Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5C-13-2020.pdf
PDF · 117.18 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: X. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E., T. XX/XX, proti žalovanej: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E., T. XX/XX, zastúpená JUDr. Milanom Sobotom, advokátom v Nitrianskom Rudne, Hlavná 659, IČO: 00 622 273, o vrátenie daru takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej vrátenia daru - darovaných častí nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX ako byt č. 5, vo vchode č. XX, súp. č. XX, na pozemku reg. C KN č. XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku (parc. reg. C č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 198 m2) o veľkosti 8543/51018-ín; na LV č. XXXX ako C KN parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2, C KN parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere 367 m2 a záhradná chatka súp. č. XXXX na C KN parc. č. XXXX/X. Žalobu odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2008 a kúpnej zmluvy zo dňa 7.9.2009. Žalobca uviedol, že v januári 2017, po zrekonštruovaní bytu z finančných prostriedkov, ktoré mu zanechal jeho otec, sa do bytu presťahoval aj so žalovanou, ktorá naliehala, aby nehnuteľnosti boli prevedené na ich deti. On s týmto riešením súhlasil, ale po konzultácii s miestnym advokátom, ktorý ich upozornil na riziká takéhoto riešenia, bola vyhotovená darovacia zmluva, na základe ktorej prešli predmetné nehnuteľnosti do spoluvlastníctva žalovanej v podiele 1-ica. V žalobe žalobca uviedol, že manželstvo so žalovanou nebolo ideálne, ale nevyskytli sa väčšie nezhody, ktoré by vyústili do násilia. On vo veľkej miere akceptoval požiadavky žalovanej, a to i v prípade, keď mal rozdielny názor na vec. Vnútorne ho znepokojoval najmä jeho neuvážený krok darovania časti jeho dedičstva po rodičoch, ktorý si časom uvedomoval. Žalobca uviedol, že všetko vyvrcholilo konfliktom koncom leta 2019, kedy padol návrh na rozchod. Od tej doby čoraz viac videl svoju budúcnosť a starnutie pri osobe jemu blízkej z rannej mladosti, s ktorou v uplynulých rokoch komunikoval. Žalovanú žiadal, aby sa pokojne vyporiadali, na čo ona reagovala požiadavkou písomného návrhu na rozvod manželstva. Tento žalobca podal dňa 9.4.2020. Žalobca uvádzal, že už predtým mal záujem so žalovanou si vysporiadať majetok, ona však vyhlásila, že nemieni opustiť nehnuteľnosť, čím ho nútila k rozhodnutiu, že by si hľadal nový život mimo regiónu. Od žalovanej však požadoval odkúpenie jeho časti vlastníctva. Žalovaná jeho požiadavkou pohrdla, svojim konaním mu tak bráni v odchode, pretože bez finančných prostriedkov si nemôže zabezpečiť nehnuteľnosť. Podľa žalobcu sa žalovaná takto uchyľuje k psychickému vydieraniu i v súčasnosti, keď na jeho výzvu k mimosúdnemu vysporiadaniu reagovala výsmechom a pohŕdavo. Za závažný dôvod nečestného konania žalovanej žalobca považoval i to, že žalovaná lustrovala jeho
minulosť. Žalobca zastával názor, že okrem jeho rodičov a detí nemá právo žalovaná pripomínať mu okolnosti jeho prvého rozvodu, ktoré jej boli sprostredkované skreslene a jednostranne.
2. Na pojednávaní žalobca uviedol, že asi v auguste 2019 sa mu nezdalo správanie žalovanej, ktorá mala tackavú chôdzu a asi 5-krát sa ho pýtala tú istú otázku. On to pripisoval počiatku možného ochorenia (Alzheimerova choroba), ale následne mu telefonovala matka žalovanej, ktorá sa pýtala, čo sa u nich deje, pretože žalovaná pije. On tomu veriť nechcel, nepripúšťal túto možnosť, aj keď mu matka žalovanej volala aj o týždeň. Toto si začal uvedomovať až po tom, keď sa ho opäť žalovaná spytovala 4 - 5 krát tú istú vec, alebo keď prišiel večer domov, žalovaná si zdriemla a po prebudení si išla robiť rannú kávu. Následne náhodou našiel 3 prázdne fľaše od tvrdého alkoholu v kuchynskej linke. Žalobca uviedol, že žalovanú upozornil, že takéto veci nebude tolerovať a vtedy sa rozhodol, že takto nebude žiť. U žalovanej sa takéto prejavy, t.j. že opakuje rovnaké otázky alebo mu povie viackrát to isté, vyskytujú možno 3 až 4 krát do mesiaca. Naposledy asi pre 3 týždňami, keď žalovaná zaspala, sa on pozrel do kuchynskej linky a bola tam fľaša vodky do polovice prázdna. Vtedy sa mu ešte vysmievala, že kde je tá fľaša. Žalobca uviedol, že keď žalovanú vyzýval na mimosúdne riešenie veci, žiadny jeho návrh neakceptovala, jeho písomnej výzve sa prakticky vysmiala, preto podal žalobu na vrátenie daru. Z jeho výpovede vyplynulo, že z tohto regiónu chce odísť, lebo uvedené starosti zanechali následky na jeho zdravotnom stave - asi 4 mesiace prespával na záhradnej chatke a stalo sa, že sa v noci zobudil a mal samovražedné myšlienky, v dôsledku čoho musel vyhľadať psychiatra a bola aj hospitalizovaný. Podľa žalobcu dôvodom pre vrátenie daru je požívanie alkoholu zo strany žalovanej, pretože takéto popíjanie je počiatkom závislosti. Žalobca zároveň potvrdil, že v jeho živote je iná žena, s ktorou sa poznajú 50 rokov a možno 2 - 3 krát do roka si zavolali. O tejto žene žalovanej povedal v januári 2020, o rozvode žalovanej hovoril po tom, ako ho jej mama upozornila na to, že žalovaná požíva alkohol.
3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. V písomnom vyjadrení zo dňa 24.6.2020 uviedla, že k uzavretiu darovacej zmluvy so žalobcom pristúpili po dôkladnom zvážení všetkých okolností a dôsledkov a po právnej konzultácii s advokátom. Poukázala na to, že pred uzavretím darovacej zmluvy bola výlučnou vlastníčkou bytu v Novákoch, kde so žalobcom spoločne bývali. Neskôr sa dohodli, že sa presťahujú do bytu žalobcu a ona svoj byť predala. Uviedla, že ich spolužitie v manželstve so žalobcom bolo harmonické a nikdy nemali medzi sebou väčšie nedorozumenia, až v roku 2019 sa správanie žalobcu začalo postupne meniť a nakoniec sa dozvedela, že nadviazal komunikáciu s jeho bývalou známosťou žijúcou v Českej republike. Táto komunikácia viedla až k rozhodnutiu žalobcu podať návrh na rozvod manželstva, čo sa stalo 14.4.2020. Rozvodové konanie stále prebieha. Žalovaná poukázala na to, že aj v písomnom návrhu na rozvod manželstva žalobca potvrdzuje, že ich spolužitie bolo harmonické, plnilo svoju funkciu a nemali medzi sebou väčšie nedorozumenia. Od podania návrhu na rozvod manželstva však žalobca začal ich komunikáciu zameriavať prevažne na riešenie majetkových záležitostí, čo vyústilo až do podania žaloby o vrátenie daru. Žalovaná uviedla, že k žalobcovi vždy mala a má silný citový vzťah a napriek jeho „citovej nevere“ chce ich spolužitie udržať. Nikdy sa voči nemu nesprávala hrubo, urážlivo, nikdy mu neodmietla potrebnú pomoc a vždy sa zdvorilo správala aj k členom jeho rodiny. Na pojednávaní žalovaná dodala, že v auguste 2019 jej žalobca povedal, že by sa mali rozísť a obaja by sa potom mali lepšie. Ona to vôbec nečakala, pretože dovtedy nemali medzi sebou žiadne problémy. Jej sa v dôsledku toho „zrútil svet“ a priznala, že vtedy si vypila a potom si zobrala aj nejaké tabletky. Neskôr v septembri - na Máriu, keď ku nej mala prísť jej mama a brat, bola nešťastná, plakala a dala si tabletku Neurol, ktorá ju úplne „vypla“. Potom v marci došlo k tomu, že 1.3.2020 mali so žalobcom intímny styk a následne 10.3.2020 jej povedal, že mu má vyplatiť 60.000,- eur, pretože má priateľku a chcú spolu začať žiť. Uviedla, že o priateľke žalobcu vie už od vlani, pretože vtedy prišla na záhradu a žalobca mal družný telefonický rozhovor. Keď sa ho spýtala, s kým volal, najskôr nechcel povedať, ale potom jej povedal, že volá so svojou bývalou, pretože s ňou sa môže porozprávať a so žalovanou sa komunikovať nedá. Žalovaná v konaní uvádzala, že ona alkohol nepije, stalo sa to iba vtedy pred rokom a potom v marci 2020. Pokiaľ žalobca našiel v kuchynskej linke 3 prázdne fľaše, bolo to v tej súvislosti, že ona vtedy robila griotku, ktorú potom do týchto fliaš aj naliala. Nešlo teda o vypitý alkohol. Podľa vyjadrenia žalovanej jej žalobca dával návrhy na vyplatenie peňazí a keď ona s tým nesúhlasila, nadával jej, že je špina a jeho priateľka jej vypisovala, že je zlodejka. V konaní žalovaná uviedla aj to, že keď bol žalobca hospitalizovaný, nepovedal jej, kde sa nachádza, ona si to sama zisťovala, priniesla mu do nemocnice čisté veci a nejaké sladkosti, celkovo tam bola 3-krát napriek tomu, že do telefónu jej žalobca povedal, že nič nepotrebuje.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením obsahu darovacej zmluvy zo dňa 6.10.2017, návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 6.10.2017, rozhodnutia OÚ Prievidza katastrálny odbor zo dňa 21.2.2018, výzvy na mimosúdne vysporiadanie veci zo dňa 14.4.2020, výpisov z LV č. XXXX kat. úz. E. a LV č. XXXX kat. úz. E., podania žalobcu zo dňa 26.5.2020, vyjadrení žalovanej zo dňa 24.6.2020 a 17.7.2020, kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva bytu zo dňa 3.3.2017, návrhu na rozvod manželstva strán sporu, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 4.10.2014 a toto manželstvo stále trvá. Žalobca bol výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. E., zapísaným na LV č. XXXX ako byt č. 5, vo vchode XX, v bytovom dome súp. č. XX, stojaci na C-KN parcele č. XXX a podielu 8543/51018-ín na spoločných častiach a spoločných zariadenia domu a k pozemku C-KN parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2 a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. E. ako C-KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2, C-KN parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 367 m2 a záhradná chatka súp. č. XXXX, stojaca na C-KN parc. č. XXXX/X, v podiele 1-ica.
6. Dňa 6.10.2017 uzatvorili strany sporu darovaciu zmluvu, na základe ktorej žalobca ako darca previedol na žalovanú ako obdarovanú vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným v bode 5 v podiele 1-ica. Vklad vlastníckeho práva v uvedenom podiele na žalovanú bol povolený rozhodnutím Okresného úradu v Prievidzi, katastrálny odbor, zo dňa XX.X.XXXX pod č. V XXXX/XXXX. Právne účinky vkladu nastali dňa 21.2.2018. Takýto stav pretrváva doposiaľ, t.j. žalobca i žalovaná sú spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností každý v podiele 1-ica, čo vyplýva z výpisu z LV č. XXXX a XXXX pre kat. úz. E..
7. Žalovaná bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX ako byt č. 8, vo vchode č. 4, bytového domu súp. XX, na L. ulici v E., na C-KN parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 301 m2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku o veľkosti 6543/80098-ín. V uvedenom byte spolu so žalobcom aj pôvodne bývali. Neskôr sa so žalobcom dohodli, že sa presťahujú do bytu žalobcu. Žalovaná následne vyššieuvedené nehnuteľnosti predala na základe kúpnej zmluvy zo dňa 3.3.2017 za kúpnu cenu 30.000,- eur. Z výpovede žalobcu v konaní vyplynulo, že z tejto kúpnej ceny mu žalovaná vyplatila sumu 14.000,- eur po tom, ako podal návrh na rozvod ich manželstva.
8. Dňa 14.4.2020 žalobca podal na Okresný súd Prievidza návrh na rozvod jeho manželstva so žalovanou. Z obsahu návrhu žalobcu vyplýva, že manželstvo so žalovanou uzatvoril po predchádzajúcej 10-ročnej známosti a bývaní v spoločnej domácnosti, počas ktorej nemali medzi sebou väčšie nedorozumenia. Žalobca v návrhu uviedol, že veľkú časť svojho osobného voľna venoval svojim rodičom, ktorých aj doopatroval. Postupne počas manželstva zistil, že s prihliadnutím na jeho povahové vlastnosti ovplyvnené doopatrovaním oboch rodičov, prehodnotil svoje životné priority a ciele, zmenil názorový pohľad a predstavu spoločného starnutia. V dôsledku toho sa viac uzavrel a názorovo sa vzďaľoval od žalovanej (manželky), pričom pred dvoma rokmi vstúpila do jeho života jeho dlhoročná priateľka, s ktorou nadviazal intenzívnu komunikáciu, ktorá postupne prerástla do jeho rozhodnutia ukončiť manželstvo a začať nový život pri osobe, ktorá mu je povahovo, názorovo aj citovo podstatne bližšia. Z návrhu žalobcu ďalej vyplýva, že iba súčasný stav pandémie mu bráni v spolužití, pretože návrat na Slovensko je pre jeho priateľku, ktorá dlhodobo pôsobí v zahraničí, značne komplikovaný. V návrhu na rozvod manželstva žalobca uviedol, že vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je do budúcnosti jeho manželské spolužitie so žalovanou nezlučiteľné, postupne sa ich názory na vedenie spoločného života stále viac líšia, čo vyústilo i do citového odcudzenia.
9. V žalobe žalobca odôvodňoval svoj nárok na vrátenie daru tým, že hoci v spolužití so žalovanou sa nevyskytli väčšie nezhody a on vo veľkej miere akceptoval požiadavky žalovanej, aby zachoval pokoj v spolužití, vnútorne ho znepokojoval hlavne jeho neuvážený krok darovania. Uvádzal, že koncom leta 2019 situácia vyvrcholila návrhom na rozchod a od tej doby on čoraz viac videl svoju budúcnosť pri svojej dlhoročnej priateľke, s ktorou predtým býval v kontakte asi 2 až 3 krá do roka. V súvislosti s tým mal záujem riešiť majetkové záležitosti so žalovanou, navrhoval jej, aby odkúpila jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, čo by mu umožnilo zabezpečiť si kúpu inej nehnuteľnosti. Žalovaná s tým však nesúhlasila, čo žalobca považoval za psychické vydieranie jeho osoby, čo sa odrazilo aj na jeho zdravotnom stave. V žalobe uvádzal, že sa veľmi ťažko dokáže vnútorne vysporiadať s reálnou možnosťou straty jeho dedičstva po rodičoch následkom svojho neuváženého kroku a rozhodnutia.
10. Neskôr v reakcii na vyjadrenie žalovanej voči žalobe a tiež na pojednávaní žalobca uviedol, že dôvodom pre vrátenie daru je požívanie alkoholu zo strany žalovanej. Z jeho výpovede vyplynulo, že na túto skutočnosť ho mala upozorniť matka žalovanej, čomu on nechcel veriť, ani takú možnosť nepripúšťal. Asi v auguste 2019 si všimol, že žalovaná mala tackavú chôdzu a asi 5-krát sa ho pýtala na tú istú otázku, ale pripisoval to možnému začiatku ochorenia - Alzheimerovej choroby. Až keď opätovne videl, že žalovaná je v stave, kedy sa ho cca 5-krát pýtala to isté a keď večer po jeho návrate z práce sa žalovaná zobudila po tom, čo si zdriemla, a následne si šla robiť rannú kávu, začal si tieto skutočnosti uvedomovať. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že náhodou našiel 3 prázdne fľaše od tvrdého alkoholu v kuchynskej linke. Žalovanú upozornil, že také veci nebude tolerovať, ale ona v tom občasne pokračovala. Podľa žalobcu asi 3 týždne pred pojednávaním náhodou v kuchynskej linke našiel fľašu vodky, ktorá bola do polovice prázdna. Prejavy žalovanej, keď sa u nej opakujú rovnaké otázky, alebo mu viackrát povie to isté, sa u nej vyskytujú možno 3 - 4 krát do mesiaca. Žalobca v konaní priznal, že v jeho živote je iná žena, žalovanej o nej povedal v januári 2020, o rozvode ich manželstva jej povedal po tom, čo ho jej matka upozornila na požívanie alkoholu žalovanej. Žalobca poukázal na to, že situácia nepriaznivo vplýva na jeho zdravie, pristihol sa pri myšlienke na samovraždu, kvôli čomu vyhľadal odbornú pomoc a bol aj hospitalizovaný. Žalobca v konaní potvrdil, že žalovaná v minulosti vlastnila byt, ktorý on zrekonštruoval, ako aj to, že časť kúpnej ceny v sume 14.000,- eur mu bola zo strany žalovanej vyplatená po tom, ako podal návrh na rozvod ich manželstva.
11. Z listu žalobcu zo dňa 14.4.2020, označeného ako „Výzva na mimosúdne vysporiadanie a vrátenie nehnuteľného majetku“, vyplýva, že žalobca žalovanú vyzval na navrátenie nehnuteľného majetku do jeho osobného vlastníctva z dôvodu, že pôvodný zámer prevodu je v súčasnosti pre neho značne nevýhodný, v rozpore so zámerom, ku ktorému pristúpili pri jeho uzatváraní. Z obsahu listu ďalej vyplýva, že žalovaná mala v roku 2017 prísť s požiadavkou, aby časť nehnuteľností žalobcu bola prevedená aj na ňu, nakoľko v prípade mimoriadnej okolnosti by jej dcéra ako zákonný dedič nemala možnosť uplatniť si nárok aj na nehnuteľnosti, ktoré v manželstve spolu so žalobcom užívali. Po vzájomnej dohode chcel previesť predmetné nehnuteľnosti na ich deti s podmienkou, že oni budú mať možnosť dožitia v týchto nehnuteľnostiach. Po porade s právnikom však vec vyriešili darovacou zmluvou. Vo výzve žalobca uvádza, že z jeho pohľadu manželstvo so žalovanou nikdy nebolo harmonické, ale snažil sa zachovávať zmier vo vzájomných vzťahoch a prispôsobovať sa názorom žalovanej, nikdy nevyjadril svoj názor na také veci ako nakupovanie z jeho pohľadu zbytočností, ktoré slúžia len na skladovanie, ako i predmety na skrášľovanie pleti. Vo výzve sa žalobca tiež vyjadril k podanému návrhu na rozvod, kde uviedol, že takúto alternatívu pred pár mesiacmi vôbec nepripúšťal, ale zlom nastal pri opakovanom upozornení matky žalovanej, že žalovaná začala s užívaním a konzumáciou alkoholu. Žalobca uvádzal, že tomuto tvrdeniu neveril, ale nález prázdnych fliaš a častejšie sledovanie správania žalovanej ho veľmi prekvapilo a donútilo ho k zamysleniu a dôraznému upozorneniu. Voči žalovanej tým stratil dôveru a istotu pre spoločný život.
12. Žalovaná popierala existenciu dôvodov na vrátenie daru. Uvádzala, že ich spolužitie so žalobcom považovala za harmonické, zmenu v správaní žalobcu si všimla v minulom roku (2019), až sa napokon dozvedela, že žalobca nadviazal komunikáciu so svojou bývalou známosťou žijúcou v Českej republike a táto komunikácia viedla až k jeho rozhodnutiu podať návrh na rozvod manželstva. Žalobca sa potom začal zameriavať na riešenie majetkových záležitostí, čo vyústilo k podaniu žaloby o vrátenie daru. Žalovaná uviedla, že k žalobcovi mala a má silný citový vzťah, nikdy sa k nemu nesprávala hrubo, urážlivo, nikdy neodmietla potrebnú pomoc a vždy sa zdvorilo správala aj k členom žalobcovej rodiny. V súvislosti s požívaním alkoholu uviedla, že alkohol nepije, ale priznala, že si vypila, keď jej žalobca v auguste 2019 povedal, že by sa mali rozísť. Toto od žalobcu vôbec nečakala, pretože spolu žili 15 rokov a dovtedy nemali medzi sebou žiadne problémy. V dôsledku toho sa jej „zrútil svet“ a aj si vypila a tiež užila nejaké tabletky. Potom v mesiaci september 2019 na jej meniny bola nešťastná a užila tabletku Neurolu, čo ju úplne „vyplo“. Okrem toho si vypila v marci 2020 v situácii, že 1.3. mali so žalobcom intímny styk a následne 10.3. od nej žalobca žiadal vyplatenie 60.000,- eur, pretože má priateľku a chcú spolu začať žiť. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že keď nesúhlasila s takýmito návrhmi žalobcu, tento jej nadával, že je špina a jeho priateľka jej písala, že je zlodejka. Ona žalobcovi nikdy nenadávala. Poukázala na to, že keď bol žalobca hospitalizovaný, nedal jej vedieť, kde je, sama si to zisťovala a napriek tomu, že jej povedal, že nič nepotrebuje, priniesla mu čisté veci aj nejaké sladkosti a takto bola v nemocnici trikrát.
13. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
14. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
15. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
16. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
17. Žalobca sa voči žalovanej domáhal vrátenia daru - t.j. darovanej časti nehnuteľností uvedených v bode 1 tohto odôvodnenia. V súvislosti s tým súd posudzoval splnenie podmienok pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď napr. R 88/1998, R 31/1999, R 61/1997) k zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Občianskeho zákonníka dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach: a) hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému.
18. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. Zákona o rodine) alebo zo zmluvného vzťahu (lex contractus), pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu. Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa musí prejavovať objektívne. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať správanie sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním takéto správanie vyvoláva. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.
19. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca uzatvoril ako darca dňa 6.10.2017 so žalovanou ako obdarovanou darovaciu zmluvu, na základe ktorej žalobca previedol na žalovanú vlastníctvo k nehnuteľnostiam v kat. úz. E., zapísaných na LV č. XXXX ako byt č. 5, vo vchode XX, v bytovom dome súp. č. XX, stojaci na C-KN parcele č. XXX a podielu 8543/51018-ín na spoločných častiach a spoločných zariadenia domu a k pozemku C-KN parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2 a nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. E. ako C-KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2, C-KN parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 367 m2 a záhradná chatka
súp. č. XXXX stojaca na C-KN parc. č. XXXX/X, v podiele 1-ica. Vklad vlastníckeho práva v uvedenom podiele na žalovanú bol povolený rozhodnutím Okresného úradu v Prievidzi, katastrálny odbor, zo dňa 21.2.2018 pod č. V XXXX/XXXX. Právne účinky vkladu nastali dňa 21.2.2018.
20. V konaní nebolo sporným, že žalobca listom zo dňa 14.4.2020 vyzval žalovanú k vráteniu darovaných nehnuteľností. Spornou medzi stranami sporu však bola existencia dôvodov pre vrátenie daru, t.j. také správanie žalovanej voči žalobcovi alebo členom jeho rodiny, ktorým by dochádzalo k hrubému porušovaniu dobrých mravov.
21. Zo žaloby, ale aj z návrhu na rozvod manželstva strán sporu vyplýva, že žalobca sám konštatuje, že v spolužití so žalovanou sa nevyskytli väčšie nezhody. Žalobca síce subjektívne pociťoval, že sa prevažne prispôsoboval požiadavkám žalovanej, neuvádzal však žiadne hrubé, nevhodné, prípadne agresívne správanie žalovanej voči nemu. Tomu zodpovedá aj tvrdenie žalovanej, že počas spolužitia so žalobcom medzi sebou nemali žiadne problémy. Z vyjadrení žalobcu v žalobe, ako aj výzvy na vrátenie daru je zrejmé, že žalobca postupom času začal považovať svoje rozhodnutie o darovaní časti svojich nehnuteľností žalovanej za neuvážené, a to najmä pod vplyvom toho, že po smrti svojich rodičov začal prehodnocovať svoje postoje a predstavy o spoločnom starnutí a svoju budúcnosť si začal viac spájať s dlhoročnou priateľkou, s ktorou v roku 2019 začal intenzívnejšie komunikovať. Z návrhu na rozvod manželstva podaného žalobcom vyplýva, že vzťah k tejto priateľke, ktorá mu podľa jeho názoru je povahovo, názorovo aj citovo podstatne bližšia ako žalovaná, bol dôvodom jeho rozhodnutia ukončiť manželstvo so žalovanou. V súvislosti s tým sa žalobca pokúšal vysporiadať aj majetkové vzťahy so žalovanou tak, že ju vyzval, aby odkúpila jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. Táto skutočnosť vyplýva zo žaloby, ale aj z výpovede žalovanej v konaní, ktorá uviedla, že žalobca od nej požadoval vyplatenie sumy 60.000,- eur, aby mohol začať žiť so svojou priateľkou. Žalovaná tento návrh žalobcu neakceptovala, čo žalobca považoval za konanie, ktorým mu žalovaná zabraňuje odísť, pretože bez finančných prostriedkov si nemôže zabezpečiť kúpu inej nehnuteľnosti. Podľa názoru žalobcu sa takto žalovaná uchýlila k psychickému vydieraniu jeho osoby. Vyplýva to zo skutočností uvádzaných žalobcom v žalobe.
22. V priebehu konania žalobca označil za dôvod pre vrátenie daru skutočnosť, že žalovaná požíva alkoholické nápoje. Uvádzal, že v auguste 2019 si všimol, že žalovaná mala tackavú chôdzu a asi 5- krát sa ho spytovala na tú istú vec. Z vyjadrení žalobcu v konaní vyplynulo, že na požívanie alkoholu žalovanou ho mala upozorniť matka žalovanej, čomu on ale neveril a túto možnosť ani nepripúšťal. Vyššie opísané správanie žalovanej v tom čase pripisoval možnému počiatku ochorenia žalovanej. Potom však v kuchynskej linke našiel 3 prázdne fľaše od alkoholu a aj neskôr sa stávalo, že sa ho žalovaná pýtala na tú istú vec opakovane, resp. mu hovorila viackrát to isté. Takéto prejavy sa u žalovanej podľa žalobcu vyskytovali občasne - možno 3 až 4 krát do mesiaca. Naposledy asi 3 týždne pred pojednávaním našiel v kuchynskej linke do polovice prázdnu fľašu vodky. Žalovaná v konaní popierala požívanie alkoholu okrem situácie, kedy jej žalobca v auguste 2019 povedal, že sa s ňou chce rozísť a keď od nej v marci 2020 žiadal vyplatenie sumy 60.000,- eur, aby mohol začať žiť s priateľkou. Okrem toho uviedla, že v septembri 2019 pod vplyvom oznámenia žalobcu o jeho zamýšľanom rozchode s ňou, bola nešťastná a užila liek Neurol, ktorý ju - ako uviedla - „vypol“. V konaní tvrdila, že žalobcom spomínané 3 fľaše mala pripravené na griotku, ktorú v tom čase robila.
23. Na základe takto zistených skutočností súd nezistil žiadne konanie zo strany žalovanej voči žalobcovi, resp. členom jeho rodiny, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod.. Na to, aby dobré mravy boli kvalifikovaným spôsobom porušované, teda aby išlo o hrubé porušovanie dobrých mravov, je potrebné vždy zohľadniť intenzitu, dĺžku a dôsledky porušovania dobrých mravov. Pre posúdenie, či ide o hrubé porušenie dobrých mravov, sú rozhodujúce objektívne okolnosti a nie prípadné subjektívne okolnosti a pocity na strane darcu, ktoré spočívajú v jeho predstavách, ako by sa mal obdarovaný voči darcovi správať, akým spôsobom prejaviť náležitú vďaku, pomoc, podporu vo vzťahu k obdarovanému, aby objektívne neporušil dobré mravy podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Súd pri tomto posúdení zohľadnil okolnosti prípadu, pričom prihliadal aj na to, nakoľko k správaniu žalovanej prispel aj samotný žalobca (porovnaj rozhodnutie R 111/1998, rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 72/2008 alebo 2Cdo 108/2007). Z dokazovania v konaní nebolo preukázané, že žalovaná by sa voči žalobcovi správala nevhodným, či urážlivým spôsobom, prípadne, že by mu neposkytla potrebnú pomoc.
Naopak, z výpovedí strán sporu, ako aj z návrhu na rozvod ich manželstva je zrejmé, že ich spolužitie bolo usporiadané. Pokiaľ žalobca poukazoval na požívanie alkoholických nápojov žalovanou, v konaní nepreukázal, že by žalovaná nadmerne požívala alkohol, že by sa pod vplyvom alkoholu správala voči žalobcovi agresívne, urážlivo, alebo inak nevhodne. Z výpovede samotného žalobcu bolo zistené, že tento sám ani nezistil, že by žalovaná alkohol požívala, bol na to upozornený zo strany matky žalovanej, pričom túto skutočnosť si naďalej nepripúšťal. Až následne, keď raz náhodou našiel prázdne fľaše od alkoholu a viac si začal všímať správanie žalovanej, dospel k záveru, že táto požíva alkohol. Z výpovede žalobcu však vyplynulo, že prejavy správania žalovanej, keď mala byť pod vplyvom alkoholu, spočívali v tom, že sa opakovane pýtala alebo rozprávala to isté, večer po tom, čo si zdriemla, si šla robiť rannú kávu, v jednom prípade žalobca uvádzal neistú chôdzu žalovanej. Takéto správanie však nemožno považovať za správanie hrubo porušujúce dobré mravy. Navyše, žalovaná v konaní uvádzala, že alkohol nepožíva. Priznala, že si vypila po tom, čo jej žalobca oznámil, že sa s ňou chce rozísť, čo ona vôbec nečakala, a tiež po tom, čo po predchádzajúcom intímnom styku ju o niekoľko dní požiadal, aby mu vyplatila 60.000,- eur, aby mohol začať žiť so svojou priateľkou. Okrem toho žalovaná uviedla, že raz sa jej správanie mohlo vymykať z normálu pod vplyvom liekov, ktoré užila, nakoľko bola nešťastná. Z uvedeného potom vyplýva, že ak aj žalovaná mala vo svojom správaní prejavy, ktoré popisoval žalobca, bolo to len ojedinele a súviselo to s tým, že psychicky nezvládala situáciu, ktorá vznikla v ich manželstve v dôsledku rozhodnutia žalobcu ukončiť spolužitie s ňou a žiť s novou partnerkou. Zo strany žalobcu v konaní nebolo vo vzťahu k žalovanej tvrdené žiadne iné správanie porušujúce dobré mravy. Pokiaľ žalobca uviedol, že počas jeho hospitalizácie sa žalovaná zaujímala, či niečo nepotrebuje až po 10 dňoch, z výpovede žalovanej vyplynulo, že žalobca jej nepovedal, kde je hospitalizovaný, sama si túto informáciu musela zisťovať a hoci jej žalobca povedal, že nič nepotrebuje, 3-krát bola v nemocnici a priniesla mu čisté veci alebo sladkosti, ktoré mu poslala po lekárke. Ani v tomto prípade teda súd nepovažoval tvrdenie žalobcu za preukázané.
24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a okolnosti daného prípadu, súd nemal preukázané konanie žalovanej takej intenzity, ktoré by bolo možné hodnotiť ako konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. V danej veci teda nie sú dané podmienky na vrátenie daru, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP). V konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o konkrétnej výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. Odvolanie musí obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.