Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/33/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej v právnej veci žalobcu: A - DEMO, s.r.o., Topoľová 1, Močenok, IČO: 36 274 321, zastúpeného JUDr. Vlastimilom Petřekom, PhD., advokátom, Námestie sv. Egídia 6/11, Poprad, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 100699929/2019 zo dňa 20. 03. 2019, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil a mal za preukázané, že na základe oznámenia správcu dane o daňovej kontrole zo dňa 12. 04. 2016 sa dňa 23. 05. 2016 začala u žalobcu daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2014. V uvedený deň bol správcom dane spísaný úradný záznam, z ktorého vyplýva, že sa žalobca v čase zahájenia daňovej kontroly nezúčastnil z dôvodu, pretože sa nachádza pracovne v zahraničí.

2. Predmetom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2014 bola dodávateľská faktúra č. 201419 zo dňa 01. 10. 2014, č. 201421 zo dňa 31. 10. 2014 a č. 201422 zo dňa 31. 10. 2014.

3. Výzvou zo dňa 15. 11. 2016 vyzval správca dane spoločnosť Steam, spol. s r.o. na predloženie dokladov tam uvedených, pričom zásielka sa vrátila správcovi dane s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Následne bol predvolaný na výsluch konateľ spoločnosti Steam, spol. s r.o. Dňa 13. 12. 2016 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom W. I., ktorý potvrdil, že je od 12. 03. 2014 konateľom spoločnosti Steam, spol. s r.o. a okrem toho je i konateľom spoločnosti TIG- HILLmonth, s.r.o. Svedok uviedol, že spoločnosť Steam, spol. s r.o. nemá žiadne kancelárske, obchodné, prevádzkové a skladovacie priestory a nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok. Má piatich zamestnancov na dohodu a jedného na trvalý pracovný pomer. Potvrdil spoluprácu so žalobcom, predmetom objednávok boli montážne práce a to na základe objednávok. Potvrdil vystavenie faktúr pre žalobcu. Zváračské práce, podľa svedka, vykonali zamestnanci spoločnosti Steam, spol. s r.o. a živnostníci, ktorí boli dohodnutí alebo pracovali pre spoločnosť Steam, spol. s r.o. Zo zápisnice vyplýva, že po jej prečítaní, pred jej podpisom a po konzultácii s právnym zástupcom sa svedok vyjadril, že živnostníci neboli pre spoločnosť Steam, spol. s r.o., ale pre spoločnosti J.N. BLOOM s.r.o. a Salt Paradise, s.r.o. Mená zamestnancov, korí sú uvedení v priloženej evidencii dochádzky k faktúram boli zamestnanci spoločnosti J.N. BLOOM s.r.o. a Salt Paradise, s.r.o.

4. Následne správca dane v podaní zo dňa 08. 03. 2017 písomne oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami, ku ktorým sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 31. 03. 2017.

5. Protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún, august, september, október, november 2014 bol spísaný dňa 19. 04. 2017 a spolu s výzvou zo dňa 20. 04. 2017 zaslaný na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a žalobcovi doručený dňa 24. 04. 2017. Týmto dňom bola ukončená daňová kontrola u žalobcu. K zdaňovaciemu obdobiu október 2014 si žalobca uplatnil na základe faktúry č. 201419 zo dňa 01. 10. 2014, č. 201421 zo dňa 31. 10. 2014 a č. 201422 zo dňa 31. 10. 2014 odpočítanie dane v celkovej výške 1.298,60 eur od dodávateľa Steam, spol. s r.o.

6. Vyjadrenie k protokolu žalobca podal v podaní zo dňa 20. 04. 2017 a dňa 26. 10. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo vyjadrenie žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole, s ktorými nesúhlasil.

7. Správca dane vydal dňa 07. 11. 2017 rozhodnutie č. 102313711/2017, ktorým žalobcovi vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 1.298,60 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014.

8. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 07. 11. 2017, o ktorom rozhodol žalovaný v rozhodnutí č. 100405725/2018 zo dňa 19. 02. 2018 tak, že ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia správcu dane bol nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k spoločnosti Steam, spol. s r.o., pretože správca dane obchodné vzťahy medzi spoločnosťou Steam, spol. s r.o. a žalobcom dostatočným spôsobom nepreveril. V ďalšom konaní bolo potrebné preveriť evidenciu dochádzky a zabezpečiť svedecké výpovede zúčastnených osôb na vykonaní prác, vykonať miestne zisťovanie v spoločnosti Steam, spol. s.r.o. a vyzvať ju na predloženie listinných dôkazov, že daň z dodaných prác bola odvedená a zaplatená.

9. Dňa 18. 05. 2018 správca dane spísal zápisnicu o vykonaní úkonu, na ktorom konateľ žalobcu predložil správcovi dane tam uvedené doklady, okrem iného i faktúry vystavené spoločnosťou Steam, spol. s r.o. ako dodávateľa pre odberateľa - žalobcu za montážne práce.

10. Súčasťou spisu je i úradný záznam z miestneho zisťovania, ktoré bolo vykonané dňa 18. 05. 2018 v na adrese sídla spoločnosti Steam, spol. s r.o. bol spísaný v ten istý deň a vyplýva z neho, že sa nepodarilo zistiť miesto sídla spoločnosti podľa adresy uvedenej ako jej sídlo.

11. Následne správca dane pristúpil k výsluchu svedkov, ktorých predvolal a o ich konaní bol žalobca upovedomený. Dňa 12. 06. 2018 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom F. Z., ktorý uviedol, že v roku 2014 bol zamestnancom na dohodu v spoločnosti TIG-HILLmonth, s.r.o., kde pracoval ako zámočník a práce vykonávali pre žalobcu. Potvrdil, že v júni a júli 2014 pracovali vo Vrakuni, kde rozoberali podnik. V ten istý deň bol vypočutý svedok S. Z., ktorý uviedol, že bol zamestnancom spoločnosti TIG-HILLmonth, s.r.o. ako zámočník. Nevedel uviesť, pre akú spoločnosť práce vykonávali, nevedel, či to bolo v Slovnafte, alebo v Dusle, jednalo sa o odstávky chemických závodov. Spoločnosť žalobcu poznal, uviedol, že s nimi vykonávali spoločnú prácu.

12. Dňa 13. 06. 2018 bol vypočutý svedok A. S., ktorý uviedol, že v roku 2014 bol zamestnancom spoločnosti Steam, spol. s r.o., pracoval ako zámočník - brigádnik na dohodu. Žalobcu pozná, robili pre neho práce v Dusle Šaľa a v Hlohovci. V rovnaký deň bol vypočutý svedok V. K., ktorý bol v roku 2014 zamestnaný v spoločnosti Steam, spol. s r.o. ako zámočník. Nevedel uviesť, či v júni a júli 2014 pracoval na stavbe pre uvedenú spoločnosť. V júni pracovali vo Vrakuni, kde ťahali rúry.

13. Dňa 25. 06. 2018 bol vypočutý svedok A. T., ktorý uviedol že v roku 2014 ukončil strednú školu a od 14.11.2014 do 31.12.2014 bol zamestnancom spoločnosti KL MONTA s.r.o.. Poprel, že pracoval vo Vrakuni, alebo na stavbe v Dusle. Spoločnosť A - DEMO s.r.o. pozná, ale nikdy pre ňu nepracoval, ani brigádnicky.

15. Dňa 26. 06. 2018 správca dane spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom K. T., ktorý tiež v roku 2014 ukončil strednú školu a uviedol, že pracoval na dohodu u I. J.. Poprel, že pracoval vo Vrakuni,

na Dusle pracoval pre J.. Spoločnosť žalobcu pozná len okrajovo. V ten istý deň bol vypočutý svedok K. H., ktorý uviedol, že v roku 2014 pracoval v spoločnosti TIG-HILLmonth, s.r.o. na trvalý pracovný pomer ako zvárač. Pravdepodobne v júni a júli mohol pracovať vo Vrakuni, na čističke odpadových vôd. Žalobcu poznal, pracovali pre neho.

16. Dňa 27. 06. 2018 bol vypočutý svedok J. K., ktorý bol zamestnancom spoločnosti TIG-HILLmonth, s.r.o. ako zámočník, potvrdil, že v júni a júli 2014 pracoval s partiou ľudí na stavbe vo Vrakuni. Žalobcu poznal. Dňa 27. 06. 2018 vypovedal svedok O. I., ktorý bol tiež zamestnaný v spoločnosti TIG- HILLmonth, s.r.o. ako zvárač. Potvrdil, že robil vo Vrakuni zváračské práce. Spoločnosť žalobcu poznal, pracovali pre nich a s nimi.

17. Dňa 30. 07. 2018 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom E. D.. V roku 2014 robil na Dusle, na brigáde, nevedel uviesť, pre koho pracoval (uviedol, že to začínalo na LIM, ale nevie pokračovanie). Vo Vrakuni nikdy nepracoval. Žalobcu poznal cez spoločnosť začínajúcu na LIM, pre nich pracovali. Svedok E. J. bol vypočutý dňa 30. 07. 2018 a uviedol, že v roku 2014 bol zamestnaný u p. J. ako montér na dohodu. V roku 2014 pracovali v Bratislave na dvoch výškových budovách, vo Vrakuni nepracoval. Žalobcu poznal, ako zamestnanec spoločnosti TSC Slovakia s.r.o. pre nich pracoval.

18. Následne správca dane vyzval v podaní zo dňa 09. 08. 2018 spoločnosť Steam, spol. s r.o. aby preukázala listinné dôkazy, že daň z dodaných prác uvedených na tam uvedených faktúrach pre žalobcu bola odvedená a zaplatená. Zásielka sa vrátila neprevzatá v odbernej lehote.

19. Žalobca bol tiež v podaní zo dňa 09. 08. 2018 vyzvaný, aby preukázal svoje tvrdenia ohľadne prác uvedených na došlých faktúrach od spoločnosti Steam, spol. s r.o. relevantnými dôkazmi. Na oboznámenie sa so zistenými skutočnosťami sa žalobca nezúčastnil.

20. Správca dane vydal dňa 10. 10. 2018 rozhodnutie č. 102019295/2018, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 1.298,60 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 ako rozdiel medzi daňou vyrubenou daňovým priznaním doručeným dňa 25. 11. 2014 v sume 79.366,53 eur a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 80.665,13 eur. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.

II.

21. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100699929/2019 zo dňa 20. 03. 2019 žalovaný o podanom odvolaní žalobcu rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 102019295/2018 zo dňa 10. 10. 2018 potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na stanovisko správcu dane, podľa ktorého daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, čím nesplnil právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 nadväzne na § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, t. j. kedy platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

22. Žalovaný ďalej konštatoval, že dospel k záveru, že konaním daňového subjektu došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. aj zákona o DPH, keď si uplatnil právo na odpočítanie dane z vyššie deklarovaných faktúr od spoločností Steam a Marmande. Predloženie faktúr je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodných transakcií, nakoľko technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch boli i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.

23. Ďalej žalovaný poukázal na zistenia správcu v priebehu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania týkajúce sa spoločnosti Steam, a to, že spoločnosť na zaslané výzvy správcom dane nereagovala (vrátené s poznámkou pošty „neprevzaté v odbernej lehote"). Ďalej bolo zistené, že konateľ uvedenej spoločností p. I. síce potvrdil vystavenie a podpísanie faktúr, ale prečo jedna faktúra nebola

podpísaná sa vyjadriť nevedel. Konateľ spoločnosti potvrdil dodanie služby pre daňový subjekt, ďalej vyjadril k spoluprác, a to, že obchody prebiehali medzi spoločnosťami na základe objednávok, boli to montážne práce, zmluvu majú uzavretú na celý rok, k priznaniu a odvedeniu dane sa vyjadril, že daň bola priznaná a odvedená, avšak v akom zdaňovacom období najprv uviesť nevedel, neskôr uviedol, že koncom roka 2014. Kto vykonával práce sa vyjadril, že živnostníci pracovali pre spoločnosti ako J.N.BLOM a Paradise.

24. Spoločnosť J.N.BLOM podala posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 nepodala, čím nepriamo deklarovala, že nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Spoločnosť J.N.BLOM nekomunikuje s správcom dane, zaslané zásielky sa vracajú správcovi dane s poznámkou pošty „adresát neznámy“, ako ani nepodávala prehľady a hlásenia (nebola preukázaná existencia zamestnancov). Spoločnosť J.N.BLOM je právnym nástupcom ďalších troch spoločností. Z dôvodu nevykonávania ekonomickej činnosti jej bola z úradnej moci zrušená registrácia na dani z pridanej hodnoty (ku dňu 30. 06. 2014).

25. Spoločnosť Paradise, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Remord s.r.o., ktorej konateľom je občan Rumunskej republiky (p. R. T.). Spoločnosť Paradise tak isto nepodávala za rok 2014 žiadne prehľady, hlásenia (podrobné uvedené vyššie rozhodnutí). V priebehu vyrubovacieho konania správca dane vykonal vypočutie svedkov (uvedené vyššie v rozhodnutí), z ktorých výpovedí jednoznačne vyplynulo, že ani jedna osoba neboli zamestnancami spoločnosti J.N.BLOM a ani spoločnosti Paradise, t. j. dodávateľmi prác fakturovaných pre daňový subjekt (podrobne uvedené v rozhodnutí). Ďalej svedkovia sa vyjadrili, že v obdobiach uvedených v evidenciách dochádzky boli zamestnancami spoločnosti TIG-HILLmonth s.r.o. (konateľ p. I., ktorý je konateľom aj spoločnosti Steam); p. D. sa nevedel vyjadriť zamestnancom akej spoločnosti bol v uvedenom období; p. J. sa vyjadril, že pracoval u p. J. v spoločnosti TSCSlovakia s.r.o.; p. S. a p. K. sa vyjadrili, že boli zamestnancami spoločnosti Steam; p. T. sa vyjadril, že v uvedenom období bol evidovaný na úrade práce, až od 14. 11. 2014 do 31. 12, 2014 bol zamestnaný v spoločnosti KL MONTA, s.r.o.; p. T. sa vyjadril, že v roku 2014 skončil strednú školu, bol na úrade práce, a že pracoval na dohodu u p. J.; p. H. k tomu, či v roku 2014 pracoval v DUSLE a Vrakuni sa vyjadriť nevedeli p. D. sa jednoznačne vyjadril, v živote vo Vrakuni nepracovali p, I. sa nevedel vyjadriť, či pracoval v DUSLE a vo Vrakuni; p. J. sa vyjadril, že vo Vrakuni nepracoval, robil v Bratislave pri Eurovei. Žalovaný poukázal na skutočnosť a to takú, že svedkovia p. T., p. T., p. D., p. J. nikdy nepracovali na stavbe vo Vrakuni resp. DUSLO (p. T.), napriek tomu, že v evidenciách dochádzky figurovali.

26. Spoločnosť TIG-HILLmonth, s.r.o. nebola dodávateľom prác pre spoločnosti Steam, Paradise a J.N.BLOM. K námietke týkajúce sa predloženia všetkých dôkazov, žalovaný uviedol, že daňový subjekt síce predložil správcovi dane faktúry a protokoly o odovzdaní prác, avšak nijako inak nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaných dodávateľov, ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1 zákona o DPH). Správca dane v priebehu daňovej kontroly postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, používal prostriedky najmenej zaťažujúce daňový subjekt a získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly okrem faktúr a dokladov (protokoly o odovzdaní prác), ktoré tvoria ich podklad, nenavrhol správcovi dane vykonanie takého dôkazu, ktorým by sa jednoznačne a dostatočne preukázalo dodanie služieb spoločnosťami. V konkrétnom posudzovanom prípade správca dane svojim rozsiahlym dokazovaním zistil, že nebola naplnená základná skutková podstata podľa § 49 ods. l a 2 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovaru alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 19 ods. 2 zákona o DPH). Žalovaný mal za to, že daňový subjekt bol povinný preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, nakoľko dôkazné bremeno bolo na ňom. Je potrebné, aby si daňový subjekt pri uzatváraní obchodných transakcií preveroval svojich obchodných partnerov. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu daňového subjektu tú skutočnosť, že žiadnym spôsobom si neoveroval svojho dodávateľa. Overenie obchodného partnera nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaných obchodov a v prípade nepreverenia si obchodných partnerov sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď daňový subjekt nevedel preukázať reálne dodanie deklarovaných obchodov medzi ním a jeho dodávateľmi. Dokazovanie zo strany správcu

dane slúži na verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že podľa nálezu Ústavného súdu SR -17 má platiteľ v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Správca dane pri preverovaní dokladov vedie dokazovanie v zmysle § 24 ods. 3 daňového poriadku, pričom platiteľ môže spochybnenie dôkazov vyvrátiť predložením alebo navrhnutím nových dôkazov, čo však daňový subjekt neurobil. V procese dokazovania sa presúva dôkazné bremeno medzi správcom dane a daňovým subjektom (platiteľom). Daňový subjekt bol povinný preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, nakoľko dôkazné bremeno bolo na ňom. K námietke týkajúcej sa rozhodnutia správcu dane, že je v rozpore s § 3 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 2 a § 63 daňového poriadku, odvolací orgán uvádza, že nakoľko daňový subjekt nevysloviť konkrétne námietky v čom vidí rozpor, odvolací orgán nebude k nim zaujímať stanovisko. Ďalej žalovaný uviedol, že ak sa daňový subjekt odvoláva na uvedené rozsudky, je jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov, a nielen uvádzať niektoré právne závery, ktoré sú v týchto rozsudkoch uvedené. Správca dane pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s procesnoprávnymi predpismi. Daňový subjekt nijako nevyvrátil pochybnosti správcu dane (podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia) o tom, že zdaniteľné plnenia sa uskutočnili tak, ako je uvedené na predložených faktúrach.

III.

27. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 31. 05. 2019 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 03. 2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci.

28. Poukázal na to, že Daňový úrad Nitra vo svojom rozhodnutí prijal záver, podľa ktorého nakoľko žalobca nepreukázal vznik daňovej povinnosti u dodávateľa pri dodaní služieb - prác v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z dôvodu nepreukázania dodania prác pre platiteľa Steam, spol. s r.o., nemohlo tomuto platiteľovi (Steam, spol. s.r.o.) vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa ust. citovaného zákona. Na základe týchto zistení nebolo preukázané dodanie služieb v reťazci J.N. BLOOM s.r.o. a Salt Paradise, s.r.o. - Steam, spol. s.r.o. pre žalobcu, na základe čoho poslednému v reťazci - žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na odpočítanie dane podľa zákona o DPH.

29. Žalobca ďalej uviedol, že s námietkou, ktorou reagoval na závery žalovaného o podvodnom konané v reťazci, sa žalovaný vysporiadal nedostatočne. Žalobca v danej veci namietal rozloženie dôkazného bremena, ktoré pri preukazovaní podvodu a účasti platiteľa na podvode stíha správcu dane, čo podoprel aktuálnou judikatúrou súdneho dvora. Preto žalobca celkom nerozumie kontextu, v rámci ktorého sa s uvedenou námietkou vysporiadal žalovaný. Žalovaný prijal v rozhodnutí (kontroverzný) záver, podľa ktorého „v konkrétnom posudzovanom prípade správca dane svojím rozsiahlym dokazovaním zistil, že nebola naplnená základná skutková podstata podľa § 49 ods.1 a 2 písm. a) zákona o DPH, podľa ktoré právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 19 ods.2 zákona o DPH). Odvolací orgán má za to, že daňový subjekt bol povinný preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, nakoľko dôkazné bremeno bolo na ňom“ a zároveň „nebolo preukázané dodanie služieb v reťazci J.N.BLOOM s.r.o., Kráľovská 43/976, Šaľa a Salt Paradise, s.r.o., Dechtice 179 - Steam spol. s r.o. podľa ust. § 9 ods.1 zákona o DPH pre platiteľa A-DEMO, s.r.o., na základe čoho poslednému reťazci, kontrolovanému daňovému subjektu - platiteľovi A-DEMO, s.r.o. nemohol vzniknúť nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods.1 zákona o DPH.“

30. Správca dane teda v odôvodnení uvádza jednak že daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH na vstupe a zároveň, že nebolo preukázané dodanie služieb reťazci dodávateľov J.N.BLOOM s.r.o. a Salt Paradise, s.r.o. - Steam spol. s r.o., - A-DEMO, s.r.o. Kontroverznosť týchto záverov žalobca vidí v tom, že jednotlivé závery majú vplyv na rozloženie dôkazného bremena, pretože zatiaľ čo v prípade preukazovania vzniku práva na odpočítanie dane (§ 49 ods.1 a 2 zákona o DPH) zaťažuje dôkazné bremeno podľa § 24 ods.1 daňového poriadku daňový subjekt, v prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode je dôkazné bremeno na správcovi dane.

31. Pokiaľ sú splnené vecné a formálne podmienky vzniku a uplatnenia práva na odpočítanie dane, potrestanie zdaniteľnej osoby, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť, že uvedené plnenie bolo súčasťou daňového podvodu spáchaného dodávajúcim, alebo že iné plnenie tvoriace súčasť predchádzajúceho alebo nasledujúceho stupňa v rámci dodávateľského reťazca bolo súčasťou podvodu DPH, zamietnutím práva na odpočítanie DPH je nezlučiteľné s pravidlami odpočítania DPH. Je úlohou daňového orgánu, ktorý konštatoval podvod alebo nezrovnalosti, ktorý sa dopustil vystaviteľ faktúry, aby preukázal, že tento príjemca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie je súčasťou daňového podvodu, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu.

32. Žalobca mal za to, že zo strany žalovaného správcu dane, ktorý vedie dokazovanie (§ 24 ods. 2 daňového poriadku) bolo potrebné pri konštatovaní o účasti žalobcu na daňovom podvode vymedziť predmet dokazovania a viesť dokazovanie na preukázanie úplne iných skutočností, než aké správca dane v súčinnosti s daňovým subjektom v konaní preukazoval. Zatiaľ čo v prípade preukazovania vzniku práva na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH) zaťažuje dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt, v prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä § 3 ods.6 daňového poriadku) je dôkazné bremeno na správcovi dane. Aj preto je daňový subjekt už v dostatočnom časovom predstihu oprávnený vedieť, na akom skutkovom základe má znášať dôkazné bremeno. Podľa názoru žalobcu v prípade, ak žalovaný pri preverovaní zdaniteľných plnení kontrolovaného daňového subjektu prijal skutkový záver o podvodnom konaní na základe čoho žalobcovi ako „účastníkovi podvodu nepriznal právo na odpočet dane, v takom prípade dôkazné bremeno nezaťažuje daňový subjekt, ale je na strane žalovaného správcu dane, ktorý je povinný preukázať, že kontrolovaný daňový subjekt, ktorý sa mal zúčastniť na daňovom podvode vedel alebo aspoň mohol vedieť, že sa zúčastňuje reťazca, v rámci ktorého došlo k podvodnému konaniu. Žalobca opakovane uvádza, že preukázať daňovému subjektu, že participoval či už úmyselne alebo z vedomej nedbanlivosti na takomto podvodnom konaní zaťažuje žalovaného. Inými slovami, dokazovanie zo strany žalobcu musí viesť najprv k preukázaniu, že v reťazci došlo (1) k úniku na dania či tento únik na dani bol výsledkom podvodného konania a následne dokazovanie musí viesť (2) k preukázaniu účasti žalobcu na takomto podvodnom konaní.

33. Je potrebné prijať záver, že v danej veci bol pre prijatie záveru o účasti žalobcu na daňovom podvodnom konaní neprávne vymedzený predmet dokazovania a tým nesprávny výber dôkazných prostriedkov, pretože pri existencii zdaniteľného plnenia bolo potrebné v zmysle vyššie uvedenej judikatúry sa zamerať na preukázanie (1) ako došlo k podvodnému konaniu, (2) v čom toto podvodné konanie spočíva, (3) aké dôkazy preukazujú, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní, (4) príčinnú súvislosť medzi konaním daňového subjektu a ujmou na štátnom rozpočte z titulu DPH.

34. Žalovaný si nezadovážil dôkazy preukazujúce, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní, nevykonal nimi dokazovanie a nezaradil ich do sumy dôkazov potrebných na preukázanie účasti odvolateľa na podvodnom reťazci a nepodrobil ich hodnoteniu v rámci hodnotenia dôkazov podľa ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku. Žalobca v danom kontexte uvádza, že žalovanému sa v konaní nepodarilo ustáliť ani skutočnosť, či daň bola priznaná a odvedená na predchádzajúcom stupni - správca dane zaslal opakovane Výzvu spoločnosti Steam, spol. s r.o., v ktorej opakovane žiadal o predloženie listinných dôkazov, že daň z dodaných prác uvedených na nimi vystavených faktúrach pre spoločnosť A-DEMO, s.r.o. bola odvedená a zaplatená. Keďže sa vrátila obálka s oznámením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, žalovaný vo veci odvedenia a zaplatenia dane na predchádzajúcom stupni nepreukázal žiadne skutočnosti. Žalovanému sa nielenže nepodarilo preukázať účasť a vedomosť žalobcu na daňovom podvode, žalovaný ani neustálil, či daň bola priznaná a odvedená na predchádzajúcom stupni spoločnosťou Steam, spol. s.r.o. (resp. na ďalších stupňoch v reťazci), pričom takéto zistenia sú nevyhnutné pre dokazovanie v danej veci, zaťažujúc tak dôkazným bremenom správcu dane. Žalobca poukazujúc na závery žalovaného, ktorý nespochybňuje existenciu zdaniteľného plnenia, ale podsúva domnienku o účasti žalobcu na podvodnom konaní uvádza, že na tento záver neexistuje jediný dôkaz (neexistuje žiadna skutočnosť preukazujúca podvodný reťazec, neexistuje dôkaz na ktorom stupni v reťazci - a či vôbec v reťazci došlo k úniku na dani, neexistuje dôkaz, ktorý by potvrdzoval účasť žalobcu na akomkoľvek podvodnom konaní), preto žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav v prejednávanej veci, žalovaný si nezadovážil všetky dostupné dôkazné prostriedky na podporu ním prijatého skutkového záveru o účasti odvolateľa na podvodnom

konaní, čím je rozhodnutie nezákonné pre rozpor s ust. § 3 ods.1 a 3 v spojení s § 24 ods. 2 daňového poriadku.

35. Zatiaľ čo v prípade preukazovania vzniku práva na odpočítanie dane zaťažuje dôkazné bremeno podľa § 24 ods.1 daňového poriadku daňový subjekt, v prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä § 3 ods. 6 daňového poriadku) je dôkazné bremeno na správcovi dane. Preto je daňový subjekt už v dostatočnom časovom predstihu oprávnený vedieť, na akom skutkovom základe má znášať dôkazné bremeno. Žalobca uvádza, že v priebehu daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania na podporu svojich tvrdení o vykonaní prác spoločnosťou Steam, spol. s r.o., predložil všetky listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii, čím si svoju dôkaznú povinnosť v zmysle ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku splnil. Zároveň však je potrebné uviesť, že nie je schopný ovplyvniť a nemožno mu pričítať na ťarchu spôsob, akým dodávateľ Steam, spol. s r.o. zabezpečil svoje zdaniteľné plnenia poskytnutého odvolateľovi ani výber pracovníkov, ktorí zabezpečia realizáciu zdaniteľných plnení. V danej veci je nesporné, že všetci svedkovia potvrdili, že vykonávali práce na miestach, kde dochádzalo k vykonaniu fakturovaných prác, pričom z pohľadu odvolateľa je irelevantné, či boli alebo neboli v zamestnaneckom alebo obdobnom pracovnoprávnom alebo inom pracovnom vzťahu s dodávateľom odvolateľa.

36. Všetci svedkovia potvrdili, že vykonávali práce na miestach, kde dochádzalo k vykonaniu fakturovaných prác, pričom z pohľadu žalobcu je irelevantné, či boli alebo neboli v zamestnaneckom alebo obdobnom pracovnoprávnom alebo inom pracovnom vzťahu s dodávateľom žalobcu. Žalobca na tomto mieste namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nedostatočne vykonané dokazovanie v danej právnej veci. Zastával názor, že pre úplné zistenie skutkového stavu veci bolo potrebné zadovážiť opätovné vypočutie p. W. I., konateľa spoločnosti Steam spol. s r.o., ktorý bol zároveň konateľom spoločnosti TIG-HILLmonth s.r.o., a to vo svetle nových skutočností uvádzaných jednotlivými svedkami (ktorí všetci potvrdili, že pracovali pre A - DEMO, s.r.o.), avšak nie všetci uviedli svojho „zamestnávateľa“ spoločnosť Steam, s.r.o., navyše aj p. I. do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 104467603/2016 zo dňa 13. 12. 2016, že živnostníci robili pre spoločnosti J.N.BLOM s r.o. a SALT Paradise, s.r.o., a po vypočutí bude môcť žalovaný zvážiť, či neprichádza do úvahy ďalšie dokazovanie, resp. i konfrontácia zúčastnených osôb na žalobcom deklarovanej obchodnej transakcii. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom mal žalobca za to, že žalovaný pri rozhodovaní v danej veci si nezadovážil všetky dostupné dôkazné prostriedky pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu pre vyslovenie záveru, že žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa tovaru, v dôsledku čoho nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie DPH v ním uplatnenej sume.

IV.

37. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 13. 11. 2019 navrhol žalobu zamietnuť, pričom uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, pričom by neboli predmetom odvolania.

Poznamenal, že zastáva stanovisko, že konaním žalobcu došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keď si uplatnil právo na odpočítanie dane z vyššie deklarovaných faktúr od spoločnost Steam. Predloženie faktúr je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodných transakcií, nakoľko technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch boli i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Žalovaný preskúmaním zistil a dospel k záveru, že správca dane vykonal dokazovanie s cieľom preveriť reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, pričom postupoval v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný sa naďalej stotožňuje s názorom, že daňový subjekt bol povinný preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, nakoľko dôkazné bremeno bolo na ňom. Žalovaný tiež poukázal v súvislosti s dôkazným bremenom na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -13. Správca

dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane daňového subjektu, nakoľko skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov, resp. subdodávateľov alebo odberateľov, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok NS SR . Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia ako odberateľ takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (NS SR ).

Žalovaný dal do pozornosti zistenia správcu v priebehu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania týkajúce sa spoločnosti Steam, a to, že spoločnosť na zaslané výzvy správcom dane nereagovala (vrátené s poznámkou pošty ,,neprevzaté v odbernej lehote“). Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o nekontaktné spoločnosti. Preverovaním bolo zistené, že konateľ uvedenej spoločnosti p. I. síce potvrdil vystavenie a podpísanie faktúr, ale prečo jedna faktúra nebola podpísaná sa vyjadriť nevedel. Konateľ spoločnosti potvrdil dodanie služby pre žalobcu, ďalej vyjadril k spolupráci a to, že obchody prebiehali medzi spoločnosťami na základe objednávok, boli to montážne práce, zmluvu majú uzavretú na celý rok, k priznaniu a odvedeniu dane sa vyjadril, že daň bola priznaná a odvedená, avšak v akom zdaňovacom období najprv uviesť nevedel, neskôr uviedol, že koncom roka 2014. Kto vykonával práce sa vyjadril, že živnostníci pracovali pre spoločnosti ako J.N.BLOM a Paradise. Žalovaný dal do pozornosti tú skutočnosť, že spoločnosť J.N.BLOM podala posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 nepodala, čím nepriamo deklarovala, že nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Spoločnosť J.N.BLOM nekomunikuje s správcom dane, zaslané zásielky sa vracajú správcovi dane s poznámkou pošty ,,adresát neznámy“, ako ani nepodávala prehľady a hlásenia (nebola preukázaná existencia zamestnancov). Spoločnosť J.N.BLOM je právnym nástupcom ďalších troch spoločností. Z dôvodu nevykonávania ekonomickej činnosti jej bola z úradnej moci zrušená registrácia na dani z pridanej hodnoty (ku dňu 30. 06. 2014).

Žalovaný poukázal na spoločnosť Paradise, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Remord s.r.o., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO 47957239 (ďalej ,,Remord“), ktorej konateľom je občan Rumunskej republiky (p. R. T.). Spoločnosť Paradise takisto nepodávala za rok 2014 žiadne prehľady, hlásenia (podrobné uvedené vyššie rozhodnutí). V tejto súvislosti žalovaný ďalej uviedol, že v priebehu vyrubovacieho konania správca dane vykonal vypočutie svedkov (uvedené v rozhodnutí), z ktorých výpovedí exciplitne vyplynulo, že ani jedna osoba nebola zamestnancom spoločnosti J.N.BLOM a ani spoločnosti Paradise, t. j. dodávateľmi prác fakturovaných pre žalobcu. Žalovaný k vypočutiu svedkov ďalej uvádza, že z ich vyjadrení vyplynulo, že v obdobiach uvedených v evidenciách dochádzky boli zamestnancami spoločnosti TIG-HILLmonth s.r.o., pričom poukázal na výpovede jednotlivých svedkov. Žalovaný preskúmaním zistil, že spoločnosť TIG- HILLmonth, s.r.o. nebola dodávateľom prác pre spoločnosti Steam, Paradise a J.N.BLOM. K námietke týkajúce sa predloženia všetkých dôkazov, žalovaný uviedol, že žalobca síce predložil správcovi dane faktúry a protokoly o odovzdaní prác, avšak nijako inak nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaných dodávateľov, ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1 zákona o DPH). Žalovaný mal za to, že správca dane v priebehu daňovej kontroly postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, používal prostriedky najmenej zaťažujúce daňový subjekt a získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 2 a 3 daňového poriadku). Daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly okrem faktúr a dokladov (protokoly o odovzdaní prác), ktoré tvoria ich podklad, nenavrhol správcovi dane vykonanie takého dôkazu, ktorým by sa jednoznačne a dostatočne preukázalo dodanie služieb spoločnosťami. V konkrétnom posudzovanom prípade správca dane svojim rozsiahlym dokazovaním zistil, že nebola naplnená základná skutková podstata podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovaru alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 19 ods. 2 zákona o DPH). Žalovaný je naďalej toho názoru, že žalobca bol povinný preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, nakoľko dôkazné bremeno bolo na ňom.

Žalovaný konštatoval, že je potrebné, aby si žalobca pri uzatváraní obchodných transakcií preveroval svojich obchodných partnerov. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu daňového subjektu tú skutočnosť, že žiadnym spôsobom si neoveroval svojho dodávateľa. Overenie obchodného partnera nie je síce povinnosťou žalobcu, ale v prípade, ak si žalobca uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaných obchodov a v prípade nepreverenia si obchodných partnerov sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne dodanie deklarovaných obchodov medzi ním a jeho dodávateľom. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR -17 - má platiteľ v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Správca dane pri preverovaní dokladov vedie dokazovanie v zmysle § 24 ods. 3 daňového poriadku, pričom platiteľ môže spochybnenie dôkazov vyvrátiť predložením alebo navrhnutím nových dôkazov, čo však daňový subjekt neurobil. V procese dokazovania sa presúva dôkazné bremeno medzi správcom dane a daňovým subjektom (platiteľom). Žalobca bol povinný preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, nakoľko dôkazné bremeno bolo na ňom. Odvolací orgán preskúmal spisový materiál a dospel k záveru, že správca dane pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s procesnoprávnymi predpismi. Žalobca nijako nevyvrátil pochybnosti správcu dane o tom, že zdaniteľné plnenia sa uskutočnili tak, ako je uvedené na predložených faktúrach. Námietku týkajúcu sa podvoného konania považoval žalovaný za zavádzajúcu, nakoľko žalovaný ako aj správca dane vo svojich rozhodnutiach neuviedli a ani svoje rozhodnutia neodôvodnili podnovným konaním. Pokiaľ je žalovanému známe, sám žalobca aj v odvolaní opieral svoje námietky o podvodné konanie.

Pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávkach služieb od vyššie označeného dodávateľa v kontrolovanom zdaňovacom období, bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávok týchto služieb deklarovanou spoločnosťou. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť dodávok služieb zo strany deklarovaného dodávateľa. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy nepreukazujú reálnosť dodania služieb spoločnosťou Stem pre žalobcu. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť zisteniu správcu dane, že daňový subjekt nepreukázal ním tvrdené obchodné transakcie (dodanie služieb) od vyššie deklarovanej spoločnosti. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je žalovaný toho názoru, že dodávateľovi (spoločnosť Steam) daňového subjektu v zmysle predložených faktúr nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania služieb žalobcovi, a preto nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS SR ako i ďalší rozsudok v konaní č. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR v konaní pod sp. , z odôvodnenia ktorého vyplýva, že ,,dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

Dôležitou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, čo bola základná a podstatná námietka žalobcu. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nastáva ex lege podľa § 49 ods.1 a 2 zákona o DPH, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou žalobcu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídaný a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi (správcom dane), čo žalobca nesporne nepreukázal. Žalobca si preto musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženými faktúrami, ako aj to, že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúrach. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že

neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. Žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne vykonanie zdaniteľného plnenia konkrétnym subjektom, resp. konkrétnym subdodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Bolo teda povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri dodaní služieb, ktoré mu dodala spoločnosť Steam ako dodávateľ, aby preukázal nielen existenciu zdaniteľných plnení (ktoré správca dane nespochybnil), ale aj ich skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa, resp. subdodávateľov. Cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenia uskutočnili tak, ako to tvrdí žalobca. Žalovaný poukazuje v súvislosti s dôkazným bremenom na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -13, v ktorom skonštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania.

Žalovaný mal za to, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade s ustanoveniami daňového poriadku a zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly rozsiahle dokazovanie a zistené skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia vo veci, preukázal listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný námietku žalobcu za irelevantnú. Žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové námietky (námietky uvedené vo vyjadrení k žalobe sú identické s námietkami odvolania) a z uvedeného dôvodu žalovaný navrhuje túto žalobu zamietnuť pridržiac sa dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, v ktorom je popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery. Žalovaný trval na svojom stanovisku, zhrnutí, skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný ako aj správca dane postupovali v zmysle tak procesno-právneho predpisu (daňový poriadok), ako aj hmotnoprávneho predpisu (zákona o DPH), v súlade s SR, vnútroštátnou a európskou judikatúrou.

V.

38. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. , ust. , ďalej len „SSP“ v znení účinnom od 01. 07. 2016) na konanie v predmetnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku, v rozsahu dôvodov v žalobe ( ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa zamietnuť. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 16. 09. 2020 v zmysle ust. .

39. Podľa , (ďalej len ), správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa , d/ ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

40. Podľa , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2014, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 9 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1, vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,

e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

41. Podľa , , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú

na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

42. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2014.

43. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. , , teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva finančného orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym (daňovým) konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho - daňového orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2014.

44. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 pri ním tvrdenej dodávke prác od dodávateľa Steam, spol. s r.o. fakturovaných uvedenou spoločnosťou (Steam, spol. s r.o.) faktúrou č. 201419 zo dňa 01. 10. 2014 za montážne práce (základ dane 1.500,- eur, 20 % DPH 300,- eur), faktúrou č. 201421 zo dňa 31. 10. 2014 za montážne práce pri akcii Bekaert Hlohovec podľa predloženej evidencie dochádzky zamestnancov (základ dane 2.080,- eur, 20 % DPH) a faktúrou č. 201422 zo dňa 31. 10. 2014 za montážne práce podľa priloženej dochádzky pracovníkov na Duslo Šaľa a. s. (základ dane 2.913,- eur, 20 % DPH 582,60 eur). Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní prác od spoločností Steam, spol. s r.o. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetky listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii, čím si svoju dôkaznú povinnosť v zmysle vyššie citovaného zákona splnil.

45. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky, ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. , , ako i v ust. , vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach, ktoré mali byť podľa tvrdení žalobcu vystavené dodávateľom prác, t. j. spoločnosťou Steam, spol. s r.o. Z ust. , vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky prác, ktoré mal dodať ním deklarovaný dodávateľ, t. j. Steam, spol. s r.o. len v prípade, ak by pri tomto dodaní vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť.

46. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane vyššie uvedené faktúry, a k jednotlivým faktúram i evidencie dochádzky. Predloženie uvedených dokladov (opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.

47. Správca dane vykonal dokazovanie za účelom preukázania reálnosti dodanie prác spoločnosťou Steam, spol. s r.o. a získal dôvodné pochybnosti o dodaní služieb (montážnych prác) touto spoločnosťou. Konateľ spoločnosti Steam, spol. s r.o. J. Q. síce potvrdil dodanie fakturovaných prác žalobcovi keď uviedol, že tieto práce boli dodané spoločnosťami J.N.BLOOM s.r.o. a Salt Paradise, s.r.o. Svoje tvrdenie však žiadnym spôsobom nevedel preukázať. Správca dane zistil, že spoločnosť Steam, spol. s r.o. sa na adrese sídla nenachádza a to miestnym zisťovaním. Na výzvu správcu dane žiadané doklady nepredložila. Okrem toho bolo vykonaným dokazovaním zistené, že spoločnosť J.N. BLOOM s.r.o. za rok 2014 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby a tiež nepodávala prehľady ani hlásenia, teda nebola preukázaná existencia zamestnancov, ktorí mali vykonať práce pre spoločnosť Steam, spol. s r.o. Správca dane tiež zistil, že spoločnosť Salt Paradise, s.r.o. nedeklarovala existenciu zamestnancov, nepodávala prehľady ani hlásenie za rok 2014 a zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Remord s.r.o., ktorej konateľom je občan Rumunska.

48. Po vrátení veci správcovi dane po zrušení prvého rozhodnutí žalovaným na základe odvolania žalobcu, správca dane v súlade s názorom žalovaného v rámci vyrubovacieho konania doplnil dokazovanie a vypočul pracovníkov, ktorí mali práce pre žalobcu vykonať od deklarovaného dodávateľa Steam, spol. s r.o. Výpoveďami svedkov, z ktorých spísal zápisnice o ústnom pojednávaní a ktoré sú bližšie špecifikované v bodoch 11. - 17. tohto rozsudku, neboli preukázané tvrdenia konateľa spoločnosti Steam, spol. s r.o., že práce vykonali zamestnanci spoločnosti J.N. BLOOM s.r.o. a Salt Paradise s.r.o.

49. Za tejto dôkaznej situácie správca dane a žalovaný nespochybnili vykonanie prác v prospech žalobcu, ale spochybnili, že uvedené práce boli vykonané deklarovaným dodávateľom, resp. subdodávateľmi žalobcu, v dôsledku čoho správne konštatovali, že nebolo preukázané, že na strane dodávateľa žalobcu (spoločnosti Steam, spol. s r.o.) vznikla daňová povinnosť a preto ani nemohlo vzniknúť žalobcovi právo na nadmerný odpočet z faktúr vystavenej spoločnosťou Steam, spol. s r.o. za dodanie montážnych prác, v zdaňovacom období október 2014.

50. Správny súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že dodanie stavebných prác žalobcovi spoločnosťou Steam, spol. s r.o. nie je preukázané predloženými faktúrami vystavenými v kontrolovanom zdaňovacom období október 2014, ale ani výpoveďou správcom dane vypočutých svedkov. Z týchto všeobecných svedeckých výpovedí, rep. výpovedí štatutárnych zástupcov, bez konkrétnejších údajov a informácií o týchto obchodných vzťahoch, nemajú z dôkazného hľadiska vysokú hodnotu, nie je zrejmé, aké stavebné práce boli vykonané, nie je zrejmý rozsah prác a kto ich vykonal. Pokiaľ ide o štatutárnych zástupcov dodávateľov, nemožno nepoznamenať a vziať do úvahy aj skutočnosť, že ide o osoby priamo zainteresované na tom, aby sa žalobcom (daňový subjekt ) deklarované obchodné transakcie uznali ako riadne uskutočnené (reálne).

51. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri montážnych prácach, ktoré mu mal dodať deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť Steam, spol. s.r.o., aby preukázal existenciu zdaniteľného plnenia a jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa, resp. subdodávateľa. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom.

52. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

53. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , zn. ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.

54. Súd zároveň považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka montážnych prác) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. ). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené.

55. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty). Neušlo pozornosti súdu, že podľa predložených listinných dokladov (faktúr) mal byť žalobca v obchodnom vzťahu s vyššie označeným dodávateľom stavebných prác a bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o vykonaní stavebných prác deklarovaným dodávateľom resp. subdodávateľmi žalobcu. Pri realizácii deklarovaných prác museli byť prítomní pracovníci, ktorých niekto evidoval, za ich prácu im platil, boli použité stroje (mechanizmy), ktoré boli niekde evidované, ich prevádzka by mala byť niekde zaevidovaná a pod. Žalobca žiadne takéto dôkazy o uvedených okolnostiach nepredložil a okrem daňovej a účtovnej dokumentácie týkajúcej sa obchodných vzťahov prezentované pochybnosti daňových orgánov ničím ďalším nerozptýlil. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce dodanie prác pre platiteľa Steam, spol. s r.o. (dodanie služieb v reťazci J.N. BLOOM s.r.o. a Salt Paradise, s.r.o. - Steam, spol. s r.o.), v dôsledku čoho bolo potom spochybnené žalobcom deklarované prijatie plnenia od tohto dodávateľa, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil.

56. Správny súd zdôrazňuje, že povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet DPH z faktúr, z konkrétnej obchodnej transakcie, je zabezpečiť si všetky dostupné a relevantné podklady preukazujúce existenciu obchodného vzťahu, jeho reálnosť a doklady potrebné k preukázaniu všetkých zákonných podmienok na uplatnenie odpočtu DPH z obchodnej transakcie ešte pred uplatnením nároku na odpočet DPH, práve vzhľadom na „prísnosť“ právnej úpravy nároku na odpočet DPH, ktorá je každému daňovému subjektu zrejmá pred realizáciou obchodného prípadu, z ktorého v budúcnosti bude uplatňovať alebo môže uplatňovať nárok na odpočet DPH. Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého daňového subjektu preveriť si, pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie, všetky „signály“, indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období naznačovať určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu.

57. Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu, zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase obchodného vzťahu, relevantnosť obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca partnerov, a to nielen pri každom negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania tejto

indície, signálu „nejaví“ ako rozhodujúca, určujúca a relevantná a nie až v čase uplatnenia odpočtu DPH voči štátu. Len takýmto zodpovedným a z pohľadu „kontroly“ skutkových okolností veci, konkrétnym zodpovedným prístupom, môže daný subjekt správcovi dane preukázať, že nebol a vzhľadom na všetky okolnosti veci, nemohol byť súčasťou podvodného konania alebo zneužitia práva. Tento záver správneho súdu je súladný aj s názorom ESD vo veci Teleos plc. A spol. (C-409/04), ESD v spojených veciach Mahagéhen kft a N. A. č. C-80/11 a C-142/11, v ktorom súdny dvor pripomenul boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, ktorý je uznaný a podporovaný Smernicou Rady 2006/112/ ES. V rozsudku konštatoval, že prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. V predmetnej veci položené prejudiciálne otázky vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie, ktoré zakladá nárok na odpočet dane, sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry, a že faktúra obsahuje všetky údaje požadované smernicou 2006/112/ES. V predmetnej právnej veci však nebolo preukázané, žeby sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo podľa preložených faktúr. V predmetnej právnej veci nebolo preukázané splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku práva na odpočet dane upravené v smernici 2006/112/ES. Členské štáty sú povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie zo 17. júla 2008 vo veci Komisia vs. Taliansko, C-132/06, Zb. s. I-5457, bod 37; z 29. júla 2010 Profaktor Kulesza, Frankowski, Jóźwiak, Orłowski, C-188/09, Zb. s. I-7639- bod 21; z 21. júna 2012 Mahagében, C-C-80/11, C 142/11, body 63, 64).

58. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok C-439/04 a C-440/04 v spojených veciach Axel Kittel a Recolta Recyklin správny súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období.

59. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach (vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 v sume 1.298,60 eur) o porušení , zákona o DPH v spojení s cit. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, keďže neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z dodaného tovaru podľa predložených listín. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok). Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu ako nedôvodnú podľa zamietnuť.

60. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

51. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, na Krajský súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.