Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Cb-17-2020.pdf
PDF · 107.46 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Peter Bodo, v spore žalobcu: Dux plus s.r.o., so sídlom Kaluža 705, 07236 IČO: 51487560, zastúpeného JUDr. Radoslav Soták, advokát, Námestie slobody 7, 071 01 Michalovce proti žalovanému: PROMETHEUS, s.r.o., so sídlom Sama Chalupku 20F, 071 01 Michalovce, IČO: 46767631, o zaplatenie istiny 2.976,00- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.976,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.560,00 Eur od 03.12.2019 do zaplatenia a zo sumy 1.416,00 Eur od 20.01.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie peňažnej sumy 2.976,00 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z istiny 1.560,00 Eur od 03.12.2019 do zaplatenia a zo sumy 1.416,00 Eur od 20.01.2020 do zaplatenia, titulom zaplatenia náhrady za vykonanú prepravu zo Slovenskej republiky do Talianska na základe uzavretých zmlúv o preprave a trov konania.
2. Tunajší súd vydal dňa 23.4.2020 platobný rozkaz proti ktorému podal žalovaný vecne odôvodnený odpor. V odpore žalovaný uviedol, že v zmysle objednávky č. 1XLGXXXX zo dňa 30.8.2019, došlo medzi žalovaným a žalobcom k dohode o realizovaní cestnej prepravy z Liptovský Hrádok SK do Rondissone, ITA, Nakládka dňa 30.8.2019 vykládka dňa 3.9.2019, cena dopravy bola stanovená na 1300,00 Eur bez DPH. Zároveň v zmysle záväznej objednávky č. XXLGXXXX zo dňa 16.10.2019, došlo medzi žalovaným a žalobcom k dohode o realizovaní cestnej prepravy z Liptovský Hrádok SK do Napoli ITA nakládka dňa 17.10.2019 vykládka dňa 21-22.10.2019, cena dopravy bola stanovená na 1180,00 Eur bez DPH. Žalovaný ďalej uviedol, že keďže pri týchto prepravách nebol žalovaný informovaný o nakládkach a vykládkach a neboli dodržané 7 dňové lehoty doručenia originálnych dokumentov, vznikol žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade so znením čl. III všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len VOP) , ktoré sú dostupné na www.prometheussro.sk <http://www.prometheussro.sk> a ktoré žalobca bez výhrad akceptoval. Preto boli žalovaným vystavené faktúry č. XXXXX1, č.XXXXXX, č.., č.XXXXXX, č.XXXXXX, č.XXXXXX ktorými bola žalobcovi vyúčtovaná zmluvné pokuta v celkovej výške 2200,00 Eur a následne táto pohľadávka bola žalovaným započítaná s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému a teda došlo k zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky. Preto žalovaný navrhol aby súd zrušil platobný rozkaz a návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.
3. Právny zástupca žalobcu v rámci vyjadrenia sa k odporu žalovaného ( replike) uviedol, že skutočnosti uvádzané v odpore sú účelové v snahe oddialiť uspokojenie pohľadávok žalobcu. Žalobca nikdy neodsúhlasil všeobecné obchodné podmienky, nikdy mu neboli doručené a zároveň uviedol, že len odkaz na tieto podmienky v objednávke ešte nezakladá ich záväznosť a odsúhlasenie druhou stranou. Pokiaľ sa týka započítacieho prejavu, tak tento nebol žalobcovi nikdy doručený, ani mu neboli doručené faktúry vystavené žalovaným, ktoré uvádza v odpore. Nárok v započítacom prejave neuznal čo do základu ani čo do výšky. Poukázal na to, že uplatnené zmluvné pokuty vo všeobecných obchodných podmienkach a faktúrach sú nepreskúmateľné, neurčité a preto neplatné, mimo tej skutočnosti, že neboli ani platne dohodnuté, keďže neboli dohodnuté písomne.
4. Žalovaný v rámci vyjadrenia sa k vyjadreniu žalobcu ( teda v duplike ) zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.
5. Vykonaným dokazovaním oboznámením sa: s faktúrou žalobcu č.. zo dňa 21. 10. 2019 /č.l. 3/ na sumu 1416,00 Eur, s objednávkou žalovaného č. XXLGXXXX, zo dňa 16.10.2019 /č.l.3 rub/, s medzinárodným nákladným listom /č.l.4/, s faktúrou žalobcu č. XXXXXXXX, zo dňa 3.9.2019 na sumu 1560 Eur /č.l.5/, objednávkou žalovaného č. XXLGXXXX, zo dňa 30.8.2019 /č.l.5 rub/, s medzinárodným nákladným listom /č.l.6/, faktúrou žalovaného č.XXXXXX /čl. 42/ zo dňa 28.11.2019 splatnú dňa 28.11.2019 na sumu 100,00 Eur, faktúrou žalovaného č.194973 /čl. 43/ zo dňa 28.11.2019 splatnú dňa 28.11.2019 na sumu 500,00 Eur , faktúrou žalovaného č.. /čl. 44/ zo dňa 28.11.2019 splatnú dňa 28.11.2019 na sumu 500,00 Eur , faktúrou žalovaného č.XXXXXX /čl. 45/ zo dňa 5.12.2019 splatnú dňa 5.12.2019 na sumu 100,00 Eur , faktúrou žalovaného č.194979 /čl. 46/ zo dňa 5.12.2019 splatnú dňa 5.12.2019 na sumu 500,00 Eur, faktúrou žalovaného č.. /čl. 47/ zo dňa 5.12.2019 splatnú dňa 5.12.2019 na sumu 500,00 Eur, listinou označenou ako jednostranný zápočet v zmysle § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ktorou si žalovaný započítava svoju pohľadávku voči žalobcovi v celkovej výške 2200,00 Eur voči pohľadávke žalobcu voči žalovanému vo výške 2976,00 Eur /čl. 48/, všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného /č.l.36 -41/, odporom žalovaného čl. 32 - 33, ako aj s ďalším obsahom spisu zistil nasledovný skutkový stav :
6. Na základe objednávky žalovaného zo dňa 16.10.2019 č. XXLGXXXX . žalobca vykonal prepravu tovaru z Liptovského Hrádku Slovenská republika do Talianska mesta Napoli. Žalobca prepravu riadne vykonal a prepravu vyfakturoval žalovanému faktúrou č.. na sumu vo výške 1.416,00 Eur, splatnej 19.1.2020 /č.l.3/.
7. Na základe objednávky žalovaného zo dňa 30.8.2019 č. XXLGXXXX ž.alobca vykonal prepravu tovaru z Liptovského Hrádku Slovenská republika do Talianska mesta Rondissone. Žalobca prepravu riadne vykonal a prepravu vyfakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXX . na sumu vo výške 1.560,00 Eur, splatnej 2.12.2019 /č.l.5/.
8. V odpore žalovaný poukázal na obe svoje objednávky č. XXLGXXXX, č. XXLGXXXX.
9. V ďalšom žalovaný poukázal na VOP na článok III., ods. 6, podľa ktorého dopravca je povinný informovať objednávateľa o pristavení vozidla na nakládku výlučne písomne (emailom) ihneď po príchode na miesto nakládky uvedené v záväznej objednávke objednávateľa. Po vykonaní nakládky je povinný výlučne písomne ( emailom) informovať objednávateľa o skutočne naloženej hmotnosti prepravovanej zásielky. Dopravca zodpovedá za riadnu realizáciu nakládky. Pre prípad nesplnenia si tejto povinnosti je dopravca povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 500,00 Eur za každé jednotlivé porušenie. Žalovaný uviedol, že v prípade oboch objednávok, nebol informovaný o nakládkach a vykládkach. Celková suma zmluvných pokút pri oboch objednávkach činí 2000,00 Eur.
10. V ďalšom žalovaný poukázal na VOP na článok III., ods. 25, podľa ktorého Dopravca je povinný predložiť objednávateľovi všetky originálne doklady preukazujúce vykonanie prepravy a to najskôr do 7 dní od odovzdania zásielky príjemcovi, resp. od ukončenia prepravy. V prípade nesplnenia si tejto povinnosti dopravcom je objednávateľ oprávnený uplatniť si voči dopravcovi zmluvnú pokutu vo výške 100,- Eur za každé jednotlivé porušenie. Dokladmi preukazujúcimi vykonanie prepravy sú najmä: minimálne nákladný list, resp. nákladný list CMR, záznam o prevádzke vozidla nákladnej prepravy (záznam o výkone vozidla), dodacie listy k zásielke, paletové lístky, kópie špedičných poplatkov, vážny list, prípadne iný doklad o odovzdaní zásielky v neporušenom stave príjemcovi. V
prípade prepravy zásielky pod colným dohľadom je dopravca povinný doručiť objednávateľovi tiež kópie colných dokumentov, prípadne CMR nákladný list, potvrdený príslušným colným orgánom. Objednávateľ akceptuje výlučne len originály dokladov uvedených v tomto bode VOP objednávateľa, bez predloženia originálnych dokladov preukazujúcich vykonanie prepravy nebude cena prepravného dopravcovi uhradená objednávateľom až do ich predloženia dopravcom. V prípade, ak dopravca nepredloží objednávateľovi všetky originálne doklady preukazujúce vykonanie prepravy a to najneskôr do 7 dní od odovzdania zásielky príjemcovi, resp. od ukončenia prepravy, vyhradzuje si objednávateľ právo predĺžiť lehotu splatnosti na 90 (deväťdesiat ) dní odo dňa predloženia objednávateľovi všetkých originálnych dokladov preukazujúcich vykonanie prepravy.V prípade oboch objednávok neboli dodržané 7 dňové lehoty doručenia originálnych dokumentov.
11. Žalovaný vystavil faktúry č.194971 /čl. 42/ zo dňa 28.11.2019 splatnú dňa 28.11.2019 na sumu 100,00 Eur, č.194973 /čl. 43/ zo dňa 28.11.2019 splatnú dňa 28.11.2019 na sumu 500,00 Eur , E. /čl. 44/ zo dňa 28.11.2019 splatnú dňa 28.11.2019 na sumu 500,00 Eur , č.194978 /čl. 45/ zo dňa 5.12.2019 splatnú dňa 5.12.2019 na sumu 100,00 Eur , č.XXXXXX /čl. 46/ zo dňa 5.12.2019 splatnú dňa 5.12.2019 na sumu 500,00 Eur, E. /čl. 47/ zo dňa 5.12.2019 splatnú dňa 5.12.2019 na sumu 500,00 Eur, ktorými vyúčtoval žalobcovi zmluvné pokuty z dôvodu porušenia povinností stanovených vo VOP žalovaného v celkovej výške 2200,00 Eur.
12. Listinou označenou ako jednostranný zápočet v zmysle § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, si žalovaný započítava svoju pohľadávku voči žalobcovi v celkovej výške 2200,00 Eur voči pohľadávke žalobcu voči žalovanému vo výške 2976,00 Eur /čl. 48/.
13. Na pojednávaní dňa 14.9.2020 , ktoré súd vykonal v neprítomnosti žalovaného, právny zástupca žalobcu zotrval na svojej doterajšej argumentácii. Uviedol, že z predložených dokladov je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o preprave a to konkludentne, to znamená, vystavením objednávky a následne vykonaním prepravy z miesta do miesta, ktoré sú uvedené v týchto objednávkach. Žalovaná nespochybnila vykonanie týchto prepráv, ktoré boli objednané, nespochybnila ani výšku fakturovaných cien. Čo sa týka obrany žalovanej, faktúry, ktoré žalovaná predložila, ktoré mali byť vystavené žalobcovi, tieto neboli nikdy doručené žalobcovi. Ďalej uviedol, že súčasťou objednávok neboli všeobecné obchodné podmienky, na ktoré poukazuje žalovaná vo svojom odpore a ďalšom vyjadrení. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu zmluvná pokuta, ktorú si predloženými faktúrami žalovaná uplatňuje, nevznikla, teda nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, pretože nebola dodržaná písomná forma predpokladaná zákonom na uzavretie dohody o zmluvnej pokute.
14. V objednávkach žalovaného XXLGXXXX, č. XXLGXXXX. , v medzinárodných nákladných listoch je odkaz CMR, čo je skratka pre Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov ako vyhláška č. 11/1964 Zb., na čo poukazuje aj samotný žalobca / v ďalšom len Dohovor/. Tento Dohovor sa podľa článku 1, bod 1 vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádzajú v zmluve, ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. V medzinárodnom nákladnom liste je o uskutočnenej preprave uvedená skratka CMR, čo znamená, že sa jedná o prepravu zásielok, na ktorú sa tento dohovor vzťahuje.
15. V prejednávanej veci, na posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi je potrebné použiť Dohovor, pretože sa jedná o prepravu zásielok za odplatu cestným vozidlom, pričom miesto prevzatia zásielky je na Slovensku a predpokladané miesto jej dodania bolo v Taliansku. Je nepochybne preukázané, že existuje doklad o uzatvorení prepravnej zmluvy dôkazom čoho sú vyššie citované nákladné listy /CMR/.
16. Podľa § 756 Obchodného zákonníka, ustanovenia tohto zákona /Obchodného zákonníka/ sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.
17. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vzťah obchodného zákonníka a medzinárodnej zmluvy je v tomto ustanovení koncipovaný na zásade prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonom / obchodným zákonníkom/. To znamená, že ustanovenia medzinárodnej zmluvy majú prednosť pred ustanoveniami obchodného zákonníka. Ustanovenia obchodného zákonníka sa budú aplikovať len vtedy, ak medzinárodná zmluva neobsahuje odlišnú úpravu. Rozhodným právom v danom prípade
je Dohovor a právny poriadok Slovenskej republiky podľa článku 5, ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady /ES/ č. 593/2008 /v ďalšom len Rím I./.
18. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Rím I., pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu o preprave tovaru v súlade s článkom 3, rozhodným právom pre takéto zmluvy je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu za predpokladu, že miesto prijatia, alebo miesto určenia tovaru alebo obvyklý pobyt odosielateľa sú tiež v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny, kde sa nachádza miesto určenia, ako sa dohodli zmluvné strany.
19. Vzhľadom na to, že v oblasti medzinárodnej prepravy existuje mnoho medzinárodných dohovorov, ktoré upravujú priamo práva a povinnosti zmluvných strán /okrem iného aj dohovor CMR/, je potrebný článok 5 Nariadenia vnímať v úzkej súvislosti s týmito medzinárodnými dohovormi. Predmetné dohovory predovšetkým priamo určujú konkrétne práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce z príslušného druhu zmluvy o preprave. Pokiaľ sa na daný právny vzťah bude aplikovať príslušný medzinárodný dohovor, vo vzťahu k právam a povinnostiam vyplývajúcim z dohovoru, nebude potrebné určovať rozhodné právo, keďže aplikovaný bude priamo príslušný medzinárodný dohovor a nebude dochádzať ku konfliktu rôznych právnych poriadkov. Určenie rozhodného práva v zmysle Nariadenia bude potrebné len na tie práva a povinnosti, ktoré nie sú príslušným medzinárodným dohovorom regulované.
20. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sa týka konkrétnych práv a povinností, je potrebné aplikovať Dohovor CMR a na práva a povinnosti, ktoré nie sú upravené priamo v dohovore, je potrebné aplikovať právny poriadok SR podľa článku 5, ods. 1 Nariadenia Rím I, keďže miesto prijatia nakládky a obvyklý pobyt odosielateľa sú v Slovenskej republike.
21. Podľa článku 4 Dohovoru, dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky, alebo ak sa stratil, nie je tým existencia, alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.
22. Podľa článku 9, bod 1 dohovoru, nákladný list je pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy, ako aj prevzatie zásielky dopravcom.
23. Podľa § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním (ods. 1). Právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva (ods. 2).
24. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
26. Podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.
27. Dohovor CMR nerieši cenu prepravy, preto pri jej určení treba vychádzať z úpravy uvedenej v § 625 Obchodného zákonníka o preprave tovaru.
28. Podľa § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia) a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
29. Podľa § 625 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.
30. Z vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu prepravnej zmluvy v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (minimálne konkludentne objednaním prepravy a jej vykonaním). Rozhodným právom v danom prípade je Dohovor CMR a právny poriadok SR podľa článku 3 ods. 1, resp. článku 5 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008. Riadnym prepravením veci z miesta odoslania do miesta určenia vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi dohodnutú odplatu. Dôkazom o vykonaní prepravy je CMR. Napokon žalovaný skutočnosti uvádzané žalobcom, čo sa týka vykonania samotnej prepravy a výšky fakturovanej prepravy žiadnym spôsobom nerozporoval. Preto súd mal za to, že nárok žalobcu čo do istiny je dôvodný a žalobe v tejto časti vyhovel.
31. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
32. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
33. Podľa ods. 2, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
34. Keďže medzi účastníkmi nebola dohodnutá výška úrokov z omeškania, je potrebné aplikovať ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., podľa ktorého namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Súd uvádza, že splatnosť odplaty nastala 90 dní po doručení faktúr žalovanému ( podľa dohody strán ), teda dňa 19.1.2020 resp. 2.12.2019. Teda súd priznal úrok z omeškania od prvého dňa omeškania žalovaného s úhradou predložených faktúr t.j. od 20.1.2020 resp. od 3.12.2019. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaná dátum splatnosti oboch faktúr vôbec nerozporovala, preto súd splatnosť vystavených faktúr stanovenú žalobcom pokladá za nespornú.
35. Uvedený Dohovor nerieši úpravu uzatvárania zmlúv o preprave a preto pri ich uzatváraní je potrebné vychádzať z úpravy v obchodnom zákonníku, resp. v občianskom zákonníku, keďže podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona a ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení /obchodného zákonníka/, riešia sa podľa predpisov občianskeho zákonníka.
36. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikovateľného aj na obchodné záväzkové vzťahy, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
37. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
38. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že platnosť dohody o zmluvnej pokute je vždy podmienená písomnou formou.
39. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
40. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
41. Pri dohode o zmluvnej pokute sa vyžaduje jednoduchá písomná forma, ktorá predpokladá listinu, v ktorej je uvedený obsah právneho úkonu. Ďalšou náležitosťou písomnej formy dohody o zmluvnej pokute je podpis zmluvných strán podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v ktorom je uvedené, že písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.
42. Písomná forma právneho úkonu teda predpokladá existenciu dvoch základných náležitostí a to písomnosti a podpisu. Z predložených objednávok žalovaného č. XXLGXXXX, č. XXLGXXXX. je zrejmé, že žalobca tieto objednávky podpísal, avšak nepodpísal všeobecné obchodné podmienky žalovaného, ktoré žalovaný do spisu predložil, (ktoré obsahujú ustanovenia o zmluvnej pokute v prípade porušenia povinností ), a z uvedeného dôvodu nedošlo k dohode o zmluvnej pokute. Z uvedeného dôvodu aj nárok žalovaného z vyúčtovaných zmluvných pokút faktúrami č.XXXXXX zo dňa 28.11.2019 , č.XXXXX3 zo dňa 28.11.2019, č.XXXXXX zo dňa 28.11.2019, č.. zo dňa 5.12.2019, č.. zo dňa 5.12.2019, č.XXXXXX zo dňa 5.12.2019 je neopodstatnený( neexistuje).
43. Podľa § 580 občianskeho zákonníka Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
44. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nato, aby jednostranným započítaním došlo k zániku pohľadávok musia byť splnené podmienky uvedené v § 581 a 580 OZ t.j. musí ísť o vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, musia to byť platné pohľadávky, ďalej započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
45. Jednou z podmienok je, že ide o existujúce vzájomné pohľadávky. V konaní súd konštatoval, že nárok žalovaného voči žalobcovi titulom zmluvných pokút je neopodstatnený nárok žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej výške 2200,00 Eur nevznikol (neexistuje) a teda faktúry, ktorými žalovaný žalobcovi vyúčtoval zmluvné pokuty nemohli byť predmetom započítania ( nie je čo započítať) a preto k zániku vzájomných pohľadávok započítaním nedošlo.
46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mál žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v pomere 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, to znamená, že musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.