Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-89-2018.pdf
PDF · 95.58 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/89/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.6.2019 v Trebišove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
npráp. P.. P. I. , nar. 9. 5. XXXX v S., trvale bytom Q., M. XXX/X,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
- v čase služobného voľna dňa 12.3.2018 v čase okolo 15.35 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Q. E. ev.č. S. XXX T. hnedej metalízy po štátnej ceste X/XX v úseku medzi obcou Q. a mestom S. smerom k mestu S., pričom pri prejazde ľavotočivej zákruty z doposiaľ nezistených príčin zišiel s označeným vozidlom vpravo mimo vozovku, následne v šmyku prešiel vozidlom vľavo, kde zišiel do trávnatej priekopy a odtiaľ opakovaným prevrátením sa cez strechu na pole, pričom po dopravnej nehode bol vo vzdialenosti cca 150 metrov od miesta dopravnej nehody na výzvu hliadky Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trebišov podrobený dychovej skúške na alkohol meracím prístrojom AlcoQuant 6020 sériového čísla A40914-3, kedy mu v čase o 15.59 hod. dňa 12.3.2018 bola nameraná hodnota 0,86 mg etanolu na jeden liter vydychovaného vzduchu, čo je v prepočte 1,79 promile etanolu v krvi a pri opakovanej dychovej skúške na alkohol meracím prístrojom AlcoQuant 6020 sériového čísla A409143, ktorým mu v čase o 16.42 hod. dňa 12.3.2018 bola nameraná hodnota 0,77 mg etanolu na jeden liter vydychovaného vzduchu, čo je v prepočte 1,60 promile etanolu v krvi,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) peňažný trest vo výmere 1.000,- € (jedentisíc eur).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, čítaním zápisníc o výsluchu svedkov z prípravného konania, znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný P.. P. I. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej nevypovedal. Z prečítanej zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania v podstate vyplýva, že v čase dopravnej nehody dňa 12.3.2018 svoje motorové vozidlo Škoda Octavia ev.č. S. XXX T. nešoféroval, a že v ňom bol iba spolujazdec. Keďže v ten deň okolo 14.30 hod. si dal doma nejaký aperitív a potreboval sa odviesť do S., dohodol sa s jemu neznámym chlapom, ktorého stretol spolu s ďalšími dvoma chlapmi vo Q., že ho odvezie na jeho vozidle Q. E. do S.. Tento chlap si sadol do vozidla ako vodič a on si sadol na sedadlo spolujazdca. Potom, čo sa pohli od domu vo Q., vo vozidle zaspal. Zobudil sa až na balans vozidla, keď bol v predklone, vozidlo následne urobilo kotrmelce. Nevie, ako dlho to trvalo, ale keď sa obzrel, zistil, že ten šofér nikde nebol. Kričal na neho, či je v poriadku, a šofér mu povedal, že áno, ale nevie kde bol, či v zadnom kufri, či za autom, pretože ho nevidel. Ani on sám v tom momente nevedel, či je vozidlo na streche alebo na kolesách, pretože bol po nehode dezorientovaný. Keďže nevedel otvoriť dvere na strane spolujazdca, presadol si na sedadlo vodiča a vystúpil z auta. Celý špinavý vyšiel na cestu a inštinktívne sa pobral smerom na S.. Potom si pamätá, ako ho niekto chytil zozadu, bol to vodič sanitky, spomína si ešte aj na to, ako sedel v sanitke, a že bol v šoku. Potom prišli policajti, že ho zoberú na ošetrenie do nemocnice, čo on ani nechcel. Jeden policajt sa ho pýtal, či pil, na čo mu povedal, že áno, že je ochotný aj fúkať, a že vo vozidle bol ako spolujazdec. Následne aj fúkal do prístroja a potom si pamätá už len nemocnicu.
Svedok P. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bolo asi pol štvrtej, keď išiel domov z práce na svojom aute. On šoféroval, vedľa neho sedel F. T., za ním sedela jeho sestra T. a za F. sedel jeho otec. Pri výjazde z S. pravotočivou zákrutou spozoroval rýchlo rútiace sa auto, preto trochu pribrzdil, na čo auto, ktoré sa rútilo oproti veľkou rýchlosťou, vošlo na pravú krajnicu a dostalo šmyk. Vodič zrejme strhol volant, vytočilo ho a šmykom sa rútil priamo na jeho auto. Preto strhol volant do ľavej strany, do protismeru a spolu sa asi o meter minuli. Vodič druhého vozidla vletel na pole alebo do jarku a tam urobil s autom asi tri kotrmelce. On hneď svoje auto zastavil na krajnici a dal výstražné znamenie. Otec vystúpil z jeho auta prvý, sestre povedal, nech volá 112-ku, on si dal vestu a išiel za ostatnými. Keď jeho otec došiel k havarovanému autu, obžalovaný práve otvoril dvere a chcel vystúpiť zo šoférových dverí. Následne spadol aj s jeho otcom do blata a pri tom zvalil aj jeho otca. On aj s ostatnými stáli hore na krajnici, potom vyšli na cestu. Obžalovaný bol celý zablatený a v kuse hovoril, nech ho odnesú odtiaľ rýchlo preč niekde na sever, nevie, či myslel v S. sídlisko X. alebo niečo iné. Obžalovanému na to povedal, že ho neodnesie, pretože už volali číslo 112. Je si úplne istý tým, že v aute, ktoré zišlo z cesty, bol iba jeden človek, pričom to bol určite obžalovaný. Po tom, čo sa obžalovaný dostal zo svojho havarovaného auta aj povedal, že je sám. Jeho otec do havarovaného auta aj pozeral, či tam nie je aj niekto ďalší, ale nik tam nebol. Obžalovaný sa mu vtedy javil opitý. Priestor, na ktorom sa nachádzalo havarované vozidlo, bol dobre viditeľný, jednalo sa o pole bez porastov, preto podľa svedka nie je možné, aby v havarovanom vozidle bola aj nejaká iná osoba okrem obžalovaného, ktorá by vyšla z tohto vozidla a on by som si to nevšimol.
V podstate zhodne vypovedal na hlavnom pojednávaní aj svedok F. T., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že v havarovanom vozidle bol obžalovaný sám, a že vo vozidle ani v jeho okolí nikoho iného nevidel. Zároveň vylúčil možnosť, že by z havarovaného vozidla mohla vystúpiť nejaká ďalšia osoba a on by si to nevšimol, keďže mohlo trvať 3-4-5 sekúnd, kým z vozidla svedka O. vystúpil. Okolie havarovaného vozidla bolo dobre viditeľné, jednalo sa o rovné pole bez stromov alebo kríkov, navyše bolo blato, takže niečo také sa podľa neho nemohlo stať.
Svedok P. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď obžalovaný havaroval, prešiel na druhú stranu cesty na pole. Potom, čo zastavili na mieste nehody, šiel z cesty k havarovanému autu, kde spadol, nakoľko bolo veľké blato. Tam vtedy našiel peňaženku obžalovaného. Ten keď ho zbadal, išiel k nemu, na čo mu dal papierové vreckovky, lebo mu išla z hlavy krv. Potom sa ešte išiel pozrieť k havarovanému autu, či tam nebol aj niekto ďalší, pozrel do neho zboku, ale nevidel nikoho. Ďalej už nešiel, lebo tam bolo veľké blato. Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že obžalovaného vo vozidle nevidel, všimol si ho až keď šiel obžalovaný k nemu, keď bol od vozidla asi 5 metrov, na mieste, kde našiel peňaženku. Obžalovaný mu vtedy ešte povedal, že nepotrebuje ošetrenie, a potom išiel hore na cestu. On nasadol do druhého vozidla, ktoré tam medzitým prišlo, a toto vozidlo ho odviezlo domov. Na mieste nehody potom ostal jeho syn a jeho dcéra. Obžalovaný mu po nehode nehovoril nič, ani nehľadal inú osobu. Na otázku, či z havarovaného vozidla mohla vystúpiť nejaká ďalšia osoba a on by si to nevšimol, uviedol, že sa nič také nemohlo stať, nakoľko bol pri havarovanom vozidle za chvíľu a výhľad bol taký, že by to určite videl, teda ujsť z vozidla bez povšimnutia nemohol nikto.
Svedkyňa T. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si pamätá, že v predmetný deň šli spolu s otcom, bratom a bratovým kamarátom F. autom z S., odkiaľ sa vracali domov. Počas jazdy sa bavila so svojím mobilným telefónom, pričom registrovala, ako jej brat, ktorý šoféroval ich motorové vozidlo, strhol volant, nakoľko sa oproti nim neďaleko za S. vyrútilo auto, ktoré po tom, čo ich minulo, prešlo do protismeru a nakoniec skončilo v poli tak, že sa prevrátilo. V podstate hneď všetci vystúpili z auta a ona na požiadanie svojho brata zavolala linku 112. Ona teda telefonovala a ostatní z ich auta šli na miesto nehody. Ona sa telefonujúc približovala k autu, ktoré sa nachádzalo v poli, a jasne videla, ako obžalovaný vystúpil z auta, ktoré sa nachádzalo v poli. Obžalovaný bol celý zablatený, špinavý od krvi a triasol sa. Ešte si pamätá, že jej otec sa ho opýtal, či je vo vozidle sám, na čo on odpovedal, že áno. Obžalovanému potom ešte povedala, že je všetko v poriadku, že zavolali 112-ku, na čo on od nich požadoval, aby ho z miesta nehody zobrali preč. Keď obžalovaný videl, že jeho požiadavke nebude vyhovené, tak sa pustil po ceste sám a začal kráčať smerom na S.. Následne začali prichádzať na miesto ďalšie vozidlá, a to polícia, záchranná služba a hasiči, ktorých nasmerovali za obžalovaným. Z jej výpovede ďalej vyplynulo, že si je istá, že v havarovanom vozidle v momente, keď ho ešte registrovala na ceste a následne keď vyletelo z cesty, sedel obžalovaný sám, keďže bolo vidieť, že vo vozidle, ktoré išlo oproti nim, sedel iba jeden človek. Istá si jej aj tým, že po havárii vystúpila z vozidla iba jedna osoba, ktorou je obžalovaný, a to asi z miesta vodiča. Na otázku, či je podľa nej možné, aby z havarovaného vozidla vystúpil okrem obžalovaného aj niekto iný tak, aby si to nikto nevšimol, uviedla, že určite nie. Aj viditeľnosť v čase nehody bola podľa nej veľmi dobrá, keďže nehoda sa stala uprostred dňa.
Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedka H. O. z prípravného konania nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná aj zápisnica o výsluchu svedkyne P.. P. X. z prípravného konania, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že v predmetný deň bola na návšteve u obžalovaného, ktorý si v priebehu ich rozhovoru nalial nejaký aperitív. Keď od obžalovaného už odchádzala, obžalovaný jej povedal, že má nejakého šoféra, lebo mu trebalo odniesť auto do servisu. Potom šla svojou cestou po syna do škôlky.
Zo znaleckého posudku KEÚ PZ Košice je zrejmé, že na steroch z vrchnej časti lakťovej opierky medzi prednými sedadlami vozidla obžalovaného bola zistená DNA, ktorej pôvodcom je obžalovaný. DNA analýza zo sterov z vnútornej strany rámu vodiča a vonkajšej strany pravých predných dverí spolujazdca úspešná nebola.
Zo správy o výsledku porovnávania pachových stôp súd zistil, že pachová stopa zaistená zo sedadla vozidla obžalovaného je zhodná s porovnávacou pachovou stopou odobratou od obžalovaného.
Zistený skutkový stav bol objektivizovaný aj odbornými vyjadreniami, zápisnicou o ohliadke miesta činu, záznamom o dopravnej nehode so súvisiacou fotodokumentáciou, záznamom o dychovej skúške, oznámením Okresného úradu Košice a lekárskou správou.
Obhajoba na hlavnom pojednávaní navrhovala ako svedkov vypočuť aj H. O., P.. P. X. a U. L.. Taktiež navrhovala vypočuť P.. D. X. ako osobu, ktorá podala odborné vyjadrenie, ako aj P.. P. W. ako osobu, ktorá podala lekársku správu, a tiež príslušníkov policajnej hliadky. Uvedené obhajobou navrhované dôkazy súd odmietol vykonať, a to dôvodu, že skutočnosti, ktoré by mohli byť zistené výsluchom navrhovaných svedkov, nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie, keďže je zrejmé, že nejde o priamych svedkov dopravnej nehody. Ich výpovede by celkom zjavne nemohli napomôcť objasniť skutočnosť, či obžalovaný viedol alebo neviedol motorové vozidlo, prípadne či bol vo vozidle sám alebo ešte s nejakou ďalšou osobou.
Uvedené platí aj pre ďalšie návrhy obhajoby, konkrétne návrhy na výsluch svedkov W. I., U. L., P. P. a Q. I., ktorých výsluchom sa podľa obhajoby mala objasniť tá skutočnosť, že vozidlo obžalovaného bolo po nehode dlhší čas nezaistené, ako aj návrh na pribratie znalca z odboru dopravy do konania a návrh na vykonanie konfrontácie svedkov T. O. a P. O. z dôvodu domnelých rozporov v ich výpovediach. Obhajoba žiadala objasniť aj ďalšie, podľa názoru súdu pre rozhodnutie nepodstatné skutočnosti, ako napr. prečo sa na sedadle spolujazdca objavila zelená bunda, ktorá nebola vôbec pošpinená, pričom sedadlo spolujazdca je zablatené, ako aj objasniť, prečo neboli zobraté pachové stopy aj zo sedadla spolujazdca.
Za neopodstatnené považoval súd aj námietky obhajoby poukazujúce na nekontradiktórne výsluchy svedkov F. T., P. O. a T. O. v prípravnom konaní, keďže uvedení svedkovia boli kontradiktórne vypočutí v konaní pred súdom.
Na základe takto vykonaného dokazovania, v rozsahu postačujúcom pre rozhodnutie o vine obžalovaného, dospel súd k záveru, že sa prejednávaný skutok stal tak, ako je uvedený v obžalobe prokurátora, a že jeho páchateľom je obžalovaný P.. P. I., o ktorého vine nemal súd absolútne žiadne pochybnosti.
Vina obžalovaného bola spoľahlivo preukázaná výpoveďami svedkov P. O., F. T., P. O. a T. O., ktorí vo svojich výpovediach zhodne popísali kolíznu situáciu s vozidlom obžalovaného, ktoré sa následne dostalo do poľa mimo cesty, pričom z tohto vozidla okrem obžalovaného nevystúpila a ani sa v ňom nenachádzala žiadna iná osoba. Z ich výpovedí je taktiež zrejmé, že aj samotný obžalovaný sa bezprostredne po nehode vyjadril, že okrem neho sa vo vozidle nenachádza žiadna iná osoba. Uvedení svedkovia sa zároveň zhodne a jednoznačne vyjadrili, že nie je možné, aby v havarovanom vozidle bola aj nejaká iná osoba okrem obžalovaného, ktorá by vyšla z tohto vozidla, a nikto z nich by si to nevšimol.
Vzhľadom na vyššie uvedené svedecké výpovede vyhodnotil súd výpoveď obžalovaného ako účelovú a nezodpovedajúcu skutočnosti, motivovanú jeho snahou vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. Naopak, vzájomne sa podporujúce výpovede vyššie uvedených svedkov zapadajú aj do rámca záverov znaleckého dokazovania a zodpovedajú i ďalším zisteným skutočnostiam, vrátane správy o výsledku porovnávania pachových stôp. Prítomnosti ďalšej osoby vo vozidle obžalovaného, ktorá mala byť jeho vodičom, nenasvedčuje žiaden vykonaný dôkaz, a je možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že je vylúčené, aby vozidlo obžalovaného v čase dopravnej nehody viedla iná osoba. Na tom nič nemení ani výpoveď svedkyne P.. P. X. z prípravného konania, ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že obžalovaný jej mal povedať, že má nejakého šoféra, nakoľko potreboval odniesť auto do servisu. Jej výpoveď v kontexte ostatných vykonaných dôkazov, aj s prihliadnutím na priateľský vzťah k obžalovanému, považoval súd za účelovú, s cieľom napomôcť obžalovanému a potvrdiť jeho verziu, že motorové vozidlo nešoféroval on, ale iná osoba. Navyše je celkom nelogické, aby obžalovaný žiadal o odvoz jeho motorovým vozidlom z Q. do S. úplne cudzieho človeka, a to aj v prípade, ak bol pod vplyvom alkoholu.
Z právneho hľadiska bolo konanie obžalovaného potrebné kvalifikovať ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, ktorého pojmové znaky z hľadiska objektívnej stránky naplnil obžalovaný v podstate tým, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu (nameraná mu bola hodnota 0,77 mg etanolu na jeden liter vydychovaného vzduchu, čo je v prepočte 1,60 promile etanolu v krvi), ktorého zistené množstvo dosiahlo hodnotu, pri ktorej podľa lekárskej vedy žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla, nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo. Subjektívna stránka trestného činu je daná priamym úmyslom podľa § 15 písm. a) Tr. zákona.
Svojim konaním obžalovaný porušil záujem štátu na ochrane života, zdravia a majetku pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog, v dôsledku čoho by mohli spôsobiť dopravnú nehodu, pričom z povahy motorových vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou spôsobujú závažné deštrukčné účinky, vyplýva, že následky takýchto nehôd sú spravidla závažné.
Obžalovaný naposledy pracoval ako policajt na Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v X., kde bol prijatý do služobného pomeru 1.4.2003. Hodnotený je kladne, v roku 2018 bol odmenený aj peňažným darom, jeho služobná činnosť bola hodnotená stupňom „veľmi dobre“. Pozitívne je charakterizovaný aj z miesta svojho bydliska v obci Q., kde má veľmi dobrú povesť. V registri trestov ani v registri priestupkov nemá žiaden záznam.
Skutočnosť, že obžalovaný viedol doposiaľ riadny život, vyhodnotil súd ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona, priťažujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri zohľadnení uvedených kritérií ako aj vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu považoval súd za primerané a pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona postačujúce uloženie peňažného trestu vo výške 1.000 Eur, zodpovedajúcej osobným a majetkovým možnostiam obžalovaného. Zároveň súd obligatórne ustanovil aj náhradný trest odňatia slobody kratšieho trvania, ktorého výkon sa nariadi v prípade, že peňažný trest nebude zaplatený.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, bolo potrebné uložiť obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, ktorý súd uložil v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, prihliadajúc aj na hodnotu zisteného alkoholu v dychu obžalovaného.
Takto uložený trest podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií aj zásade individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obdobného charakteru obžalovaným v budúcnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.