Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-111-2023.pdf
PDF · 87.24 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/111/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, 2/ D. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, 3/ F. G., H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, proti žalovanému: E. I., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpený JUDr. Slavomírom Bachyncom, advokátom so sídlom J. XXX, o určenie vlastníckeho práva, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 13C/2/2023-66 zo dňa 6. júna 2023 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcom 1/ - 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie C. ako parc. č. 796 - orná pôda o výmere 990 m2, a to v príslušných spoluvlastníckych podieloch tvoriacich dokopy celok. 2.Podľa súdu prvej inštancie medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia ako darcovia a žalovaný ako obdarovaný uzatvorili dňa 1.2.2006 darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bola okrem iného aj označená nehnuteľnosť. Vklad darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností bol Správou katastra Tvrdošín povolený dňa 14.8.2006 pod V166/16 a žalovaný sa stal výlučným vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. 3.Spornou v konaní bola otázka platnosti darovacej zmluvy, keď žalobcovia namietali, že boli uvedení do omylu ohľadne identity predmetu darovania, t. j. pozemku. Okresný súd východiskovo vymedzil, že omyl v predmete právneho úkonu má význam v tom, že konajúca osoba so zreteľom na povahu právneho úkonu by právny úkon neurobila, keby o omyle vedela. Na druhú stranu však musí ísť na strane osoby konajúcej v omyle o tzv. ospravedlniteľný omyl, v opačnom prípade sa osoba konajúca v omyle nemôže omylu účinne dovolávať. Ospravedlniteľným omylom je taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súd SR sp. zn. 3Cdo/192/2008 zo dňa 23.11.2009, v zmysle ktorého: ,,Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka však nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu.“
4.Nadväzne súd prvej inštancie dospel v okolnostiach súdenej veci k záveru, že z tvrdení žalobcov, ani z predložených dôkazov nevyplýva protiprávne, resp. iné konanie žalovaného, ktoré by bolo spôsobilé
privodiť žalobcov do omylu v takom rozsahu, že by súd mohol konštatovať u žalobcov ospravedlniteľný omyl, spôsobilý spochybniť vlastnícke právo žalobcov k spornej nehnuteľnosti. Žalovaný nepreukázal žalobcom, že je vlastníkom parc. č. 796, ani im netvrdil, že by o vlastníctvo k pozemku parc. č. 796 prišli, resp. že by došlo k jeho zámene s iným pozemkom na základe nesprávneho zápisu v katastri nehnuteľností. Žalobcom tak nepredložil žiadny dôkaz, na základe ktorého by mohli pochybovať o ich vlastníckom práve k parc. č. 796. Práve naopak sám žalobca 1/ uviedol, že žalobcovia mali vedomosť o tom, že sú ako vlastníci pozemku zapísaní v katastri nehnuteľností, dokonca, že pozemok zdedili po otcovi. 5.S ohľadom na uvedené vyznieva podľa okresného súdu nelogicky tvrdenie žalobcov, že mali vedomosť o tom, že žalovaný má v podielovom spoluvlastníctve susediacu nehnuteľnosť a chceli mu pomôcť dať si do poriadku jeho vlastníctvo, nakoľko k uvedenému by mohlo dôjsť jedine, ak by boli spoluvlastníkmi aj tohto domnelého pozemku. V takom prípade by však žalobcovia rovnako stratili svoje vlastnícke právo k pozemku, nakoľko nemôžu darovať niečo, čo im nepatrí. Rovnako nelogicky, ba až protichodne k podanej žalobe vyznieva tvrdenie žalobcov, že im žalovaný v čase uzatvorenia darovacej zmluvy tvrdil, že jej predmetom je parcela, v ktorej žalovaný vystupuje ako podielový spoluvlastník a prostredníctvom zmluvy si chce s nimi vysporiadať podielové spoluvlastníctvo, pretože jediným výsledkom takéhoto vysporiadania s poukazom na uzatvorenie darovacej či kúpnej zmluvy je nadobudnutie podielov žalobcov na pozemku do vlastníctva žalovaného. Súd tiež upozornil, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo v roku 2006, čo znamená, že žalobcovia sa neplatnosti právneho úkonu dovolávajú takmer po 17 rokoch. 6.Napokon, žalobca 1/ sám potvrdil, že sa žalobcovia s darovacou zmluvou oboznámili a túto podpísali. V darovacej zmluve je pritom predmet zmluvy riadne identifikovaný a to nielen označením parcely, ale aj jej výmerou, druhom pozemku a dokonca aj podielmi žalobcov. V konaní pritom nebolo preukázané a ani žalobcami tvrdené, že by žalobcovia v čase vykonania právneho úkonu nemali spôsobilosť na právne úkony, resp. že by urobili sporný právny úkon v duševnej poruche, ktorá ich na tento právny úkon robila neschopnou. 7.Okresný súd s poukazom na ustanovenia § 137 písm. c/ CSP a § 49a, § 132, § 133 § 628 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka uzavrel, že u žalobcov nejde o tzv. ospravedlniteľný omyl, nakoľko žalobcovia mali možnosť sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri poznaní skutočností pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúcich. Nedbanlivosť, či nedôslednosť alebo neopatrnosť žalobcov nemožno stotožňovať s ospravedlniteľným omylom pri urobení sporného právneho úkonu zachyteného na písomnom podklade. Žalobcovia pritom nemusia byť osobami znalými práva na to, aby vedeli, že darovať môžu len niečo, čo je v ich osobnom vlastníctve a že podpísaním darovacej zmluvy sa dobrovoľne vzdávajú vlastníctva k predmetu daru. Nič na tom nemení skutočnosť, či bol predmetom darovacej zmluvy sporný alebo iný pozemok, nakoľko výsledok darovania by bol rovnaký.
8.O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v celom rozsahu, priznal proti neúspešným žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania.
9.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/ až 3/ a domáhali sa jeho zmeny v podobe určenia vlastníckeho práva v ich prospech v príslušných podieloch. 10.Odvolatelia zotrvávajú na svojom stanovisku, že pri podpise zmluvy evidentne došlo k omylu, kedy zo strany žalovaného boli prezentované skutočnosti v úplne inom svetle, pričom žalobcovia ako darcovia žalovanému dôverovali, a v tom kontexte, že jeho úmysel je seriózny, pristúpili aj k predmetnému darovaniu. Zdôraznili, že akonáhle bol žalovaný informovaný o tej skutočnosti, že bola zo strany žalobcov voči jeho osobe podaná žaloba, spolu s manželkou osobne navštívil žalobcu 1/ so žiadosťou o stiahnutie žaloby a s predloženou ponukou peňažného vyrovnania za predmetnú nehnuteľnosť. Žalobca 1/ však trval na stanovisku všetkých žalobcov a žiadal o prinavrátenie spornej nehnuteľnosti do pôvodného vlastníctva s poukazom na veľkosť spoluvlastníckych podielov tak, ako tomu bolo pred darovaním. 11.Žalobcovia poukázali na to, že predmetná nehnuteľnosť bola vždy dedená len v rámci ich rodiny a nikdy nemali záujem na tom, aby vlastnícke právo nadobudla tretia osoba. Žalobca 1/, ako splnomocnený zástupca v mene všetkých žalobcov, aj na pojednávaní navrhoval výsluch svedkov, a to prioritne žalovaného, aby sám osobne pred súdom objasnil všetky skutočnosti, ako k podpisu darovacej zmluvy došlo a poskytol súdu pravdivé informácie, ktoré by prípad objasnili, na základe čoho by súd dospel k spravodlivému prešetreniu prípadu a rozhodnutiu vo veci samej. Žalobca 1/ na pojednávaní inicioval aj výsluch iných vlastníkov na parcelách v blízkosti spornej parcely, ktorí by taktiež mohli potvrdiť skutočnosti prezentované zo strany žalobcov, avšak súd tento návrh na ďalšie dokazovanie nebral na vedomie. Podľa odvolateľov je naďalej potrebné vykonať daný dôkaz, a to minimálne výsluch
žalovaného, nakoľko je zrejmé, že si musí byt' vedomý rozporu konania s dobrou vierou pri uzatváraní darovacej zmluvy, nakoľko mal záujem ako protihodnotu za stiahnutie žaloby zo súdu žalobcov vyplatiť. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe jednostranných tvrdení sprostredkovaných len zo strany zástupcu žalovaného, ktorý konal ako zástupca a nie priamo zúčastnený pri podpise darovacej zmluvy, preto nemohol mať o všetkých skutočnostiach relevantné informácie. V minulosti bolo zrejmé, že ľudia užívali predmetné parcely pre svoj účel, pričom vlastníkom bol reálne vo viacerých prípadoch úplne niekto iný. Darcovia sú čestní ľudia a mali za to, že aj postup zo strany žalovaného je konaním v dobrej viere a nie je v jeho záujme dostať ich do omylu a nadobudnúť tak vlastnícke právo k predmetnej parcele, čím nastalo de facto nekalým konaním bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalovaný svojím konaním nadobudol majetkový prospech.
12.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť. Uviedol, že predpokladom unesenia dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. V danom prípade žalobcovia poukazujú na skutočnosť, ktorá nie je rozhodná o okolnostiach podpísania darovacej zmluvy zo dňa 7.2.2006, ktorou od nich žalovaný nadobudol sporný pozemok. Sami potvrdili, že zmluvu podpísali bez nátlaku, domnievali sa však, že išlo o inú parcelu, kde na otázku súdu, ktorá parcela mala byť v zmluve, nevedel žalobca 1/ odpovedať. Nepreukázali teda skutočnosť, že konali v omyle a ani dôvodom odvolania nie je skutočnosť, ktorá by mala vplyv na zmenu rozhodnutia vo veci samej. 13.Odvolateľmi tvrdená vada o nevykonanom dôkaze nemá vplyv na rozsudok súdu, pretože skutočnosť, ktorú tvrdia o akomsi zaplatení peňazí, žiadnym spôsobom nepreukazuje omyl pri uzatvorení pôvodnej zmluvy, ktorou previedli sporný pozemok. Táto skutočnosť teda nemôže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okrem toho, žalovaný sa podrobne vyjadril ku každej skutočnosti a je len jeho právom a nie povinnosťou sa pojednávania zúčastniť a k veci sa osobitne vyjadriť.
14.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 – 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
15.Odvolací súd si osvojil myšlienkovú konštrukciu (viď najmä body 4-7 tohto odôvodnenia) prezentovanú súdom prvej inštancie, ktorá logicky a presvedčivo vyvracia existenciu skutkového základu predostretej žaloby a to údajného vyvolania omylu o predmete daru konaním žalovaného (uvedením nesprávneho čísla parcely) pri uzavieraní darovacej zmluvy v roku 2006. Odvolatelia fakticky len zotrvali na svojich tvrdeniach, bez ambície účinne/kvalifikovane vyvrátiť úvahy formulované okresným súdom. Krajský súd preto v konkrétnostiach (§ 387 ods. 2 CSP) odkazuje na náležité odôvodnenie záveru okresného súdu a dodáva, že skutočnosť, či/že žalovaný na začatie súdneho konania reagoval ponukou finančného vyrovnania, (bez ďalšieho) nie je dôkazom o dôvodnosti samotnej žaloby, resp. určujúcich tvrdení žalobcov, o čom svedčí aj (nesúhlasný) postoj žalovaného vo vzťahu k žalobe v priebehu celého súdneho konania. 16.Z tohto dôvodu (nedostatok relevantného dopadu na vecný/meritórny záver) je bezpredmetným i dôkazný návrh odvolateľov na výsluch žalovaného, resp. jeho manželky, smerujúci k preukázaniu/ potvrdeniu faktu, že žalovaný ponúkol žalobcom po začatí tohto súdneho konania finančné vyrovnanie. Okrem toho, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 6.6.2023 (č.l. 62 a nasl. spisu), žalobcovia (po dopyte súdu o návrhoch na doplnenie dokazovania) žiadali/navrhovali len výsluch „susedov“, t. j. nie (aj) žalovaného, resp. jeho manželky, ako tomu bolo v skoršom štádiu konania - návrh na č. l. 36 spisu. 17.Nad bezprostredne nevyhnutný rámec možno doplniť, že je to práve a len súd (§ 185 ods. 1 CSP), ktorý disponuje právomocou vyhodnotiť, ktorý/aký z navrhnutých dôkazov vykoná. Pokiaľ teda okresný súd v danej spojitosti dospel k záveru, že (v štádiu pred záverečnými rečami) navrhované výsluchy svedkov/susedov nie sú spôsobilé zmeniť určujúcu úvahu o absencii ospravedlniteľného omylu na strane žalobcov, nakoľko títo ani konkrétne netvrdia, ako by označené výsluchy mohli uvedené ovplyvniť posúdenie rozhodných okolností uzatvárania darovacej zmluvy (t. j. skutočností rozoberaných okresným súdom v bodoch 4-7 tohto odôvodenia), keď podľa žalobcov mali byť svedkovia vypočutí „v súvislosti
s užívaním predmetnej parcely“ (hoci sami žalobcovia tvrdili, že pozemok obhospodarovalo družstvo), posudzované konanie súdu prvej inštancie sa nevymyká rámcu procesného kódexu normujúceho postup súdu v kontradiktórnom sporovom konaní.
18.Z iných hľadísk/dôvodov odvolatelia meritórny výrok napadnutého rozsudku nespochybňovali, čo viedlo (odvolací súd) k vysloveniu/potvrdeniu jeho vecnej správnosti. 19.Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.
20.O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolatelia neboli v odvolacom konaní úspešní, preto im vznikla povinnosť nahradiť protistrane/žalovanému odvolacie trovy v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.
21.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.