Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58C/460/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu: K. J., R.. XX.XX.XXXX, D. W. X, D., V. I., právne zastúpený: Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., sídlom 29. Augusta 36A, Bratislava proti žalovanému v 1.rade: W. Š., R.. XX.XX.XXXX, D. J. XXXX/XX, D., T..Č.. C. C. T. C. Ú. na C. T. V. I. O. Ú. na C. C. X., právne zastúpený: JUDr. Ivana Halahijová, advokátka so sídlom Vazovova 8 A, Bratislava, žalovanému v 2.rade: N. A., R.. XX.XX.XXXX, D. K. R. XXXX/X, D., T..Č.. C. C. T. C. Ú. na C. T. V. I. O. Ú. na C. C. Q., žalovanému v 3.rade: F. R., R.. XX.XX.XXXX, D. U. XXX/XX, D., T..Č.. C. C. T. C. Ú. na C. T. V. I. O. Ú. na C. C. D. D., žalovanému v 4. rade: K. H., R.. XX.XX.XXXX, D. Z. X, D., T..Č.. C. C.J. T. C. Ú. na C. T. V. I. O. Ú. na C. C. H. R. N., o náhradu škody a ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaný v 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.121,- Eur z titulu náhrady za bolesť a sumu vo výške 8.242,- Eur z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovanému v 1. rade, žalovanému v 2. rade a žalovanému v 4. rade v časti o nároku na náhradu za bolesť a za náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Žalovaný v 1. rade má voči žalobcovi v časti o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V. Žalovaným v 2. až 4. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 21.12.2015 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 4.121,- Eur titulom náhrady za bolestné, sumy 8.424,- Eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy 50.000,- Eur titulom nemajetkovej ujmy a súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 06.10.2009 v čase okolo 09:30 hod. na ulici Rajecká medzi obytnými domami s popisným číslom 7. a 9. V Bratislave, došlo zo strany žalovaných ako členov zločineckej skupiny „I.“, k fyzickému úroku na žalobcu, ktorý po tom, čo vystúpil z osobného

motorového vozidla začul výzvu „polícia“, „ľahni si na zem“, kde z tam zastavujúceho motorového vozidla Mercedes Vito striebornej farby s tmavými sklami vystúpili s čiernymi kuklami na hlavách žalovaní. Jeden z nich udrel žalobcu do hlavy následkom čoho tento padol na zem a tam ho žalovaní kopali a udierali roxorovými tyčami a teleskopickými obuškami po celom tele, jeden z páchateľov držal v ruke krátku guľovú zbraň, mieril na žalobcu a kričal „otoč sa“, „hlavu dole“, pričom celý incident trval cca do 30 sekúnd a následne všetci žalovaní nastúpili späť do motorového vozidla Mercedes Vito a odišli. Žalovaní týmto svojim konaním spôsobili žalobcovi závažné zranenia kvalifikované ako ťažká ujma na zdraví. V trestnej veci vedenej proti žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade, prokurátor uviedol, že na základe výpovede obvinených ako aj ďalších svedkov bolo ustálené, že fyzického útoku na žalobcu sa dopustili všetci žalovaní. Žalovaný v 3.rade a žalovaný v 4.rade majú v trestnom konaní postavenie svedkov. Všetci žalovaní s výnimkou žalovaného v 2.rade sa k trestnému činu v priebehu trestného konania priznali. Žalovaní svojim konaním detailne popísaným v žalobe sp.zn. VII/2 gv 117/13/1000-43 zo dňa 25.04.2014, spôsobili žalobcovi otvorenú dislokovanú trieštivú zlomeninu ľavej píšťaly vnútroklbného charakteru, dislokovanú zlomeninu ľavej ihlice v dolnej časti, prsknutie kosti pravého členka z vnútornej strany, tržné rany hlavy v oblasti záhlavia o dĺžke 2 cm a v čelovej časti vo vlasoch o dĺžke 1,5 cm, povrchové pomliaždenie pravého obočia, pomliaždenie pravého zápästia, oderky a pomliaždenie chrbta a povrchové pomliaždenie hrudníka a brucha s dĺžkou pracovnej neschopnosti 6 mesiacov, pričom v dôsledku týchto zranení vznikli u žalobcu trvalé následky spočívajúce v obmedzení hybnosti ľavého kolena s nemožnosťou plného vystretia, obmedzenie hybnosti ľavého členka a zníženia svalovej sily ľavého stehna. Žalobca musel byť operovaný, kedy mu boli do ľavej nohy vložené kovové predmety. Približne 3 mesiace po zákroku bol žalobca obmedzený v obvyklom spôsobe života tým, že ľavú nohu mal v ortéze a pravú v sadrovej fixácii, nechodil vôbec von, bol odkázaný na pomoc inej osoby, pohybovať sa vedel iba s barlami a dlhšiu dobu nepracoval. Musel užívať lieky proti bolesti a lieky na zabránenie pľúcnej embólie. Vo februári 2011 boli žalobcovi vybraté z ľavej nohy kovové materiály, následkom čoho opäť došlo k obmedzeniu hybnosti, pretrvával opuch a bolesti ľavého kolena po väčšej námahe. Podľa znaleckého posudku K.. W. I. č. 19/2012 nebola liečba zranení žalobcu ukončená ani po troch rokoch od útoku, svalstvo ľavého stehna bolo mierne oslabené, taktiež bola mierne obmedzená hybnosť ľavého členka a ľavého kolena. Uvedené komplikácie sú trvalého charakteru a pretrvávajú do súčasnosti, nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, kvalita jeho života sa podstatne znížila. V zmysle lekárskeho posudku K.. K. J., je hodnotenie bolestného žalobcu určené spolu na 285 bodov a hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 570 bodov, čo spolu činí 855 bodov. Za jeden bod bola v roku 2009 výška náhrady stanovená sumou 14,46 Eur. Žalobca si tak nárokuje 4.121 Eur titulom bolestného a 8.242 Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca uviedol, že uvedeným trestným činom došlo nielen k trvalému poškodeniu zdravia žalobcu, ale aj k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv, do práva na zdravie a na ľudskú dôstojnosť, pričom následky zásahu sú trvalé a neodstrániteľné. V čase spáchania činu mal 32 rokov a bol vo výbornej fyzickej kondícii. Žalobca, rovnako ako teraz, aj v čase útoku bol podnikateľom a okolnosti tohto činu sú medializované. Nebolo preto možné vyhnúť sa v očiach verejnosti a obchodných partnerov spájaniu žalobcu so zločineckou skupinou „I.“. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Priznaním nároku na bolestné a nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia nemôže byť pokrytá psychická ujma fyzickej osoby a jej postavenia v spoločnosti. V prípade útoku na žalobcu sa jedná o závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti a znížiť dôstojnosť občana. Žalobca sa zmenil aj po psychickej stránke. Pred útokom bol silným a vyrovnaným človekom, teraz sa vystraší stále keď vidí, že pri ňom zastaví dodávka, z ktorej vystúpia v čiernom odetí muži. Žalobca v náhrade nemajetkovej ujmy vidí predovšetkým gesto slušnosti a spravodlivosti. Závažnosť a následky konania žalovaných odôvodňujú aj poskytnutie nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože morálne zadosťučinenie v podobe odsúdenia žalovaných nemôže byť postačujúce. Výška nemajetkovej ujmy má zmierniť dôsledky dopadu protiprávneho konania žalovaných.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 2.rade podaním doručeným súdu dňa 19.01.2016 tak, že pokiaľ ide o náhradu škody na zdraví, je toho názoru, že by mala byť žalobcovi priznaná, ale mali by ju zaplatiť tí, ktorí to spôsobili. Súd by mal rozdielne a podľa zavinenia rozdeliť škodu medzi žalovaných. K trestnému činu sa priznal, ale znovu tvrdí, že sa žalobcu ani nedotkol, nakoľko bol vodič a jeho pohnútkou ani plánom nikdy nebolo žalobcovi ublížiť. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme uviedol, že táto by nemala byť žalobcovi priznaná vôbec, nakoľko má za to, že pokiaľ žalobca naráža na gesto slušnosti, tak žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade sa ku skutku priznali, svoje konanie oľutovali a žalobcovi sa ospravedlnili (výpovede obžalovaných ). Žalovaní budú navyše odsúdení a budú vo výkone trestu dlhé roky, čo

môže byť pre žalobcu postačujúce. Žalovaný v 2.rade záverom uviedol, že je nemajetný, bez finančnej hotovosti, pričom prípadné uloženie nemajetkovej ujmy by nebolo možné žalobcovi zaplatiť.

4. Žalovaný v 3.rade podaním doručeným súdu dňa 19.01.2016 navrhol žalobu v časti o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a o náhradu nemajetkovej ujmy, zamietnuť. Skutok, ktorý bol spáchaný na žalobcovi bol vykonaný zločineckou skupinou „I., pričom ako nižšie postavený člen skupiny sa žalovaný v 3.rade rozhodol vypovedať, čím sa dostal do pozície svedka. Na základe jeho výpovedí bolo možné objasniť tento skutok. V prípade uznania nároku pôjde o nebezpečný precedens, kde osoby ktoré sa rozhodli vypovedať, budú musieť platiť odškodné a od úhlavných aktérov nikto nič nechce (najvyššie postavení členovia skupiny). Pokiaľ žalobca uvádza, že po skutku bol stotožňovaný so skupinou „I.“, čo mu sťažilo spoločenské a podnikateľské uplatnenie, žalovaný v 3.rade uviedol, že do roku 2012 bol páchateľ skutku neznámy, takže žalobcu nikto so skupinou „I.“ nemohol stotožňovať a aj po objasnení skutku prebiehalo celé konanie na špecializovanom trestnom súde bez povšimnutia médií. Navyše sám žalobca využíval služby a obklopoval sa členmi inej zločineckej skupiny tzv. „T.“, ktorá pôsobí na území Bratislavy dodnes. Žalobca mal dobrý vzťah s najvyššie postaveným členom tejto skupiny, pričom tohto bolo možné vídať v prítomnosti členov tejto skupiny, čo mu zrejme neprekážalo v spoločenskom a podnikateľskom uplatnení. Z uvedeného dôvodu žalovaný v 3.rade navrhol žalobu v časti nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a v časti nemajetkovej ujmy, zamietnuť, nakoľko má za to, že zo strany žalobcu ide o jednoznačnú snahu žalobcu vyťažiť zo vzniknutej situácie čo najviac. S návrhom žalobcu na zaplatenie bolestného súhlasí a je pripravený žalobcovi hradiť 1 zo sumy 4.121 Eur, čo činí 1.030 Eur. T.č. nedisponuje a ani nevlastní žiaden majetok.

5. Žalovaný v 4.rade sa k žalobe nevyjadril.

6. Tunajší súd uznesením sp.zn. -56 zo dňa 08.03.2016 konanie prerušil do právoplatného skončenia trestnej veci vedenej Špecializovaným trestným súdom v Pezinku pod sp.zn. .

7. Trestné konanie vedené na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp.zn. bolo ukončené rozsudkom sp.zn. zo dňa 25.09.2018, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2019.

8. Žalovaný v 1.rade sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 27.12.2019, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Ako vyplýva zo žaloby, skutočnosť ktorá zakladá právny dôvod uplatnených nárokov a to konkrétne fyzické napadnutie žalobcu, sa odohrala dňa 06.10.2009. Žaloba bola podaná dňa 21.12.2015, t.j. s odstupom takmer 6 rokov od vzniku škody a nemajetkovej ujmy, poukazujúc na a , z ktorých je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty a zároveň si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch po uplynutí základnej premlčacej doby. Odhiadnuc od uvedeného, žalovaný v 1.rade nemietol, že by žalobcovi spôsobil škodu na zdraví. Vykonaným dokazovaním v trestnom konaní bolo preukázané, že ťažká ujma na zdraví je následkom excesu H., ktorý bil poškodeného do ľavej nohy a sám to priznal ako v prípravnom konaní, tak aj na súde. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je rovnako nepreukázaný a to aj čo sa týka jeho vzniku. Tvrdenia žalobcu o jemu spôsobenej nemajetkovej ujme sú v príkrom rozpore so spôsobom jeho života. Pokiaľ žalobca namieta, že údajne malo dôsjť k spájaniu jeho osoby so zločineckou skupinou „I.“, čo malo zhoršiť jeho meno v očiach verejnosti a obchodných partnerov, žalovaný v 1.rade uvádza, že žalobca sám bol vo väzbe a bol/je stíhaný za závažnú trestnú činnosť, o čom bola tak isto informovaná verejnosť a teda i obchodní partneri žalobcu. Informácie o väzobnom stíhaní žalobcu sú ďaleko závažnejšie ako jeho napadnutie. V predchádzajúcom období bol žalobca (z vlastnej vôle) opakovane medializovaný v súvislosti so slovnou prestrelkou jeho údajnej partnerky a jeho bývalej manželky. Prostredníctvom zverejnených informácií o súkromnom živote žalobcu možno ustáliť, že prežíva veľmi šťastné obdobie, keď si zakladá rodinu a teda je zrejmé, že žiadnymi zásadnými následkami v osobnom živote netrpí. Záverom doplnil, že nerozporuje, že žalobcovi vznikla ujma na zdraví, čo ho úprimne mrzí a ľutuje, že mal akúkoľvek účasť na skutku počas ktorého mu bola spôsobená. Avšak vzhľadom na vyššie uvedené sa necíti byť zodpovedný za jej spôsobenie. Prípadná ujma na zdraví je však už zahrnutá v ohodnotení bolestného sa sťaženia spoločenského uplatnenia a preto nemôže byť aj právnym titulom, od ktorého žalobca odvíja uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú a a súčasne navrhol priznať tomuto trovy konania.

9. Žalovaný v 3.rade podaním doručeným súdu dňa 31.01.2020 navrhol, aby súd v jeho prípade preskúmal, či nárok žalobcu o náhradu škody nie je premlčaný.

10. Nakoľko odpadla prekážka na základe ktorej súd konanie prerušil, bolo vo veci samej na deň 26.05.2020 vytýčené pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že s pridržiava podanej žaloby. Vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia uviedol, že tento vychádza z lekárskeho posudku K.. I.. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, tento nárok pozostáva z nákladov spojených s ošetrením žalobcu od fyzioterapeutov, ochranku, ktorú si musel žalobca platiť (nakoľko mal obavu, že niekto z Maďarska mu volal, že ho dá zabiť) až po vyšetrenia. Rok a pol musel žalobca ostať bez kontaktu ľudí kvôli obave o svoj život. Obdobie po útoku bolo pre žalobcu traumatizujúce. Žalobca navrhol predvolať svedkov a to bývalú manželku žalobcu a rodičov žalobcu za účelom objasnenia života po útoku (v akej situácii sa nachádzal a žil po útoku v roku 2009) vo vzťahu k nemajetkovej ujme. Žalobca si nárok uplatnil v trestnom konaní voči žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade, neuplatnil si voči žalovanému v 3.rade a žalovanému v 4.rade. Nemajetkovú ujmu voči všetkým žalovaným si žalobca uplatnil až v tomto konaní. Žalovaný v 1.rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení. Ako uviedol žalobca na pojednávaní vo vzťahu k nemajetkovej ujme ako sú náklady spojené s ošetrením žalobcu od fyzioterapeutov, ochranku a až po vyšetrenia, tieto nemožno považovať za nemajetkovú ujmu a navyše žalobca ani nepreukázal žiadnym spôsobom, že by mu nemajetková ujma skutočne vznikla a naviac ako uviedol na pojednávaní, táto je spojená nielen so samotným útokom na neho, ale aj s následným konaním ktorým malo byť ďalšie zastrašovanie, podpálenie prevádzky, telefonáty, s čím žalovaný v 1.rade nemá nič spoločné a preto nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadnú nemajetkovú ujmu. Žalovaný v 1.rade nespôsobil žalobcovi ujmu na zdraví, od ktorej si žalobca odvíja nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. K uvedenému sa priznal žalovaný v 4.rade.

11. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 11.06.2020 uviedol, že nárok na náhradu škody bol žalobcom uplatnený riadne a včas a tak na námietku premlčania nemožno prihliadať. Ku vzneseniu obvinenia voči žalovaným došlo dňa 12.11.2012. Žalobca ešte dňa 02.11.2012 uplatnil svoj nárok na náhradu škody konaní v súlade s , ktorý následne po vypracovaní lekárskeho posudku K.. K. J. zo dňa 06.11.2012 doplnil svojim podaním v trestnom konaní dňa 18.03.2014. Plynutie subjektívnej lehoty žalobcu na uplatnenie nároku na náhradu škody záviselo v prvom rozsahu vzhľadom na ust. od vedomosti žalobcu o výške škody ako aj o tom, kto za túto škodu zodpovedá. Pri odškodnení bolesti je potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného sa stanú až po ukončení liečebného procesu, resp. po jeho ustálení. Poškodený sa až v tomto momente dozvie o tejto škode a o jej výške. Sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného po škode na zdraví, príp. po jeho zhoršení považovať za ustálený a v ktorej je možné posúdiť, aký má zmenený zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného. O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie jeho spoločenského uplatnenia. Od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. V danom prípade je zrejmé, že lekársky posudok K.. J.Š. bol vypracovaný dňa 06.11.2012, pričom k uplatneniu nároku na náhradu škody zo strany žalobcu v trestnom konaní došlo dňa 02.11.2012. Žalobca nadobudol vedomosť o osobách zodpovedných za spáchanie trestného činu až momentom vznesenia obvinenia. Vedomosť o výške škody žalobca získal až z posudku K.. J.. Čo sa týka námietky premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, žalobca vyslovil tvrdenie, že je možné a zároveň žiadúce v záujme presadzovania princípu spravodlivej ochrany práv, analogicky aplikovať premlčaciu lehotu v dĺžke 10 rokov pre prípad náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej úmyselne (trestným činom) s poukazom na , , , a . Žalobca nemohol uplatniť svoj nárok v 3-ročnej subjektívnej premlčacej lehote v súlade s , a to najmä z dôvodu, že žalobca nemal aspoň bez základnej istoty, ktorá vyplynula až z uznesenia o vznesení obvinenia, vedomosť o tom, kto za jeho nemajetkovú ujmu reálne zodpovedá. Vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Ku spáchaniu skutku došlo dňa 06.10.2009, pričom dňa 29.03.2010 bolo trestné stíhanie prerušené až do 26.10.2012, nakoľko sa nepodarilo OČTK zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Je zrejmé, že už v momente, kedy vyšetrovateľ dňa 26.10.2012 vydal uznesenie o pokračovaní v trestnom konaní, bol nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy premlčaný, pritom žalobca v čase keď malo dôjsť k premlčaniu jeho nároku v zásade ani objektívne nevedel, voči komu si má svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňovať. Žalovaný v 1.rade tak zneužíva právo vo svoj prospech, z dôvodu ktorého nemožno na jeho námietku

premlčania prihliadať. Žalobca navrhol vypočuť k nemajetkovej ujme svedkov a to matku žalobcu, bývalú manželku žalobcu a dcéru žalobcu.

12. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný v 1.rade podaním doručeným súdu dňa 02.07.2020, v ktorom uviedol, že nie je možné stotožňovať rozsudok o vine v trestnom konaní s rozhodnutím o zodpovednosti za škodu. Špecializovaný trestný súd v Pezinku síce dospel k záveru, že žalovaný v 1.rade sa vo vzťahu k žalobcovi dopustil trestného činu ublíženia na zdraví, avšak poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na adhézne konanie, nakoľko výsledky dokazovania v trestnom konaní nedávali dostatočný podklad na rozhodnutie o spôsobenej škode. Úlohou tunajšieho súdu je preto skúmať, kto zo žalovaných sa a v akej miere podieľal na spôsobení škody na zdraví poškodeného, pričom nie je možné vychádzať len z výroku rozsudku vydaného v trestnom konaní. Žalobca vo svojom podaní tvrdí, že na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné aplikovať premlčacie doby zhodne ako na uplatnenie nároku na náhradu škody. Takáto právna úprava je však v priamom rozpore s , nie je preto možné vychádzať z , ustanovenie ktoré je potrebné využiť iba za predpokladu, že neexistuje právna úprava, avšak v danom prípade je celkom jasne stanovená trojročná premlčacia doba. Odhliadnuc od uvedeného, žalobca si neuplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ani v trojročnej premlčacej dobe od vznesenia obvinenia zo dňa 12.11.2012, kedy už mal vedomosť o tom, kto nemajetkovú ujmu spôsobil. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobcu o vznesení námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi.

13. Titulom záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 10.09.2020 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nemajetková ujma bola uplatnená tým spôsobom, že skutok významnou mierou zasiahol do života žalobcu, žalobca žil v strachu o svoju bezpečnosť, bezpečnosť svojej rodiny. Táto okolnosť sa prejavila do takej miery, že bol nútený zabezpečiť si osobnú ochranu a to nielen pre seba, ale aj pre členov svojej rodiny. Z dôvodu strachu o svoju bezpečnosť a zdravie, tieto osoby ho sprevádzali pri všetkých výjazdoch z domova, strážili jeho rodinný dom, žalobca dlhé obdobie po skutku užíval medikamenty proti bolesti a nespavosti a samotný skutok mu spôsobil pocit strachu a úzkosti, začal sa vyhýbať spoločenskému životu. Väčšinu svojho času strávil doma, čím významným spôsobom bol počas troch rokov obmedzený (do vznesenia obvinenia). Z tohto hľadiska zásahu do jeho osobnostných práv, najmä práva na súkromie a na ochranu osobnosti si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Vo zvyšku zotrval na svojich písomných a ústnych podaniach. Žalovaný v 1.rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu titulom záverečnej reči zotrval na svojich písomných a ústnych vyjadreniach.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami a to so zápisnicou o výsluchu poškodeného K. J. zo dňa 02.11.2012, uznesením úradu špeciálnej prokuratúry GP SR č. VII/2 Gv 192/12-15 zo dňa 21.11.2012, znaleckým posudkom, lekárskym posudkom, uplatnením nároku žalobcu zo dňa 18.03.2014, rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp.zn. zo dňa 25.09.2018, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

15. Zo zápisnice o výsluchu poškodeného K. J. zo dňa 02.11.2012 vyplynulo, že žalobca žiadal v prípade zistenia páchateľa a uznanie jeho viny, náhradu škody vo výške, ktorú vyčísli dodatočne po porade s právnikom a zašle vyšetrovateľovi písomne.

16. Z uznesenia úradu špeciálnej prokuratúry GP SR č. VII/2 Gv 192/12-15 zo dňa 21.11.2012 vyplynulo, že vyšetrovateľ policajného zboru vzniesol dňa 12.11.2012 obvinenie konkrétnym osobám zodpovedným za spáchanie trestného činu.

17. Zo znaleckého posudku č. 19/2012 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia, K.. W. I. na návrh Prezídia policajného zboru SR, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, zo dňa 21.11.2012 súd zistil, že znalec vyhodnotil následky útoky na žalobcu tak, že u tohto vznikli trvalé následky poranení ľavého predkolenia, a to: mierne obmedzenie hybnosti ľavého kolena aj 3 roky po úraze, obmedzenie hybnosti ľavého členka, zníženie svalovej sily ľavého stehna s nemožnosťou telesnej námahy a športovania so zaťažovaním ľavej nohy, pretrvávaním bolesti v uvedených partiách, opúchaním ľavého kolena po námahe aj 3 roky po poranení so vznikom počínajúcej ľavej poúrazovej artrózy ľavého kolena a členka. Liečba neukončená ani po troch rokoch od úrazu, individuálne rehabilituje. Nie je obmedzovaný vo svojom povolaní a pracovnom živote, v osobnom živote je obmedzený mierne s obmedzením hybnosti ľavého kolena ľahkého stupňa. Ostatné poranenia

boli povrchové. Celkový zdravotný stav poškodeného je tak uspokojivý, bez výraznejších obmedzení v pracovnom a osobnom živote.

18. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného ortopédom K.. K. J. dňa 06.11.2012 súd zistil, že lekár ohodnotil bolestné na 285 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia so začiatkom liečenia dňa 09.10.2009 na 570 bodov.

19. Listom zo dňa 18.03.2014 adresovaným Národnej kriminálnej agentúre si žalobca v trestnej veci ČVS: PPZ-48/NKA-PZ_BA-2012 uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 13.766 Eur, pričom vychádzal z bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vypracovanom K.. K. J., pri hodnote jedného bodu vo výške 16,10 Eur na rok 2013.

20. Z rozsudku Špecializovaného trestného súdu sp.zn. zo dňa 25.09.2018 vyplýva, že žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade boli uznaní za vinných z obzvlášť závažného zločinu ublíženia na zdraví. V pozícii svedkov vystupovali žalovaný v 3.rade a žalovaný v 4.rade. Obžaloba bola podaná dňa 25.04.2014. Z vykonaného dokazovania v trestnom konaní vyplynulo, že všetci štyria účastníci skutku (žalovaní) sa aktívne podieľali na bití žalobcu, pričom podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov, spolupáchatelia trestného činu ublíženia na zdraví zodpovedajú za celý následok spoločného konania bez ohľadu na okolnosť aké konkrétne dielčie zranenia boli spôsobené konkrétnym dielčim útokom tohto ktorého páchateľa a tiež bez ohľadu na okolnosť že bol rozdiel v intenzite konania jednotlivých páchateľov. Útok na žalobcu trval krátky čas za aktívnej účasti všetkých jej účastníkov plynule bez toho, aby došlo k prerušeniu bitia. Pretože na hlavnom pojednávaní vykonaným dokazovaním bola jednoznačne preukázaná účasť na skutku viacerých osôb, ktoré v trestnom konaní neboli obžalované, dokazovanie ohľadom výšky náhrady škody by podstatným spôsobom pretiahlo dokazovanie na hlavnom pojednávaní, súd odkázal žalobcu s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2019.

21. Podľa ustanovenia , poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

22. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 100). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa ustanovenia , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 24. Podľa ustanovenia , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

25. Podľa ustanovenia , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

26. Podľa ustanovenia , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 27. Podľa ustanovenia a , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. 28. Podľa ustanovenia , pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

29. Podľa ustanovenia a o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

30. Podľa ustanovenia a o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

31. Podľa ustanovenia až 3 o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorými ho možno z hľadiska sťaženie spoločenského uplatnenia najlepšie porovnať.

32. Podľa ustanovenia a o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku ( a 8). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

33. Podľa ustanovenia , druhá veta o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti.

34. Podľa ustanovenia , druhá veta o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov.

35. Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky cˇ. 12284/2009 zo dňa 12.05.2009 o ustanovení výšky náhrady za bolestˇ a výšky náhrady za stˇaženie spolocˇenského uplatnenia na rok 2009, výška náhrady za bolestˇ a výška náhrady za stˇaženie spolocˇenského uplatnenia na rok 2009 za jeden bod je 14,48 Eur.

36. Podľa ustanovenia , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

37. Podľa ustanovenia až 3 , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

38. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

39. Podľa ustanovenia , súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

40. Súd má z vykonaného dokazovania, po posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení veci za preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná. V konaní nebolo sporným, že dňa 06.10.2009 došlo k fyzickému útoku na žalobcu pri ktorom utrpel ťažkú ujmu na zdraví. Sporným nebolo ani bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Z rozsudku Špecializovaného trestného súdu vyplýva, že zodpovednými za útok na žalobcu sú t.č. odsúdení žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade, pričom žalovaný v 3.rade a žalovaný v 4.rade vystupovali v trestnom konaní v pozícii svedka, avšak súd konštatoval, že na útoku na žalobcu sa podieľali všetci žalovaní. Sporným však bol nárok žalobcu ako taký a to z dôvodu vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného v 1.rade, ako i žalovaného v 3.rade. Navyše vo vzťahu k nemajetkovej ujme, bol sporným nárok žalobcu nielen z dôvodu vznesenia námietky premlčania, ale i z dôvodu nepreukázania jeho vzniku. Žalovaný v 4.rade skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel (vôbec sa nevyjadril k žalobe) a preto ich súd v zmysle považoval za nesporné.

41. V ustanovení ide nielen o určenie osobitného druhu ujmy „škody“, ale aj o osobitnú právnu úpravu spôsobu náhrady škody, pre ktorý je typické, že predstavuje náhradu za nemateriálnu ujmu, ktorá sa prejavuje v podobe bolesti a alebo sťažení spoločenského uplatnenia. Náhrada za bolesť i náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo na základe vypracovaného lekárskeho posudku. Musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečby alebo odstraňovania jej následkov. Z dôvodu variability možných poškodení zdravia zákonodarca umožnil využitie tzv. bodovej sadzby za iné, po stránke bolesti najviac porovnateľné poškodenie zdravia uvedené v prílohe tohto zákona. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, odstraňovaním jeho následkov a sťažením zdravotnej pohody. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľné nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Pod sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nepatrí za poškodenie prechodného charakteru, za ktoré sa považuje i nepriaznivý zdravotný stav, so zlepšením ktorého možno podľa lekárskej vedy počítať v čase kratšom ako rok (preto možno toto odškodnenie priznať spravidla rok po spôsobení škody), a za menšie jazvy, drobné kozmetické vady a chorobné zmeny ľahšieho charakteru, ktoré nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia poškodeného. V danom prípade žalobca požaduje nárok na náhradu za bolesť vo výške 4.121 Eur (285 bodov x 14,46 Eur za každý bod) a nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 8.242 Eur (570 bodv x 14,46 Eur za každý bod), a to podľa lekárskeho posudku K.. K. J.. Výšku nároku súd odôvodil dňom škodnej udalosti a to dňom 06.10.2009, na ktorú aplikoval opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky cˇ. 12284/2009 o ustanovení výšky náhrady za bolestˇ a výšky náhrady za stˇaženie spolocˇenského uplatnenia na rok 2009, kedy výška náhrady za bolestˇ a výška náhrady za stˇaženie spolocˇenského uplatnenia na rok 2009 za jeden bod predstavovala 14,46 eura. Tieto skutočnosti však neboli sporné. Sporným bolo premlčanie, ktoré namietol žalovaný v 1.rade a žalovaný v 3.rade. 42. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného sa poškodený dozvie o škode v čase, keď možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia; od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba podľa (podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. alebo uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu vypracoval K.. K. J. dňa 06.11.2012. Žalobca si

uplatnil nárok v zmysle dňa 18.03.2014, t.j. v lehote podľa (právo na uplatnenie nároku do dňa 06.11.2014). Na margo súd uvádza, že tento nevzal do úvahy tvrdenie žalobcu o uplatnení si nároku na náhradu škody na zdraví dňom výsluchu žalobcu (02.11.2012), nakoľko neboli splnené podmienky, ktoré vyžaduje , pretože z tejto žiadosti nebolo zrejmé z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje, ten sa ustálil, resp. žalobca vykonal právne perfektný úkon až podaním zo dňa 18.03.2014. Uplatnením si nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie (podľa ). Z uvedeného vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok voči žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade na náhradu škody na zdraví v lehote do dvoch rokov (18.03.2014) od vykonania bodového ohodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (06.11.2012) v spojitosti s tým, že od tohto uplatnenia po dobu právoplatnosti rozsudku Špecializovaného trestného súdu sp.zn. (25.11.2019) premlčacia doba neplynie. Žaloba bola podaná dňa 21.12.2015. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia v žalovanej istine, na ktoré zaviazal žalovaného v 1.rade, žalovaného v 2.rade a žalovaného v 4.rade. Súd zaviazal žalovaného v 1.rade a žalovaného v 2.rade aplikujúc ustanovenie , a vo vzťahu k žalovanému v 1.rade naviac neprihliadol ani na vznesenú námietku premlčania ako je uvedené vyššie. Súd žalovaného v 3.rade nezaviazal k náhrade nárokov žalobcu z dôvodu vznesenia námietky premlčania, ktorú súd posúdil ako dôvodnú, nakoľko žalobca si voči žalovanému v 3.rade nárok na náhradu škody na zdraví uplatnil až v súdnom konaní ako uviedol na pojednávaní konanom dňa 26.05.2020. Preto ak bolo vznesené obvinenie dňa 21.11.2012 (a žalobca si nárok voči žalovanému v 3.rade neuplatnil do skončenia vyšetrovania, t.j. do podania obžaloby dňa 25.04.2014) a žaloba bola podaná až dňa 21.12.2015 a súd aplikuje všeobecnú dvojročnú premlčaciu dobu ( v spojení s ), je uvedený nárok žalobcu voči žalovanému v 3.rade premlčaný. Súd nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví proti žalovanému v 4.rade posúdil ako dôvodný aplikujúc ustanovenie ako i podľa dokazovania vykonaného v trestnom konaní, z ktorého vyplynulo, že na útoku na žalobcu sa podieľali všetci žalovaní a teda i žalovaný v 4.rade. 43. Žalobca si ďalej uplatnil na súde aj nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 Eur z dôvodu neoprávneného zásahu do zdravia žalobcu vyvolaného konaním žalovaných, nakoľko práve týmto zásahom došlo k narušeniu jeho osobného a pracovného života, ktoré odvodzuje z ustanovení nárokom na ochranu osobnosti. Špecifickostˇ osobnostných práv spocˇíva v ich predmete (objekte), ktorým je osobnostˇ cˇloveka. Ochrana osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe bez ohlˇadu na pôvod, rasu, národnostˇ, sociálne postavenie atdˇ. Predmetom ochrany je osobnostˇ cˇloveka vo svojej celistvosti ako nehmotný statok, ktorý patrí vždy konkrétnej fyzickej osobe. Toto právo je nescudzitelˇné, neprevoditelˇné, cˇasovo neobmedzené a nepremlcˇatelˇné. Právo na ochranu osobnosti je absolútnym právom fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti všetkým (erga omes), t. j. proti ostatným fyzickým osobám, právnickým osobám, ako aj proti štátu. Jeho obsahom je zákaz akéhokolˇvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolatˇ ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú príkladom uvedené v Obcˇianskeho zákonníka, nevyžaduje sa vyvolanie následkov, stacˇí zásah, ktorý je spôsobilý vyvolatˇ ohrozenie alebo narušenie chránených práv. Ochranu osobnosti zákon zabezpecˇuje v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú napadnuté len jednotlivé zložky osobnosti fyzickej osoby (napr. fyzická integrita, obcˇianska cˇestˇ, meno, podoba cˇloveka, prejavy osobnej povahy a pod.). V obcˇianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie cˇo i len jednej stránky osobnosti cˇloveka je ohrozením, resp. porušením jeho osobnosti ako celku. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa a nárok na náhradu škody na zdraví podľa sú samostatné právne prostriedky ochrany fyzickej osoby a preto ich nie je možné uplatniť na základe rovnakých skutkových tvrdení (podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Dvojitým hodnotením vzniknutej nemajetkovej ujmy na ľudskom zdraví - v režime náhrady škody na zdraví a v režime ochrany osobnosti, na základe totožných skutkových tvrdení, by dochádzalo k porušovaniu všeobecnej právnej zásady „ne bis in dem“, princípu proporcionality, keďže v oboch prípadoch sa rieši ten istý skutok, z ktorého si žalobca uplatňuje nárok, pričom pomenovanie oboch nárokov je nepodstatné, podstatná je totožnosť skutkov, osôb, ako aj vznesených nárokov na náhradu škody. Úspešnosť takého postupu teda vylučuje, ak by žalobca odôvodňoval svoj nárok na podklade totožných skutkových tvrdení ako v žalobe na náhradu škody a nepreukázal "previs" nároku na ochranu osobnosti nad nárokmi z titulu náhrady škody. Pri škode na zdraví, nemajetková ujma, je krytá v slovenskej právnej úprave, cez ustanovenia zákona o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Nárok, ktorý uplatňuje žalobca je nárokom nemajetkovej ujmy odškodňovaný podľa . Iné druhy nárokov

nemajetkovej ujmy právny poriadok Slovenskej republiky výslovne neupravuje. Z tohto dôvodu tu nie je priestor tieto zložky práva uplatňovať cez ochranu osobnosti. V tejto súvislosti, teda ohľadne možnosti priznania práva poškodeného na nemajetkovú ujmu v peniazoch podľa v prípade, že zásah do osobnosti poškodeného si "konkuruje" s poškodením zdravia a následnom sťažení spoločenského uplatnenie, resp. bolestného, súd poukazuje na skutočnosť, že zložky práva z titulu nemajetkovej ujmy podľa , sú zložky práva, ktoré sú priznávané pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia. V konaní o náhradu škody na zdraví sú všeobecné súdy viazané ústavným princípom proporcionality, porušením ktorého by mohlo dôjsť k zásahu do ústavne garantovaných práv, a to konkrétne práva na súdnu ochranu. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že odškodnenie priznané žalobcovi z titulu náhrady škody na zdraví by tak malo byť dostatočné, dôstojné a adekvátne. Inter alia, nesystematické zvyšovanie nárokov vzniknutých z titulu "náhrady škody za nemajetkovú ujmu" v podobe bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia cestou ochrany osobnosti nie je prípustné ani účelné, nakoľko subjekt zásahu by sa domáhal svojej ochrany zdravia prostredníctvom žaloby na ochranu osobnosti, ktorá má nahradiť alebo navýšiť tie isté nároky z titulu náhrady škody, čím by došlo de facto k dvojitému zhodnoteniu nemajetkovej ujmy na zdraví. Pokiaľ žalobca uvádzal, že žil v strachu o svoju bezpečnosť, bezpečnosť svojej rodiny, dlhé obdobie po skutku užíval medikamenty proti bolesti a nespavosti a samotný skutok mu spôsobil pocit strachu a úzkosti, pričom sa začal vyhýbať spoločenskému životu, tu súd uvádza, že ad 1) žalobca nepreukázal užívanie liekov proti bolesti a nespavosti, ad 2) žalobca nepreukázal, že tvrdený pocit strachu a úzkosti by bol riešil vyhľadaním odbornej pomoci (t.j. pocit strachu a úzkosti nepreukázal, resp. nebol takej intenzity, aby žalobca musel vyhľadať odbornú pomoc), ad 3) žalobca nepreukázal aký spoločenský život viedol pred škodnou udalosťou a akému spoločenskému životu v akej oblasti sa nemohol zúčastňovať či angažovať po škodnej udalosti. Pokiaľ ide o prežívanie strachu a úzkosti, tu súd zhodne so žalovaným v 1.rade uvádza, že tieto by mohol žalobca pociťovať až z následného správania sa a konania neznámych osôb (zastrašovanie, podpálenie prevádzky, telefonáty, ako uviedol žalobca na pojednávaní konanom dňa 26.05.2020) s ktorými však nemajú žalovaní nič spoločné (resp. z dokazovania takéto nevyplynulo) a preto nenesú žiadnu zodpovednosť za prípadnú nemajetkovú ujmu žalobcu. Na pojednávaní konanom dňa 26.05.2020 žalobca tvrdil i to, že nemajetková ujma pozostáva z nákladov spojených s ošetrením žalobcu od fyzioterapeutov, ochranku, ktorú si musel žalobca platiť (nakoľko mal obavu, že niekto z Maďarska mu volal, že ho dá zabiť) až po vyšetrenia. Rok a pol musel žalobca ostať bez kontaktu ľudí kvôli obave o svoj život. Obdobie po útoku bolo pre žalobcu traumatizujúce. I z tohto vyjadrenia žalobcu vyplýva, že ide o situáciu ktorá nemá základ vo vykonanom útoku žalovaných na žalobcu, ale až v následnom konaní bližšie neurčených osôb, ktoré vzbudili u žalobcu dôvodnú obavu o svoj život. Navyše za nemajetkovú ujmu nemožno považovať náklady spojené s ošetrením žalobcu od fyzioterapeutov až po ochranku, ktorú si musel žalobca platiť. O.i. žalobca tieto náklady súdu ani nepreukázal. Nemajetková ujma vyjadruje náhradu za zásah do ochrany osobnosti, resp. do práva na súkromie, rodinný život, spočívajúci v utrpených pocitoch frustrácie, šoku, stresu a pod. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že konaním žalovaných bolo zasiahnuté do jeho dôstojnosti a cti, nakoľko bol mediálne spájaný so zločineckou skupinou „I.“, z dôvodu ktorého požadoval priznať náhradu nemajetkovej ujmy, tu súd uvádza, že tomuto procesnému útoku nebolo možné priznať úspech, nakoľko žalobca nepoprel skutočnosti uvádzané žalovaným v 1.rade (žalobca sám bol vo väzbe a bol/je stíhaný za závažnú trestnú činnosť, o čom bola tak isto informovaná verejnosť a teda i obchodní partneri žalobcu, ako i to, že prostredníctvom zverejnených informácií o súkromnom živote žalobcu možno ustáliť, že prežíva veľmi šťastné obdobie, keď si zakladá rodinu a teda je zrejmé, že žiadnymi zásadnými následkami v osobnom živote netrpí) ako i žalovaným v 3.rade (sám žalobca využíval služby a obklopoval sa členmi inej zločineckej skupiny tzv. „T.“) a preto ich súd považoval v zmysle za nesporné. Pokiaľ žalobca v náhrade nemajetkovej ujmy vidí predovšetkým gesto slušnosti a spravodlivosti, tak takýto nárok už bol pokrytý právoplatným odcudzujúcim rozsudkom Špecializovaného trestného súdu ako i ospravedlnením žalovaného v 1.rade a žalovaného v 2.rade počas vedenia trestného konania (nebolo sporné). Skutočnosť, že žalobca neosvedčil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nad rámec priznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, potvrdzuje i znalecký posudok č. 19/2012 vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia, K.. W. I. na návrh Prezídia policajného zboru SR, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, zo dňa 21.11.2012, podľa ktorého žalobca nie je obmedzovaný vo svojom povolaní a pracovnom živote, v osobnom živote je obmedzený mierne s obmedzením hybnosti ľavého kolena ľahkého stupňa. Ostatné poranenia boli povrchové. Celkový zdravotný stav poškodeného je tak uspokojivý, bez výraznejších obmedzení v pracovnom a osobnom živote, pričom o strachu a úzkosti, či o traumatizujúcom prežívaní

žalobcu sa znalec nezmieňuje a teda nepotvrdzuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnenej žalobcom. Nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy však nie je vylúčený z titulu poškodenia zdravia, avšak je potrebné aby bol uplatnený z iných skutkových tvrdení, resp. preukázaní nároku čo však rozhodne v tomto prípade nenastalo. Na základe uvedeného súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy, vzhľadom na to, že narušenie osobného a pracovného života žalobcu je jednak pokryté v súdom priznanej náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia, keď sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (z dôvodu ktorého súd nevykonal ani dôkaz výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom, pre jeho neúčelnosť) a jednak z dôvodu, že nárok na priznanie nemajetkovej ujmy nebol spoľahlivo zo strany žalobcu preukázaný (podstata a rozsah, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti). 44. Ak by aj súd posúdil nárok žalobcu ako oprávnený a teda preukázaný (s čím zásadne nie je možné súhlasiť na základe vyššie uvedeného), tento by bolo potrebné zamietnuť voči žalovanému v 1.rade a žalovanému v 3.rade, ktorí vzniesli dôvodnú námietku premlčania. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby ( ) je rozhodujúci moment, kedy došlo k protiprávnemu zásahu, ktorý viedol k nemajetkovej ujme. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve (podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Z uvedeného vyplýva, že ak sa skutok stal dňa 06.10.2009, žalobca bol oprávnený uplatniť si nárok do dňa 06.10.2012, skutočnosť ktorá však nenastala. Avšak na druhej strane treba vziať do úvahy fakt, že žalobca sa mohol o tom, kto tomuto spôsobil nemajetkovú ujmu dozvedieť najneskôr vznesením obvinenia (12.11.2012) a teda mal možnosť si uplatniť nárok na náhradu nemajetkovej ujmy voči konkrétnym osobám v lehote do troch rokov (12.11.2015), skutočnosť ktorá však taktiež nenastala, nakoľko žaloba bola na tunajší súd podaná až dňa 21.12.2015. Žalobca si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy do skončenia vyšetrovania podľa neuplatnil a teda premlčacia doba plynula. Z uvedeného dôvodu by súd na námietku premlčania žalovaného v 1.rade a žalovaného v 3.rade prihliadol a žalobu by v tejto časti voči menovaným zamietol. Pokiaľ žalobca opieral svoj nárok o desaťročnú premlčaciu dobu podľa ustanovenia v spojení s , súd sa s touto argumentáciou žalobcu nestotožnil z nasledujúcich dôvodov. Ustanovenia uvádza, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie. Toto ustanovenie je však potrebné využiť v prípade, ak neexistuje právna úprava, no v danom prípade je však celkom jasne stanovená trojročná premlčacia doba ( ). Takýto výklad uvedených ustanovení , považuje súd za extenzívny a v rozpore s princípom legality. Analogicky možno uzavrieť, že pokiaľ by nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vychádzal z poškodenia zdravia žalobcu, ustanovenie ani nemožno aplikovať pre jeho priame vylúčenie. Žalobca dokonca navrhol súdu, aby tento na námietky premlčania neprihliadol z dôvodu odporovania dobrým mravom, s čím súd zásadne nesúhlasí, nakoľko tento je povinný prihliadnuť na námietku premlčania podľa , z dôvodu ktorého je návrh žalobcu v tejto súvislosti bezpredmetný.

45. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.

46. Podľa ustanovenia a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. O trovách konania tak súd rozhodol podľa ustanovenia Civilného sporovo poriadku a ustanovenia tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1.rade, žalovanému v 2.rade a žalovanému v 4.rade v časti o nároku na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko žalobca bol v tejto časti voči uvedeným úspešný v celom rozsahu. Pokiaľ ide o nárok žalovaného v 1.rade voči žalobcovi, tento bol úspešný v časti o náhradu nemajetkovej ujmy, keď súd žalobu v tejto časti zamietol v celom rozsahu. Tým, že súd zamietol žalobu v časti nemajetkovej ujmy, vznikol by žalovanému v 2.rade, žalovanému v 3.rade a žalovanému v 4.rade nárok na náhradu trov konania, avšak zo súdneho spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy konania vznikli (a ani si ich v konaní neuplatnili) a preto súd žalovaným v 2.rade až 4.rade nárok na náhradu trov konania v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nepriznal. Ak totiž strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa postupuje podľa zásad pre priznanie náhrady pri každom nároku samostatne. Úspech žalobcu v spore týkajúcom sa iba niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania vo všetkých nárokoch. Súd preto o nároku na náhradu trov konania týchto samostatne uplatnených nárokov (škoda na zdraví a nemajetková ujma) rozhodol tromi výrokmi, plne rešpektujúc tomto smere ustálenú judikatúru ako napríklad rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. , či rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. a sp.zn. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).