Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-2-2018.pdf
PDF · 110.17 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu N. J., nar.XX.XX.XXXX, štátneho občana Y. republiky, trvale bytom T. XX, W., toho času ÚVTOS, Dončová 6, Ružomberok proti žalovaným 1/ JUDr. N. exekútorovi so sídlom Jakubovo nám. 15, Bratislava, práv.zast. Erben&Erben advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO 35 724 111, 2/ HYPO FINANCE, s.r.o. so sídlom Zámocká 30, Bratislava, IČO 35 903 457 o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovaný l/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % , ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému 1/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
III. Žalovanému 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal( po konečnom upresnení petitu č.l. 143, 149), aby súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi, a to žalovaným 1/ sumu vo výške 1.000,- Eur, spolu s úrokom vo výške 6 % ročne od 03.08.2007 do zaplatenia, splatných na jeho účet a žalovaným 2/ sumu vo výške 3.060,76 Eur spolu s 6 % úrokom od 03.08.2007 do zaplatenia, splatných na účet jeho matky Marty Mikuláškovej. Žalobu odôvodnil tým, že Okresnému súdu Trenčín bola dňa 04.01.2008 doručená žiadosť súdneho exekútora H.. N. F. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie sa začalo dňa 20.12.2007, ako exekučný titul bol k návrhu pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s.r.o., sp.zn. 09RK 009/2007 zo dňa 15.11.2007. Súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie č. XXXX XXXXXX dňa XX.XX.XXXX. Exekúcia vznikla na základe zmluvy o pôžičke s HYPO FINANCE s.r.o., Zámocká 30, Bratislava pričom nikdy od spoločnosti HYPO FINANCE,s .r.o. Zámocká 30, Bratislava žiadnu pôžičku nedostal. Nezákonná vymáhaná pohľadávka bola 6.743,88Eur a zaplatené bolo 3.258,19 Eur plus 618,81 Eur odmena exekútora, plus náhrada hotových výdavkov 50,- Eur, plus DPH 133,76 Eur. Dňa 17.08.2017 Okresný súd Trenčín vydal uznesenie 61Er/25/2008 - 37, ktorým sudkyňa vyhlásila exekúciu za neprípustnú, s tým, že exekúcia sa zastavuje a oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 39,83,- Eur. Uznesenie zo dňa 17.08.2017 nadobudlo právoplatnosť 10.11.2017 vo výroku I. a II. a dňa 25.10.2017 vo výroku III. Na výzvu exekútorovi H.. R. F., aby vrátil nezákonnú vymoženú sumu X.XXX,XX,- Eur a poslal mu všetky platby exekútor toto odmietol. Na sťažnosť na MS SR na exekútora dostal odpoveď od Slovenskej komory exekútorov dňa 23.11.2017 s tým, že uznesenie zo dňa 17.08.2017 nie je ešte právoplatné.
2. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.07.2019( č.l.148) žiadal žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, exekučné konanie bolo vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie rozhodcovského rozsudku č.k. 09RK XXX/ XXXX zo dňa 15.11.2007 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s.r.o., Nitra, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie č. EX X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a poverenia vydaného Okresným súdom Trenčín na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX* zo dňa 25.02.2008. V priebehu exekúcie v rokoch 2007-2014 boli zo strany povinných vykonané dobrovoľné úhrady. Pomerná čas vymožených prostriedkov bola poukázaná na účet oprávneného, zvyšná časť bola rozúčtovaná na trovy exekúcie v zmysle § 46 ods. 4 Exekučného poriadku. Okresný súd Trenčín uznesením č. 61Er/25/2008-37 zo dňa 17.08.2017 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že súdny exekútor vymáhal pohľadávku na základe poverenia exekučného súdu a z uvedeného dôvodu je nárok povinného na vrátenie vymožených prostriedkov nedôvodný. V tomto zmysle bola aj povinnému zaslaná odpoveď na jeho žiadosť o vrátenie vymožených prostriedkov zo strany súdneho exekútora. Z uvedeného dôvodu súdny exekútor nemá v predmetnom spore pasívnu legitimáciu.
3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.07.2019( č.l.150) vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu v zmysle ust. § 15 ods.1 zákona č. 160/2015 CSP. Vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku, nakoľko posledné plnenie od súdneho exekútora v predmetnej veci bolo poukázané na účet spoločnosti dňa 14.01.2014, čo je viac ako tri roky od podania žaloby, objektívna i subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia teda žalobcovi už uplynula. Vzniesol i námietku aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko úhrady v rámci exekučného konania boli vykonané zo strany rodičov žalobcu, Jozefa Mikolášeka a Marty Mikoláškovej, ktorí boli rovnako ako on povinnými v predmetnom exekučnom konaní. To znamená že v prípade, ak by existoval opodstatnený dôvod na podanie žaloby (čo namieta), mali tak právo urobiť výlučne tieto osoby a nie žalobca. Navrhol žalobu voči nemu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť.
4. Žalovaný 2/ sa na pojednávanie vytýčený vo veci nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd preto podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
5. Z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že zotrváva na tvrdeniach uvedených v jeho podaniach s najmä poukazom na uznesenie, ktorým súd vyhlásil exekúcie za neprípustnú pričom predložil všetky dôkazy, že exekúcia sa platila. Platby boli uskutočňované tak, ako je uvedené v prehľade splátok, ktorý predložil, časť splátok bola ešte v slovenských korunách. Bankové prevody uskutočňovali jeho rodičia, teda jeho rodičia platili splátky, nakoľko boli v obave, aby im niečo nezobrali, išlo o starších ľudí. Sumu, ktorú žiada od žalovaného 1/, odôvodnil tak, že má za to, že finančné prostriedky exekuoval súdny exekútor, a teda nech sa aj on na zaplatení podieľa. Vychádza z toho, že finančné prostriedky boli poukazované na účet exekútora z toho dôvodu, žiada od neho 1.000,- Eur, pri stanovení sumy, ktorú žiada od exekútora, vychádza aj z vyúčtovania, ktoré mu tento predložil. S vyjadrením žalovaného 1/, 2/ nesúhlasí, má za to, že uplatnený nárok nie je premlčaný.
6. Z vyjadrenie žalovaného 1/ prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní vyplynulo, že zotrváva na doterajších vyjadreniach a na skutočnostiach v nich uvedených. Zotrval na námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalovaného 1/ a vzniesol námietku premlčania i v súvislosti s tvrdením žalovaného 2/. Má za to, že žalobca svoj nárok neopodstatnil, keďže v žalobe namietal aj diskrimináciu. Ďalej dodáva, že do roku 2014 išlo o dobrovoľné platby povinných, vymožená suma bola rozúčtovaná na pohľadávku oprávneného a na trovy exekúcie. Z tohto dôvodu je nárok žalobcu nedôvodný. Poukázal na to, že v exekučnom konaní nie je možný návrat do pôvodného stavu.
7. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil Oznámenie žalobcu z čl. 15, odpoveď exekútora na výzvu, uznesenie č.k. 61Er/25/2008-37, stanovisko SKE k sťažnosti vrátane upovedomenia, konečné vyúčtovanie exekučného konania, žaloba veriteľa na SRS - stály rozhodcovský súd, uznesenie sp.zn. 63Er/201/2007 zo dňa 03.08.2007 a 04.01.2008, oznámenie žalobcovi, prehľad úhrad z čl. 61, príkaz na začatie exekúcie adresovaný peňažným ústavom a to VÚB, SLSP a.s., Tatra banka a.s., upovedomenie
o začatí exekúcie, rozhodcovský rozsudok zo dňa 15.11.2007, informácie o exekučnom konaní, výzva žalobcu na vrátanie finančných prostriedkov, Zmluva o úvere, posledná výzva žalobcu, Oznámenia žalobcu z čl. 107, z čl. 119, z čl. 127 a čl. 134, Odpoveď žalobcu na výzvu z čl. 136, Oznámenie žalobcu zo dňa 16.07.2019, vyjadrenie žalovaného 1/ k žalobe a vyjadrenie žalovaného 2/ k žalobe, vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 1,2/, vyjadrenie žalovaného 1/ a 2/, spis tunajšieho súdu 61Er/25/2008 a zistil tento skutkový stav veci:
8. HYPO FINANCE s.r.o., so sídlom Grosslingova 45 Bratislava, IČO 35 903 457 uzatvoril ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom I. a J. J., H. J. ako dlžníkmi II. a III. dňa 08.12.2006 zmluvu o úvere č. 9990039155, predmetom ktorej bol úver 700.000,- Sk, ktorí sa dlžníci zaviazali splatiť v 240 mesačných splátkach po 8.750,- Sk. Dňa 15.11.2007 Stály rozhodcovský súd zriadený pri spoločnosti Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s.r.o., Nitra. vydal rozsudku č.k. 09RK XXX/XXXX ktorým uložil žalobcovi a spoludlžníkom spoločne a nerozdielne zaplatiť veriteľovi sumu vo výške 180.000,- Sk a trovy rozhodcovského konania vo výške 23.166,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku, právoplatného dňa 03.12.2007 a vykonateľného dňa 06.12.2007.
9. Žalovaný 1/ ako súdny exekútor vykonával na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX* zo dňa XX.XX.XXXXvydaného Okresným súdom Trenčín exekúciu vedenú na jeho úrade pod sp.zn. EX X/XXXX, a na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 61Er/25/2008, a to v prospech oprávneného žalovaného 2/ proti povinným 1/ žalobcovi, 2/ J.a základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku č.k. 09RK 009/2007 zo dňa 15.11.2007 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s.r.o., Nitra. Žalovaný 1/ ako súdny exekútor vydal v uvedenej exekučnej veci upovedomenie o začatí exekúcie a príkaz na začatie exekúcie dňa 05.03.2008. Žalobca podaním zo dňa 12.01.2011 a 09.10.2012 podal žiadosť, aby mohol celú pohľadávku za rodičov platiť iba on sám, aby ich odbremenil, aby celý dlh prešiel na jeho osobu.
10. Okresný súd Trenčín uznesením č.k.XXEr/XX/XXXX-XX zo dňa 17.08.2017 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil ( právoplatnosť dňa 10.11.2017) a oprávnenému uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 39,83 Eur s odôvodnením, že rozhodcovská doložka ( obsiahnutá v Obchodných podmienkach bod 14.14) v zmysle zmluvy o úvere č. 9990039155 zo dňa 08.12.2016, napĺňa všetky predpoklady jej neprijateľnosti a teda v súlade s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka jej absolútnej neplatnosti. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto zmluvy vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom.
11. Podľa § 137 písm a/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti.
12. Podľa § 151 ods.1,2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
13. Podľa § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
14. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd musel zaoberať tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovaným. Aktívna vecná legitimácia v občianskom sporovom konaní znamená oprávnenie účastníka vyplývajúce mu z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Pasívne legitimovaný je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva, splnenia ktorej povinnosti sa žalobca domáha. Žalobcu zaťažuje povinnosť preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.
15. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. V citovanom ustanovení ods.1 je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia
na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť (§ 456 OZ).
16. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi a jeho rodičom ako spoludlžníkom bola rozhodcovským rozsudkom zo dňa 15.11.2007 uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť veriteľovi sumu 180.000,- Sk spolu s príslušenstvom. Keďže nedošlo k splneniu uloženej povinnosti v stanovenej lehote veriteľ požiadal o vykonanie exekúcie. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že v rámci exekučného konania povinní, rodičia žalobcu v období od 06.06.2008 do 13.01.2014 splácali v splátkach exekútorovi vymáhanú sumu podľa prehľadu splátok predložených žalobcom. Žalobca bol od roku 2007 vo výkone trestu odňatia slobody, podľa jeho vyjadrenia je bez príjmu, bez majetku a sú proti nemu vedené exekúcie. Žalobca sa i vo svojich podaniach opakovane vyjadril, že jeho rodičia museli z dôchodku platiť to či si žalovaný 1/ nárokoval. Bezdôvodné obohatenie ktorého titulom sa žalobca domáha žalovanej sumy od žalovaných 1/,2/ je zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané, len ten sa môže domáhať jeho vydania. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaní sa práve na jeho úkor bezdôvodne obohatili. Z dokazovania mal tak súd za preukázané, že i v prípade dôvodnosti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, bolo bezdôvodné obohatenie získané na úkor nie žalobcu, ale spoludlžníkov z úverovej zmluvy, ktorí splátky reálne platili, teda jeho rodičov. Žalobca tak nemá oprávnenie vyplývajúce mu z hmotného práva, nie je nositeľom subjektívneho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktorom sa v tomto konaní rozhoduje. Nie je aktívne vecne legitimovaným v predmetnom spore a preto súd jeho žalobu v celom rozsahu proti žalovanému 1/, 2/ zamietol.
17. Pokiaľ ide o námietku o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ poukazuje súd na právny názor prezentovaný v náleze Ústavného súdu sp. zn.: II.ÚS <aspi://module='H.'&link='H 165/2012 body 31-35, v ktorých Ústavný súd uviedol nasledovné: „Podstatou právneho odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu je konštatovanie, že medzi účastníkmi exekučného konania ide o verejnoprávny vzťah, ktorý zabezpečuje funkciu štátu, keď súdny exekútor vystupuje voči účastníkom exekučného konania ako nositeľ zvrchovanej verejnej moci. Preto vzhľadom na povahu vzťahu, ktorý vzniká medzi súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť a medzi povinným ako účastníkom exekučného konania, nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523451'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Preto podľa krajského súdu prvostupňový súd vo veci sťažovateľky rozhodol správne, keď jej žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného - súdneho exekútora. Prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne z uznesenia sp. zn. 3 Cdo 58/2009 <aspi:// module='JUD'&link='JUD34516SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a z právneho názoru tam vysloveného: „Exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah. Na strane súdneho exekútora nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523451'&ucin-k-dni='30.12.9999'> tým, že povinný na základe výzvy [§ 47 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku] zaplatí za výkon exekučnej činnosti vo výzve uvedenú odmenu, výška ktorej presahuje sumu zodpovedajúcu právnemu predpisu.“
18. Čo sa týka postavenia súdneho exekútora, výkon exekučnej činnosti predstavuje zverený výkon štátnej moci, čo upravuje aj samotná právna úprava (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku) a konštatuje to aj ústavný súd vo svojej už uvedenej judikatúre. Z toho dôvodu sa na súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje aj právny režim náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='514/2003 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Pri realizácii úkonov exekučného konania nie je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd, ale naopak, ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov exekučného konania. Avšak čo sa týka postavenia súdneho exekútora v súvislosti s rozhodovaním súdu o trovách exekúcie a o jeho odmene je jeho postavenie
odlišné. Exekučný poriadok v ustanovení § 37 ods. 1 priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie. Trovami exekúcie sú podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ ide o postavenie súdneho exekútora vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania, prevažuje aspekt jeho postavenia ako osoby vykonávajúcej slobodné povolanie, ktorá má ekonomický záujem na priebehu a výsledku exekučného konania a ktorej majetkové práva môžu byť rozhodovaním orgánov verejnej moci dotknuté (II. ÚS 4/2012 <aspi://module='JUD'&link='JUD79054SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Súdny exekútor vykonáva súdno-exekútorskú činnosť ako slobodné povolanie (obdobne I. ÚS 199/07 <aspi://module='JUD'&link='JUD46502SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, III. ÚS 26/08 <aspi:// module='JUD'&link='JUD46217SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), a teda aj ako podnikateľskú činnosť na účely tvorby zisku (IV. ÚS 236/08 <aspi://module='JUD'&link='JUD47724SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Ústavný súd preto vo svojej rozhodovacej činnosti meritórne posudzuje namietané porušenie práv súdneho exekútora súvisiacich s rozhodovaním súdu o trovách exekúcie alebo odmene exekútora, pretože v tomto postavení je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd. Ako nositeľ základných práv a slobôd a osoba vykonávajúca slobodné podnikanie však v tejto pozícii nemôže byť súdny exekútor zároveň v postavení nositeľa štátnej moci, a preto sa ústavný súd nestotožňuje s argumentáciou krajského súdu o tom, že v štádiu exekučného konania, keď exekučný súd autoritatívne rozhodoval o trovách exekučného konania, a teda aj o odmene exekútora, vystupoval exekútor voči sťažovateľke ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený jednostranne zakladať práva alebo povinnosti. V tomto štádiu konania má aj súdny exekútor postavenie účastníka konania a o jeho právach a povinnostiach rozhoduje exekučný súd. Ústavný súd nespochybňuje svoje predchádzajúce závery vyplývajúce z nálezu sp. zn. PL. ÚS 49/03 <aspi://module='JUD'&link='JUD66634SK'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, v zmysle ktorých sa zodpovednosť za škodu pri výkone exekučnej činnosti súdneho exekútora prenáša na štát a aplikuje sa naň právny režim zákona č. 514/2003 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='514/2003 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> V posudzovanom prípade je však potrebné odlíšiť náhradu škody od bezdôvodného obohatenia. Sťažovateľ si v konaní pred všeobecným súdom (z titulu bezdôvodného obohatenia) vymáhal vrátenie sumy trov exekúcie pozostávajúcej najmä z odmeny súdneho exekútora a DPH, ktorú súdnemu exekútorovi zaplatil na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré bolo neskôr zrušené ako nezákonné nálezom ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 207/2010 <aspi://module='JUD'&link='JUD66361SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. 35. V tejto súvislosti ústavný súd upriamuje pozornosť na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 30 Cdo 3810/2007 konštatuje, že bezdôvodným obohatením je aj plnenie na základe vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené. V zmysle tohto rozhodnutia: „Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého sa plnilo, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom práve, to znamená, že podľa hmotného práva táto povinnosť neexistovala. Zrušením rozhodnutia tak odpadáva právny dôvod a poskytnuté plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením.“ Súd sa preto v prejednávanom spore plne stotožnil so závermi, ktoré vyplývajú z vyššie uvedených relevantných rozhodnutí NS SR a Ústavného súdu, pričom tieto súdy bezpochyby možno označiť za najvyššie súdne autority v prostredí štruktúry súdnych orgánov Slovenskej republiky. Súd preto nevzhliadol v prejednávanej veci žiaden dôvod na odklon od prezentovanej ustálenej judikatúry a má za to, že v časti odmeny súdneho exekútora nejde o výkon činností vyplývajúcich súdnemu exekútorovi z výkonu verejnej moci a preto od neho možno žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia.
19. Pokiaľ ide o námietku premlčania uplatneného nároku Občiansky zákonník <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v ust. § 107 pri bezdôvodnom obohatení rozlišuje objektívnu a subjektívnu premlčaciu dobu. Vzájomný vzťah medzi nimi je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na plynutie druhej lehoty. Pre začiatok plynutia 3- ročnej objektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Začiatok 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby sa viaže na okamih, kedy oprávnený z bezdôvodného obohatenia nadobudol vedomosť, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. V danom prípade 3-ročná objektívna premlčacia lehota začala plynúť každý mesiac vykonaním splátky v období od 06.06.2008 do 13.01.2014 (odo dňa nasledujúceho po pripísaní splátky na účet) a uplynula (by) od 07. 06 2011 do 14.01 2017. 3-ročná objektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa nasledujúceho po pripísaní tejto splátky na účet od 15.01.2014 a plynula do 15. 01.2017, u všetkých predchádzajúcich splátok ešte skôr. Žalobca podal žalobu na súd dňa 11.01.2018, teda po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Vzhľadom k tomu, že
vzájomný vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, aj napriek tomu, že u ešte plynie druhá premlčacia doba je nadbytočné zaoberať sa otázkou dĺžky subjektívnej premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu pre premlčanie nároku súd žalobu aj voči nemu zamietol.
20. Nedôvodnou je aj námietka miestnej príslušnosti Okresného súdu Trenčín rozhodovať o danej veci, lebo žalobcu je nutné považovať za spotrebiteľa v tomto konaní si uplatňujúceho svoje nároky.
21. Podľa § 255 ods.1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa § 262 ods.1,2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, úspešnému žalovanému l/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovaným k rukám ich zástupcov vo výške, ktorú určí samostatným uznesením súdny úradník tohto súdu po právoplatnosti tohto rozsudku. Na splnenie tejto povinnosti súd určil žalobcovi trojdňovú lehotu, avšak táto začne plynúť až právoplatnosťou uznesenia o výške náhrady trov konania, keďže až na základe tohto uznesenia bude žalobcovi zrejmé v akej konkrétnej výške má trovy konania nahradiť. Žalovanému 2/, ktorému žiadne trovy konania nevznikli, ani mu zo spisu nevyplývajú, súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.