Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/56/2018

Potvrdené rozhodnutím 4Cob/20/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX H., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s. r. o., Dunajská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 47 238 526, proti žalovanému v 1. rade: Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, žalovanému v 2. rade: Dom Dražieb s.r.o., Podzámska 37, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 711 933, žalovanému v 3. rade: W. P., nar. XX.XX.XXXX, ulica U. 5, XXX XX Q., zastúpenému: Mgr. Peter Kubala, advokát, Pod Párovcami 1362/55, 921 01 Piešťany, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/56/2018-242 zo dňa 14.09.2020, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/56/2018-242 zo dňa 14.09.2020 p o t v r d z u j e . Žalovaný v 1. rade nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný v 2. rade nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný v 3. rade má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu C. Z., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. B. XX, XXX XX H., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s. r. o., so sídlom Dunajská 12, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO : 47 238 526 proti žalovanému v 1. rade Z. T. J., I..J.., J. J. Š. X, XXX XX T., O. : XX XXX XXX, žalovanému v 2. rade C. C. J..S..Z.., J. J. H. XX, XXX XX U., O. : XX XXX XXX a žalovanému v 3. rade W. P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. K. U. X, XXX XX Q. zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Kubalom, Pod Párovcami 1362/55, 921 01 Piešťany o určenie neplatnosti dražby takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému v 1. rade voči žalobcovi náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v 1. rade do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania.

III. Súd priznáva žalovanému v 2. rade voči žalobcovi náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania.

IV. Súd priznáva žalovanému v 3. rade voči žalobcovi náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v 3. rade do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 07.12.2018 doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.12.2008 žalobca žiadal, aby súd určil neplatnosť dražby konanej dňa 10.09.2018 o 9:30 hod. nehnuteľnosti v nevyporiadanom bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a E. E.Z. rodinný dom súp. č. XXXX, postaveného na parcele registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 298 m2, zastavaná plocha a nádvorie a priľahlé pozemky, parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 68 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 784 m2, vinica a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zverejneného oznámenia o konaní dobrovoľnej dražby dňa 10.09.2018 o 9:30 hod. nehnuteľnosti v nevyporiadanom bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a Martiny Mikletičovej rodinný dom súp. č. XXXX, postaveného na parcele registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 298 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a priľahlé pozemky, parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 68 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 784 m2, zastavané plochy a nádvoria. Miestom dražby bola zasadacia miestnosť v kancelárii Notárskeho úradu JUDr. Lýdie Kliskej, podľa notárskej zápisnice N XXX/XXXX bola dňa 10.09.2018 vykonaná žalovaným v 2. rade dražba vyššie uvedenej nehnuteľnosti v nevyporiadanom bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a E.

E. a vydražiteľom predmetnej nehnuteľnosti sa stal žalovaný v 3. rade. Znalecký posudok vypracovaný znalcom O.. E. Q. je podhodnotený a nehnuteľnosť bola predaná za cenu nižšiu ako bola stanovená znaleckým posudkom za cenu 1 trhovej hodnoty, má podozrenie z vopred pripravenej dražby pre konkrétneho záujemcu. Žalovaný v 2. rade deň pred konaním dražby oznámil žalobcovi, že sa dražba nebude konať nakoľko o nehnuteľnosť nie je záujem, hoci žalobca poznal osoby, ktorý by sa dražby zúčastnili. Nakoľko žalovaný v 2. rade poskytol nepravdivé informácie, uvedený záujemca sa na dražbu nedostavil. Dražby sa zúčastnili 4 osoby o ktorých žalovaný v 2. rade musel vedieť, že sa o nehnuteľnosť zaujímajú. Nakoľko žalovaný v 2. rade taktiež nezabezpečil riadne zaslanie oznámenia o dražbe žalobcovi a ostatným záujemcom znemožnil účasť na dražbe a porušil z. č. bolo tak zásadným spôsobom zasiahnuté do ústavných práv žalobcu, do vlastníckeho práva ako aj do práv priznaných zákonom č. 527/2020 Z.z.. V podaní zo dňa 17.05.2019 PZ žalobcu uviedol, že hodnota nehnuteľnosti stanovená znalcom O.. E. Q. v znaleckom posudku č. 41/2018 na sumu 200.000,-eur absolútne nezodpovedá trhovej hodnote nehnuteľností v danom mieste a čase a tento znalecký posudok je podhodnotený. Aj napriek polovičnej trhovej hodnote nehnuteľnosti uvedenej v znaleckom posudku, táto nehnuteľnosť bola predaná za ešte nižšiu cenu ako bola uvedená v znaleckom posudku, t. j. za cenu nižšiu ako je 1 trhovej hodnoty tejto nehnuteľnosti. V čase konania dražby v predmetnej nehnuteľnosti mal trvalý pobyt žalobca a jeho dcéra P. Z., hoci suma získaná vydražením bola 180.000,-eur (90% z hodnoty určenej znaleckým posudkom), táto nemôže byť relevantná, keďže trhová hodnota rodinného domu v danej lokalite a čase sa pohybovala cca 360.000,-EUR. Znalecký posudok O.. E. Q. nebol doručený ani žalobcovi a ani E. E.. Má podozrenie, že predmetná dražba bola vopred pripravená pre konkrétneho záujemcu s dohodnutím čo najlepšej ceny, nakoľko na základe ústnych informácií žalovaného v 2. rade sa nemala konať a z tohto dôvodu sa jej nezúčastnil záujemca, o ktorom žalobca žalovaného v 2. rade informoval. Na pojednávaní dňa 20.01.2020 PZ žalobcu uviedol, že v roku 2008 žalobca kupoval s manželkou nehnuteľnosť za prepočítane 300 000,- Eur, následne v roku 2014 bola nehnuteľnosť ocenená na 394 000,- Eur, je potom záhadou ako mohol znalec v roku 2018 oceniť nehnuteľnosť na 200 000,-Eur, pričom táto bola predaná za 180 000,-Eur. Podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX, ktorý má k dispozícií žalovaný v 1. rade tento akceptoval vo vzťahu k žalobcovi pri poskytovaní úveru hodnotu vo výške 300 000,- Eur. Rovnako tiež neboli doručené znalecké posudky, nemohol preto namietať výšku hodnoty určenú znaleckým posudkom. Podľa § 12 ods. 4 a 5 najmenej 30 dní pred konaním dražby mal byť znalecký posudok doručený vlastníkovi, pričom tento môže do 10 dní od doručenia vzniesť námietku a požiadať o nový znalecký posudok. Keďže znalecký posudok nebol žalobcovi doručený nemohol vzniesť námietku ide potom o porušenie jeho práv. Žalovaný v 1. rade vedel o existencii znal posudku č. XXX/XXXX, mal ho k dispozícii. Nie je možne aby za 4 roky klesla hodnota nehnuteľnosti na polovicu. Nevedeli označiť znalecký posudok, PZ sa o tomto dozvedela až pred týmto pojednávaním, nebolo preto možné ho ani označiť ani predložiť. Od začiatku namietali nesprávnosť výšky určenej znaleckým posudkom. K hodnote nehnuteľnosti navrhuje vypočuť vedúceho úverového oddelenia žalovaného v 1. rade majúceho k dispozícii znalecké posudky vypracované na túto nehnuteľnosť. Na pojednávaní dňa 20.01.2020 žalobca uviedol, že k znaleckému posudku sa dostal až v deň pojednávania, komunikoval so znalcom, ktorého meno najprv ani nevedel, tento prácne v počítači hľadal znalecké posudky a našiel tento posudok. Z. T. mala viacero posudkov žalobca tam mal úver od roku 2004, takže dosť zaplatil aj na úrokoch aj veľkú časť istiny. Meter štvorcový pri centre Pezinka sa predáva zhruba za 200 - 250,-eur za m2, takže len predávaný pozemok by bol za cenu stanovenú znaleckým posudkom a to bez všetkých stavieb, t.j. domu, garáže, drevodomu. Znalecký posudok považuje za paškvil. Chcel sa stretnúť zo žalovaným v 2. rade len kvôli tomu, aby oznámil že sa k nehnuteľnosti vedie súdny spor. Treťou osobou, ktorá chcela kúpiť dom bola jeho sesternica pani P.F. R., ktorá tam mala peniaze. V elektronickom podaní zo dňa 23.01.2020 PZ žalobcu navrhla vykonať dokazovanie E. S. ako svedka, pracovníka Z. T. J., ktorý pracoval s hodnotou vydraženej nehnuteľnosti v roku 2014 pri schvaľovaní úveru žalobcovi a jeho bývalej manželke. Znalecké posudky vypracované O.. I. sa nachádzajú v archíve žalovaného v 1. rade. Na pojednávaní dňa 24.08.2020 PZ žalobcu uviedol, že žiada vypočuť žalovaného v 1. rade k nepomeru hodnôt t.j. hodnoty určenej znaleckými posudkami a to posudku na účely poskytnutia hypotekárneho úveru, ktorý mal žalovaný v 1. rade vo svojej dispozičnej sfére a znaleckého posudku na účely dobrovoľnej dražby. Žalobca sa dôvodne domáha svojich práv za rozpor medzi znaleckými posudkami v spojení s pasivitou žalovaného v 1. rade a akceptovaním znaleckej hodnoty. Z posudku na účely dražby vyplýva, že došlo k dohode medzi žalovanými v 1., 2. a 3. rade. Každý podnikateľ je povinný postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou, čo v prejednávanej veci nebolo dodržané, uvedené sa následne premietlo do ceny, keď zistená hodnota znaleckým posudkom je podstatne nižšia, ako znalecký posudok vyhotovený na tú istú nehnuteľnosť 4 roky predtým. Tvrdenia, že hodnota zistená znaleckým posudkom pre účely

nadobudnutia na dobrovoľnej dražbe je nižšia, ako hodnota zistená pre iný spôsob nadobudnutia je zásadne nesprávny. Zákon o dobrovoľných dražbách je vo vzťahu k lex specialis ku lex generalis a preto aj porušenie základného zákona a to konkrétne povinnosť konať s náležitou odbornou starostlivosťou môže byť dôvodom na určenie neplatnosti dražby. Poukazuje na kompletný úverový spis, z ktorého vyplýva, že žalobca aktívne komunikoval s Z. T., snažil sa vyriešiť situáciu, nebol pasívny. Z pojednávania vyplynula potreba vykonať dokazovanie celým úverovým spisom.

2. Písomným podaním zo dňa 12.04.2018 žalovaný v 1. rade uviedol, že k tvrdeniam žalobcu vo veci postupov dražby sa vyjadrí žalovaný v 2. rade.

3. Písomným podaním zo dňa 15.03.2019 žalovaný v 2. rade uviedol, že v zmysle zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby tak, ako mu to ukladá zákon, tento zaslal dňa 29.06.2018 vlastníkom dražených nehnuteľností. Žalobca nevyužil právo vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby posudku do 10 dní od doručenia posudku a žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Konštatovanie značného podhodnotenia nehnuteľností je subjektívnym konštatovaním, vlastník, jeho splnomocnený zástupca ani dražobník nie sú odborne zdatní k vyjadrovaniu sa k hodnote nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom. V zmysle ustálenej praxe NS SR platí, že v prípade určenia všeobecnej ceny predmetu dražby znaleckým posudkom znalca, splní si dražobník všetky svoje povinnosti a nie je jeho úlohou a ani právom preverovať údaje alebo závery znaleckého posudku, keďže nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou na vykonanie odhadu ceny nehnuteľností. Oznámenie o dražbe bolo riadne zaregistrované v notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb dňa 07.08.2018. Oznámenie o dražbe bolo bez zbytočného odkladu zaslané na zverejnenie do obchodného vestníka. Dražobník zverejňoval predmetnú dražbu v najčítanejšom printovom médiu Nový Čas dňa 24.08.2019 viac ako 15 dní pred konaním dražby, na verejnom portáli topreality.sk, na svojej webovej stránke www.domdrazieb.sk, na predmetnej nehnuteľnosti veľká páska s nápisom DRAŽBA. Žalobca správne uviedol, že dražby sa zúčastnili štyria záujemcovia. Upustiť od konania dražby možno len so zákonom stanovených dôvodov, nie je umožnené dražobníkovi upustiť od dražby len na základe jeho svojvoľného rozhodnutia, teda tvrdenie žalobcu o oznámení žalovaným v 2. rade sa tak nezakladá na pravde. Žalovaný v 2. rade zaslal oznámenie o dražbe všetkým oprávneným osobám podľa zákona teda aj žalobcovi, čo si žalobca prevzal dňa 20.08.2018. V písomnom podaní zo dňa 12.06.2019 žalovaný v 2. rade uviedol, že v čase konania dražby mal žalobca v nehnuteľnosti trvalý pobyt, práve z toho dôvodu je zákonný dôvod na zníženie vyvolávacej ceny do výške 90%. Znalecké posudky boli zasielané na adresy trvalých pobytov. Ináč žalobca opakuje tvrdenia zo žaloby, avšak jeho tvrdenia sú nedôvodné. Na pojednávaní dňa 20.1.2020 žalovaný v 2. rade uviedol, že znalecký posudok akceptujú, objednali si ho. Všetky listiny doručovali žalobcovi a jeho pani manželke na tú istú adresu, všetky listiny si preberal jedine tento znalecký posudok si neprebral. Poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX konštatujúce, že cena uvedená v znaleckom posudky nemôže mať vplyv na neplatnosť dražby. Žalobca žiadal sa s ním stretnúť, stretli pred dražbou v deň dražby, aj mu povedal, že idem na dražbu a pýtal sa, že či bude dražba úspešná. Žalovaný v 2. rade povedal že nevie, súčasne mu povedal, že na ohliadke bola jedna osoba a že do momentu rozhovoru nemá informáciu, že by bola zložená dražobná zábezpeka na účet spoločnosti. Nie je tak pravdou, že povedal, že dražba nebude. Na dražbu prišli 4 ľudia, takže celkovo zjavne to nebol jeden jediný subjekt ako záujemca. Oznámenie o dražbe bolo na internetovej stránke žalovaného v 2. rade, na Top reality, v Novom čase, v Obchodnom vestníku, v registri notárov, štandardne oznamoval konanie dražby. V rozhovore mu žalobca oznámil, že ak dražba nebude úspešná, že má osobu, ktorá by mala záujem v opakovanej dražbe kúpiť nehnuteľnosť, pýtal sa akú banka určí v opakovanej dražbe cenu. Na bratislavské dražby a z blízkeho okolia chodí 10-15 ľudí, tu prišli 4, takže asi to nebolo nejaké lukratívne. Nemôže kontrolovať poštára, nevie prečo si žalobca neprevzal znalecký posudok. Dražobná cena zistená znaleckým posudkom slúži len na odpichnutie, aby sa približne vedelo od čoho sa má začať. Na pojednávaní dňa 24.08.2020 žalovaný v 2. rade uviedol, že nevie, ktoré konkrétne ustanovenie zákona malo byť porušené, nie je zrejmé, ktorá právna povinnosť bola porušená. Poukazuje na vyjadrenia čo do odkazovaných rozhodnutí KS v BB sp. zn. XXCbi/X/XXXX. Všetky tvrdené okolnosti, ktoré by mohli byť porušeniami zákona porušeniami nie sú. Keďže ako dražobník je zákonom odkázaný na zoznam znalcov t.j. na evidenciu vedenom MS SR a z tej aj vychádzal, neviem aké ustanovenie porušil. Samotný žalobca uvádza, že má k dispozícii množstvo komunikácie medzi ním a žalovaným v 1. rade bolo potom jeho povinnosťou takúto komunikáciu predložiť spolu s podaním žaloby, teraz by to už bolo v rozpore so zásadou rovnosti strán a rovnosti zbraní. Na ohliadke bol s jedným záujemcom a bola tam mama E. E. I. E. E..

4. Podaním zo dňa 18.03.2019 PZ žalovaného v 3. rade uviedol, že považuje žalobu podanú na súd za nedôvodnú, celý proces výkonu záložného práva prebehol v súlade na danú situáciu sa vťahujúcimi právnymi predpismi, pričom aj samotný priebeh dobrovoľnej dražby netrpel takými vadami, ktoré sú uvádzané v žalobe. Všetky v žalobe uvedené tvrdenia považuje za účelové a vykonštruované. Podľa žaloby sú dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby porušenia zákona spočívajúce v značne podhodnotenom znaleckom posudku vypracovanom znalcom O.. E. Q. a nezabezpečením riadneho zaslania Oznámenia o dražbe žalobcovi žalovaným v 2. rade ako dražobníkom a znemožnením ostatným záujemcom účasti na dražbe teda porušením § 17 ods. 6 ZoDD. Žalovaný 3. rade v prvom rade poukazuje na to, že znalecký posudok „nemôže“ byť „podhodnotený“, nakoľko znalecký posudok je úkon súdneho znalca, v ktorom znalec zásadne odpovedá na položené otázky s tým, že znalecký posudok na určenie hodnoty veci určuje jej hodnotu, preto je vylúčené podhodnotenie. Žalovaný 2. rade si splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, nakoľko bola hodnota predmetu dražby určená súdnym znalcom O.. E. Q. znaleckým posudkom ohodnocujúcim predmet dražby. Znalec O.. E. Q. je zapísaný v zozname znalcov pre Odhad hodnoty nehnuteľností, teda bol oprávnený vypracovať predmetný posudok. Z ustanovenia zákona vyplýva pre dražobníka len povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby, pričom otázka hodnoty a jej určenia je úlohou a teda aj zodpovednosťou znalca. Žalovaný v 2. rade si splnil svoje zákonné povinnosti zaistením ocenenia nehnuteľností znalcom zapísaným v zozname znalcov, pričom vypracovaný znalecký posudok ku dňu konania dražby nebol starší ako 6 mesiacov. Určenie ceny znaleckým posudkom zároveň nie je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie platnosti dražby, pre posúdenie zákonnej podmienky týkajúcej sa ceny z hľadiska zákona je podstatná iba skutočnosť, či dražobník splnil svoju povinnosť a zabezpečil ocenenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Dražobník totiž nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou k tomu, aby sám vykonal ohodnotenie ceny nehnuteľnosti alebo aby prehodnocoval správnosť ohodnotenia súdneho znalca. Ak je predmetom dražby dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Dosiahnutá cena na dražbe je vo výške 180.000,-euro, čo predstavuje 90 % hodnoty určenej v zaistenom znaleckom posudku. Samotný zákon tak umožňoval a umožňuje znižovať hranicu najnižšieho podania až na 90 % hodnoty určenej znaleckým posudkom. K nezaslaniu oznámenia o dražbe žalobcovi sa nevie žalovaný 3. rade vyjadriť, nakoľko je vydražiteľom, splnenie danej povinnosti nepatrí do sféry vplyvu účastníka dražby. Z obsahu podanej žaloby nevyplýva, aké povinnosti mal žalovaný v 2. rade ako dražobník porušiť a teda aké porušenie zákona malo nastať a ako porušenie povinnosti vplývalo na práva žalobcu. Žalobca bližšie neoznačuje žiadnu osobu, ktorá mala záujem sa zúčastniť dražby a nezúčastnila sa a z akého dôvodu sa tak stalo. Okrem žalovaného 3. rade sa dražby zúčastnili ďalší traja záujemcovia, ktorí napokon splnili aj podmienky účasti, robili podania, je tak zrejmé, že tu boli štyria rôzni záujemcovia a účastníci dražby. Kto mal záujem sa dražby zúčastniť mohol tak vykonať, tvrdenia žalobcu sú preto iluzórnymi tvrdeniami, ničím nepodloženými a výrazne zavádzajúcimi. Je potrebné vziať do úvahy základné princípy sporového konania, najmä povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V zmysle zákona o dobrovoľných držbách je pre podanie žaloby zákonom určená trojmesačná prekluzívna lehota. Všetky dôvody neplatnosti dražby potom majú byť uvedené v žalobe v určenej 3-mesačnej lehote, teda súd nemôže prihliadať na ďalšie skutočnosti uvedené až po uplynutí lehoty. Je povinnosťou žalobcu označiť ktoré ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách boli porušené, ako tieto porušenia zasiahli do práv žalobcu a príčinnú súvislosť medzi porušeniami a zásahmi do práv. Žalobca neuvádza aké porušenia zákona vo vzťahu k tvrdeniu o znemožnení účasti iným záujemcom a vo vzťahu k tvrdeniu podhodnotenia predmetu dražby žalovaným 2. rade ako dražobníkom nastali. Neuvádza dôkazy na preukázanie takýchto tvrdení a neuvádza ani aké práva boli porušené. Nevyplýva potom ani príčinná súvislosť. Nie je potom možné vo vzťahu k takejto žalobe podať kvalifikované vyjadrenie. Žalovaný navrhuje vykonať dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli súdu predložené spolu so žalobou, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré do konania predložia ostatní žalovaní. Podaním zo dňa 10.06.2019 PZ žalovaného v 3. rade uviedol, že nie je možné ani prípustné dodatočne počas konania, po uplynutí 3 mesačnej prekluzívnej lehoty dopĺňať dôvody žaloby. V ostatnom podaní uvádzané nedoručenie znaleckého posudku ako dôvod neplatnosti dražby je dôvodom uvedeným po uplynutí 3 mesačnej

lehoty, navyše nezodpovedá skutočnosti. Boli dodržané limity § 16 ods. 6 ZoDD, navyše v žalobe nebola vznesená námietka o ich nedodržaní. Skutočnosť, že dražená nehnuteľnosť by predstavovala obydlie záložcu nepredstavuje prekážku vykonania dražby. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia. Na pojednávaní dňa 20.1.2020 PZ žalovaného v 3. rade poukázal na procesné okolnosti a to že žaloba vymedzuje skutkovo dva dôvody neplatnosti dražby, v následnej svojej replike žalobca sa snažil rozšíriť dôvody neplatnosti. Znalecký posudok predložený na pojednávaní mal žalobca k dispozícií skoro 6 rokov, mohol ho označiť v žalobe dokonca predložiť k žalobe pričom, tvrdením o tomto znaleckom posudku ide o podstatnú zmenu okolností. Žalobca mohol ako vlastník draženej nehnuteľnosti nahliadnuť do spisu a teda sa aj oboznámiť so znaleckým posudkom a vzniesť prípadne námietky a žiadať nový znalecký posudok. Dražobník má zaslať znalecký posudok najmenej 30 dní pred konaním dražby, toto aj vykonal. Predložený znalecký posudok nevidel, avšak môže vypovedať maximálne o stave nehnuteľnosti a jej hodnote k momentu ako bol vypracovaný t.j. s pred 4 rokov. Návrh na výsluch pani E. nie je procesne riadne vykonaný, nebola navrhnutá ani v žalobe ani v replike, nebude sa vedieť vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré odzneli na dnešnom pojednávaní a preto je výsluch zbytočný. Žiadna z navrhnutých osôb nebola označená ani v žalobe ani v replike, takže ich nemožno vypočuť. Na pojednávaní dňa 24.08.2020 PZ žalovaného v 3. rade uviedol, že nebolo povedané, ktoré práva žalobcu boli porušené, ako bol dotknutý na svojich právach, aká bola príčinná súvislosť. Konanie je ovládané koncentračnou zásadou a je návrhové, preto všetko mal tvrdiť žalobca. Ak namieta chybu znaleckého posudku, nesprávny postup záložného veriteľa, môže sa obrátiť s nárokom na náhradu škody na znalca resp. na záložného veriteľa. Predaj na dražbe nie je bežný realitný trh, čoho dôkazom je aj toto konanie, keďže na bežnom realitnom trhu netrvá nadobudnutie resp. istota nadobudnutia nehnuteľností niekoľko rokov ako je to v prípade tohto súdneho sporu a to z dôvodu, že pri nadobudnutí na dražbe je riziko žaloby na neplatnosť dražby a žaloby na vyparatenie nehnuteľností. Tvrdenie o dohode nielen popiera ale je aj nesprávne, keďže na dražbe sa zúčastnili ďalšie 3 osoby, teda by muselo ísť o dohodu 6 osôb nie 3 osôb. Je dosahovaná iná hodnota v reálnych situáciách. Osoby nekomunikujúce s bankou napriek tomu, že je voči nim vedený výkon záložného práva t.j. osoby, ktoré nevyužijú možnosť čo do nahliadnutia do spisu alebo rokovania, nekonajú vo vzťahu k veriteľovi úprimne. Keďže žalobca nenamietal znalecký posudok pred vykonaním dražby, nemá v súdom konaní právo namietať výšku hodnoty nehnuteľnosti.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín výpis z LV č. XXXX, Notárska zápisnica F. XXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe C. XXX/XXXX, Odpoveď OS Pezinok žalovanému v 1. rade vo veci XC/XX/XXXX, podací lístok žalovaného v 2. rade ako odosielateľa, dve obálky žalovaného v 2. rade ako odosielateľa podacími lístkami, Potvrdenie o registrácii údajov a uverejnení listiny v NCRdr, Obchodný vestník XXX/XXXX časť Dražby - dobrovoľní dražobníci zo dňa 09.08.2018, str. XX tlačoviny Západ - inzercia zo dňa 24.08.2018, farebná fotografia formátu A5, doručenka zásielky žalovaného v 2. rade žalobcovi C. XXX/XX Oznámenie o dražbe, Žaloba zo dňa 06.09.2018 žalobcu O.. P. R. ako žalobkyňa proti C. Z. ako žalovanému, Zmluva o pôžičke zo dňa 27.03.2015, Zápisnice o pojednávaní na Okresnom súde Pezinok vo veci sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 06.05.2019 a 24.06.2019, rozsudok Okresného súdu Pezinok vo veci č. k. XXC/XX/XXXX- XX zo dňa 24.06.2019, Znalecký posudok č. XXX/XXXX O.. A. I. na určenie všeobecnej stavby a to všetko v kópiách, výsluchom E. E. ako svedkyne a W. P. ako strany sporu tieto vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom : Z výpisu z LV č. XXXX má súd preukázané, že žalovaný v 3. rade je vlastníkom pozemkov parcely registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 298 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX o výmere 784 m2, vinica, parc. č. XXXX/X o výmere 68 m2, ostatná plocha a stavba súp. č. XXXX, rodinný dom, postavená na pozemku parc. č. XXXX všetko nachádzajúce sa v okrese H., Z. H. I. P.. Ú.. H.. Z Notárskej zápisnice N XXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX zo dňa 10.09.2018 má súd preukázané, že dňa 10.09.2018 sa v priestoroch notárskeho úradu JUDr. Lýdie Kliskej konala dražba žalovaného v 2. rade ako dražobníka podľa zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 25.05.2018 uzavretej so žalovaným v 1. rade. Navrhovateľom dražby je žalovaný v 1. rade, vlastníkom predmetu dražby sú žalobca a E. E.. Cena predmetu dražby bola stanovená znaleckým posudkom O.. E. Q. na sumu 200.000,-eur. Nehnuteľnosť bola vydražená za 180.000,-eur žalovaným v 3. rade. Z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe C. XXX/XXXX má súd preukázané spísanie listiny žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 06.08.2018, ktorou sa oznamuje miesto a čas konania dražby predmetných nehnuteľností s najnižším podaním 200.000,-eur, s dňom vykonania ohliadky 05.09.2018 o 11.00 hod. a 06.09.2018 o 11.00 hod.. Cena predmetu dražby bola stanovená podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaným O.. E. Q. ku dňu 25.06.2018 na sumu 200.000,-eur. Z podacích lístkov žalovaného v 2. rade ako odosielateľa má súd preukázané zaslanie zásielky žalovanému v 1. rade. Z obálok žalovaného

v 2. rade ako odosielateľa podacími lístkami má súd preukázané zaslanie znaleckého posudku XX/XXXX žalobcovi a E. E.. Z Potvrdenia o registrácii údajov a uverejnení listiny v NCRdr má súd preukázané, že dňa 07.08.2018 bolo zapísané oznámenie o dražbe žalovaného v 2. rade ako dražobníka, žalovaného v 1. rade ako navrhovateľa dražby so zistenou cenou 200.000,-eur a s najnižším podaním 200.000,-eur. Zo str. XX tlačoviny Západ - inzercia zo dňa 24.08.2018 má súd preukázané zverejnenie konania dražby dňa 10.09.2018 na predaj predmetnej nehnuteľnosti s najnižším podaním 200.000,-eur. Z farebnej fotografie formátu A5 má súd preukázané označenie páskou „DRAŽBA“ brány pri rodinnom dome. Z doručenky zásielky žalovaného v 2. rade žalobcovi C. XXX/XX Oznámenie o dražbe má súd preukázané, že dňa 20.08.2018 si žalobca prevzal zásielku s oznámením o konaní dražby. Zo žaloby zo dňa 06.09.2018 žalobcu O.. P. R.A. ako žalobkyňa proti C. Z. ako žalovanému má súd preukázané, že O.. P. R. žiadala určiť svoje spoluvlastnícke právo o veľkosti 1 z celku k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. H., zapísanej na liste vlastníctva XXXX a to rodinného domu súpisné číslo XXXX, nachádzajúceho sa na parcele reg. „C“ č. XXXX a pozemkov parcely reg. „C“ č. XXXX o výmere 298 m2 vedenej ako zastavané plochy a nádvoria, parcely reg. „C“ č. XXXX o výmere 784 m2 vedenej ako vinice a parcely reg. „C“ 68 m2 ako ostatné plochy. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 27.03.2015 má súd preukázané uzavretie zmluvy medzi O.. P. R. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, predmetom ktorej bolo prenechanie dlžníkovi neurčitej sumy v eurách s tým, že ak túto sumu dlžník nevráti, prechádza na veriteľku spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti o veľkosti 1 z celku a to rodinný dom súp. č. XXXX, postaveného na parcele registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 298 m2, zastavaná plocha a nádvorie a priľahlé pozemky, parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 68 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 784 m2, vinica. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok vo veci č. k. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa 24.06.2019 bola zamietnutá žaloba na určenie spoluvlastníckeho práva O.. P. R. o veľkosti 1 z celku k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. H., zapísanej na liste vlastníctva XXXX a to rodinného domu súpisné číslo XXXX, nachádzajúceho sa na parcele reg. „C“ č. XXXX a pozemkov parcely reg. „C“ č. XXXX o výmere 298 m2 vedenej ako zastavané plochy a nádvoria, parcely reg. „C“ č. XXXX o výmere 784 m2 vedenej ako vinice a parcely reg. „C“ 68 m2 ako ostatné plochy. Zo Znaleckého posudku č. XXX/XXXX O.. A. I. na určenie všeobecnej stavby má súd preukázané, že všeobecná hodnota stavby s pozemkami nachádzajúcej sa v k.ú. H., zapísanej na liste vlastníctva XXXX a to rodinného domu súpisné číslo XXXX, nachádzajúceho sa na parcele reg. „C“ č. XXXX a pozemkov parcely reg. „C“ č. XXXX o výmere 298 m2 vedenej ako zastavané plochy a nádvoria, parcely reg. „C“ č. XXXX o výmere 784 m2 vedenej ako vinice a parcely reg. „C“ 68 m2 ako ostatné plochy je vo výške 394.000,-eur z čoho pozemky boli v hodnote 120.934,-eur, samotný rodinný dom 217.277,52 eura, samostatne stojaca garáž 20.842,90 eura. Na pojednávaní dňa 20.01.2020 W. P. pri výsluchu ako strana sporu uviedol, že o dražbe sa dozvedel z internetu, kde si prečítal znalecký posudok, bolo tam napísané, že nehnuteľnosť je poškodená a môže potvrdiť, že bol dom rozkradnutý a poškodený jeho pani manželkou. Na dražbu prišli štyria ľudia z toho iba traja dražili. Bol na ohliadke nie na organizovanej žalovaným v 2. rade, bol si sám dom pozrieť zvonku. Dom zvnútra videl v znaleckom posudku. Vykradnutie domu zistil až po dražbe, chýbala tam kuchynská linka. Bývalú manželku žalobcu videl prvýkrát pri odovzdávaní domu, predtým ju nevidel, nebol s ňou v žiadnom kontakte. Nie je si vedomý, že by poznal nejakého príbuzného bývalej manželky žalobcu, nepozná ich. Na pojednávaní dňa 24.08.2020 E. E. pri výsluchu ako svedkyňa uviedla, že dom sprístupnila niekoľkokrát, na základe toho bol vyhotovený znalecký posudok, potom už nechodila priamo do domu. Následne bola telefonicky upovedomená o vydražení, dom odovzdala, pri odovzdávaní sa spísal protokol, nový vlastník si ho prevzal a to bolo všetko. Najprv tam boli nejaký dvaja súdni znalci v rozmedzí asi roka. Ten prvý znalecký sa myslí ani neurobil povedali jej, že jej to dajú na CD, ale nedali. Najprv tam bola nejaká prvá dražobná spoločnosť, názov si nepamätá, asi niekto od Z. potom prišiel C. C.. So žalovaným v 2. rade komunikovali telefonicky a písomne. Pred dražbou dom neukazovala majiteľovi, čo ho vydražil, tohto nepoznala. Na ohliadke nebol žiaden záujemca. Dom kúpila ešte s bývalým manželom za zhruba 9.200.000,-Sk. Po kúpe ho zrekonštruovali a to komplet voda, elektrika, nový nábytok, dom nevyhovoval po kúpe na bývanie našej rodine. Na kúpu domu bol braný aj úver z Z. T.. Znalecký posudok jej bol doručený poštou na adresu trvalého bydliska na Š. X R. H.. V dome na B. v čase dražby žalobca nebýval, odsťahoval sa niekedy v roku 2014 až 2015, svedkyňa sa odsťahovala presne v júli 2016. So žltými lístkami - oznámeniami o uložení zásielky na pošte nič nerobila, žalobcovi volala, aby si pre ne prišiel, nechávala mu ich v schránke. Protokol o odovzdaní domu spisoval p. majiteľ a asi C. C.. Z domu odniesla kuchynskú linku do nového bývania asi v roku 2016.

6. Predmetom konania je určenie neplatnosti dražby ako inej právnej skutočnosti, ktorej neplatnosť možno určiť na základe osobitného predpisu ( z. č. o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „ZoDD“)), ide potom o žalobu podľa .

7. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti dražby konanej dňa 10.09.2018, na ktorej boli vydražené predmetné nehnuteľnosti súd posudzoval žalobcom v žalobe namietané porušenia o dobrovoľných dražbách a to (i) podhodnotenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom O.. E. Q., (ii) predajom nehnuteľnosti za cenu nižšiu ako bola stanovená znaleckým posudkom za cenu 1 trhovej hodnoty, (iii) podozrenie z vopred pripravenej dražby pre konkrétneho záujemcu, (iv) žalovaný v 2. rade poskytol žalobcovi nepravdivé informácie, že sa dražba nebude konať, (v) nezabezpečením žalovaným v 2. rade riadneho zaslania oznámenia o dražbe žalobcovi a ostatným záujemcom a z toho vyplývajúcemu znemožneniu účasti na dražbe.

8. Nebolo sporné a z listiny Notárska zápisnica F. XXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX má súd preukázané vykonanie dražby dňa 10.09.2018 podľa z. č. o dobrovoľných dražbách, tomuto prechádzalo riadne zverejnenie dražby ( ZoDD) ako je preukázané z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe C. XXX/XXXX.

9. Pokiaľ ide o tvrdenie o podhodnotení nehnuteľnosti znaleckým posudkom, ak ide o nehnuteľnosť musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov (§ 12 ods. 1 veta druhá ZoDD). Z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe C. XXX/ XXXX má súd preukázané, že cena predmetu dražby bola stanovená podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaným O.. E. Q. ku dňu 25.06.2018, dražba sa konala dňa 10.09.2018, teda v dobe konania dražby nebol znalecký posudok starší ako 6 mesiacov, bol starý necelé tri mesiace. Nebolo sporné, že O.. E. Q. bol zapísaný v zozname znalcov, navyše táto skutočnosť je zrejmá zo zápisov v zozname znalcov na internete. Žalobca namietal len samotnú nižšiu výšku, avšak nebolo tvrdené a ani preukázané, že vzniesol u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby alebo žiadal vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom (§ 12 ods. 5 veta prvá ZoDD). Žalobca nevyužil možnosť namietať vady znaleckého posudku a ani v samotnej žalobe nenamietal konkrétne vady znaleckého posudku, namietal len výšku, keď túto porovnával s hodnotou zistenou znaleckým posudkom č. XXX/ XXXX O.. A. I.. Samotný rozdiel hodnôt medzi dvoma posudkami, čo aj skoro dvojnásobný, určenými v období štyroch rokov, však bez ďalšieho nemá za následok vadu v priebehu dražby a neplatnosť dražby. Keďže žalobca netvrdil a teda ani nepreukázal vznesenie námietok proti ohodnoteniu znaleckým posudkom ani nežiadal vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom, nedošlo k porušeniu ustanovení z. č. o dobrovoľných dražbách ( ZoDD) nevyhotovením nového znaleckého posudku ako aj nezaslaním písomnej odpovede ( veta druhá ZoDD).

10. Žalobca tiež tvrdil predaj nehnuteľnosti za cenu nižšiu ako bola stanovená znaleckým posudkom a to za cenu 1 trhovej hodnoty. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca nepreukázal trhovú hodnotu vo výške 380.000,-eur (2 × 180.000,-eur), podstatné pre určenie najnižšieho podania je hodnota zistená znaleckým posudkom a cena ktorá je dosiahnutá na dražbe v zásade nie je ovplyvňovaná dražobníkom alebo majiteľom alebo navrhovateľom dražby, ale túto určujú účastníci dražby momentálnou preferenciou a schopnosťou vynaložiť zdroje na predmet dražby. Prípadné samotné nízke dosiahnuté najvyššie podanie, pokiaľ bolo celé vykonanie dražby vrátane priebehu dražby formálno-právne v súlade so zákonom, nemá vplyv na neplatnosť dražby.

11. Žalobca tiež vyjadril podozrenie z vopred pripravenej dražby pre konkrétneho záujemcu. Toto svoje tvrdenie však nepreukázal, nebol vykonaný jeden jediný dôkaz, ktorým by bola táto skutočnosť preukázaná, ani ktorou by bolo čo len osvedčené zosúlaďovanie postupov na dražbe medzi dražobníkom, navrhovateľom dražby a vydražiteľom, preto ani toto nebol dôvod neplatnosti dražby.

12. Pokiaľ ide o tvrdenie o poskytnutí žalobcovi nepravdivých informácií žalovaným v 2. rade, že sa dražba nebude konať, toto tvrdenie rovnako nebolo preukázané, keď zo žiadneho vykonaného dôkazu táto skutočnosť nevyplývala. A navyše aj keby bola táto skutočnosť preukázaná, uvedené by bez ďalšieho nebolo dôvodom neplatnosti dražby. Podľa § 19 ods. 3 ZoDD o upustení od dražby a o dôvodoch upustenia od dražby vyrozumie dražobník písomne bez zbytočného odkladu osoby uvedené v § 17 ods. 5. Pokiaľ by teda došlo k upusteniu od dražby (§ 19 ods. 3 ZoDD), musel by žalobca (§ 17 ods. 5 písm. a/ ZoDD) od žalovaného dostať písomné vyrozumenie o upustení od dražby. Žalobca netvrdil a

teda ani nepreukázal, že žalovaný v 2. rade mu takéto oznámenie zasielal alebo že mu ho ukázal alebo ho s týmto inak oboznámil. Ani toto tvrdenie potom nebolo dôvodom na určenie neplatnosti dražby.

13. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný v 2. rade nezabezpečil riadne zaslania oznámenia o dražbe žalobcovi a ostatným záujemcom a z toho vyplývalo znemožnenie účasti na dražbe. Toto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď z dokazovania (doručenky zásielky žalovaného v 2. rade žalobcovi C. XXX/ XX Oznámenie o dražbe) naopak vyplynulo, že dňa 20.08.2018 si žalobca prevzal zásielku s oznámením o konaní dražby. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu nebolo doručené oznámenie o začatí dražby (§ 17 ods. 5 písm. a/ ZoDD). Nebolo tak ani toto jeho tvrdenie preukázané.

14. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania úverovým spisom žalovaného v 1. rade a výsluchom navrhovaného svedka E. S., zamestnanca žalovaného v 1. rade ako nadbytočný, keď z vykonaného dokazovania nemôže vedomosti o tvrdených dôvodoch neplatnosti dražby a to ani namietanie hodnoty nehnuteľnosti zákonom predpokladaným spôsobom, o poskytnutí nepravdivých informácií žalovaným v 2. rade, o pripravení dražby vopred pre konkrétneho záujemcu. Tvrdenie žalobcu o komunikácii medzi ním a žalovaným v 1. rade zachytenej v úverom spise bolo neurčité, neboli uvedené ktoré konkrétne skutočnosti mali z tohto vyplývať a len samotné uvedenie, že by „mohli mať vplyv na priebeh dražby“ je nepostačujúce na to, aby súd tento dôkaz bez ďalšieho vykonal. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s tak, že plne úspešným žalovaným v 1. až 3. rade priznal náhradu trov konania, keď títo boli v spore proti žalobcovi plne úspešní.

16. Pokiaľ ide o možnosť rozhodnúť percentom vo výroku rozhodnutia o náhrade trov súdneho konania súd uvádza nasledovné. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. neupravuje možnosť a už vôbec nie povinnosť súdu rozhodnúť o náhrade trov súdneho konania percentom (alebo zlomkom) ak je strana sporu plne úspešná v konaní, keď v žiadnom ustanovení nie je ustanovená možnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov súdneho konania v percentách. Jedným z výkladových pravidiel podľa čl. 3 ods. 2 veta prvá je, že výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Navyše každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s (čl. 3 ods. 1 veta prvá ), pričom podľa čl. ods. 2 štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ak teda zákon nestanoví možnosť súdu rozhodnúť percentom, súd takto nemôže rozhodnúť. Pokiaľ ide o , ani toto ustanovenie neumožňuje rozhodnúť o náhrade trov súdneho konania percentom (ide o prípad pomerného úspechu), keď z gramatického výkladu je zrejmé, že súd rozdelí „náhradu trov konania“, teda rozdelí absolútnu hodnotu a nemá vyjadriť relatívnu výšku t.j. spôsob akým sa bude deliť. Podstatná nie je ani manifestovaná vôľa predkladateľa zákona, keď podľa dôvodovej správy k pôvodne navrhovanému „Predkladateľ upúšťa od doterajšej koncepcie uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, čím má ambíciu tento procesný inštitút zjednodušiť a zhospodárniť. Súd prvej inštancie rozhoduje o nároku podľa zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad dospeje k pomeru vyjadrenému percentom alebo zlomkom, pričom konkrétnu výšku trov konania ponecháva na rozhodnutie súdneho úradníka“. Manifestovaná vôľa predkladateľa zákona je v časti náhrady trov súdneho konania vnútorne rozporná, keďže pokiaľ by bolo skutočne jeho vôľou, aby súdy mali možnosť resp. dokonca povinnosť rozhodnúť percentom, nič nebránilo v tom, aby predmetný zákon obsahoval ustanovenie obdobné ustanoveniu účinné od 15.10.2008 do 30.06.2016 („Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením“), keď navyše v ostatnom texte sa voľne inšpirovať pôvodnými ustanoveniami nechal, čo je zrejmé predovšetkým porovnaním ustanovenia s ustanovením . Manifestovaná vôľa na jednej strane v dôvodovej správe uvádza rozhodovanie „percentom alebo zlomkom“ na druhej strane takúto možnosť v zákone nestanovil, ani úpravu podľa účinného od 15.10.2008 neprevzal, pričom pred 15.10.2008 nebolo

možné rozhodovať percentom ani zlomkom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov. Nie je potom možné vo výroku uviesť percento výšky v akej bude priznaná náhrada trov súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto rozsudku. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže žalobca podať návrh na exekúciu.