Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-94-2019.pdf
PDF · 118.09 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/94/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: V. H., R. T. XXX/XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: slc partners s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava, IČO: 47 246 634, o zaplatenie 1.869,41 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti II. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/212/2016-50 zo dňa 19.12.2018, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/212/2016-50 zo dňa 19.12.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 10Cb/212/2016-50 zo dňa 19.12.2018, potvrdzuje.
Žalovaný má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 624,55 Eur a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 1,40 Eur, všetko v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. výrokom súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. III. výrokom súd priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 33,19 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobca.
2. Rozhodol tak s poukazom na § 3 písm. b/, § 6 ods. 5, § 7 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou Slovenska, § 100 ods. 1, § 101 zák. č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.11.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.869,41 Eur s príslušenstvom, z titulu neuhradenia poplatku za služby verejnosti. Žalovaná suma bola tvorená istinou vo výške 1.803,41 Eur a pokutou vo výške 66,- Eur.
4. Proti platobnému rozkazu č.k. 10Cb/212/2016-10 zo dňa 22.11.2016 podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že až do doručenia platobného rozkazu so žalobou nemal vedomosť o vzniknutom nedoplatku. Žalobca mal pritom podľa žalovaného povinnosť v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. doručiť mu písomnú výzvu ako predpoklad na uplatnenie jeho nároku. Napriek tomu, že žalobca predložil ako listinný dôkaz výzvu a časť poštového hárku č. EPH006765985, tieto ešte nepreukazujú podľa žalovaného doručenie výzvy. Okrem uvedeného žalovaný vzniesol v odpore námietku premlčania, nakoľko žalobca podal žalobu na súd až dňa 08.11.2016, pričom úhrady za obdobie od apríla 2008 do
novembra 2013 podliehajú podľa žalovaného premlčaniu. Všetky platby, ktoré mali byť uhradené pred viac ako tromi rokmi boli podľa žalovaného v zmysle § 100 ods. 1 a 2 a § 101 OZ premlčané.
5. Podaním doručeným súdu dňa 13.01.2017, doplneným dňa 17.02.2017, sa žalobca vyjadril k odporu žalovaného a uviedol, že výzva žalobcu zo dňa 13.04.2016 na úhradu nedoplatkov bola žalobcovi doručená v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. fikciou doručenia. Doporučená zásielka č. UN068420862SK adresovaná žalovanému na adresu H. XXXX/X, XXX XX H., bola vrátená poštou z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote dňa 11.05.2016.
6. K námietke premlčania vznesenej žalovaným žalobca uviedol, že vzťah strán sporu je potrebné posudzovať podľa režimu Obchodného zákonníka, keďže podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka sa spravujú aj záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
7. Podaním doručeným súdu dňa 02.03.2017 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobcu a uviedol, že naďalej trvá na tom, že výzva, ktorá je predpokladom uplatnenia nároku žalobcu na súde žalovanému doručená nebola. Žalovaný mal tiež za to, že na to, aby záväzkový vzťah podliehal režimu Obchodného zákonníka, musí byť okrem požiadaviek kladených na subjekty záväzkového vzťahu splnená ďalšia podmienka, a to, aby sa záväzkový vzťah týkal zabezpečenia verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. To podľa žalovaného znamená, že z hľadiska predmetu záväzkového vzťahu na strane podnikateľa musí ísť o výkon jeho podnikateľskej činnosti a z hľadiska druhej strany záväzkového vzťahu musí ísť o zabezpečenie verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. Zákon podľa žalovaného vyžaduje aby boli kumulatívne splnené všetky uvedené podmienky, pretože v opačnom prípade nie je možné hovoriť o relatívnom obchode. V uvedenom prípade síce na jednej strane vystupuje podnikateľ, ale nie v rámci jeho podnikateľskej činnosti, jeho povinnosť uhrádzať poplatky stanovená zákonom nemá súvislosť s predmetom podnikania, ani sa ho iným spôsobom netýka. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že predmetný vzťah sa spravuje v režime Občianskeho zákonníka, pričom všeobecná premlčacia lehota je tri roky. Keďže žalobca podal žalobu až dňa 08.11.2016, úhrady od apríla 2008 do novembra 2013 podliehajú podľa žalovaného premlčaniu.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalovaný ako zo zákona povinný platiteľ úhrad za služby verejnosti neuhradil poplatky za služby verejnosti žalobcovi za obdobie od apríla 2008 do apríla 2016. Žalobca výzvou zo dňa 13.04.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných úhrad a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 11.05.2016, a to fikciou doručenia, nakoľko doporučená zásielka č. UN068420862SK sa vrátila z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote. Nakoľko žalovaný nedoplatky neuhradil, vznikla mu tiež povinnosť uhradiť žalobcovi pokutu vo výške 66,- Eur. Žalovaný nedoplatky ani pokutu neuhradil, čo odôvodnil tým, výzva na zaplatenie nedoplatkov mu nebola riadne doručená. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania za úhrady za obdobie od apríla 2008 do novembra 2013.
9. Súd mal z vykonaného dokazovania za to, že medzi stranami sporu bolo sporným to, či bola žalovanému doručená výzva na zaplatenie nedoplatkov a či časť uplatneného nároku je alebo nie je premlčaná.
10. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným, a to za nedoplatky uplatnené žalobcom za obdobie apríl 2008 až november 2013. Súd mal za to, že námietka premlčania žalovaného je za uvedené obdobie dôvodná. Záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je možné zaradiť medzi relatívne obchody v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko ide síce o vzťah medzi subjektom verejného práva a podnikateľským subjektom, avšak nie v rámci jeho podnikateľskej činnosti, keďže predmetom podnikania žalovaného sú pohostinská činnosť, požičiavanie obytných automobilov, nákup, predaj, prenájom motorových lodí a prívesných vozíkov, prenájom, predaj a výroba rybárskych potrieb. Záväzkový vzťah sa tak spravuje režimom Občianskeho zákonníka, a preto aj premlčacia doba je v danom prípade tri roky. Na základe uvedeného súd žalobu v premlčanej časti uplatneného nároku vo výške 1.244,86 Eur, predstavujúceho nedoplatky za obdobie apríl 2008 až november 2013, zamietol.
11. Súd mal ďalej za to, že žaloba je vo zvyšnej časti žalovanej sumy 624,55 Eur a nákladov, uplatnených žalobcom za úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 1,40 Eur, dôvodná. Z výzvy na zaplatenie nedoplatku na úhradu za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou Slovenska zo dňa 13.04.2016 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu nedoplatkov na úhradách za služby verejnosti vo výške 1.804,81 Eur. To, že výzvu žalovanému žalobca odoslal, mal súd preukázané z podacieho hárku č. EPH006765985, z ktorého vyplýva, že zásielka č. UN068420862SK bola doručovaná žalovanému na vtedajšiu adresu podnikania H. XXXX/X, XXX XX H.. To, že zásielka sa z uvedenej adresy vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 11.05.2016 mal súd preukázané z listu Slovenskej pošty zo dňa 24.01.2017. Predmetná výzva na úhradu nedoplatkov tak bola žalovanému doručená v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. dňa 11.05.2016. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu nepremlčanej časti nedoplatkov za služby verejnosti vo výške 558,55 Eur. Keďže žalovaný nedoplatky včas neuhradil, vznikol zároveň v zmysle cit. ust. zákona žalobcovi nárok na úhradu pokuty vo výške 66,- Eur. Z podacieho hárku č. EPH006765985 zároveň vyplýva, že žalobca zaplatil za odoslanie predmetnej výzvy na úhradu nedoplatkov sumu vo výške 1,40 Eur, preto súd žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi aj náhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní čiastočný úspech, a to v rozsahu 66,61 % uplatneného nároku (vypočítaný ako rozdiel medzi uplatneným nárokom / suma 1.869,41 Eur/ a priznaným nárokom /suma 624,55 Eur/). Žalobca mal úspech v rozsahu 33,42 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného, súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,19 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
13. Proti II. a III. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
14. Žalobca mal za to, že súd nesprávne právne posúdil otázku premlčania. Žalobca v tomto smere poukazuje na argumentáciu obsiahnutú v jeho vyjadrení z 12.01.2017.
15. Žalobca nesúhlasí s argumentáciou súdu v bode 9. rozsudku a je presvedčený, že otázku premlčania je potrebné posudzovať podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). Podľa § 261 ods. 2 OZ, touto časťou zákona sa spravujú aj záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z., zriaďuje sa rozhlas a televízia Slovenska ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania.
17. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ OZ, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
18. Je nespochybniteľné, že žalobca ako verejnoprávna inštitúcia spadá pod definíciu subjektu verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb (verejnoprávneho televízneho a rozhlasového vysielania). Žalovaný podľa § 3 písm. b/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby poskytované rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v záväzkovom vzťahu so žalobcom vystupuje ako zamestnávateľ, z čoho vyplýva, že do záväzkového vzťahu so žalobcom vstúpil ako podnikateľ, preto je vzťah medzi žalobcom a žalovaným a tiež námietku premlčania potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
19. Uvedený názor podporuje aj rozhodovacia prax súdov, napr. rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 15Cb/254/2015, Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 5C/163/2015, Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 15Cb/248/2015, Okresného súdu Senica, sp. zn.: 6Cb/40/2015. Naposledy tento názor nepriamo potvrdil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Cob/168/2016, v ktorom sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie.
20. Na základe uvedeného považuje žalobca napadnutý rozsudok súdu za prejav nejednotnosti a nepredvídateľnosti rozhodovania súdu a porušením princípu právnej istoty a doktríny legitímnych
očakávaní žalobcu. Žalobca mal za to, že v predmetnom prípade sa jedná o diametrálne odlišnú rozhodovaciu činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pričom táto situácia je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05).
21. V zmysle uvedeného mal žalobca za to, že ak by súd otázku premlčania posúdil správne, musel by dospieť k záveru, že je potrebné vychádzať zo 4-ročnej premlčacej doby podľa § 397 OZ, a teda že nie je premlčaná časť nároku za obdobie od 11/2012 do 04/2016, t.j. 42 mesiacov. V zmysle uvedeného mal súd prvej inštancie žalovaného zaviazať k úhrade sumy 847,51 Eur, ktorá pozostáva z úhrad za obdobie od 4/2016 do 11/2012, t.j. 780,36 Eur (18,58 Eur x 42 mesiacov), pokuty vo výške 66,00 Eur podľa § 10 ods. 4 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z.z., poštových sadzieb vo výške 1,15 Eur (v mesiaci 04/2015), pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Žalobca odvolaním napadol aj výrok III. napadnutého rozsudku, keďže pri správnom posúdení otázky premlčania sa zmení pomer úspechu strán v predmetnej veci.
23. S poukazom na skutočnosti uvedené v tomto odvolaní žalobca navrhol, aby odvolací súd výrok II. napadnutého rozsudku zmenil tak, že zaväzuje žalovaného zaplatiť žalobcovi 222,96 Eur a výrok III. zmenil tak, že žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania, prípadne aby rozhodol, že odvolaním napadnuté výroky II. a III. rozsudku sa rušia a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
24. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný v celom rozsahu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
25. Uviedol, že predmetom sporu je údajný nárok žalobcu voči žalovanému na úhradu nedoplatkov za služby verejnosti poskytované žalobcom za obdobie od apríla 2008 do apríla 2016, pričom žalobca opiera vznik svojho nároku o ustanovenie § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. Na uplatnenie nároku žalobcu na súde je doručenie písomnej výzvy žalobcovi na jej úhradu podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. Vzhľadom na to, že sa jedná o jednostranný právny úkon, kde prejavuje vôľu žalobca, ktorý je zároveň adresným právnym úkonom, logickým výkladom je možné dospieť k záveru o tom, že právne následky vyvolané týmto právnym úkonom môžu nastať iba jeho riadnym doručením platiteľovi poplatku, t.j. žalovanému.
26. Súd sa v zmysle odôvodnenia svojho rozsudku priklonil k názoru, že nakoľko mala byť výzva na úhradu nedoplatkov doručovaná žalovanému na jeho vtedajšiu adresu podnikania, pričom zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote dňa 11.05.2016, predmetná výzva na úhradu nedoplatkov tak bola žalovanému doručená v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z.
27. Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku 1, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom.
28. Ohľadom doručovania žalovaný namieta, že na aplikáciu fikcie doručenia, upravenú vo vyššie citovanom ustanovení zákona č. 340/2012 Z.z., neboli splnené zákonné predpoklady. Žalovaný uviedol, že sa na adrese svojho vtedajšieho podnikania zdržiaval, všetky ostatné zásielky riadne preberal a preberá, o žiadnom doručovaní spornej zásielky však nemal žiadnu vedomosť - do jeho dispozície sa nedostal ani „žltý lístok“ poštového doručovateľa o uložení zásielky, tiež „modrý lístok“ o opätovnom doručovaní. Nakoľko sa žalovaný nemal možnosť oboznámiť s obsahom zásielky na základe ktorej bol vyzvaný na úhradu nedoplatkov za služby verejnosti poskytované žalobcom, to bez vlastného zavinenia, nenastala v danom prípade ani fikcia doručenia a následne preto nedošlo ani k splneniu podmienok, ktoré citovaný zákon č. 340/2012 Z.z. predpokladá na uplatnenie práva žalobcu na úhradu nedoplatkov na súde. Súd tak nesprávne vyhodnotil možnosť aplikácie tzv. fikcie doručenia pri doručovaní písomnosti žalobcom, nakoľko z dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, že žalovaný mal možnosť sa oboznámiť s doručením predmetnej výzvy.
29. Žalobca má za to, že v konaní pred súdom došlo k vadám uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. i/ a h/ CSP.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd z dôvodov, ktoré si osvojí, rozsudok Okresného Bratislava IV sp. zn. 10Cb/212/2016-50, zo dňa 19.12.2018 zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a priznal žalovanému náhradu trov konania.
31. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý k námietke premlčania uviedol, že na to, aby záväzkový vzťah podliehal režimu Obchodného zákonníka, musí byť okrem požiadaviek kladených na subjekty záväzkového vzťahu splnená aj ďalšia požiadavka, a to, aby sa záväzkový vzťah týkal zabezpečenia verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. To znamená, že z hľadiska predmetu záväzkového vzťahu na strane podnikateľa musí ísť o výkon jeho podnikateľskej činnosti a z hľadiska druhej strany záväzkového vzťahu musí ísť o zabezpečenie verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. Zákon v tomto smere vyžaduje, aby boli kumulatívne splnené všetky vyššie uvedené podmienky, pretože v opačnom prípade nie je možné hovoriť o relatívnom obchode.
32. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 109/03, zo dňa 26.11.2003 „Vykonávaním, resp. prevádzkovaním podnikateľskej činnosti právnickou osobou treba rozumieť činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku.“
33. V tomto prípade síce na jednej strane vystupuje podnikateľ, ale nie v rámci jeho podnikateľskej činnosti, jeho povinnosť uhrádzať poplatky je stanovená zákonom a nemá súvislosť s predmetom podnikania, ani sa ho iným spôsobom netýka.
34. V zmysle uvedeného nie sú preto splnené všetky podmienky vyžadované právnymi predpismi, aby sa vzťah medzi stranami sporu mohol posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a naopak sa z tohto dôvodu predmetný právny vzťah podľa názoru žalovaného spravuje režimom Občianskeho zákonníka, pričom podľa ustanovenia § 101 OZ je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie od okamihu splatnosti. Z toho vyplýva, že sa premlčuje aj právo na zaplatenie koncesionárskeho poplatku, a to v uvedenej trojročnej dobe.
35. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že spolu s vyjadrením žalobcu zo dňa 24.01.2017 bol súdu predložený listinný dôkaz - Poskytnutie informácií od Slovenskej pošty, a.s., na ktorom sa nachádza podpis zamestnanca Slovenskej pošty, a.s. spolu s pečiatkou Slovenskej pošty, a.s. V tomto dokumente je uvedené, že doporučená zásielka UN068420862SK adresovaná V. H., H. XXXX/X, XXX XX H., bola vrátená z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote dňa 11.5.2016.
36. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť si žalobca splnil svoju povinnosť podľa § 10 ods. 2 a tiež došlo k fikcii doručenia podľa § 11 ods. 2 Zákona, považuje vyjadrenia žalovaného uvedené v odvolaní zo dňa 07.01.2019 za neopodstatnené a naďalej navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v petite odvolania zo dňa 04.01.2019.
37. Dňa 19.03.2019 sa opätovne vyjadril žalovaný, ktorý ohľadom doručovania naďalej namietal, že na aplikáciu fikcie doručenia, upravenú vo vyššie citovanom ustanovení zákona č. 340/2012 Z.z., neboli splnené zákonné predpoklady. Nakoľko sa žalovaný nemal možnosť oboznámiť s obsahom zásielky, na základe ktorej bol vyzvaný na úhradu nedoplatkov za služby verejnosti poskytované žalobcom, a to bez vlastného zavinenia, nenastala v danom prípade ani fikcia doručenia a následne preto nedošlo ani k splneniu podmienok, ktoré citovaný zákon č. 340/2012 Z.z. predpokladá na uplatnenie práva žalobcu na úhradu nedoplatkov na Súde. Súd prvej inštancie tak nesprávne vyhodnotil možnosť aplikácie tzv. fikcie doručenia pri doručovaní písomnosti žalobcom, nakoľko z dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, že žalovaný mal možnosť sa oboznámiť s doručením predmetnej výzvy.
38. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a žalovaného a vyjadrením žalobcu a žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu je potrebné potvrdiť.
39. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu a žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.
40. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci.
41. Podľa § 3 písm. b/ zák. č. 340/2012 Z.z., platiteľ úhrady je zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.
42. Podľa § 6 ods. 5 platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac a) 4,64 Eur, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov, b) 18,58 Eur, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov, c) 79,66 Eur, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov, d) 199,16 Eur, ak zamestnáva od 250 do 999 zamestnancov, e) 464,71 Eur, ak zamestnáva 1.000 a viac zamestnancov.
43. Podľa § 7 ods. 1, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.
44. Podľa ods. 2, úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
45. Podľa § 10 ods. 1, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.
46. Podľa ods. 2, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
47. Podľa ods. 3, ak platiteľ podľa § 3 písm. a/ nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17,- Eur.
48. Podľa ods. 4, ak platiteľ podľa § 3 písm. b/ nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu a) 33 Eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. a), b) 66 Eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. b), c) 100 Eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. c), d) 133 Eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. d), e) 166 Eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. e).
49. Podľa ods. 5, nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb, je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
50. Podľa § 11 ods. 1, výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 7. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa.
51. Podľa ods. 2, ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku 1, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom.
52. Odvolací súd poukazuje na § 261 ods. 2 OZ, podľa ktorého sa spravujú aj záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
53. Žalobca ako verejnoprávna inštitúcia spadá pod definíciu subjektu verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb (verejnoprávneho televízneho a rozhlasového vysielania). Žalovaný podľa § 3 písm. b/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby poskytované rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov je platiteľom úhrady za služby verejnosti s periodicitou platenia úhrad v zmysle § 7 zákona.
54. Úlohou súdu bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na aplikáciu fikcie doručenia upravenú v § 11 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z.z., nakoľko zásielka bola z dôvodu neprevzatia v odbornej lehote dňa 11.05.2016 vrátená žalobcovi. Ako aj posúdiť či časť uplatneného nároku je alebo nie je premlčaná.
55. Žalovaný, ako zo zákona povinný platiteľ úhrad za služby verejnosti, neuhradil poplatky za služby verejnosti žalobcovi za obdobie od apríla 2008 do apríla 2016. Žalobca výzvou zo dňa 13.04.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných úhrad a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Z výzvy na zaplatenie nedoplatku na úhradu za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou Slovenska zo dňa 13.04.2016 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu nedoplatkov na úhradách za služby verejnosti vo výške 1.804,81 Eur. Odoslanie výzvy žalovanému žalobca preukázal z podacieho hárku č. EPH006765985, z ktorého vyplýva, že zásielka č. UN068420862SK bola doručovaná žalovanému na vtedajšiu adresu podnikania H. XXXX/X, XXX XX H.. Vrátenie zásielky ako neprevzatej v odbernej lehote dňa 11.05.2016 z uvedenej adresy žalobca preukázal listom Slovenskej pošty zo dňa 24.01.2017. Predmetná výzva na úhradu nedoplatkov tak bola žalovanému doručená v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. dňa 11.05.2016. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu nepremlčanej časti nedoplatkov za služby verejnosti.
56. K tvrdeniu žalovaného, že sa na adrese svojho vtedajšieho podnikania zdržiaval, všetky ostatné zásielky riadne preberal a preberá, o žiadnom doručovaní spornej zásielky však nemal žiadnu vedomosť
- do jeho dispozície sa nedostal ani „žltý lístok“ poštového doručovateľa o uložení zásielky, tiež „modrý lístok“ o opätovnom doručovaní, odvolací súd poukazuje na list Slovenskej pošty, a.s. z 24.01.2017, ktorá oznámila žalobcovi, že zásielka nebola v odbernej lehote 11.05.2016 žalovaným prevzatá. Ide o úradnú listinu, ktorú žalovaný nevyvrátil nijakým dôkazom.
57. K otázke posúdenia čiastočného premlčania nárok žalobcu sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu uvedeným v bode 9. odôvodnenia rozsudku a to, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je možné zaradiť medzi relatívne obchody v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko ide síce o vzťah medzi subjektom verejného práva a podnikateľským subjektom, avšak nie v rámci jeho podnikateľskej činnosti, keďže predmetom podnikania žalovaného sú pohostinská činnosť, požičiavanie obytných automobilov, nákup, predaj, prenájom motorových lodí a prívesných vozíkov, prenájom, predaj a výroba rybárskych potrieb.
58. Odvolací súd dodáva, že pre posúdenie aplikácie Obchodného zákonníka, vrátane posúdenia premlčania podľa Obchodného zákonníka, nestačí len splnenie podmienky statusu podnikateľa. To znamená, že nie je postačujúce aby žalovaný mal charakter podnikateľa. Ďalšou podstatnou podmienkou, ktorej splnenie sa súčasne vyžaduje je, že už pri vzniku záväzku musí byť bez pochybností zrejmé, že ide o záväzok vzniknutý v súvislosti s podnikateľskou činnosťou. V uvedenom prípade síce na jednej strane vystupuje podnikateľ, ale nie v rámci jeho podnikateľskej činnosti, jeho povinnosť uhrádzať poplatky stanovená zákonom nemá súvislosť s jeho predmetom podnikania.
59. Súd preto dospel k správnemu záveru, že záväzkový vzťah sa spravuje režimom Občianskeho zákonníka, a preto aj premlčacia doba je v danom prípade tri roky.
60. Na základe uvedeného súd správne žalobu v premlčanej časti uplatneného nároku vo výške 1.244,86 Eur, predstavujúceho nedoplatky za obdobie apríl 2008 až november 2013 zamietol.
61. Súd správne posúdil aj to, že žaloba je vo zvyšnej časti žalovanej sumy 624,55 Eur a nákladov uplatnených žalobcom za úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 1,40 Eur, dôvodná. Z výzvy na zaplatenie nedoplatku na úhradu za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska zo dňa 13.04.2016 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu nedoplatkov na úhradách za služby verejnosti vo výške 1.804,81 Eur. To, že výzvu žalovanému žalobca
odoslal, mal súd preukázané z podacieho hárku č. EPH006765985, z ktorého vyplýva, že zásielka č. UN068420862SK bola doručovaná žalovanému na vtedajšiu adresu podnikania H. XXXX/X, XXX XX H.. To, že zásielka sa z uvedenej adresy vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 11.05.2016, mal súd preukázané z listu Slovenskej pošty zo dňa 24.01.2017. Predmetná výzva na úhradu nedoplatkov tak bola žalovanému doručená v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. dňa 11.05.2016. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu nepremlčanej časti nedoplatkov za služby verejnosti vo výške 558,55 Eur. Keďže žalovaný nedoplatky včas neuhradil, vznikol zároveň v zmysle cit. ust. zákona žalobcovi nárok na úhradu pokuty vo výške 66,- Eur. Z podacieho hárku č. EPH006765985 zároveň vyplýva, že žalobca zaplatil za odoslanie predmetnej výzvy na úhradu nedoplatkov sumu vo výške 1,40 Eur, preto súd žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi aj náhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky.
62. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko žalovaný mal v konaní čiastočný úspech, a to v rozsahu 66,61 % uplatneného nároku (vypočítaný ako rozdiel medzi uplatneným nárokom / suma 1.869,41 Eur/ a priznaným nárokom /suma 624,55 Eur/). Žalobca mal úspech v rozsahu 33,42 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného, súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,19 %.
63. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.
64. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania.
65. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).