Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/46/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., proti 1. A. F. G., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XXX, B., 2. H. H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XXX, B., 3. neb. I. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XX/X, E., 4. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, E., 5. K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, 6. L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, A., o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -113 zo dňa 13. februára 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a - c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie o potvrdení vydržania zastavil (I. výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok). Po právnej stránke rozhodnutie odôvodnil , , , (ďalej len „“), , , , , (ďalej len „“), , (ďalej len „“). V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 12.10.2022 podal navrhovateľ na tunajšom súde proti osobám označeným v záhlaví tohto uznesenia návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva (k časti pozemkov v celosti, k časti pozemkov k spoluvlastníckemu podielu) k nehnuteľnostiam, a to k pozemkom špecifikovaným v podanom návrhu vedeným Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, nachádzajúcim sa v k. ú. E. evidovaným na LV č.: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX I. XXXX. V podanom návrhu označil za účastníka konania neb. I. B., ktorý je evidovaný ako vlastník spoluvlastníckeho podielu predmetných nehnuteľností a žiadal, aby súd zistil dedičov tejto osoby a pribral ich do konania ako účastníkov konania. Súd prvej inštancie pri skúmaní procesných podmienok zistil, že jeden z navrhovateľom označených účastníkov konania (neb. I. B.), proti ktorému bol podaný návrh na začatie konania, zomrel pred podaním návrhu na začatie konania na súd (čo konštatoval i sám navrhovateľ v podanom návrhu domáhajúc sa od súdu, aby po zistení dedičov po uvedenej nebohej osobe týchto pribral do konania), konanie pre neodstrániteľnú prekážku procesnej podmienky zastavil. Tento nedostatok podmienky konania mal vplyv na zastavenie celého konania, nakoľko subjekty evidované ako vlastníci nehnuteľnosti tvoria v tomto konaní nerozlučné procesné spoločenstvo (viď uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. -104 zo dňa 24.6.2022). Pokiaľ navrhovateľ v podanom návrhu tvrdil, že v zmysle , a veta prvá je povinnosťou súdu za účelom zistenia skutočného stavu veci zisťovať údaje o dedičoch nebohej osoby označenej v podanom návrhu ako účastník konania a že ide o odstrániteľný nedostatok podmienky konania, pričom je povinnosťou súdu urobiť vhodné opatrenia na jeho odstránenie, s týmto názorom navrhovateľa sa súd nemôže stotožniť. Označenie nebohej osoby za účastníka konania predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, keďže nie je možné viesť konanie voči osobe, ktorá pre svoje úmrtie stratila spôsobilosť mať práva a povinnosti. K nedostatku

procesnej subjektivity súd prihliada v každom štádiu konania a tento nedostatok podmienky konania nie je možné odstrániť (t.j. ani pribratím do konania). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa .

2. Uvedené uznesenie v zastavujúcej časti napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd I. výrok napadnutého uznesenia zmenil a vyslovil, že sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa . Alternatívne, aby odvolací súd I. výrok napadnutého uznesenia zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal z dôvodov formulovaných v . Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne, nezákonné, svojvoľné, plné závažných procesných a právnych nedostatkov a pochybení neoprávnene zasahujúcich do skôr získaných práv navrhovateľa. Uviedol, že nesporne označil účastníkov tohto konania v súlade s , . V návrhu sú vyšpecifikované spoluvlastnícke podiely účastníkov podľa , ktoré jednotlivo – teoreticky aj prakticky môžu byť predmetom predaja, či prevodu podľa príslušných zákonných ustanovení . Z uvedeného dôvodu každý z účastníkov zodpovedá iba za svoj spoluvlastnícky podiel a nemôžu tvoriť nerozlučné spoločenstvo s osobou, ktorá nežije a nemá práva ani povinnosti, avšak označiť ho za účastníka vyžaduje zákon. Vzhľadom na to, že na je na LV zapísaná nežijúca osoba I. B., navrhol súdu pribrať do konania jeho dedičov ako účastníkov konania. Súd návrh nevykonal bez akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia takého postupu a bez akejkoľvek právnej argumentácie. Záverom pripomenul, že svojím návrhom na začatie konania o potvrdení vydržania sa domáha ku dňu 03.02.1995, pretože uplynutím zákonom ustanovenej 10 ročnej premlčacej lehoty nastali právne skutočnosti, na ktoré zo zákona prihliadajú súdy ako aj ostatné štátne orgány z úradnej povinnosti. Menovaný I. B. bol ku dňu 03.02.1995 na žive, teda stav po tomto dátume nie je rozhodujúci v predmetnom prípade. Podľa „podmienky nadobudnutia vlastníckych práv k nehnuteľnostiam sa posudzujú podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku týchto práv; na neskoršiu právnu úpravu sa prihliadne, ak je to pre nadobúdateľa výhodnejšie.“ Podľa skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy ... sa nedokazujú. S poukazom na , uviedol, že v danom prípade sa nejedná o stranu, ale o jednu osobu z účastníkov konania – nežijúcu osobu, ktorú podľa je potrebné označiť za účastníka tohto konania podľa stavu v katastri nehnuteľnosti v čase podania návrhu. Nejde ani o procesnú podmienku, ktorú nemožno odstrániť aj preto, že každí z účastníkov zodpovedá za svoj spoluvlastnícky podiel a v danom prípade súd buď mal pribrať označených dedičov do konania, ak vychádza z toho, že účastníci tvoria nerozlučné spoločenstvo, pritom sa tu jedná o samostatné spoluvlastnícke podiely účastníkov, a preto sa tu jedná o samostatné spoločenstvo podľa . Namietal, že ho súd mohol vyzvať na odstránenie nedostatku procesnej podmienky. Taktiež mohol konanie zastaviť iba v časti, t. j. vo vzťahu k neb. I. B., pričom súdy vo vzťahu k tomuto účastníkovi v iných konaniach konali a rozhodovali rozdielne (pozri konanie vedené na OS Komárno pod sp. zn. ). Tiež uviedol, že v prípade pochybností ho mohol súd vyslúchnuť. Súd sa mal v odôvodnení napadnutého uznesenia vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami prezentovanými navrhovateľom a jeho myšlienkový postup mal byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, pritom skutkový stav veci je zásadne odlišný, ako to súd prezentuje v napadnutom uznesení. S poukazom na uviedol, že podmienky oprávnenej držby u osoby zapísanej v katastri nehnuteľnosti za vlastníka na základe dedičských rozhodnutí Okresného súdu v Komárne zo dňa 04.01.1995 pod č. D 1726/93 a D 1727/93 (v prílohe č. 2 návrhu) bola vo vzťahu k oprávnenej držbe splnená bez ďalšieho, a to zo zákona. Po uplynutí prekluzívnej lehoty navrhovateľ nebol povinný preukazovať základné atribúty vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v žiadnom súdnom a ani v inom konaní, tie nastali zo zákona. Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním sa nevyžaduje ešte aj ďalšia skutočnosť, napríklad vydanie súdneho rozsudku alebo rozhodnutia iného štátneho orgánu. Nadobudnutie vlastníctva týmto spôsobom sa však musí osvedčiť alebo deklarovať, pretože zmenu subjektu vlastníctva nehnuteľnosti je potrebné zapísať v katastri nehnuteľností, a to na základe určitej spôsobilej listiny. Vlastnícke právo sa preukazuje predovšetkým výpisom z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností. Súd sa však v súdnom konaní môže odchýliť od údajov uvedených v katastri nehnuteľností, a to v nadväznosti na zásadu materiálne publicity, v zmysle ktorej údaje katastra nehnuteľností uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. V danom prípade bol preukázaný opak na rôznych miestach v prospech navrhovateľa. V súvislosti s rozhodnutiami v súdnom konaní sp. zn. (negatórna žaloba a nevykonateľnosť výroku negatórnej žaloby) odvolateľ poukázal na to, že podkladom pre vykonanie zmien zápisu v katastri nehnuteľností nemôže byť rozhodnutie, ktorým by právo alebo právny vzťah boli určené negatívne, pretože platná právna úprava

nepozná inštitút zrušenia posledného zápisu (výmaz zápisu) – ďalej viď , a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Napriek uvedeným, poľn. majetok navrhovateľa bol zapísaný v katastri nehnuteľnosti za obec E. v prospech tretích osôb, t. j. v rozpore so zákonom. Keby súd prvej inštancie rešpektoval citované nálezy Ústavného súdu SR a navrhovateľom vznesenú námietku nulitnosti súdnych rozhodnutí v súdnom konaní sp. zn. (negatórna žaloba a nevykonateľnosť výroku negatórnej žaloby), nebolo by potrebné zahájiť nové súdne konanie pod sp. zn. so zbytočnými prieťahmi a za neprimeraného zaťažovania účastníkov ako aj iných osôb, vrátane súdnych orgánov ( ). Pretože súdne rozhodnutie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je podaný návrh na začatie konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, pritom zameniteľnosť údajov v katastri nehnuteľnosti priamo predurčuje Na základe uvedeného navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k predmetným poľnohospodárskym nehnuteľnostiam aj vydržaním, a to zo zákona dňom 03.02.1995, teda sú splnené predpoklady na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa . Preto je nevyhnutné, aby súd vydal uznesenie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa špecifikácie v bode 1 návrhu zo dňa 12.10.2022 v prospech navrhovateľa, aby došlo tak k zosúladeniu evidovaného a právneho stavu. Navrhovateľ ako prílohu odvolania pripojil fotokópiu uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. -781 zo dňa 16.03.2011 v konaní o určenie, že žalovaný (navrhovateľ) nie je vlastníkom nehnuteľností, v ktorom súd konanie o žalobe žalobcu v 3. rade t. j. I. B. zastavil.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

4. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

5. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

6. Podľa , návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

7. Podľa , účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.

8. Podľa , konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

9. Podľa , návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

10. Podľa , ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na

overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

11. Podľa , súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa .

12. Podľa , ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie.

13. Podľa Čl. 6 , súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

14. Podľa Čl. 10 ods. 1 , Dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

15. Podľa , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

16. Podľa , súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 12.10.2022 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Komárno návrh, ktorým sa domáhal vydania uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam evidovaných Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, Platanová alej 7, 945 01 Komárno v k. ú. E. parcely reg. „E“ evidované na mape určeného operátu vyšpecifikované na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Navrhovateľ označil účastníkov konania v súlade s , t. j. ako je zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na LV v katastri nehnuteľnosti v čase podania návrhu. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že na LV je zapísaný zomrelý občan I. B., a preto navrhol súdu, aby pribral do konania jeho dedičov ako účastníkov konania podľa s poučením, že k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam navrhovateľom majú právo vysloviť súhlas. Uviedol, že údaje o dedičoch menovaného nie sú sprístupnené z dôvodu ochrany osobných údajov. Súd prvej inštancie pripojil do spisu osvedčenie po dedičstve po neb. I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E., D. XXX/XX a následne rozhodol napadnutým uznesením.

18. Správne, zákonné a spravodlivé rozhodnutie je nepochybne existujúcou požiadavkou práva na spravodlivý proces a rozhodnutie v civilnom procese nemôže byť tejto požiadavke vzdialené. Identifikovanie podkladu rozhodnutia – inak aj skutkového základu rozhodnutia spolu s právnym posúdením veci sú materiálnym predpokladom vydania meritórneho rozhodnutia. Medzi týmito dvoma zložkami je veľmi úzka hranica, skôr sa prikláňame k tomu, že tieto zložky korelujú a vzájomne sa ovplyvňujú. identifikuje rozsah zisťovania skutkového základu (podkladu) rozhodnutia tak, že súd je povinný zistiť v konaniach podľa tohto zákona skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov. Je treba zdôrazniť, že uvedené smerovanie nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania ako aj subjektov na konaní zúčastnených, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkazná povinnosť).

19. V konaniach podľa vyšetrovací princíp spolu s princípom oficiality a materiálnej pravdy zdôrazňujú materiálne vedenie konania, ktorého výsledkom má byť rozhodnutie čo najbližšie hmotnoprávnym pomerom účastníkov konania. Ak aj účastníci konania neunesú procesné bremená vyplývajúce im z konaní, v zmysle vyšetrovacieho princípu preberá za nich procesnú aktivitu súd a je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Ani túto povinnosť súdu však nemožno vnímať ako bezbrehú a aj samotný zákon ju limituje tým, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

20. Podstatou materiálneho vedenia sporu je, že súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (porovnaj ). Súd preto hodnotí všetky vykonané dôkazy, ako aj skutkové prednesy strán či iné procesné úkony podľa svojej voľnej úvahy, ktoré limity sú jedine ústavnoprávne.

21. Predmetom konania o potvrdení vydržania je preskúmanie toho, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním podľa . Svojou povahou ide o mimosporové konanie. Účelom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže toto môže byť predmetom len sporového konania podľa . V zmysle , konanie o potvrdení vydržania možno začať len na návrh, pričom tento návrh môže podať len ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu a návrh by mal navrhovateľ podať až potom, keď už splnil všetky predpoklady vydržania. Dôvodom je skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa nadobúda zo zákona okamihom splnenia všetkých predpokladov vydržania a nie rozhodnutím súdu o potvrdení vydržania. Návrh musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podľa v spojení s i osobitné náležitosti, ktoré sú uvedené všeobecne pre každé konanie v a osobitne sú špecifikované v . Medzi tieto náležitosti patrí: a) označenie účastníkov a ich zástupcov ak ich majú, b) pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, c) petit - čoho sa navrhovateľ domáha.

8. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh zamietne ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov.

9. V danej veci súd prvej inštancie konanie zastavil, pretože neboli splnené procesné podmienky za ktorých môže konať a rozhodnúť, a to pre nedostatok právnej subjektivity I. B., proti ktorému návrh smeroval. I. B. zomrel pred podaním návrhu na začatie konania, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako neodstrániteľnú prekážku konania, ktorý nedostatok nie je možné odstrániť, ani pribratím do konania.

10. Po preskúmaní obsahu predloženého spisu, odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky navrhovateľa týkajúce sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie ako dôvodné. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ si bol vedomý uvedeného nedostatku, a preto navrhol súdu pribrať do konania dedičov I. B. ako účastníkov konania podľa . Odvolací súd tiež zistil, že súd prvej inštancie pripojil do spisu osvedčenie o dedičstve po neb. I. B., vedené pod sp. zn. , avšak bez toho, aby skutočnosti vyplývajúce z obsahu predmetného osvedčenia o dedičstva zohľadnil, konanie zastavil. Podľa názoru odvolacieho súdu týmto postupom súd prvej inštancie odňal navrhovateľovi jeho právo na prístup k súdu podľa a tým bolo zároveň porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Ako bolo vyššie uvedené, pre civilné mimosporové konanie je charakteristické materiálne vedenie sporu, ktorého podstatou je, že súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. V prejednávanej veci súd prvej inštancie mal vedomosť o výsledku dedičského konania po neb. I. B., ale tieto zistenia vo svojom rozhodnutí nezohľadnil, namiesto toho, konanie zastavil. Keby sa odvolací súd riadil takýmto formalistický prístupom súdu prvej inštancie je zrejmé, že v prípadoch, keď návrh na začatie konania podáva osoba, ktorá nie je oprávnená získať údaje potrebné na to, aby dokázala podať návrh bez vád (tak ako tomu bolo v prejednávanej veci), tento účastník by nemal reálnu možnosť domôcť sa ochrany svojich subjektívnych práv v konaní pred súdom. Podľa je preto súd prvej inštancie povinný vykonať úkony smerujúce k tomu, aby nebolo odňaté účastníkovi právo na prístup k súdu a nahradiť v tejto miere procesnú aktivitu účastníka konania. Odvolací súd na záver zdôrazňuje, že v tomto prípade si navrhovateľ splnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z a za účastníkov označil toho, kto mal v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

11. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý výrok o zastavení konania spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania ( ) podľa a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi podaný návrh na potvrdenie vydržania v intenciách vyššie uvedeného, pričom posúdi či je možné vzhľadom na výsledky konania o dedičstve po poručiteľovi I. B. v konaní pokračovať s jeho právnymi

nástupcami a až následne rozhodne o návrhu na začatie konania podľa . Súd prvej inštancie s ohľadom na všetko vyššie uvedené vo veci nanovo rozhodne s tým, že podľa je viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu. Svoje nové rozhodnutie odôvodní v súlade so zákonnými požiadavkami presvedčivosti a preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí podľa . V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania podľa ods. .

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).