Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/50/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO : 367 15 352 proti žalovanému: O.. D. P., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom G. XX, T., o zaplatenie 5 902,91€, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. -166 zo dňa 4. februára 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 095,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami a , , , a a a a . Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný ako podnikateľ uzavreli zmluvu o úvere podľa 497 a nasl. , ktorou sa právny predchodca žalobcu ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom 16,9 % v 48 splátkach po 273,85 €, t.j. celkom 13 144,80 €. Súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky podľa , ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Skutočnosť uzavretia úverovej zmluvy nebola sporná, žalovaný nepopieral prevzatie sumy, ani že mu bol poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 199 000,- Sk. Žalovaný si však svoju povinnosť nesplnil, keď sa dostal do omeškania s platením jednotlivých splátok úveru, pričom ani táto skutočnosť sporná nebola. Súd mal preukázané z prehľadu jednotlivých úhrad, že žalovaný uhradil sumu 173 250,10 Sk. Žalovaný síce tvrdil, že uhradil asi 177 000,-Sk, avšak žiaden dôkaz, ktorým by preukázal úhradu v tejto výške, súdu nepredložil. Žalovaný celkom uhradil 21 splátok, pričom podľa úverovej zmluvy sa zaviazal uhradiť celkom 48. Keďže bol v omeškaní s platením viac než dvoch splátok, právny predchodca žalobcu podľa 506 v súlade čl. 6.3 všeobecných obchodných podmienok odstúpil od zmluvy. Žalovaný odstúpenie od zmluvy právnym predchodcom žalobcu nepoprel. Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že došlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky, a to na základe zmluvy o postúpení zo dňa 29.11.2011 podľa a nasl. . Žalobca za účinnosti doložil do spisu Zmluvu o postúpení pohľadávok, ako aj jej prílohu so špecifikáciou

žalovanej pohľadávky uvedením čísla zmluvy (XXXXXXXXX), dňom jej uzavretia (12.8.2008), uvedením dlžníka (žalovaného) a výšky postúpenej pohľadávky 6 607,11 € v nadväznosti na číslo úverovej zmluvy XXXXXXXXX. Vzhľadom na tieto dôkazy zmluva o postúpení pohľadávok má náležitosti právneho úkonu čo do predmetu, keď je špecifikovaná výška postúpenej pohľadávky, a preto je tento právny úkon platný. Žalovaný tieto skutočnosti nepoprel. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému. Táto skutočnosť však nespôsobuje neplatnosť a súd v priebehu sporu žalovanému krátkou cestou na pojednávaní dňa 17.9.2008 doručil zmluvu o postúpení pohľadávok ako aj prílohu k zmluve.

1.2. Podľa súdu prvej inštancie žalobca si uplatňoval nárok titulom odstúpenia od úverovej zmluvy vo výške 5 902,91 €, ktorá pozostávala zo sumy 1 095,- € (neuhradené splátky do odstúpenia), 3 577,98 € (zvyšná časť istiny úveru splatná od odstúpenia od zmluvy), 1 012,86 € (neuhradená časť poplatku za spracovanie úveru od okamihu účinnosti odstúpenia od zmluvy), 178,89 € (poplatok vo výške 5 % z predčasne splatnej čiastky úveru), 38,17 € (zmluvná pokuta). Úverová zmluva je absolútny obchod a súčasne sa jednalo o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, keď pri jeho vzniku bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti ( ). Odstúpením od zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti právneho predchodcu žalobcu a žalovaného s účinkami od odstúpenia od zmluvy. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný neuhradil 4 splátky po 273,85 € do odstúpenia od zmluvy vo výške 1 095,- €.

1.3. Žalovaný namietal celý uplatnený nárok. Mal za to, že voči žalobcovi nemá žiaden dlh, a to z dôvodu, že motorové vozidlo mu zobral ešte právny predchodca žalobcu s tým, že ho predajú a zvyšok mu vyplatia titulom výkonu záložného práva, avšak nemal vedomosť o výsledku výkonu záložného práva. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť, že automobil bol speňažený právnym predchodcom žalobcu a údaje o prevode vozidla neboli súčasťou listín k postupovanej pohľadávke. Vzhľadom na tieto skutkové tvrdenia prvoinštančný súd uveril žalovanému, že auto mu bolo odňaté, a to s poukazom na čl. 3.6 Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorých podmienkou na poskytnutie úveru bolo uzatvorenie záložnej zmluvy k príslušnej Úverovej zmluve, ktorej predmetom zálohu je predmet kúpy. Pokiaľ je podmienkou uzatvorenia Úverovej zmluvy zabezpečenie záväzkov klienta ručením, je klient povinný zabezpečiť plnenie svojich záväzkov spôsobilým ručiteľom alebo ručiteľmi. Pokiaľ je podmienkou uzatvorenia Úverovej zmluvy zabezpečenie záväzku blankozmenkou, vystaví klient súčasne pri podpise Úverovej zmluvy blankozmenku. Práva a povinnosti klienta a veriteľa budú podrobnejšie upravené v Dohode o vyplnení blankozmenky. Z tohto článku je preukázané, že záväzok žalovaného z úverovej zmluvy zabezpečený bol, ale konkrétne zabezpečenie úveru žalovaný nepreukázal. Nedoložil žiaden listinný dôkaz. Nedoložil žiadnu zmluvu, nedoložil záložnú zmluvu, nemal potvrdenie o odňatí vozidla. Zároveň súd nemohol nútiť, aby žalobca preukazoval skutočnosti, o ktorých nemá vedomosť, tak ako to žalovaný žiadal. Navyše žalobca súhlasil s rozhodnutím na pojednávaní vo svojej neprítomnosti. Súd preto mohol vychádzať z vykonaného dokazovania, keďže žalovaný žiadne dôkazy nedokladal. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žalobca vzhľadom na zabezpečenie záväzku nepreukázal skutočnú výšku úveru a žalovaného zaviazal na úhradu zostávajúcich 4 splátok do odstúpenia od zmluvy t.j. sumy 1 095,- € a vo zvyšku, v časti zvyšnej istiny po odstúpení, neuhradenej časti poplatku, poplatku 5 % z predčasne splatnej čiastky úveru a zmluvnej pokuty, žalobu zamietol. Žalovaný navrhol vyzvať právneho predchodcu žalobcu na oznámenie výsledku výkonu záložného práva. Nakoľko obchodná spoločnosť Santander Consumer Finance a.s. zanikla výmazom 1.12.2017 a spoločnosť Santander Consumer Finance a.s. organizačná zložka, IČO: 36 833 835 bola tiež vymazaná z obchodného registra k 5.4.2013, tento dôkaz nebolo možné vykonať.

1.4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s a . Žalobou bol uplatnený nárok 5 902, €, súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie 1 095,- €, teda úspech žalobcu bol 19 % a úspech žalovaného 81 %. Pomer úspechu a neúspechu predstavoval 62 %. Žalovanému preto patrí nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu však žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku, a to podľa jeho obsahu v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Vytkol súdu prvej inštancie, že konanie malo vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že si auto U. Q. kúpil za svoje peniaze v hotovosti v roku 2003 (za 1 058 000,- Sk), nepotreboval si požičiavať. V tej dobe mal asi 10 miliónov Sk z podnikania. Až keď naletel podvodníkovi a dostal sa do finančnej tiesne, tak v roku 2008 prišiel do spoločnosti J. na

svojom 5-ročnom, skoro novom aute U. Q. a požiadal ich o pôžičku, aby zachránil byt pred exekúciou. Spoločnosť J. mu požičala 300 000,- Sk s tým, že 100 000,- Sk si automaticky vzala ako zálohu. Úver mu poskytla len 199 000,- Sk a ešte musel ručiť svojim autom. Keď žalovaný v roku 2010 nestíhal splácať splátky pôžičky, prišiel zástupca spoločnosti J. zobrať jeho auto U. Q., ktorým ručil. Žalovaný mal v tej dobe troch záujemcov o kúpu auta a ponúkali od 520 000,- Sk do 570 000,- Sk, žalovaný s ním však nemohol nakladať. Zástupca J. žalovanému vysvetlil, že oni auto predajú, časť peňazí použijú na uhradenie splátok, ktoré im žalovaný dlhuje a zvyšné peniaze mu pošlú na účet. Do dnešného dňa neposlali žiadne peniaze. Namietal, že súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy, zástupkyňa žalobcu súhlasila, že zistí, čo sa stalo s jeho autom. Postup súdu považoval za nesprávny a žiadal o finančné odškodnenie. Žiadal aj o vyplatenie časti peňazí z predaja jeho auta.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril replikou označenou ako doplnenie odvolania a vyjadrenie k vyjadreniu protistrany. Uviedol, že pohľadávku považuje za právne neprijateľnú, bola postúpená spoločnosťou, ktorá medzičasom zanikla. Od predmetnej spoločnosti si žalovaný požičal 200 000,- Sk a vrátil asi 177 000,- Sk. Ako záložné právo bolo použité jeho vlastné motorové vozidlo, ktoré si kúpil pár rokov predtým. Žalobca, ktorý odkúpil fiktívnu pohľadávku, o záložnom práve nemá alebo nechce mať vedomosť. Uvedeným konaním teda došlo zo strany žalobcu k porušeniu základného práva na spravodlivý proces a utajovaniu skutočnosti, ktoré sú dôležité pre správne rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie, napriek tomu, že neboli zistené všetky skutočnosti na správne rozhodnutie, rozhodol svojvoľne tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1 095,- €. Predmetné rozhodnutie bolo vydané napriek tomu, že žalobca neuviedol, kde sa predmetné vozidlo nachádza, či bolo predané, kde je rozdiel čiastky, za ktorú bolo predané. Požiadavka nespĺňa žiadnu právnu formu (veriteľ, dlžník, podpis) a preto je právne neakceptovateľná. Žalovaný tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie.

5. K replike žalovaného sa vyjadril žalobca duplikou. V plnom rozsahu sa pridržal svojich písomných podaní i ústnych prednesov a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa potvrdiť.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ako dlžník, vtedy vstupujúci ako fyzická osoba - podnikateľ O.. D. P. - Agentúra WORLD a právny predchodca žalobcu spoločnosť Santander Consumer Finance, a.s., organizačná zložka, ako veriteľ uzatvorili dňa 12.8.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 199 000,- Sk, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť v 48 mesačných splátkach vo výške 8 250,- Sk. Úroková sadzba predstavovala 16,9 % a výdavky na havarijné poistenie čiastku 1 190,77 Sk mesačne, ktorá bola zahrnutá v splátke. V zmysle prvej vety článku 3.6 Všeobecných zmluvných podmienok Santander Consumer Finance, a.s., organizačná zložka, podmienkou pre poskytnutie úveru je uzatvorenie záložnej zmluvy k príslušnej úverovej zmluve, ktorej predmetom je predmet kúpy. Listom zo dňa 12.9.2010 veriteľ odstúpil od zmluvy o úvere z dôvodu, že neboli riadne a v dohodnutom termíne zaplatené peňažné záväzky. Podľa Preberacieho protokolu k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX žalovaný prevzal od dodávateľa Autoimport, s.r.o. dňa 12.8.2008 predmet kúpy - motorové vozidlo U. Q. C. X.X B. G., EČV: T., VIN: P.. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.11.2011, ktorej prílohu tvrdila i špecifikácia pohľadávky pôvodného veriteľa Santander Consumer Finance, a.s., organizačná zložka, voči žalovanému, bola pohľadávka zo zmluvy o úvere zo dňa 12.8.2008 č. XXXXXXXXX postúpená na žalobcu.

8. Vyššie uvedený skutkový stav vyplývajúci z listinných dôkazov predložených žalobcom správne zistil súd prvej inštancie a jednotlivé skutkové okolnosti neboli v pre rozhodnutie podstatných okolnostiach popreté ani žalovaným. Žalovaný namietal voči skutočnosti, že mal motorové vozidlo U. Q. kúpiť, resp. prebrať od dodávateľa Autoimport, s.r.o. dňa 12.8.2008, teda v deň podpisu zmluvy o úvere a uvádzal,

že ho vlastnil už skôr, od roku 2003. Toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi a je v rozpore s listinnými dôkazmi založenými v spise. Táto otázka však nebola pre rozhodnutie podstatná, preto nebol dôvod vykonávať v tejto veci ďalšie dokazovanie za účelom odstránenia tohto rozporu.

9. Pre rozhodnutie vo veci by už mohla mať určitý význam obrana žalovaného, ktorý tvrdil že motorové vozidlo U. Q., ktoré vlastnil (nebolo podstatné odkedy), bolo predmetom záložného práva, ktorým mala byť zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere zo dňa 12.8.2008 č. XXXXXXXXX, pričom právny predchodca žalobcu začal výkon záložného práva a podľa vyjadrenia žalovaného mu odobral dané motorové vozidlo. Na tomto základe mal žalovaný za to, že pohľadávka zo zmluvy o úvere výkonom záložného práva zanikla a pôvodný veriteľ mal žalovanému navyše zaplatiť časť výťažku z výkonu záložného práva, ktorá prevyšovala výšku zabezpečenej pohľadávky.

10. Súd prvej inštancie vyššie zhrnutej obrane žalovaného podľa vlastného tvrdenia uveril, vychádzajúc pritom z prvej vety článku 3.6 Všeobecných zmluvných podmienok Santander Consumer Finance, a.s., organizačná zložka, podľa ktorej podmienkou pre poskytnutie úveru je uzatvorenie záložnej zmluvy k príslušnej úverovej zmluve, ktorej predmetom je predmet kúpy. Súd zaviazal žalovaného z tohto dôvodu iba na zaplatenie čiastky 1 095,- € predstavujúcej sumu neuhradených splátok do odstúpenia od zmluvy o úvere a vo zvyšku žalobu zamietol. Bližšie svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že práve v tejto časti je žaloba dôvodná a vo zvyšku nedôvodná, nešpecifikoval.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci nebol dôvod, aby sa súd prvej inštancie uspokojil len s nepodloženými tvrdeniami žalovaného o existencii záložného práva a o tom, že pôvodný veriteľ inicioval jeho výkon. Strana sporu má povinnosť rozhodujúce skutočnosti nielen tvrdiť, ale pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22. septembra 2010, ktorý je použiteľný i na dnešný právny stav dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

11.1. Žalovaný mal možnosť predložiť alebo označiť dôkazy potrebné na preukázanie jeho tvrdení. Súd v zásade nie je v civilnom sporovom konaní oprávnený vykonávať dôkazy bez návrhu. Už vôbec potom nebolo povinnosťou žalobcu navrhovať dôkazy v prospech žalovaného. Možno preto skonštatovať, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení, ktoré použil ako procesnú obranu voči žalobe.

11.2. Nad rámec vyššie uvedeného je potrebné ďalej zdôrazniť, že ani samotné preukázanie existencie záložného práva a začatia jeho výkonu neznamená, že žalovaná pohľadávka zanikla uspokojením z výťažku z predmetu zálohu. Záložným právo zabezpečená pohľadávka by mohla zaniknúť iba v prípade, ak by sa speňažením predmetu zálohu dosiahol výťažok, a tento by bol dostatočne vysoký na to, aby z neho boli uspokojené v prvom rade náklady záložného veriteľa spojené s výkonom záložného práva a následne i samotná pohľadávka. Žalovaný sa vo svojich tvrdeniach takto ďaleko nedostal, uspokojil sa iba s tvrdením, že výkon záložného práva sa mal začať. Vo vzťahu k výsledku výkonu záložného práva neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia (mal iba vo všeobecnosti za to, že pohľadávky tým mala zaniknúť) a nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by súd mohol vykonať.

12. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy, odvolací súd z obsahu spisu zistil že na pojednávaní dňa 4.2.2019 žalovaný žiadal, aby žalobca uviedol, „čo urobil s autom, či ho zošrotovali alebo predali“. Uvedené nie je možno považovať za konkrétny dôkazný návrh, nevyplýva z neho, aké pramene dôkazu mal súd získať a aké dôkazné prostriedky mal následne súd realizovať. Samotné vysvetlenie, resp. doplnenie tvrdení žalobcu, ktorého sa žalovaný domáhal, za dôkazný návrh nemožno považovať.

13. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie na základe dôkazov tvoriacich obsah spisu nemožno vyvodiť dôvodnosť obrany žalovaného, preto nie je možné ani vyhovieť jeho odvolaniu voči rozsudku, ktorým bolo (aspoň) čiastočne žalobe vyhovené. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil ( ), nakoľko rovnako ako súd prvej inštancie mal za to, že zánik žalovanej pohľadávky v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, žalovaný v konaní nepreukázal; i keď odvolací súd mal tiež za to, že žalovaný nepreukázal zánik žalovanej pohľadávky v žiadnej časti.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).