Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-171-2019.pdf
PDF · 105.33 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/171/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla v právnej veci žalobkyne: Q. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX O. B., proti žalovamým: 1/ H.. X. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX B., 2/ H.. S. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX B., 3/ V. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. S. XXX/XX, XXX XX O., 4/ Q.. R. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. F. XXX/X, XXX XX O. B., 5/ Q.. G. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. F. XXX/X, XXX XX O. B., 6/ J. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. W. XXXX/XX, XXX XX O. B., 7/ V. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX O. B., 8/ X. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX O. B., 9/ Q. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX P., XX/ J. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX V., XX/ Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX O. B., XX/ Q.. B. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX O. B., XX/ F. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX O. B., XX/ X. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX I. I., XX/ U. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX O. B., XX/ X. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX O. B., XX/ Q.. X. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX O. B., XX/ X. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX O. B., XX/ Q. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX O. B., XX/ Q. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX O. B., XX/ U. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. U. XXX, XXX XX W. U., XX/ B. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX O. B., XX/ Y.. A. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX O. B., XX/ H.. I. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX/XXX, XXX XX G. nad Z., XX/ Y.. X. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX O. B., XX/ H.. arch. I. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. 8, XXX XX O. B. a 27/ Stavebné bytové družstvo, so sídlom Pod Donátom 3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 00 176 192, zastúpenému: JUDr. Lenka Balážiová, advokátka, so sídlom Bystrická 101, 966 81 Žarnovica, za procesné spoločenstvo žalovaných 1/ až 27/ koná žalovaný 27/, o určenie, že písomné hlasovanie je neplatné, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24C/23/2017
- 229 zo dňa 06.08.2019 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1/ až 27/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím rozhodol: „I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovaným v 1/ až 26/ rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Žalovanému 27/ Stavebné bytové družstvo so sídlom, Pod Donátom 3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 00 176 192 p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.“
2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že dňa 20.03.2017 doručili na Okresný súd Žiar nad Hronom žalobcovia 1/ Q. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX O. B., 2/ Q. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX V. a 3/ Q. S., žalobu o určenie neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov bytového domu v O. B., ul. Q. č. X, X., X, XX, súpisné č. XXX., konané v dňoch 11., 12. a 13. februára 2017. Zároveň doručili aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze nakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom O. B., katastrálny odbor na LV č. XXXX, k. ú. O. B., a to: byt č. X na prvom poschodí, vchod XX, Q. ul. v bytovom dome súpisné č. XXX ako aj k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na špecifikovaných pozemkoch. Dňa 5.06.2017 súd uznesením č. k. 24C/23/2017-17 nariadil neodkladné opatrenie v zmysle podaného návrhu. Uznesením zo dňa 13.11.2017 č. k. 24C/23/2017-52 súd žalobkyni 1/ priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu a konanie voči žalobcom 2/ a 3/ zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku.
3. Súd ďalej konal so žalobkyňou 1/, ktorá trvala na tom, že hlasovacie lístky predložené vlastníkom bytov k písomnému hlasovaniu neboli správne vyplnené, pretože v nich bola uvedená nesprávna suma - výška pohľadávky na uspokojenie ktorej mal byť realizovaný výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti a hlasovacie lístky (výsledky hlasovania) neboli správne vyhodnotené. Zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov komunikoval s vlastníkmi s každým z nich osobitne kvôli možnosti manipulácie s jednotlivými vlastníkmi, pričom vlastníkom poskytoval nepravdivé informácie o tom, že žalobkyňa má veľký dlh, ktorý nespláca a ak nebudú súhlasiť s dražbou bytu žalobkyne, môžu prísť o svoje nehnuteľnosti.
4. Uznesením zo dňa 26.09.2018 č. k. 24C/232/2017 - 130 súd rozhodol (§ 75 CSP), že za procesné spoločenstvo žalovaných 1/ až 27/ bude ďalej konať len žalovaný 27/ Stavebné bytové družstvo.
5. Súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, vypočutím svedka Q.. B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. B., Q. XXX/XX, ktorý je zástupca vlastníkov bytov v bytovom dome súpisné č. X až XX viac ako 20 rokov, písomnými listinami a dokladmi, ktoré sú obsahom súdneho spisu, ktoré súd podrobne špecifikované v bodoch 10., 11., 12. odôvodnenia rozsudku) vrátane sporných hlasovacích lístkov a sumárnej analýzy platieb žalobkyne z ktorého vyplýva konečný stav nájomného k 13.02.2017 vo výške 4 588,56 eur.
6. V bode 24. odôvodnenia rozsudku súd s odkazom na aktuálny predmetný list vlastníctva č. XXXX, k. ú. O. B., obec O. B. zo dňa 31.07.2019 konštatoval zmeny vo vlastníkoch bytov a nebytových priestorov v bytovom dome č. XXX.
7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyni boli výsledky písomného hlasovania doručené dňa 17.02.2017, a to zástupcom vlastníkov B. S.. Žaloba o určenie neplatnosti písomného hlasovania bola na súde podaná dňa 20.03.2017 (najbližší nasledujúci pracovný deň - pondelok, § 122 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka), čo bolo v rámci prekluzívnej 30 dňovej lehoty v zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. stanovenej na podanie žaloby prehlasovaným vlastníkom.
8. Prednostne sa súd zaoberal otázkou vecnej legitimácie sporových strán. Žalobkyňa ako prehlasovaný vlastník bytu je podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. aktívne vecne legitimovanou na podanie žaloby o určenie neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ktorý sa rozhodol podľa žalobu voči všetkým svojím spoluvlastníkom chce byť v spore úspešný, musí dbať na to, aby minimálne pred vyhlásením rozhodnutia súdu vo veci samej boli účastníkmi konania všetci vlastníci v dome, ktorým tento status vyplýva z evidencie katastra nehnuteľností. Musí žalovať všetkých ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým napadnuté rozhodnutie pôsobí a proti ktorým má výrok súdneho rozhodnutia o zrušení napadnutého uznesenia valného zhromaždenia vyvolať právne záväzné účinky. (Jedná sa o nútené procesné spoločenstvo na strane žalovaných - § 77 CSP). Keďže počas súdneho konania sa s pozície žalobcu nedá žiadnym spôsobom zabrániť tomu, aby nenastali zmeny vo vlastníkoch bytov a nebytových priestorov v dôsledku rôznych právnych skutočností, jediným východiskom je ustálenie okruhu žalovaných minimálne v čase podania žaloby a v čase ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa počas konania nereagovala na zmeny, ktoré počas konania nastali vo vlastníkoch bytov (vlastníkmi bytov sa stali H.. arch. Q. I. namiesto J. S., U. X. namiesto F. S. a B. S., U. S. a H. S. namiesto X. B., Q. P. namiesto X. E.) a nenavrhla zmenu strán sporu, v dôsledku čoho v čase rozhodovania súdu žaloba už nesmerovala voči
všetkým aktuálnym ostatným vlastníkom bytov v bytovom dome. Takto podaná žaloba nemôže privodiť rozhodnutie, ktoré by zaväzovala ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov než tých, voči ktorým žaloba smeruje. Rozsudok by bol účinný len voči tým vlastníkom, proti ktorým sa konanie viedlo.
9. Nakoľko žaloba nesmerovala voči všetkým núteným spoločníkom procesného spoločenstva na strane žalovaného, súd žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol.
10. Uznesenia prijímajú samotní vlastníci. Žalovaný 27/ nie je vlastníkom bytu ani nebytového priestoru v bytovom dome, ale na základe Zmluvy o výkone správy č. 306/2010 zo dňa 25.10.2010 ako správca zabezpečuje správu bytového domu. Ide o samostatnú právnickú osobu s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvorili zmluvu o výkone správy. Ide vždy o subjekt odlišný od ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Z tohto dôvodu súd musel žalobu prehlasovaného vlastníka aj v časti smerujúcej voči žalovanému 27/ ako správcovi pre nedostatok pasívnej legitimácie zamietnuť.
11. V konaní nebol preukázaný ani jeden zo žalobkyňou tvrdených dôvodov neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov. Hoci je nesporné, že vyhodnotenie písomného hlasovania obsahovalo chyby v počítaní (súd zistenie v tomto smere uvádza podrobne v odôvodnení rozsudku v bode 32.), vzhľadom k tomu, že pri obidvoch otázkach bol udelený súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytom dome, písomné hlasovanie bolo úspešné a obidva návrhy, ktoré boli predmetom hlasovania boli vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v písomnom hlasovaní schválené. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a v konaní nebolo preukázané jej tvrdenie o tom, že k prijatiu rozhodnutia došlo na základe lživých údajov poskytnutých vlastníkom bytov. Na druhej strane žalovaní predloženými listinnými dôkazmi preukázali, že výška dlhu žalobkyne 4 588,56 eur bola pri písomnom hlasovaní určená v súlade s evidenciou žalovaného 27/ ako správcu , ktorý je v zmysle § 8b ods. 1 písm. e) zákona č. 182/1993 Z. z. povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov v dome. Písomné hlasovanie bolo vyhlásené v súlade so zákonom ako aj s čl. V Zmluvy o výkone správy č. 306/2010 zo dňa 25.10.2010. Pričom uskutočnenie písomného hlasovania nie je podmienené predchádzajúcim uskutočnením schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a žalobkyňa svoje tvrdenie o jej požiadavke ne zvolanie takejto schôdze v konaní nepreukázala.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, 2 CSP. Súd žalobu zamietol, teda vo veci mali plný úspech žalovaní a vznikol im nárok na náhradu trov konania. Žalovaní 1/ až 26/ si však nárok na náhradu trov konania neuplatnili a v konaní im žiadne trovy ani nevznikli, preto súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný 27/ si nárok na náhradu trov konania uplatnil, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Žalobkyňa namietala, že správne žalovala všetky pasívne legitimované osoby, tieto správne označila. V dôsledku neskorších prevodov sa zmenili vlastníci bytov, avšak nemala vedomosť a ani nemá za dané, že mala navrhovať zmenu účastníkov na strane žalovaných, keďže žalovaní tvorili procesné spoločenstvo a noví vlastníci v zmluve o prevode bytov pristupovali k podmienkam výkonu správy. Správca, ktorý koná za procesné spoločenstvo neoznámil zmenu vlastníkov aj keď o nej na rozdiel od žalobkyne mal okamžitú vedomosť. Súd žalobkyňu v konaní o žiadnej povinnosti žiadať o zmenu účastníkov nepoučil, aj keď nemá právnické vzdelanie a nie je zastúpená advokátom.
15. Pri vykonanom dokazovaní bolo zistené, že pri hlasovaní a spísaní zápisnice došlo k chybám a keďže ani ku dňu podania žaloby neboli tieto chyby opravené a oprava doručená žalobkyni, má za to, že pravdepodobne išlo o účelové chyby na základe ktorých mala žalobkyňa mať za dané, že nie je aktívne legitimovaná. Súd sa touto skutočnosťou nezaoberal, aj keď´ to žalobkyňa žiadala a prijal za vlastné tvrdenie správcu, že išlo o chyby v počítaní.
16. Súd vykonal len dôkaz výsluchom zástupcu vlastníkov, pričom označených vlastníkov bytov E., Y., V., ktorí by mohli podporiť tvrdenie žalobkyne súd nevypočul.
17. Tiež súd nevykonal preskúmanie výšky pohľadávky pretože do sumy neboli zahrnuté platby, ktoré boli uhradené exekútorovi a ktoré exekútor nedoručil správcovi na fond opráv, či už ku dňu hlasovania, tiež ku dňu podania žaloby a aj k dnešnému dňu.
18. Za najzávažnejšie považuje žalobkyňa to, že k súhlasu vlastníkov s dražbou jej bytu došlo po tom, ako jej bolo potvrdené, že ak nebudú hlasovať za, môžu kvôli jej dlžobe prísť o byt. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, hlasovanie teda nemôže byť platné, ak bolo dosiahnuté klamstvom, a ostatní vlastníci sa kvôli tomu obávali o svoje vlastnícke právo.
19. V prípade ak dôjde k dražbe jej bytu, ostane aj s deťmi na ulici, pochopiteľne je pre ňu existenčná otázka domáhať sa neplatnosti hlasovania. Dlh spláca vždy keď má možnosť a dostupné prostriedky, čo tiež správca nezohľadňuje.
20. Vyjadrenie žalovaných 1/ až 27/ k odvolaniu žalobkyne nebolo podané.
30. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
31. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
32. Odvolací súd nezistil žalobkyňou vytýkané pochybenia okresného súdu. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil, keď žalobu zamietol, pretože neboli splnené procesné podmienky konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi, ktoré v tejto súvislosti uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, na tieto dôvody odkazuje. Odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval iba dodáva, že rozhodnutie okresného súdu je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
33. V odvolacom konaní žalobkyňa namietala, že súd mal vypočuť ako svedkov označených vlastníkov bytov, a to E., Y. a V., ktorí by mohli podporiť tvrdenie žalobkyne, súdu vytýka, že vykonal dôkaz len výsluchom zástupcu vlastníkov bytov. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa v priebehu konania na súde prvej inštancie vypočutie uvedených osôb nenavrhla a odhliadnuc od tejto skutočnosti ani neuviedla, nakoľko ich výpoveď by mala byť významná pre preukázanie žalobkyňou tvrdených skutočností a pre výsledok konania. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že na pojednávaní konanom dňa 06.08.2019 na okresnom súde žalobkyňa síce uviedla (viď. zápisnica z pojednávania), že „napr. spoluvlastník p. E., keď sa informovala o tom ako prebiehalo oznámenie o písomnom hlasovaní jej povedal, že bolo mu oznámené, že má žalobkyňa dlhy a bolo by vhodné, aby hlasoval za výkon exekúcie“
- uvedené však nemožno považovať za návrh žalobkyne na vypočutie p. E. ako svedka v konaní.
34. Súčasnú argumentáciu žalobkyne v odvolacom konaní o potrebe vypočutia ďalších svedkov odvolací súd hodnotí ako uvádzanie nových skutočností a predkladanie nových dôkazov žalobkyňou (tzv. novoty), ktoré ale mala možnosť uviesť na svoju obranu a predložiť súdu prvej inštancie.
35. Dôkaznú povinnosť môže strana (účastník) plniť od začiatku konania (v žalobe) a v priebehu celého konania, až do času, kým súd uznesením nevyhlási dokazovanie za skončené (§ 182 CSP). Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené zákonnou koncentráciou konania, čo sa týka možnosti strán predkladať skutočnosti a dôkazy (uplatňovať prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku - CSP) na čom mienia postaviť svoj nárok, resp. poprieť nárok protistrany. Koncentrácia konania tak eliminuje negatíva rôznych procesných taktík strán a umožňuje súdu, aby do určitej lehoty skompletizoval skutkový aj dôkazový materiál. Na skutočnosti a dôkazy preložené a označené neskôr súd neprihliadne, a teda sa na ne hľadí, akoby neboli uplatnené. Súd ich nemôže použiť na preukázanie alebo vyvrátenie tvrdení strán. O tejto skutočnosti musia byť strany poučené, pričom v posudzovanom prípade možno brať zreteľ na splnenie poučovacej povinnosti súdom podľa § 182 CSP.
36. Podľa § 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Uvedené ustanovenie platí primerane aj pre konanie na odvolacom súde - § 378 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že odvolací súd preskúmava rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska tých skutočností (vziať do úvahy môže iba skutočnosti), ktoré tu boli existovali) v čase jeho rozhodovania. Právo tzv. „novôt“ v odvolacom konaní je v CSP nastavené tak, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Opravný prostriedok s právom novôt (§ 366 CSP) povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy čo znamená, že počas odvolacieho konania je odvolací súd povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V prejednávanom prípade zo strany žalobcu v prípade jeho odvolacích dôvodov sa nejedná o žiadny z vyššie uvedených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.
37. Odvolací súd podotýka, že súd nemusí vykonať ani všetky stranou sporu navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1 CSP). Súd musí mať vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten ktorý dôkaz a musí dbať na to, aby nevylúči taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranou, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Súdu, ktorý vo veci koná a rozhoduje prináleží, aby sám posudzoval vhodnosť alebo účelovosť zvoleného procesného postupu v konaní, ktoré vedie.
38. Okresný súd na pojednávaní konanom dňa 06.08.2019 rozhodol vo veci samej, potom ako vyhlásil dokazovanie za skončené. Okresný súd zjavne mal zato, že pre rozhodnutie vo veci má dostatok podkladov. Pritom je treba zdôrazniť, že rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žaloby je založené na zistení súdu, že žaloba žalobkyne nesmerovala voči všetkým núteným spoločníkom procesného spoločenstva, teda súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
39. Odvolací súd rozhodnutie vo veci samej potvrdil z vecne správnych dôvodov a potvrdil aj závislý výrok o trovách konania.
40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní 1/ až 27/, preto by im patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %.). Nakoľko však žalovaným 1/ až 27/ preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd rozhodol, že žalovaným 1/ až 27/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).
41. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).