Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/11/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Pospechom, so sídlom Senec, Lichnerova 23, proti žalovanej A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XXX/XX, o zaplatenie 1.729,60 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -58 zo dňa 5. decembra 2022 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti v časti zamietnutia zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne zo sumy 1.729,60 eur od 19.5.2019 do zaplatenia a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti (s výnimkou zamietnutia v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne zo sumy 1.729,60 eur od 19.5.2019 do zaplatenia) p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 856 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,4 % ročne z tejto sumy od 20.5.2019 do zaplatenia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 856 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,4 % ročne z danej sumy od 20.5.2019 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Mal za nesporne preukázané, že žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 2.350 eur, pričom žalovaná porušila povinnosť splácať tento úver riadne a včas, z ktorého titulu žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Rovnako mal okresný súd preukázané, že žalovaná jednotlivými platbami v úhrne zaplatila v súvislosti s predmetným úverom sumu 1.616 eur. 2. Konštatoval, že medzi stranami vznikol právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Po preskúmaní dotknutej úverovej zmluvy okresný súd ustálil, že obsahuje všetky predpísané náležitosti v zmysle Dospel však k záveru, že v časti výšky úrokov je zmluva neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Východiskovo uviedol, že pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok, a teda svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je pritom možné prehliadať, že dlžník uzatvára zmluvu často práve z dôvodov jeho inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby bol dlžník zaťažený neprimeranými až úžerníckymi úrokmi. Neprimeranou a tým odporujúcou dobrým mravom je taká

výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. 3. Okresný súd z internetovej stránky F. G. D. zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou 1 až 5 rokov v septembri 2017, kedy strany dotknutú zmluvu uzavreli, činil úrok 7,03 % ročne. Úrok dojednaný medzi stranami (18,54 %) takmer trojnásobne prevyšoval mieru úrokov požadovanú bankami. Nadväzne okresný súd uzavrel, že v časti úroku je predmetná zmluva o úvere neplatným právnym úkonom. Zároveň zdôraznil, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, „nemožno ich ďalej ani moderovať“. Doplnil, že § 53 ods. 6 Obč. zák. predstavuje osobitný regulačný mechanizmus, ktorý však v žiadnom prípade nevylučuje posúdenie súladu konkrétnej výšky úrokovej sadzby s dobrými mravmi, t. j. uplatnenie korektívu dobrých mravov. Inak povedané, aj zmluva uzavretá s odplatou (úrokmi) neprevyšujúcou limit vyplývajúci z označenej právnej normy môže byť v rozpore s dobrými mravmi. Osobitný význam úrokov sa prejavuje tiež v tom, že ju definoval ako obligatórnu zmluvnú náležitosť. 4. Na základe uvedeného okresný súd priznal žalobcovi iba nárok na vrátenie dlžnej istiny bez úroku. Pokiaľ si žalovaná požičala 2.350 eur a uhradila celkom 1.616 eur, je povinná žalobcovi zaplatiť len sumu 734 eur (2.350 mínus 1.616) a sumu 122 eur z titulu náhradu neuhradených záväzkov poistného. Žalobca si žalobou uplatňoval aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne zo sumy 1.729,60 eur. Ani tento nárok okresný súd nevyhodnotil ako opodstatnený. Konštatoval, že v spotrebiteľskej veci by nemal byť už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Žalobca ako dodávateľ so žalovanou zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal, pretože táto je súčasťou formulárovej zmluvy. Žalovaná nemala možnosť obsah predmetnej zmluvy (vrátane ustanovení o zmluvnej pokute) ovplyvniť, mohla zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým jej (výlučne dodávateľom naformulovaným) podmienkam. Jednoznačne tak ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 5. Okresný súd žalobu zamietol aj v časti nákladov spojených s mimosúdnym uplatňovaním pohľadávky vo výške 109,36 eur (čo zodpovedá tarifnej odmene za jeden úkon právnej služby a paušálnej náhrade advokáta). Dotknutý nárok posúdil ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle Obč. zák., ale v konkrétnostiach súdenej veci ho vyhodnotil ako nie nevyhnutný, lebo súvisiaci úkon – zaslanie pokusu o zmier pred začatím súdneho konania – bol nadbytočný. Dotknutá výzva/pokus o zmier boli realizované v čase, kedy už záväzok bol predčasne zosplatnený; navyše, žalobca nepreukázal, že by predmetnú výzvu bol žalovanej vôbec doručoval. 6. V otázke úrokov z omeškania okresný súd vychádzal z výšky ich uplatnenia bezprostredne žalobcom – 0,4 % ročne. Vzhľadom na to, že k zosplatneniu došlo 19.5.2019, konštatoval, že až dňa 20.5.2019 sa žalovaná ocitla v omeškaní so splatením zosplatneného dlhu. Samozrejme, úroky z omeškania žalobcovi priznal len zo sumy 856 eur, povinnosť zaplatiť ktorú istinu uložil žalovanej. S poukazom na ustálené pomery žalovanej (lustráciou v Sociálnej poisťovni) a nepreukázanie jej tvrdenia o aktuálnej nemožnosti zaplatiť dlžnú sumu, neurčil dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti, než vyplýva z (3 dni od právoplatnosti rozsudku). 7. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore v prevažnej miere úspešná žalovaná má voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 37,1 %. Zohľadnil pritom aj ku dňu jeho rozhodovania vyčíslenú výšku uplatňovaných, resp. priznaných úrokov, zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania.

8. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené v celom rozsahu, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukazoval na to, že zo žiadnej právnej normy nevyplýva, že sa má výška úrokovej sadzby riadiť priemernou úrokovou sadzbou bánk. Do pozornosti dával Obč. zák. v spojení s až 4 nar. vlády č. a keďže výška úrokovej sadzby bola v súlade s označenými právnymi normami, „nemôže byť úrok v zmluve ani v rozpore s dobrými mravmi“. 9. Odvolateľ rovnako nesúhlasil so závermi okresného súdu ohľadne zmluvnej pokuty, lebo (iba) skutočnosť, že ustanovenie o zmluvnej pokute nebolo individuálne dohodnuté, nespôsobuje jeho neplatnosť. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR samotné predformulované znenia spotrebiteľských zmlúv nie sú neprípustné a v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-34/13 za neprijateľnú podmienku sa nepovažuje ustanovenie, ktoré odráža obsah zákonného ustanovenia. Zmluvná pokuta dojednaná medzi stranami pritom rešpektovala Obč. zák. (ktorý sám o sebe je normou na ochranu spotrebiteľa; postup podľa nej nie je preto v rozpore s touto ochranou) v spojení s až 3

nar. vlády č. , ktoré ustanovenia žalobca citoval. Okresnému súdu vytýkal, že zamietnutie nároku na zmluvnú pokutu odôvodnil skutočnosťami, ktoré sú „všeobecné, neurčité a nepreskúmateľné“.

10. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ), z ktorého titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v odvolaním nenapadnutom výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 856 eur spolu s úrokom z omeškania 0,4 % ročne od 20.5.2019 do zaplatenia. V preskúmavanej (meritórnej) časti bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa s výnimkou časti výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne zo sumy 1.729,60 eur od 19.5.2019 do zaplatenia, v ktorej (meritórnej) časti rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa v spojení s .

12. Súčasťou výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku bolo zamietnutie istiny v rozsahu 873,60 eur (rozdiel medzi uplatňovanou sumou 1.729,60 eur a priznanou istinou 856 eur), zamietnutie nároku na zmluvnú pokutu (v celom rozsahu uplatňovanom žalobcom), zamietnutie úroku z omeškania nad rozsah 0,4 % ročne zo sumy 856 eur (vrátane zamietnutia akéhokoľvek úroku z omeškania za deň 19.5.2019) a zamietnutie náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatňovaním pohľadávky vo výške 109,36 eur. Ako vyplýva z opisu obsahu odvolania (body 8. a 9. odôvodnenia tohto rozsudku), žalobca nevymedzil žiadne odvolacie námietky vo vzťahu k nepriznanému rozsahu úrokov z omeškania a ani vo vzťahu k zamietnutiu nároku na náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatňovaním pohľadávky. 13. Nadväzne jeho odvolanie nie je v dotknutých otázkach spôsobilé podmieniť akúkoľvek zmenu, eventuálne zrušenie napadnutého rozsudku (jeho zamietajúceho výroku). Pokiaľ by krajský súd prikročil z vlastnej iniciatívy (na základe vlastných úvah a vlastného vyhľadávania relevantných okolností) ku skúmaniu správnosti predmetných záverov okresného súdu, porušil by nielen pravidlá kontradiktórneho sporového súdneho konania definované , ale predovšetkým ústavnú zásadu rovnosti strán, keďže namiesto odvolateľa/žalobcu by sám vyhľadával a formuloval prípadné nedostatky napadnutého rozhodnutia.

14. V otázke nesúladu úroku s dobrými mravmi síce žalobca vymedzil (veľmi stručné až strohé) odvolacie námietky, ale týmito takmer vôbec nereagoval na úvahy a závery okresného súdu ohľadne inštitútu dobrých mravov a ich dopadu na súdenú vec; osobitne (práve) vo vzťahu k výške úrokov. Podstatu odvolacej argumentácie žalobcu v danej otázke možno zhrnúť do tvrdenia, že pokiaľ je niečo (v tomto prípade výška úrokov) v súlade s právnou úpravou, je – doslova až automaticky – aj v súlade s dobrými mravmi. 15. Dotknuté tvrdenie/východisko je však vecne nesprávne. Pokiaľ by platila odvolateľom tvrdená totožnosť zákona (eventuálne v širšom nazeraní aj vrátane právnych predpisov nižšej právnej sily) a dobrých mravov, zákonodarca by v § 39 Obč. zák. nevymedzil za dôvod neplatnosti právneho úkonu osobitne rozpor so zákonom (odporovanie zákonu) a súčasne osobitne rozpor s dobrými mravmi (priečenie sa dobrým mravom). Už bezprostredne z tohto (legislatívno-gramatického) hľadiska je zrejmé, že dobré mravy a zákon predstavujú dve rozdielne kategórie referenčných hodnôt, v súlade s ktorými – pod hrozbou sankcie neplatnosti – musí byť (každý) právny úkon.

16. Vedľa korektívu rozporu so zákonom (so systémom právnych noriem) tak dobré mravy (systém mimoprávnych noriem) predstavujú ďalší obsahový korektív (aj) zmluvnej slobody v súkromnoprávnych vzťahoch. Pre ich vzájomný pomer platí, že dobré mravy sú širším, resp. všeobecnejším pojmom/ systémom noriem. Predpokladá sa kontrola platnosti právnych úkonov od špeciálneho, t. j. od posúdenia eventuality rozporu so zákonom, ku generálnemu (všeobecnému), t. j. k posúdeniu eventuality rozporu s dobrými mravmi. 17. Na základe uvedeného krajský súd uzatvára, že (ani) v otázke nesúladu úrokov s dobrými mravmi žalobca nevymedzil odvolacie námietky, ktoré by mohli relevantne spochybniť závery okresného súdu. Aj v dotknutej časti je tak potvrdzujúci verdikt odvolacieho súdu prioritne dôsledkom nedostatočnosti odvolacej argumentácie, resp. vymedzenia žalobcom/odvolateľom len značne všeobecnej odvolacej námietky, ktorá – navyše – už východiskovo bola nesprávna.

18. Naproti doteraz konštatovanému, zodpovedá obsahu napadnutého rozsudku námietka odvolateľa o všeobecnosti odôvodnenia (a tým nedostatočnosti z hľadiska požiadaviek definovaných v ) rozhodnutia okresného súdu v otázke nepriznania nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Okresný súd v danej spojitosti (bod 31. odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia) síce správne zdôraznil formulárový charakter dotknutého dojednania, ktorý vylučuje jeho individuálnosť (čo napokon nespochybňuje ani žalobca v rámci odvolania), ale pri súvisiacom závere o týmto zmluvným dojednaním spôsobenej značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bol v nemalej miere iba „všeobecne konštatačný“; bez vysvetlenia svojho záveru s poukazom na jedinečné konkrétnosti súdenej veci.

19. Nadväzne je výrazne sťažený nielen prieskum predmetného záveru odvolacím súdom, ale prioritne možnosť dotknutej sporovej strany (v tomto prípade žalobcu) efektívne sa brániť, t. j. skutkovo a/alebo právne (proti)argumentovať. V konečnom dôsledku tak došlo k znemožneniu strane sporu uskutočňovať jej patriace práva v takej miere, že bolo porušené právo na spravodlivý proces; čo podmienilo zrušenie napadnutého rozsudku v predmetnej časti. 20. Úlohou okresného súdu v „novom“ rozhodnutí bude opätovne posúdiť žalobcom uplatňovaný (čiastkový) nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a predovšetkým zodpovedajúco ustanoveniu vymedziť vo vzťahu k danej otázke svoje východiská, úvahy a z nich rezultujúce závery. V ich rámci okresný súd zohľadní/zareaguje i na argumentáciu prezentovanú žalobcom v odvolaní (svojim obsahom a povahou ide v podstate o jedinú náležite konkrétnu odvolaciu argumentáciu žalobcu). Ak vysloví zhodný (zamietajúci) názor ako v napadnutom rozhodnutí, na základe konkrétnych okolností súdenej veci ozrejmí predovšetkým záver o spôsobení dotknutým dojednaním značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa/žalovanej.

21. Nad bezprostredný rámec odvolacieho prieskumu krajský súd dodáva, že pokiaľ odvolateľ poukazuje na závery Ústavného súdu ČR – hoci sa nejedná o závery, ktoré by predstavovali ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 základných princípov – opomína zdôraznenie oprávnenia spotrebiteľa oboznámiť sa s jednotlivými zmluvnými podmienkami/ navrhovanými dojednaniami a dosiahnuť ich odmietnutie. To znamená nie len odmietnutie (alebo prijatie) zmluvy ako celku, ale odmietnutie jednotlivých ustanovení. Navyše, dotknuté konštatovania ohľadne používania formulárov v právnych vzťahoch boli v predmetnej veci prejednávanej ústavným súdom iba „doplňujúcim“ záverom; podstata rozhodnutia spočívala na vyriešení iných určujúcich otázok. Krajský súd zároveň mimo doterajšie bezprostredné právne posúdenie dáva do pozornosti aj ustanovenie Obč. zák.

22. Ako výrok závislý od meritórneho výroku (hoci zrušeného len v časti) musel byť zrušený aj výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. V novom rozhodnutí v zmysle rozhodne okresný súd i o nároku na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .