Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-20-2021.pdf
PDF · 119.93 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/20/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX H., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s. r. o., Dunajská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 47 238 526, proti žalovanému v 1. rade: Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, žalovanému v 2. rade: Dom Dražieb s.r.o., Podzámska 37, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 711 933, žalovanému v 3. rade: W. P., nar. XX.XX.XXXX, ulica U. 5, XXX XX Q., zastúpenému: Mgr. Peter Kubala, advokát, Pod Párovcami 1362/55, 921 01 Piešťany, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/56/2018-242 zo dňa 14.09.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/56/2018-242 zo dňa 14.09.2020 p o t v r d z u j e .
Žalovaný v 1. rade nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný v 2. rade nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný v 3. rade má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu v celom rozsahu zamietol. II. výrokom priznal žalovanému v 1. rade voči žalobcovi náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v 1. rade do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania. III. výrokom priznal žalovanému v 2. rade voči žalobcovi náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania. IV. výrokom priznal žalovanému v 3. rade voči žalobcovi náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v 3. rade do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 07.12.2018 žalobca žiadal, aby súd určil neplatnosť dražby konanej dňa 10.09.2018 o 9:30 hod. nehnuteľnosti v nevyporiadanom bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a E. E..
3. V bode 5. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol ako po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav, pričom okrem iného konštatoval: Z výpisu z LV č. XXXX mal súd preukázané, že žalovaný v 3. rade je vlastníkom pozemkov parcely registra „C“, parc. č. 1111 o výmere 298 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1112 o výmere 784 m2, vinica, parc. č. 1350/2 o výmere 68 m2, ostatná plocha a stavba súp. č. XXXX, rodinný dom, postavená na pozemku parc. č. 1111, všetko nachádzajúce sa v okrese H., obec H., kat. úz. H.. Z Notárskej zápisnice N 195/2018, Nz 29114/2018 zo dňa 10.09.2018 mal súd preukázané, že dňa 10.09.2018 sa v priestoroch notárskeho úradu JUDr. Lýdie Kliskej konala dražba žalovaného v 2. rade ako dražobníka podľa Zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 25.05.2018, uzavretej so žalovaným v 1. rade. Navrhovateľom dražby je žalovaný v 1. rade, vlastníkom predmetu dražby sú žalobca a E. E.. Cena predmetu dražby bola stanovená znaleckým posudkom Ing. Miroslavom Tokárom na sumu 200.000,- eur. Nehnuteľnosť bola vydražená za 180.000,- eur žalovaným v 3. rade. Z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe DDHC 006/2018 mal súd preukázané spísanie listiny žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 06.08.2018, ktorou sa oznamuje miesto a čas konania dražby predmetných nehnuteľností s najnižším podaním 200.000,- eur, s dňom vykonania ohliadky 05.09.2018 o 11.00 hod. a 06.09.2018 o 11.00 hod.. Cena predmetu dražby bola stanovená podľa Znaleckého posudku č. 41/2018, vypracovaným Ing. Miroslavom Tokárom ku dňu 25.06.2018 na sumu 200.000,- eur. Z podacích lístkov žalovaného v 2. rade, ako odosielateľa, mal súd preukázané zaslanie zásielky žalovanému v 1. rade. Z obálok žalovaného v 2. rade, ako odosielateľa, podacími lístkami mal súd preukázané zaslanie Znaleckého posudku 41/2008 žalobcovi a E. E.. Z Potvrdenia o registrácii údajov a uverejnení listiny v NCRdr mal súd preukázané, že dňa 07.08.2018 bolo zapísané oznámenie o dražbe žalovaného v 2. rade ako dražobníka, žalovaného v 1. rade ako navrhovateľa dražby so zistenou cenou 200.000,- eur a s najnižším podaním 200.000,- eur. Zo str. 11 tlačoviny Západ - inzercia zo dňa 24.08.2018 mal súd preukázané zverejnenie konania dražby dňa 10.09.2018 na predaj predmetnej nehnuteľnosti s najnižším podaním 200.000,- eur. Z farebnej fotografie formátu A5 mal súd preukázané označenie páskou „DRAŽBA“ brány pri rodinnom dome. Z doručenky zásielky žalovaného v 2. rade žalobcovi DDMC 006/18 Oznámenie o dražbe mal súd preukázané, že dňa 20.08.2018 si žalobca prevzal zásielku s oznámením o konaní dražby.
4. Predmetom konania je určenie neplatnosti dražby ako inej právnej skutočnosti, ktorej neplatnosť možno určiť na základe osobitného predpisu /§ 21 zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „ZoDD“)/, ide potom o žalobu podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
5. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti dražby konanej dňa 10.09.2018, na ktorej boli vydražené predmetné nehnuteľnosti, súd prvej inštancie posudzoval žalobcom v žalobe namietané porušenia ZoDD, a to (i) podhodnotenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom Ing. Miroslava Tokára, (ii) predajom nehnuteľnosti za cenu nižšiu ako bola stanovená znaleckým posudkom za cenu 1 trhovej hodnoty, (iii) podozrenie z vopred pripravenej dražby pre konkrétneho záujemcu, (iv) žalovaný v 2. rade poskytol žalobcovi nepravdivé informácie, že sa dražba nebude konať, (v) nezabezpečením žalovaným v 2. rade riadneho zaslania oznámenia o dražbe žalobcovi a ostatným záujemcom a z toho vyplývajúcemu znemožneniu účasti na dražbe.
6. Nebolo sporné a z listiny Notárska zápisnica N 195/2018, Nz 29114/2018 mal súd preukázané vykonanie dražby dňa 10.09.2018 podľa ZoDD, tomuto prechádzalo riadne zverejnenie dražby (§ 17 ZoDD) ako je preukázané z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe DDHC 006/2018.
7. Pokiaľ ide o tvrdenie o podhodnotení nehnuteľnosti znaleckým posudkom, ak ide o nehnuteľnosť, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov (§ 12 ods. 1 veta druhá ZoDD). Z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe DDHC 006/2018 má súd preukázané, že cena predmetu dražby bola stanovená podľa Znaleckého posudku č. 41/2018, vypracovaným Ing. Miroslavom Tokárom ku dňu 25.06.2018, dražba sa konala dňa 10.09.2018, teda v dobe konania dražby nebol znalecký posudok starší ako 6 mesiacov, bol starý necelé tri mesiace. Nebolo sporné, že Ing. Miroslav Tokár bol zapísaný v zozname znalcov, navyše táto skutočnosť je zrejmá zo zápisov v zozname znalcov na internete. Žalobca namietal len samotnú nižšiu výšku, avšak nebolo tvrdené a ani preukázané, že vzniesol u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby alebo žiadal vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom (§ 12 ods. 5 veta prvá ZoDD). Žalobca nevyužil možnosť namietať vady znaleckého posudku a ani v samotnej žalobe nenamietal konkrétne vady
znaleckého posudku, namietal len výšku, keď túto porovnával s hodnotou zistenou Znaleckým posudkom č. 220/2014 Ing. Ladislava Augustiniča. Samotný rozdiel hodnôt medzi dvoma posudkami, čo aj skoro dvojnásobný, určenými v období štyroch rokov, však bez ďalšieho nemá za následok vadu v priebehu dražby a neplatnosť dražby. Keďže žalobca netvrdil, a teda ani nepreukázal vznesenie námietok proti ohodnoteniu znaleckým posudkom, ani nežiadal vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom, nedošlo k porušeniu ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (§ 21 ods. 1 ZoDD) nevyhotovením nového znaleckého posudku, ako aj nezaslaním písomnej odpovede (§ 12 ods. 5 veta druhá ZoDD).
8. Žalobca tiež tvrdil, že nehnuteľnosť bola predaná za cenu nižšiu ako bola stanovená znaleckým posudkom, a to za cenu 1 trhovej hodnoty. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca nepreukázal trhovú hodnotu vo výške 380.000,- eur (2 × 180.000,- eur), podstatné pre určenie najnižšieho podania je hodnota zistená znaleckým posudkom a cena, ktorá je dosiahnutá na dražbe, v zásade nie je ovplyvňovaná dražobníkom alebo majiteľom alebo navrhovateľom dražby, ale túto určujú účastníci dražby momentálnou preferenciou a schopnosťou vynaložiť zdroje na predmet dražby. Prípadné samotné nízke dosiahnuté najvyššie podanie, pokiaľ bolo celé vykonanie dražby vrátane priebehu dražby formálno-právne v súlade so zákonom, nemá vplyv na neplatnosť dražby.
9. Žalobca tiež vyjadril podozrenie z vopred pripravenej dražby pre konkrétneho záujemcu. Toto svoje tvrdenie však nepreukázal, nebol vykonaný jeden jediný dôkaz, ktorým by bola táto skutočnosť preukázaná, ani ktorou by bolo čo len osvedčené zosúlaďovanie postupov na dražbe medzi dražobníkom, navrhovateľom dražby a vydražiteľom, preto ani toto nebol dôvod neplatnosti dražby.
10. Pokiaľ ide o tvrdenie o poskytnutí žalobcovi nepravdivých informácií žalovaným v 2. rade, že sa dražba nebude konať, toto tvrdenie rovnako nebolo preukázané, keď zo žiadneho vykonaného dôkazu táto skutočnosť nevyplývala. A navyše, aj keby bola táto skutočnosť preukázaná, uvedené by bez ďalšieho nebolo dôvodom neplatnosti dražby. Podľa § 19 ods. 3 ZoDD o upustení od dražby a o dôvodoch upustenia od dražby vyrozumie dražobník písomne bez zbytočného odkladu osoby uvedené v § 17 ods. 5. Pokiaľ by teda došlo k upusteniu od dražby (§ 19 ods. 3 ZoDD), musel by žalobca (§ 17 ods. 5 písm. a/ ZoDD) od žalovaného dostať písomné vyrozumenie o upustení od dražby. Žalobca netvrdil, a teda ani nepreukázal, že žalovaný v 2. rade mu takéto oznámenie zasielal alebo, že mu ho ukázal alebo ho s týmto inak oboznámil. Ani toto tvrdenie potom nebolo dôvodom na určenie neplatnosti dražby.
11. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný v 2. rade nezabezpečil riadne zaslania oznámenia o dražbe žalobcovi a ostatným záujemcom a z toho vyplývalo znemožnenie účasti na dražbe. Súd konštatoval, že toto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď z dokazovania (doručenky zásielky žalovaného v 2. rade žalobcovi DDMC 006/18 Oznámenie o dražbe) naopak vyplynulo, že dňa 20.08.2018 si žalobca prevzal zásielku s oznámením o konaní dražby. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu nebolo doručené oznámenie o začatí dražby (§ 17 ods. 5 písm. a/ ZoDD).
12. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania úverovým spisom žalovaného v 1. rade a výsluchom navrhovaného svedka E. S., zamestnanca žalovaného v 1. rade, ako nadbytočný, keď z vykonaného dokazovania nemôže mať vedomosti o tvrdených dôvodoch neplatnosti dražby, a to ani namietanie hodnoty nehnuteľnosti zákonom predpokladaným spôsobom, o poskytnutí nepravdivých informácií žalovaným v 2. rade, o pripravení dražby vopred pre konkrétneho záujemcu. Tvrdenie žalobcu o komunikácii medzi ním a žalovaným v 1. rade zachytenej v úverom spise bolo neurčité, neboli uvedené, ktoré konkrétne skutočnosti mali z tohto vyplývať a len samotné uvedenie, že by „mohli mať vplyv na priebeh dražby“ je nepostačujúce na to, aby súd tento dôkaz bez ďalšieho vykonal. Žalovaným v 1. až 3. rade súd priznal náhradu trov konania, keď títo boli v spore proti žalobcovi plne úspešní.
13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
14. Namietal, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s absenciou doručenia znaleckého posudku žalobcovi, ku ktorej preukázateľne došlo. Súd v tomto smere neposkytol žalobcovi ani len žiadne vysvetlenie, prečo mu tento znalecký posudok nebol doručený a žalobcovu argumentáciu
úplne odignoroval. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal a v rozsudku nedal vysvetlenie, ani odpoveď, na tvrdenie žalobcu, podľa ktorého „Znalecký posudok Ing. Miroslava Tokára nebol doručený ani žalobcovi a ani E. E.. Má podozrenie, že predmetná dražba bola vopred pripravená pre konkrétneho záujemcu s dohodnutím čo najlepšej ceny, nakoľko na základe ústnych informácií žalovaného v 2. rade sa nemala konať a z toho dôvodu sa jej nezúčastnil záujemca, o ktorom žalobca žalovaného v 2. rade informoval.“ Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca zastával názor, že nakoľko mu predmetný znalecký posudok nebol nikdy doručený, k samotnej dražbe nikdy nemalo dôjsť. V tejto súvislosti poukázal na § 10 ZoDD, kde zákon stanovuje, že písomnosti sa doručujú zásadne poštou do vlastných rúk, čo sa v prípade žalobcu nestalo. Mal za to, že skutočnosť, že znalecký posudok nebol žalobcovi doručený, malo pre konanie na súde prvej inštancie zásadný význam, nakoľko z dôvodu, že žalobcovi nebol doručený znalecký posudok, nebolo dôvodné od žalobcu očakávať, že by mohol namietať výšku hodnoty nehnuteľnosti námietkami proti ohodnoteniu predmetu dražby alebo tým postupom, že by žalobca žiadal vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom - teda aby mohol postupovať v zmysle § 12 ods. 5 prvá veta ZoDD. Takýto záver bol prijatý aj v rozhodovacej praxi súdov podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010. Zo skutkového stavu teda podľa názoru žalobcu vyplýva, že súd prvej inštancie neposudzoval doručovanie písomnosti súvisiacej s dražbou (znaleckého posudku), ktorá písomnosť nebola žalobcovi doručená, pričom takýmto postupom súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Uviedol, že žalovaný v 2. rade relevantným spôsobom v konaní nepreukázal, že zasielal žalobcovi znalecký posudok ako tvrdil, ak by ho totiž zasielal, tak by žalovaný 2. musel totiž disponovať zalepenou obálkou, ktorá by obsahovala znalecký posudok doručovaný žalobcovi. Takisto z hľadiska zistenia skutkového stavu považoval za nepochopiteľné, prečo sa OTP ako navrhovateľ dražby uspokojila s posudkom o polovicu nižším, t. j. 200 tis/oproti posudku na 395 tis., ktorý mala ako podklad na poskytnutie úveru a prečo v rámci náležitého zisťovania skutkového stavu nepripustil súd prvej inštancie vykonanie dôkazu - výsluchom pracovníka OTP, ktorý žalobca v konaní žiadal. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 11.01.2021. Uviedol, že vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.03.2019 vyvrátil všetky žalobcom tvrdené dôvody neplatnosti dražby, svoje vyjadrenia zároveň podložil dôkazmi. Následne žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniam žalovaných zo 17.05.2019 okrajovo uviedol, že posudok žalobcovi nebol doručený, ktorú skutočnosť žalobca len konštatoval, v žiadnom svojom písomnom vyjadrení sa však nedovolával neplatnosti dražby z dôvodu nedoručenia/nezaslania posudku. K samotnému doručovaniu žalobcovi uviedol, že:
- Žalovaný v 2. rade zasielal listiny súvisiace s procesom dražby na adresu B. XXXX/XX, H.. Túto adresu žalobca uvádza a potvrdzuje jednak vo vyššie citovanom jeho vyjadrení, zároveň túto adresu si žalobca uvádzal aj v záhlaví samotnej žaloby a tiež v predmetnom odvolaní.
- Žalovaný v 2. rade mal túto adresu potvrdenú z odboru registrov, matrík a hlásenia pobytu MV SR (dôkaz č. 1 - potvrdenie o trvalom, prechodnom pobyte).
- Žalobca na pojednávaniach potvrdil, že si poštu na tejto adrese preberal. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa E. E..
- Žalovaný v 2. rade má preukázané, že na tejto adrese si žalobca riadne poštu preberal, či už od žalovaného v 1. rade, ako aj od žalovaného v 2. rade (dôkaz č. 2 doručenky o prevzatí listových zásielok).
- Žalobca neuviedol žalovanému v 2. rade inú adresu na doručovanie, preto žalovaný v 2. rade postupoval v zmysle §106 ods. 1 písm. a). Žalovaný v 2. rade dal do pozornosti, že preukázal zasielanie znaleckého posudku žalobcovi už vo svojom vyjadrení k žalobe a toto svoje tvrdenie aj podložil písomnými dôkazmi (podacie lístky a fotokópia neprevzatej obálky sú súčasťou súdneho spisu). Súd prvej inštancie túto skutočnosť aj konštatuje v bode 5. napadnutého rozsudku. Nie je teda pravdou konštatovanie žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie neposudzoval doručovanie písomnosti súvisiacej s dražbou. Naopak, súd riadne vykonal dôkaz a mohol správne právne posúdiť vec. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010 žalovaný v 2. rade podotkol, že Najvyšší súd SR v tomto prípade prejednával dražbu, ktorá sa konala v roku 2007, teda doručovanie sa riadilo Občianskym súdnym poriadkom. Dražba, ktorá je predmetom tohto sporu, bola vykonaná v roku 2018, teda v čase platnosti Civilného sporového poriadku. Dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/178/2018. Zastával názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri dôvodoch napádaných v samotnej žalobe, a preto vyhľadával iné dôvody neplatnosti dražby až počas pojednávaní (doručovanie znaleckého posudku). Mal za to, že žalobca bol povinný v 3 mesačnej prekluzívnej lehote uviesť všetky dôvody rozhodujúce k uplatneniu práva. Nestačí, aby pred
uplynutím tejto lehoty bola podaná na súd žaloba obsahujúca žalobný petit na určenie neplatnosti dražby, v ktorej je uvedená len časť rozhodujúcich skutočností, ktoré žalobca postupne doplňoval. Nedoručenie posudku nie je v žalobe, ani v ďalších písomných vyjadreniach žalobcu uvádzané ako dôvod neplatnosti dražby, ktorej sa žalobca domáha. Ďalej uviedol, že s konštatovaním žalobcu, že dražba bola vopred pripravená pre konkrétneho záujemcu sa súd vysporiadal v bode 11. a 12. napadnutého rozsudku. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný v 3. rade podaním doručeným súdu dňa 13.01.2021. Napadnuté rozhodnutie považoval za správne a spravodlivé. Uviedol, že súd prvej inštancie posúdil skutkový stav, ktorý zistil z dôkazov navrhnutých žalobcom a žalovanými, pričom nevykonal tie dôkazy navrhnuté síce žalobcom, ktoré však aj podľa názoru žalovaného nemali ani spojitosť s predmetom konania a tiež by nimi ani nemohli byť (ak tak) preukázané (či objasnené) skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe (pracovník banky nemá žiadnu reláciu sa vyjadrovať k otázke hodnoty nehnuteľnosti určenej súdnym znalcom). Napokon je to súd, ktorý rozhodne o tom, ktorý dôkaz vykoná a ktorý nie. Mal za to, že boli pri doručovaní dodržané ustanovenia ZoDD. Žalovaný v 2. rade - dražobník - v konaní predložil listinné dôkazy a preukázal tak, že posudok bol riadne doručovaný, bola zachovaná aj 30-dňová lehota v zmysle § 12 ods. 4 ZoDD. Pani E. E., pôvodný vlastník dražených nehnuteľností, ktorá ako svedok vypovedala dňa 24.08.2020, potvrdila, že posudok mala k dispozícii. Napokon aj žalobca v podanej žalobe argumentoval, že posudok vypracovaný Ing. Tokárom je „podhodnotený“, pričom tak potvrdzuje (logicky), že obsah tohto posudku mu je známy, disponuje ním. Samotným žalobcom označované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010 napokon uvádza, že „.... pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby ...“. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a uplatnil si nárok na náhradu trov (odvolacieho) konania.
17. Podaním doručeným súdu dňa 26.10.2021 žalovaný v 3. rade doplnil svoju argumentáciu v konaní. Poukázal na to, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa ZoDD vzniká nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. Ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 ods. 4 ZoDD) nevystupuje na strane žalobcu, musí byť na žalovanej strane. V súdnom konaní nebola účastníkom (ani na strane žalobcu, ani na strane žalovaného) predchádzajúca spoluvlastníčka predmetu dražby, bývalá manželka žalobcu. Ak žalobca neoznačil v spore ďalšieho účastníka, ktorého práva a povinnosti boli spornou dražbou dotknuté, hoci táto osoba mala tvoriť nerozlučné spoločenstvo s ostatnými účastníkmi konania na strane žalovaných, ide o nedostatok vecnej legitimácie v spore, pretože dražba nemôže byť určená za neplatnú len vo vzťahu k niektorým účastníkom nerozlučného spoločenstva.
18. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
19. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4Cob/20/2021-309 zo dňa 28.10.2021, právoplatným dňa 11.11.2021, s poukazom na § 64 CSP rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalovaného v 1. rade - OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, so spoločnosťou Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 4314/B.
20. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 CSP, preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č. k. 36Cb/56/2018-242 zo dňa 14. septembra 2020 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
22. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/56/2018-242 zo dňa 14. septembra 2020, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
24. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti dražby nehnuteľnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania proti žalobcovi. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
25. S tvrdením žalovaného v 2. rade, že žalobca bol povinný v 3 mesačnej prekluzívnej lehote uviesť všetky dôvody rozhodujúce k uplatneniu práva, kedy podľa jeho názoru nestačí, aby pred uplynutím tejto lehoty bola podaná na súd žaloba obsahujúca žalobný petit na určenie neplatnosti dražby, v ktorej je uvedená len časť rozhodujúcich skutočností, ktoré žalobca postupne doplňoval, sa odvolací súd nestotožnil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/220/2018 zo dňa 31.05.2021, podľa ktorého: „ ... z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nemožno bez ďalšieho vyvodiť závery, že pre riadne uplatnenie tohto práva na súde sa vyžaduje, aby žaloba v stanovenej lehote obsahovala vymedzenie všetkých skutkových okolností a dôvody neplatnosti dražby už nie je možné dopĺňať... . Súdu nič nebráni v rozhodnutí konštatovať iný dôvod neplatnosti ako ten, ktorý bol skutkovo vymedzený v žalobe do uplynutia prekluzívnej lehoty, pokiaľ sa v priebehu konania preukáže jeho existencia. Zákon stanovuje lehotu na uplatnenie si práva prostredníctvom podania žaloby, nie na prednes skutkových okolností dražby a ich dopĺňanie.“ V súvislosti s rozširovaním dôvodov neplatnosti dražby vystupuje do popredia otázka použitia zásady koncentrácie konania, ktorá môže obmedziť možnosť rozširovať skutkové tvrdenia, ktorými žalobca odôvodňuje neplatnosť dražby. V uznesení sp. zn. 8Cdo/58/2018 zo dňa 05.06.2019 Najvyšší súd SR uviedol: „V konaní o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 ZDD tak súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby na základe i takej skutkovej okolnosti, ktorú síce žalobca v žalobe uviedol, hoci výslovne nenamietal jej rozpor so zákonom, ani ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti dražby; takýto postup nenarúša kontradiktórnosť konania a s tým spojenú zásadu rovnosti strán sporu, súd tu nepomáha jednej zo strán sporu v uplatňovaní jej práv (nedopĺňa jej žalobný "prednes" a nevyhľadáva za ňu "rozhodujúce skutočnosti", ani nemení ňou uplatnené právo), ale vykonáva to, čo je jeho výlučnou úlohou, teda aplikáciu práva na zistený skutkový stav.“
26. Za nedôvodnú však odvolací súd považuje námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením, že predmetný znalecký posudok mu nebol doručený. Odvolací súd dáva do pozornosti bod 5. napadnutého rozsudku, kde na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval: „Cena predmetu dražby bola stanovená podľa Znaleckého posudku č. 41/2018 vypracovaným Ing. Miroslavom Tokárom ku dňu 25.06.2018 na sumu 200.000,- eur. Z podacích lístkov žalovaného v 2. rade ako odosielateľa mal súd preukázané zaslanie zásielky žalovanému v 1. rade. Z obálok žalovaného v 2. rade ako odosielateľa, podacími lístkami, mal súd preukázané zaslanie Znaleckého posudku 41/2008 žalobcovi a E. E..“ Uvedenú skutočnosť žalobca v rámci svojej odvolacej argumentácie zjavne opomína. Nie je teda pravdou tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s absenciou doručenia znaleckého posudku žalobcovi.
27. Podľa § 10 ods. 1 ZoDD, písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Ustanovenie 10 ods. 1 ZoDD odkazuje na osobitný predpis, ktorým je zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Uvedený odkaz však už nie je z dôvodu nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku aktuálny pri doručovaní do vlastných rúk, preto treba aplikovať ustanovenie § 111 CSP. Doručenka má štatút verejnej listiny a platí o nej vyvrátiteľná domnienka pravdivosti, ak nie je preukázaný opak, v zmysle § 111 ods. 1 CSP.
28. Tieto podacie lístky a obálky boli súčasťou vyjadrenia žalovaného v 2. rade k žalobe, ktoré bolo žalobcovi doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa 30.04.2XX9, pričom z nich vyplýva, že žalobcovi bola dňa 29.06.2018 na adresu B. XXXX/XX, XXX 01 H., odoslaná úradná zásielka, ktorej obsahom bol ZP 41/2018, pričom z doručenky vyplýva, že dňa 02.07.2018 prebehol prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, opakované neúspešné doručovanie prebehlo dňa 03.07.2018 a v tento deň bola zásielka uložená na pošte, pričom adresát si ju neprevzal v odbernej lehote. Žalobca pritom v konaní nespochybnil adresu, na ktorú mu boli zásielky zo strany žalovaného v 2. rade doručované. Naopak, zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca rovnakú adresu uviedol i v žalobe, na uvedenej adrese si dňa 20.08.2018 prevzal zásielku obsahujúcu Oznámenie o dražbe a v podaní zo dňa 17.05.2019 sám žalobca upozorňoval na to, že v čase konania dražby v predmetnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese B. XXXX/XX, H., mal trvalý pobyt žalobca C. Z. a jeho dcéra. Zásielka, ktorej obsahom bol Znalecký posudok č. 41/2018, tak bola žalobcovi doručená fikciou doručenia, a to dňom vrátenia nedoručenej zásielky v zmysle § 111 ods. 3 CSP. Neobstojí preto námietka žalobcu, že mu predmetný znalecký posudok nebol nikdy doručený.
29. Čo sa týka ohodnotenia ceny predmetu dražby Znaleckým posudkom č. 41/2018, s touto argumentáciou žalobcu sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne vysporiadal súd prvej inštancie, na ktoré odvolací súd zároveň odkazuje. Ak žalobca namietal, že súd nepripustil vykonanie dôkazu výsluchom pracovníka OTP, ktorý žalobca v konaní žiadal, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z uvedeného je zrejmé, že súd nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. V bode 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom súd prvej inštancie vysvetlil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, vrátane výsluchu navrhovaného svedka E. S., zamestnanca žalovaného v 1. rade, keď takéto dokazovanie považoval za nadbytočné. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalobcu za nedôvodnú, keď ani jeden z ním uvádzaných odvolacích dôvodov nebol naplnený. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
30. Nie bez právneho významu je argumentácia žalovaného v 3. rade v doplnenom vyjadrení k odvolaniu, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa ZoDD vzniká nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. Ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 ods. 4 ZoDD) nevystupuje na strane žalobcu, musí byť na žalovanej strane. Je pravdivé jeho tvrdenie, že v súdnom konaní nebola účastníkom (ani na strane žalobcu, ani na strane žalovaného) predchádzajúca spoluvlastníčka predmetu dražby, bývalá manželka žalobcu, čo však nemá vplyv na zamietajúce rozhodnutie.
31. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
32. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/56/2018-242 zo dňa 14. septembra 2020 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný v 3. rade má proti žalobcovi nárok na nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože im žiadne nevznikli.
34. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).