Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20S-83-2020.pdf
PDF · 79.53 KB
No categories available
20S/83/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu ADA WASTE, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1611/74, 924 01 Galanta, IČO: 36 242 560, právne zastúpený Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100821249/2020 zo dňa 28.04.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o
rozhodol:
Správny súd p r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/83/2020.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 29.06.2020, podanou elektronicky na tunajší správny súd dňa 01.07.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo 100821249/2020 zo dňa 28.04.2020, ktorým žalovaný postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo 102675406/2019 zo dňa 19.11.2019, ktorým tento ako správca dane podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku, vyrubil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel dane v sume 36.167,99 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013 a Daňový úrad Trnava znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013 zo sumy 56.626,64 Eur na sumu 20.458,65 Eur.
2. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol, aby súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia daňového úradu, ktoré druhostupňovému rozhodnutiu predchádzalo a tieto rozhodnutia zrušil, nakoľko má za to, že vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy boli dotknuté práva žalobcu, pričom predmetné rozhodnutie, ako aj rozhodnutie daňového úradu, považuje žalobca za nesprávne z dôvodov, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež jeho zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo je v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) a e) Správneho súdneho poriadku dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy.
3. Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti dôvodil tým, že na jeho strane existuje naliehavá a odôvodnená obava, že v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia by mohol vzniknúť vážny a nenapraviteľný následok spojený so zánikom existencie žalobcu ako podnikateľského subjektu. Vyrubený rozdiel dane z príjmov v sume 36 167,99 Eur je žalobca povinný uhradiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Suma vyrubeného rozdielu dane je v takej vysokej výške, že pokiaľ by došlo k okamžitému výkonu rozhodnutia, pre žalobcu by jej úhrada bola doslova likvidačná a žalobca by musel ukončiť svoju dlhoročnú podnikateľskú činnosť, čo by nepochybne
spôsobilo vážny nenapraviteľný následok nielen pre žalobcu, ale aj jeho zamestnancov, s ktorými by bol nútený samozrejme ukončiť pracovný pomer. Navyše žalovaný potvrdil aj ďalšie rozhodnutia daňového úradu Trnava v rovnakej skutkovej veci, ktorým vyrubil daňový úrad žalobcovi rozdiel dane v sume 3.531,67 Eur za zdaňovacie obdobie január 2013, v sume 3.922,04 Eur za zdaňovacie obdobie február 2013, v sume 5.148,32 Eur za zdaňovacie obdobie marec 2013, v sume 4.808,13 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2013, v sume 29.015,87 Eur za zdaňovacie obdobie máj 2013, v sume 31.834,67 Eur za zdaňovacie obdobie jún 2013, v sume 32.929,28 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2013, v sume 33.748,09 Eur za zdaňovacie obdobie september 2013, v sume 31.680,95 Eur za zdaňovacie obdobie november 2013, v sume 34.961,83 Eur za zdaňovacie obdobie december 2013, v sume 42.445,87 Eur za zdaňovacie obdobie január 2014, v sume 42.732,24 Eur za zdaňovacie obdobie február 2014, v sume 24.928,50 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2014, v sume 3.065,50 Eur za zdaňovacie obdobie máj 2014, v sume 2.550,10 Eur za zdaňovacie obdobie jún 2014, v sume 2.094,00 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2014, v sume 1.453,29 Eur za zdaňovacie obdobie august 2014, v sume 4.553,45 Eur za zdaňovacie obdobie október 2014, v sume 6.485,89 Eur za zdaňovacie obdobie november 2014, v sume 5.589,86 Eur za zdaňovacie obdobie december 2014. V súhrne i s rozhodnutím, voči ktorému žalobca podáva túto správnu žalobu, ide spolu o zaplatenie rozdielu dane za obdobie jednotlivých mesiacov roka 2013 a 2014, vo výške 383.646,86 Eur. Suma vyrubeného rozdielu predmetného zdaňovacieho obdobia august 2013 spolu s ostatnými vyrubenými rozdielmi dane za jednotlivé mesiace roka 2013 a 2014 je teda v tak vysokej výške, že pokiaľ by došlo k okamžitému výkonu rozhodnutia, pre žalobcu by jej úhrada bola doslova likvidačná a žalobca by musel ukončiť svoju dlhoročnú podnikateľskú činnosť aj vzhľadom na ostatné záväzky, ktoré tento má. S ohľadom na uvedené skutočnosti by preto rozsah ekonomického dopadu výkonu rozhodnutia daňového orgánu mal za následok závažnú a nenapraviteľnú ujmu, ako aj zánik podnikateľského subjektu. Žalobca ďalej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, ktorými bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti daňového rozhodnutia, ktorými bol vyrubený rozdiel na dani v neporovnateľne nižších sumách oproti tej, ktorá je aktuálne vyrubená žalobcovi (napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/37/2014 zo dňa 22.04.2014, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/212/2015 zo dňa 18.04.2016 atď.). Žalobca ďalej namietal, že pokiaľ by súd nepovolil odklad vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, žalobcovi hrozí likvidácia jeho spoločnosti, čo bude mať nenávratný negatívny vplyv okrem tejto spoločnosti aj na jej zamestnancov a tiež na jej obchodných partnerov. Z dôvodu daňovej exekúcie by sa tak žalobcovi fakticky znemožnila možnosť napĺňať akýkoľvek ďalší podnikateľský plán. Žalobca ďalej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe poukázal aj na význam a úspechy jeho spoločnosti, podľa vlastných slov doposiaľ patril k „najzdravším“ firmám v trnavskom regióne a získal ocenenie Top rodinná firma za rok 2018 atď., o čom priložil súdu aj dôkazy v prílohách k žalobe. Žalobca má za to, že v danom prípade existuje naliehavá potreba, aby súd rozhodol o odkladnom účinku napadnutého rozhodnutia tak, ako to žalobca navrhuje a poukazuje na uznesenia Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 20S/197/2019 zo dňa 28.01.2020 a sp. zn.: 20S/193/2019 zo dňa 28.01.2020, ktorými správny súd rozhodol tak, že priznal správnej žalobe odkladný účinok v obdobnej právnej veci.
4. Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil vo vyjadrení zo dňa 19.08.2020, doručenom tunajšiemu súdu elektronicky v ten istý deň. Žalovaný sa vyjadril, že navrhuje zamietnuť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.
5. Podľa § 185 zákon č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“), správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2).
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
10. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávalo žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (I. ÚS 53/2018).
11. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca.
12. Správny súd na základe dôvodov uvedených v žalobcom podanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP. Žalobca predložil dôvodné a dostatočné argumenty, na preukázanie splnenia predpokladov v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP, preukázal hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej škody a iného nenapraviteľného následku, súvisiaceho s možnými následkami výkonu napadnutého rozhodnutia. Argumenty žalobcu odôvodňujú opodstatnenosť obavy, že by okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia žalovaného hrozila žalobcovi závažná ujma v podobe finančných a hospodárskych škôd bezprostredne smerujúcich k ohrozeniu jeho likvidity, vyplácania miezd zamestnancom a jeho ďalšej podnikateľskej existencie. Správny súd má za to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, a preto návrhu žalobcu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
13. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).