné. Žalovaný pri posúdení žiadosti žalobkyne vychádzal z obsahu napadnutých uznesení sp. zn. 1 Sdo/4/2017 zo dňa 22.01.2018 a sp. zn. 2Sžo/190/2015 zo dňa 26.10.2016 Najvyššieho súdu SR, preto správny súd dospel k záveru, že
žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonných podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci z hore uvedených dôvodov a jej žalobu preto ako nedôvodnú, podľa § 190 SSP zamietol.
16. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto mu správny súd podľa § 167 ods.1 SSP voči žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
17. Súd vo veci rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.