Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/74/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: FOOD - IMEX, s.r.o., v likvidácii, Dunajská 8, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 764 551, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Peter Kubik, advokát, s.r.o., so sídlom Poľná cesta 966/9, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100703305/2019 zo dňa 20.03.2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. 100703305/2019 zo dňa 20.03.2019 v rámci odvolacieho konania postupom podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 102278204/2018 zo dňa 19.11.2018, ktorým správca dane podľa daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 v sume 1 184 906,39 Eur. 2. Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určeného rozdielu preverovanej dane boli výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za účelom preverenia dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 a preverenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 až september 2015. Závery daňovej kontroly správca dane zaznamenal v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 100831701/2018 zo dňa 26.04.2018, ktorý bol spolu s výzvou č. 100840793/2018 zo dňa 27.04.2018 na vyjadrenie sa k jeho záverom doručený žalobcovi dňa 05.05.2018, kedy sa v zmysle daňového poriadku ukončila daňová kontrola. Podkladmi na vydanie rozhodnutia prvého stupňa boli aj ďalšie dôkazy uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach oboch stupňov, ktoré správca dane získal doplnením dokazovania, ktoré vykonal na návrh žalobcu. 3. Dôvodom dodatočného určenia daňovej povinnosti na predmetnej dani z príjmov žalobcu za zdaňovacie obdobie roka 2015 bolo neuznanie deklarovaných daňových výdavkov žalobcu (konštatované nesplnenie zákonných podmienok daňového výdavku podľa zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov; ďalej v texte len „zákon o dani z príjmov“) vynaložených na nákup v prvostupňovom rozhodnutí špecifikovaného tovaru od žalobcom deklarovaných dodávateľov - obchodnej spoločnosti KOBA - DAYS 2015 s.r.o. (základ dane zvýšený

správcom dane o sumu 3 841 240,14 Eur) a obchodnej spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o (základ dane zvýšený správcom dane o sumu 1 546 761,28 Eur).

II. Rozsah a dôvody žaloby

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného č. 100703305/2019 zo dňa 20.03.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 5. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pretože žalovaný nesprávne posúdil unesenie dôkazného bremena žalobcom a neprihliadal na skutočný obsah právneho úkonu rozhodujúceho pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. 6. Ďalej namietal, že pri vydaní rozhodnutia došlo k porušenia zásady nestrannosti žalovaného a zachovávania práv a právom chránených záujmov žalobcu a tiež došlo k porušeniu jeho procesných práv byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky, ako aj k porušeniu práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Toto žalobca považuje za neúplné, a preto je celé napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre neúplnosť dôvodov, a teda je nezákonné ako celok. 7. Žalobca mal za to, že zo strany správnych orgánov nebolo rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnené. Poukázal ďalej na to, že správne orgány konali v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 daňového poriadku, keď neprihliadali na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a pri rozhodovaní nezachovali zásadu nestrannosti, pretože neprihliadali na zistené skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu a podľa jeho názoru nekonali v zmysle § 63 daňového poriadku, nakoľko rozhodnutia žalovaného nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný taktiež nenapravil procesné pochybenia správcu dane, pričom dodal, že aj odôvodnenie jednotlivých rozhodnutí nezodpovedá požiadavkám stanoveným v § 63 daňového poriadku. 8. Vo vzťahu k nákupom tovarov od spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o., Šamorín (obdobie január a február 2015) žalobca uviedol, že predmetný tovar nakupoval od deklarovaného dodávateľa na základe vystavených písomných objednávok, ktorých súčasťou bola aj dohoda o prepravných podmienkach. Tieto objednávky sa nachádzajú v účtovníctve žalobcu a žalovaný ich mal k dispozícii. Uviedol, že prepravu objednaného tovaru od dodávajúcej spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o. si žalobca objednal u F. E. - PEGAZUS, so sídlom Nová Ves 2219/3, Dunajská Streda, pričom tovar bol odovzdaný na prepravu tomuto prepravcovi v Komárne, čím prešlo vlastnícke právo k tovaru na žalobcu podľa . Tovar bol prepravený motorovým vozidlom s evidenčným číslom DS939DI na miesto dodávky, do obce O., do skladu spoločnosti COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, pričom dodanie tovaru bolo potvrdené aj Ing. L., ktorý vystupoval za spoločnosť COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo. Za tieto plnenia bolo aj zaplatené a to tak, že žalobca za tovar zaplatil dodávateľovi - spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o. a žalobcovi zasa za tento tovar zaplatil jeho odberateľ, spoločnosť COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo. Uskutočnenie zdaniteľných plnení potvrdila aj pani F. E., keď prepravy tovaru vykonal jej muž, G. E., motorovým vozidlom s evidenčným číslom DS 939 DI. 9. Ďalej žalobca vyjadril nesúhlas s konštatovaním správcu dane a žalovaného, že k dodaniu tovaru deklarovaným spôsobom nedošlo, pričom v tejto súvislosti namietal, že daňové orgány oboch stupňov prehliadali skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu. Dôvodil, že zo strany správnych orgánov nebol spoľahlivo zistený skutkový stav a tiež bola porušená zásada nestrannosti. Poukázal na to, že žalobca nemôže ovplyvniť dostupnosť konateľa dodávateľskej spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o., Šamorín a tiež nemal nikdy dôvod skúmať, akým dopravným prostriedkom zabezpečoval prepravu objednaný prepravca, či už vlastným motorovým vozidlom alebo motorovým vozidlom, ktorým mohol disponovať inak. Pre žalobcu bolo podstatné, že tovar obdržal, preprava tovaru bola vždy riadne vykonaná a tovar bol preukázateľne načas dodaný a vystavené faktúry boli uhradené. 10. V nadväznosti na uvedené žalobca napádal, že žalovaný tendenčne odmietol prihliadať aj na skutočný obsah právneho úkonu rozhodujúceho pre zistenie, vyrubenie a vybratie dane, pričom nedbal na zachovávanie práv žalobcu, vo vzťahu k rámcovej kúpnej zmluve predloženej žalobcom ( zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100104767/2017), datovanú zo dňa 12.01.2014, uzatvorenú s predávajúcim - obchodnou spoločnosťou DARIUM.SK, s.r.o., Šamorín, ktorá bola v skutočnosti uzatvorená 12.01.2015, pričom nesprávne uvedený rok „2014“ bol spôsobený chybou v písaní, keď sa na prelome rokov 2014/2015 zo zotrvačnosti uviedol predchádzajúci rok. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že uzatvorená zmluva zo dňa 12.01.2015 pritom vecne nadväzovala na kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 30.12.2014 medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo ako kupujúcim na strane druhej, ktorej boli tovary dodávané. Poukázal na to, že

túto nezrovnalosť, spočívajúcu v nesprávne uvedenom roku, mohol správca dane odstrániť vypočutím bývalého konateľa žalobcu pána F. E. ako svedka, ktorému však správca dane nezaslal predvolanie na adresu jeho trvalého pobytu. Namiesto toho, aby správca dane zrealizoval tento výsluch, tak si dal námahu zistiť časový sled zmien v obchodnom registri, týkajúci sa obchodnej spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o., Šamorín s poukazom na to, že v roku 2014 podľa chybne uvedeného dátumu na zmluve nebola konateľkou tejto spoločnosti pani N. R., ktorá predmetnú zmluvu podpísala. V tejto súvislosti uviedol, že správca dane vôbec neprihliadal na súvisiacu zmluvu so spoločnosťou COOP Jednota Dunajská Streda ako aj prípadné rozpory v dátumom uzatvorenia rámcových zmlúv, nevyhodnotil s prihliadnutím na písomné prijatie jednotlivých objednávok. Uviedol, že prijatím jednotlivých objednávok žalobcu spoločnosťou DARIUM.SK, s.r.o., Šamorín došlo k uzatvoreniu konkrétnych čiastkových kúpnych zmlúv, ktoré boli splnené preukázateľným dodaním tovarov žalobcovi a následne spoločnosti COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, bez ohľadu na prípadnú neplatnosť rámcových kúpnych zmlúv. 11. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný sa v rámci odvolacieho správneho konania nezaoberal týmito námietkami žalobcu a namiesto toho sa stotožnil s nepreukázanými závermi správcu dane, že vyjadrenia pána F. E., bývalého konateľa žalobcu sú rozporuplné a nepreukazujú ani nepotvrdzujú reálnosť dodávok tovarov, hoci boli preukázateľne dodané do skladu v O. kupujúcej spoločnosti COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo. Na vysvetlenie spôsobu realizácie spochybňovaných dodávok tovaru žalobca uviedol, že nedisponoval skladovacími priestormi, a preto preprava objednaného tovaru bola priamo dodaná do skladu odberateľa žalobcu - spoločnosti COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, nachádzajúceho sa v O., čo bolo preukázané aj dodacími listami k jednotlivým faktúram ako aj výpismi bankových účtov žalobcu, z ktorých je možné zistiť, že došlo k zaplateniu kúpnej ceny za tovar dodaný žalobcovi, ktoré boli vyfakturované faktúrami spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o., Šamorín. Taktiež niet pochýb o tom, že takto nadobudnutý tovar bol v tom istom okamihu odovzdaný fyzicky aj formálne kupujúcej spoločnosti COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, na ktoré prešlo vlastnícke právo k tovaru zo žalobcu. Žalobca mal za to, že splnil povinnosť preukázať tvrdené skutočnosti, a teda uniesol vlastné dôkazné bremeno preukázania existencie reálneho plnenia. 12. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu daňového subjektu žalobca dôvodil, že toto nie je absolútne. V tejto súvislosti poukázal na právne závery vyplývajúce z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“, príp. „najvyšší súd“) sp. zn. , v zmysle ktorej, ak je nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou s podrobnými prílohami od určitého dodávateľa, potom daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Navyše dal žalobca do pozornosti, že existencia plnenia je zachytená aj v skladovej evidencii odberateľa tovaru spoločnosti COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, do skladu ktorého bol tovar priamo dodaný. Nie je teda možné požadovať od daňového subjektu preukázanie skutočností týkajúcich sa jeho dodávateľov, či subdodávateľov ( viď. rozhodnutie SD EÚ v prípade Optigen C 354/03). Za tohto stavu nie je možné požadovať od žalobcu, aby preukazoval podrobnosti ohľadne prepravy tovaru spoločnosťou F. E. - PEGAZUS, Nová Ves 2219/13, Dunajská Streda alebo skutočnosti týkajúce sa spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o., Šamorín. Taktiež poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 14.11.2018, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53-odlišné stanovisko sudcu, ktoré vychádza zo zásady rovnosti procesných práv účastníkov a z neho vyplývajúcej rovnosti „zbraní“, či príležitosť obhajovať svoju vec za podmienok, ktoré ju z pohľadu konania ako celku podstatným spôsobom voči protistrane neznevýhodňujú. Cieľom rovnosti zbraní je potom dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu nielen v realizácii procesných oprávnení účastníkov, ale aj otázky dôkazného bremena, ktoré sú na účastníka konania kladené, lebo v opačnom prípade nemožno konanie ako celok považovať za spravodlivé ( porovnaj ESĽP vo veci Metalco Bt. v. Maďarsko z 01.02.2011). Vychádzajúc z uvedených zásad je preto neudržateľný záver žalovaného, že „v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne na jeho strane došlo“, pretože nestačí iba spochybňovať, ale správca dane musí pre vylúčenie pravidla platiaceho pre daňový subjekt ( právo na odpočet DPH po splnení zákonných podmienok týkajúcich sa dodania tovaru ) rozhodné skutočnosti zodpovedajúce skutkovým znakom jemu priaznivej normy nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Mal teda za to, že žalovaný v odvolacom správnom konaní, z dôvodu chybného posudzovania dôkazného bremena, nevyhodnotil správne unesenie dôkazného bremena žalobcu a dôsledne neposúdil, či správca dane uniesol vlastné dôkazné bremeno preukázateľne spochybniť uskutočnenie dodávok tovarov. 13. Ďalej žalobca namietal, že bola porušená zásada nestrannosti a zachovania práv a právom chránených záujmov žalobcu pri preskúmavaní postupu správcu dane pri zhodnotení svedeckej výpovede svedkyne pani F. E. uvedenej v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102087613/2018 zo dňa 22.10.2018, ktorá potvrdila uskutočnenie zdaniteľných plnení ( prepráv ) medzi dodávateľom obchodnou

spoločnosťou DARIUM.SK, s.r.o., Šamorín a odberateľom - žalobcom a následne spoločnosťou COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo. Túto jej výpoveď správca dane nepovažoval za výpoveď svedka, ale za tvrdenia účastníka konania, ktorý má povinnosť v rámci daňového konania svoje tvrdenia dodatočne preukazovať. Na základe výpovede svedkyne F. E. správca dane vykonal dňa 24.10.2018 miestne zisťovanie u M. F., T. D. XXX, vlastníka motorového vozidla s ev. č. DS 939 DI, počas ktorého pracovníci daňového úradu nevyhľadávali, ale vykonávali dôkazy, keď fakticky vykonávali výsluch pána M. F.. Tieto závery z miestneho zisťovania žalovaný vyhodnotil ako dôkazy získané výsluchom svedka zákonným spôsobom. V tejto súvislosti žalobca namietal, že úkony miestneho zisťovania nemožno zamieňať za úkony výsluchu svedka, ktorých postup a s ním súvisiace procesné právo a povinnosti žalobcu, vypočúvaných svedkov a správcu dane sú osobitne upravené v ustanovení § 25 daňového poriadku. Mal za to, že došlo k porušeniu tohto ustanovenia, pretože ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky a z toho dôvodu je správca dane povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu, pričom žalobca nebol informovaný ani prizvaný na miestne zisťovanie, na ktorom fakticky došlo k výsluchu svedka, čím boli porušené jeho procesné práva. 14. V prípadoch nadobudnutia tovaru v mesiacoch marec až september 2015 žalobca uviedol, že prepravu objednaného tovaru zabezpečovala dodávajúca spoločnosť KOBA-DAYS 2015, s.r.o., Komárno, pričom na dodacích listoch podpísaných konateľom žalobcu i konateľom spoločnosti KOBA- DAYS 2015, s.r.o., Komárno sa nachádzala aj pečiatka prepravcu - obchodnej spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o., Šamorín. Tovar bol odovzdaný na prepravu tomuto prepravcovi v Komárne a bol prepravovaný na miesto dodávky, do obce O., do skladu spoločnosti COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo. Taktiež priebeh a realizácia jednotlivých plnení bola zo strany žalobcu uvádzaná obdobne ako v prípade nákupu tovaru od vyššie uvádzaného dodávateľa v mesiacoch január až február 2015. Žalobca namietal, že aj v týchto prípadoch zistené a preukázané skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu žalovaný nevyhodnotil v jeho prospech, ale sa stotožnil s postupom správcu dane, ktorý v rámci miestneho zisťovania v sídle prepravcu spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o., Šamorín dňa 28.02.2017 zistil nezhody, a to najmä, že na dodacích listoch prepravcu spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o., Šamorín, ktoré má evidované v účtovníctve a na dodacích listoch predložených žalobcom sa nachádzajú pečiatky rôzneho vzhľadu, pričom líši sa vzhľad dodacích listov a konateľ spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o., Šamorín potvrdil správcovi dane používanie pečiatok rôzneho druhu. Tiež bolo zistené, že niektoré dodacie listy prepravca spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o., Šamorín nemá evidované v účtovníctve. V tejto súvislosti žalobca namietal procesný postup správcu dane, keď s konateľom prepravcu spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o., Šamorín pánom Karolom Dégnerom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní dňa 22.03.2017, ktorého správca dane vypočul v rámci miestneho zisťovania, a preto nemožno zamieňať tieto úkony za úkony výsluchu svedka, čím zo strany správcu dane došlo k porušeniu ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku. Opätovne nemal žalobca možnosť byť prítomný pri tomto výsluchu a nemohol ani svedkovi klásť otázky. Žalobca ďalej uviedol, že zistené skutočnosti naznačujú pochybnosti o úplnosti účtovníctva spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o., Šamorín, ale nevyvracajú realizáciu dodávok tovaru žalobcom, najmä ak realizáciu dodávok si overil aj správca dane a aj spoločnosť COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, keď aj žalovaný uznáva, že dodanie tovaru bolo potvrdené Ing. L., avšak spochybňuje, že tovar bol dodaný spoločnosťou KOBA-DAYS 2015, s.r.o., Komárno. Taktiež aj v tomto prípade žalovaný tendenčne odmieta prihliadať na skutočný obsah právneho úkonu, rozhodujúceho pre zistenie, vyrubenie a vybratie dane a nedbá na zachovávanie práv žalobcu, vo vzťahu k rámcovej kúpnej zmluve predloženej žalobcom ( zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100104767/2017 zo dňa 01.03.2014 uzatvorenej s predávajúcim KOBA-DAYS 2015, s.r.o., Komárno, keď zmluva bola uzatvorená 01.03.2015, avšak bol nesprávne uvedený rok „2014“) v dôsledku chyby v písaní. Uzatvorená zmluva z 01.03.2015 vecne nadväzovala na kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 30.12.2014 medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo ako kupujúcim na strane druhej, ktorej boli tovary dodávané. Uvedený rozpor spočívajúci v nesprávne uvedenom dátume zmlúv mohol byť odstránený vypočutím bývalého konateľa žalobcu pána F. E. ako svedka, ktorému však správca dane nezaslal predvolanie na adresu jeho trvalého pobytu. Namiesto toho si správca dane dal námahu zisťovaním časových sledov zmien v obchodnom registri ohľadne spoločnosti KOBA- DAYS 2015, s.r.o., Komárno, poukazujúc na to, že v roku 2014 podľa chybne uvedených dátumov na zmluvách ešte táto spoločnosť nebola zapísaná v obchodnom registri. Správca dane vôbec neuvažoval o súvisiacej zmluve so spoločnosťou COOP Jednota Dunajská Streda a prípadné rozpory v dátumoch uzatvorenia rámcových zmlúv nevyhodnotil s prihliadnutím na písomné prijatie jednotlivých objednávok. Žalobca mal za to, že prijatím jednotlivých objednávok došlo k uzatvoreniu konkrétnych čiastkových kúpnych zmlúv, ktoré boli splnené preukázateľným dodaním tovarov žalobcovi a následne spoločnosti

COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, bez ohľadu na prípadnú neplatnosť rámcových kúpnych zmlúv. Aj ohľadne tohto dodávateľa žalobca uvádzal rovnaké žalobné dôvody, ako v prípade preverovaných dodávok tovaru v priebehu mesiacov január a február 2015. 15. V súvislosti so samotným výkonom daňovej kontroly žalobca namietal, že došlo zo strany správcu dane k nedodržaniu lehoty na jej vykonanie, čím tento porušil ustanovenie § 46 ods. 10 daňového poriadku. Na podporu uvedeného žalobného bodu žalobca dôvodil, že zákon na základe tohto ustanovenia síce umožňuje predĺžiť lehotu na vykonanie daňovej kontroly, avšak podľa názoru žalobcu neboli splnené podmienky na jej predĺženie, pretože nešlo o kontrolu zahraničných závislých osôb. Uviedol, že všetky subjekty dotknuté daňovom kontrolou v tomto prípade sú tuzemskými subjektami. Preto žalobca namietal nedodržanie jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, pričom žalovaný sa týmito námietkami vo svojich rozhodnutiach náležite nevysporiadal, keď v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí neuviedol odkedy, ako dlho trvalo prerušenie daňovej kontroly a ani nevyhodnotil zákonnosť dôvodov prerušenia daňovej kontroly. Taktiež žalovaný neuviedol, prečo považoval dĺžku daňovej kontroly za zákonnú, keď nešlo o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb a nebol daný dôvod na predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly najviac o ďalších 12 mesiacov. Za týchto okolností žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za vydané v rozpore so zákonom. 16. Zároveň žalobca považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené, pretože v jeho obsahu absentuje myšlienkový postup, ktorým by správca dane zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, prečo považuje zistené skutočnosti, ktoré síce nepotvrdzujú a ani nevyvracajú tvrdenia a dôkazy preukazujúce uskutočnenie dodávok tovarov za kľúčové dôkazy o neuskutočnení dodávok. Konkrétne išlo o zistenia (napr. nezrovnalosti v účtovníctve dopravcov), ktoré síce nepotvrdzujú uskutočnenie dodávok, ale zároveň nijako nevyvracajú a svojou neúplnosťou ani nespochybňujú tvrdenia a dôkazy preukazujúce uskutočnenie dodávok tovarov. Žalobca namietal, že správca dane v rozhodnutí neprihliadal na tvrdenia a dôkazy svedčiace v prospech žalobcu a náležitým spôsobom neuviedol na základe čoho dospel k záveru odôvodňujúcemu správnosť jeho rozhodnutia. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že pokiaľ správca dane považoval preukazované skutočnosti za nedôveryhodné, tak na to nepostačuje len subjektívny názor kontrolóra, ale správca dane mal presne označiť všetky sporné skutočnosti (konkrétne osoby a ich tvrdenia, presne označené doklady atď.) a jasne zdôvodniť, v čom spočívajú jeho pochybnosti. Správca dane takto nepostupoval, čím neumožnil žalobcovi konkrétne reagovať na jednotlivé skutočnosti „ktoré nie sú vierohodné a bez pochybností nepreukazujú, že dodanie tovaru“ a tým mu odňal možnosť sa k nim vyjadriť a účinne sa brániť proti rozhodnutiam správcu dane. 17. Taktiež z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa názoru žalobcu nevyplýva a žiadnym spôsobom nie je vysvetlené, na základe akého myšlienkového postupu žalovaný považuje za správny záver správcu dane, ktorým tento uznal tržby žalobcu za predaný tovar evidovaný na účte 604 010 v sume 5 531 803,66 Eur, pochádzajúce z predaja nakúpeného tovaru, ak tieto tržby boli zaplatené odberateľom SD Jednota Dunajská Streda, sú preukázané faktúrami a príslušnými dodacími listami a ktorých dodanie do skladu SD Jednota Dunajská Streda v Okoči preukazujú aj účtovné doklady SD Jednota a sú potvrdené aj svedectvom štatutárov SD Jednota Dunajská Streda a žalobcu, a naproti tomu správca dane neuznal náklady žalobcu za predaný tovar evidovaný na účte 504 010 v sume 3 841 240,14 Eur, pochádzajúce z nákupu následne predaného tovaru, ak tieto náklady boli zaplatené dodávateľovi KOBA-DAYS 2015 s.r.o., Komárno, sú preukázané faktúrami a príslušnými dodacími listami k jednotlivým faktúram a ktorých dodanie do skladu SD Jednota Dunajská Streda v O. preukazujú aj účtovné doklady SD Jednota a sú potvrdené aj svedectvom štatutárov SD Jednota Dunajská Streda a žalobcu, a rovnako správca dane neuznal náklady žalobcu za predaný tovar evidovaný na účte 504 010 v sume 1 546 761,28 Eur, pochádzajúce z nákupu následne predaného tovaru, ak tieto náklady boli zaplatené dodávateľovi DARIUM.SK, s.r.o., Šamorín, sú preukázané faktúrami a príslušnými dodacími listami k jednotlivým faktúram a ktorých dodanie do skladu SD Jednota Dunajská Streda v Okoči preukazujú aj účtovné doklady SD Jednota a sú potvrdené aj svedectvom štatutárov SD Jednota Dunajská Streda a žalobcu, ktoré sú uvedené v protokole z daňovej kontroly č. 100831701/2018 zo dňa 26.04.2018. 18. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal porušenie základnej zásady správcom dane, že výška daňovej povinnosti sa určuje ako rozdiel medzi dosiahnutým príjmom a akceptovanými výdavkami, ktoré musia byť vynaložené na dosiahnutie takéhoto príjmu. Daňový úrad priznaný príjem z tržieb akceptoval, avšak náklady, ktoré objektívne museli byť vynaložené, vôbec nebral do úvahy. Skutočnosť, že by mohol žalobca nadobudnúť tovar bez akýchkoľvek nákladov vrátane zaplatenej dane z pridanej hodnoty je absurdná a odtrhnutá od reality.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

19. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať. 20. Zopakoval skutkové zistenia na základe výsledkov vykonaného dokazovania a dôvody úpravy základu dane s následkom dodatočného určenia dane žalobcu z príjmov právnickej osoby za kontrolované zdaňovacie obdobie roku 2015. 21. Žalovaný konkretizoval, že k dodávateľsko-odberateľským vzťahom so spoločnosťou KOBA-DAYS 2015 s.r.o. sa počas daňovej kontroly vyjadril konateľ žalobcu pán F. E., bytom L. I. u. X, I. XXXX, G. (od 20.07.2012 do 05.04.2017), ktorý do zápisnice č. 100104767/2017 zo dňa 18.01.2017 uviedol, že za žalobcu vystupoval on osobne a za spoločnosť KOBA-DAYS 2015 s.r.o. vystupoval R. L.; miesto nakládky mu nebolo známe a miesto vykládky tovaru bolo na adrese Železničná 8, O., v skladových priestoroch COOP Jednota DS. Tovar bol prepravený priamo od dodávateľa k odberateľovi, prepravu tovaru zabezpečovala dodávateľská spoločnosť; prepravu vykonali viaceré spoločnosti, ktoré sú uvedené na dodacích listoch; prepravu hradil dodávateľ, cena prepravy bola zahrnutá v cene tovaru; vo výnimočných prípadoch hradil prepravu žalobca; v roku 2015 nemal skladové priestory a ani tovar nikdy neskladoval; tovar bol predaný odberateľovi COOP Jednota DS. 22. Ďalej správca dane z dôvodu zmien zapísaných v obchodnom registri (zmena názvu dodávateľskej spoločnosti na IMT-EXIM s.r.o., so sídlom Sv. Štefana 81, 943 01 Štúrovo od 10.06.2016) požiadal o preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov Daňový úrad Nitra, ktorý na základe miestneho zisťovania zistil, že na adrese sídla nebolo označenie spoločnosti, nachádzali sa tam iné podnikateľské priestory Ing. Júliusa Farkasa, konateľa spoločnosti, ktorý síce predložil doklady, ale tieto neboli úplné. Ing. Július Farkas sa nevedel vyjadriť k obchodným transakciám spoločnosti KOBA-DAYS 2015 s.r.o., pretože v kontrolovanom období nebol ani spoločníkom ani konateľom spoločnosti IMT-EXIM s.r.o., nevedel sa vyjadriť ku skladovaniu tovaru, k preprave tovaru, k miestu nakládky a vykládky tovaru, ani k osobám prítomným pri preberaní a odovzdaní tovaru; nevedel predložiť ani prepravné dokumenty. Uviedol, že preberací protokol ohľadom prevzatia účtovnej dokumentácie žalobcu nebol spísaný. Taktiež dožiadaný správca dane zistil, že dodávateľom dodávateľa žalobcu bola spoločnosť APPLE POINT s.r.o., Tallerova 4, Bratislava, IČO 36278815, DIČ 2022123675 a na niektorých dodacích listoch bol pri prepravách tovaru odtlačok pečiatky spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o. a AZERA s.r.o. 23. Prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií (ďalej len „MVI“) bol vypočutý konateľ spoločnosti KOBA-DAYS 2015 s.r.o. pán R. L., ktorý sa na otázky správcu dane nevedel vyjadriť; nevedel, kto zabezpečil, realizoval a zaplatil prepravu tovaru uvedeného na predmetných faktúrach zo spoločnosti KOBA-DAYS 2015 s.r.o. žalobcovi; kde bolo miesto nakládky a vykládky; adresu skladu spoločnosti KOBA-DAYS 2015 s.r.o.; s kým za žalobcu rokoval; nevedel uviesť konateľa žalobcu, konkrétnych prepravcov tovaru. 24. Na základe vykonaného miestneho zisťovania v spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o. (prepravca), správca dane zistil viaceré nezrovnalosti na dodacích listoch predložených konateľom spoločnosti Karolom Dégnerom (odlišný vzhľad dodacích listov, odlišné údaje a pečiatky na dodacích listoch...), ktorý okrem iného uviedol, že dodacie listy, ktoré mu správca dane predložil k nahliadnutiu spoločnosť nevystavila, nepotvrdila podpisom ani pečiatkou, nevykonala prepravy na nich uvedené, pečiatky jej nepatria. Aj keď používal viac pečiatok, ani jedna z nich sa nezhoduje s pečiatkami na predložených dodacích listoch. 25. U ďalšieho prepravcu - spoločnosti AZERA, s.r.o. sa prepravu nepodarilo preveriť z dôvodu, že sa na adrese sídla nenachádzal. 26. K dodávateľsko-odberateľským vzťahom so spoločnosťou DARIUM.SK, s.r.o. konateľ žalobcu uviedol, že za dodávateľa vystupovala konateľka spoločnosti Dóra Bese a k okolnostiam ohľadne nakúpeného tovaru sa vyjadril podobne, ako u predchádzajúceho dodávateľa. Z ďalších zistení správcu dane vyplýva, že spoločnosť DARIUM.SK, s.r.o. sa v sídle spoločnosti nenachádzala a konateľku spoločnosti sa ani po opakovaných predvolaniach a pokusu o jej predvedenie nepodarilo vypočuť. Keďže žalobca ani na výzvu správcu dane, ktorou bol vyzvaný na predloženie hodnoverných dôkazov a dokladov preukazujúcich nákup tovaru a jeho prepravu v sume 3 841 240,14 Eur od dodávateľa KOBA- DAYS 2015 s.r.o. a v sume 1 546 761,28 Eur od dodávateľa DARIUM.SK, s.r.o. požadované doklady nepredložil, t. j. neidentifikoval šoférov, ktorí vozili nakúpený tovar, nepredložil skladovú evidenciu zásob k 31.12.2015, správca dane posúdil zaúčtovanie nákladov spolu v sume 5 388 001,42 Eur ako neoprávnené z dôvodu porušenia ustanovenia § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. 27. V súvislosti s nákupom tovaru správca dane zistil, že žalobca vystavil pre odberateľa COOP Jednota DS za zdaňovacie obdobie 2015 odberateľské faktúry, na základe ktorých boli zaúčtované do výnosov tržby v sume 5 531 803,66 Eur. K dodávateľsko- odberateľským vzťahom sa vyjadril Ing. A. L., člen

predstavenstva družstva, ktorý pri miestnom zisťovaní uviedol, že plnenia deklarované na faktúrach sa uskutočnili; prepravu tovaru zabezpečoval žalobca, miesto nakládky mu nebolo známe; miesto vykládky bolo vo vlastných skladových priestoroch v Okoči na Železničnej ulici 81; za žalobcu konal pán F. E.; tovar bol nakúpený za účelom jeho ďalšieho predaja odberateľom - faktúry a súvisiace doklady boli pri miestnom zisťovaní predložené; COOP Jednota DS skladovala tovar vo vlastných skladových priestoroch v Okoči na Železničnej ulici 81; skladová evidencia zásob k 31.12.2015 bola pri miestnom zisťovaní predložená. 28. Na návrh žalobcu správca dane dňa 22.10.2018 vykonal výsluch svedka - pani F. E. (zápisnica č. 102087613/2018), ktorá ukončila podnikateľskú činnosť ku dňu 25.02.2015. Svedkyňa pri ústnom pojednávaní predložila daňové a účtovné doklady za I. štvrťrok 2015, z ktorých správca dane zistil, že v jej účtovníctve sú evidované pre odberateľa, t. j. žalobcu faktúry za prepravu tovaru č. 27012015, 28012015, 29012015, 17022015, 19022015, 24022015 a faktúra č. 18022015, ktorá je zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu, evidovaná nebola. Po jej predložení k nahliadnutiu pani E. a jej manželovi pánovi E., svedkyňa uviedla, že faktúry nevystavovala, všetky doklady vystavoval a podpísal jej manžel, faktúru č. 18022015 vystavil a podpísal G. E.. Ďalej na otázky správcu dane uviedla, že nevie, z akého dôvodu nie je faktúra č. 18022015 zaúčtovaná v jej účtovníctve za rok 2015, naschvál to nebolo, musela sa niekde zapatrošiť; nevedela uviesť, z akého dôvodu sú vystavené faktúry č. 17022015 a 19022015 vykázané v predloženom kontrolnom výkaze DPH za 1. štvrťrok 2015, v evidencii DPH za 1. štvrťrok 2015, v pokladničnej knihe a peňažnom denníku pod číslom 17022015/A a 19022015/A; preprava v období január a február 2015 na základe vyššie uvedených faktúr sa uskutočnila; predmetné prepravy vykonal G. E.; nevedela sa vyjadriť, aký druh tovaru bol prepravovaný, podľa vyjadrenia p. E. tovar bol zabalený, nekontroloval obsah; druh prepravovaného tovaru je uvedený na dodacích listoch; nevedela sa vyjadriť, akým motorovým vozidlom bola vykonaná preprava tovaru, ale podľa vyjadrenia p. E. preprava tovaru bola vykonaná motorovým vozidlom ev. č DS939DI, typ si nepamätal; vozidlo nebolo v jej vlastníctve, nebolo ani prenajaté; jeden známy p. E., ktorého meno si nepamätal, ho vyhľadal, či nechce robiť prepravy pre žalobcu, že mu poskytne motorové vozidlo; záznamy o prevádzke motorového vozidla k predmetným faktúram nemala, neboli vedené; nevedela uviesť, kde konkrétne bolo miesto nakládky a miesto vykládky, a kto, a akým spôsobom naložil a vyložil tovar; podľa vyjadrenia p. E. si už nepamätal na konkrétne miesto nakládky a vykládky tovaru, len toľko, že boli v skladových priestoroch; nevedela sa vyjadriť, kto menovite za žalobcu objednával prepravu tovaru; nevedela uviesť jeho pracovnú pozíciu, ani to, akým spôsobom spolu komunikovali; p. E. si nepamätal presne, kto objednával prepravu tovaru za žalobcu; nevedela sa vyjadriť, kde parkovalo vozidlo, ktorým mala byť preprava vykonaná; podľa vyjadrenia p. E. vozidlo bolo zaparkované pri ZOC MAX v Dunajskej Strede, doklady boli v aute; kľúče mu odovzdal vždy niekto iný, ktorého meno nevedel uviesť. Na otázky splnomocneného zástupcu žalobcu p. E. uviedol, že si nepamätá, od koho preberal tovar a komu následne odovzdal; nevedel, kto fyzicky tovar naložil a vyložil; pri nakladaní a vykladaní tovaru neprechádzal žiadnou kontrolou (SBS a pod.). 29. Ďalej správca dane zistil, že vlastníkom motorového vozidla s ev. č DS939DI v roku 2015 bol M. F., za ktoré podal daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2015. Pri miestnom zisťovaní u p. M. F. (zápisnica č. 102129888/2018) zistil, že za 1. štvrťrok 2015 v účtovníctve p. M. F. nie sú zaúčtované žiadne vystavené faktúry za prenájom motorového vozidla, neboli predložené zmluvy o prenájme motorového vozidla, ani protokoly o odovzdaní predmetného motorového vozidla do užívania; p. M. F. motorové vozidlo v roku 2015 používal na svoje podnikateľské účely, a to na zásobovanie svojich potravín na adrese T. D., M.-D. XXX/X; F. E. nepoznal, o G. E. vedel iba toľko, že podnikal v oblasti prepravy; ani jednému z nich svoje motorové vozidlo nikdy neprenajal ani nezapožičal; nepoznal žalobcu; zmluvy o prenájme motorového vozidla neboli v roku 2015 vystavené, ani podpísané; motorové vozidlo požičiaval a aj požičiava občas svojim známym, výlučne na súkromné účely; vždy je zaparkované v mieste podnikania, t.j. na adrese T. D. XXX. 30. Správca dane vyhodnotil výpoveď svedkyne F. E. tak, že hoci potvrdila uskutočnenie prepravy pre žalobcu, svoju výpoveď nepodložila žiadnymi dôkazmi; nevedela uviesť, kto objednal za žalobcu prepravu tovaru, kde bolo miesto nakládky a vykládky tovaru, kto a akým spôsobom naložil a vyložil tovar, kto poskytol motorové vozidlo, ktorým je preprava tovaru deklarovaná, od koho bol tovar prevzatý a komu bol následne odovzdaný, kto robil nakládku a vykládku tovaru. Preprava tovaru sa nepreukázala ani miestnym zisťovaním vykonaným u fyzickej osoby M. F.. 31. Ďalej dal žalovaný do pozornosti, že správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal úkony súvisiace s vypočutím bývalého konateľa žalobcu pána F. E., bytom L. I. u. X, XXXX I., G. a p. R. L., bytom F. Z. XX, XXXX W., G., bývalého konateľa spoločnosti KOBA-DAYS 2015 s.r.o., avšak neúspešne. Dňa 24.10.2018 sa telefonicky spojila so správcom dane osoba, ktorá sa predstavila ako F. E. a uviedla, že od Bc. G. L., bývalej účtovníčky sa dozvedel o tom, že sa mal dňa 24.10.2018 dostaviť k správcovi

dane. Ďalej uviedol, že predvolanie zaslané správcom dane neprevzal z dôvodu, že došlo k zmene jeho trvalého pobytu na adresu: A. Z. XX, XXXX I., G., ku ktorému však podľa zistení správcu dane podľa výpisu z obchodného registra nedošlo. 32. Na základe predloženej rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2014, uzatvorenej medzi predávajúcim KOBA - DAYS 2015 s.r.o., v zastúpení R. L. a kupujúcim - žalobcom, správca dane podľa zmien zapísaných v obchodnom registri zistil, že v čase deklarovaného uzatvorenia rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2014 spoločnosť KOBA-DAYS 2015 s.r.o. ani neexistovala. 33. K rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 12.01.2014, uzatvorenej medzi predávajúcim DARIUM.SK, s.r.o. a žalobcom, správca dane zistil, že na základe výpisu z obchodného registra bolo obchodné meno spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o. od 05.11.2013 do 18.12.2014 DARIUM s.r.o. Obchodné meno DARIUM.SK, s.r.o. bolo na základe výpisu z obchodného registra platné až od 19.12.2014. Z predloženej rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 12.01.2014 vyplýva, že za spoločnosť DARIUM.SK, s.r.o. ju podpísala N. R. - konateľ. Na základe výpisu z obchodného registra N. R. bola konateľom spoločnosti až od 05.12.2014. Ďalej správca dane zistil, že v rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 12.01.2014 je uvedené identifikačné číslo pre daň: SK2023938246 spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o., avšak z informačného systému finančnej správy vyplýva, že spoločnosť DARIUM.SK, s.r.o. bola registrovaným platiteľom DPH až od 10.02.2014. 34. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v čase deklarovaného uzatvorenia rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 12.01.2014 obchodné meno DARIUM.SK, s.r.o. nebolo platné; N. R. nebola konateľom spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o., t. j. nebola oprávnená vystupovať za spoločnosť DARIUM.SK, s.r.o.; spoločnosť DARIUM.SK, s.r.o. nebola registrovaným platiteľom DPH, nebolo jej pridelené identifikačné číslo pre DPH. Na základe uvedeného dospel správca dane k záveru, že doklady predložené žalobcom k daňovej kontrole a vyjadrenia F. E., bývalého konateľa žalobcu sú rozporuplné a nepreukazujú ani nepotvrdzujú reálnosť uskutočnenia deklarovaných obchodov. Vo vyrubovacom konaní nepredložil žalobca žiadne doklady ani dôkazy a správca dane nezistil také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výsledok daňovej kontroly. 35. S výsledkami vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní správca dane oboznámil dňa 12.11.2018 splnomocneného zástupcu žalobcu (zápisnica č. 102219094/2018), ktorý pri ústnom pojednávaní nepredložil dôkazy ani doklady, ktoré počas daňovej kontroly, či vyrubovacieho konania neboli predložené, pričom naďalej trval na vypočutí pána F. E., bývalého konateľa žalobcu a na jeho konfrontácii s pánom R. L., konateľom spoločnosti KOBA-DAYS 2015 s.r.o. Aj napriek tomu, že správca dane na návrh žalobcu opakovane predvolával uvedené osoby na výsluch, tieto sa k správcovi dane nedostavili, a keďže išlo o občanov Maďarskej republiky, nebolo možné ich dať predviesť príslušníkmi policajného zboru, čím správca dane využil všetky svoje procesné postupy. 36. K dôkaznému bremenu žalovaný uviedol, že žalobca sa nezbavuje dôkaznej povinnosti len predložením dokladov (objednávok, faktúr, dodacích listov) a tvrdením, že dodávky tovaru boli uskutočnené dodávateľmi a že prepravu tovaru si objednal v prípade dodávateľa DARIUM.SK, s.r.o. u prepravcu F. E., ktorá prepravu označeným motorovým vozidlom vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá ju nepoznala a vozidlo na účely prepravy jej neposkytla, žiadnymi dokladmi nepreukázala. Rovnako sa nezbavuje dôkaznej povinnosti v prípade dodávateľa KOBA - DAYS 2015 s.r.o., ktorého prepravu mala podľa dodacích listov vykonať spoločnosť DÉLEA, spol. s r.o., pretože konateľ spoločnosti Karol Dégner potvrdil, že spoločnosť dodacie listy nevystavila. U ďalšieho prepravcu (spoločnosť AZERA, s.r.o.), ktorý bol označený na dodacích listoch, nebolo možné preveriť jeho činnosť, keďže sa na adrese sídla nenachádzal. 37. V okamihu, kedy správca dane spochybnil dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí žalobca preukázať, že k realizácii plnenia skutočne na jeho strane došlo. Už samotné zistenie, skutočnosti, že dodávatelia nemajú materiálne zázemie na realizáciu transakcii (bez prevádzkových priestorov, dopravných prostriedkov), nevedia preukázať pôvod tovaru alebo realizátora služby, ktorú dodali žalobcovi, nevedia jednoznačne preukázať prepravu, množstvo, druh, prevzatie tovaru, spôsob nakládky a vykládky, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti obchodnej transakcie a vznik výdavkov na jeho strane v súvislosti s nákupom tovaru. V prípade dodávateľa KOBA-DAYS 2015 s.r.o. konateľ spoločnosti na konkrétne otázky správcu dane nevedel odpovedať, nedokázal vierohodne (a nepodarilo sa to ani žalobcovi) preukázať materiálny obsah faktúr. Dôkazné bremeno preukázať reálnosť formálne deklarovaných transakcií spočívala na žalobcovi, ktorý si ma vo svojom záujme zabezpečiť príslušné doklady, vyjadrenia, svedecké výpovede tak, aby bol transparentným spôsobom preukázaný pohyb obchodovaného tovaru v rámci vzájomných plnení od dodávateľov po odberateľa. K rozsudku NS SR č. žalovaný uviedol, že uvedeným rozsudkom bol vyslovený právny záver týkajúci sa dodávky tovarov a prác subdodávateľmi dodávateľa týkajúci sa dane z pridanej hodnoty,

ktorá má iný režim ako daň z príjmov. V danom prípade správca dane preveroval obchodné vzťahy s dodávateľom žalobcu, ktorého povinnosťou bolo preukázať opodstatnenosť uplatnenia daňových výdavkov z predmetných faktúr vo vzťahu k svojim dodávateľom. 38. K tvrdeniu žalobcu o porušení zásady nestrannosti žalovaného a k nezachovaniu práv a právom chránených záujmov žalobcu pri zhodnotení svedeckej výpovede svedkyne pani F. E. (zápisnica č. 102087613/2018 zo dňa 22.10.2018), ktorá potvrdzuje uskutočnenie zdaniteľných plnení (prepráv) medzi ním a dodávateľom DARIUM.SK, s.r.o. a následne spoločnosťou COOP Jednota DS a tento dôkaz daňový úrad v zápisnici č. 102219094/2018 zo dňa 12.11.2018 v poslednom odseku bodu 1 nepovažoval za svedeckú výpoveď, ale za tvrdenia účastníka konania, ktorý má v rámci daňového konania svoje tvrdenia dodatočne preukazovať žalovaný uvádza, žalovaný dôvodil, že uvedená zápisnica bola spísaná v súvislosti s prerokovaním výsledkov dokazovania zistených vo vyrubovacom konaní na dani z príjmov právnickej osoby a na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až september 2015 za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorého správca dane oboznámil s výsledkami vykonaného dokazovania, s použitým dôkazmi, ktorými bola aj svedecká výpoveď pani F. E., na základe ktorej správca dane vykonal miestne zisťovanie u pána M. F., s vyhodnotením dôkazov v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku a zároveň správca dane zdôvodnil nevykonanie navrhovaných dôkazov - opätovné vypočutie svedkov pána F. E. a pána R. L.. 39. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že správca dane nevykonal u pána M. F. miestne zisťovanie, ale výsluch svedka (zápisnica č. 102129888/2018 zo dňa 26.10.2018), pretože nevyhľadával dôkazy, ale vykonával dôkazy, žalovaný k spísanej zápisnici uviedol, že priebeh miestneho zisťovania bol zaznamenaný v zápisnici, ktorá obsahovala náležitosti podľa ustanovenia § 19 v nadväznosti na § 37 až § 39 daňového poriadku, na základe ktorých správca dane vykonáva miestne zisťovanie. Miestnym zisťovaním podľa § 37 ods. 2 daňového poriadku je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. Ide o inštitút, ktorý môže správca dane vykonať bez osobitného povolenia v obvode svojej územnej pôsobnosti, ako aj mimo tohto obvodu. Iným inštitútom je inštitút svedka (§ 25 daňového poriadku), ktorého priebeh správca dane zaznamenáva v zápisnici, ktorá obsahuje náležitosti podľa daňového poriadku a musí obsahovať poučenie svedka. Každý z týchto inštitútov má stanovené vlastné podmienky a postupy, ktoré nie je možné aplikovať na iné inštitúty, ak tak výslovne neustanovuje . 40. Z ustanovenia daňového poriadku vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt nemá právo byť upovedomený o vykonávaní miestneho zisťovania a ani byť prítomný na tomto miestnom zisťovaní, ale má právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu, o čom bol žalobca, ako vyplýva zo spisového materiálu, oboznámený. 41. Daňové subjekty, u ktorých sa vykonáva miestne zisťovanie sú v zmysle daňového poriadku povinné sprístupniť svoje priestory a iné zákonom určené skutočnosti zamestnancom správcu dane, avšak už nie iným subjektom, a teda ani žalobcovi. Skutočnosť, že žalobca nebol prítomný pri miestnom zisťovaní nemožno považovať za porušenie procesného zákona, pretože miestne zisťovanie je možné vykonať v neprítomnosti daňového subjektu, pričom o priebehu takéhoto miestneho zisťovania správca dane spíše buď úradný záznam alebo zápisnicu z miestneho zisťovania. 42. Námietku napádajúcu nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaný označil za nedôvodnú, pretože sa s ňou riadne vysporiadal v odôvodnení žalovaného rozhodnutia a okrem iného uviedol, že v danom prípade nebola daňová kontrola vykonaná na základe ustanovenia daňového poriadku, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné zmluvy (str. 18-19 napadnutého rozhodnutia). 43. Vo vzťahu k námietke napádajúcej hmotnoprávnu stránku veci a nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutia oboch stupňov obsahujú úvahy, ktorými sa oba správne orgány riadili pri neuznaní sporných nákladov za daňové výdavky, ktoré boli spochybnené z dôvodu nesplnenia podmienky stanovenej v zákona o dani z príjmov v nadväznosti na tohto zákona, pretože v celom konaní sa nepreukázalo, že tovar deklarovaný na dodávateľských faktúrach bol v skutočnosti dodaný tak, ako tvrdí žalobca. 44. V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že keď si žalobca zaúčtoval do výnosov tržby za predaný tovar, ktoré znížil o sporné daňové výdavky, bol povinný tieto sporné výdavky vierohodným spôsobom preukázať a zdokladovať. Keďže žalobca nevedel preukázať dodanie tovaru svojimi dodávateľmi a následne jeho prepravu k odberateľovi, nemohol byť podľa žalovaného dodaný ani odberateľovi. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel žalovaný k záveru, že správcom dane vykonané dokazovanie bolo postačujúce na prijatie záveru, že žalobca zaúčtoval sporné výdavky do nákladov neoprávnene v sume 5 388 001,42 Eur a neakceptoval ním zaúčtované tržby do výnosov.

45. Žalovaný mal za to, že bolo na samotnom žalobcovi, aby si pre daňové účely zabezpečil také dôkazy, ktorými by nespochybniteľným spôsobom preukázal nákup tovaru a ktorých hodnovernosť by bolo možné preveriť a nespoliehať sa na evidenciu vedenú odberateľom. 46. Z uvedeného dôvodu žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zdôvodnenie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre neúplnosť dôvodov. Rozhodujúce pre posúdenie uznateľnosti predmetných výdavkov je to, že žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane o uskutočnení fakturovaných dodávok tovaru uvedenými dodávateľmi a ich oprávnenosť zaúčtovania do nákladov. Nepreukázanie tvrdených skutočností je neunesením dôkazného bremena a v prípade neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu, je jeho následkom neuznanie tvrdených skutočností za dokázané s príslušnými hmotno-právnymi následkami. Doklady predložené žalobcom (faktúry, dodacie listy, objednávky), neboli postačujúce na uznanie daňových výdavkov, pretože ich obsah ani priamo ani nepriamo nedokazuje skutočnosť, že deklarovaný tovar bol reálne dodaný dodávateľmi na faktúrach uvedenými. 47. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil poukazom na povinnosti žalobcu ako účtovnej jednotky. Ak si žalobca uplatňuje daňové výdavky (ktoré znižujú zdaniteľné príjmy), je povinný tieto výdavky v zmysle a o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) evidovať preukázateľným spôsobom. Podľa predmetného ustanovenia sa za preukázateľný účtovný záznam považuje iba účtovný záznam, ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť a ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných záznamov. Podľa je žalobca povinný viesť účtovníctvo tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky (). Podľa je žalobca povinný doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (). Účtovným dokladom podľa je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať náležitosti stanovené v písm. a) až písm. g) tohto ustanovenia. 48. Keďže dôkazy predložené žalobcom nepreukazovali ním prezentované skutočnosti, ani nevyvrátil právne relevantným spôsobom pochybnosti, či bol tovar skutočne dodaný uvedenými dodávateľmi, či jeho zaúčtovanie do nákladov súviselo so zdaniteľnými príjmami. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že najskôr musí daňový výdavok vzniknúť a až následne sa posudzuje jeho daňová uznateľnosť. Správca dane posudzoval uznateľnosť daňových výdavkov v zmysle ustanovení zákona o dani z príjmov, pričom po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podmienky pre ich uznateľnosť splnené neboli. 49. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na rozsahu a dôvodoch podanej správnej žaloby. 50. Dodal, že nie je pravdou, že z vykonaného dokazovania pred správcom dane nevyplýva dodanie tovaru žalobcovi zo strany spoločností DARIUM.SK, s.r.o. a KOBA - DAYS 2015, s.r.o. Dodanie tovaru potvrdil bývalý konateľ žalobcu, pán E., tiež pani E., ktorá vykonávala prepravu tovaru, dokonca aj spoločnosť COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo. Dodanie tovaru potvrdil aj pán R. L., konateľ spoločnosti KOBA-DAYS 2015 s.r.o., hoci je pravdou je, že si podrobnosti vzhľadom na odstup času už nepamätal. Dodanie tovaru vyplýva aj z podpísaných dodacích listov, dokonca kúpna cena za dodaný tovar bola vždy riadne uhradená. Za týchto okolností vyššie uvedené tvrdenie žalovaného sa zdá byť nemiestne. Prepravu tovaru od dodávateľa DARIUM.SK, s.r.o. zaobstaral žalobca prostredníctvom F. E. - PEGAZUS, Dunajská Streda, čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania v rámci daňového konania, najmä z výpovede samotnej F. E. a jej manžela. Pri tomto dôkaze je pre žalobcu úplne nepochopiteľné, že správca dane od pani E. požadoval dôkazy na preukázanie jej tvrdení (teda okrem faktúr za vykonané prepravy vystavených žalobcovi a uhradených žalobcom, ktoré boli pri výsluchu svedka predložené). Pani E. v tomto konaní nevystupovala ako účastníčka, ale iba ako svedok. Mala potvrdiť alebo vyvrátiť skutočnosti, ktoré jej boli známe ( daňového poriadku), a nie predkladať dôkazy. Samotná výpoveď svedka je dôkazným prostriedkom, pričom svedok nemá žiadnu povinnosť dokázať skutočnosti, ktoré sú mu známe, o ktorých vypovedá. Správca dane si teda podľa názoru žalobcu pomýlil postavenie pani E. v daňovom konaní a vyvodil z toho nesprávne závery. Preto miestne zisťovanie vykonané v nadväznosti na výsluch pani E. u pána M. F., vlastníka motorového vozidla, ktorým pani E. (resp. jej manžel) vykonala prepravu tovaru pre žalobcu, bolo už nad rámec povinností správcu dane. V tejto súvislosti žalobca dodal, že informácie získané od pána M. F., ale aj od pána Karola Dégnera, konateľa spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o. (vykonávala prepravu tovaru od KOBA - DAYS 2015, s.r.o.), ktorými sa správca dane snažil spochybniť skutočnosti tvrdené (a aj preukázané) žalobcom, síce môžu vzbudiť pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu za určitých okolností, ale pochybnosti v konkrétnom prípade žiadnym spôsobom nepreukazujú. Konkrétne, žalobca má na mysli to, že z výpovede pána M. F. vôbec nie je možné jednoznačne vyvodiť, že by sa príležitostne jeho vozidlo nemohlo dostať k pani E. (resp. k pánovi E.). Tiež, správca dane sa uspokojil s tvrdením pána Dégnera o tom, že pečiatka na dokladoch preukazujúcich prepravu tovaru nepatrí jeho spoločnosti, hoci bolo zrejmé, že spoločnosť používa viac

druhov pečiatok. Žalobca nemohol ovplyvniť správanie sa spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o., lebo prepravu u tejto spoločnosti neobjednával. Judikatúra (nález ÚS SR sp. zn. ) pritom vyžaduje od správcu dane nielen vyvolanie pochybností vo vzťahu k tvrdeniam daňového subjektu, ale aj preukázanie rozhodných skutočností ohľadom neplnenia povinností daňového subjektu, čo sa v danom prípade nestalo. Neobstojí teda to, čo žalovaný píše vo svojom vyjadrení ohľadne dôkazného bremena, a síce, že stačí spochybnenie dôveryhodnosti údajov v daňovom priznaní a žalobca musí preukázať realizáciu plnenia. V prvom rade, pochybnosti musia sa aj preukázať hodnoverným spôsobom, k čomu v danom prípade nedošlo. Zo zistení správcu dane (zaobstaraných nezákonným spôsobom) navyše nevyplýva jednoznačný záver o neuskutočnení dodávok tovaru. O tom, ani nehovoriac, že žalobca v priebehu daňového konania prípadné pochybnosti správcu dane vyvrátil. Písomnými dokladmi, svedeckými výpoveďami preukázal druh, množstvo dodaného tovaru, spôsob prepravy, prevzatie tovaru, teda všetky atribúty, ktoré žalovaný vyčíta. Podľa názoru žalovaného zistené skutočnosti nepreukazujú, že tovar bol reálne dodaný žalobcovi od DARIUM.SK, s.r.o. a od KOBA-DAYS 2015, s.r.o. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli zistené a vyšli najavo v priebehu daňového konania tento záver neobstojí. Nie je totiž zrejmé, odkiaľ by sa potom vzal tovar, ktorý bol jednoznačne dodaný spoločnosti COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, prečo by žalobca platil spoločnosti DARIUM.SK, s.r.o. a KOBA - DAYS 2015, s.r.o. kúpnu cenu vystavených faktúr a prečo by žalobca platil za prepravu tovaru. Na tieto otázky správca dane nedáva odpoveď, a ani nemôže, lebo jedinou racionálnou odpoveďou je, že tovar bol dodaný spoločnosti žalobcu od DARIUM.SK, s.r.o. a KOBA - DAYS 2015, s.r.o. Tu zas do popredia vystupuje to, čo bolo uvedené aj vyššie, a síce, že správca dane musí aj preukázať nesplnenie povinností žalobcu, nielen ich spochybňovať, najmä ak pochybnosti nedávajú reálne odpovede na reálne otázky. Žalobca je toho názoru, že primárne uniesol dôkazné bremeno ohľadne zdaniteľných plnení uskutočnených so spoločnosťami DARIUM.SK, s.r.o. a KOBA - DAYS 2015, s.r.o. presne tak, ako to predpokladá § 24 ods. 1 daňového poriadku. Správca dane však účelovým prekrútením preukázaných skutočností umelo spochybnil skutočnosti preukázané žalobcom, pochybnosti však nepreukázal. Racionálne správanie sa žalobcu spochybnil vykonaním dôkazov nezákonným spôsobom u osôb, ktorých správanie sa žalobca nemá a ani nikdy nemal možnosť ovplyvniť, a ktorých tvrdenia stále nepreukazujú nesplnenie si povinností žalobcu. Žalobca má na mysli predovšetkým osobu pána F., pri ktorej nemal možnosť žalobca ovplyvniť, akým spôsobom dal svoje vozidlo k dispozícii pani E. (inak v tomto smere aj manžel pani E. vypovedal, že vozidlo mu bolo dané k dispozícii vždy iným spôsobom), a tiež správanie sa spoločnosti DÉLEA, spol. s r.o., ktorá mohla zapretím vykonania prepráv maskovať neplnenie vlastnej daňovej povinnosti. Žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe len podčiarkuje námietku žalobcu o tom, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne, v súlade so zákonom odôvodnené, čím v značnej miere sťažil využitie práva žalobcu na súdnu ochranu. Žalovaný ani vo svojom vyjadrení k žalobe neuvádza dôvody prerušenia daňovej kontroly, ani obdobie prerušenia. Tieto skutočnosti mali sa pritom nachádzať už v napadnutom rozhodnutí. Tieto údaje sa v napadnutom rozhodnutí a ani vo vyjadrení zrejme nenachádzajú z dobrého dôvodu. Žalobca v rámci konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. sa napríklad dozvedel, že daňová kontrola, z ktorej výsledkov vyplynulo aj žalobou napadnuté rozhodnutie, mala byť prerušená v období od 21.09.2017 do 13.04.2018 za účelom získania informácií v rámci medzinárodného výmenného systému. Žalobca pritom má vedomosť o tom, že daňový úrad uskutočnil úkon dňa 22.03.2018, pod číslom 100607058/2018, teda v období údajného prerušenia daňovej kontroly od 21.09.2017 do 13.04.2018. To znamená, že buď správca dane urobil úkony počas prerušenia daňovej kontroly nezákonne, alebo neobstojí tvrdenie žalovaného o dĺžke prerušenia daňovej kontroly. Zrejme to je skutočný dôvod zahmlievania faktov zo strany žalovaného ohľadne prerušenia daňovej kontroly. Žalovaný vo svojom vyjadrení potvrdzuje, že inštitút výsluchu svedka (§ 25 daňového poriadku) a inštitút miestneho zisťovania (§ 37 a § 39 daňového poriadku) majú stanovené vlastné podmienky a postupy, ktoré nie je možné aplikovať na iné inštitúty daňového poriadku. Počas procesných úkonov, ktorý daňový úrad nazval miestnym zisťovaním v skutočnosti pracovníci daňového úradu nevyhľadávali, ale vykonávali dôkazy, keď fakticky vykonávali výsluch pána M. F. a pána Karola Dégnera. Závery z miestneho zisťovania žalovaný vyhodnocuje ako dôkazy získané výsluchom svedka zákonným spôsobom. Takýto postup daňového úradu, ktorým v skutočnosti vykonávané výsluchy svedkov boli zastierané miestnym zisťovaním, nemá oporu v zákone. Úkony miestneho zisťovania nemožno zamieňať za úkony výsluchu svedka, ktorých postup a s ním súvisiace procesné práva a povinnosti žalobcu, vypočúvaných svedkov a daňového úradu sú osobitne upravené v ustanovení § 25 daňového poriadku. V zmysle § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky a z toho dôvodu je správca dane povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Námietky žalobcu, že nebol informovaný ani prizvaný k výsluchu svedka, žalovaný vyhodnotil

tak, že pokiaľ daňový úrad úkon nazve miestnym zisťovaním, tak sa riadi ustanoveniami o miestnom zisťovaní, hoci v skutočnosti vykonáva výsluch svedka. Žalobca preto nemal možnosť položiť doplňujúce otázky k objasneniu výpovede pána F., ktorými by mohli byť odstránené pochybnosti daňového úradu, čím boli závažne porušené procesné práva žalobcu byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky. Žalovaný pochybenie daňového úradu nenapravil. 51. Žalovaný duplikou na vyjadrenie žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nereagoval. IV. Relevantná právna úprava

52. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 53. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 54. Podľa správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa , , , , alebo c) rozhoduje podľa .

55. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 56. Podľa správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

57. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 58. Podľa daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 59. Podľa daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 60. Podľa daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 61. Podľa daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 62. Podľa daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 63. Podľa daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

64. Podľa § 3 ods. 7 daňového poriadku daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. 65. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

66. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 67. Podľa § 37 ods. 1 daňového poriadku správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. 68. Podľa § 37 ods. 2 daňového poriadku miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. 69. Podľa § 37 ods. 4 daňového poriadku o miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa § 41 a 42, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil. 70. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 71. Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

72. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. 73. Podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. (poznámka pod čiarou uvádza - napríklad o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.) 74. Podľa daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 75. Podľa zákona o dani z príjmov predmetom dane sa na účely tohto zákona rozumie príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa .

76. Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom sa na účely tohto zákona rozumie príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. 77. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. 78. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. 79. Podľa § 17 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrňované do základu dane. 80. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. 81. Podľa a o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 82. Podľa účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. 83. Podľa čl. 1 bod 1 Kapitoly I Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenie č. 904/2010“) toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých majú príslušné orgány v členských štátoch zodpovedné za uplatňovanie zákonov o DPH spolupracovať navzájom medzi sebou a s Komisiou, aby zabezpečili dodržiavanie uvedených zákonov. 84. Podľa čl. 1 bod 1 pododsek 2 Kapitoly I Nariadenia č. 904/2010 na tento účel stanovuje pravidlá a postupy, ktoré umožnia príslušným orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH. Konkrétne ustanovuje pravidlá a postupy, ktoré členským štátom umožňujú zhromažďovať a vymieňať si uvedené informácie elektronickými prostriedkami. 85. Podľa čl. 1 bod 1 Nariadenia č. 904/2010 na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný orgán oznamuje informácie uvedené v článku 1 vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivého prípadu alebo prípadov. 86. Podľa čl. 1 bod 2 Nariadenia č. 904/2010 na účely oznamovania informácií uvedeného v odseku 1 žiadaný orgán zabezpečí vykonávanie akýchkoľvek administratívnych vyšetrovaní potrebných na získanie takýchto informácií. 87. Podľa čl. 55 bod 1 pododsek 1 Kapitoly XV - Podmienky upravujúce výmenu informácií Nariadenia č. 904/2010 na informácie oznamované alebo zhromažďované akýmkoľvek spôsobom podľa tohto nariadenia vrátane informácií dostupných úradníkovi za okolností ustanovených v kapitolách VII, VIII a X, ako aj v prípadoch uvedených v odseku 2 tohto článku sa vzťahuje povinnosť dodržiavania úradného tajomstva a požívajú ochranu vzťahujúcu sa na takéto informácie tak na základe vnútroštátneho práva členského štátu, ktorý ich prijal, ako aj príslušných ustanovení uplatňovaných na orgány Únie. Takéto informácie sa môžu používať len za okolností ustanovených týmto nariadením. 88. Podľa čl. 55 bod 1 pododsek 2 Nariadenia č. 904/2010 takéto informácie sa môžu používať na účely stanovenia vymeriavacieho základu alebo výberu daní alebo administratívnej kontroly daní na účely stanovenia vymeriavacieho základu. 89. Podľa čl. 55 bod 1 pododsek 3 Nariadenia č. 904/2010 informácie sa tiež môžu používať na určovanie ostatných poplatkov, ciel a daní, na ktoré sa vzťahuje článok 2 smernice Rady 2008/55/ES z 26. mája 2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení. 90. Podľa čl. 56 Nariadenia č. 904/2010 správy, vyhlásenia a akékoľvek iné dokumenty alebo ich overené kópie alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného orgánu a oznámené žiadajúcemu orgánu na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením sa môžu používať ako dôkaz zo strany príslušných orgánov členského štátu žiadajúceho orgánu rovnako ako ekvivalentné dokumenty, ktoré poskytne orgán vlastnej krajiny.

91. Podľa čl. 61 ods. 1 vety prvej Nariadenia č. 904/2010, Nariadenie (ES) č. 1798/2003 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2012.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

92. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu daňových orgánov oboch stupňov, preskúmal v rozsahu uplatnených podstatných žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), za splnenia procesných podmienok podľa vec prejednal na pojednávaní v prítomnosti účastníkov konania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

93. Na pojednávaní žalobca zotrval na dôvodoch a rozsahu podanej žaloby, naďalej poukazoval na skutočnosť, že zo strany správcu dane išlo o ignoráciu získaných dôkazov, predovšetkým potvrdenia o zaplatení dodávok tovaru, podpísané dodacie listy, vyhotovené faktúry, výpovede svedkov, ktorí potvrdili deklarované dodávky tovarov. Naďalej namietal, že zistené skutočnosti daňové orgány vyhodnotili len v neprospech žalobcu. V nadväznosti na uvedené naďalej namietal nezákonný prenos dôkazného bremena na žalobcu, predovšetkým vo vzťahu k výpovedi svedka M. F., ohľadom zabezpečenia prepravy pani E., pretože žalobca nemal možnosť ovplyvniť tieto obchodné vzťahy medzi týmito tretími subjektami. Rovnako zotrval na námietke porušenia procesného práva žalobcu byť prítomný pri výsluchu svedkov a klásť im otázky na odstránenie nezrovnalostí z ich výpovedí; ide predovšetkým o výpovede svedka M. F. a Karola Dégnera, ktoré boli realizované v rámci miestneho zisťovania.

94. Žalovaný s poukazom na svoje písomné vyjadrenie k žalobe a dôvody napadnutého rozhodnutia zotrval na tvrdení o jeho zákonnosti a správnosti.

95. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o dani z príjmov v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených daňových výdavkov spojených s nákupom tovaru od deklarovaných dodávateľov DARIUM.SK, s.r.o. a od KOBA-DAYS 2015, s.r.o., so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015.

96. Vo vzťahu k preukázaniu vynaložených daňových výdavkov na nadobudnutie tovaru od deklarovaných dodávateľov DARIUM.SK, s.r.o. a od KOBA-DAYS 2015, s.r.o. je podstatným žalobným argumentom tvrdenie žalobcu, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno predložením zákonom požadovaných daňových dokladov - faktúr vystavených dodávateľmi, objednávok nákupu tovaru, dodacích listov potvrdzujúcich prepravu tovaru od dodávateľov žalobcu k jeho odberateľovi (COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo) prostredníctvom deklarovaných prepravcov, predložením zmlúv, na základe ktorých sa tovar dodával žalobcovi a prepravoval k odberateľovi žalobcu (Rámcová kúpna zmluva zo dňa 01.03.2014, Rámcová kúpna zmluva zo dňa 12.01.2014 a Zmluva o preprave tovaru zo dňa 05.01.2015), ako aj výpoveďami svedkov, ktorí dodanie a prepravu fakturovaného tovaru potvrdili (bývalý konateľ žalobcu pán F. E., konateľ dodávateľa KOBA-DAYS 2015 s.r.o. - R. L., pani F. E. ako prepravca tovaru a jej manžel, ako aj odberateľ žalobcu - COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo). 97. S uvedenými argumentami žalobcu by bolo možné sa stotožniť za takých okolností prípadu, ak by sa vierohodnosť ním predložených listinných dôkazov (ktorú v zmysle § 24 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku preukazuje žalobca) potvrdila vykonaním bežných a zákonom predpokladaných inštitútov správy daní v rámci doplneného daňového konania a v rámci výkonu daňovej kontroly, ktorá ako jeden z inštitútov správy daní slúži na preverenie žalobcom priznanej daňovej povinnosti, resp. tvrdení vo vzťahu k vyčísleniu základu dane z príjmov. 98. Avšak z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí bezpochybná verifikácia deklarovaných odpočítateľných daňových výdavkov nevyplýva, a to z dôvodu, že táto nebola potvrdená overením deklarovaných obchodov v účtovníctve jednak dodávateľov žalobcu a ani u prepravcov deklarovaného tovaru.

99. Vzhľadom k tomu, že účastníkom konania je obsah vykonaných procesných úkonov a administratívneho spisu známy, správny súd už nebude opakovať účastníkom súdneho prieskumu známe konkrétne zistenia a skutočnosti. 100. S prihliadnutím na obsah výpovedí svedkov, na ktoré sa za účelom podpory svojich tvrdení odvoláva žalobca, v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi a známymi skutočnosťami vyplývajúcimi z výpisov z príslušných obchodných registrov dotknutých obchodných partnerov žalobcu, nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu v tom, že výpovede svedkov F. E., R. L., F. E., jej manžela a člena predstavenstva odberateľa žalobcu - COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, preukazujú dodanie a prepravu tovaru tak, ako ich deklarujú žalobcom predložené daňové doklady. 101. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne F. E. (zo dňa 22.10.2018, v administratívnom spise č. 60, za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu), za prepravcu F. E. - PEGAZUS, ktorý mal prepravovať tovar dodávaný žalobcovi od dodávateľa DARIUM.SK, s.r.o. v mesiacoch január a február 2015, hoci až na jednu faktúru boli deklarované faktúry za prepravu účtované, nevedela svedkyňa podať uspokojivé a vysvetľujúce odpovede na otázky k spôsobu realizácie jednotlivých dodávok, pričom uviedla, že prepravu vykonával jej manžel, pán G. E., motorovým vozidlom s evidenčným číslom DS 939DI, ktorého typ si manžel svedkyne nepamätá, ktoré nemali prenajaté a nebolo ani vo vlastníctve prepravcu. K zaobstaraniu predmetného motorového vozidla svedkyňa uviedla, že jeden známy jej manžela, ktorého meno si nepamätá, ho vyhľadal, či nechce robiť prepravy pre FOOD - IMEX s.r.o. tým, že mu poskytne motorové vozidlo. Svedkyňa sa vo výpovedi nevedela vyjadriť k druhu prepravovaného tovaru, nevedela uviesť nič o mieste a spôsobe nakládky a vykládky, o spôsobe objednávok tovaru, o mieste parkovania motorového vozidla, ktorého kľúče jej manželovi odovzdával vždy niekto iný. Na otázky splnomocneného zástupcu žalobcu svedkyňa uviedla, že jej manžel si nepamätá od koho tovar preberal a komu ho následne odovzdal, nevedel ani to, kto tovar nakladal a vykladal, pričom uviedla, že pri nakládke a vykládke tovaru neprechádzal pán E. žiadnou kontrolou (SBS a pod.). 102. V nadväznosti na nejasné a neuspokojivé odpovede deklarovaného prepravcu tovaru možno vyhodnotiť ako zákonný a racionálny postup správcu dane, ktorý po identifikovaní vlastníka predmetného motorového vozidla (s evidenčným číslom DS 939DI), s využitím inštitútu miestneho zisťovania v súlade s § 37 ods. 1 a 2 daňového poriadku pre účely správy daní, ktorým preverenie základu dane žalobcu nepochybne je, preveroval u vlastníka/držiteľa motorového vozidla (pána M. F., zápisnica z miestneho zisťovania zo dňa 26.10.2018, v administratívnom spise pod č. 68) skutočnosti potrebné pre verifikáciu tvrdení žalobcu ako aj jeho prepravcu, t. j. či požičiaval/prenajímal motorové vozidlo prepravcovi žalobcu

- F. E. - PEGAZUS (jej manželovi) za účelom uskutočnenia tvrdenej prepravy tovaru fakturovaného žalobcovi spoločnosťou DARIUM.SK, s.r.o. Z obsahu predmetnej zápisnice je zrejmé, že pán M. F. tvrdenia svedkyne F. E. nepotvrdil, túto osobu nepozná, rovnako ako spoločnosť žalobcu FOOD IMEX s.r.o., G. E. predmetné motorové vozidlo neprenajal ani nepožičal, pričom toto vozidlo používa výhradne na svoje podnikateľské účely - zásobovanie potravín svojich potravín v Hornej Potôni, toto motorové vozidlo Citroen Jumper požičiaval príležitostne svojim známym výlučne na súkromné účely, pričom toto vozidlo je vždy zaparkované v mieste jeho podnikania na adrese v Hornej Potôni. V kontexte týchto zistení sa žalobcom deklarované výdavky súvisiace so zabezpečením prepravy tovaru javia celkom objektívne ako nevierohodné. 103. Je čisto legitímny procesný postup preverenia tvrdení deklarovaného prepravcu žalobcu prostredníctvom poskytnutia vyjadrení sa a vysvetlení v rámci miestneho zisťovania (§ 37 daňového poriadku) k predloženým faktúram od dodávateľ prepravy F. E. - PEGAZUS pre žalobcu v postavení odberateľa, ktoré plnenie sa malo uskutočniť na motorovom vozidle, nachádzajúcom sa v právnej aj faktickej dispozícii M. F.. Uvedeným postupom neboli nijako ukrátené procesné práva žalobcu a získané informácie je možné použiť spolu s ostatnými skutkovými zisteniami k vyhodnoteniu dôkazov v ich vzájomných súvislostiach. 104. Len na margo a na porovnanie správny súd dáva do pozornosti, že hoci výpoveď člena predstavenstva odberateľa žalobcu, COOP Jednota Dunajský Streda, spotrebné družstvo (Ing. A. L.), potvrdzujúca nadobudnutie sporného tovaru od žalobcu, bola taktiež učinená v rámci miestneho zisťovania podľa § 37 daňového poriadku, realizovaného v sídle uvedeného odberateľa (zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 25.04.2017, v administratívnom spise pod č. 24), žalobca zákonnosť takto získaného dôkazu nenamietal a sám výpoveď uvedeného svedka používa na podporu svojich tvrdení ohľadom nadobudnutia tovaru od ním deklarovaných dodávateľov. 105. S prihliadnutím na právo žalobcu, ako účastníka vyrubovacieho konania nasledujúceho po ukončení daňovej kontroly, nahliadnuť do administratívneho spisu (§ 23 daňového poriadku) a navrhnúť na podporu svojich tvrdení doplnenie dokazovania k spornej preprave, nemožno prisvedčiť žalobnému dôvodu napádajúcemu porušenie práva žalobcu byť prítomný na výsluchu svedka a klásť mu otázky

(podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku). V prípade, ak by majiteľ predmetného motorového vozidla v rámci miestneho zisťovania podal vysvetlenia správcovi dane v priebehu výkonu daňovej kontroly, žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt, by mal právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu (§ 45 ods. 1 písm. d/ daňového poriadku). Odhliadnuc od uvedeného, žalobca bol oboznámený s výsledkami dokazovania doplneného v rámci vyrubovacieho konania (na návrh žalobcu) na ústnom pojednávaní u správcu dane (zápisnica zo dňa 12.11.2018, v administratívnom spise pod č. 69), pričom bol oboznámený aj s výsledkami vykonaných miestnych zisťovaní. 106. Taktiež nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že svedkyňa F. E. nemala žiadnu povinnosť preukazovať svoje tvrdenia správcovi dane (správca dane ani žiadnu takú povinnosť svedkyni neuložil) a správca dane nemal právo preverovať tvrdenia tejto svedkyne ohľadom spornej prepravy tovaru. V daňovom konaní okrem návrhov daňového subjektu, dokazovanie vedie správca dane a ten rozhodne, ktorý dôkaz vykoná a ktoré tvrdenia daňových subjektov a svedkov v rámci vyhodnocovania ich vierohodnosti podrobí prevereniu za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu a skutočností potrebných na určenie, resp. preverenie dane, a to vrátane výberu/voľby vhodného inštitútu správy daní, medzi ktoré nesporne patrí aj inštitút miestneho zisťovania. 107. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil ako zákonný postup preverenia vierohodnosti žalobcovho tvrdenia o preprave tovaru a ako v súlade s daňovým poriadkom aj informácie získané v rámci miestneho zisťovania u deklarovaného prepravcu tovaru, DÉLEA, spol. s r.o., (v dňoch 28.02.2017 a 22.03.2017, v administratívnom spise zápisnice ako dôkazy pod č. 14 a 18), v zmysle ktorých konateľ tohto prepravcu, Karol Dégner, nepotvrdil vystavenie žalobcom predkladaných, tam uvedených dodacích listov od deklarovaného prepravcu. 108. Pokiaľ ide o namietané nedodržanie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly z dôvodu jej nezákonného prerušenia, resp. z dôvodu jej prerušenia bez zákonného dôvodu, pretože podľa názoru žalobcu nešlo o kontrolu zahraničných závislých osôb, keďže všetky subjekty dotknuté daňovom kontrolou v tomto prípade sú tuzemskými subjektami, správny súd tento žalobný dôvod vyhodnotil ako nedôvodný. 109. Možnosť prerušenia daňovej kontroly primeraným použitím ustanovenia § 61 daňového poriadku (t. j. aj za účelom získania informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010) upravuje priamo druhá veta ustanovenie § 46 ods. 10 daňového poriadku, pričom tretia veta uvedeného ustanovenia upravuje osobitný režim pre účely daňovej kontroly zahraničných závislých osôb, ktorá však nevylučuje možnosť postupu podľa prvej a druhej vety § 46 ods. 10 daňového poriadku a na tento prípad sa ani nevzťahuje. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane prerušil výkon daňovej kontroly v súvislosti s MVI zameranou na preverenie dodávok tovaru žalobcovi od spoločnosti KOBA - DAYS 2015 s.r.o., a to formou výsluchu bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa v relevantnom čase realizovaných dodávok, pána R. L., realizovaného maďarskou daňovou správou (v administratívnom spise dôkazy pod č. 29, 32). Hoci výpoveďami svedka sa reálny základ deklarovaných obchodov vierohodne nepotvrdil, nemožno uprieť tomuto dôkazu, zabezpečenému v rámci MVI, opodstatnenie pre účely preverenia žalobcom priznaného základu dane na dani z príjmov. V zmysle čl. 55 pododsek 2 a 3 Nariadenia č. 904/2010 a čl. 56 citovaného nariadenia sa prostredníctvom tejto formy medzinárodnej spolupráce členských krajín EÚ získané daňové informácie môžu použiť ako dôkazy žiadajúceho orgánu, aj pre účely stanovenia vymeriavacieho základu alebo výberu daní alebo administratívnej kontroly daní na účely stanovenia vymeriavacieho základu, a preto bolo možné za účelom získania informácií v rámci MVI prerušiť výkon daňovej kontroly u žalobcu podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku v spojení s § 61 citovaného zákona, ktorá bola okrem iného zameraná aj na preverenie vymeriavacieho základu na dani z príjmov žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie roka 2015. 110. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku napádajúcu nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaným, predovšetkým vo vzťahu k vysporiadaniu sa s otázkou neuznania žalobcom uplatnených daňových výdavkov/nákladov na nakúpený tovar v spojení s uznaním tržieb získaných predajom predmetného tovaru odberateľovi žalobcu - COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z rozhodnutia prvého a druhého stupňa vyplýva, že správca dane a rovnako aj žalovaný, okrem toho, že po vykonanom dokazovaní neuznali žalobcovi sporné daňové výdavky znižujúce základ dane o sumu 5 388 001,42 Eur, zároveň neakceptovali ani ním účtované predmetné tržby do výnosov. Hoci člen predstavenstva odberateľa žalobcu potvrdil nákup predmetného tovaru od žalobcu a zároveň jeho následný predaj obchodným spoločnostiam Karad Handel & Logistik GmbH, ANDIRON 3000 Kft. a GIANTS TRADE OFFICE SPÓLKA Z. (zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 25.04.2017, v administratívnom spise pod č. 24), s prihliadnutím na

skutočnosť, že v rámci preverovania deklarovaného nadobudnutia tovaru žalobcom nebolo možné overiť nie len priamych dodávateľov žalobcu, ale ani pôvod predmetného tovaru, nie je už ani namieste hľadať odpoveď na otázku, ako je možné, že tovar bol ďalej žalobcom dodaný spotrebnému družstvu COOP Jednota Dunajský Streda. Odpoveď na túto otázku je vo vzťahu k uznateľnosti nepreukázaných nákladov žalobcu irelevantná. 111. Pokiaľ žalobca namieta nedoplnenie dokazovania vykonaním opakovaných výsluchov svedkov - bývalého konateľa žalobcu pána F. E., bytom L. I. u. X, XXXX I., G. a pána R. L., bytom F. Z. XX, XXXX W., G., bývalého konateľa spoločnosti KOBA-DAYS 2015 s.r.o., prípadne ich konfrontáciou, s prihliadnutím na skutočnosť, že sa správcovi dane nepodarilo navrhované výsluchy občanov Maďarskej republiky vykonať použitím bežných procesných inštitútov podľa daňového poriadku, t. j. ich opakovaným márnym predvolávaním, bez možnosti ich predvedenia príslušníkmi policajného zboru, správny súd konštatuje, že správcovi dane nemožno pričítať na zodpovednosť nerealizovanie navrhovaných výsluchov, i vzhľadom na výsledky dosiaľ vykonaného dokazovania, v spojení s ktorými by zrejme konfrontácia uvedených svedkov nevniesla do konania viac presvedčivejších dôkazov vo vzťahu k reálnemu základu deklarovaného nadobudnutia tovaru. Z pohľadu účelu správy daní a výkonu daňovej kontroly, v spojení s dôkazným bremenom zaťažujúcim žalobcu (§ 24 ods. 1 písm. a/ až c/ daňového poriadku), by bezbrehá snaha o zabezpečenie výsluchu navrhovaných svedkov, ktorí i tak v rámci úkonov realizovaných v priebehu preskúmavaného konania sporné dodávky tovaru vierohodne nepotvrdili, tento účel sledovaný správou daní presahovala. 112. Ak žalobca namietal neprimeraný prenos dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, keď žalobca mal podľa jeho názoru vyčerpať svoje dôkazné bremeno predložením daňových dokladov deklarujúcich nákup predmetných tovarov od deklarovaných dodávateľov, tak správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 113. Z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných daňových rozhodnutí vyplýva, že vierohodnosť a správnosť žalobcom predkladaných daňových dokladov bola spochybnená jednak nemožnosťou overenia ich reálneho základu a ich pravdivosti v analytickej evidencii žalobcu (keďže žalobca nemal preukazným spôsobom vedenú skladovú evidenciu) a jednak bola vierohodnosť predkladaných listinných dôkazov objektívne spochybnená výpoveďami svedkov a preverovaním predmetných obchodných transakcií u deklarovaných dodávateľov žalobcu ako aj u ďalších článkov obchodného reťazca (prepravcov). Na základe vykonaného dokazovania v rámci preverovania deklarovaných zdaniteľných plnení a daňových výdavkov nebola zistená ich reálna ekonomická kauza, a to i s prihliadnutím na nemožnosť zistenia pôvodu tovaru a na zistenie fiktívneho pohybu tovaru. Je možné konštatovať, že daňové orgány, s využitím spolupráce dožiadaných daňových úradov a maďarskej daňovej správy, vykonali rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia žalobcom deklarovaného základu dane za kontrolované zdaňovacie obdobie dane z príjmov právnickej osoby za rok 2015, ako aj súvisiacich zdaniteľných plnení pre účely preverenia nároku na odpočet dane (DPH) za jednotlivé mesačné zdaňovacie obdobia v roku 2015 (čo je účelom správy daní a výkonu daňovej kontroly podľa § 2 písm. a/ v spojení s § 44 ods. 1 daňového poriadku) a za daných okolností prípadu skutkové zistenia správca dane správne aplikoval na hmotnoprávne požiadavky uznania, resp. neuznania žalobcom deklarovaných daňových výdavkov, ktoré v danom prípade nezodpovedali požiadavke ich preukazného vynaloženia žalobcom v kontexte zistenej fiktívnosti predmetných dodávok. Inými slovami, pre účely uznania daňových výdavkov, o ktoré sa znižuje základ dane z príjmov žalobcu, nebolo bez pochybností preukázané prijatie deklarovaných plnení od dodávateľov DARIUM.SK, s.r.o. a KOBA - DAYS 2015 s.r.o., vrátane prepravy tovaru deklarovanými prepravcami. 114. Možno konštatovať, že vykonané dokazovanie predchádzajúce vydaniu preskúmavaných rozhodnutí, nepreukázalo oprávnenosť žalobcom uplatnených daňových výdavkov za nákup tovarov od vyššie uvedených, faktúrami deklarovaných dodávateľov. 115. Nemožno opomenúť, že inštitúty správy daní ako výkon daňovej kontroly na preverenie daňovým subjektom priznanej dane z príjmov a s tým súvisiacich deklarovaných daňových výdavkov, alebo na preverenie oprávnenosti odpočtu dane a oslobodenia od dane, slúži na verifikáciu daňovým subjektom deklarovaných tvrdení, pričom jeho funkcia, s prihliadnutím na jeho účel (§ 2 písm. a/ v spojení s § 44 ods. 1 daňového poriadku), nie je vyhľadávacia a dokazovanie správca dane nevedie dovtedy, pokým sa nepreukážu tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu. Daňový subjekt, predovšetkým vo vzťahu k vierohodnosti, správnosti a úplnosti ním vedených záznamov a evidencií, zaťažuje dôkazné bremeno (§ 24 ods. 1 písm. a/ až c/daňového poriadku), a preto primárne je jeho povinnosťou odstrániť pochybnosti správcu dane, ktoré vznikli v súvislosti s preverovaním žalobcom preukazovaným prijatím zdaniteľných plnení, o ktorých cenu znižuje základ dane z príjmov.

116. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd dodáva, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, ako aj medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane z príjmov, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona. 117. Správny súd konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z príjmu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o preukázateľne vynaložených výdavkoch za prijaté sporné plnenia od dodávateľov DARIUM.SK, s.r.o. a KOBA - DAYS 2015 s.r.o., na základe ktorých si žalobca uplatnil daňové výdavky znižujúce základ dane z príjmov za kontrolované zdaňovacie obdobie, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). 118. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti podľa daňového poriadku, žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku ani práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. 119. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. 120. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci výkonu správneho súdnictva náhrada trov konania v zásade neprináleží.

121. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).