Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sf/41/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, právne zastúpený: Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101837005/2023 zo dňa 20.07.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.09.2023, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 15.09.2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 15.09.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101837005/2023 zo dňa 20.07.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „prvostupňový orgán“) č.100922491/2023 zo dňa 31.03.2023, ktorým prvostupňový orgán podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XXX XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2020.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odôvodniac to tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov. Žalobca zamestnáva 300 zamestnancov na trvalý pomer a 65 zamestnancov na dohodu o vykonaní práce, vzhľadom k čomu je jedným z najväčších zamestnávateľov v regióne. Od fungovania žalobcu je závislých niekoľko stoviek zamestnancov a niekoľko desiatok odberateľov a dodávateľov. Výkon napadnutého rozhodnutia by mohol postihnúť nielen samotných dodávateľov žalobcom uvedených komodít a odberateľov hotových výrobkov, ale aj dodávateľov obalového materiálu, dopravných služieb a energií. Žalobca tiež uviedol celkové platby za sociálne a zdravotné poistenie za rok platené zamestnávateľom a odvedené zamestnancami k 31.12.2022, svoj zisk pred zdanením a čistý obrat za rok 2022 a tiež k 31.03.2023, ďalej krátkodobé záväzky a krátkodobé pohľadávky k 31.12.2022. Celkový majetok žalobcu k 31.12.2022 bol XX XXX XXX,XX eura, z toho HIM XX XXX XXX,XX A., v tom stavby v hodnote XX XXX XXX,XX eura, pozemky v hodnote X XXX XXX,XX eura a technologické zariadenia v hodnote XX XXX XXX,XX eura. Záložné právo zo strany správcu dane bolo zriadené na pozemky v hodnote XXX XXX,XX eur. Výkon napadnutého rozhodnutia a následná daňová exekúcia v tomto štádiu znamená pre žalobcu ohrozenie jeho celkovej existencie a preukázateľne poškodzuje výkon jeho podnikateľskej činnosti, keďže ohrozí jeho dôveryhodnosť vo vzťahu k obchodným partnerom a spôsobí, že sa dostane do druhotnej platobnej neschopnosti v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov. Výkon napadnutého rozhodnutia tiež znemožní spoluprácu s platobnými ústavmi. Aktuálna situácia ohrozuje aj reálnu možnosť žalobcu plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu tak, ako ich

doteraz plnil. Výkon napadnutého rozhodnutia by len znásobil nemožnosť plnenia si záväzkov žalobcu voči štátu. Ak by bol žalobca v prípade výkonu daňovej exekúcie vedený v systéme finančnej správy ako daňový dlžník, výkon jeho podnikateľskej činnosti by bol podstatným spôsobom sťažený. Je totiž viac ako pravdepodobné, že obchodní partneri a zákazníci by stratili dôveru voči žalobcovi a ukončili by spoluprácu a zmluvné vzťahy. Následok všetkých týchto skutočností predstavuje pre žalobcu škodu, ktorá je v danom štádiu ešte ťažko presne vyčísliteľná, ale určite mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorá je predmetom správneho súdneho konania. Žalobcovi teda hrozí závažná ujma a tiež značná hospodárska a finančná škoda a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov (ako poškodzovanie dobrého mena a schopnosti zamestnávať). Odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom.

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 20.02.2024 konštatujúc, že tento návrh nepovažuje za opodstatnený. Z dôvodov uvedených žalobcom totiž nevyplýva, že postupom správcu dane by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle možné priznať správnej žalobe odkladný účinok.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v .

10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť

len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody a mnohých iných vážnych nenapraviteľných následkov.

14. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody a iných vážnych nenapraviteľných následkov neosvedčil. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku, či už v zmysle alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

15. Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe pripojil iba účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2022, výročnú správu o výsledkoch hospodárenia za rok 2022, tabuľku predstavujúcu prehľad aktív a pasív za rok 2021 a 2022 a tabuľku predstavujúcu výkaz ziskov a strát za rok 2021 a 2022. Iné doklady potrebné na posúdenie jeho celkovej majetkovej situácie súdom (napr. doklady preukazujúce dobu splatnosti jeho pohľadávok a záväzkov), a teda ani na posúdenie ním tvrdenej hrozby závažnej ujmy, žalobca nepredložil. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej ujmy je však možné posúdiť len v kontexte jeho celkovej aktuálnej majetkovej situácie, ktorú súdu dostatočne nepreukázal. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že samotná výška určeného rozdielu v sume nadmerného odpočtu sama osebe neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy na strane žalobcu, a že priznanie odkladného účinku správnej žalobe neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

16. Správny súd tiež dodáva, že v prípade výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej moci logicky dochádza k negatívnym následkom vo vzťahu k podnikateľskej činnosti akéhokoľvek subjektu a tieto následky možno všeobecne predpokladať. Žalobca však žiadnym spôsobom neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne dopady. Uviedol len budúce hypotetické dopady na jeho hospodárenie a činnosť. Správny súd napokon v nadväznosti na žalobcom uvádzané tvrdenia a doklady pripojené k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe poukazuje na skutočnosť, že žalobca podľa vlastného vyjadrenia dosahoval k 31.03.2023 zisk pred zdanením vo výške X XXX XXX,XX eura. Suma žalobcom uvádzaného zisku k 31.03.2023 (aj po zdanení) teda prevyšovala sumu určeného rozdielu dane.

17. Žalobca neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, ktorý možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje

jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -44). Žalobca síce konštatoval, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, avšak toto svoje stanovisko nijako bližšie nezdôvodnil. Správny súd ani nevzhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by žalobcom tvrdené skutočnosti, ktorými odôvodňoval naplnenie predpokladov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, mali prevážiť nad verejným záujmom, ktorým je riadne zaplatenie, resp. výber dane.

18. Správny súd v tejto veci poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný a nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Bolo výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami.

19. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd podľa návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).