Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/23/2007

Najvyšší súd 1 Obdo V 23/2007

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Juraja Semana a z členov senátu JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Anny Markovej,

JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Margity Fridovej, v právnej veci žalobcu F., zast.

advokátom, JUDr. J., proti žalovanému 1/ P., zast. advokátom JUDr. I., 2/ M., zast.

advokátkou JUDr. K., 3/ M., zast. advokátom JUDr. J., o určenie neplatnosti zmluvy

o prevode obchodného podielu, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 18. októbra 2006 č. k. -240, v spojení s opravným

uznesením z 1. februára 2007 č. k. -259, rozhodol

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 17. februára 2006 č. k. -197 určil,

že zmluva o prevode obchodného podielu z 20. augusta 2003, ktorou žalovaný v 1. rade

21 Obdo V 23/2007

previedol na žalovaného v 2. rade celý obchodný podiel spoločnosti E., IČO: X., ako aj

zmluva o prevode obchodného podielu z 20. februára 2004, ktorou žalovaný v 2. rade

previedol na žalovaného v 3. rade celý obchodný podiel spoločnosti E., IČO: X., sú neplatné.

Podľa odôvodnenia rozsudku súd dospel k záveru, že žalobca je vo veci aktívne legitimovaný

a osvedčil naliehavý právny záujem na určení neplatnosti. Usúdil, že prevod obchodného

podielu je tzv. absolútnym obchodom a podlieha na základe § 261 ods. 3 písm. a/ Obch. zák.

režimu tohto právneho predpisu, a preto vec rozhodol v zmysle ust. § 289 a nasl. Obch. zák.

Teda vychádzal z toho, že záväzok žalovaného v 1. rade, vyplývajúci zo zmluvy o budúcej

zmluve, nezanikol podľa § 292 ods. 5, a preto žalovaný v 1. rade nemohol platne previesť

obchodný podiel v celosti na žalovaného v 2. rade.

Na odvolanie žalovaných v 1. a v 2. rade Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudkom z 18. októbra 2006 č. k. -240 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

a žalobu zamietol. Podľa odôvodnenia rozsudku odvolací súd vychádzal zo zistenia,

že zmluva o budúcej zmluve zo dňa 9. mája 2002 je nadpísaná zmluva o budúcej zmluve

o prevode obchodného podielu, uzavretá v zmysle ust. § 50a Obč. zák. Súd prvého stupňa

posúdil vec podľa § 289 a nasl. Obch. zák. vychádzajúc z názoru, že prevod obchodného

podielu je tzv. absolútnym obchodom, a preto na základe § 261 ods. 3 písm. a/ Obch. zák.

podlieha výhradne režimu .

Základný a východiskový omyl, ktorý spôsobil ďalší nesprávny postup súdu prvého

stupňa je v nesprávnej interpretácii ust. § 261 ods. 3 písm. a/ Obch. zák., z ktorého tento súd

vyvodil, že prevod obchodného podielu je tzv. absolútnym obchodom, a preto podlieha

režimu , konkrétne ust. a nasl. Obch. zák.

Tento výklad však nie je správny.

Podľa § 261 ods. 3 písm. a/ Obch. zák. touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu

na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností. Medzi

spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide

o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza

podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo

členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj

31 Obdo V 23/2007

v vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zriaďovaní záležitostí

spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho

poverenia.

Pozornosti súdu prvého stupňa pri interpretácii prvej polovice tohto ustanovenia

zrejme uniklo, že jeho prvá časť až po slovo „navzájom“ vymenúva subjekty, ktorých

sa ustanovenie týka a časť od slovka „pokiaľ“ vymedzuje vzťahy medzi spomenutými

subjektami, ktoré upravuje. To značí, že treťou časťou sa upravujú aj

vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, ale len keď subjektami týchto

zmlúv sú subjekty vymenované a vymedzené v prvej časti polovice citovaného ustanovenia.

Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa mal vec posúdiť podľa ustanovení

, konkrétne podľa Obč. zák.

Nakoľko ust. § 50a Obč. zák. nemá nadpis a ani v texte neobsahuje výraz „zmluva

o budúcej zmluve“, ale používa termín „záväzok“, je pochopiteľné, že je oproti zdanlivo

pomerne podrobnej úprave tohto inšitútu v iba rámcová.

Podľa § 50a ods. 1 veta po bodkočiarke Obč. zák. sa účastníci musia dohodnúť

o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy.

Všeobecne sa ustanovenie § 50a ods. 1 Obč. zák. interpretuje tak, že zmluva o budúcej

zmluve musí obsahovať a/ zhodu vôle zmluvných strán, vyjadrenú v písomnej forme

o uzavretí zmluvy o budúcej zmluve; b/ dobu, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu

uzatvoria; c/ esenciálne (podstatné) náležitosti budúcej (hlavnej) zmluvy. Nakoľko

k uzatvoreniu dohodnutej budúcej (hlavnej) zmluvy dochádza na základe návrhu a jeho

akceptácie, je nepochybné, že budúca, uzavrieť sa majúca zmluva musí byť v zmluve

o budúcej zmluve vypracovaná tak, aby ju bolo treba len podpísať.

Názor súdu prvého stupňa, že zmluva o budúcej zmluve o prevode obchodného

podielu nemusí ako podmienku svojej platnosti obsahovať vyhlásenie žalobcu ako

nadobúdateľa obchodného podielu, ktorý nie je spoločníkom, že pristupuje k zakladateľskej

listine v zmysle § 115 ods. 3 Obch. zák., vyplývajúcej z mienky, že zákon neustanovuje,

41 Obdo V 23/2007

že vyhlásenie musí byť zakotvené priamo v zmluve o prevode obchodného podielu, je

v rozpore so znením § 115 ods. 3 Obch. zák. Ten výslovne v druhej vete ustanovuje,

že nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej (teda v zmluve o prevode obchodného

podielu) musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli

prijaté.

Zmluva o budúcej zmluve v čl. 5 nadpísanom „Náležitosti budúcej zmluvy“ v bode

5.1. ustanovuje, že budúca zmluva bude mať právnu formu zmluvy o prevode obchodného

podielu podľa § 115 a nasl. Obch. zák. a bude uzatvorená v písomnej forme. Použitý výraz

„budúca zmluva“ bude mať právnu formu zmluvy o prevode obchodného podielu podľa § 115

a nasl. Obch. zák., však nemožno hodnotiť ako výraz obsahujúci, resp. zahrňujúci všetky

podstatné náležitosti budúcej zmluvy. Navyše ust. § 115 ods. 3 Obch. zák. výslovne

predpisuje, že nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť teda toto

vyhlásenie, musí byť obsahom budúcej zmluvy v zmluve o budúcej zmluve, že pristupuje

k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté.

Odvolací súd tiež zistil, že zmluva o budúcej zmluve, uzatvorená dňa 9. mája 2002,

nespĺňa ani náležitosť predpísanú ust. § 50a ods. 2 Obč. zák. a síce dobu, dokedy zmluvné

strany budúcu zmluvu uzatvoria. Je nesporné, že táto, ak má spĺňať náležitosti ust. § 37 ods. 1

Obč. zák., musí byť určitá. Podľa názoru odvolacieho súdu znenie čl. 4 bod 4.1., podľa

ktorého budúci prevádzkovateľ a budúci nadobúdateľ sa zaväzuje, že na základe písomnej

výzvy budúceho nadobúdateľa, ktorú budúcemu prevádzkovateľovi predloží najneskôr v deň,

v ktorej uplynú tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy, uzatvoria do 30 dní

odo dňa predloženia výzvy zmluvu o prevode obchodného podielu podľa bodu 1.2., nemožno

považovať za presné určenie doby, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzatvoria. Zmluva

o budúcej zmluve, zo dňa 9. mája 2002, nespĺňa teda ani túto náležitosť zmluvy o budúcej

zmluve, predpísanú ust. § 50a ods. 1 Obč. zák.

Na tomto základe odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o budúcej zmluve zo dňa

9. mája 2002 je neurčitá, a preto podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. neplatná. Z tejto skutočnosti

potom vyplýva, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď napadnutým

rozsudkom žalobe vyhovel. Preto odvolací súd v súlade s rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol.

51 Obdo V 23/2007

Z tejto skutočnosti potom vyplýva ďalší záver a síce ten, že na určení žalobou podľa

, uplatnenej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa

20.8.2003, ktorou žalovaný v 1. rade previedol na žalovaného v 2. rade celý obchodný podiel

v spoločnosti E., IČO: X., ako aj neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa

20.2.2004, ktorou žalovaný v 2. rade previedol na žalovaného v 3. rade celý obchodný podiel

v spoločnosti E., neexistuje na strane žalobcu ustanovením požadovaný

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uvedených zmlúv.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec

vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie dovolania uviedol:

Žalobca na rozdiel od odvolacieho súdu je toho názoru, že ak predmetom zmluvy,

ktorá sa má na základe zmluvy o budúcej zmluve za dohodnutých podmienok a v dohodnutej

dobe uzavrieť, je zmluva upravená výhradne v a zároveň zmluva,

ktorá sa spravuje vždy bez ohľadu na povahu jej účastníkov, je

potrebné aj zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa účastníci dohodnú, uzavrieť typ zmluvy

spĺňajúci uvedené podmienky, posudzovať podľa ustanovení a nie

podľa ustanovení . Zmluva o prevode obchodného podielu

v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným je zmluvou upravenou výhradne

v ustanoveniach , a to konkrétne v , a preto aj zmluvu o budúcej

zmluve, v ktorej sa účastníci zaviazali uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu, treba

už z tohto dôvodu posudzovať podľa ustanovení . Interpretácia

ustanovenia § 261 ods. 3 písm. a/ Obch. zák. odvolacím súdom, podľa ktorej by sa treťou

časťou mali spravovať aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza

podiel spoločníka, avšak len vtedy, keď subjektami týchto zmlúv sú subjekty vymenované

v prvej časti prvej polovice citovaného ustanovenia, nie je vôbec správna. Slovo „navzájom“

neoddeľuje jemu predchádzajúcu časť zákonného ustanovenia § 261 ods. 1 písm. a/ Obch.

zák. od ostatnej časti tohto zákonného ustanovenia a z celého textu tohto zákonného

ustanovenia určite nemožno vyvodiť, že jeho časť „ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými

sa prevádza podiel spoločníka“, sa viaže z hľadiska subjektu týchto vzťahov k predchádza-

júcej časti tohto zákonného ustanovenia do slova „navzájom“. Takýto výklad nemá ani

gramatické opodstatnenie, ale nie je ani logický, pretože z uvedeného zákonného ustanovenia

61 Obdo V 23/2007

jasne vyplýva, že treťou časťou zákona () sa spravujú bez ohľadu

na povahu účastníkov aj záväzkové vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka.

Tá časť ustanovenia § 261 ods. 1 písm. a/, z ktorého táto skutočnosť vyplýva, má vo vzťahu

k ostatným častiam tohto zákonného ustanovenia (písm. a/) samostatné (autonómne)

postavenie a nie je teda závislá od ostatných častí tohto zákonného ustanovenia, ktoré inak

vymedzuje viaceré samostatné prípady vymedzenia možných absolútnych obchodných

vzťahov (záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, záväzkové vzťahy

medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, záväzkové vzťahy medzi spoločníkmi

navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, záväzkové vzťahy zo zmlúv,

ktorými sa prevádza podiel spoločníka, záväzkové vzťahy medzi štatutárnym orgánom alebo

členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločností a obchodnou spoločnosťou, záväzkové

vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zriaďovaní záležitostí spoločnosti

a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho povolania).

Zo súvisiacich zákonných ustanovení , upravujúcich prevod

obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 115) je dostatočne zrejmé,

že spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným môže previesť obchodný podiel v tejto

spoločnosti alebo jeho časť (§ 117) na ďalšieho spoločníka, ale aj na inú osobu za splnenia

príslušných zákonných podmienok. To znamená, že nepochybne aj taká zmluva o prevode

obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, kde nadobúdateľom nie je

spoločník, ale iná osoba, je absolútnym obchodom v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. a/

Obch. zák., pretože toto zákonné ustanovenie pri jeho správnom výklade jasne definuje,

že absolútnym obchodom, bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, sú aj

vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka v obchodnej spoločnosti (teda aj

v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným), a to bez ohľadu na to, či nadobúdateľom je

spoločník, alebo iná osoba. Výklad zákonného ustanovenia § 261 ods. 3 písm. a/ Obch. zák.,

aký použil odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, by znamenal, že zmluva

o prevode obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, uzavretá medzi

spoločníkmi, by podliehala režimu tohto zákonného ustanovenia a bola by absolútnym

obchodom, avšak zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti s ručením

obmedzeným, uzavretá medzi spoločníkom a inou osobou, by už režimu tohto zákonného

ustanovenia nepodliehala. Takýto zámer však zákonodarca určite nemal a takýto výklad tohto

zákonného ustanovenia nie je vôbec prípustný, a to aj s ohľadom na to, že podmienky

prevodu obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným na ďalšieho spoločníka,

71 Obdo V 23/2007

alebo na inú osobu, sú v zásade rovnaké (s jediným rozdielom, že prevod podielu na inú

osobu musí pripúšťať spoločenská zmluva) a sú upravené v rovnakom zákonnom ustanovení

§ 115 Obch. zák.

V nadväznosti na to, potom odvolací súd nesprávne posúdil aj obsahové náležitosti

tejto zmluvy z hľadiska jej podstatných náležitostí, keď ustálil, že táto musela obsahovať aj

vyhlásenie nadobúdateľa obchodného podielu o pristúpení k spoločenskej zmluve, prípadne

stanovám, ak boli prijaté, v zmysle § 115 ods. 3 Obch. zák., ako aj presné vymedzenie doby,

dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzatvoria v zmysle § 50a ods. 1 Obč. zák. Je zrejmé

totiž, že pri správnom posúdení predmetnej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode

obchodného podielu zo dňa 9. mája 2002, podľa ustanovení §§ 289 až 292 Obch. zák. je táto

zmluva nepochybne platným právnym úkonom. Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy v zmysle

§ 289 ods. 1, 2 Obch. zák. sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej

dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom,

pričom takáto zmluva vyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu. Význam a účel zmluvy

o zmluve budúcej tak, ako ho majú na mysli ustanovenia §§ 289 až 292 Obch. zák., je

potrebné chápať v jej funkcii, zachytiť v pevnej a záväznej forme dosiahnutú dohodu strán

o tom, že chcú uzavrieť určitú zmluvu konkrétneho typu. Jej predmetom preto nemusí byť

ešte konkrétne plnenie, keďže predmetom takejto zmluvy je len záväzok uzavrieť v určitej

dobe príslušnú zmluvu, ktorá bude vlastným podkladom plnenia, o ktoré vo svojej podstate

účastníkom takejto zmluvy ide. Z obsahu písomne uzavretej zmluvy o uzavretí budúcej

zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 9. mája 2002, ktorú som ako budúci

nadobúdateľ uzavrel so žalovaným 1/, ako budúcim prevádzateľom, dostatočne vyplýva

jednak to, aký typ zmluvy sme sa zaviazali uzavrieť a tiež všetky základné náležitosti takejto

zmluvy (určenie obchodnej spoločnosti, v ktorej sa bude obchodný podiel prevádzať, určenie

rozsahu, v akom sa bude obchodný podiel prevádzať, ako aj určenie odplaty, za ktorú sa bude

prevod obchodného podielu realizovať), ako aj doba, v ktorej sa má riadna zmluva o prevode

obchodného podielu uzavrieť, pričom vymedzenie tejto doby v čl. IV. bod 4.1. zmluvy

o budúcej zmluve, je dostatočne určité a zrozumiteľné, keď z tohto vyplýva, že ja, žalobca,

ako budúci nadobúdateľ a žalovaný 1/, ako budúci prevádzateľ, sme sa zaviazali, že riadnu

zmluvu o prevode obchodného podielu uzavrieme na základe písomnej výzvy mňa, žalobcu

ako budúceho nadobúdateľa, ktorú žalovanému 1/ ako budúcemu prevádzateľovi predložím

najskôr v deň , v ktorý uplynú 3 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy, a to do 30

81 Obdo V 23/2007

dní odo dňa predloženia takejto výzvy. Podmienkou platnosti takto uzavretej zmluvy

o uzavretí budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu určite nebolo to, aby v tejto bolo

obsiahnuté aj vyhlásenie mňa, žalobcu ako budúceho nadobúdateľa obchodného podielu,

že pristupujem k spoločenskej zmluve o založení spoločnosti, prípadne k jej stanovám, keďže

z ustanovenia § 115 ods. 3 Obch. zák. jednoznačne vyplýva, že takéto vyhlásenie musí

nadobúdateľ obchodného podielu uskutočniť až v samotnej zmluve o prevode obchodného

podielu, pokiaľ v čase jej uzavretia nie je spoločníkom príslušnej spoločnosti. Keďže

žalovaný 1/ za existencie takéhoto záväzku, skôr ako som mohol ja, žalobca, realizovať svoje

právo písomne ho vyzvať k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti E.

(predtým E.), v rozsahu 50% na základe zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode

obchodného podielu zo dňa 9. mája 2002, previedol celý obchodný podiel (100%) v tejto

spoločnosti na žalovaného 2/ zmluvou zo dňa 20. augusta 2003 a žalovaný 2/ potom následne

previedol celý tento obchodný podiel (100%) na žalovaného 3/ zmluvou zo dňa 20. febru-

ára 2004, nemal som inú možnosť, než podať predmetnú žalobu o určenie neplatnosti zmluvy

o prevode obchodného podielu zo dňa 20. augusta 2003, uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/

a následne túto rozšíriť aj o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa

20. februára 2004, uzavretej medzi žalovanými 2/ a 3/. Bez určenia neplatnosti týchto

právnych úkonov by totiž moje právo na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu,

vyplývajúce zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa

9. mája 2002, voči žalovanému 1/ bolo nerealizovateľné. Zároveň som, žalobca, v súlade

s ustanovením § 290 ods. 1 Obch. zák. a čl. IV bod 4.1. zmluvy o budúcej zmluve vyzval

žalovaného 1/ na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu a keďže žalovaný 1/

k splneniu jeho záväzku nepristúpil (a ani vzhľadom na existujúci právny stav, vytvorený

napadnutými zmluvami o prevode obchodného podielu, tak urobiť nemohol), uplatnil som,

žalobca, nárok na určenie obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu v súlade

s ustanovením § 290 ods. 2 Obch. zák. návrhom na začatie konania, ktoré je vedené

na Okresnom súde v Trenčíne pod č. , kde bolo toto konanie uznesením

Okresného súdu Trenčín č. -51 zo dňa 9. novembra 2006 prerušené práve

z dôvodu prebiehajúceho konania o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného

podielu, vedeného na Krajskom súde v Trenčíne pod č. . Z týchto skutočností

teda dostatočne vyplýva aj môj naliehavý právny záujem, žalobcu, na určení neplatnosti

označených zmlúv o prevode obchodného podielu v spoločnosti E., zo dňa 20. augusta 2003,

uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ a zo dňa 20. februára 2004, uzavretej medzi žalovanými 2/

91 Obdo V 23/2007

a 3/, a preto ani právny záver odvolacieho súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu

v zmysle na požadovanom určení neplatnosti týchto právnych úkonov

u mňa, žalobcu, nie je správny.

Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že navrhuje

dovolanie zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov dovolacieho konania. Uviedol,

že vo veci sa stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu.

Žalovaný v 3. rade tiež navrhol dovolanie zamietnuť, poukazujúc na správne závery

odvolacieho súdu. Naviac uviedol, že i v prípade, ak by zmluva o budúcej zmluve o prevode

obchodného podielu bola platná (akože nie je), tak v prípade, ak žalovaný v 1. rade porušil

svoju povinnosť previesť časť svojho obchodného podielu na žalobcu, tak porušil svoju

povinnosť, vyplývajúcu mu zo záväzkového vzťahu, avšak porušenie tohto záväzku nemá

za následok neplatnosť prevodu obchodného podielu na inú osobu, ako tú, ktorá bola uvedená

v „Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu“, ale má za následok

zánik práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve pre nemožnosť plnenia a súčasne vznik

zodpovednostného vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve. Teda aj v prípade, ak

by dovolací súd vyhodnotil právne posúdenie realizované súdom odvolacím ako nesprávne,

vzhľadom na to, že z vecného hľadiska nemôže dôjsť ku zmene rozsudku, t.j. žalobu musí súd

vždy zamietnuť, je podľa nášho názoru aj s ohľadom na znenie § 243b ods. 1 („Dovolací súd

dovolanie ... zamietne, ak dôjde k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne.“)

dôvodné dovolanie zamietnuť. Uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému tento

mimoriadny opravný prostriedok je prípustný, dovolanie prejednal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

Aj keď dovolací súd právne závery vyjadrené v odôvodnení rozsudku odvolacieho

súdu považuje v zásade za správne, pre vecnú správnosť jeho rozhodnutia však nie

sú rozhodujúce. V tomto smere pozornosti odvolacieho súdu ušla námietka žalovaného

v 3. rade, opakovane uvedená aj v jeho odvolaní, že porušenie povinnosti vyplývajúcej

101 Obdo V 23/2007

zo zmluvy o budúcej zmluve má právne dôsledky len pre účastníkov tejto zmluvy. Ak dôjde

k predaju veci inej osobe, ako tej, ktorá je uvedená v zmluve o budúcej zmluve, táto

skutočnosť sama osebe nie je dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy podľa . Teda, ak

účastník zmluvy o budúcej zmluve prevedie vec, ktorej budúci prevod je obsahom tejto

zmluvy, platnou zmluvou na tretiu osobu, zaniknú práva a povinnosti zo zmluvy o budúcej

zmluve pre nemožnosť plnenia a na ich miesto nastupujú zodpovednostné vzťahy medzi

účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve. Iný výklad by prisudzoval právnym vzťahom

zo zmluvy o budúcej zmluve, účinky rovnajúce sa účinkom absolutným, ktoré ale táto zmluva

nevyvoláva. Preto správne žalovaný v 3. rade na tieto aspekty výkladu poukazuje aj

vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu a v priebehu konania poukázal v tomto smere aj

na konkrétnu právnu prax. Vzhľadom na uvedené dovolací súd považuje rozsudok

odvolacieho súdu za vecne správny, a preto pokiaľ ide o ďalšie námietky dovolateľa, k nim už

len stručne uvádza nasledovné:

Pokiaľ ide o právny názor odvolacieho súdu, že platnosť zmluvy o uzavretí budúcej

zmluvy o prevode obchodného podielu, je potrebné posúdiť podľa ust. , dovolací

súd s týmto jeho právnym názorom sa plne stotožňuje, a to aj s právnymi dôsledkami, ktoré

z toho vyvodil odvolací súd. Vychádzajúc zo zmluvnej voľnosti garantovanej platným

právnym poriadkom Slovenskej republiky, účastníci v tejto zmluve z 9. mája 2002 výslovne

uviedli, že ju uzatvárajú podľa ustanovenia . Uzavretie takejto

zmluvy, prihliadajúc na jej predmet, nie je obmedzené žiadnym ustanovením právneho

poriadku, a to ani ust. § 261 ods. 3 písm. a/ Obch. zák. S týmito otázkami sa náležite

vyporiadal odvolací súd, a to vrátane dôvodov neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve, a teda

žaloba o neplatnosť sporných zmlúv z dôvodov uvádzaných žalobcom nemôže byť úspešná.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. dovolanie

zamietol.

Žalovaní síce v dovolacom konaní boli úspešní, avšak vzhľadom na doteraz vzniknuté

trovy konania žalobcovi, ako aj jeho dobromyseľnosť, s akou pristupoval k výkladu spornej

zmluvy o budúcej zmluve, keď výsledok konania bol do značnej miery závislý aj na úvahe

súdov, dovolací súd to považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa ( ), a preto

náhradu trov dovolacieho konania účastníkom nepriznal.

111 Obdo V 23/2007

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 31. júla 2008

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu