Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-2C/28/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. K. XXX/XX, XXX XX T.F. F. T., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom so sídlom Centrum II 88, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: TOPAGRO, s.r.o., so sídlom Ruskovce 197, 956 54 Ruskovce, IČO: 36 323 641, zastúpenému advokátskou kanceláriou AG LEGAL s.r.o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 326 511, o nahradenie prejavu vôle, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou osobne na tunajšom súde dňa 17.07.2019 domáha, aby súd vydal rozsudok, ktorým nahradí prejav vôle žalovaného tak, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu so žalobcom ako kupujúcim o predaji osobného motorového vozidla P. J., VIN P., farby čiernej metalízy, rok výroby 2015, zdvihový objem 2199 cm3, výkon motora 145 kW, evidenčné číslo T. XXXBX za kúpnu cenu vo výške 1,00 eur splatnú pri uzavretí kúpnej zmluvy. Zároveň sa žalobca domáha náhrady trov konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že zmluvou o výpožičke zo dňa 27.03.2015 mu žalovaný poskytol do bezplatného užívania motorové vozidlo P. J., R. P., farby čiernej metalíza, rok výroby 2015, zdvihový objem 2199 cm3, výkon motora 145 kW, evidenčné číslo T. XXXBX (ďalej len „predmetné motorové vozidlo“). Predmetné motorové vozidlo mal žalovaný vo výlučnom nájme ako leasingový nájomca od leasingovej spoločnosti ČSOB Leasing, a.s., Bratislava. Podľa článku III bod 2 zmluvy o výpožičke zo dňa 27.03.2015 sa žalovaný zaviazal po uhradení všetkých leasingových splátok leasingovej spoločnosti ČSOB Leasing, a.s., Bratislava previesť na žalobcu vlastnícke právo k vypožičanému osobnému motorovému vozidlu, a to za dojednanú kúpnu cenu 1,00 euro. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný už uhradil všetky leasingové splátky vyššie uvedenej leasingovej spoločnosti, vyzval žalovaného výzvou zo dňa 31.05.2019 na uzavretie kúpnej zmluvy na prevod vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu na žalobcu za dojednanú kúpnu cenu 1,00 euro. Žalovaný do dňa podania žaloby na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval a kúpnu zmluvu o predaji vozidla so žalobcom neuzatvoril.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť a žalovanému priznať voči žalobcovi náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100,00 %. Uviedol, že neuznáva svoj záväzok uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, v súvislosti s ktorým sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného s uzavretím kúpnej zmluvy (ďalej len „záväzok žalovaného“),

keďže má za to, že záväzok žalovaného platne nevznikol. Považoval špecifikáciu záväzku žalovaného prostredníctvom odkazu na bližšie nešpecifikovanú „Zmluvu o finančnom vysporiadaní“ za neurčitú a zmätočnú, nakoľko nie je možné s určitosťou a bez pochybností určiť úplný obsah záväzku žalovaného. Mal za to, že neexistuje právo žalobcu domáhať sa nahradenia prejavu vôle s uzavretím kúpnej zmluvy, nakoľko článok III bod 2 zmluvy o výpožičke nie je možné považovať za platnú zmluvu o budúcej zmluve v zmysle , z dôvodu absencie jednej zo základných náležitostí zmluvy o budúcej zmluve - chýba stanovenie doby, do ktorej má dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Z dôvodu absencie dohody ohľadom všetkých obligatórnych náležitostí, ktoré sú v zmysle vyžadované na platnosť zmluvy o budúcej zmluve, konkrétne z dôvodu absencie stanovenia doby, do ktorej má dôjsť k uzavretiu budúcej zmluvy (t. j. kúpnej zmluvy), zastával názor, že záväzok žalovaného je absolútne neplatný. Poukázal na právny názor Krajského súdu v Žiline vyjadrený v rozsudku zo dňa 30.07.2012 sp. zn. a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 31.07.2008 sp. zn. 1Obdo V 23/2007. Z dôvodu absolútnej neplatnosti záväzku žalovaného mal za to, že na strane žalovaného nie sú v konaní začatom na základe žaloby splnené podmienky pasívnej vecnej legitimácie, keďže žalovaný nie je nositeľom žalobcom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu a na strane žalobcu nie sú splnené podmienky aktívnej vecnej legitimácie, keďže žalobca nie je nositeľom žalobcom tvrdeného hmotnoprávneho oprávnenia požadovať uzavretie kúpnej zmluvy. Zároveň žalovaný uviedol, že vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce žalovanému a žalobcovi zo Zmluvy o výpožičke (vrátane povinnosti žalovaného platiť leasingové splátky a po ich úhrade predať žalobcovi vozidlo P. J. za symbolickú kúpnu cenu 1,00 eur) sú vo výraznom vzájomnom nepomere, v dôsledku čoho došlo k porušeniu zásady zákazu laesio enormis (účelom tejto zásady je ochrana vyváženosti plnení zmluvných strán), čo má za následok absolútnu neplatnosť Zmluvy o výpožičke pre rozpor s dobrými mravmi. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.07.2004 sp. zn. a zároveň poukázal na , podľa ktorého konatelia pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy pred záujmami spoločnosti. Uviedol, že okrem toho, že žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, je žalovaný nositeľom hmotnoprávneho práva voči žalobcovi na zaplatenie tzv. hodnoty vkladu vráteného v rozpore s , a to podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Svoje hmotnoprávne právo voči žalobcovi odvodzuje z ust. až 3, , . Uviedol, že keďže v dôsledku uzavretia Zmluvy o výpožičke došlo k porušeniu zákazu vrátenia vkladu spoločníkovi

- žalobcovi (pričom za porušenie takéhoto zákazu sa považuje aj poskytnutie plnenia spoločníkovi bez primeraného protiplnenia), tak žalovanému vzniklo v súlade s ust. právo na vrátenie hodnoty vkladu vráteného spoločníkovi (žalobcovi) v rozpore s , a to podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, a to v rozsahu rozdielu medzi protiplnením skutočne poskytnutým (0,00 eur) a protiplnením, ktoré by bolo poskytnuté ako primerané za užívanie vozidla P. J.. Zároveň považoval žalobný petit formulovaný žalobcom za nesprávny, nakoľko formulácia žalobného petitu musí smerovať k uloženiu povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu a celá kúpna zmluva, ktorej sa požiadavka na nahradenie prejavu s jej uzavretím týka, by mala byť poňatá do výrokovej časti rozhodnutia.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že na podanej žalobe trvá, nakoľko žalovaný nesplnil svoju povinnosť a nepreviedol na žalobcu vlastnícky vozidlo P. J., ev. č. T. XXXBX, a preto žiada žalobe vyhovieť. Podľa jeho názoru boli dohody medzi žalobcom a žalovaným dojednané jednoznačne. Žalobca bol zamestnancom žalovaného a tiež jeho konateľom a spoločníkom, pre žalovaného vykonával viaceré činnosti, ktoré boli náročné časovo, ale aj odborne, a preto bolo so žalovaným dohodnuté uzavretie zmluvy o výpožičke na automobil P. J., ktorý mal používať tak na služobné účely a mal tiež dovolené používať auto aj na súkromné účely. Uviedol, že nerozumie tvrdeniu žalovaného o rozpore s dobrými mravmi, nakoľko možnosť používať služobné vozidlo aj na súkromné účely nie je pre riadiaceho pracovníka firmy na Slovensku ničím neobvyklé, takéto možnosti majú aj obchodní zástupcovia a osoby v obdobnom postavení, čo sú zamestnanci na stredných pozíciách vo firmách a podobne majú aj možnosť odkúpiť firemné vozidlo po skončení leasingu. Ak by si žalobca svoje povinnosti riadne neplnil, tak by mu zamestnávateľ vozidlo neponechal, čo sa však nestalo. Preto ak žalovaný tvrdí, že dojedanie zmluvy o výpožičke bolo plnením bez primeraného protiplnenia, tak to nie je pravdou, nakoľko pre žalovaného pracoval dlhodobo a ak by nebol v riadiacej funkcii, tak by mu zamestnávateľ takto vozidlo neposkytol. Po tom ako žalovaný uhradil leasingovej spoločnosti celú cenu automobilu sa však odmlčal a na výzvy na predaj auta už nereagoval.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávania, na ktorých vždy za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka O. P. a oboznámením žaloby, podaní strán a listinných dôkazov, a to konkrétne: žaloba zo dňa 17.07.2019 č.l. 1-2, výpis žalovaného z OR SR č.l. 3, 27-28, 58-59, 79-80, osvedčenie o evidencii vozidla č. F. XXXXXX č.l. 4, zmluva o výpožičke zo dňa 27.03.2015 č.l. 5, 86 výzva na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 31.05.2019 č.l. 6, podací lístok č.l. 7, výpis o sledovaní zásielok Slovenskej pošty č.l. 8, vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe zo dňa 17.09.2019 č.l. 18-24, lízingová zmluva č. A. zo dňa 10.03.2015 č.l. 26, dohoda o platbách nájomného k zmluve č. A. zo dňa 11.03.2015 č.l. 29, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 30.07.2012 č.l. 30-31, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.07.2008 č.l. 32-37, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. č.l. 38-39, vyjadrenie žalobcu zo dňa 04.10.2019 č.l. 52-53, e-mailová komunikácia medzi O. P. a U. P. zo dňa 25.04.2016, 28.04.2016, 06.05.2016 č. l. 81-84, Preberací protokol medzi družstvom Gazdovské družstvo, IČO: 48 149 853 a D. T. č. l. 87, Dohoda o urovnaní a vysporiadaní vzájomných vzťahov medzi žalovaným, žalobcom a spoločnosťou MLJB, s.r.o. zo dňa 17.06.2016 č. l. 88-92, Zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti TOPAGRO, s.r.o. zo dňa 07.06.2016 č. l. 93-97 a oboznámením ostatného spisového materiálu.

5. Žalobca po zákonnom poučení pri výsluchu na pojednávaní konanom dňa 17.08.2020 uviedol, že v spoločnosti žalovaného bol konateľom, spolumajiteľom aj zamestnancom. Bol tam asi 10 rokov. Vozil sa na starom aute, ktoré malo 16 rokov, bolo technicky skôr nespôsobilé, tak sa dohodli so spolumajiteľom žalovaného s p. I. F., že zakúpia auto P. J., také auto, na ktorom sa dá prejsť aj po roliach, nakoľko mali výrobu rastlinnú, aj živočíšnu. Dohodli sa, že spravia zmluvu o výpožičke, kde bolo jasne napísané, že auto môže používať na súkromné, ako aj na firemné účely. Okrem iného tam bolo zakotvené aj to, že po vyplatení splátok lízingovej spoločnosti mu auto bude odpredané za 1,00 euro. Následne predával podiel vo firme, teda spoločnosti žalovaného, pričom požiadal O.. P., aby mu v tom pomohol. O.. P. mal aj plnú moc, teda oprávnenie za neho jednať, dohodol sumu, za ktorú predal podiel a dohodol aj zmluvu o výpožičke, bolo povedané, že žalovaná spoločnosť so všetkým súhlasila. Po podpísaní tejto zmluvy, kde boli dohodnuté splátky, sa dozvedel, že už lízingová spoločnosť má auto vyplatené, preto sa skontaktoval s p. U. P., ktorý bol konateľom firmy žalovaného, ten s tým telefonicky súhlasil, že áno, auto bude prepísané. Vždy jednal s p. P., p. E. spoznal až potom. S pánom P. jednal o predaji podielu, aj o motorovom vozidle P., aj o zmluve o výpožičke. Pán P. s prepisom auta súhlasil. Pán P. bol nadriadený pánovi E., pričom s prepisom auta súhlasil. Potom volal aj p. E., ktorý súhlasil s tým, že sa auto prepíše, a potom mu budú vyplatené peniaze, ktoré sú mu dlžní z podielu, ktorý mu ešte nebol vyplatený, je tomu už dva roky, čo to malo byť vyplatené. Ďalej, keď im volal, telefóny mu nedvíhali, nakoniec museli dať písomnú výzvu, ku ktorej sa nevyjadrili, tak dal žalobu na súd.

6. Žalovaný prostredníctvom štatutárneho zástupcu O.. D. E. po zákonnom poučení na pojednávaní konanom dňa 17.08.2020 uviedol, že spoločnosť, ktorá vlastní spoločnosť žalovaného, jednala o predaji podielu so žalobcom, aj s druhým spoločníkom s pánom F., lebo vyzeralo, že žalovaný by skončil v konkurze, nakoľko sa mu nedarilo. Nebol prítomný pri rokovaniach. Keď sa odkúpil podiel od pána F., asi dva mesiace potom sa stal konateľom spoločnosti žalovaného a v tom čase sa doťahoval odpredaj obchodného podielu žalobcu. Tam bolo povedané Gazdovským družstvom, že žalobca užíva motorové vozidlo P. J., takže nech ho ďalej užíva. Mimo iného žalobca v tom čase žaloval žalovaného aj o zaplatenie sumy cca 540.000,00 eur titulom náhrady škôd, vtedy mu ako štatutárnemu zástupcovi žalovaného riešenie auta P. J. prišlo bezvýznamné, následne súd uvedenú žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, to bolo asi v roku 2016. Mal za to, že v rámci majetkového vysporiadania podielu sa nechá do bezplatného nájmu vypožičané auto žalobcovi počas doby lízingu. Pokiaľ ide o zmluvu o výpožičke, túto si prečítal, zmluva mu prišla od začiatku strašne nevyvážená, jednak aj v tej samotnej časti o výpožičke, ale keďže tam v spoločnosti bolo kopec sporov ďaleko dôležitejších, tak sa tomu nejako do hĺbky nevenoval. Keď sa tak rok alebo dva dozadu stretli so žalobcom, mimo iného došlo aj na tento odpredaj. Vtedy povedal, že z pozície konateľa predávať majetok za 1,00 euro vidí ako problém a v podstate to on vtedy ďalej neriešil. V čase, keď on vstúpil do spoločnosti, žalobca reálne v spoločnosti žalovaného nevykonával nič a čo si spomína, ani nemal nič vykonávať. Náklady spojené s užívaním motorového vozidla ako STK, opravy, nafta, uhrádzal žalobca, ktorý jediný motorové vozidlo aj užíval. Lízingové splátky uhrádzala spoločnosť žalovaného, pričom splátky žalovaný uhradil v celom rozsahu. Teraz v poslednom roku prišla výzva k odpredaju vozidla P. J., na základe tej zmluvy, ktorú si žalobca podpísal sám so sebou a nie aj s druhým spoločníkom, keď boli dohodnutí.

7. Svedok O.. O. P., nar. XX.XX.XXXX po zákonnom poučení na pojednávaní konanom dňa 17.08.2020 uviedol, že s oboma stranami sporu má obchodný vzťah. So žalobcom sa stretli pri obchodných záležitostiach, požiadal ho, keďže nemal na zaplatenie súdneho poplatku, jednalo sa o iný spor, či nemá záujem odkúpiť pohľadávku, žalobca dal na súd spoločnosť žalovaného ohľadom nevyplatenej mzdy a ešte ďalších nárokov. Uviedol, že bol súčasťou dojednaní medzi žalobcom a pánom P., ktorý zastupoval Gazdovské družstvo a zastupoval spoločnosť TOPAGRO, celú skupinu zastupoval pán P.. Jednalo sa tam o nevyplatenie mzdy medzi spoločnosťou žalovaného a žalobcom. Bol súčasťou toho, keď sa robila dohoda o urovnaní medzi žalovaným, žalobcom a spoločnosťou MJLV, v tej dohode v bode 2.3 bolo riešené všeobecné urovnanie, on sa vtedy pýtal pána P., že ako s autom a bolo mu povedané: "to je riešené v bode 2.3, že to nemá vplyv na túto zmluvu, pre rýchlosť tú teraz nebudeme otvárať a keď vymyslíme model, že bude napr. fakturovať rovnakú čiastku ako lízing a ten sa bude započítavať a pod., tak ju zmeníme dodatočne, lebo ju nestíhajú zmeniť, dovtedy má platnú zmluvu, ktorá je nevýhodná pre nás, takže my máme motiváciu ju zmeniť". Uviedol, že sa viackrát pýtal, ako sa dotiahne to auto, aby to bolo všetko v poriadku. Auto bolo súčasťou komunikácie, kde sa riešil jednak predaj podielu spoločnosti TOPAGRO, bola tam dohoda o urovnaní a vlastne toto auto. Predmetom toho vyrovnania malo byť aj to auto, ale keďže pán P. a žalovaný navrhoval, že najskôr treba dotiahnuť lízing, takže ďalej ho bude žalobca používať s tým, že potom mu bude predmetné motorové vozidlo odpredané za dohodnutú cenu 1,00 euro. Užívanie predmetného motorového vozidla pán P. nijakým spôsobom nenapádal, nebol tam vôbec nijaký problém, hlavným dôvodom bolo doriešiť dohodu o urovnaní, tá bola hlavným predmetom spoločnej komunikácie. Nepamätal si, že by bol nejaký problém s ustanovením o odpredaji predmetného motorového vozidla, on nič také v uskutočnenej komunikácii nenašiel. Uviedol, že po predaji obchodného podielu zo strany žalobcu sa hovorilo o nejakej ďalšej spolupráci s tým, že žalobca by bol vlastne zamestnaný, robil by tam nejakého poradcu a komunikátora s ľuďmi ohľadne pozemkov. Po predaji obchodného podielu žalobcu mal žalobca zastávať u žalovaného funkciu poradcu, nakoľko bol domáci v danej lokalite. Nepamätal si, že by vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol upravený inak ako v zmluve o urovnaní, v zmluve o predaji obchodného podielu a v zmluve o výpožičke. Poukázal na skutočnosť, že vedel o zmluve o výpožičke, túto zmluvu nečítal, ale vedel o nej z komunikácie s pánom P. a žalobcom. Pán P. poznal znenie zmluvy, chlapsky sa bavili o tom, že pán P. uviedol, že to auto má dostať žalobca. Pamätal si to tak, že, že žalobca mal dostať to auto, len problém bol s tým, že aby žalovaný nemusel vyplatiť naraz všetky zvyšné lízingové splátky, tak sa dohodlo o pokračovaní užívania auta, bolo to riešené bodom 2.3 dohody o urovnaní. Následne žalobca mal auto užívať, mal pre družstvo pracovať, mal byť prospešný pre žalovaného a následne sa dohodlo tak, že za auto sa doplatí lízingovej spoločnosti a následne sa prevedie na žalobcu. Auto malo byť súčasťou urovnania, ale z dôvodu vyplatenia uvedených lízingových splátok v zmluve o výpožičke sa malo pokračovať, toto sa uzavrie a predaj v zmysle zmluvy sa uzavrie až potom.

8. Svedok predložil súdu emailovú komunikáciu medzi ním a U. P., z ktorej pri svojej výpovedi citoval časť týkajúcu sa predmetného motorového vozidla.

9. Z vykonaných listinných dôkazov súd zistil nasledovné skutočnosti.

10. Dňa 27.03.2015 žalovaný ako požičiavateľ a žalobca ako vypožičiavateľ uzatvorili zmluvu označenú ako „Zmluva o výpožičke“, na základe ktorej požičiavateľ, ktorý má vo výlučnom nájme (ako leasingový nájomca podľa leasingovej zmluvy uzavretej s leasingovou spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s., Bratislava) osobné motorové vozidlo P. J., VIN: P., farby čierna metalíza, rok výroby 2015, zdvihový objem 2199 cm3, výkon motora 145 kW, evidenčné číslo T. XXXBX (predmetné motorové vozidlo

- pozn. súdu), dáva vypožičiavateľovi toto motorové vozidlo do bezplatného užívania, a to odo dňa podpisu tejto zmluvy do času prevodu vlastníckych práv k popísanému motorovému vozidlu na osobu vypožičiavateľa po tom, ako vypožičiavateľ vyplatí všetky leasingové splátky za predmetné vozidlo a uhradí leasingovej spoločnosti všetky ostatné náležitosti s týmto vozidlom spojené (ďalej aj len „zmluva o výpožičke“). Počas obdobia výpožičky bude vypožičané osobné motorové vozidlo používať vypožičiavateľ tak na služobné ako aj súkromné potreby a to bez akéhokoľvek obmedzenia. Požičiavateľ je povinný znášať zo svojho všetky potrebné prevádzkové náplne a spotrebný materiál potrebné na prevádzku vypožičiavaného motorového vozidla (motorovú naftu, náplň do ostrekovačov, filtre, oleje, ostatné prevádzkové náplne atď.), ako aj všetok ostatný spotrebný materiál vzťahujúci sa na osobné motorové vozidlo a jeho prevádzku. Rovnako sa požičiavateľ zaväzuje uhrádzať všetky náklady spojené s povinným zmluvným poistením ako aj havarijným poistením vypožičiavaného osobného motorového

vozidla. Požičiavateľ je takto povinný hradiť všetky náklady spojené s prevádzkou daného motorového vozidla až do momentu jeho odpredaja vypožičiavateľovi. Užívanie vypožičanej veci na základe tejto zmluvy zaniká jediným možným spôsobom: prevodom vlastníckych práv k motorovému vozidlu na osobu vypožičiavateľa za dojednanú kúpnu cenu vo výške 1,00 eur v zmysle uzavretej Zmluvy o finančnom vysporiadaní dojednanej medzi požičiavateľom a vypožičiavateľom po tom, ako požičiavateľ vyplatí všetky leasingové splátky za predmetné vozidlo a uhradí leasingovej spoločnosti aj všetky ostatné náležitosti s týmto vozidlom spojené.

11. Podľa článku III bod 2 predmetnej zmluvy o výpožičke po uhradení všetkých leasingových splátok leasingovej spoločnosti zo strany požičiavateľa sa požičiavateľ zaväzuje previesť vlastnícke právo k vypožičanému osobnému motorovému vozidlu na vypožičiavateľa a to na základe kúpnej zmluvy za dojednanú kúpnu cenu vo výške 1,00 eur v zmysle Zmluvy o finančnom vysporiadaní. V prípade, ak vypožičiavateľ prestane byť zamestnancom požičiavateľa alebo vypožičiavateľ prestane byť spoločníkom požičiavateľa ako obchodnej spoločnosti, tak vypožičiavateľ má právo žiadať od požičiavateľa, aby uhradil leasingové splátky za osobné motorové vozidlo leasingovej spoločnosti bezodkladne po skončení jeho pracovného pomeru alebo účasti ako spoločníka v spoločnosti a osobné motorové vozidlo požičiavateľ vypožičiavateľovi odpredal za 1,00 eur takto skôr ako je stanovené pôvodné obdobie platnosti leasingovej zmluvy.

12. Účastníci tejto zmluvy sa dohodli, že platnosť tejto zmluvy nezávisí na platnosti Zmluvy o finančnom vysporiadaní a ani platnosť Zmluvy o finančnom vyporiadaní nie je závislá na platnosti tejto zmluvy o výpožičke.

13. Dňa 10.03.2015 uzavrela spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. a žalovaný ako leasingový nájomca leasingovú zmluvu č. A.. Predmetom lízingu bolo nové osobné vozidlo značky P. J. - predmetné motorové vozidlo. Doba finančného prenájmu určená v zmluve bola 48 mesiacov od dátumu prevzatia predmetu leasingu leasingovým nájomcom. Predbežná vstupná cena predmetu leasingu bola stanovená vo výške 29.990,00 eur s DPH. Prvá zvýšená splátka bola stanovená vo výške 4.800,00 eur s DPH, financovaná suma vo výške 25.190,00 eur s DPH, 48 mesačných splátok, pri výške riadnej splátky v sume 575,12 eur s DPH a poistného v sume 62,57 eur. Dátum prevzatia predmetu zmluvy dňa 11.03.2015. Leasingový nájomca podľa predmetnej zmluvy zaplatí spolu 35.469,12 eur.

14. Z bodu 2.3 Dohody o urovnaní a vysporiadaní vzájomných vzťahov uzavretej medzi žalovaným, žalobcom a spoločnosťou MLJB, s.r.o., IČO: 50 286 609 dňa 17.06.2016 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že táto Dohoda sa netýka a nemá vplyv na práva a povinnosti žalovaného a žalobcu vyplývajúce zo Zmluvy o výpožičke uzavretej medzi žalovaným a žalobcom o používaní a nakladaní s osobným motorovým vozidlom P. J., evidenčné číslo T. XXXBX.

15. Na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti TOPAGRO, s.r.o. zo dňa 07.06.2016 žalobca ako prevodca previedol na Gazdovské družstvo, IČO: 48 149 853 svoj obchodný podiel vo výške 49,00 % v spoločnosti TOPAGRO, s.r.o., IČO: 36 323 641, a to za odplatu vo výške 150.000,00 eur.

16. Výzvou zo dňa 31.05.2019 žalobca vzhľadom na to, že už boli uhradené všetky leasingové splátky leasingovej spoločnosti, vyzval žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy na prevod vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu na osobu žalobcu za dojednanú kúpnu cenu 1,00 eur a to najneskôr do troch dní odo dňa doručenia tohto listu. Podľa predloženého potvrdenia bola zásielka doručená adresátovi, teda žalovanému dňa 24.06.2019.

17. Podľa až 3 (ďalej len „“), účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

18. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

19. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Podľa , písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

21. Podľa právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

22. Podľa z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

24. Podanou žalobou sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva žalovaného k predmetnému motorovému vozidlu na žalobcu. Svoj nárok odvodzoval z článku III bod 2 zmluvy o výpožičke zo dňa 27.03.2015. Žalovaný žalobou uplatnený nárok neuznal v celom rozsahu. Procesná obrana žalovaného bola založená na tom, že záväzok žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu podľa článku III bod 2 zmluvy o výpožičke je z hľadiska svojho obsahu neurčitý, keďže tento záväzok je vymedzený prostredníctvom odkazu na bližšie nešpecifikovanú Zmluvu o finančnom vysporiadaní, podľa názoru žalovaného článok III bod 2 zmluvy o výpožičke nepredstavuje platnú zmluvu o budúcej zmluve, a to z dôvodu absencie stanovenia konca doby, do kedy má byť budúca zmluva uzavretá, ďalej mal za to, že zmluva o výpožičke ako celok je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a porušenia zásady zákazu leasio enormis, uzavretím zmluvy došlo k porušeniu zákazu vrátenia vkladu podľa v spojení s .

25. Na základe právneho posúdenia súd zastáva názor, že dohodu strán v článku III bod 2 predmetnej zmluvy o výpožičke je potrebné posúdiť ako zmluvu o budúcej zmluve podľa príslušných ustanovení . V zmysle tohto ustanovenia sa účastníci môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Podstata zmluvy o budúcej zmluve spočíva v tom, že si jej subjekty v súlade so širokou zmluvnou slobodou (voľnosťou) písomne zhodne a tým aj záväzne dojednajú, že spolu do dohodnutej doby uzavrú budúcu (tiež hlavnú) zmluvu, na ktorej podstatných náležitostiach sa musia dohodnúť. Zmluva o budúcej zmluve je samostatný typ zmluvy, ktorá môže byť uzavretá iba vo väzbe na inú (budúcu) zmluvu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o budúcej zmluve sú písomná forma zmluvy, dohoda o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy a dohoda o určení doby, v ktorej sa zmluvné strany zaväzujú budúcu zmluvu uzavrieť. Požiadavka, aby zmluvné strany už pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve dohodli podstatné náležitosti budúcej zmluvy, nachádza svoj odraz v absolútnej neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve. Bližšie označenie podstatných náležitostí bude závislé od požiadaviek na tú ktorú zmluvu. Ustanovenie obsahuje aj právnu úpravu dôsledkov platne uzavretej zmluvy o budúcej zmluve pre prípad, že niektorá zo zmluvných strán nesplní povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu. v takom prípade umožňuje domáhať sa návrhom na súde nahradenia vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím. Takéto vyhlásenie vôle v rozsudku súdu má za následok, že nastávajú právne dôsledky zmluvného dojednania. Výrok rozsudku musí byť dostatočne a určito špecifikovaný, a to takým spôsobom, aby bol z výroku jednoznačný prejav, k akému úkonu výrok rozsudku nahradzuje súhlas. Ak má výrok rozsudku nahradzovať prehlásenie vôle na kúpnej zmluve, kúpna zmluva musí byť súčasťou výroku rozsudku súdu alebo samotná kúpna zmluva prílohou rozsudku, pričom samotný výrok rozsudku na túto prílohu odkazuje. Povinnosť, ku ktorej sa účastník zmluvy o budúcej zmluve zaviazal, možno vymáhať iba žalobou na nahradenie prejavu vôle.

26. Účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve môžu byť len účastníci budúcej zmluvy. Inak povedané, zaviazať sa uzavrieť budúcu (hlavnú) zmluvu v zmysle ustanovenia môžu len účastníci zmluvy, ktorá má byť nimi v budúcnosti uzavretá. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či žalovaný - v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o výpožičke lízingový nájomca, teda „nevlastník“ predmetného motorového vozidla - sa mohol platne zaviazať uzavrieť so žalobcom budúcu kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu. Súd v tejto súvislosti prihliadol na judikatúru vyšších súdnych autorít, najmä rozhodnutie NS SR, sp. zn. , ZSP 31/2004, v zmysle ktorého rozhodnutia „funkciou, či zmyslom kúpnej zmluvy je, aby predávajúci kupujúcemu opatril predmet kúpy - umožnil mu jeho nadobudnutie. Podľa citovaného ustanovenia na základe už uzavretej kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu povinnosť opatriť predmet kúpy a odovzdať ho kupujúcemu na prevzatie. Ak sa účastníci kúpnej zmluvy nedohodnú inak, kupujúci nadobúda vlastníctvo k predmetu kúpy nie okamihom uzavretia zmluvy, ale až jej prevzatím a v prípade nehnuteľnej veci vkladom do katastra nehnuteľností ( ). V uvedených prípadoch teda prechodu vlastníckeho práva predchádza uzavretie kúpnej zmluvy. Predávajúci tak v dobe uzavretia zmluvy nemusí byť jej vlastníkom, ňou sa len zaväzuje, že ju kupujúcemu zaobstará (opatrí), resp. predá. Medzi prípady, kedy predávajúci nie je vlastníkom predávanej veci, patrí nielen situácia, kedy predávaná vec ešte neexistuje (kúpa veci budúcej), alebo kedy ju sám ešte od iného predávajúceho neprevzal, či v prípade, kedy ju predáva so súhlasom vlastníka (zmluva o obstaraní predaja veci), ale aj prípad, kedy len na základe skutočnosti, o ktorej nie je isté, že nastane, má vlastníctvo k predávanej veci nadobudnúť. Preto možno uzavrieť, že kúpnu zmluvu, pri ktorej predávajúci nie je vlastníkom predmetu kúpy v dobe jej perfekcie (pričom obidve zmluvné strany boli si tejto skutočnosti vedomé), treba považovať za platnú, pokiaľ predávajúci dodatočne vlastnícke právo získal“. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný aj ako osoba, ktorej nepatrilo v čase dojednania zmluvy o výpožičke vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu (ako budúci predávajúci) mohol platne uzatvoriť so žalobcom (ako budúcim kupujúcim) zmluvu o budúcej kúpnej zmluve.

27. Súd sa následne aj vzhľadom na vznesenú procesnú obranu žalovanej strany zaoberal tým, či zmluva o budúcej zmluve uzavretá medzi žalobcom a žalovaným obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti vyžadované zákonom a či bola dojednaná platne.

28. v citovaných ustanoveniach a určuje podmienky, ktoré treba dodržať pri dojednaní zmluvy o budúcej zmluve. Ide o tieto podmienky: 1/ zmluva o budúcej zmluve musí byť uzavretá písomne, 2/ zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať záväzok zmluvných strán dojednať budúcu konečnú zmluvu, 3/ v zmluve o budúcej zmluve musí byť dohodnutá doba, do ktorej bude uzatvorená hlavná zmluva, 4/ v zmluve o budúcej zmluve musia byť dohodnuté všetky obsahové náležitosti budúcej zmluvy. Ak tou budúcou zmluvou bude kúpna zmluva, potom treba vychádzať z . Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu ( Obč. zákonníka). Na vznik kúpnej zmluvy teda treba zhodný prejav vôle predávajúceho a kupujúceho o predmete kúpy, jeho cene a predávajúci musí mať vôľu predmet kúpy predať a kupujúci musí mať vôľu tento predmet prevodu kúpiť. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať všetky potrebné obsahové i formálne náležitosti budúcej zmluvy a ako právny úkon musí tiež vyhovovať všeobecným náležitostiam právnych úkonov ustanovených v ustanovenia a nasl. .

29. Súd sa dôkladne oboznámil s obsahom predmetnej zmluvy o výpožičke a dospel k záveru, že v danom prípade bola dôvodná vznesená námietka žalovaného, že v článku III bod 2 predmetnej zmluvy o výpožičke a ani v inom ustanovení tejto zmluvy nie je stanovená doba, do ktorej má dôjsť k uzavretiu (budúcej) kúpnej zmluvy, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu. Pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve nepostačuje dojednanie začiatku doby, od kedy je možné požadovať splnenie povinnosti uzavrieť zmluvu (v posudzovanom prípade od uhradenia všetkých lízingových splátok). Zákon výslovne vyžaduje, aby bola medzi stranami dojednaná aj doba, do kedy má byť (budúca) zmluva uzatvorená. V predmetnej zmluve o výpožičke je záväzok uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu viazaný na splnenie odkladacej podmienky, ktorou je zaplatenie všetkých lízingových splátok žalovaným ako lízingovým nájomcom, ale absentuje konkrétna úprava doby, do kedy od splnenia uvedenej odkladacej podmienky zmluvné strany budúcu zmluvu uzatvoria. Je potrebné konštatovať, že predložená zmluva neobsahuje žiadnu úpravu doby, ktorá by ohraničovala časový úsek, dokedy

musí byť budúca kúpna zmluva uzavretá. Podstatnou charakteristikou takéhoto typu zmluvy je pritom jej dočasnosť. Nemôže zaväzovať zmluvné strany bez časového obmedzenia na dobu neurčitú. To by odporovala účelu inštitútu zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. Od určenej doby, do ktorej majú strany uzavrieť budúcu zmluvu, sú následne odvodené aj ďalšie zákonné nároky upravené v ustanovení , konkrétne právo do jedného roka domáhať sa na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na absenciu uvedenej náležitosti v zmluve o budúcej zmluve, súd v posudzovanom prípade nemohol ani vyhodnotiť, či uvedená zákonná lehota bola pri podaní žaloby dodržaná.

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže predmetná zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy neobsahovala konkrétnu dobu, do kedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzatvoria, čo je nevyhnutnou náležitosťou takejto zmluvy, súd dospel k právnemu záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve.

31. Ako dôvodnú súd vyhodnotil aj námietku žalovaného, podľa ktorej špecifikácia záväzku žalovaného prostredníctvom odkazu na bližšie nešpecifikovanú „Zmluvu o finančnom vysporiadaní“ je neurčitá.

32. Všeobecná právna úprava právnych úkonov je uvedená v v ustanoveniach až . Podmienkou platnosti každého právneho úkonu, teda aj zmluvy o budúcej zmluve je, že musí ísť o prejav vôle urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Podľa ustálenej judikatúry (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ), ak je predmetom sporu právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je tento prejav zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom právneho úkonu je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to priamo nevyplýva z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani v prípade osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu.

33. Podľa znenia článku III bod 2 predmetnej zmluvy o výpožičke sa mal žalovaný zaviazať previesť vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu na žalobcu, „a to na základe kúpnej zmluvy za dojednanú kúpnu cenu vo výške 1,00 eur v zmysle Zmluvy o finančnom vysporiadaní“. Predmetná „Zmluva o finančnom vysporiadaní“ nebola v zmluve o výpožičke nijako bližšie špecifikovaná, neboli vymedzené jej strany, predmet ani čas, kedy mala byť uzatvorená, zároveň netvorila prílohu predmetnej zmluvy o výpožičke. Súd zároveň konštatuje, že „Zmluva o finančnom vysporiadaní“, na ktorú odkazuje predmetné dojednanie zmluvy o výpožičke, nebola predložená ani v konaní pred súdom. V danom spore bola žalobcom predložená Dohoda o urovnaní a vysporiadaní vzájomných vzťahov uzavretá medzi žalovaným, žalobcom a spoločnosťou MLJB, s.r.o., táto však bola uzatvorená až dňa 17.06.2016, teda viac ako rok po uzatvorení predmetnej zmluvy o výpožičke, naviac v uvedenej dohode je výslovne uvedené, že táto dohoda sa netýka a nemá vplyv na práva a povinnosti žalovaného a žalobcu vyplývajúce zo zmluvy o výpožičke uzavretej medzi žalovaným a žalobcom o používaní a nakladaní s predmetným motorovým vozidlom. Ani vykonaným dokazovaním nebol podľa názoru súdu objasnený obsah odkazu na Zmluvu o finančnom vysporiadaní pri vymedzení záväzku žalovaného previesť vlastnícke právo na žalobcu. Za daných okolností potom bolo potrebné hodnotiť procesnú obranu žalovaného o neurčitom vymedzení jeho záväzku uzavrieť kúpnu zmluvu za opodstatnenú. Právny úkon je neurčitý, a teda neplatný vtedy, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak nejednoznačný a tým neurčitý zostáva jeho vecný obsah (vrátane predmetu dohody), pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani s použitím výkladových pravidiel, čo bol posudzovaný prípad. Súd pritom opätovne zdôrazňuje, že ak je predmetom sporu právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný.

34. V tejto súvislosti je súdu známa ustálená judikatúra, v zmysle ktorej právne úkony je potrebné vykladať s preferenciou v prospech platnosti a nie neplatnosti právneho úkonu. V posudzovanom prípade však ani výkladom nebolo možné odstrániť uvedené nedostatky v určitosti právneho úkonu. V tomto smere zároveň z judikatúry nepochybne vyplýva, že výkladom možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Interpretácia obsahu právneho úkonu súd nemôže znamenať nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel musí smerovať iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami,

ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania. 35. Súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu nedošlo k riadnemu a platnému uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve. Dôvodmi tejto absolútnej neplatnosti sú jednak absencia podstatnej náležitosti zmluvy o budúcej zmluve vyžadovanej zákonom a tiež neurčitosť právneho úkonu. Na uvedenom závere súdu, ktorý súd vyššie podrobne odôvodnil, nezmenili nič ani výpoveď samotného žalobcu a svedka P., na ktoré poukazoval žalobca v spore. Pokiaľ strana žalobcu tvrdila, že dohoda o prevode vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu za kúpnu cenu 1,00 euro mala byť súčasťou širšieho vyporiadania vzťahov (súčasť vyrovnania) medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s odchodom žalobcu zo spoločnosti žalovaného a s predajom obchodného podielu žalobcu, súd k tomu konštatuje, že právne úkony musia spĺňať formálne aj obsahové požiadavky stanovené zákonom, vtedy povinnosti z nich vyplývajúce môžu byť aj právne vynútiteľné. Navyše zmluva o výpožičke bola medzi stranami uzatvorená dňa 27.03.2015 a zmluva o predaji obchodného podielu až dňa 07.06.2016. Skutočnosť, že žalobca od uzatvorenia zmluvy o výpožičke predmetné motorové vozidlo užíva, platí náklady spojené s jeho užívaním a údržbou je podľa názoru súdu právne irelevantná vo vzťahu k posúdeniu nároku uplatneného žalobou. Súd s ohľadom na predmet žaloby posudzoval striktne len príslušné ustanovenia predmetnej zmluvy o výpožičke vzťahujúce sa na danú vec. 36. Súd k tomu záverom uvádza, že keďže záväzok žalovaného z článku III bod 2 zmluvy o výpôžičke súd posúdil ako neurčitý, nebolo objektívne možné hodnotiť obsah vzájomných práv a povinností žalobcu a žalovaného z hľadiska ich vyváženosti a následne prípadne dospieť k záveru o ich vzájomnom hrubom nepomere. Nakoľko k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve medzi stranami nedošlo, nemožno tiež konštatovať záver o porušení ustanovenia žalobcom a ani porušenie zákazu vrátenia vkladu. 37. Zhrnúc uvedené súd konštatuje, že podanej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, nebolo možné vyhovieť a súd podanú žalobu zamietol v celom rozsahu.

38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Nakoľko bol žalovaný v spore voči žalobcovi v celom rozsahu úspešný, keď súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, súd rozhodol o nároku na náhradu trov podľa a tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.