Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20S-86-2020.pdf
PDF · 74.73 KB
No categories available
20S/86/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: ADA WASTE, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1611/74, Galanta, IČO: 36 242 560, zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100821039/2020 zo dňa 28.04.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o
rozhodol:
Súd p r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/86/2020.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 29.06.2020, doručenou tunajšiemu správnemu súdu elektronicky dňa 30.06.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100821039/2020 zo dňa 28.04.2020, ktorý svojim rozhodnutím v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102674920/2019 zo dňa 19.11.2019, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel dane v sume 4 808,13 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013, teda znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013 zo sumy 29 206,98 Eur na sumu 24 398,85 Eur.
2. Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti dôvodil tým, že na jeho strane existuje naliehavá a odôvodnená obava, že v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia by mohol vzniknúť vážny a nenapraviteľný následok spojený so zánikom existencie žalobcu ako podnikateľského subjektu. Ako hlavný dôvod na odklad vykonateľnosti žalobca uvádza hrozbu daňovej exekúcie. Určený rozdiel dane z príjmov v sume 4 808,13 Eur je žalobca povinný uhradiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca poukázal aj na iné rozhodnutia žalovaného, ktorými mu bolo za obdobie rokov 2013 a 2014 vyrubený súhrnný rozdiel dane v sume 383.646,86 Eur. Suma vyrubeného rozdielu dane za zdaňovacie obdobia apríl 2013 spolu s ostatnými vyrubenými rozdielmi dane za jednotlivé zdaňovacie mesiace roka 2013 a 2014 je v tak vysokej výške, že pokiaľ by došlo k okamžitému výkonu rozhodnutia, pre žalobcu by jej úhrada bola doslova likvidačná a žalobca by musel ukončiť svoju dlhoročnú podnikateľskú činnosť, čo by nepochybne spôsobilo vážny nenapraviteľný následok nielen pre žalobcu, ale aj jeho zamestnancov s ktorými by bol nútený samozrejme ukončiť pracovný pomer. Žalobca ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia správnych súdov, ktorými bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti daňového rozhodnutia v neporovnateľne nižších sumách oproti tej, ktorá je uložená žalobcovi, napr. rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/37/2014 zo dňa 22.04.2014, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/212/2015 zo dňa 18.04.2016, rozhodnutia Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/41/2017 zo dňa 27.09.2017 a
sp. zn. 6S/41/2017 zo dňa 27.11.2017. Žalobca ďalej namietal, že pokiaľ by súd nepovolil odklad vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, žalobcovi hrozí likvidácia jeho spoločnosti, čo bude mať nenávratný negatívny vplyv okrem tejto spoločnosti aj na jej zamestnancov a tiež na jej obchodných partnerov. Z dôvodu daňovej exekúcie by sa tak žalobcovi fakticky znemožnila možnosť napĺňať akýkoľvek ďalší podnikateľský plán. Žalobca ďalej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe poukázal aj na význam a úspechy jeho spoločnosti, podľa vlastných slov doposiaľ patril k „najzdravším“ firmám v trnavskom regióne a získal ocenenie Top rodinná firma za rok 2018 atď., o čom priložil správnemu súdu aj dôkazy v prílohách k žalobe. Žalobca má za to, že v danom prípade existuje naliehavá potreba, aby súd rozhodol o odkladnom účinku napadnutého rozhodnutia tak, ako to žalobca navrhuje. V závere žalobca poukazuje na uznesenia Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 20S/197/2019 zo dňa 28.01.2020 a sp. zn.: 20S/193/2019 zo dňa 28.01.2020, ktorými súd priznal správnej žalobe žalobcu v obdobnej veci odkladný účinok.
3. Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil vo vyjadrení zo dňa 05.08.2020, doručenom tunajšiemu súdu elektronicky v ten istý deň. Žalovaný sa vyjadril, že navrhuje zamietnuť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.
4. Podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
5. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2).
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
8. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Dôvodmi priznania odkladného účinku vymedzenými v § 185 písm. a) SSP je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo
inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami (I. ÚS 53/2018).
9. Správny súd na základe dôvodov uvedených v žalobcom podanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP. Žalobca predložil dôvodné a dostatočné argumenty, na preukázanie splnenia predpokladov v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP, preukázal hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej škody a iného nenapraviteľného následku, súvisiaceho s možnými následkami výkonu napadnutého rozhodnutia. Argumenty žalobcu odôvodňujú opodstatnenosť obavy, že by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila žalobcovi závažná ujma v podobe finančných a hospodárskych škôd bezprostredne smerujúcich k ohrozeniu jeho likvidity, vyplácania miezd zamestnancom a jeho ďalšej podnikateľskej existencie. Správny súd má za to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, a preto návrhu žalobcu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
10. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).