Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cob-13-2021.pdf
PDF · 99.34 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Dux plus s.r.o., 072 36 Kaluža 705, IČO: 51 487 560, zastúpeného JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, Nám. slobody 7, 071 01 Michalovce, IČO: 35 550 104, proti žalovanému: PROMETHEUS, s.r.o., Námestie slobody 1735, 066 01 Humenné, IČO: 46 767 631, v konaní o zaplatenie 2.976,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. 25Cb/17/2020-67 zo dňa 14. septembra 2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce, č.k. 25Cb/17/2020-67 zo dňa 14. septembra 2020.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.976 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.560 eur od 3.12.2019 do zaplatenia a zo sumy 1.416 eur od 20.1.2020 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 2.976 eur s príslušenstvom titulom odplaty za prepravu zo Slovenskej republiky do Talianska, ktorú pre neho vykonal.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu zamietnuť. Potvrdil, že žalobca pre neho vykonal prepravu. Tvrdil ale, že pohľadávka uplatnená žalobou zanikla započítaním pohľadávok, ktoré mal voči žalobcovi titulom zmluvných pokút a to v rozsahu 2.200 eur. Dôvodil, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť písomne ho informovať o zrealizovaných nakládkach a vykládkach a povinnosť doručiť mu najneskôr do 7 dní od odovzdania zásielky príjemcovi, resp. od ukončenia prepravy, všetky originálne doklady preukazujúce vykonanie prepravy. Preto si uplatnil voči žalobcovi v súlade s článkom III. ods. 6, ods. 25 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), ktoré sú dostupné na C..V..W., a na ktoré odkazovali objednávky prepravy, zmluvnú pokutu. Citoval článok III. ods. 6 VOP, podľa ktorého je dopravca povinný informovať objednávateľa o pristavení vozidla na nakládku výlučne písomne (e-mailom) ihneď po príchode na miesto nakládky uvedené v záväznej objednávke objednávateľa. Po vykonaní nakládky je povinný výlučne písomne (e-mailom) informovať objednávateľa o skutočne naloženej hmotnosti prepravovanej zásielky. Dopravca zodpovedá za riadnu
realizáciu nakládky. Pre prípad nesplnenia si tejto povinnosti je dopravca povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 500 eur za každé jednotlivé porušenie. Uviedol, že v prípade vykonaných prepráv ho žalobca neinformoval o nakládkach a vykládkach. V súlade s článkom III. ods. 6 VOP preto vyúčtoval žalobcovi faktúrami č. 194973, č. 194977, č. 194979 a č. 194980 zmluvnú pokutu spolu vo výške 2.000 eur (4 x 500 eur). Ďalej citoval článok III. ods. 25 VOP, podľa ktorého je dopravca je povinný predložiť objednávateľovi všetky originálne doklady preukazujúce vykonanie prepravy a to najneskôr do 7 dní od odovzdania zásielky príjemcovi, resp. od ukončenia prepravy. V prípade nesplnenia tejto povinnosti dopravcom je objednávateľ oprávnený uplatniť si voči dopravcovi zmluvnú pokutu vo výške 100 eur za každé jednotlivé porušenie. V súlade s článkom III. ods. 25 VOP preto vyúčtoval žalobcovi faktúrami č. 194971 a č. 194978 zmluvnú pokutu spolu vo výške 200 eur (2 x 100 eur).
4. Žalobca uviedol, že VOP, na ktoré poukazuje žalovaný, mu neboli doručené a neodsúhlasil ich. Dôvodil, že odkaz na ne nezakladá ich záväznosť a odsúhlasenie druhou stranou. Pokiaľ ide o započítací prejav, tento mu nebol doručený a rovnako ani faktúry, ktorými by ho žalovaný vyzval na zaplatenie zmluvných pokút. Argumentoval tiež, že s výnimkou faktúr č. č. 194971 a č. 194978 nie je ani zrejmé, za čo si žalovaný zmluvnú pokutu uplatňuje. Akcentoval, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne, k čomu v danom prípade nedošlo. Z uvedených dôvodov nárok žalovaného na zmluvnú pokutu neuznal.
5. Vykonaným dokazovaním, a to listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie preukázané, že na základe objednávky žalovaného č. 19LG0755 zo dňa 16.10.2019 žalobca vykonal pre žalovaného prepravu tovaru z Liptovského Hrádku, Slovenská republika do Neapola, Taliansko a na základe objednávky žalovaného č. 19LG0646 zo dňa 30.8.2019 prepravu do Rondissone, Taliansko. Prepravu žalobca vykonal riadne a na zaplatenie odmeny za ňu vo výške 2.976 eur žalovaného vyzval faktúrou č. 20190086, splatnou dňa 19.1.2020 (1.416 eur) a faktúrou č. 20190067, splatnou dňa 2.12.2019 (1.560 eur). Žalovaný faktúrou č. 194973, splatnou dňa 28.11.2019, č. 194977, splatnou dňa 28.11.2019, č. 194979, splatnou dňa 5.12.2019 a č. 194980, splatnou dňa 5.12.2019 žalobcu vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu vo výške 2.000 eur (500 eur/faktúra) z dôvodu porušenia povinnosti podľa článku III. ods. 6 VOP a faktúrou č. 194971, splatnou dňa 28.11.2019 a faktúrou č. 194978, splatnou dňa 5.12.2019 na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200 eur (100 eur/faktúra) z dôvodu porušenia povinnosti podľa článku III. ods. 25 VOP. Listinou označenou ako jednostranný zápočet v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka si žalovaný započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi v celkovej výške 2.200 eur voči pohľadávke žalobcu vo výške 2.976 eur.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 4, 9 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov ako vyhláška č. 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor CMR“), podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady /ES/ č. 593/2008 /Rím I/. Ďalej podľa §§ 40 ods. 1; 46 ods. 2; 544 ods. 1, 2; 580 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy, písomnú formu zmluvy, pojem zmluvnej pokuty a jednostranné započítanie. Ďalej podľa §§ 1; 261 ods. 1; 272 ods. 1; 275 ods. 4; 610; 625 ods. 1, 2; 756; 365; 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú rozsah pôsobnosti Obchodného zákonníka, obligatórnu pôsobnosť Obchodného zákonníka, písomnú formu zmluvy, uzavretie viacerých zmlúv, základné ustanovenie zmluvy o preprave, odplatu prislúchajúcu dopravcovi, prioritu medzinárodných zmlúv pred zákonom, omeškanie dlžníka a nároky s tým súvisiace.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu uzavreli prepravnú zmluvu v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (konkludentne objednaním prepravy a jej vykonaním). Rozhodným právom je v danom prípade Dohovor CMR a právny poriadok Slovenskej republiky podľa článku 3 ods. 1, resp. článku 5 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008. Poukázal, že žalovaný skutočnosti tvrdené žalobcom týkajúce sa vykonania prepravy a odplaty za ňu nenamietal. Z dôvodu žalobcom riadne vykonanej prepravy vecí z miesta odoslania do miest určenia, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú odplatu.
8. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného týkajúcu sa započítania vzájomných pohľadávok, súd prvej inštancie konštatoval, že pri dohode o zmluvnej pokute sa vyžaduje jednoduchá písomná forma, ktorá predpokladá listinu, v ktorej je uvedený obsah právneho úkonu. Ďalšou náležitosťou písomnej formy dohody o zmluvnej pokute je podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka podpis zmluvných strán (písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou). Písomná forma právneho úkonu teda predpokladá existenciu dvoch základných náležitostí, a to písomnosti a podpisu. Z objednávok
žalovaného č. 19LG0646 a č. 19LG0755 bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalobca tieto síce podpísal, no nepodpísal VOP žalovaného, na ktoré objednávky odkazovali, a ktoré obsahovali dohodu o zmluvnej pokute. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že nárok žalovaného na zmluvnú pokutu je neopodstatnený. Zároveň argumentoval, že na to, aby jednostranným započítaním došlo k zániku pohľadávok, musia byť splnené podmienky podľa §§ 581, 580 Občianskeho zákonníka (t.j. musí ísť o vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, musia to byť platné pohľadávky a proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná). Konštatoval, že vzhľadom na to, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie zmluvných pokút vo výške spolu 2.200 eur je neopodstatnená, nemôže byť predmetom započítania.
9. S poukazom na dôvody uvedené v odseku 7. a 8. tohto rozsudku súd prvej inštancie pokiaľ ide o istinu, žalobe vyhovel. Keďže sa žalovaný s plnením dostal do omeškania, uložil mu zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania podľa §§ 365, 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1;262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v plnom rozsahu a návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku). Uviedol, že v zmysle záväzných objednávok č. 19LG0646 zo dňa 30.8.2019 a č. 19LG0755 zo dňa 16.10.2019 došlo medzi žalovaným a žalobcom k dohode o realizovaní cestnej prepravy z Liptovský Hrádok, SK do Rondissone/Neapol, IT. Nakládky boli dňa 30.8.2019/17.10.2019 a vykládky dňa 3.9.2019/21.-22.10.2019, cena cestnej dopravy bola stanovená na 1.300 eur/1.180 eur bez DPH. Zároveň v objednávke bol odkaz: „Dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné obchodné podmienky objednávateľa dostupné na C..V..W., v ktorých sú ustanovenia o zmluvnej pokute. Objednávka bola potvrdená žalobcom aj žalovaným, čím došlo k uzavretiu záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, ktoré sú podnikateľmi v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uzatvorenie záväzkového vzťahu nebolo medzi stranami sporné, nakoľko žalobca akceptoval objednávku, ktorú mu e-mailom zaslal žalovaný. Dohovor CMR neurčuje formu uzavretia zmluvy o preprave, rovnako aj Obchodný zákonník neurčuje ako podmienku platnosti písomnú zmluvu v zmysle § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nedošlo tak k uzavretiu písomnej zmluvy o preprave. Zmluva o preprave vrátane dohody o zmluvnej pokute boli uzavreté konkludentne. Uzavrel, že úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku nie je kompletnou, no zároveň neustanovuje pre obchodnoprávne vzťahy osobitnú formu dohody o zmluvnej pokute.
12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Dôvodil, že žalovaný neuvádza, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, len poukazuje na neúplnú úpravu zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku. Zdôraznil, že zmluvná pokuta má povahu sankcie a nárok na jej uplatnenie vzniká len na základe dohody zmluvných strán, ktorá musí mať písomnú formu. Platí to aj vtedy, ak je možné platne uzavrieť základný zmluvný záväzok v ústnej forme. Povinnosť uzavrieť dohodu o zmluvnej pokute v písomnej forme vyplýva z ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nedodržanie písomnej formy dohody o zmluvnej pokute má podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť takejto dohody. Keďže v danom prípade absentuje písomná dohoda o zmluvnej pokute vzhľadom na to, že žalobca nepodpísal VOP, obsahom ktorých mala byť dohoda o zmluvnej pokute, nemohlo dôjsť ani k započítaniu pohľadávok, na ktoré sa žalovaný odvoláva.
13. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalobca v záväzných objednávkach č. 19LG0646 a č. 19LG0755 potvrdil, že sa oboznámil s VOP žalovaného a že ich bez výhrad akceptuje. Keďže súčasťou VOP bolo aj ustanovenie o zmluvnej pokute (článok III. ods. 6., ods. 25) žalobca potvrdil, že sa oboznámil aj s týmto ustanovením a že ho akceptuje. Opätovne citoval článok III. ods. 6, ods. 25 VOP, poukázal na faktúry, ktorými žalobcu vyzval na zaplatenie zmluvných pokút a zdôraznil následok jednostranného započítania pohľadávok. Uzavrel, že dohoda o zmluvnej pokute bola uzatvorená medzi stranami v písomnej forme a to na základe toho, že žalobca písomne akceptoval VOP žalovaného. Zároveň si
žalobca nesplnil svoje základné povinnosti, nevykonal a nedodal službu podľa zadania v objednávke a službu podľa objednávky č. 19LG0646 si objednal u iného subjektu ako žalobcu.
14. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovaný sa nevyjadril k jeho tvrdeniam, ktorými poukazoval na zákonnú úpravu podmienok platnosti dojednaní zmluvnej pokuty. Zopakoval, že údajný započítací prejav považuje za neplatný.
15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
17. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
18. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza:
19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
20. Žalovaný založil svoju procesnú obranu na tvrdení, že žalobca pri vykonávaní prepravy porušil VOP žalovaného, keď ho neinformoval o zrealizovaných nakládkach a vykládkach a nedoručil mu najneskôr do 7 dní od odovzdania zásielky príjemcovi, resp. od ukončenia prepravy, všetky originálne doklady preukazujúce vykonanie prepravy. Dôvodil, že na základe uvedeného porušenia povinností žalobcom mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu podľa článku III. ods. 6, ods. 25 VOP, na zaplatenie ktorej žalobcu faktúrami vyzval. Následne jednostranne započítal pohľadávku, ktorú titulom zmluvnej pokuty mal voči žalobcovi proti pohľadávke, ktorá žalobcovi voči nemu vznikla titulom odmeny za prepravu, ktorú pre neho žalobca vykonal.
21. V odvolaní žalovaný namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie tvrdiac, že objednávka, na základe ktorej došlo k vykonaniu prepravy bola žalobcom podpísaná, pričom táto objednávka odkazovala aj na VOP, ktorých súčasťou je dohoda o zmluvnej pokute.
22. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
23. Zásadnou spornou otázkou medzi stranami bolo, či na základe písomných objednávok č. 19LG0755 a č. 19LG0646 došlo medzi nimi aj k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme, ak vyššie označené objednávky síce odkazujú na VOP objednávateľa (žalovaného) dostupné na C..V..W., ktoré dodávateľ (žalobca) v objednávkach bez výhrad akceptoval, no osobitne neboli sporovými stranami podpísané.
24. Podľa § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.
25. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí a to písomnosti prejavu a podpisu konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
26. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
27. Záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká na základe dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva, ktorej sa zmluvná pokuta týka. Pokiaľ zmluvná pokuta nie je dojednaná v písomnej forme, je neplatná a veriteľ si ju tak proti dlžníkovi nemôže s úspechom uplatniť. Podmienka písomnosti v prípade dohody o zmluvnej pokute je splnená vtedy, ak je prejav vôle konajúcich osôb zahŕňajúci všetky podstatné náležitosti zachytený v texte listiny a ak je listina týmito osobami zároveň aj podpísaná.
28. Podľa § 273 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1. Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.
29. V obchodných vzťahoch platí, že určité podmienky, ktoré sa opakovane používajú pri kontraktácii, sú v záujme uľahčenia procesu kontraktácie sformulované v dokumentoch stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu zmluvy priložené. Obsah obchodných podmienok tak nemusí byť obsahom zmluvy, ale postačuje, že zmluvné strany na ne v zmluve odkážu. Obchodný zákonník nevyžaduje, aby boli obchodné podmienky podpísané zmluvnými stranami. Iná situácia však nastáva, keď je do obchodných podmienok, ktoré zmluvné strany nepodpísali, inkorporované aj také zmluvné dojednanie, pri ktorom zákon vyžaduje písomnú formu ako podmienku jeho platnosti, čo platí aj pre dohodu o zmluvnej pokute. Aby dohoda o zmluvnej pokute bola platná, musí byť dojednaná písomne (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené má za následok, že dojednania VOP žalovaného, u ktorých zákon vyžaduje písomnú formu a táto u nich nie je dodržaná, sú pre absenciu predpísanej formy neplatné. Ak je dohoda o zmluvnej pokute súčasťou VOP žalovaného, pre jej platnosť sa vyžaduje, aby aj VOP boli opatrené podpisom konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V opačnom prípade dohoda o zmluvnej pokute nevyvoláva právne následky.
30. S poukazom na to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že jeho obchodné podmienky, ktorých súčasťou bolo aj dojednanie o zmluvnej pokute, žalobca osobitne podpísal, je správny záver súdu prvej inštancie, že nedošlo medzi stranami k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute a zároveň, že vzhľadom na uvedené nemohlo ani dôjsť k zániku vzájomných pohľadávok jednostranným zápočtom žalovaného.
31. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaných úrokov z omeškania ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).