Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Cob-72-2022.pdf
PDF · 195.79 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/72/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
– 1 –
41Cob/72/2022-2403
ZNAK_SR
file_0.wmf
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu ELT Management Company Slovakia s.r.o., so sídlom Vajnorská 171/A, 831 04 Bratislava, IČO: 50 096 273, proti žalovanému PNEU DT s.r.o., so sídlom 962 12 Stožok 342, IČO: 43 774 610, právne zastúpený JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, o zaplatenie 113.102,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 7Cb/19/2019-2256 zo dňa 20. júna 2022 takto
rozhodol:
– 20 –
41Cob/72/2022-2403
ZNAK_SR
file_0.wmf
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 7Cb/19/2019-2256 zo dňa 20.júna 2022 p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
– 19 –
41Cob/72/2022-2403
ZNAK_SR
file_0.wmf
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou rozhodol tak, že žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 113.102,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 87.064,25 Eur od 17.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 13.018,97 Eur od 18.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 13.018,97 Eur od 11.08.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhou výrokovou vetou žalovaného zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
2. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 113.102,19 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili dňa 30.06.2016 s účinnosťou od 01.07.2016 Zmluvu o plnení vyhradených povinností, na základe ktorej sa žalovaný stal účastníkom kolektívneho systému Eltma. Žalobca je organizáciou zodpovednosti výrobcov a prevádzkovateľom neziskového systému združeného nakladania pre spätný zber pneumatík. Žalovaný je podľa odpadovej legislatívy výrobcom pneumatík, ktorý má z titulu uvádzania pneumatík na trh v Slovenskej republike povinnosť zaistiť plnenie príslušných vyhradených povinností, napr. spätný zber, nakladanie s vyzbieranými odpadovými pneumatikami a propagačné a vzdelávacie aktivity. Žalobca zabezpečuje na základe účastníckej zmluvy plnenie vyhradených povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch za zastúpených výrobcov - účastníkov. Podmienky účasti sú stanovené vo všeobecných podmienkach účasti v kolektívnom systéme Eltma, ktoré sú súčasťou účastníckej zmluvy. Žalobca má na základe účastníckej zmluvy, resp. článku 1.2 VPÚ a v súlade so zákonom o odpadoch povinnosť zabezpečiť plnenie povinností spätného zberu pre žalovaného. Túto povinnosť si žalobca v súlade s čl. 1.2 VPÚ riadne plní. Žalovaný ako účastník má v súlade s článkom 2.4 VPÚ povinnosť uhradiť žalobcovi príspevok na zaistenie predmetného plnenia povinností spätného zberu. Výška recyklačného príspevku sa určí ako násobok kilogramov pneumatík uvedených účastníkom na trh a sadzby recyklačného poplatku, ktorá predstavuje podľa verzie 1.2 VPÚ sumu 0,099 Eur bez DPH pre rok 2018 a podľa verzie 1.3 VPÚ sumu 0,135 Eur bez DPH pre rok 2019. Žalobca v súlade s priloženými VPÚ verziou 1.2 účinnou od 01.01.2018 vystavil v súlade s článkom 2.4 a nasl. VPÚ žalovanému dňa 15.01.2019 faktúru na uhradenie recyklačného príspevku číslo VF-1801308 vo výške 87.064,25 Eur za obdobie 4. kvartálu 2018 s dátumom splatnosti 16.02.2019. V súlade s priloženými VPÚ verziou 1.3 účinnou od 01.01.2019 vystavil žalobca v súlade s článkom 2.4 a nasl. VPÚ žalovanému dňa 15.04.2019 faktúru na uhradenie recyklačného príspevku č. VF1901081 vo výške 13.018,97 Eur za obdobie 1. kvartálu 2019 s dátumom splatnosti 17.04.2019. Žalobca zároveň v súlade s priloženými VPÚ verziou 1.3 účinnou od 01.01.2019 vystavil v súlade s článkom 2.4 a nasl. VPÚ žalovanému dňa 15.07.2019 faktúru na uhradenie recyklačného príspevku č. VF-1901152 vo výške 13.018,97 Eur za obdobie 2. kvartálu 2019 s dátumom splatnosti 10.08.2019. Žalovaný faktúry v stanovenej lehote neuhradil, a preto zaslal žalobca žalovanému dňa 22.08.2019, 30.05.2019 a 22.08.2019 upozornenie na neuhradený doplatok na recyklačný príspevok. Žalobca z dôvodu, že
žalovaný fakturované sumy v lehote splatnosti nezaplatil si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie dlžnej sumy spolu vo výške 113.102,19 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z fakturovaných súm dňom nasledujúcim odo dňa splatnosti tej-ktorej faktúry.
3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 17Up/955/2019 dňa 04. októbra 2019 tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal včas odpor s odôvodnením, že faktúry vystavené žalobcom vrátil a neeviduje ich v účtovníctve. Neboli uvedené ani v kontrolnom výkaze pre DPH. Namietal, že žalobca sa voči žalovanému správa v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a svoje postavenie na trhu zneužíva. Žalobca v rozpore s uzatvorenou účastníckou zmluvou úplne ignoruje nárok na refundáciu príspevku, ktorý sa poskytuje v prípade, že výrobca pneumatík pneumatiky zakúpi na Slovensku, ale zároveň takto zakúpené pneumatiky vyvezie zo Slovenskej republiky. Toto pravidlo zakotvuje bod 2.9 účastníckej zmluvy a jeho podstata spočíva v tom, že žalobca ako výrobca pneumatík pneumatiky zakúpi na Slovensku, ale zároveň takto zakúpené pneumatiky vyvezie zo Slovenskej republiky. Toto pravidlo zakotvuje bod 2.9 účastníckej zmluvy a jeho podstata spočíva v tom, že žalobca vyberá od výrobcov pneumatík recyklačný poplatok a generuje tak fond peňažných prostriedkov na ich spracovanie potom, čo budú opotrebované. Ak však pneumatiky žalovaný vyvezie do zahraničia, logicky na území Slovenskej republiky nebude ich spracovanie nutné, preto je povinnosťou žalobcu o takto vyvezené pneumatiky svoj nárok ponížiť, a naopak ak viac pneumatík žalovaný vyvezie, ako na Slovensku kúpi, vzniká žalovanému voči žalobcovi nárok na zaplatenie peňažného plnenia. Ak by žalobca postupoval v súlade s poctivým obchodným stykom, po zohľadnení nároku žalovaného na refundáciu by nemal aké faktúry vystaviť a aj faktúry, ktoré žalobca vystavil, sú nesprávne. Žalobca napriek tomu, že žalovaný riadne podal žiadosti o refundáciu, nepostupoval správne, žiadosti žalovaného o refundáciu nezohľadnil, a to napriek tomu, že žiadosti o refundáciu boli podané riadne, k žiadostiam boli doložené všetky požadované dokumenty, či správa audítora. Žalovaný navrhol vykonať výsluch strán sporu a nariadiť vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia Ekonómia a manažment. Zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.
4. Upomínací súd na základe návrhu žalobcu postúpil vec na ďalšie konanie Okresnému súdu Zvolen, ako súdu prvej inštancie.
5. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 71 ods. 1, § 27 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 10, 11 a 12 písm. a), b), c), d), zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o odpadoch), § 28 ods. 1, ods. 4 písm. a), b), c) zákona o odpadoch, § 89 ods. 1 písm. b) a ods. 2, § 135 ods. 24, ods. 25 zákona o odpadoch, § 30 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o odpadoch, § 135 ods. 11 zákona o odpadoch, § 262 ods. 1, § 369 ods. 1, ods. 2, § 369c ods. 1, Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 a § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázaný nesporný skutkový stav, že strany sporu uzatvorili dňa 30.06.2016 Zmluvu o plnení vyhradených povinností. Žalovaný sa uzatvorením zmluvy so žalobcom stal účastníkom kolektívneho systému podľa všeobecných podmienok účasti v kolektívnom systému Eltma (VPÚ). Žalobca, ako organizácia zodpovednosti výrobcov a prevádzkovateľ neziskového systému združeného nakladania plnil povinnosti spätného zberu pre účastníkov kolektívneho systému. Žalobca mal na základe účastníckej zmluvy a VPÚ článok 1.2 a v súlade so zákonom o odpadoch povinnosť zabezpečiť plnenie povinnosti spätného zberu pre žalovaného. Žalovaný ako účastník systému Eltma mal v súlade s článkom 2.4 VPÚ povinnosť uhradiť žalobcovi príspevok na zaistenie plnenia povinnosti spätného zberu. Výška recyklačného príspevku sa určovala ako násobok kilogramov pneumatík uvedených účastníkom na trh a sadzby príspevku určenej VPÚ. Žalobca vystavil žalovanému faktúry na uhradenie recyklačného príspevku a to: 1/ dňa 15.01.2019 faktúru č. VF-1801308 vo výške 87.064,25 Eur za obdobie 4. kvartálu 2018 s dátumom splatnosti 16.02.2019, 2/ dňa 15.04.2019 faktúru č. VF-1901081 vo výške 13.018,97 Eur za obdobie 1. kvartálu 2019 s dátumom splatnosti 17.04. 2019, 3/ dňa 15.07.2019 faktúru č. VF-1901152 vo výške 13.018,97 Eur za obdobie 2. kvartálu 2019 s dátumom splatnosti 10.08.2019. Žalovaný fakturované sumy v lehote splatnosti nezaplatil, a preto si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 113.012,19 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z fakturovaných súm dňom nasledujúcim odo dňa splatnosti tej-ktorej faktúry.
6. Súd prvej inštancie k argumentu žalovaného, že účastnícka zmluva, ktorú strany sporu uzatvorili, nebola uzatvorená platne z dôvodu, že autorizácia udelená žalobcovi Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky na výkon činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov nadobudla účinnosť od
01.07.2016, a teda v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. ku dňu 30.06.2016 žalobca nedisponoval účinne udelenou autorizáciou od ministerstva a k dátumu 30.06.2016 nebol žalobca podľa zákona o odpadoch oprávnený uzatvoriť zmluvu o plnení povinnosti organizácie zodpovednosti výrobcov uviedol, že podľa § 135 ods. 25 zákona o odpadoch v znení účinnom k 30.06.2016 platilo, že účinnosť všetkých rozhodnutí o udelení autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov vydaných na základe žiadosti podľa § 135 ods. 25 určí ministerstvo k 01.07.2016. Vo všeobecných podmienkach účasti (verzia 1.0 v znení k 30.06.2016) bola účinnosť účastníckej zmluvy upravená v článku 5.1., a to najskôr k 01.07.2016 alebo neskôr dňom nadobudnutia účinnosti rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o udelení autorizácie na prevádzkovanie kolektívneho systému Eltmou. Strany sporu si v článku 5.1 dohodli čas nadobudnutia účinnosti zmluvy, t.j. deň ktorým nastáva účinok dohodnutých práv a povinností zmluvných strán. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že v čase uzatvorenia zmluvy žalobca už disponoval právoplatným rozhodnutím ministerstva o udelení oprávnenia na výkon činnosti (rozhodnutie bolo právoplatné ku dňu 16.05.2016). Súd prvej inštancie preto argument žalovaného o neplatnosti uzatvorenej zmluvy vyhodnotil ako nedôvodný.
7. Súd prvej inštancie k argumentu žalovaného ktorý tvrdil, že žalobca sa v zmluvnom vzťahu voči žalovanému správal diskriminačne z dôvodu, že nemal možnosť voľby medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov, pretože v tom období žiaden iný subjekt plnenie vyhradených povinností nezabezpečoval a z tohto dôvodu bol nútený uzatvoriť zmluvný vzťah so žalobcom za podmienok nevýhodných pre žalovaného konštatoval, že argument žalovaného vyvrátil žalobca dôkazmi (č.l. 2213 až 2215), ktoré preukazujú, že v čase uzatvorenia zmluvy medzi stranami sporu existovali minimálne dve ďalšie organizácie zodpovednosti výrobcov v systéme združeného nakladania s odpadom, s ktorými mal žalovaný objektívne možnosť uzatvoriť zmluvu o plnení vyhradených povinností. Okrem toho podľa zákona o odpadoch platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy medzi stranami sporu mohol žalovaný vyhradené povinnosti spätného zberu v súvislosti s uvádzaním pneumatík na trh plniť aj individuálne, nemal zákonnú povinnosť zmluvne vstupovať do kolektívneho systému. Súd prvej inštancie ďalej vyhodnotil, že žalovaný nešpecifikoval, v čom konkrétne malo spočívať diskriminačné konanie žalobcu, neoznačil osobu komparátora, ani nepredložil dôkazy preukazujúce tvrdenú skutočnosť.
8. Súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzatvorili Zmluvu o plnení vyhradených povinností platne, pristúpili k všeobecným podmienkam účasti a zaviazali sa nimi riadiť. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybnila platnosť uzatvorenej zmluvy. Žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy mal podľa platnej legislatívy možnosť voľby spôsobu plnenia vyhradených povinností v súvislosti s uvádzaním pneumatík na trh (individuálne a kolektívne). Ďalej vyhodnotil, že pokiaľ sa žalovaný rozhodol plniť vyhradené povinnosti v zmysle zákona o odpadoch prostredníctvom kolektívneho systému, mal možnosť výberu organizácie zodpovednosti výrobcov v systéme združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Uzatvorením zmluvy so žalobcom sa tak žalovaný zaviazal plniť povinnosti účastníka podľa všeobecných podmienok účasti v kolektívnom systéme Eltma, ktoré konkretizujú práva a povinnosti výrobcu vyhradeného výrobku a organizácie zodpovednosti výrobcov.
9. Súd prvej inštancie zistil, že podľa článku 2.2 VPÚ bol žalovaný povinný podávať prostredníctvom informačného systému žalobcu štvrťročné hlásenie o množstve pneumatík uvedených na trh z dôvodu výpočtu recyklačného príspevku. Žalovaný si zmluvné povinnosti neplnil riadne. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že hlásenie výroby za 4. kvartál roku 2018 do systému zadal žalobca na základe podkladov od žalovaného, o čo ho žalovaný výslovne požiadal, pretože žalovaný nepodal svoje hlásenie včas do 10-teho dňa v mesiaci. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalovaný dňa 10.04.2019, t.j. posledný deň pred uzatvorením hlásení, informoval žalobcu o tom, že má problémy v informačnom systéme, a preto nemôže zadať hlásenie a uzavrieť 1. kvartál 2019. Žalovaný požiadal žalobcu, aby údaje do systému doplnil sám žalobca na základe podkladov zaslaných žalovaným a uzavrel príslušný kvartál vo vlastnej réžii. Taktiež nebola sporná ani skutočnosť, že žalovaný e-mailom dňa 11.07.2019 požiadal žalobcu, aby údaje do systému na základe podkladov, ktoré mu zaslal, doplnil a uzavrel 2. kvartál 2019 vo vlastnej réžii z dôvodu výpadku internetu žalovaného. Uvedené mal súd prvej inštancie preukázané aj z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu (č.l. 2216 až 2219 súdneho spisu). Žalobca nahral do systému hlásenie o množstve pneumatík podľa podkladov žalovaného za 4. kvartál 2018 a 1. kvartál 2019. E-mailovú žiadosť žalovaného nahrať do systému údaje za 2. kvartál 2019 žalobca neakceptoval, pretože žiadosť bola podaná opakovane po termíne uzatvorenia hlásení, čím žalovaný opakovane porušoval zmluvu a všeobecné podmienky účasti. Žalobca žiadosti nevyhovel a postupoval podľa zmluvy a príslušných všeobecných podmienok účasti bodu 2.7 s tým, že žalovanému
bola výška recyklačného príspevku vypočítaná z hodnôt predchádzajúceho obdobia, o čom žalobca žalovaného informoval prostredníctvom e-mailovej komunikácie.
10. Pokiaľ žalovaný žiadal, aby existujúce pohľadávky žalobcu boli započítané s nárokom žalovaného na vrátenie recyklačného príspevku z dôvodu, že žalovaný za žalované obdobie vyviezol väčšie množstvo pneumatík z územia Slovenskej republiky ako doviezol, súd prvej inštancie preskúmal mechanizmus refundácie recyklačných príspevkov a zistil, že strany sporu si zmluvne dohodli vo všeobecných podmienkach účasti v článku 2.9 ako tzv. internú refundáciu (v znení platnom účinnom od 01.01.2018, aj v znení platnom a účinnom od 01.01.2019), rovnako vo všeobecných refundačných podmienkach (v znení platnom a účinnom od 01.01.2019) a v prípade internej refundácie bol nastavený mechanizmus spôsobom, že pokiaľ účastník Eltmy v jednom štvrťroku vyviezol pneumatiky, ktoré už v danom štvrťroku uviedol na trh, tento vývoz preukázal a splnil ďalšie stanovené podmienky, bola mu výška recyklačného príspevku o tento vývoz znížená. Účastník žalobcu mal možnosť požiadať o refundáciu recyklačných príspevkov aj iným spôsobom stanoveným vo Všeobecných refundačných podmienkach kolektívneho systému Eltma (VRP) formou návrhu na uzavretie zmluvy o refundácii recyklačných príspevkov. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný podal žiadosť o refundáciu recyklačných príspevkov trikrát, a to za obdobie 4. kvartálu v roku 2018 žiadosťou o refundáciu recyklačného príspevku v čiastke 72.693,25 Eur datovanou 15. januára 2019 doručenou dňa 04. februára 2019, za obdobie 1. kvartálu 2019 žiadosťou o refundáciu recyklačného príspevku v čiastke 10.849,41 Eur datovanou 10. apríla 2019 doručenou dňa 24. apríla 2019 a za obdobie 2. kvartálu 2019 žiadosťou o refundáciu recyklačného príspevku v čiastke 9.311,63 Eur datovanou 01. júla 2019 doručenou 12. augusta 2019. Žalobca však žiadosti o refundáciu v procese internej refundácie neakceptoval, pretože neboli podané v príslušnej lehote a stanoveným spôsobom, resp. žalovaný v stanovenej lehote nedodal príslušné doklady. Žalovaný nepostupoval spôsobom dohodnutým v článku 2.9 VPÚ.
11. Súd prvej inštancie posúdil refundačné žiadosti žalovaného v súlade s VRP aj v rámci procesu externej refundácie. Konštatoval, že predpokladom možnosti uplatnenia externej refundácie bolo uhradenie recyklačného príspevku a bez uhradenia recyklačných príspevkov nebolo možné ich vrátenie, čo vyplýva z článku 2.1 VRP. Refundačné žiadosti žalovaného boli zamietnuté z dôvodov, že neboli uhradené recyklačné príspevky, žalovaný požadoval vrátenie recyklačných príspevkov za pneumatiky uvedené na trh subjektmi, ktoré neboli účastníkmi žalobcu, a teda za tieto pneumatiky žalobca neobdržal recyklačné príspevky, ktoré by mohli byť predmetom refundácie, žalovaný požadoval refundáciu recyklačných príspevkov za pneumatiky, voči ktorým už uplynula lehota pre podanie refundačnej žiadosti. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalobca v konaní zdôvodnil, že správy audítora, ktorými žalovaný dokladoval splnenie refundačných podmienok v súlade s článkom 2.6 VRP, tvrdili splnenie všetkých refundačných podmienok, a to napriek skutočnosti, že recyklačné príspevky zaplatené neboli. Z uvedených dôvodov preto žalobca správy audítora nemohol považovať za dostatočné preukázanie splnenia refundačných podmienok a refundačné žiadosti v súlade s článkom 2.8 VRP zamietol a tým žalovanému nevznikol žiaden nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej z refundačných zmlúv.
12. Súd prvej inštancie nezohľadnil závery znaleckého posudku pri rozhodovaní vo veci samej z dôvodu, že Znalecký posudok č. 1/2021 predložený žalovaným hodnotil celkový vývoz a dovoz pneumatík bez zohľadnenia, či konkrétne pneumatiky, ktoré by podľa tvrdenia žalovaného mali byť predmetom refundácie, boli uvedené na trh účastníkom žalobcu, či tento účastník za pneumatiky zaplatil recyklačný príspevok žalobcovi a či boli tieto konkrétne pneumatiky následne vyvezené z územia Slovenskej republiky. Zároveň znalec pri vypracovaní posudku nezohľadnil systém fungovania kolektívneho systému Eltma, podmienky účasti, dohodnuté práva a povinnosti účastníkov. Súd prvej inštancie zároveň zamietol návrh žalovaného vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia ekonómia z dôvodu preverenia výšky žalovanej sumy, pretože dôkazný návrh podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný odôvodnil skutkovými tvrdeniami bez relevantnej súvislosti s predmetom konania s absenciou skutkových tvrdení, ktoré by vykonané dokazovanie malo potvrdiť, či vyvrátiť. Preto návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol.
13. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania bolo posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie sumy titulom neuhradenia recyklačných príspevkov žalovaným vyčíslených podľa článku 2.4, 2.7 všeobecných podmienok účasti, ako príspevku na zaistenie plnenia povinností spätného zberu.
Podľa znenia všeobecných podmienok účasti sa výška recyklačného príspevku určovala ako násobok kilogramov pneumatík uvedených účastníkom na trh a sadzby recyklačného príspevku určenej VPÚ. Ak účastník riadne v informačnom systému nevyplnil štvrťročné hlásenie o odhadovanom množstve pneumatík uvedených na trh, malo sa za to, že uviedol na trh (odhadol uvedenie na trh) množstvo uvedené na trh v predchádzajúcom období. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca faktúry vystavil v súlade so zmluvou o plnení výhradných povinností uzatvorenej medzi stranami sporu, v súlade so všeobecnými podmienkami účasti v kolektívnom systéme Eltma v znení platnom a účinnom za fakturované obdobia, na základe evidencie, resp. údajov poskytnutých žalovaným. Žalovaný podpisom účastníckej zmluvy akceptoval stanovený systém fakturácie recyklačných príspevkov, a preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 113.102,19 Eur spolu s úrokom z omeškania z fakturovaných súm dňom nasledujúcim po dni splatnosti tej-ktorej faktúry a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,-Eur s odkazom na § 369c Obchodného zákonníka.
14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP podľa zásady pomeru úspechu v konaní. Pretože bol žalobca v konaní plne úspešný súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo aby postupom podľa ustanovenia § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania vo výške 100 %. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.
16. Žalovaný sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý podľa jeho názoru rozhodol nesprávne, nezákonne a bez opory rozhodnutia v právnych predpisoch, súdnych rozhodnutiach a najmä vykonaných dôkazov. Odvolaním napadnuté rozhodnutie nespĺňa kritéria už ani z dôvodu absencie nie relevantného ale akéhokoľvek odôvodnenia, ktoré by malo svoju vlastnú vnútornú koncepciu a logickú následnosť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nesúrodé, vnútorne rozporné, nereaguje na časť vykonaného dokazovania a ani na niektoré podstatné tvrdenia, s ktorými bolo nutné sa pri rozhodovaní vo veci riadne vysporiadať. Rozsudok je zmätočný, nepreskúmateľný a vzhľadom na absenciu riadneho odôvodnenia súdu prvej inštancie žalovaný namietal, že nebol schopný v odvolaní reagovať na skutkové zistenia súdu prvej inštancie, resp. právneho posúdenia veci. Mal za to, že nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a táto vada zakladá právo podať odvolanie i možnosť odvolacieho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie, resp. zmenu napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že súd prvej inštancie začal uvádzať svoje úvahy, ktoré ho viedli k vyhoveniu žalobe a hodnotiť vykonané dokazovanie od odseku 67. Namietal, že súd prvej inštancie sa s výnimkou námietky ohľadne neplatnosti zmluvného vzťahu, nevysporiadal s ďalšími námietkami žalovaného. Mal za to, že je neprípustné, aby súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tak, že uvedie, že žalobca posúdil ... (ods. 70. odôvodnenia napadnutého rozsudku), avšak neuviedol reálne svoj vlastný názor. Upozornil na to, že žalobca sa v konaní domáha zaplatenia účastníckych poplatkov za obdobie 4.Q. 2018, 1. a 2. Q. 2019 a že nárok mu nevznikol kvôli tomu, že vývoz žalovaného v každom z nich predstavoval vyššie množstvo, a teda žalovaný nemal platiť žalobcovi žiadnu platbu. Ďalej poukázal aj na nesprávnosť výšky nároku uplatneného za obdobie 4. Q. 2018, avšak celý rok 2018 nebol predmetom konania, keďže žalobca určil obdobie za ktoré požaduje účastnícky poplatok (4.Q.2018, 1. a 2. Q. 2019) a objektívne nedošlo k pripusteniu zmeny podanej žaloby, napriek tomu súd prvej inštancie konal o celom žalobcom uplatnenom nároku a tento mu v celom rozsahu priznal, a to bez toho, aby obdobie celého roku 2018 (množstvo 732.864 kg) bolo predmetom konania, keďže v konaní ani nebolo sporné (žalobca tvrdenie žalovaného nikdy nepoprel a súd ich mal vykonaným dokazovaním za preukázané), že množstvo za ktoré by (nebyť vývozu) vznikol nárok na účastnícky príspevok v 4.Q.2018 predstavovalo 68.935,74 kg.
17. Žalovaný ďalej poukázal na to, že nerozumie, prečo bol odmietnutý ako dôkaz znalecký posudok č. 1/2021 a jeho závery. Tvrdeniu súdu prvej inštancie, že znalec pri vypracovaní posudku nezohľadnil systém fungovania kolektívneho systému Eltma, podmienky účasti, dohodnuté práva a povinnosti účastníkov žalovaný nerozumie, keďže nevie v čom presne došlo k nezohľadneniu systému žalobcu, podmienok účasti v ňom, či dohodnutých práv a povinností. Žalovanému nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie znaleckého dokazovania, ktorý navrhol už v podanom odpore,
keďže týmto by bol zabezpečený znalecký posudok znalcom, usmerneným súdom, aby zohľadnil aj (žalovanému neznáme) parametre, ktoré mal súd prvej inštancie na mysli. Podľa názoru žalovaného navrhované znalecké dokazovanie (ak už za také súd prvej inštancie nepovažoval predložený riadny znalecký posudok, ktorý nebol relevantným spôsobom žalobcom spochybnený), bolo a je spôsobilé dať odpoveď na otázku, aká je skutočná výška nároku žalobcu pri zohľadnení množstva vyvezených pneumatík.
18. Podľa názoru žalovaného v bode 67. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je uvedený opis skutkového stavu nie z pohľadu ako k nemu došlo, ale tak, ako ho prezentoval v konaní žalobca, ktorý jednak prispôsoboval svoje tvrdenia tak, aby vytváral dojem toho, kto si plní svoje zmluvné povinnosti a jednak popieral základné skutkové skutočnosti. Hoci v bodoch 15. a 19. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol právnu argumentáciu žalovaného, s podstatnými časťami tejto sa však žiadnym spôsobom v napadnutom rozsudku nevysporiadal. Z predložených dokladov zhrnutých v znaleckom posudku je zrejmé, že nárok žalobcu za obdobie Q. 4 (4.štvrťrok 2018) sa vypočíta z množstva na trh umiestnených pneumatík v množstve 68.935,74 kg (teda nie množstvo 732.864 kg uvádzané žalobcom), avšak na druhej strane žalovanému vznikol nárok na odpočítanie z množstva 196.765,63 kg (údaje sa nachádzajú na strane 256 predloženého znaleckého posudku č. 1/2021 a prehľadná tabuľka sa nachádza na strane 558 predmetného znaleckého posudku). Z predložených dokladov, zhrnutých v predloženom znaleckom posudku je tiež zrejmé, že nárok žalobcu za obdobie Q. 1 (1. štvrťrok ) 2019 sa vypočíta z množstva na trh umiestnených pneumatík v množstve 80.365,85 kg (teda nie množstvo 80.364 kg uvádzané žalobcom), avšak na druhej strane vznikol žalovanému nárok na odpočítanie z množstva 80.336, 31 kg (údaje sa nachádzajú na strane 338 a 393 znaleckého posudku a prehľadná tabuľka na strane 558 znaleckého posudku). Nakoniec z predložených dokladov zhrnutých v znaleckom posudku je zrejmé, že nárok žalobcu za obdobie Q. 2 (2. štvrťrok) 2019 sa vypočíta z množstva na trh umiestnených pneumatík v množstve 67.381,22 kg (teda nie množstvo 80.364 kg uvádzané žalobcom, ktoré žalobca z neznámych dôvodov uvádza rovnaké ako v predchádzajúcom období), avšak na druhej strane žalovanému vznikol nárok na odpočítanie z množstva 68.975,97 kg (údaje sa nachádzajú na strane 489 a 553 znaleckého posudku a prehľadná tabuľka na strane 558 znaleckého posudku). Celkový nárok žalobcu vo finančnom vyjadrení voči žalovanému za žalobným návrhom vymedzené obdobie (01.10.2018 až 30.06.2019) predstavuje 26.770,49 Eur, vypočítaný ako súčet súčin množstva kg 68.935,74 (množstvo vo 4.Q.2018) a koeficientu 0,099 Eur a súčin množstva kg 147.747,07 (množstvo v 1. a 2.Q.2019) a koeficientu 0,135 Eur. Žalovaný namietal, že mu nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca stanovil výšku svojho nároku voči žalovanému na sumu 113.102,19 Eur a ani to, akým spôsobom takúto výšku svojho nároku voči žalovanému preukazuje. Na druhej strane vo finančnom vyjadrení celkový nárok žalovaného voči žalobcovi na zníženie o čiastku za množstvo skutočne vyvezených pneumatík za žalobným návrhom vymedzené obdobie od 01.10.2018 až 30.06.2019) predstavuje 40.067,80 Eur vypočítaný ako súčet súčinu množstva kg 196.765,63 (množstvo vo 4.Q. 2018) a koeficientu 0,099 Eur a súčinu množstva k 152.503,69 (množstvo v 1. a 2.Q. 2019) a koeficientu 0,135 Eur.
19. Žalovaný poukázal aj na to, že hoci žalobca tvrdí, že žalovaný údaje do informačného systému zadával, nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by sa tak stalo, čo je vzhľadom na objektívny stav logické, pretože platí, že žiadne takéto dôkazy neexistujú, keďže žalovaný údaje do informačného systému žalobcu čo sa týka období 4.Q.2018, 1.Q.2019 a 2.Q.2019, vložiť nedokázal z dôvodu jeho uzatvorenia, či nefunkčnosti. Nie je pravdou, že by žalobcovi nedával žalovaný hlásenia o množstve vyvezených pneumatík, naopak, tieto boli dané vždy spolu s množstvom dovezených pneumatík, preto žalobca nemal dôvod pri aplikácii bodu 2.4. všeobecných podmienok účasti (VPÚ) bez toho, aby zároveň aplikoval ustanovenie bodu 2.9. VPÚ. Žalovanému nie je preto zrejmé (a nevysvetlili to ani doposiaľ vypočutí svedkovia), z akého dôvodu žalobca akceptoval oneskorené a v rozpore s VPÚ podané hlásenia o počte dovezených pneumatík, avšak úplne ignoroval hlásenia o počte vyvezených pneumatík. Žalovanému je známe, že žalobca tvrdí, ako základný dôvod neuhradenie recyklačného príspevku, avšak okrem toho, že táto podmienke je uvedená vo všeobecných refundačných podmienkach kolektívneho systému Eltma, ktoré sa žalovaného netýkajú, keďže s nimi nikdy nevyslovil súhlas, táto podmienka nie je uvedená ani v prípade inštitútu internej refundácie (bod 2.9. VPÚ). Z vyjadrení žalobcu aj jeho zamestnancov vyplýva, že inštitút internej refundácie sa použije v prípade, ak sú predložené hlásenia o dovoze a vývoze pneumatík spolu, čo sa stalo v prípade žalovaného. Ak sa žalobca striktne riadi svojimi VPÚ potom bolo potrebné dôsledne dodržiavať aj ustanovenie bodu 2.7. VPÚ, keďže nie je sporné, že hlásenie za 4.Q.2018 žalovaný riadne a včas nevyplnil a mali byť prevzaté údaje z predchádzajúceho obdobia, čo ako je medzi stranami nesporné, bola bilancia 0 kg dovezených (na
trh umiestnených) pneumatík a 0 kg vyvezených pneumatík, a teda aj nárok žalobcu, určený v súlade s týmto ustanovením v spojení s bodom 2.2. VPÚ, predstavuje za obdobie 4.Q.2018 sumu vo výške 0,- Eur. Rovnaká bilancia v súlade s uvedenými ustanoveniami nastala aj v prípade 1.Q.2019, keďže preukázateľne nedošlo k vyplneniu štvrťročného hlásenia v informačnom systému, a teda opäť mal žalobca postupovať v súlade s bodom 2.7. VPÚ, a teda aj nárok žalobcu, určený v súlade s týmto ustanovením v spojení s bodom 2.2. VPÚ, predstavuje za obdobie 1.Q.2019 sumu vo výške 0,-Eur. Rovnaká bilancia nastala aj v prípade 2.Q.2019, keďže nebolo sporné, že hlásenie za 2.Q.2019 žalovaný riadne a včas nevyplnil, a teda opäť mal žalobca postupovať v súlade s bodom 2.7. VPÚ, a teda aj nárok žalobcu, určený v súlade s týmto ustanovením v spojení s bodom 2.2. VPÚ, predstavoval za obdobie 2.Q.2019 sumu vo výške 0,-Eur. Odchýlenie sa žalobcu od jeho vlastných VPÚ však bez akéhokoľvek riadneho odôvodnenia toleruje žalobcovi aj súd prvej inštancie, ktorý postup vzniku nároku žalobcu uviedol v bode 67. odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to bez akejkoľvek zmienky o v rovnakom momente podaných hláseniach o množstve vyvezených pneumatík a zároveň s uvedením nesprávne prevzatých tvrdení. Žalovaný žiadnym spôsobom žalobcu nežiadal o zadanie údajov z hlásenia za 4.Q.2018 do informačného systému žalobcu (v e-maily zo dňa 15.01.2019 bolo uvedené iba to, že žalovaný posiela hlásenie za 4.Q.2018 – nebolo sporné, že boli uvedené naviac nesprávne hodnoty). Rovnako to platí o 1.Q.2019. Súdu prvej inštancie uniklo, že žalobca tvrdil, že údaje do informačného systému žalobcu zadával žalovaný a aj výpoveď pani A., ktorá uviedla, že žalobca ani nie je oprávnený zadávať údaje do jeho systému namiesto účastníka zmluvy (v tomto prípade žalovaného).
20. V II. časti odvolania poukázal žalovaný na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v rozsudku nevysporiadal s obsahom vzájomného hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Neskúmal rozsah vzájomných práv a povinností a ani mechanizmus ich vzniku, teda kontraktačný proces medzi stranami sporu ako zmluvnými partnermi. Problémom právneho vzťahu bol proces tzv. refundácie, a to či už formou tzv. internej refundácie alebo externej refundácie a tiež právny základ, na podklade ktorého malo k týmto procesom dôjsť. Súd prvej inštancie neskúmal zmluvný obsah vzájomných práv a povinností strán. Rozhodnutie súdu prvej inštancie neposkytlo odpoveď na to, či žalované a žalobcom vyfakturované plnenia majú svoj právny základ v obsahu hmotnoprávneho záväzkovo právneho vzťahu medzi stranami. Osobitne, či obidvoje všeobecné obchodné podmienky, či už VPÚ a aj VRP boli do obsahu zmluvy inkorporované, a či vo vzťahu k obom týmto typom všeobecných obchodných podmienok prebehol kontraktačný proces lege artis. Žalovaný mal za to, že za predpokladu, že VPÚ boli k zmluve, resp. k návrhu zmluvy riadne priložené, resp. bola žalovanému sprístupnená možnosť sa s nimi pred uzavretím zmluvy oboznámiť, nemožno mať voči takto formulovanej inkorporačnej doložke výhrady. Podľa názoru žalovaného neplatí to vo vzťahu v danom prípade k druhým všeobecných obchodným podmienkam – VRP. Pretože inkorporačnú doložku vo vzťahu k VRP neobsahuje ani zmluva a ani VPÚ. Podľa názoru žalovaného nie je zrejmé akým spôsobom bola v rámci kontraktačného procesu naplnená požiadavka vyplývajúca z kogentného ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, že odkazom na všeobecné obchodné podmienky možno určiť časť obsahu zmluvy. Na rozdiel VPÚ, na ktoré prostredníctvom inkorporačnej doložky odkazuje zmluva, na VRP podmienky neodkazuje ani zmluva ani VPÚ. Podľa názoru žalovaného nie je zrejmé akým spôsobom by mala byť táto iná časť zmluvy (odkazujúca na VRP ako všeobecné obchodné podmienky) identifikovaná a rozsudok neobsahuje zmienku, ktoré zmluvné ustanovenie, resp. ktorý zmluvný dokument je tou časťou zmluvy, ktorá obsahuje odkaz na VRP. Žalovaný pri VRP na rozdiel od VPÚ nikdy nevyhlásil, že pristupuje k VRP a zaväzuje sa nimi riadiť. Podľa názoru žalovaného nie je zrejmé, prečo by refundačné žiadosti, ktoré zjavne mali smerovať k procesu internej refundácie, mali znamenať zákonnú akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy – oferty, ak by malo byť akceptáciou oferty (uskutočnenej v písomnej forme) iba samotné doručenie žiadosti o refundáciu, ktoré smerovali k internej refundácii, tak by nešlo o akceptáciu, ktorá by znamenala bezvýhradný, obsahovo zhodný jednostranný právny úkon, tak ako to vyžaduje § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale naopak išlo by o prijatie s výhradami a zmenami v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa považuje za nový návrh. Žalobca si nemohol v súlade so zákonom svojvoľne upraviť mechanizmus vzniku zmluvy – kontraktačný proces tak, že samotné podanie refundačnej žiadosti je prijatím, akceptáciou oferty (ktorej obsahom boli iba VRP – v rozpore s § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka), a to bez ohľadu na obsah refundačnej žiadosti, ktorá nesmerovala k externej refundácii podľa VRP, ale internej refundácii v zmysle PVÚ. Ak žalobca chcel, resp. mal vôľu, aby bol žalovaný viazaný VRP, nič mu nebránilo, aby do zmluvy z 30.06.2016 vložil inkorporačnú doložku, nielen vo vzťahu k VPÚ, ale aj vo vzťahu k VRP. Žalovaný namietal, že žalobca konal v rozpore so zákonom nielen tým, že kontra legem (§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 44 Občianskeho zákonníka) modifikoval neprípustným spôsobom kontraktačný proces s tým, že v podstate nezáleží na obsahu akceptácie ako
jednostranného právneho úkonu, ktorý zo strany akceptanta nadväzuje na ofertu oferenta. Žalobca však konal tiež tak, že v čase uzatvorenia zmluvy čiastočne zatajil podmienky refundácie recyklačných príspevkov – tak, aby tieto neboli žiadateľovi známe už v čase vstupu do zmluvného vzťahu so žalobcom, ale až dodatočne počas trvania zmluvného vzťahu založeného zmluvou z 30.06.2016, čím žalovaného, v podstate popri doterajšom zmluvnom vzťahu založenom zmluvou a VPÚ, nútil uzatvoriť aj osobitný a samostatný zmluvný vzťah, ktorý by mal byť založený VRP.
21. Žalovaný namietal aj tú skutočnosť, že na uzavretú zmluvu a VPÚ mal nadväzovať informačný systém, ktorý však žalovanému neumožňoval vypĺňať údaje vo vzťahu k recyklačným príspevkom v súlade so zmluvou a VPÚ, ale v podstate ho mal nasmerovať k uzavretiu ďalšej zmluvy v podobe VRP tým spôsobom, že podá žiadosť o refundáciu. Žalobca faktúry týkajúce sa uhradenia žalovanej sumy vystavil žalovanému na podklade ustanovení VRP, ktoré neboli pre žalovaného záväzné. Žalovaným pohľadávkam tak chýba právny dôvod ich vzniku, a preto mal konajúci súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobca vyjadril nesúhlas s odvolaním v celom jeho rozsahu. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h), e) a b) CSP, ale vyjadril sa len k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dôvodom tohto porušenia má byť nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. K ostatným odvolacím dôvodom sa žalovaný nevyjadril a tak podľa názoru žalobcu nie sú naplnené náležitosti odvolania v stanovené v § 363 CSP. Podané odvolanie je zmätočné a nedostatočne odôvodnené.
23. K odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobca uviedol, že súd sa venoval vykonanému dokazovaniu a tvrdeniam oboch strán, pričom vyjadrenia súdu sú uvedené najmä ku koncu rozsudku (ods. 64. a nasl.) v nadväznosti na rekapituláciu predložených tvrdení a vykonaného dokazovania, ktoré bral do úvahy. Súd prvej inštancie bol nútený pomerne rozsiahlo popisovať skutkový stav a argumentáciu strán sporu kvôli prístupu žalovaného v spore. Žalovaný v konaní opakovane súdu zasielal rozsiahle vyjadrenia, v ktorých argumentoval často vnútorne nelogickými a nerelevantnými tvrdeniami, vyplývajúcimi z nepochopenia zákonných a zmluvných povinností. Túto procesnú stratégiu žalovaný zopakoval aj v odvolaní. Podľa názoru žalobcu predmetný spor je v zásade jednoduchým sporom o uhradenie dlžnej čiastky, ktorú mal žalovaný žalobcovi uhradiť na základe ich zmluvného vzťahu. Dojem komplikovanosti a potreby obsiahleho vysvetľovania a dokazovania vytvoril žalovaný svojimi nerelevantnými argumentami vyplývajúcimi z nepochopenia zákonnej úpravy a zmluvných povinností. Odôvodnenie rozsudku je podľa názoru žalobcu dostatočne vnútorne koherentné a logické a svojím obsahom a rozsahom adekvátne s ohľadom na pre spor uvedené skutočnosti a tvrdenia. Súd prvej inštancie od ods. 64. a nasl. jasne vysvetlil, že aj napriek námietkam žalovaného bol zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným uzatvorený platne a nediskriminačne, bez neužitia postavenia žalobcom, že žalovaný musel svoje povinnosti riadne plniť, čo sa nedialo, a preto má žalobca právo na uhradenie dlžnej čiastky.
24. K znaleckému posudku žalobca uviedol, že žalovaný sa s predloženým posudkom a súvisiacou argumentáciou, ktorú opakuje aj vo svojom odvolaní, snažil preukázať skutočnosti, ktoré nie sú v predmetnom spore relevantné. Predmetom sporu je neplnenie zmluvných povinností žalovaným, a teda nezaplatenie príslušných čiastok, ktoré vznikli na základe zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Naopak znaleckým posudkom sa žalovaný snažil preukázať, že celkové objemy pneumatík, ktoré doviezol/vyviezol na/z územia Slovenskej republiky, nezodpovedajú evidencii, ktorú viedol v rámci zmluvného systému so žalobcom, a teda nárok žalobcu nie je oprávnený. Tieto skutočnosti, ktoré mali byť doložené znaleckým posudkom, však nie sú relevantné, pretože žalovaný mal povinnosť najprv uhradiť žalobcovi recyklačné príspevky za pneumatiky, ktoré uviedol na trh v Slovenskej republike. Následne mal právo požiadať o vrátenie (refundáciu) recyklačných príspevkov za pneumatiky, ktoré boli z územia Slovenskej republiky vyvezené a za ktoré boli predtým žalobcovi uhradené recyklačné príspevky. Až po splnení stanovených podmienok refundácie by mu boli recyklačné príspevky prípadne vrátené. Podstatou sporu je právne posúdenie nároku žalobcu vyplývajúceho z príslušného zmluvného vzťahu, nie zisťovanie nákupov a predajov žalovaného. Preto, aj súd prvej inštancie správne konštatoval, že znalec nezohľadnil fungovanie kolektívneho systému Eltma a dohodnuté práva a povinnosti, a preto
nebolo možné znalecký posudok vo veci zohľadniť. Vypracovaný posudok totiž nie je vo veci vôbec relevantný. Žalobca ďalej odkázal na návrh na pokračovanie v konaní na súde a vyjadrenia žalobcu k podanému odporu žalovaného zo dňa 19.11.2019. Tam žalobca znalecký posudok riadne spochybnil a jeho nerelevantnosť vysvetlil, čo uznal aj súd prvej inštancie v ods. 71. rozsudku.
25. K všeobecným refundačným podmienkam žalobca uviedol, že súd prvej inštancie skutočnosť, že kontraktačný proces vo vzťahu k refundačným zmluvám, resp. k všeobecným refundačným podmienkam nebol v súlade s kogentnými ustanoveniami právnej úpravy zrejme neskúmal, pretože v konaní žalovaný nikdy neuviedol, že by malo byť uzatvorenie refundačných zmlúv (resp. pristúpenie k VRP) sporné. Z tohto pohľadu musel súd prvej inštancie považovať v súlade s § 151 ods. 1 CSP existenciu zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, obsahom ktorých sú VRP, tak ako ich popísal žalobca v článku 3.7. návrhu na pokračovanie, za nespornú. Žalovaný tvrdeniami obsiahnutými v časti II. odvolania podľa názoru žalobcu uplatňuje prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany, ktoré neuplatnil v konaní pred súdom prvého stupňa. Žalobca rozporoval len existenciu účastníckej zmluvy o plnení vyhradených povinností, pričom súd prvej inštancie dospel k záveru (ods. 66. rozsudku), že z vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by spochybňovala platnosť uzatvorenej zmluvy. Nové tvrdenia žalovaného nenaplňujú žiadny z dôvodov, obsiahnutých v § 366 CSP, pre ktoré sú novoty v odvolacom konaní prípustné. Žalobca všeobecne odkázal na svoj návrh na pokračovanie, v ktorom vysvetlil všetky aspekty skutkového stavu a systému refundácie recyklačného príspevku. Žalobca poukázal na to, že žalovaný celou argumentáciou smeruje k záveru, že faktúry vystavené žalobcom nemajú právny základ, pretože boli vystavené na základe VRP. To je však fakticky nesprávne, keďže pohľadávky žalobcu vznikli na základe účastníckej zmluvy, na základe ktorej mal žalovaný žalobcovi hradiť recyklačné príspevky. Uzatvorenie recyklačných zmlúv na základe refundačných žiadostí teda z hľadiska nároku žalobcu nie je relevantné.
26. Žalobca ďalej poznamenal, že príslušné refundačné zmluvy riadne vznikli a to podaním refundačných žiadostí podaných žalovaným. Žalovaný podaním refundačných žiadostí jasne vyslovil, že „týmto v súlade s aktuálnymi všeobecnými refundačnými podmienkami kolektívneho systému Eltma („VRP“) žiada o refundáciu recyklačného príspevku“. Žalovaný tak vyjadril svoju vôľu uzavrieť refundačnú zmluvu a riadiť sa VRP tak, ako je uvedené vo VRP. Nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný nesúhlasil s VRP (resp. zmluva nebola uzatvorená), pretože v daných žiadostiach nie je explicitne uvedené, že touto žiadosťou pristupuje k VRP a zaväzuje sa nimi riadiť. Právna úprava nestanovuje výslovnú formuláciu, ktorú by žalobca musel použiť. Z úmyslu strán sporu a ich následného chovania je zrejmé, že strany mali úmysel uzavrieť refundačné zmluvy a nimi sa riadiť (keďže sa nimi riadili). Žalobca dodal, že pokiaľ by refundačné zmluvy medzi žalobcom a žalovaným neboli bývali vznikli (ako tvrdí žalovaný), tak žalovaný by nikdy nepožiadal o tzv. externú refundáciu, keďže externé refundácie sú regulované a umožnené práve VRP. Tým sú námietky žalovaného, že má nárok na vrátenie určitých recyklačných príspevkov, nerelevantné, pretože nielenže nesplnil dané podmienky, ale o vrátení recyklačných príspevkov v rámci externej refundácie ani nepožiadal.
27. K námietke žalovaného, ktorý uviedol, že v rámci VPÚ nepristúpil k VRP a teda nimi nebol viazaný v rámci procesu internej refundácie žalobca odkázal na článok 3.8. – 3.10. návrhu na pokračovanie, kde vysvetlil, že žalovaný nesplnil podmienky stanovené VPÚ (s ktorými žalovaný jednoznačne súhlasil), preto bol odkázaný do procesu externej refundácie, v rámci ktorej uzavrel príslušné refundačné zmluvy (pristúpil k VRP). Podľa žalobcu vznesené námietky ohľadne refundačného procesu sú v spore bezpredmetné. Žalovaný totiž musel primárne uhradiť dlhy, ktoré mu vznikli voči žalobcovi a následne mu mohla byť určitá časť týchto pohľadávok vrátená (na základe refundácii). Žalovaný však nikdy neuhradil dlžné čiastky, preto sú vznášané nároky, resp. tvrdenia týkajúce sa refundačného procesu nerelevantné.
28. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že legitímne očakával, že sa žalobca vyjadrí k tomu, či sú správne tvrdenia žalovaného o období, za ktoré si uplatňuje svoje pohľadávky a aj tvrdenia o objektívne nesprávnej výške ním uplatnených pohľadávok (bez ohľadu na to, či si ich vôbec mohol nárokovať), ako aj k postupu ako mala byť (a v akých výškach) v súlade s účastníckou zmluvou stanovená výška účastníckych poplatkov. Žalobca sa reakcii na tieto časti odvolania vyhol a uviedol, že ide o novoty, hoci ide o argumenty uplatnené v priebehu súdneho konania do času vyhláseného dokazovania za skončené, na ktoré však nielen žalobca, ale ani súd prvej inštancie nereagoval. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd vo veci rozhodol v intenciách odvolania.
29. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 14.11.2023, v ktorom uviedol, že za novoty označil časť odvolania, v ktorej žalovaný namieta nepreskúmanie hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (časť II. odvolania, str. 8 – 11). Poznamenal, že očakávania žalovaného a ich legitimita nie sú pre prebiehajúci spor relevantné. Žalovaný v odvolaní cituje a opakuje svoje vyjadrenia z konania pred súdom prvej inštancie a následne sa vo svojom vyjadrení domáha ich reflektovania zo strany žalobcu, zjavne s cieľom vytvorenia dojmu ich relevancie a správnosti. Žalobca sa ku všetkým relevantným tvrdeniam opakovane vyjadroval v konaní pred súdom prvej inštancie, preto odkazuje na tieto svoje vyjadrenia, v ktorých je presne vysvetlená oprávnenosť a správnosť pohľadávok žalobcu. Žalobca nepovažoval a naďalej nepovažuje za hospodárne a prínosné za znovu vyjadrovať k všetkým jednotlivým tvrdeniam žalovaného, ktoré ohľadom nesprávnosti pohľadávok žalobcu vychádzajú z nepochopenia alebo úmyselného ignorovania príslušnej regulácie a zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným. S ohľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celej rozsahu v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
30. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
31. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu, ktorý zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 113.102,19 Eur s príslušenstvom, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,--Eur a nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100%.
32. Základnou odvolacou námietkou žalovaného je tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je nesúrodé, vnútorne rozporné, nereaguje na časť skutkového vykonaného dokazovania, rozsudok je zmätočný a najmä nepreskúmateľný, keďže vzhľadom na absenciu riadneho odôvodnenia nie je žalovaný schopný v odvolaní reagovať na skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie sa s výnimkou námietky ohľadne neplatnosti zmluvného vzťahu nevysporiadal s ďalšími námietkami žalovaného, že súd sa v rozsudku nevysporiadal s obsahom vzájomného hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a neskúmal rozsah týchto vzájomných práv a povinností ani mechanizmus ich vzniku, teda kontraktačný proces medzi stranami sporu ako zmluvnými partnermi.
33. Odvolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, ktorý namietal celkovú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia ako aj jeho nedostatočné odôvodnenie.
34. Odvolací súd konštatuje, že štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykoná ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Zároveň platí, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa vo svojom odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo veci. Je treba zdôrazniť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04 ) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola úspešná, t.j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi ( I.ÚS 50/02 ).
35. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/2003). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/03. I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08).
36. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
37. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia, v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny záver o existencii nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy.
38. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 113.102,19 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že uzatvoril so žalovaným dňa 30.06.2016 s účinnosťou od 01.07.2016 Zmluvu o plnení vyhradených povinností, na základe ktorej sa žalovaný stal účastníkom kolektívneho systému B. a žalobca mal na základe čl. 1.2 VPÚ a v súlade so zákonom o odpadoch povinnosť zabezpečiť plnenie povinností spätného zberu pre žalovaného a zároveň žalovaný ako účastník mal v súlade s čl. 2.4 VPÚ povinnosť uhradiť žalobcovi príspevok na zaistenie predmetného plnenia povinnosti spätného zberu. Účastníci zmluvy mali dohodnutú výšku recyklačného príspevku, ako násobok kilogramov pneumatík uvedených účastníkom na trh a sadzby recyklačného poplatku podľa VPÚ.
39. Podľa § 27 ods. 2 Zákona o odpadoch, výrobcom vyhradeného výrobku sa rozumie výrobca elektrozariadení (§ 32), výrobca batérií a akumulátorov (§ 42), výrobca obalov (§ 52), výrobca vozidiel (§ 60), výrobca pneumatík (§ 69), výrobca neobalového výrobku (§ 73).
40. Podľa § 27 ods. 3 Zákona o odpadoch, rozšírená zodpovednosť výrobcu je súhrn povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ustanovených v tejto časti zákona alebo v osobitnom predpise, vzťahujúcich sa na výrobok počas všetkých fáz jeho životného cyklu, ktorých cieľom je predchádzanie vzniku odpadu z vyhradeného výrobku (ďalej len "vyhradený prúd odpadu") a posilnenie opätovného použitia, recyklácie alebo iného zhodnotenia tohto prúdu odpadu. Obsah rozšírenej zodpovednosti výrobcu tvoria ustanovené požiadavky na zabezpečenie materiálového zloženia alebo konštrukcie vyhradeného výrobku, informovanosti o jeho zložení a o nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu, na zabezpečenie nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a na zabezpečenie finančného krytia uvedených činností.
41. Podľa § 27 ods. 4 Zákona o odpadoch, výrobca vyhradeného výrobku je povinný a) zaregistrovať sa v Registri výrobcov vyhradeného výrobku a oznamovať zmeny registrovaných údajov, b) ustanoviť splnomocneného zástupcu v súlade s odsekmi 18 až 20, ak je výrobcom vyhradeného výrobku uvedeným v odseku 18, c) zabezpečiť materiálové zloženie vyhradeného výrobku, jeho konštrukciu a jeho označenie v súlade s osobitným oddielom tejto časti zákona, pokiaľ mu táto povinnosť z nej vyplýva, d) plniť informačnú povinnosť vo vzťahu k verejnosti a k spracovateľovi vyhradeného prúdu odpadu v súlade s osobitným oddielom tejto časti zákona, e) zabezpečiť plnenie cieľov ustanovených v prílohe č. 3, f) zabezpečiť nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu v rozsahu a spôsobom uvedenom v osobitnom oddiele tejto časti zákona, g) zabezpečiť zhodnotenie a recykláciu vyhradeného prúdu odpadu najmenej vo výške záväzných cieľov a limitov zhodnocovania a recyklácie pre vyhradený prúd odpadu, ustanovených v prílohe č. 3, h) viesť a uchovávať evidenciu a ohlasovať ministerstvu údaje z nej v ustanovenom rozsahu a uchovávať ohlasované údaje,
i) plniť informačnú povinnosť vo vzťahu ku konečným používateľom vyhradeného výrobku v súlade s osobitným oddielom tejto časti zákona a ustanoveným spôsobom [§ 105 ods. 3 písm. i)], j) vypočítať si svoj zberový podiel a trhový podiel v súlade s osobitným oddielom tejto časti zákona, na základe údajov, ktoré zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle; údaje potrebné pre výpočet trhového podielu zverejní ministerstvo najneskôr do 20. marca a údaje potrebné pre výpočet zberového podielu zverejní ministerstvo najneskôr do 15. júla, k) zabezpečiť odobratie celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za vyhradený prúd odpadu a zabezpečiť priebežné financovanie nakladania s takto odobratým vyhradeným prúdom odpadu; ustanovenia písmen e) a g) týmto nie sú dotknuté, l) zabezpečiť plnenie cieľov zberu ustanovených v prílohe č. 3a.
42. Podľa § 27 ods. 6 Zákona o odpadoch, ak v osobitnom oddiele tejto časti zákona nie je ustanovené inak, zabezpečuje výrobca vyhradeného výrobku plnenie povinností ustanovených v odseku 4 písm. d) až l) (ďalej len "vyhradené povinnosti") jedným z týchto spôsobov: a) vytvorením systému individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu (ďalej len "individuálne") alebo b) prostredníctvom jednej organizácie zodpovednosti výrobcov a jej systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu (ďalej len "kolektívne") alebo prostredníctvom tretej osoby, ak ide o batérie a akumulátory.
43. Podľa zmluvy má účastník (žalovaný) tzv. vyhradené povinnosti spätného zberu v súvislosti s uvádzaním pneumatík na trh, resp. je splnomocneným zástupcom zahraničného výrobcu pneumatík. Eltma ako organizácia zodpovednosti výrobcov a prevádzkovateľ neziskového systému združeného nakladania plní povinností spätného zberu pre účastníkov kolektívneho systému. Účastník sa týmto stáva účastníkom kolektívneho systému podľa Všeobecných podmienok účasti v kolektívnom systéme Eltma („VPÚ“). Obe strany týmto k VPÚ pristupujú a zaväzujú sa nimi riadiť. Je teda zrejmé, že žalovaný ako účastník zmluvy sa Všeobecnými podmienkami účasti v kolektívnom systéme Eltma zaviazal nimi riadiť.
44. Podľa čl. 1.2 VPÚ Eltma plní povinnosti spätného zberu pre účastníkov kolektívneho systému. Eltma a účastník uzavreli tzv. zmluvu o plnení vyhradených povinností, ktorou sa účastník stáva účastníkom kolektívneho systému. Podmienky účasti sú stanovené účastníckou zmluvou, ktorú tvoria tieto Všeobecné podmienky účasti v kolektívnom systéme Eltma („VPÚ“).
45. Podľa čl. 2.2 VPÚ Evidenciu o uvádzaní pneumatík na trh poskytuje účastník vyplnením štvrťročného hlásenia v IS. Do 10.dňa mesiaca nasledujúceho po skončení každého štvrťroka má účastník povinnosť vyplniť v IS evidenciu o množstve pneumatík uvedených na trh a reálny odhad množstva pneumatík, ktoré uvedie na trh v aktuálnom štvrťroku. Účastník má povinnosť vyplniť štvrťročné hlásenie aj pri nulovom množstve pneumatík uvedených na trh (odhade uvedenia na trh).
46. Podľa čl. 2.4 VPÚ Účastník má povinnosť hradiť Eltme príspevok na zaistenie plnenia povinnosti spätného zberu. Výška príspevku sa určí ako násobok kilogramov pneumatík uvedených účastníkom na trh a sadzby príspevku, ktorá predstavuje 0,099 Eur (bez DPH).
47. Podľa čl. 2.7 VPÚ Ak účastník riadne v IS nevyplní štvrťročné hlásenie o (odhadovanom) množstve pneumatík uvedených na trh, má sa za to, že uviedol na trh (odhadol uvedenie na trh) množstvo uvedené na trh v predchádzajúcom období.
48. Podľa čl. 2.9 VPÚ V prípade, že pneumatiky uvedené účastníkom na trh sa v rovnakom štvrťroku následne vyvezú zo Slovenskej republiky a účastník splní prípadné ďalšie podmienky na refundáciu recyklačného príspevku, účastník túto skutočnosť označí v štvrťročnom hlásení a v lehote na podanie štvrťročného hlásenia dodá Eltme príslušné doklady preukazujúce vývoz pneumatík zo Slovenskej republiky. V prípade splnenia týchto podmienok sa príspevok za daný štvrťrok automaticky zníži o množstvo vyvezených pneumatík, v opačnom prípade účastník požiada o refundáciu príspevku v súlade so všeobecnými podmienkami kolektívneho systému. Účastník postupuje podobne v prípade, že mu pneumatiky uvedené na trh boli v rovnakom štvrťroku vrátené, najmä v rámci reklamácie
a účastník zaistí ďalšie nakladanie s týmito pneumatikami v súlade so všeobecne záväznými predpismi na vlastné náklady.
49. S poukazom na vyššie citované články VPÚ je zrejmé, že žalovanému ako účastníkovi účastníckej zmluvy vznikla povinnosť hradiť Eltme príspevok na zaistenie plnenia povinnosti spätného zberu. Vo Všeobecných podmienkach účasti v kolektívnom systéme Eltma mal žalovaný ako účastník zmluvy stanovené podmienky ohľadne evidencie o uvádzaní pneumatík na trh. Žalovaný bol povinný plniť predmetnú evidenciu v lehotách stanovených v článku 2.2 VPÚ a podľa názoru odvolacieho súdu bolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané, že žalovaný si svoje zmluvné povinnosti riadne neplnil.
50. Žalovaný tvrdil, že hlásenie za 4. Q 2018 zaslal žalobcovi emailom dňa 15.01.2019, keďže informačný systém po 10.01.2019 neumožnil zadanie vstupných údajov do systému s tým, že tento obsahoval prílohu s množstvom dovezených na trh umiestnených a vyvezených pneumatík. Hlásenie za 1. Q 2019 zaslal žalobcovi emailom dňa 10.04.2019 s tým, že informačný systém neumožnil zadanie vstupných údajov do systému a hlásenie za 2. Q 2019 zaslal emailom dňa11.07.2019, z dôvodu výpadku internetového pripojenia nemal žalovaný možnosť zadať údaje do systému pred jeho uzatvorením. Podľa žalovaného nebolo pravdou, že by žalobcovi nedávali hlásenia o množstve vyvezených pneumatík, naopak, tieto boli dané vždy spolu s množstvom dovezených pneumatík, preto žalobca nemal dôvod pre aplikáciu bodu 2.4 VPÚ bez toho, aby zároveň aplikoval ustanovenie bodu 2.9 VPÚ.
51. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že sám žalovaný zaslal žalobcovi hlásenie za 4. Q 2018 emailom dňa 15.01.2019, v ktorom žalobcovi oznámil, že sa ospravedlňuje za meškanie a vzniknuté nepríjemnosti s tým, že súčasťou predmetného emailu je zoznam pneumatík s celkovým súčtom 734.275 kg. Hlásenie za 1. Q 2019 zasielal žalovaný emailom, v ktorom uvádzal, že sa mu nepodarilo uzavrieť 1. Q v informačnom systéme s tým, že mu vyhadzuje problém pri refundácii a prosí žalobcu o doplnenie údajov a uzavretie kvartálu v réžii žalobcu s tým, že dokumenty prikladá v prílohe. Jednalo sa o množstvo pneumatík v celkovom súčte 80.366 kg a zároveň v emaily žalovaný uviedol odhad na 2. Q: výroba 27.000 kg, vývoz 5.000 kg. Dňa 11.07.2019 žalovaný emailom oznámil žalobcovi, že sa mu kvôli neočakávanému výpadku internetovej siete nepodarilo uzatvoriť 2. Q v informačnom systéme a prosí o zadanie údajov do IS. Dovoz 67.381 kg a vývoz 68.976 kg. Uvedené skutočnosti neboli v konaní sporné, sporné nebolo ani to, že žalobca nahral do systému hlásenie o množstve pneumatík podľa podkladov žalovaného, a to za 4. Q 2018 a 1. Q 2019, keď žalobca emailovú žiadosť žalovaného nahral do systému. Údaje za 2. Q neakceptoval, pretože žiadosť bola opakovane podaná po termíne uzatvorenia hlásení, čím žalovaný opakovane porušoval zmluvu a VPÚ. Následne žalobca postupoval podľa zmluvy a VPÚ, čl. 2.7 s tým, že žalovanému bola výška recyklačného príspevku vypočítaná z hodnôt predchádzajúceho obdobia, o čom žalobca žalovaného informoval prostredníctvom emailovej komunikácie.
52. Neobstojí potom námietka žalovaného na nesprávnosť výšky nároku uplatneného za obdobie 4. Q 2018, a to v množstve pneumatík, keďže súčasťou emailu zo dňa 15.01.2019, ktorým žalovaný zasielal žalobcovi hlásenie za 4. Q 2018 bol zoznam pneumatík a to v súčte 732.864 kg, teda sám žalovaný takéto množstvo pneumatík v prílohe emailu žalobcovi oznámil.
53. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že nerozumie tomu, že prečo bol odmietnutý ako dôkaz Znalecký posudok č. 1/2021 a jeho závery, odkazuje v tejto súvislosti odvolací súd na odsek 71 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd hodnotí predmetný znalecký posudok a pokiaľ okresný súd návrh žalovaného vznesený v priebehu konania, a to vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia ekonómia z dôvodu preverenia výšky žalovanej sumy zamietol, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, prečo takýto návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje.
54. Pokiaľ teda žalovaný namieta, že bol odmietnutý ako dôkaz Znalecký posudok č. 1/2021, prípadne že súd návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovanie zamietol, odvolací súd uvádza, že strany sporu v civilnom sporovom konaní majú právo označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení, avšak súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§185 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V civilnom
sporovom konaní je súd povinný zvážiť, ktoré dôkazy je povinný vykonať, pričom dôvodnosť návrhov strán sporu na doplnenie dokazovania posudzuje so zreteľom či a v akom rozsahu je potrebné doplniť doterajší stav dokazovania. Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu, resp. vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového stavu veci nemožno považovať za postup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred súdom (R6/2000). Platí to aj o takom dôkaze, ktorý strana sporu zo svojho subjektívneho pohľadu považuje za dôležitý. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu, a nie strany sporu (§ 185 ods. 1 CSP).
55. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného, že v čase uzatvorenia zmluvy so žalobcom nemal možnosť voľby medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov, keďže v tomto období žiaden iný subjekt plnenie vyhradených povinností nezabezpečoval. Žalobca doložil do spisu rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo 27.05.2016, ktorým bola udelená autorizácia na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov pre pneumatiky spoločnosti SLOVMAS, a.s. Bratislava s účinnosťou od 01.07.2016 a doklad informačného systému odpadového hospodárstva, podľa ktorého aj spoločnosti NOWAS, s.r.o. mala autorizáciu na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov pre pneumatiky, a to s účinnosťou od 01.07.2016. Je teda zrejmé, že existovali na trhu aj ďalšie organizácie, s ktorými mohol žalovaný uzatvoriť zmluvu o plnení vyhradených povinností. Prípadne ako uviedol aj okresný súd, mal žalovaný možnosť plniť vyhradené povinnosti spätného zberu aj individuálne, bez toho, aby vstupoval do kolektívneho systému.
56. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že sa súd nevysporiadal s obsahom vzájomného hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, keď žiadal, aby boli pohľadávky žalobcu započítané s nárokom žalovaného na vrátenie recyklačného príspevku, keď za žalované obdobie vyviezol väčšie množstvo pneumatík z územia Slovenskej republiky ako doviezol, poukazuje odvolací súd na čl. 2.1 Všeobecných refundačných podmienok kolektívneho systému Eltma (ďalej len „VRP“), podľa ktorého Eltma vráti recyklačné príspevky žiadateľovi, ktorý jej bez dôvodných pochybností preukáže, že sa príslušné pneumatiky, za ktoré Eltme boli uhradené recyklačné príspevky nestanú na území Slovenskej republiky odpadom tým, že žiadateľ alebo tretia osoba pneumatiky po uvedení na trh v Slovenskej republike vyviezol do tretej krajiny/dodal do iného členského štátu Európskej únie. Podobne Eltma vráti recyklačné príspevky žiadateľovi, ktorý jej bez dôvodných pochybností preukáže, že mu boli pneumatiky uvedené na trh vrátené, najmä v rámci reklamácie a že zaistil ďalšie nakladenie s takýmito pneumatikami v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na vlastné náklady.
57. Podľa čl.2.2VRP o refundáciu recyklačných príspevkov môže požiadať len účastník kolektívneho systému Eltma. Doručením refundačnej žiadosti Eltme dôjde medzi Eltmou a žiadateľom k uzavretiu refundačnej zmluvy. Podľa čl. 2.4 VRP do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k riadnemu doručeniu refundačnej žiadosti, musí žiadateľ Eltme dodať obyčajné kópie všetkých dokladov dostatočne preukazujúcich uhradenie príslušných recyklačných príspevkov Eltme a vývoz/ dodanie príslušných pneumatík do iného členského štátu, prípadne ich vrátenie. Podľa článku 2.5 sa okrem iného dokladmi podľa čl.2.4 VRP rozumejú v prípade vývozu pneumatík/ich dodania do iného členského štátu: bankové a fakturačné doklady preukazujúce uhradenie recyklačných príspevkov na bankový účet Eltmy.
58. Vzhľadom na vyššie uvedené aj podľa názoru odvolacieho súdu podmienkou na to, aby mohli byť žalovanému vrátené recyklačné poplatky bolo potrebné, aby žalovaný najprv uhradil recyklačný príspevok podľa čl. 2.4 VPÚ tak, ako to vyplýva zo Všeobecných refundačných podmienok kolektívneho systému Eltma. V takomto duchu žalobca odpovedal žalovanému listom zo dňa 04.07.2019 (č.l. 65) na uplatnenie refundačnej žiadosti a dodatočnej výzvy k úhrade, kde mu žalobca oznamuje zamietnutie refundačnej žiadosti, a to práve z dôvodu, že hlavným predpokladom uplatnenia refundácie je uhradenie recyklačného príspevku uhradeného podľa čl. 2.4 VPÚ s tým, že zaplatenie príspevku je primárnou podmienkou pre možnosť uplatnenia externej refundácie, o ktorú žalovaný žiadal. Keďže žalovaný recipročné príspevky neuhradil, žalobca mu oznámil, že mu nevznikol nárok na vrátenie týchto príspevkov, ktorý by vznikol až prípadným splnením príslušných podmienok stanovených VPÚ a VRP, teda schválením refundačnej žiadosti Eltmou v súlade s čl. 1.2 VRP.
59. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že pri Všeobecných refundačných podmienkach na rozdiel od Všeobecných podmienkach účasti nikdy nevyhlásil, že pristupuje k VRP a zaväzuje sa nimi riadiť (viď znenie zmluvy z 30.06.2016), poukazuje odvolací súd na Žiadosti o refundáciu recyklačného
príspevku žiadateľa PNEU-DT s.r.o. Stožok (žalovaného) zo dňa 10.04.2019 (č.l. 47), zo dňa 01.07.2017 (č.l. 56), zo dňa 15.01.2019 (č.l. 70), v ktorých sa sám žalovaný odvoláva na aktuálne Všeobecné refundačné podmienky kolektívneho systému Eltma („VRP“) keď uvádza, že v súlade s aktuálnymi VRP žiada o refundáciu recyklačného príspevku v čiastke 10.849,41 Eur bez DPH, 9.311,63 Eur bez DPH a 72.693,25 Eur. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že samotný žalovaný bol so Všeobecnými refundačnými podmienkami kolektívneho systému Eltma oboznámený, v súlade s týmito Všeobecnými refundačnými podmienkami žiadal o refundáciu recyklačného príspevku, teda jeho námietka uvedená v odvolaní, že nikdy nevyhlásil, že pristupuje k VRP a zaväzuje sa nimi riadiť je nedôvodná. Refundačné žiadosti žalovaného boli zamietnuté z dôvodu, že neboli uhradené recyklačné príspevky, keďže bez uhradenia recyklačných príspevkov nebolo možné ich vrátenie, čo vyplýva z čl. 2.1 VRP.
60. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobca svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy osvedčil, žalovaný nepreukázal, že by účastnícke príspevky vyúčtované žalobcom uhradil na základe čoho by mu vznikol nárok na vrátenie recyklačných príspevkov.
61. Pokiaľ žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že z opatrnosti namieta premlčanie žalobcom uplatneného nároku v celom rozsahu, odvolací súd uvádza, že sa jedná o hmotnoprávnu námietku teda taký právny úkon, ktorý mení dôvodný nárok protistrany na nedôvodný, prípadný mení dôvodný procesný útok, či dôvodnú procesnú obranu na nedôvodnú. Medzi právne úkony spôsobujúce zmenu či zánik, oslabenie protistrany patrí aj námietka premlčania. Hmotnoprávna námietka musí byť vymedzená opisom rozhodujúcich skutočností (skutkovými tvrdeniami).
62. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný svoju námietku premlčania žiadnymi rozhodujúcimi skutočnosťami nevymedzil. Nad rámec však odvolací súd konštatuje, že námietka premlčania vznesená žalovaným nemôže byť dôvodná, keďže žalobca podal žalobu na Okresný súd Zvolen dňa 22.11.2019 a domáha sa uhradenia faktúr s dátumom uskutočnenia zdaniteľného plnenia dňa 31.12.2018, 31.03.2019, 30.06.2019.
63. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
64. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
65. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
66. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
– 1 –
41Cob/72/2022-2403
ZNAK_SR
file_0.wmf
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).