Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7To-95-2019.pdf
PDF · 83.68 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/95/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Bc. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. septembra 2020, v trestnej veci proti P.. P. I., obžalovaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 4.6.2019 sp.zn. 3T/89/2018 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného P.. P. I..
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.zn. 3T/89/2018 zo dňa 4.6.2019 bol obžalovaný P.. P. I. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že
v čase služobného voľna dňa 12.3.2018 v čase okolo 15.35 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. E. B..Č.. S. XXX T. M. P. po štátnej ceste X/XX v úseku medzi obcou Q. a mestom S. smerom k mestu S., pričom pri prejazde ľavotočivej zákruty z doposiaľ nezistených príčin zišiel s označeným vozidlom vpravo mimo vozovku, následne v šmyku prešiel vozidlom vľavo, kde zišiel do trávnatej priekopy a odtiaľ opakovaným prevrátením sa cez strechu na pole, pričom po dopravnej nehode bol vo vzdialenosti cca 150 metrov od miesta dopravnej nehody na výzvu hliadky Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trebišov podrobený dychovej skúške na alkohol meracím prístrojom Y. XXXX sériového čísla Y.-X, kedy mu v čase o 15.59 hod. dňa 12.3.2018 bola nameraná hodnota 0,86 mg etanolu na jeden liter vydychovaného vzduchu, čo je v prepočte 1,79 promile etanolu v krvi a pri opakovanej dychovej skúške na alkohol meracím prístrojom Y. XXXX sériového čísla Y., ktorým mu v čase o 16.42 hod. dňa 12.3.2018 bola nameraná hodnota 0,77 mg etanolu na jeden liter vydychovaného vzduchu, čo je v prepočte 1,60 promile etanolu v krvi.
Za to bol obžalovanému P.. P. I. podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) uložený peňažný trest vo výmere 1.000,- € (jedentisíc eur).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, súd obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 2 (dvoch) rokov.
V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie obžalovaný P.. P. I.. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol :
Napadnutý rozsudok okresného súdu je založený na svedeckých výpovediach a na nepriamom dôkaze výsledku skúmania pachových stôp. Obžalovaný naďalej zastáva názor, že skutok sa stal, ale nie je jeho páchateľom, čo je preukázané svedeckými výpoveďami T. O., P. O. Y. F. T.. Títo traja svedkovia boli nezákonne vypočutí, pretože ich výsluchy sa vykonali pred vznesením obvinenia a o čase konania týchto procesných úkonov obžalovaný nebol upovedomený. Z uvedeného teda vyplýva, že nebol prítomný pri ich výsluchu, nemohol si zvoliť obhajcu, čo v konečnom dôsledku viedlo k porušeniu jeho práv na obhajobu.
Na základe tejto skutočnosti tieto výpovede nemali byť použité v konaní pred súdom ako dôkaz. Následne sa obžalovaný vyjadril k svedeckej výpovedi P. O., ktorý jednoznačne potvrdil, že v havarovanom vozidle značky Š. E. mohla byť iná osoba, pretože havarované vozidlo ani on, ani nikto zo svedkov neprehliadol. Zároveň v čase havárie nebol ani v jeho blízkosti. Nachádzal sa viac ako 200 metrov od neho, kde sa stretol s hliadkou polície.
Pachové stopy ako nepriamy dôkaz sú irelevantné, pretože osobné motorové vozidlo, z ktorého boli pachové stopy zaistené používal viac ako 10 rokov. Dôležitou skutočnosťou z hľadiska obhajoby bolo aj to, že osobné motorové vozidlo nebolo bezprostredne po čine nikým zaistené. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na svedeckú výpoveď P. O., ktorý jednoznačne potvrdil, že v havarovanom vozidle mohla byť aj iná osoba. Taktiež aj svedkovia T. O. Y. F. T. vypovedali, že iba oni registrovali havarované vozidlo a zastali až 200 metrov od miesta havárie a následne pred havarovaným autom zastalo ďalšie auto.
V rámci prípravného konania alebo hlavného pojednávania nebola podľa názoru obžalovaného odstránená pochybnosť v tom smere, že auto, ktoré zastalo bolo autom, o ktorom vypovedal obžalovaný a z osádky ktorého bol šofér havarovaného vozidla. Z týchto skutočností vyplýva dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku, pretože obžalovaný v tento deň osobné motorové vozidlo zn. Š. E. nešoféroval, čo vyplýva aj z lekárskej správy ošetrujúceho lekára, kde je jednoznačne uvedené, že obžalovaný bol prísediaci v aute a spal.
Podľa názoru obžalovaného tento záznam možno označiť ako prvotnú výpoveď obžalovaného a preukázanie použitia alkoholických nápojov sa preto viaže k úplne inému miestu a nie k miestu činu.
Vykonaným dokazovaním podľa názoru obžalovaného ani jeden zo svedkov ho zo spáchania skutku jednoznačne, nepochybne a zrozumiteľne neusvedčuje. Naopak bola preukázaná nepravdivosť a rozporuplnosť všetkých svedeckých výpovedí, na ktoré okresný súd pri hodnotení dôkazov a uznaní viny obžalovaného nemal prihliadať. Okresným súdom neboli vyhodnotené a vykonané všetky dôležité skutočnosti majúce súvis s haváriou osobného motorového vozidla značky Š. E., stretu obžalovaného s políciou a miesto dopravnej nehody. Okresný súd nehodnotil svedeckú výpoveď H. O., ktorý išiel bezprostredne po havárii autom pri mieste dopravnej nehody a neskôr uviedol, že nikto pri havarovanom vozidle nebol, teda ani vyššie uvedení svedkovia. Havarované osobné motorové vozidlo nebolo skoro dve hodiny zaistené. V tejto súvislosti okresný súd nesprávne postupoval, keď nevyhovel návrhu obhajoby na vypočutie ďalších svedkov, ktoré boli obžalovaným navrhnuté počas dokazovania na hlavnom pojednávaní.
V závere písomných dôvodov odvolania obžalovaný zdôraznil, že celé prípravné konanie vykonával orgán na to nepríslušný, a preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu.
Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku vo výroku o vine a treste, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I.ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver okresného súdu o vine obžalovaného P.. P. I..
Po podrobnom a dôslednom preskúmaní predloženého spisového materiálu, odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj písomných dôvodov podaného odvolania obžalovaným P.. P. I. nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti o tom, že skutok sa stal, je trestným činom s ustálením právnej kvalifikácie pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Tr.zák., nakoľko dňa 12.3.2018 v čase okolo 15.35 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. E. B.: S. XXX T. po štátnej ceste v úseku medzi obcou Q. a mestom S. smerom k mestu S., pričom z doposiaľ nezistených príčin zišiel s vozidlom mimo vozovku, kde zišiel do trávnatej priekopy a odtiaľ opakovaným prevrátením sa cez strechu na pole, pričom po dopravnej nehode bol podrobený dychovej skúške na alkohol, kedy mu v čase o 15.59 hod. bola nameraná hodnota 0,86 mg etanolu na jeden liter vydychovaného vzduchu, čo je v prepočte 1,79 promile etanolu v krvi a pri opakovanej dychovej skúške v čase o 16.42 hod. hodnota 0,77 mg etanolu na jeden liter vydychovaného vzduchu, čo je v prepočte 1,60 promile etanolu v krvi.
Tak, ako to uviedol okresný súd obžalovaného P.. P. I. zo spáchania trestného činu jednoznačne usvedčujú svedkovia P. O., F. T., T. O. a v neposlednom rade aj P. O..
Z výpovede svedka P. O. aj krajský súd zistil, že asi o pol štvrtej dňa 12.3.2018 šoféroval svoje osobné motorové vozidlo, kde na sedadle spolujazdca sedel F. T., N. T. jeho sestra T. O. a vedľa nej ich otec P. O.. Pri výjazde z S. pravotočivou zákrutou spozoroval rýchlo rútiace sa auto, trochu pribrzdil, na čo to druhé auto vošlo na pravú krajnicu a dostalo šmyk, vletelo na pole a tam urobilo asi 3 kotrmelce. Jeho otec P. O. vystúpil z auta prvý a T. O. povedal nech volá 112. Svedok P. O.Á. si dal vestu a išiel za ostatnými, t.j. za otcom a sestrou. Keď jeho otec došiel k havarovanému autu, obžalovaný práve otvoril dvere a chcel vystúpiť zo strany vodiča, následne spadol aj s jeho otcom do blata. Obžalovaný stále hovoril nech ho odnesú odtiaľ rýchlo preč niekde na sever. Obžalovanému na to povedal, že ho neodnesie, pretože už volali záchranku. Svedok v závere výpovede uviedol, že si je úplne istý, že v aute, ktoré havarovalo bol iba jeden človek a určite to bol obžalovaný. Priestor na ktorom sa nachádzalo havarované vozidlo bolo dobre viditeľné, jednalo sa o pole bez porastov, preto podľa tvrdenia svedka nie je možné, aby vo vozidle bola iná osoba okrem obžalovaného.
V podstate zhodne vypovedala aj svedkyňa T. O. a svedok F. T., taktiež aj svedok P. O., predovšetkým v tom, že z havarovaného vozidla nevystúpila žiadna iná osoba ako obžalovaný a taktiež okrem obžalovaného sa vo vozidle nikto nenachádzal.
V súlade s týmito výpoveďami sú aj listinné dôkazy, a to fotodokumentácia, záznam o dychovej skúške, z ktorého vyplýva prítomnosť alkoholu v dychu obžalovaného, zápisnica o ohliadke miesta činu a lekárska správa.
Krajský súd vyhodnotil obranu obžalovaného P.. P. I. spočívajúcu v tom, že ho mal odviesť neznámy chlap, ktorý s nim aj havaroval, a teda že obžalovaný svoje auto nešoféroval, za irelevantnú. Taktiež aj výpoveď svedkyne P.. P. X.Í. je účelová a vykonaná v snahe napomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti.
Pokiaľ obžalovaný namieta rozpory vo výpovedi svedka P. O. so svedkami P. O., F. T. Y. T. O., k tomuto krajský súd zastáva názor, že rozpory sú nepodstatné, nakoľko aj tento svedok jednoznačne obžalovaného usvedčuje z toho, že vozidlo šoféroval on a že nikto iný sa na mieste
činu nenachádzal. Spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Tr.zák. obžalovaným P.. P. I. je okrem vyššie uvedených svedeckých výpovedí okrem výpovede svedkyne P.. P. X. preukázaná aj záznamom o dychovej skúške, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný po príchode príslušníkov polície sa podrobil dychovej skúške na alkohol, pričom mu bola nameraná hodnota v prepočte 1,79 a neskôr 1,60 promile etanolu v krvi.
Správne rozhodol okresný súd, keď považoval vykonané dokazovanie vo vyššie uvedenom rozsahu za dostatočné pre objektívne zistenie skutkového stavu a návrh obhajoby na vypočutie svedkov H. O., P.. P. X., U. L., W. I., P. P. Y. Š. I. zamietol.
Aj podľa názoru krajského súdu výsluchy týchto svedkov nebolo potrebné vykonať. Neopodstatnené sú aj námietky obžalovaného poukazujúce na nekontradiktórne výsluchy svedkov F. T., P. O. Y. T. O. pred vznesením obvinenia, keďže menovaní svedkovia boli kontradiktórnym spôsobom vypočutí na hlavnom pojednávaní. Medzi výpovede vyššie uvedených svedkov do rámca dôkazov zapadajú aj výsledky z porovnávania pachových stôp, ktorými bolo zistené, že pachová stopa zaistená zo sedadla vozidla je zhodná s porovnávacou pachovou stopou odobratou od obžalovaného a taktiež aj záver znaleckého posudku KEÚ PZ Košice je dôkazom toho, že vozidlo šoféroval obžalovaný, pretože na steroch z vrchnej časti lakťovej opierky medzi prednými sedadlami vodiča obžalovaného bola zaistená DNA, ktorej pôvodcom bol obžalovaný.
Na základe týchto dôkazov aj podľa názoru krajského súdu možno dospieť k nepochybnému záveru, že obrana obžalovaného, ktorú prezentoval na hlavnom pojednávaní a aj na verejnom zasadnutí krajského súdu je právne irelevantná a motivovaná snahou obžalovaného vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie.
Vzhľadom na osobu obžalovaného P.. P. I. a na to, že doposiaľ nebol súdne trestaný, pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti, uložený peňažný trest vo výmere 1.000,- eur má preto svoju oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.
Ustanoveniu § 57 ods. 3 Tr. zákona zodpovedá aj súdom ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený.
Taktiež aj trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 2 rokov je primeraný konaniu obžalovaného. Aj krajský súd uloženie týchto trestov považuje za nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu, a to nielen z dôvodu individuálnej prevýchovy, ale aj z dôvodu generálnej prevencie.
Preto krajský súd nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a odvolanie obžalovaného P.. P. I.F. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.